Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, August 8, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/88/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121010502
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3121010502.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 09. augusta
2021 prejednal sťažnosť odsúdeného

T. Z.,

nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom M. XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3PP/24/2021 zo dňa 01.07.2021 a takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T/148/2014 zo dňa 23.10.2014 bol T. Z. odsúdený pre
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky,
výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom
s uložením primeranej povinnosti.

Uznesením Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T/148/2014 zo dňa 06.11.2018 bolo rozhodnuté tak, že
sa odsúdený v tejto skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil, a preto trest odňatia slobody
vo výmere 3 roky vykoná, pričom na jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 8T/73/2019 zo dňa 28.08.2019 bol T. Z.
odsúdený pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., sčasti vo forme spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák., k trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

zamietnutý návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia
slobody.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o
verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, na neverejnom zasadnutípodľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému
sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, a dospel k záveru, že
sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom
zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako
aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že tento sa dôsledne zaoberal zákonnými
podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Možno prisvedčiť jeho
názoru, že odsúdený spĺňa len formálnu podmienku z pohľadu výkonu potrebnej výmery trestov odňatia
slobody (v prípade zločinu 2/3 a v prípade prečinu 1/2). Avšak krajský súd na rozdiel od súdu prvého
stupňa konštatuje, že u odsúdeného nie sú splnené obidve materiálne podmienky, nielen druhá z nich,

aký záver „urobil“ súd prvého stupňa. Prvá materiálna podmienka spočíva v polepšení sa odsúdeného
a druhá materiálna podmienka je založená na očakávaní vedenia riadneho života odsúdeného po
prepustení na slobodu.

Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke pôsobenia

výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného, rozhoduje už súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci
rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného podmienečného
prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne
vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu
trestu odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom tohto trestu, než ho uložil súd v

odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom plnení
povinností odsúdeného a jeho správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel trestu,
teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho
pobyte na slobode. Zákonodarca neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného,
ale ponecháva na úvahu súdu na základe dôkazov posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj

kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia
ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

K otázke posudzovania preukázania polepšenia - § 66 ods. 1 Tr. zák. krajský súd považuje za potrebné
poukázať na to, že polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa,

pravda, navonok prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve
rozlišovať, kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie
odsúdeného v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré
oprávňujú predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život.

Krajský súd dospel k záveru, že existujú dôvodné pochybnosti o tom, že sa odsúdený počas doterajšieho
výkonu trestu odňatia slobody skutočne polepšil. Z hodnotenia ústavu na výkon trestu totiž vyplýva, že
stanovené ciele programu zaobchádzania odsúdený plní aj po vykonaní prevažnej časti z uložených
trestov odňatia slobody len čiastočne vo všetkých jeho bodoch. Najmä je potrebné poukázať na to, že
postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti je len čiastočne kritický, keď túto síce priznáva, avšak

okolnosti jej spáchania odôvodňuje nevedomosťou, a časť zodpovednosti za svoje konanie „presúva“
aj na priateľku a jej rodičov. Tieto závery odsúdený na verejnom zasadnutí v podstate ani nerozporoval.
Krajský súd k tomu uvádza, že takýto postoj odsúdeného k jeho trestnej činnosti nemôže byť prejavom
jeho polepšenia, keď si svoje negatívne konanie a jeho dôsledky v plnom rozsahu neuvedomuje
(nepripúšťa). Pritom platí, že ak súd nezistí „polepšenie sa“, veľmi ťažko môže dospieť k záveru, že by

odsúdený po podmienečnom prepustení viedol riadny život.

Krajský súd len pripomína, že zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie
je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky
prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho

správania. Podmienečné prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým
okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie
aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takou okolnosťou,
ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob životaodsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom
vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy
odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať i doterajšie sklony odsúdeného k

páchaniu trestnej činnosti, vrátane jej početnosti.

V zhode s názorom súdu prvého stupňa aj krajský súd považuje nápravu odsúdeného za podstatne
sťaženú aj napriek tomu, že odsúdený bol doposiaľ trikrát súdne trestaný a vo výkone trestu odňatia
slobody sa nachádza len prvýkrát. Takýto záver vyplýva z charakteru a spôsobu spáchania trestnej

činnosti, pre ktorú sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Aktuálne vykonáva aj
trest odňatia slobody nariadený (premenený) v rámci jeho prvého odsúdenia, v prípade ktorého mu bol
uložený probačný dohľad ako súčasť podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody spoločne
s povinnosťou spočívajúcou v príkaze, aby sa v skúšobnej dobe zamestnal alebo sa preukázateľne
uchádzal o zamestnanie. Trest odňatia slobody mu bol nariadený (premenený) z dôvodu spáchania
ďalšej úmyselnej trestnej činnosti (krádeže), pre ktorú bol odsúdený rozhodnutím Okresného súdu

Karviná sp. zn. 8T/54/2017 zo dňa 20.07.2017. Z uvedeného vyplýva, že odsúdený „nevyužil šancu“
preukázať, že výkon trestu odňatia slobody u neho nie je potrebný, a svoj účel splní aj trest nespojený
s odňatím jeho osobnej slobody, ale so „zvýšeným dohľadom“ nad jeho správaním v skúšobnej dobe v
podobe probačného dohľadu a uloženej povinnosti.

Aj preto sa krajský súd stotožňuje so záverom uvedeným v hodnotení ústavu, že u odsúdeného je
stredné riziko sociálneho zlyhania a jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá. Predchádzajúci
spôsob života odsúdeného a priebeh výkonu trestu odňatia slobody tak podľa názoru krajského
súdu nedávajú dostatočnú záruku, že jeho protiprávne konanie sa už nebude opakovať. Aj preto sa
krajskému súdu javí riziko recidívy odsúdeného ako veľmi pravdepodobné. Osobu odsúdeného totiž

možno charakterizovať ako osobu so sklonom k páchaniu rôznorodej trestnej činnosti. V neprospech
odsúdeného napokon svedčí odporúčanie riaditeľa ústavu podmienečne ho neprepustiť z výkonu trestu
odňatia slobody.

Záverom krajský súd uvádza, že účelom trestu je najmä ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej

činnosti a trest má odrádzať aj ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Je preto v
záujme dovŕšenia nápravy odsúdeného a splnenia účelu uložených trestov odňatia slobody, aby tieto
ďalej vykonával tak, ako to navrhol aj riaditeľ ústavu na výkon trestu.

Z takto rozvedených dôvodov preto rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia, keď odsúdený nespĺňal dve z troch zákonných podmienok na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.