Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Štefčík

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 6C/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617204169
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2018:3617204169.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobkyne A. V., nar. XX.XX.XXXX,

bytom V., Q. XXX/X, v spore zastúpenej JUDr. Peter Lukáčka, advokát v Partizánskom, Feberuárová
1608 5/A proti žalovanej Y.I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Š. XXX/X, v spore zastúpenej X.. Q. V.,
bytom B. T. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha proti žalovanej určenia vlastníckeho práva k bytu
č. X, nachádzajúcemu sa na X. p. vchodu č. X v stavbe so súpis. č. XXX, postavenej na

pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX, druh stavby: 9, popis stavby: bytový dom, o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/1, a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX, všetko zapísané na LV č.
XXXX, nachádzajúce sa v okrese V., v obci V., v katastrálnom území V., evidované Okresným úradom
V., katastrálnym odborom.
(2) Žalobu odôvodnila tým, že darovacou zmluvou a dohodou o zriadení vecného bremena zo dňa
20.06.2005 došlo k darovaniu uvedených nehnuteľností a k zriadeniu vecného bremena spočívajúceho v

právedoživotnéhoužívanianehnuteľnostižalobkyňou.Žalovanásaponiekoľkýchrokochoduzatvorenia
zmluvy začala voči žalobkyni správať tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Neumožnila žalobkyni
dlhodobo užívať nehnuteľnosť, zmenila zámky od vchodových dverí bytu. V prípade, ak sa žalobkyňa
vďakasvojimopakovanýmžiadostiamdostaladonehnuteľnosti,nemohlatamdlhodobozotrvaťzdôvodu
nátlakuzostranyžalovanej.Žalovanájejnepomáhalaaneposkytovalapomocvzmysledohodyopomoci
a starostlivosti, uzavretej pred uzatvorím zmluvy. Existenciu dohody potvrdzuje čestné prehlásenie syna
žalobkyne A. V.. Listom zo dňa 08.05.2017 ju vyzvala prostredníctvom svojho právneho zástupcu na

umožnenie užívania nehnuteľnosti a odovzdanie kľúčov. Dňa 11.05.2017 došlo k odovzdaniu kľúčov,
žalovaná ale následne vymenila zámky. Žalobkyňa sa snažila spor riešiť zmierlivo, bola ochotná vec
riešiť prostredníctvom psychologickej terapie, čo žalovaná odmietla. Preto ju opätovne vyzvala na
umožnenie vstupu, listom zo dňa 24.07.2017. Na to reagovala žalovaná ponukou na odplatné zrušenie
vecného bremena za 5000 €, ktorú žalobkyňa neakceptovala, pretože bola v rozpore s dohodou z roku
2005. Výzvou na vrátenie daru zo dňa 15.08.2017 sa žalobkyňa domáhala vrátenia daru podľa § 630
Občianskeho zákonníka.

(3) Ďalej žalobkyňa uviedla, že naliehavý právny záujem preukazuje tým, že jedine určovací výrok súdu
môže byť podkladom pre zmeny vlastníctva v evidencii nehnuteľností, nakoľko nie je možné očakávať
dobrovoľné vrátenie daru.(4) Ako dôkazy v žalobe označila rozhodnutie Centra právnej pomoci, darovaciu zmluvu a dohodu
o zriadení vecného bremena, čiastočný výpis z LV č. XXXX, čestné prehlásenie, výsluch žalobkyne,
predžalobnú výzvu, výzvu na umožnenie vstupu a zotrvania v nehnuteľnosti a výzvu na vrátenie daru.

(5) Súd žalobu doručil žalovanej a umožnil je v určenej lehote sa k nej vyjadriť. Zároveň ju poučil o jej
procesných právach a povinnostiach.
(6) Žalovaná sa k žalobe vyjadrila vo vyjadrení doručenom súdu dňa 20.02.2018. Uviedla, že žalobkyňa
neuvádza pravdu a ona (žalovaná) mala snahu vec riešiť zmierlivo. Popísala rodinnú a bytovú situáciu
od svojich 14 rokov veku. Od roku 1997 býva v predmetnom byte. Keď matke (žalobkyni) nepriznali

