Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, August 16, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620201719
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7620201719.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobkyne: Y. Z., J..

XX. X. XXXX, bytom J.. N. XXX/X, XXX XX N. Š., právne zastúpená JUDr. Michalom Michalovčíkom,
advokátom so sídlom Pri jazdiarni 1, 040 01 Košice - Staré Mesto, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.
r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpenej JUDr. Katarínou
Hegedűšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, o určenie neprijateľných
zmluvných podmienok a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 802200232 zo dňa 30.01.2012, uvedená
v bode 10. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane

poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak,
ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v splátkach/e tak, ako je to uvedené na prvej
strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady
na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“, je
neprijateľná.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 465,75 €, spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 465,75 € odo dňa 29. 4. 2020 až do zaplatenia, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. P r i z n á v ažalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala prvým výrokom, aby súd určil, že zmluvná podmienka
v zmluve o úvere pod č. 802200232 zo dňa 30.01.2012, uvedená v bode 10. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto

zmluvyakosvojdlhvočiveriteľovi,čododôvoduajvýškytak,akojeuvedenévtejtozmluveazaväzujesa
ju uhradiť v splátkach/e tak, ako je to uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“, je neprijateľná.
Druhýmvýrokomsadomáhala,abysúdurčilžalovanejpovinnosťvydaťžalobcovititulom bezdôvodného
obohatenia sumu vo výške 465,75 € s príslušenstvom a zároveň požadoval plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení žaloby uviedla, že na základe predmetnej zmluvy o úvere bol jej, ako dlžníkovi
poskytnutý úver vo výške 300,- €, za poplatok vo výške 288,- € s tým, že žalovanému, ako veriteľovi
bude na splatenie úveru zaplatená suma vo výške 588,- €, v 12 splátkach vo výške 49,- € (ďalej len
„Zmluva o úvere“), pričom ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je vo výške 300,29 %.Zo strany žalobkyne ako dlžníka bola žalovanému ako veriteľovi na vrátenie úveru zaplatená suma spolu
vo výške 765,75 €.

3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že predmetná zmluva o úvere je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou,
preto ju treba posudzovať podľa § 53 Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa jej vyjadrenia predmetná zmluva v bode 10. obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Ďalším porušením citovaných zákonných ustanovení je dojednanie o
administratívnych nákladoch na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, suma 192,- eur predstavuje 2/3 z

poplatku, ktorý je vo výške 288,- eur.

4. Žalovaný však žalobkyni neposkytol žiadne reálne plnenie za takýto poplatok. Takáto podmienka ako
súčasť formulára Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nebola individuálne dojednaná a odplata
svojou výškou, na jednej strane a absenciou zodpovedajúceho protiplnenia, na strane druhej, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka ako spotrebiteľa,

preto podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje neprijateľnú podmienku. Zo Zmluvy o úvere
tiež nie je možné zistiť, o aké administratívne náklady, akú administratívu, resp. aké plnenie v rámci
administratívy, sa skutočne jedná.

5. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa, spočíva

v tom, že si žalovaný nárokuje poplatok za úkony (služby), ktoré nie sú spotrebiteľom vopred známe,
ani len svojim obsahom. Výška tohto poplatku prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a
navyše, nie je ničím odôvodnené, ako bola výška poplatku určená - aj súdu je však z vlastnej činnosti iste
známa skutočnosť, že tento poplatok sa určuje v závislosti od výšky poskytnutého úveru, avšak nevedno
prečo je tomu tak. Nie je tak jasné, z akých dôvodov žiada žalovaný vyšší poplatok od spotrebiteľa,

ktorému požičiava vyššiu sumu, ako od spotrebiteľa, ktorému požičiava menej, a teda ako súvisí výška
požičanej sumy s výškou administratívneho poplatku.

6. Podmienku Zmluvy o úvere týkajúcu sa dojednaní o predmetnom poplatku (bod 10. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru) považuje žalobkyňa za neprijateľnú a túto v zmysle § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka za neplatnú.

