Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. júl 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 26Cb/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119455892
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Prutkay

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:6119455892.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu:

DKV EURO SERVICE GmbH + Co. KG, Balcke-Dürr-Alle 3, 40882 Ratingen, Nemecká spolková
republika, zastúpený: JUDr. Vladimír Muzikář, Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanému: EX - IN
SPEED s.r.o., Pribinova 20, Bratislava, zastúpený: Prachová & Partners, s.r.o., Pribinova 20, Bratislava
o zaplatenie 43.068,03 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 36.433,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8% ročne:
- zo sumy 28.376,50 Eur od 06.01.2019 do 18.02.2019,

- zo sumy 21.230,50 Eur od 19.02.2019 do 11.03.2019,
- zo sumy 17.230,50 Eur od 12.03.2019 do 14.03.2019,
- zo sumy 14.084,50 Eur od 15.03.2019 do 11.10.2019,
- zo sumy 13.584,50 Eur od 12.10.2019 do 21.10.2019,
- zo sumy 13.084,50 Eur od 22.10.2019 do 24.10.2019,
- zo sumy 12.584,50 Eur od 25.10.2019 do 30.10.2019,
- zo sumy 12.084,50 Eur od 31.10.2019 do 06.11.2019,

- zo sumy 11.584,50 Eur od 06.11.2019 do 18.11.2019,
- zo sumy 11.084,50 Eur od 19.11.2019 do 25.11.2019,
- zo sumy 10.584,50 Eur od 26.11.2019 do 28.11.2019,
- zo sumy 10.084,50 Eur od 29.11.2019 do 09.12.2019,
- zo sumy 9.584,50 Eur od 10.12.2019 do 16.12.2019,
- zo sumy 9.584,50 Eur od 10.12.2019 do 16.12.2019,
- zo sumy 9.084,50 Eur od 17.12.2019 do 23.12.2019,
- zo sumy 8.584,50 Eur od 24.12.2019 do 31.12.2019,

- zo sumy 8.449,50 Eur od 01.01.2020 do 07.01.2020,
- zo sumy 7.949,50 Eur od 08.01.2020 do 20.01.2020,
- zo sumy 7.449,50 Eur od 21.01.2020 do zaplatenia,

so zmluvným úrokom z omeškania vo výške 8% ročne:
- zo sumy 9.625,66 Eur od 22.01.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 8.402,77 Eur od 06.02.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 219,80 Eur od 16.02.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 10.735,30 Eur od 22.02.2019 do zaplatenia, spolu s nákladmi spojenými s uplatnením
pohľadávky vo výške 200,- Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e.

III. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 81,44% o výške

náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny 43.068,03 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že na základe Žiadosti zákazníka o dodávky a/alebo služby skupiny
DKV MOBILITY SERVCES zo dňa 07.08.2018, ktorú žalobca akceptoval listom zo dňa 15.08.2018, bol
medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvný vzťah, v rámci ktorého bolo žalovanému umožnené
bezhotovostnézískanie,resp.využívaniedodávokaplneníuzmluvnezaviazanýchservisnýchpartnerov
a v ich servisných strediskách, ktoré súvisia s prevádzkou motorového vozidla a to najmä pohonné

hmoty, mýtne alebo servisné služby a to v Slovenskej republike, ako aj v zahraničí. Konkrétne práva a
povinnosti zmluvných strán boli upravené všeobecnými obchodnými podmienkami, s ktorými žalovaný
vyslovil súhlas podpisom žiadosti zákazníka. V priebehu trvania zmluvného vzťahu uskutočňoval
žalovaný, resp. ním poverené osoby, bezhotovostné úhrady za čerpané pohonné hmoty, mýtne poplatky,
či úhrady za vykonávanie servisných služieb u zmluvných partnerov žalobcu. Čerpania boli následne

pravidelne účtované, pričom jednotlivé faktúry boli žalovanému zasielané spolu s tzv. súhrnnými
faktúrami, z ktorých vyplývajú čísla a výška jednotlivých faktúr. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že
voči žalovanému eviduje nasledovné nezaplatené súhrnné faktúry: faktúra č. 16/608538277/000 zo dňa
15.12.2018, splatná dňa 05.01.2019 na sumu 28.376,50 Eur, pričom pohľadávka z tejto faktúry bola v
dôsledku zaúčtovania platieb žalovaného znížená dňa 18.12.2019 o sumu 7.146,- Eur, dňa 11.03.2019