sociálnu dávku z dôvodu, že vlastnila dve nehnuteľnosti, navrhla sporný byt „prepísať“ na žalovanú. Do
darovacej zmluvy žiadala dopísať „doživotné právo“. Žalobkyňu navštevovala, pomáhala jej v záhrade,
odstrániť starú šopu. Kúpila jej vysávač, kosačku, tanierovú súpravu, sporák, chodbovú stenu, stôl a
stoličky do záhrady, strojček na cigarety, ozdoby na stromček. Dávala jej peniaze na lieky, kúpila jej
cigarety. Zaplatila za ňu dlh u susedy. Keď mal priateľ žalovanej úraz v zahraničí, chodila k žalobkyni
menej, ale zaujímala sa o ňu. Žalobkyňa jej nezavolala, ani keď mala zhoršený zdravotný stav, vtedy jej

zavolalasuseda.Žalobkyňasazačalazadlžovať.Fajčí40kusovcigarietdenneačastráviskamarátkami
v kaviarni. Neprišla na svadbu svojej vnučky, nezaujíma sa o pravnučku. Nezaujíma sa o svoju rodinu,
chce len, aby ju niekto finančne podporoval. Do bytu nechodila, až keď sa rozhodla predať ho. Dňa
23.06.2017 žalobkyni vysvetlila, že kúpila byt oproti a keď ho prerobia, tak sa do neho nasťahujú a
žalobkyňa sa bude môcť nasťahovať do sporného bytu 10.09.2017, s čím súhlasila. Ponúkla jej 5000 €

za zrušenie vecného bremena, ale žalobkyňa to odmietla. Pritom sa vyjadrila, že ona byt nepotrebuje
na bývanie, ale ho chce predať. Povedala, že chce zaň 30 000 €. Keď žalovaná nebola doma a prišla
žalobkyňa, surovo sa vyjadrila na adresu svojho vnuka (syna žalovanej).
(7) Ako dôkazy označila vo vyjadrení výsluch svedkov K. V. a A. V., U. Q., W. V..
(8) Súd vyjadrenie doručil žalobkyni, ktorá k nemu v replike, doručenej súdu prostredníctvom svojho

právneho zástupcu dňa 20.03.2018 uviedla, že žalovaná jej dala nesprávny kľúč od bytu, preto nemohla
byt užívať. Doteraz jej bráni v užívaní bytu napriek vecnému bremenu. Popísala zo svojho pohľadu
starostlivosť žalovanej o starého otca a okolnosti, za akých ona nadobudla byt. Potvrdila, že žalovaná
dala na vlastné náklady vymaľovať byt, ale ona to chápala ako prejav vďaky. V roku 2016 k nej prišla
bývaťvnučka,ktorúžalovanávyhodilazdomu.Onanechodilanahrobzdôvoduzléhozdravotnéhostavu

a nedostatku financií na taxík. Žalovaná a syn K. jej chceli pomôcť tak, že im dá byt na Q.. Finančne jej
žalovaná nikdy nepomohla. Syn žalovanej ju nechcel vpustiť do sporného bytu, povedal jej, aby čakala
vonku. Keď ďalší krát prišla do bytu, žalovaná ju vyhodila aj s priateľom. Keď im oznámila, že tam príde
bývať, tak jej povedali, že posteľ jej nedajú a jej posteľ jej priniesť nedovolia. Vnučka jej povedala, že
ju na svadbe nechce, preto tam nešla. Byt darovala žalovanej po dohode so svojimi tromi deťmi pod

podmienkou, že tam bude mať doživotné právo bývania a že ju doopatruje, ako ona svojich rodičov.
Aj synovia s tým súhlasili. Celá situácia vznikla z toho, že žalovaná jej nechcela pomôcť, lebo ona
(žalobkyňa) sa musela zadlžiť a teraz musí dlžoby splácať a bude nútená jeden byt predať. Žalovaná
svojim správaním neprejavuje úctu, akú má prejavovať dcéra voči matke a neposkytuje jej pomoc v
chorobe a starobe, čo je možné kvalifikovať ako správanie v rozpore s dobrými mravmi.

(9) Súd repliku doručil žalovanej a umožnil jej vyjadriť sa k nej. Žalovaná doručila súdu dňa 03.05.2018
dupliku, v ktorej uviedla, že bývalý právny zástupca žalobkyňu odmietol zastupovať pre jej správanie
proti dobrým mravom proti jeho osobe. Žalobkyňa si prevzala kľúče od bytu. Je konfliktný človek.
Keď ona (žalovaná) nebola doma, tak žalobkyňa prehľadala celý byt. Preto žalovaná vymenila zámky.
Žalobkyňa súhlasila s uvoľnením bytu k 10.09.2017. Neustále tvrdí, že nemá peniaze, ale má peniaze

na cigarety a kávu. Navrhovala, že jej má vyplatiť 30.000 € za zrušenie vecného bremena so slovami,
že inak ju dostane z bytu aj s celou rodinou. V byte fajčila bez ohľadu na prítomnosť svojho vnuka.
Hoci umožnila žalobkyni v byte bývať k 06.09.2017, žalobkyňa neprejavila záujem. Vždy keď pracovala,
dávala žalobkyni peniaze, nakúpila jej. Nie je pravda, že by žalobkyňa finančne podporovala žalovanú.
Žalobkyňa ich navštevovala, aby im škodila. Nie je pravda, že by ju nepozvali na vnučkinu svadbu.

