Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 22. august 2021

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 18Cb/8/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416202235
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2021:6416202235.14

Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: ŽILINSKÁ AUKČNÁ, a.s., so sídlom Kuzmányho
8, 010 01 Žilina, IČO: 36 371 611, v konaní zastúpený advokátska kancelária agner & partners, s. r.
o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758 , proti žalovanému: ARDIS, a. s., so
sídlom Krížna 13, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 056 189, v konaní zastúpený JUDr. Samuel Baránik,
advokát, so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 02. 08. 2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil Okresnému súdu Žiar
nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vo svojom
návrhu uvádza nasledovné: Žalobca sa v tomto konaní domáha od žalovaného zaplatenia ôsmej splátky
ceny diela vyúčtovanej podľa Zmluvy o dielo č. XXXX/XXXX vo výške 238 200,00 Eur s príslušenstvom.
Žalovaný bol v minulosti vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, Z. Č.. XXXX C. Z. Č..
XXXX, pričom žalobca previedol dané nehnuteľnosti na p. L. Y., K.. Č., ktorá je blízkou osobou H. Y.,
predsedu predstavenstva žalovaného (pravdepodobne manželka). Prevod bol uskutočnený kúpnymi
zmluvami dňa 28. 12. 2017, dňa 21. 12. 2017 a dňa 24. 10. 2019. Následne p. L. Y. rozdelila a pospájala
nehnuteľnosti na LV č. XXXX a vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam previedla Kúpnou zmluvou
zo dňa 21. 08. 2018, Kúpnou zmluvou zo dňa 22. 11. 2018, Zámennou zmluvou zo dňa 25. 07. 2019 a
Zámennou zmluvou zo dňa 12. 06. 2019 na spoločnosť ARDIS ZH, s.r.o. so sídlom Krížna 13, 965 01
Žiar nad Hronom, IČO: 51 259 141 (ďalej len „spoločnosť ARDIS ZH“), ktorej jediným spoločníkom je p.
Y. a jediným konateľom p. Y.. Rovnako došlo aj k zmene výmery týchto nehnuteľností z pôvodnej výmery
3 594 m2 na novú výmeru 3 585 m2. Žalovaný sa venuje developmentu nehnuteľností. Predmetné kroky
nasvedčujú tomu, že sa jedná o úplný presun podnikateľskej činnosti a majetku na spoločnosť ARDIS
ZH za účelom ochrany žalovaného pred exekúciou zo strany žalobcu. Za danej situácie žalovaný mení
menej likvidné aktívum (pozemky) za najlikvidnejšie aktívum (peniaze). Pozemky sa nedajú v prípade
exekúcie skryť, vzhľadom na zápis v katastri nehnuteľností ani previesť na iného bez toho, aby bolo
možné prevod spätne identifikovať. Žalovaný v rokoch 2018 a 2019 produkoval len minimálny zisk po
zdanení vo výške 603,00 Eur a vo výške 554,00 Eur a v roku 2020 mal dokonca významnú stratu vo
výške 274.081,00 Eur. Z poslednej verejne dostupnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2020 vyplýva,
že žalovaný eviduje majetok v súhrnnej hodnote 2.520.532,00 Eur, z toho nehnuteľnosti v hodnote 2 204
370,00 Eur (z toho pozemky v hodnote 342 550,00 Eur a stavby v hodnote 1 861 820,00 Eur), pohľadávky
70 351,00 Eur a krátkodobé pohľadávky vo výške 236 124,00 Eur, čo už nemusí byť aktuálne. Úspešnosť
prípadného uspokojenia z tohto typu majetku je však v porovnaní s nehnuteľným majetkom značne
otázna. Žalobca tiež poukázal na konkurzné konanie voči žalovanému, ktoré začalo dňa 27.10.2017 na
Okresnom súde Banská Bystrica (sp. zn. 3K/2/2017), ktoré bolo neskôr zastavené. Vzhľadom na majetok
žalovaného ide o primeraný a nevyhnutný zásah do jeho vlastníckeho práva a spravodlivé rozloženie
rizika medzi stranami sporu. V roku 2021 žalovaný tiež previedol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX

C. X. Z. Č.. XXXX na iné obchodné spoločnosti. Žalobca tiež poukázal na to, že pohľadávka súvisiaca so
súdnym konaním vedeným pod sp. zn. 12Cb/49/2015 sa stala splatnou už pred 6 rokmi, pričom súdne
konanie skončilo v prospech žalobcu a žalovaný k dnešnému dňu uhradil celý dlh. Ďalej žalobca uviedol,
že žalovaný aktuálne vlastní 8 ďalších nehnuteľností v rôznych katastrálnych územiach, pričom na tieto
by chcel zriadiť záložné právo na zabezpečenie svojej pohľadávky (Z. Č.. XXXX, Z. Č.. XXXX, Z. Č..
XXXX, Z. Č.. XXXX, Z. Č.. XXXX, Z. Č.. XXXX, Z. Č.. XXX C. Z. Č.. XXXX).

2. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

3. Podľa §343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

4. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

5. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Okresný súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu obmedzuje
procesnú aktivitu strán sporu, ako aj potrebu vykonania pojednávania a procesného dokazovania. Pre
rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia okresného
súdu. Zabezpečovacie opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán
sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Podstatou zabezpečovacieho
opatrenia je, že súd môže na návrh veriteľa zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
nemusí okresný súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a
pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená.
Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň
osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané
nebezpečenstvo hroziacej ujmy.

10. Okresný súd posudzoval návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo zákonných
hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel
k záveru, že návrh nie je dôvodný.

11. Zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu je substancovaná v § 343 ods. 3 CSP, čím dochádza
k dôslednej diferenciácii procesného zabezpečenia a výkonu tohto procesného zabezpečovacieho

inštitútu. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. V návrhu
na nariadenie takéhoto opatrenia musí byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby
bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Žalobca sa zabezpečovacím
opatrením domáha ochrany zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa vo výške 238 200,00 Eur
s príslušenstvom, teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potenciálneho oprávneného v
exekučnom konaní. Dané súdne konanie ešte nie je právoplatne skončené. Túto podmienku osvedčenia
záveru o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana považoval okresný súd za
splnenú.

12. Ďalším predpokladom je, že zabezpečovacím opatrením sa má odvrátiť možnosť zmarenia
uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení je
potrebné, aby žalobca osvedčil aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i to, že bez zabezpečovacieho opatrenia by
bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne
a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by
prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého
dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak
podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

13. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť naliehavá, t. j. aktuálna a odôvodňujúca potrebu
okamžitého zásahu do vzťahu sporových strán. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
je iba také správanie dlžníka, ktoré nasvedčuje jeho úmyslu zmariť exekúciu pohľadávky veriteľa takými
zásahmi do svojho majetku, ktoré ovplyvnia pravdepodobnosť úspešného núteného výkonu rozhodnutia.
Zároveň obava z ohrozenia exekúcie musí mať určitú intenzitu a musí reálne a bezprostredne hroziť,
hypotetické predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nestačia. Súd je v konaní o
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia povinný skúmať, či okolnosti prípadu a správanie dlžníka
odôvodňujú reálnu a skutočnú obavu z ohrozenia exekúcie. Existencia dlhu sama osebe nie je dôvodom
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a za ohrozenie exekúcie nemožno považovať ani samotný
fakt, že dlžník je prípadne insolventný, ale až že sa zbavuje svojho majetku.

14. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebol osvedčenými takými dôkazmi, z
ktorých by vyplývalo aktuálne úmyselné konanie dlžníka spočívajúce v zbavovaní sa jeho majetku na
úkor žalobcu ako svojho veriteľa. Žalobca poukazuje na to, že v rokoch 2017, 2018 a 2019 žalovaný
previedol niektoré nehnuteľnosti (tromi kúpnymi zmluvami špecifikovanými vyššie) vo svojom vlastníctve
na L. Y. a v roku 2021 dve nehnuteľnosti na iné obchodné spoločnosti.
Pokiaľ sa jedná o uvedené, v minulosti uskutočnené prevody nehnuteľností žalovaného na p. Y. (rok
2017 až 2019), touto skutočnosťou nie je relevantným spôsobom aktuálne osvedčené bezprostredné
ohrozenie budúcej exekúcie v prospech žalobcu ako oprávneného. Podstatné je posúdenie, či tieto
úkony, ako také osvedčujú aktuálnu obavu z ohrozenia exekúcie. K takému záveru však okresný súd
nedospel. Žalobca na dané prevody poukazoval už v minulosti, a to v dvoch návrhoch na nariadenie
neodkladného opatrenia v súdnom konaní 24Cb/7/2018, pričom v oboch prípadoch okresný súd
vyhodnotil danú skutočnosť ako irelevantnú.