7. Poukázala na výklad § 53a Občianskeho zákonníka tak, ako bol vyjadrený v mnohých rozsudkoch
súdov Slovenskej republiky, a na právny výklad pojmu neprijateľná zmluvná podmienka tak, ako je
uvedené v čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS. V súvislosti s týmto výkladom uviedla, že túto

skutočnosť je súd povinný preveriť z úradnej moci, a teda v danom prípade sa nedá uvažovať o
výsostnom práve spotrebiteľa, ktorý by nebol viazaný neprijateľnou podmienkou len za stavu, kedy
by sa výslovne určenia jej neplatnosti domáhal. Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná (§
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a to samozrejme bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa. S týmto
stavom sa vyporiadal aj SD EÚ v Rozsudku z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, keď uviedol, že

„Národná právna úprava, ktorá národnému súdu v rámci konania o žalobe podanej poskytovateľom
spotrebiteľského úveru proti spotrebiteľovi a spočívajúcej na zmluve medzi nimi uzavretej, znemožňuje
po uplynutí premlčacej lehoty z úradnej povinnosti alebo na základe podnetu spotrebiteľa určiť, že
podmienka obsiahnutá v zmluve medzi nimi uzavretej, je v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS.“

8. V ďalšom odôvodnení žalobkyňa citovala ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. písm. f/, i/,
y/, k čomu uviedla, že predmetná úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa citovaného zákonného
ustanovenia, preto je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. K tomuto konštatovaniu
neuviedla žiadne ďalšie bližšie vysvetlenie. Dodala len, že nakoľko predmetná zmluva neobsahuje
náležitosti uvádzané v § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/, y/ a § 10 ods. 1, je podľa § 11 ods. 1 citovaného

zákona predmetný spotrebiteľský úver nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a preto sa
domáha vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného. Nakoľko jej bol poskytnutý úver vo výške
300,- eur, žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu vo výške 765,75 eur, bezdôvodné obohatenie na strane
žalovaného tak predstavuje rozdiel medzi tým, čo žalobkyňa titulom úveru doposiaľ plnila a medzi
skutočne poskytnutým plnením, čo je suma vo výške 465,75 eur.

9. K žalobe žalobkyňa predložila dôkazné listiny, a to Zmluvu o úvere uzavretú medzi veriteľom -
Pohotovosť, s. r. o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava a medzi žalobkyňou, ako dlžníkom zo dňa 30.
1. 2012, výpis z internetovej stránky http:/www.pohotovosť.sk - klientskej zóny, týkajúci sa zmluvy č.80220232 klientky Y.É. Z., ktorá bola spísaná dňa 30. 1. 2012, kde sú uvedené údaje, že bola jej
poskytnutá výška úveru 300,- eur, splatená je suma 765,75 eur, celková dlžná suma je vyčíslená na
4.612,69 eur. Ďalej je uvedené meno pracovníka obchodnej služby S. K. a pobočka Prešov.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe potvrdil údaje týkajúce sa uzavretia úverovej zmluvy, tak
ako uviedla žalobkyňa v bode 2 tohto odôvodnenia.
V danej spotrebiteľskej zmluve, vychádzajúc z jej textu má žalobca za to, že nemožno hovoriť o absencii
výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákon č. 129/2010 Z. z. jasne hovorí

o bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN, ktorá je uvedená
nesprávne alebo absentuje.
Nakoľko nebol naplnený ani jeden z uvedených prvkov, nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez
poplatkov. Má za to, že žalobca si splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

11. Citoval ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 a §1a ods. 1 Nariadenia vlády
č.87/1995, k čomu uviedol, že nariadenie definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné
plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s
poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov.

12. Žalovaný je toho názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je
odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku
ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím
peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a
úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných

prostriedkov. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie
zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza.
Poplatok za poskytnutie úveru, ten nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské
náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám.

Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia Zmluvy žalobcovi vyhovoval,
keďže nič voči jeho výške nenamietal, Zmluvu uzatvoril a peňažné prostriedky od žalovaného
prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka či na
dané podmienky Zmluvy pristúpi alebo nie. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je v Zmluve
dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda

Žalobca musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mal okamžite pri podpisovaní Zmluvy vedomosť,
aká je cena úveru.
Žalobca v prípade, že po podpise Zmluvy nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že
odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od Zmluvy bez
uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené

právo Žalobca nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom Zmluvy a so všetkými
podmienkami poskytnutia úveru.