Poukázala na dlžoby a životné náklady žalobkyne (na cigarety a kávu). Žalobkyňa sa do svojej situácie
dostala vysoko nadštandardným životným štýlom. Ide jej len o finančný profit.
(10) Ako dôkazy označila výsluch bývalého právneho zástupcu žalobkyne Q.. K., výsluch Ľ. S., P. Ž.H..
(11) Súd spor predbežne prejednal dňa 27.06.2018. Na predbežnom prejednaní stranám oznámil, ako
vec predbežne právne posúdil a ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná. Zároveň uložil žalovanej, aby

zabezpečila účasť svedkov, ktorých vypočutie navrhla, na pojednávaní.
(12) Žalobkyňa súdu dňa 06.09.2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila, že
zabezpečila účasť svedka A. V. na pojednávaní.(13) Súd spor prejednal na pojednávaní dňa 10.09.2018. Vykonal na ňom dokazovanie výsluchom
žalobkyne, výsluchom svedkov A. V., K. V., P. Ž.. Listinné dôkazy navrhnuté žalobkyňou súd v zmysle
§ 204 CSP nečítal, pretože boli doručené protistrane, ktorá proti ich obsahu nenamietala (skutočnosti

uvedené v listinných dôkazoch nie sú sporné). Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a zo zhodných
skutkových tvrdení strán súd zistil nasledujúci skutkový stav.
(14) Žalovaná je vlastníčkou bytu č. X na X. podlaží vo vchode č. X bytového domu súpisné číslo XXX
postaveného na parcele č. XXXX v katastrálnom území V. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku parc. č. XXXX vo výmere XXX m2 zastavané

plochy a nádvoria v pomere XXXX/XXXXXX, zapísaného Okresným úradom V., odborom katastrálnym,
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V. (ďalej len „byt“). Žalobkyňa je oprávnenou z
vecného bremena - práva doživotného užívania bytu. Žalovaná byt nadobudla darovacou zmluvou zo
dňa 20.06.2005, pričom darkyňou bola žalobkyňa.
(15) Žalobkyňa a žalovaná sú matka a dcéra.
(16) Žalobkyňa sa domáhala prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu vstupu a

umožnenia zotrvania v byte, a to výzvami zo dňa 08.05.2017 a 24.07.2017. Výzvou zo dňa 15.08.2017
potom požiadala žalovanú o vrátenie daru - bytu. Žiadosť odôvodnila tým, že žalovaná sa k nej správa
tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
(17) Z výpovede žalobkyne vyplýva, že sa domáhala bývania v byte, ale kľúče, ktoré jej žalovaná
odovzdala, jej nepasovali. Od žalovanej chcela aspoň 20 € mesačne, kým pôjde do dôchodku, pretože

onasimuselapeniazepožičiavaťodcudzích.Nebaviasaspolu,nerozprávajúsaspolunaulici.Onabýva
celý čas na Q. ulici, presťahovala by sa, lebo už nemôže do záhrady. Od darovania bytu sa nič nestalo.
Žalobkyňa si predstavovala svoje bývanie v byte tak, že ona by v ňom bývala a žalovaná by bývala v
byte oproti a starala by sa o ňu. Žiaden incident (bitku alebo hádku) so žalovanou nemali. Porušením
dobrých mravov je podľa žalobkyne to, že jej žalovaná nepomohla s liekmi. Následne uviedla, že to,