15. Čo sa týka prevodov v roku 2021 na iné obchodné spoločnosti, v tomto smere okresný súd poukazuje
na predmet podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorý okrem iného vykonáva aj sprostredkovanie predaja,
prenájmu a kúpy nehnuteľností. Žalobca sám poukázal na to, že sa žalovaný zaoberá developmentom
nehnuteľností za účelom ich zhodnotenia a následného predaja. Skutočnosť, že previedol žalovaný
niektoré svoje nehnuteľnosti na tretie osoby nezakladá automatické osvedčenie, že sa zbavoval
svojho majetku za účelom poškodiť žalovaného ako svojho potenciálneho budúceho veriteľa. Žalobca
žiadnym iným spôsobom nepreukázal, že by sa žalovaný aktuálne úmyselne zbavoval väčšiny svojho
nehnuteľného alebo hnuteľného majetku (napr. inzerát na predaj nehnuteľností a pod.). S prihliadnutím
na rozsah tohto aktuálne prevedeného majetku žalovaného a časový odstup od posledných žalobcom
označených prevodov na spriaznené osoby žalovaného nemožno podľa názoru okresného súdu dospieť
k záveru o natoľko intenzívnom cieľavedomom zbavovaní sa majetku zo strany žalovaného bez
zodpovedajúceho protiplnenia, ktoré by zakladalo relevantnú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie.

16. Pokiaľ žalobca k splneniu predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - ohrozenie
exekúcie - poukázal na majetkové pomery žalovaného (t. j. že za posledné roky dosahuje minimálny
zisk a za rok 2020 to bola strata vo výške 274 081,00 Eur), potom si chybne vykladá pojem "ohrozenie
exekúcie". Ohrozením exekúcie nie je samotný fakt že dlžník je insolventný (neschopný platiť), ale že
sa zbavuje svojho majetku.
Okrem iného okresný súd uvádza, že podľa tvrdenia samotného žalobcu je žalovaný za rok 2021
vlastníkom nehnuteľností v hodnote 2 204 370,00 Eur (plus iné aktíva), čo v žiadnom prípade
neosvedčuje nemožnosť žalovaného v budúcnosti si plniť svoje záväzky. Sám žalobca tiež potvrdil,
že žalovaný po právoplatnom rozhodnutí okresného súdu v konaní sp. zn. 12Cb/49/2015 dobrovoľne
uhradil celý dlh a jeho splateniu sa nevyhýbal, t. j. ani samotné správanie žalovaného v minulosti
nezakladá dôvodnú obavu z toho, že potom akoby bola pohľadávka s príslušenstvom uplatňovaná v
tomto konaní žalobcovi právoplatne priznaná, by sa žalovaný dobrovoľnému plneniu vyhýbal.

17. Okresný súd mal z listinných dôkazov predložených samotným žalobcom k návrhu preukázané,
že imanie žalovaného v súčasnosti prevyšuje priznanú (ešte neprávoplatnú) pohľadávku žalobcu (506
550,25 Eur vyčíslená istina s príslušenstvom samotným žalobcom). Žalovaného majetok v súhrnnej
hodnote predstavuje sumu 2 204 370,00 Eur.
Okresný súd tiež poukazuje na finančné prostriedky na účtoch v bankách a hotovosť žalovaného,
ktorých hodnota nebola do majetku započítaná a ktorých výška nie je okresnému súdu ani žalobcovi
známa. Keďže žalobca obavu, že exekúcia bude ohrozená neosvedčil, v posudzovanej veci nepovažoval
okresný súd za potrebné vyjadrovať sa k zásade proporcionality v rámci zabezpečovacieho opatrenia.

18. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia
bude ohrozená. Žalobca relevantným spôsobom neosvedčil, že sa žalovaný aktuálne zbavuje svojho
majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že
žalovaný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, resp. že jeho finančná situácia je podľa názoru žalobcu
nepriaznivá (dosiahnutý zisk po zdanení nízkej hodnoty za rok 2018 a 2019 a strata za rok 2020), nie je
dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, alebo
že má v úmysle svojím konaním finančne poškodiť svoju spoločnosť, či znemožniť vykonanie exekúcie
na svoj majetok v prospech žalobcu. Tvrdenia žalobcu sú tak len v rovine domnienok, ktoré relevantným
spôsobom neosvedčil, preto tieto nemôžu byť zákonným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia.
V závere okresný súd uvádza, že obdobné už okresný súd konštatoval v svojich rozhodnutiach sp.
zn. 24Cb/7/2018 (dva podané návrhy na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, jedno zamietnuté
rozhodnutie potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/86/2020-898 zo dňa
15.12.2020 a druhý návrh bol po jeho opätovnom zamietnutí vzatý späť).

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20. O trovách konania, vrátane trov, ktoré vznikli v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, rozhodne okresný súd v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,
proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 14. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.