o sumu 4.000,- Eur a dňa 14.03.2019 o sumu 3.146,- Eur, z tejto súhrnnej faktúry tak zostala neuhradená
časť v sume 14.084,50 Eur, súhrnná faktúra č. 18/608685435/000 zo dňa 31.12.2018 splatná dňa
21.01.2019 vo výške 9.625,66 Eur, súhrnná faktúra č. 19/608823797000 zo dňa 15.01.2019, splatná dňa
05.02.2019 vo výške 8.402,77 Eur, súhrnná faktúra č. 19/609098363/000 zo dňa 15.02.2019, splatná
dňa 15.02.2019 vo výške 219,80 Eur, súhrnná faktúra č. 19/608970173/000 zo dňa 31.01.2019, splatná

dňa 21.02.2019 vo výške 10.735,30 Eur.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní pod sp. zn. 34Up/1878/2019,
dňa 07.01.2020 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s
príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor,

v ktorom uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným dlhodobo prebiehajú mimosúdne rokovania, pričom
žalovaná na základe tejto dohody uhrádza žalobcovi splátky v týždennom intervale.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah
spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Zo žiadosti zákazníka o dodávky a/alebo služby skupiny DKV MOBILITY SERVCES súd zistil, že
žalovaný dňa 07.08.2018 požiadal žalobcu o poskytovanie služieb.

6. Z listu žalobcu zo dňa 15.08.2018 súd zistil, že žalobca akceptoval žiadosť žalovaného o poskytovanie

dodávok a služieb.

7. Zo súhrnnej faktúry č. 16/608538277/000 zo dňa 15.12.2018 súd zistil, že žalobca fakturoval
žalovanému poskytnuté služby v sume 28.376,50 Eur, faktúra bola splatná dňa 05.01.2019.

8. Zo súhrnnej faktúry č. 18/608685435/000 zo dňa 31.12.2018 súd zistil, že žalobca fakturoval
žalovanému poskytnuté služby v sume 9.625,66 Eur, faktúra bola splatná dňa 21.01.2019.

9. Zo súhrnnej faktúry č. 19/608823797/000 zo dňa 15.01.2019 súd zistil, že žalobca fakturoval
žalovanému poskytnuté služby v sume 8.402,77 Eur, faktúra bola splatná dňa 05.02.2019.

10. Zo súhrnnej faktúry č. 19/609098363/000 zo dňa 15.02.2019 súd zistil, že žalobca fakturoval
žalovanému poskytnuté služby v sume 219,80 Eur, faktúra bola splatná dňa 05.02.2019.

11. Zo súhrnnej faktúry č. 19/608970173/000 zo dňa 31.01.2019 súd zistil, že žalobca fakturoval

žalovanému poskytnuté služby v sume 10.735,30 Eur, faktúra bola splatná dňa 21.02.2019.12. V konaní nebolo sporné, že ide o cezhraničný spor podnikateľských subjektov - právnických osôb
členských štátov EÚ, pri ich podnikateľskej činnosti.

13. Podľa čl. 4 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (nariadenie Brusel I bis) ak nie je v
tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne
občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
14. Podľa čl. 63 bod 1 nariadenia Brusel I bis na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo

iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má: a)
registrované sídlo; b) ústredie alebo c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti.

15. Podľa čl. 24 nariadenia Brusel I bis výlučnú právomoc majú tieto súdy členského štátu bez ohľadu
na bydlisko účastníkov: 1. v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom
nehnuteľnosti, súdy členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza. Avšak v konaniach,

ktorých predmetom je nájom nehnuteľnosti na dočasné súkromné užívanie na dobu maximálne šesť
za sebou nasledujúcich mesiacov, právomoc majú tiež súdy členského štátu, v ktorom má bydlisko
žalovaný, za predpokladu, že nájomca je fyzická osoba a že prenajímateľ a nájomca majú bydlisko vtom
istom členskom štáte; 2. v konaniach, ktorých predmetom je platnosť založenia, neplatnosť alebo zánik
obchodných spoločností alebo iných právnických osôb alebo združení fyzických a právnických osôb,

alebo platnosť rozhodnutí ich orgánov, súdy členského štátu, v ktorom má spoločnosť, právnická osoba
alebo združenie sídlo; sídlo súd určí podľa vlastných noriem medzinárodného práva súkromného;3.
v konaniach, ktorých predmetom je platnosť zápisov do verejných registrov, súdy členského štátu, v
ktorom sa vedie register; 4. v konaniach týkajúcich sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných
známok, priemyselných vzorov alebo iných obdobných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri

ktorých sa musí žiadať o ochranu, a to bez ohľadu na to, či je táto otázka predmetom žaloby alebo
obrany proti žalobe, súd členského štátu, v ktorom sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala, v
ktorom sa registrácia alebo ochrana poskytli, alebo v ktorom sa podľa právneho nástroja Únie alebo
medzinárodného dohovoru za poskytnuté považujú. Bez toho, aby bola dotknutá právomoc Európskeho
patentového úradu podľa Dohovoru o udeľovaní európskeho patentu podpísaného 5. októbra 1973 v