13. Podľa názoru Žalovaného dohodnutá výška nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, resp. dobrými mravmi, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že Žalovaný

poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na
podmienky, za ktorých Žalovaný poskytol úver Žalobcovi (poskytovanie úveru na adrese trvalého alebo
prechodného bydliska Žalobcu) a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko Žalovaného. Z uvedeného
dôvodu ako aj vzhľadom na skutočnosť, že Žalovaný nežiadal od Žalobcu zabezpečenie úveru, účastníci
dohodli tieto úroky z omeškania a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať.

14. Ďalej žalovaný v písomnom vyjadrení citoval ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol,
že predmetom prieskumu nemôžu byť zmluvné dojednania týkajúce sa primeranosti ceny. Ak by takýto
prieskum bol prípustný, dochádzalo by k neprimeraným a extrémnym zásahom do trhu a v konečnom
dôsledku k regulácii cien všetkých tovarov a služieb. Taká regulácia cien by bola v priamom rozpore s

čl. 55 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého hospodárstvo Slovenskej republiky je postavené na princípoch
sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Žalobcom navrhovaná aplikácia ustanovení o
ochrane spotrebiteľa by nad prípustnú mieru zasiahla do základných hybných síl nášho a európskeho
hospodárstva.Z uvedeného vyplýva, že zmluvné dojednanie, ktoré podliehalo prieskumu v tomto konaní, je celkom
jednoznačne cenovým dojednaním a vzhľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj článku
4 odsek 2 Smernice Rady 93/13/EHS je vylúčené, aby súd preskúmaval primeranosť tohto dojednania.

15.Citovalust.§451Občianskehozákonníka,kčomuuviedol,žezpredmetnejzmluvyoúverenenastala
ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne
uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny
dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu

zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.
Žalovaný má v nadväznosti na vyššie uvedené za to, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia je premlčaný tak, ako to uvádza prostredníctvom svojho vyjadrenia k žalobe./vyjadrenie k
tomuto však absentuje/

16. K tvrdeniu žalobcu, že zo strany žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie (v žalobe

absentuje takéto tvrdenie), žalovaný uviedol, že Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania
nevymedzuje a z toho dôvodu sa pri skúmaní úmyslu konania osoby vychádza z právnej úpravy
zavinenia v trestnom práve. Zavinenie je budované na dvoch zložkách a to vedomostnej a vôľovej a
podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy a nepriamy.
Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia

o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere, ale bolo by nutné, v každom jednotlivom
prípade s poukazom na okolnosti uzatvorenia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase
uzatvorenia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol
uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje.

17. Žalovaný so žalobcom uzatvoril zmluvu o úvere v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka, pričom veriteľ sa zaviazal, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vráti a zaplatí dohodnuté
úroky. Žalovaný skutočne požadoval za poskytnutie peňažných prostriedkov odplatu vo forme úrokov
za poskytnutý úver, keďže je to činnosť, ktorou sa žalovaný v čase uzatvorenia zmlúv o úvere zaoberal

a na ktorú mal oprávnenie, nakoľko žalovaný mal v predmete podnikania aj poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov, čo medzi stranami sporu sporné nebolo. Táto skutočnosť, avšak, nedokazuje úmysel
žalovaného získať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v čase uzatvorenia zmlúv o úvere nemohol mať
vedomosť, ani predpokladať to, že o niekoľko rokov neskôr môže byť predmetná zmluva o úvere
posúdená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti podľa zákona

o spotrebiteľských úveroch.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný v závere svojho písomného vyjadrenie navrhoval,
aby súd uznesením /bez vysvetlenia prečo nie rozsudkom/ žalobu zamietol a priznal mu trovy konania
v rozsahu 100%.

18. Žalobkyňa v replike uviedla, že irelevantné je tvrdenie žalovaného, že v danom prípade v predmetnej
úverovej zmluve nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, nakoľko žalobkyňa ako dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti neuvádza tento dôvod, teda
porušenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., ale poukazuje na absenciu náležitosti podľa § 9
ods. 2 písm. f/, i/, y/ citovaného zákona, pre ktoré považuje predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný

a bez poplatkov. Tak isto považuje za irelevantnú argumentáciu žalovaného, ktorý sám poukazuje na
ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a úpravu podľa § 1 ods. 1 nariadenia Vlády č. 87/1995
Z. z., keďže žalobkyňa v žalobe neargumentuje neprimeranosťou odplaty a rozporom podľa § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, nakoľko tieto ustanovenia boli do právneho poriadku SR poňaté až zákonom
č. 106/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, s účinnosťou od 1. 6. 2016.