že ju nepustí do bytu a štve svoje deti a brata K. proti nej, avšak toto uviedla až po nápovede svojho
právneho zástupcu. Žalobkyňa však následne pripustila, že žalovaná jej raz kúpila lieky a zaplatila za
ňu dlh u susedy, ako aj že jej urobila poriadok na dvore. Žalobkyňa uviedla, že išla do sporného bytu na
radu predchádzajúceho právneho zástupcu, že keď ju žalovaná napadne, tak môže spor vyhrať (sic!). V
byte mala konflikt so žalovanou o diaľkový ovládač. Žalobkyňa denne vyfajčí 10 - 15 cigariet. Žalovaná

jej odstránila šopu. Keď mala problémy s tlakom, raz jej zavolala záchranku. Žalovaná jej kúpila vysávať
a kosačku, priniesla jej sporák a starý vyhodila.
(18) Svedok A. V. písomne vyhlásil, že v roku 2005 sa konala rodinná porada, počas ktorej žalovaná
prisľúbila žalobkyni, že sa o ňu bezplatne postará v chorobe a starobe a v prípade smrti jej zabezpečí
dôstojný pohreb. Na pojednávaní však uviedol, že on sa takej porady nezúčastnil. Všetko, čo o spore vie,

vie len z rečí, so žalovanou sa 8 - 10 rokov nestýka a informácie má od matky (žalobkyne). K zlomu vo
vzťahoch medzi žalobkyňou a žalovanou došlo asi pred rokom. On matke pomáha. Nevidel na vlastné
oči žiadnu situáciu, kedy by sa žalovaná k žalobkyni správala nevhodne, nevie, že by žalobkyňa bola v
situácii, že by urgentne potrebovala pomoc. Skutočnosť, že sa mala žalobkyňa so žalovanou dohodnúť
na pomoci vie od brata, ktorý mu to vysvetlil, pretože on (svedok) najskôr nesúhlasil s darovaním bytu

žalovanej. On sa porady v skutočnosti nezúčastnil.
(19) Svedok K. V. uviedol, že podľa neho vôbec nejde o byt, matka (žalobkyňa) má kde bývať. On si
myslel,žežalobkyňaažalovanásanejakodohodli,nevieakopresne.Ichvzťahcharakterizoval,žejeako
v každej rodine. Asi rok sa všetci spolu nestretávajú, je to kvôli tomuto sporu. Jeho matka osobne žiadala
o pomoc na lieky, on jej prispel, občas jej pomôže v domácnosti. O rodinnej porade pred darovaním

domu nič nevie, nebol vtedy doma. Keď on býval u žalobkyne, tak žalovaná jej chodila pomáhať. Vie,
že matke kúpila kosačku, stĺpiky do záhrady. Vie, že žalobkyňa nadmerne fajčí.
(20)SvedkyňaP.Ž.uviedla,žežalovanápodľanejničnespravila,prečobymalavrátiťbyt.Sožalobkyňou
mali dobrý vzťah, ktorý sa pokazil, keď si žalobkyňa začala vymýšľať. K zmene vzťahov došlo, keď sa
ona (svedkyňa) odsťahovala od žalobkyne - bolo to v roku 2016. Vtedy začali spory. Žalobkyňa hovorí,

že ju žalovaná nenavštevuje, neprispieva jej na lieky, nepomáha jej, ale pravda je taká, že k nej chodili,
pomáhali jej v záhrade, chodili po lekároch. Žalobkyňa podľa svedkyne nevie, čo chce, lebo raz sa
vyjadrila, že predá byt na Q., potom že aj sporný byt a pôjde bývať inde. Ona (svedkyňa) bola pri konflikte
žalobkyne a žalovanej, keď žalobkyňa prišla do bytu s taškou, že tam chce bývať, sadla si pred TV a
potom išla na balkón fajčiť. Žalobkyňa bola arogantná, nebrala ohľad na dcéru svedkyne, ktorá mala

pár mesiacov. Prišla ako domov. Ako odišla nevie, lebo ona (svedkyňa) z bytu odišla skôr. Pri iných
hádkach nebola. Žalovaná pomáhala žalobkyni v záhrade, zavolala pomoc, keď jej bolo zle, chodila s
ňou po lekároch, ona (svedkyňa) to osobne videla. Žalobkyňa veľa fajčí. O dohode medzi žalobkyňou a
žalovanou ona nič nevie, keď sa byt prevádzal, bola ešte malá. Žalovaná hovorila, že žalobkyni pomôže,všetko bolo v poriadku, starala sa o ňu. Zmenilo sa to, keď musela ísť žalovaná do zahraničia. Vtedy
ale žalobkyňa nemala zdravotné problémy.
(21) Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka Ľ. S., pretože žalovaná na predbežnom prejednaní