Mníchove, súdy každého členského štátu majú výlučnú právomoc v konaniach týkajúcich sa registrácie
alebo platnosti akéhokoľvek európskeho patentu udeleného tomuto členskému štátu; 5. v konaniach
týkajúcichsavýkonurozsudkusúdučlenskéhoštátu,vktoromsarozsudokvykonalalebosamávykonať.
Tátoprávomocsúdujevýlučná,aksaúčastnícinedohodliinak.Dohodaovoľbeprávomocimusíbyťbuď:
a)písomná,alebopísomnepotvrdená;b)voforme,ktorájevsúladespraxou,ktorúmedzisebouzaviedli

účastníci zmluvy, alebo c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré
sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne
dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.

16. Podľa čl. 25 bod 1 nariadenia Brusel I bis, ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko

dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu
vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy,
pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná.

17.PrávomoctunajšiehosúduvecprejednaťarozhodnúťvyplývanariadeniaBruselIbis.Tátoprávomoc

vyplýva z čl. 4 bod 1 v spojení s čl. 63 bod 1 písm. a/ tohto nariadenia. Niet pochýb o tom, že v
čl. 29 všeobecných obchodných podmienok žalobcu je obsiahnutá dohoda o voľbe právomoci súdu v
Düsseldorfe (pokiaľ je zákazník obchodníkom alebo právnickou osobou podľa verejného práva alebo
verejnoprávnou inštitúciou) s tým, že právomoc tohto súdu je výlučná v prípade žalôb podaných proti
DKV (žalobcovi). Zároveň však čl. 27 VOP obsahuje v súlade s čl. 29 bod 1 nariadenia Brusel Ibis

výnimku pre žaloby DKV proti zákazníkovi DKV, kde popri súde v Düsseldorfe má tiež právomoc
súd so sídlom určeným podľa zákona. Keďže sa jedná o cezhraničný spor medzi podnikateľskými
subjektmi, ktoré majú sídlo v členských štátoch EÚ, niet pochýb o tom, že právomoc súdu členského
štátu (v prípade alternatívy dojednanej v čl. 29 všeobecných obchodných podmienok žalobcu) sa určí
na základe nariadenia Brusel I bis, ktoré je prostriedkom harmonizácie a unifikácie kolíznych ustanovení

vnútroštátneho práva upravujúceho inštitút justičnej právomoci v rámci členských štátov EÚ. Zároveň
je potrebné poznamenať, že v predmetnom spore sa nejedná o prípad výlučnej právomoci v zmysle čl.
24 cit. nariadenia. Na základe uvedeného, je teda tunajší súd oprávnený prejednať a rozhodnúť sporscudzím (medzinárodným) prvkom pod svojou jurisdikciou a to podľa procesných predpisov Slovenskej
republiky (Civilný sporový poriadok).

18. Pokiaľ ide o rozhodné právo, ktoré má byť aplikované na vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd
pri jeho určovaní vychádzal z ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008
o rozhodnom práve pre zmluvné vzťahy (Rím I) [ďalej aj "nariadenie Rím I"], ako aj v zmysle ustanovení
všeobecných obchodných podmienok žalobcu.

19. Všeobecné obchodné podmienky žalobcu obsahujú aj ustanovenie o voľbe práva, v zmysle čl. 27
sa mal na vzťah medzi žalobcom a žalovaným uplatňovať právo Nemeckej spolkovej republiky, pričom
žalobca mal mať právo v prípade právneho sporu „použiť ako základ právo platné v krajine zákazníka“.

20. Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená
výslovne alebo musí byť jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné

strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo jej časť. (čl. 3 bod
1. nariadenia Rím I) Z čl. 3 bod 1. nariadenia Rím I je zrejmé, že je zrejmé, že voľba práva vymedzená
v ustanovení čl. 27 všeobecných obchodných podmienok potrebné náležitosti nespĺňa, keďže táto nie
je výslovná a jednoznačná, keďže dokonca pripúšťa, aby sa za rozličných situácii zmluvný vzťah riadil
rôznym hmotným právom, pričom žalobca má mať v prípade sporu dokonca možnosť si rozhodné právo

dodatočne zvoliť. Po podrobnom preskúmaní čl. 27 všeobecných zmluvných podmienok tak bol súd
nútený dospieť k záveru, že k právne relevantnej voľbe práva medzi žalobcom a žalovaným nedošlo.

21. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Rím I pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade
s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo , ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje

takto: a/ zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu; b/
zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého poskytovateľa služieb.

22. Podľa čl. 4 ods. 2 nariadenia Rím I ak sa na zmluvu nevzťahuje odsek 1 alebo ak sú prvky zmluvy
pokryté viac ako jedným z písmen a/ až h/ odseku 1, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny

obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu. (3) Ak je zo
všetkých okolností veci zrejmé, že zmluva má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená
v odseku 1 alebo 2, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny.

23. Podľa čl. 4 ods. 3 nariadenia Rím I z vykonaného dokazovania ako aj z nesporných skutkových

tvrdení vyplýva, že na základe zmluvou založeného vzťahu strán tohto sporu mal žalovaný možnosť
pomocou kariet žalobcu bezhotovostne nakupovať tovar (napr. pohonné hmoty), využívať služby (napr.
servisnéslužby),aleajuhrádzaťpoplatkyzaužívanieciest(mýto),atovtuzemsku(rozumejvSlovenskej
republike) ako aj v zahraničí (bod 3 písm. a/ VOP), ktorých cenu následne žalobca vyúčtuje žalovanému.
Vzhľadom na skutočnosť uvedenú v ods. 14. zhora bolo potrebné ustáliť rozhodné právo. Súd dospel k

záveru, že rozhodným právom tu je právo Slovenskej republiky, a to podľa čl. 4 ods. 3 nariadenia Rím I.

24. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

25. Z vykonaného dokazovania ako aj z nesporných skutkových tvrdení žalobcu taktiež vyplýva, že
na základe Žiadosti zákazníka o dodávky a/alebo služby skupiny DKV MOBILITY SERVCES zo dňa
07.08.2018, ktorú žalobca akceptoval listom zo dňa 15.08.2018, bol medzi žalobcom a žalovaným
založený zmluvný vzťah, v rámci ktorého bolo žalovanému umožnené bezhotovostné získanie, resp.

využívaniedodávokaplneníuzmluvnezaviazanýchservisnýchpartnerovavichservisnýchstrediskách,
ktoré súvisia s prevádzkou motorového vozidla a to najmä pohonné hmoty, mýtne alebo servisné služby
a to v Slovenskej republike, ako aj v zahraničí. Žalovaný nepopieral, že služby poskytované žalobcom
užíval a uhrádzal jednotlivé plnenia pomocou platobných prostriedkov vydaných žalobcom. Nepopieral
ani skutočnosť, že služby poskytované žalobcom riadne neuhrádzal.

26. Žalovaný v rámci svojej obrany uviedol, že medzi stranami sporu prebiehajú dlhodobo mimosúdne
rokovania a žalobcovi uhrádza pravidelné mesačné splátky, takže celková dlžná je nižšia ako žalovaná
suma.27. Vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 06.04.2020 žalovaný uviedol, že vo svojom
účtovníctve eviduje voči žalobcovi záväzok vo výške 36.596,31 Eur. Zároveň uviedol, že rozporuje aj

zvyšnú časť dlžnej sumy a to z dôvodu, že suma uvedená žalobcom vo faktúrach nekorešponduje s
evidenciou žalovaného.

28. Pokiaľ ide o čiastočné úhrady vykonané zo strany žalovaného, tieto žalobca zohľadnil v podaní zo
dňa 23.07.2021, ktoré bolo súdu doručené na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 27.07.2021. Týmto

podaním vzal žalobca žalobu späť v časti istiny vo výške 6.635,- Eur, pričom súd v súlade s ustanovením
§ 145 ods. 2 C.s.p. konanie zastavil.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v časti, v ktorej bolo konanie
zastavené súd o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p., keďže k čiastočnému zastaveniu

konania došlo v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom a dôvodom tohto späťvzatia bola skutočnosť, že
žalovaný časť žalovanej istiny uhradil ešte pred podaním žaloby na súd.

30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciumožnovykonaťnanávrhtoho,ktojeoprávnenýpožadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulu
preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z.).