19. Vznesenú námietku premlčania, takým spôsobom, ako ju vo vyjadrení uvádza žalovaný, žalobkyňa
považuje za absolútne neurčitú, bez uvedenia údajov, aká lehota a kedy mala uplynúť, aby návrh
žalobkyne mal byť premlčaný.
Predložila súdu list od žalovaného zo dňa 31. 7. 2018 - výzvu na úhradu dlžnej sumy, z ktorej vyplýva,

že dňa 27. 7. 2018 malo dôjsť k úhrade istiny úveru spolu s poplatkom vo výške 588,- eur, pričom
žalovaný naďalej požaduje úhradu príslušenstva (poplatky, nedoplatky na nákladoch) a to v celkovej
výške 3.846,94 eur. Keďže žalobu podala dňa 25. 3. 2020, s poukazom na § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka neuplynula ani tzv. dvojročná subjektívna premlčacia lehota. K tomu uviedla, že nedisponujeKartou klienta, ani písomným dôkazom o zaplatení poslednej splátky úveru. Navrhla, aby tieto dôkazy
predložil žalovaný, avšak aj bez ohľadu na to, s poukazom na predmetný list, z jeho obsahu vyplýva,
že posledná splátka nemohla byť zaplatená skôr ako dňa 27. 7. 2018. S poukazom na toto tvrdenie

navrhovala, aby súd jej žalobe v celom rozsahu vyhovel.

20. Žalovaný v duplike nereagoval na výzvu súdu, aby predložil Kartu klienta a prehľad splácania
splátok úveru žalobkyňou a aby vyšpecifikoval dôvodnosť vznesenej námietky premlčania. Uviedol iba,
že žalobkyňa doposiaľ uhradila žalovanému titulom predmetného úveru sumu vo výške 765,75 eur, z

toho sumu 117,60 eur ku dňu 6. 8. 2012 a 648,15 eur ku dňu 27. 7. 2018. Navrhoval, aby súd uznesením
žalobu zamietol a priznal mu plnú náhradu trov konania.

21. Po procesných úkonoch vykonaných súdom v zmysle § 167 C.s.p. súd vo veci nariadil pojednávanie
na deň 17. 8. 2020, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne, ktorej neúčasť ospravedlnil.
Žalovaný a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť písomne ospravedlnili z

dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a súhlasili s prejednaním veci za ich neprítomnosti. Podľa § 180
C.s.p. súd pojednával za neprítomnosti žalovaného.

22.Právnyzástupcažalobkynezotrvalnadoterajšíchpísomnýchvyjadreniachžalobcu.Súdunepredložil
žiadne návrhy na nové dôkazy. Nakoľko takéto návrhy neboli ani zo strany žalovaného, súd uznesením

dokazovanie vyhlásil za ukončené za použitia ustanovení § 182 C.s.p.

23. Aj keď žalovaným vznesená námietka premlčania nebola aj napriek výzve súdu odôvodnená, súd
sa s touto námietkou v konaní musel vysporiadať, k čomu uvádza nasledovné.

24. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného k 1. 8. 2006 právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

25. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k 1. 8. 2006 najneskôr sa právo na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

26.V súvislosti s výkladom § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka na daný skutkový stav a na riešenie
otázky plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, súd poukazuje na obsah odôvodnenia uznesenia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/169/2017 zo dňa 10. 1. 2018, v odôvodnení ktorého sa okrem iného
uvádza, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Oprávnený
sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne
(preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o
osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.
To, kedy oprávnený získal informácie o právnej stránke možnosti domáhať sa vydania bezdôvodného
obohatenia (napríklad o tom, ako možno právne kvalifikovať jeho nárok), nie je pri posudzovaní okamihu
začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (odvolací súd v súvislosti s tým poukázal

na právne závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) sp. zn. 1 Cdo 67/2011). Rozhodujúcim pritom je, že zákon č. 258/2001 Z.z. priamo ustanovuje,
kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. I keď je v danom prípade žalobkyňou spotrebiteľka
práva neznalá, bolo by neprimeranou ochranou jej práva, pokiaľ by bol začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby posunutý na deň, kedy sa od svojho právneho poradcu dozvedela, že žalovaná sa

na jej úkor obohatila. V závere súd konštatuje, že subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie
bezdôvodného obohatenia uplynula v danom prípade ešte pred podaním žaloby.