sporu uviedla, že na jeho výsluchu netrvá. Takisto nevykonal dokazovanie výsluchom advokáta K.,
pretože jeho výsluch nie je podstatný pre rozhodnutie v spore. Súd neposudzuje v spore okolnosti
poskytovania právneho zastupovania žalobkyni, dokonca ani jej povahové vlastnosti, ale skutočnosť,
či sa žalovaná správala k žalobkyni v hrubom rozpore s dobrými mravmi alebo nie. Okrem toho je
svedok ako advokát viazaný mlčanlivosťou o skutočnostiach týkajúcich sa zastupovania žalobkyne (a

vypovedať mal v jej neprospech). Súd nevypočul ani navrhnutých svedkov U. Q. a W. V., a to z dôvodu,
že žalovaná, ktorá ich výsluch navrhla, nezabezpečila ich účasť na pojednávaní. Okrem toho, súd
považuje dokazovanie ostatnými vykonanými dôkazmi za dostatočné pre rozhodnutie v spore. Navrhnutí
svedkovia mali dosvedčiť skutočnosti tvrdené žalovanou, avšak súd má za to, že rozhodnúť v spore je
možné aj bez potvrdenia týchto skutočnosti svedkami, ktorí vypočutí neboli. Navyše, dôkazné bremeno
v spore nesie žalobkyňa, ktorá predložila len dôkazy, ktorých obsah sporný nebol a ktorá zabezpečila

len výsluch jediného svedka. Dokazovanie nebolo vykonané ani rozhodnutím Centra právnej pomoci,
hoci taký dôkaz navrhnutý bol, a to preto, že rozhodnutie neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by mohli
byť podkladom pri zisťovaní skutkového stavu (netýka sa merita sporu).
(22) Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
(23)Podľa§630zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“)darcasamôžedomáhať
vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje
dobré mravy.
(24) Súd najskôr posudzoval, či má žalobkyňa naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie

vlastníckeho práva. Dospel pritom ku kladnému záveru. Žalobkyňa nemá k dispozícii iný účinný
prostriedok, ktorým by sa mohla domôcť navrátenia vlastníckeho práva k spornému bytu. Žalovaná
dobrovoľne dar vrátiť odmieta, preto žalobkyňa nemá inú možnosť domôcť sa vrátenia daru, ako
podaním žaloby proti žalovanej.
(25) Následne sa súd zaoberal meritom (podstatou) sporu.

(26) Súd na podklade vykonaného dokazovania, po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že
žaloba nie je podaná dôvodne. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa žalovaná správala k
žalobkyni tak, že by tým hrubo porušovala dobré mravy.
(27) Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 OZ dochádza na
základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy

svojím správaním voči darcovi alebo voči členom jeho rodiny. Hrubým porušením dobrých mravov sa
rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. (R 88/1988) Ďalej z nej vyplýva,
že právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi,
ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie
dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe alebo

nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí. (R 31/1999)
(28) Dobrými mravmi sú spoločenské normy, ktoré sú rešpektované podstatnou časťou spoločnosti.
Ide o všeobecne zachovávané a uznávané zásady morálky, slušnosti a pokojného ľudského spolužitia.
Nemusia mať písomnú formu, hoci častokrát majú aj povahu právnych noriem. Pravidlám dobrých
mravom zodpovedá okrem iného aj povinnosť detí postarať sa v prípade núdze o svojich rodičov.

Na druhej strane im však zodpovedá aj povinnosť rodičov rešpektovať svoje deti. Dobrým mravom
zodpovedá aj rešpektovanie práv iných a nezneužívanie práv vlastných.
(29) Pri posudzovaní porušovania dobrých mravov pri aplikácii ustanovenia § 630 OZ treba vychádzať
z toho, že aby sa darca mohol domáhať vrátenia daru, musí sa obdarovaný k nemu (alebo členom jeho
rodiny) správať tak, že tým porušuje dobré mravy hrubým spôsobom. Nestačí teda akékoľvek porušenie

dobrých mravov. Intenzita, priebeh, doba trvania a následky tohto porušenia musia byť natoľko vážne, že
by bolo spoločensky odsúdeniahodné, ak by ostalo obdarovanému vlastnícke právo k daru zachované.
Hodnotiť intenzitu porušenia dobrých mravov je potrebné objektívne, nie len na základe vlastného pocitu
darcu.
(30) V posudzovanom spore súd nezistil, že by žalovaná žalobkyni neposkytovala potrebnú pomoc,