27. Obdobne súd vyriešil otázku premlčania v daných sporoch v rozhodnutí NS SR sp. zn. 1 Cdo
67/2011, tiež v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 121/2009, v ktorom uviedol, že pre začiatok behu dvojročnej

subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne
dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver
dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce
zistenie „skutkového stavu“ (poznámka dovolacieho súdu: teda nie posúdenie jeho právnej kvalifikácie).28. Vzhľadom na vyššie citované odôvodnenia uznesení Najvyššieho súdu, a predovšetkým vzhľadom
na zistenie skutkového stavu a na správanie žalobcu ako spotrebiteľa a oprávneného v žalobe o

vydanie bezdôvodného obohatenia, súd v závere má zato, že žalovanou vznesená námietka premlčania
vkonaníniejedôvodná.Nakoľkosajednáohmotnoprávnunámietkupremlčania,nemožnoanivprípade
spotrebiteľa pripustiť odlišnú interpretáciu ustanovení zákona o plynutí subjektívnej premlčacej doby, v
ktorej sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.

29. V danom prípade z písomného vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že preplatená suma, teda suma
nad rámec poskytnutej istiny, ktorej sa žalobkyňa v tomto konaní domáha, bola uhradená ku dňu 27. 7.
2018. Žalobkyňa uvedený dátum považuje za deň, od ktorého sa má rátať začiatok plynutia premlčacej
dvojročnej subjektívnej lehoty, k čomu predložila písomný dôkaz - výzvu na úhradu dlžnej sumy, kde
žalovaný dátum splatenia sumy nad istinu potvrdil. Počítanie začiatku plynutia premlčacej lehoty v tomto
konaní nebolo sporné, avšak napriek tomu žalovaný trval na vznesenej námietke premlčania, ktorú

však, ako správne uviedla žalobkyňa, žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil. Súd v závere teda
vychádzal zo zistenia, že platba poskytnutá nad rámec istiny bola uhradená ku dňu 27. 7. 2018 (žalovaný
nepredložil súdu Kartu klienta, ani iný dôkaz preukazujúci prehľad splácania splátok úveru žalobkyňou),
od uvedeného dátumu začala plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Nakoľko žaloba bola podaná dňa 25. 3. 2020, žalobkyňa si predmetný nárok uplatnila v

zákonnej 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehote.

30. Od uvedeného dátumu je v danom prípade potrebné počítať aj objektívnu 3-ročnú premlčaciu
dobu, ktorá začala žalobkyni, ako oprávnenej na vydanie bezdôvodného obohatenia, plynúť okamihom
získania bezdôvodného obohatenia žalovaným, t. j. dňom 27. 7. 2018, ku ktorému dňu bola podľa

vyjadrenia žalovaného uhradená suma vo výške 648,15 eur (k tomu opäť súd uvádza, že žalovaný
nešpecifikoval, ktoré splátky z tejto sumy kedy boli uhrádzané).

31. Čo sa týka argumentácie žalovaného v jeho písomnom vyjadrení k žalobe, že žalobca má údajne
tvrdiť, že žalovaný sa úmyselne bezdôvodne obohatil, k tomu súd uvádza, že takýto argument žalobkyňa

absolútne neuvádzala. Z tohto, ale aj z ďalšieho textu uvádzaného v písomnom vyjadrení žalovaného
zo dňa 12. 5. 2020, je zrejmé, že žalovaný pri tvorbe takýchto vyjadrení vyberá len jednotlivé navzájom
nesúvisiace texty z rozsudkov z internetových stránok, ktoré nesúvisia s predmetom žaloby. Napriek
tomu však súd v súvislosti s takouto argumentáciou žalovaného pri posudzovaní vznesenej námietky
premlčania uvádza, že tak, ako vyplýva z doterajšej súdnej praxe, s poukazom na závery uznesenia NS

SR sp. zn. 1Cdo/238/2017 je ustálené, že samotný fakt, že bankový, alebo nebankový subjekt poskytuje
úver spotrebiteľovi a je v postavení profesionálneho podnikateľa, vo všeobecnosti bez ďalšieho nemôže
zakladať úmysel tohto subjektu bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľa. Z uvedeného vyplýva, že
na dané nároky žalobcov o vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné aplikovať 3-ročnú objektívnu
premlčaciu lehotu.

32. Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkavzneníplatnomkudňuuzavretiazmluvy,spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

33. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

34. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľ

je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.36. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

37. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

38. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

39. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

40. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, Zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

41. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

42. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
43. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

44. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie g/ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi

známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok,

45. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
ku dňu uzavretia zmluvy veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä
dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa

a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo
cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

46. Podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/, y/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení

platnom ku dňu uzavretia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

47. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti

podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

48. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu

uzavretia zmluvy ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

49. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu dňa 30. 1. 2012 je spotrebiteľskou zmluvou
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č.

129/2010 Z.z.. Z predloženej zmluvy je zrejme, že žalovaný pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu
svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra. Žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže uzatvorila
zmluvu ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré
sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené
na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých

zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože zmluva o úvere bola vyplnená na vopred pripravenom
predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobkyne. Skutočnosť, že sa jedná
o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj zo samotného textu zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu a zoVšeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy a ktorých text je uvedený na
zadnej strane predmetnej Zmluvy o úvere.

50. Ako žalobca uviedol v žalobnom návrhu, v bode 10. textu Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru žalobca uvádza, že dlžník uznáva dlžnú sumu, a to aj vrátane poplatku v celej výške. K otázke
poplatku za poskytnutie úveru súd uvádza, že v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
predmetný poplatok je potrebné považovať za neprijateľný, nakoľko žalovaný neposkytol reálne plnenie,
za ktoré by mal tento poplatok od žalobcu vymáhať. K tomuto súd poukazuje na rozhodnutie Vrchného

krajského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája 2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v
ktorom je potvrdená rozhodovacia línia, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie
akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto
sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa. Z toho vyplýva, že vyhotovenie zmluvy s predpísanými
náležitosťami je povinnosťou podnikateľa, ktorá mu vyplýva priamo zo zákona, a teda nejedná sa o
službu, ktorá je spotrebiteľovi poskytnutá nad rámec jeho zákonných povinností, a teda jedná sa o

neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené
súd I. výrokom určil, že predmetná zmluvná podmienka uvedená v bode 10. v Zmluve o úvere je
neprijateľná.

51. Nakoľko predmetná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, súd ju zo zákona podrobil súdnej

kontrole, či táto obsahuje aj ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré majú za následok nárok
žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom zároveň vychádzal aj z návrhu žalobcu, ktorý
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru odvodzuje od toho, že predmetný úver neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i/, y/ zákona č. 129/2010 Z. z. K tomu súd uvádza, že čo sa týka obrany
žalovaného, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nemožno vyrieknuť pre porušenie § 9 ods. 2 písm.

k/ zákona č. 129/2010 Z. z., tu sa súd zhoduje s argumentáciou žalobkyne, že táto námietka žalovaného
je irelevantná, nakoľko žalobkyňa porušenie tohto zákonného ustanovenia v žalobe nevytýka. Súd v
súvislosti s touto argumentáciou sa stotožňuje s oboma stranami sporu, nakoľko uznesením NS SR sp.
zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22. 2. 2018 uskutočnil euro konformný výklad ustanovenia citovaného § 9
ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. a dospel k záveru, že v spotrebiteľských zmluvách uzatváraných

podľa tohto zákona nemožno od dodávateľa žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky).
Uvedené ustanovenie teda nevyžaduje, aby Zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej
skladby jednotlivých splátok, t. z. určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny
a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.

52. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola
uzatvorená dňa 30. 1. 2012 Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 802200232, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanej sumu 300,- Eur. Žalobkyňa sa zmluvne zaviazala zaplatiť okrem poskytnutej sumy
aj sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 288,- eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 588,- eur. Túto

čiastku sa zaviazala zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 49,- eur, počnúc dňom 15. 2. 2012 na účet
veriteľa. Z predmetného textu zmluvy je zrejmé, že žalovaný nevymedzil konkrétne termín konečnej
splatnosti úveru, čo je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona platného v čase
uzavretia zmluvy. Z dôvodu, že zmluva neobsahuje túto náležitosť uvedenú v predmetnom citovanom
zákonnom ustanovení, predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov.