ktorú je dôvodné vo vzťahu dcéry k matke očakávať. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že až kým si
žalobkyňa nezačala uplatňovať nárok k bytu, boli vzťahy medzi ňou a žalovanou normálne. Žalovaná
žalobkyňu navštevovala, pomáhala jej, dokonca sama žalobkyňa pripustila, že jej kúpila lieky, zaplatila
za ňu dlh u susedy, kúpila jej vysávač, kosačku. Ich vzťahy sa zhoršili až v súvislosti s tým, že žalobkyňasa začala domáhať výkonu svojho práva bývania v byte a žalovaná jej bývať v spornom byte neumožnila.
Skutočnosť, že žalovaná bránila žalobkyni v užívaní sporného bytu, je v rozpore s dobrými mravmi (i
s právom). Nejde však o takú intenzitu porušenia dobrých mravov, ktorá by mala za následok vznik

práva domáhať sa vrátenia daru. Pri posudzovaní intenzity porušenia dobrých mravov súd posudzoval
vzťahžalobkyneažalovanejkomplexne.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žežalobkyňasadomáhala
výkonu svojho práva vyplývajúceho z vecného bremena spôsobom, ktorý možno označiť prinajmenšom
za nevhodný a tiež rozporný s dobrými mravmi. Hoci nemožno súhlasiť s postupom, kedy žalovaná
žalobkyni opakovane vydala nepoužiteľný kľúč od bytu, nemožno súhlasiť ani s postupom žalobkyne,

ktorá na pojednávaní priznala, že do bytu šla s úmyslom žalovanú vyprovokovať k fyzickému útoku
na svoju osobu a podľa tvrdenia žalovanej a výpovede svedkyne Ž., ktorá bola v tom čase v byte
prítomná, sa tam správala neslušne. Nie je možné neprihliadnuť ani na tú skutočnosť, že žalobkyňa
býva v inom obydlí a nie je na bývanie v spornom byte nijako odkázaná. Tvrdenie žalobkyne, že jej
žalovaná finančne nepomohla s liekmi, súd hodnotí len ako účelové. Jednak sama žalobkyňa pripustila,
že jej žalovaná raz lieky kúpila, jednak z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bola žalovaná

kedykoľvek v takej núdzi, že by si lieky nemohla dovoliť zaobstarať sama. Aj s prihliadnutím na množstvo
cigariet, ktoré denne vyfajčí pri zhoršenom zdravotnom stave a potrebe užívania liekov (sama priznala
10-15 kusov, svedkovia uvádzali, že fajčí „veľa“ alebo „nadmerne“) nemožno zazlievať žalovanej, ak
by sa zdráhala žalobkyni finančne s liekmi pomáhať. Inú formu pomoci, napríklad osobnú pomoc v
domácnosti,žalovanážalobkyniaždozhoršeniavzájomnýchvzťahovposkytovala(pomáhalavzáhrade,

s odstraňovaním šopy, privolala lekársku pomoc). Žalobkyňa nepreukázala, že by bola odkázaná aj na
intenzívnejšiu formu pomoci (napríklad sústavnú osobnú starostlivosť). Aj v súčasnosti býva vo vlastnej
domácnosti a žije spoločenským životom (priznala, že chodí s kamarátkami na kávu). Skutočnosť, že by
žalovaná „štvala“ svoje deti a brata K. proti žalobkyni, nevyplýva z vykonaného dokazovania. Svedok K.
V. uviedol, že sa s matkou stretáva, pomáha jej, neuviedol, že by mal k nej zlý vzťah. Takisto svedkyňa

Ž. (vnučka žalobkyne) k svojmu vzťahu k žalobkyni uviedla, že sa zhoršil po tom, keď zistila, že z nej
nemá úžitok (keď odišla zo spoločnej domácnosti). Ani jeden z nich neuviedol, že by ich proti žalobkyni
akýmkoľvek spôsobom popudzovala žalovaná.
(31) Samotný spor medzi žalobkyňou a žalovanou týkajúci sa výkonu práv vyplývajúcich z vecného
bremena tak nie je takým porušením dobrých mravov zo strany žalovanej, ktorý by mal za následok vznik

práva žalobkyne domáhať sa vrátenia daru. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani iné hrubé (teda
mimoriadne závažné) porušenie dobrých mravov žalovanou vo vzťahu k žalobkyni. Preto súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.
(32) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(33) Týmto rozsudkom sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o jeho trovách. Žalovaná bola v spore v
celom rozsahu úspešná, preto jej súd proti neúspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania.
(34) O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konaní končí, súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie
urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v

listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne
nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania
nevyzýva.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.