53. Ročná percentuálna miera nákladov je pre spotrebiteľa jeden z najdôležitejších údajov a
ukazovateľov v zmluve, pretože musí zohľadňovať všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver
zaplatiť. Z ročnej percentuálnej miery nákladov vyplýva aký drahý je úver a je tak indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pre spotrebiteľa je najvýhodnejší úver, ktorý má najnižšiu ročnú

percentuálnu mieru nákladov. Aj z uvedených dôvodov ročná percentuálna miera nákladov musí
obsahovať výšku všetkých nákladov spotrebiteľa, ktoré musí uhradiť t.j. výšku jednorazových poplatkov
(napr.poplatokzaposkytnutieúveru),výškupravidelnýchpoplatkov(napr.poplatkovzapoistenieúveru),
akoajúrokovúsadzbu. Medzifaktoryovplyvňujúcevýškuročnejpercentuálnejmierynákladovtakokrem
výšky poskytnutého úveru, doby splácania úveru, výšky splátok a nákladov spojených s poskytnutím

úveru patrí aj dojednaná úroková sadzba. Uvedené vyplýva aj z § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z.
Ročnou percentuálnou mierou nákladov sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumejú celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, pričom celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými sospotrebiteľskýmúveromsúvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

54. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 300,29 %. Je zrejmé, že
pri výpočte tejto ročnej percentuálnej miery nákladov žalobca vychádzal len z odplaty dojednanej v
zmluve t.j. odplaty vo výške 288,- eur, úroky do jej výpočtu zahrnuté neboli. Súd k tomu konštatuje,
že podľa súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4.
štvrťrok 2011 bola priemerná RPMN vo výške 41,82 %, takže RPMN uvedená v predmetnej zmluve

je niekoľkonásobne vyššia. Súd ju hodnotí dokonca až za úžernú, v neprospech žalobkyne ako
spotrebiteľa, čiže aj z tohto ďalšieho dôvodu je potrebné úver poskytnutý žalobkyni na základe uvedenej
úverovej zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovení § 9 ods. 2 písm. y/ a §
11 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z..

55. Celkové náklady žalovanej za poskytnutý úver vo výške 300,- Eur predstavujú podľa textu

predmetnej úverovej zmluvy sumu 288,- Eur. V súvislosti s tým súd poukazuje na to, že v predmetnej
zmluve nie je uvedená úroková sadzba, čo je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č.
129/2010 Z. z., čo má za následok porušenie tohto zákonného ustanovenia a následne v spojení s § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru.
V závere súd konštatuje, že dôkazom toho, že predmetný spotrebiteľský úver obsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky, je aj konečný výpočet žalobcu celkovej dlžnej sumy vo výške 4.612,69 eur tak,
ako je uvedené na internetovej stránke zóny klientov pri úvere č. 80220232, teda pri úvere, ktorý
bol poskytnutý len vo výške 300,- eur. Takýto výpočet konečnej dlžnej sumy je absolútnou úžerou a
nemožno ho tolerovať ani pri akomkoľvek výpočte RPMN, či už podľa internetovej kalkulačky, alebo
iným spôsobom.

56. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

57. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

58. Nakoľko nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný, súd po zistení,
že žalobkyňa preplatila nad istinu poskytnutého úveru sumu 465,75 eur, určil žalovanému povinnosť

túto sumu jej vydať titulom bezdôvodného obohatenia podľa ustanovení § 451 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, nakoľko predmetný spotrebiteľský úver, ako už bolo vyššie uvedené, je bezúročný a bez
poplatkov.

59. V konaní nebolo sporné tvrdenie žalobkyne, že predmetný úver splatila sumou vo výške 765,75

eur. Nakoľko z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný
a bezpoplatkový, pri poskytnutí úveru vo výške 300,- eur žalobkyňa ho tak preplatila o sumu 465,75
eur. Keďže týmto spôsobom došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, súd rozhodol
o povinnosti žalovaného vydať predmetnú sumu žalobkyni, tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

60 Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

61. Podľa § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Zb. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

62. Žalobkyňa si v žalobe uplatnila úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, a to odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 28. 4. 2020,
preto súd priznal žalobkyni zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho, teda odo dňa 29. 4.
2020. K uvedenému dátumu bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,00 %, od 1. 2. 2013 výškaúrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, preto má žalobkyňa nárok na úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne.

63. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

65. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

66. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči

žalovanému, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.