Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118206187
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2118206187.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov: Mgr.

Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v spore žalobcu: A-MONT GmbH, so sídlom Grinzinger Straße
87, Viedeň, Rakúsko, FN: 434418, zastúpený: Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát, so sídlom Vajanského
10, Trnava, proti žalovanému: M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom J. Q. XXXX/XX, M., zastúpený: JUDr.
Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, IČO: 47 254 581, o zaplatenie 3.063,75 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 2. apríla 2020, č.k.
20C/24/2018-132, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu zamietol a druhým
výrokom priznal žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ust. § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, §
488, § 489, § 494, § 580, § 631, § 633 ods. 1, § 634 ods. 1, 2, § 644, § 645 ods. 1, § 646 ods. 1,
2, § 647, § 648 ods. 1, 2, § 649, § 650 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), čl. 6 ods. 1
nariadenia Rady (ES) č. 593/2008, čl. 7 ods. 1 písm. a), čl. 17 ods. 1 písm. c), čl. 18 ods. 2 nariadenia

Rady (ES) č. 1215/2012, čl. 15 ods. 1, ods. 2, § 251, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2, § 257, § 290
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že keďže ide o občianskoprávnu vec,
pričom konanie bolo začaté podaním žaloby na súd prvej inštancie dňa 23.07.2018, právomoc súdu
sa spravuje nariadením Rady (ES) č.1215/2012, pričom v zmysle vyššie citovaného článku 7 ods. 1
písm. a), článku 17 ods. 1 písm. c) a článku 18 ods. 2 nariadenia súd prvej inštancie ustálil, že súdy
SR majú právomoc na konanie v predmetnej veci, keď zároveň súd prvej inštancie je vzhľadom na
bydlisko žalovaného miestne príslušným súdom na konanie. Rozhodným právom v prejednávanej veci

je s poukazom na čl. 6 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 593/2008 právo Slovenskej republiky. Medzi
stranami nebolo sporným, že dňa 09.11.2017 uzavreli Zmluvu o dielo č. P17-1138, na základe ktorej
sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa vykonať dodanie a montáž PVC
okienSchücoLivingvrátanedopravynamiestourčenia,ktorýmbolastavbarodinnéhodomunaJ.Q.XX,
M.. Žalobca žalovanému dňa 30.05.2018 vystavil faktúru č. 2018/080 so splatnosťou dňa 05.06.2018,
ktorou mu vyúčtoval doplatok ceny diela vo výške 3.063,75 eura (cena celkom 10.755,- eur mínus
preddavok 7.500,- eur mínus penalizácia žalobcu z omeškania 191,25 eura), ktorú faktúru žalovaný

neuhradil. Predmetný právny vzťah medzi stranami sporu bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, keďže je založený spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalobca pri uzatváraní
a plnení zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval
ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskejčinnosti. Strany si zároveň použitie Občianskeho zákonníka aj dojednali v čl. IX ods. 9.4. zmluvy. Podľa
obsahu právneho úkonu posúdil súd prvej inštancie zmluvu medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu o
zhotovení veci na zákazku podľa § 644 OZ, keďže k zameraniu, vyhotoveniu, dodaniu a namontovaniu

diela (plastových okien a dverí) došlo na základe objednávky a špecifických požiadaviek žalovaného
(keď plastové okná a dvere museli byť pri ich výrobe prispôsobené rozmerom okenných otvorov na
rodinnom dome žalovaného) (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 31Cob/54/2018 zo dňa
25.09.2018, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/75/2009 zo dňa 29.03.2010, ako aj uznesenie
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Cdo/2327/2009 zo dňa 19.04.2011). Okrem toho súd prvej inštancie

poukázal na dojednania v č.l. VI ods. 6.4. a čl. IX ods. 9.6. zmluvy, kde zmluva odkazuje práve na
osobitné ustanovenia o zhotovení veci na zákazku, z čoho je zrejmé, že aj strany svoj zmluvný vzťah
považovali za vzťah práve zo zmluvy o zhotovení veci na zákazku. Sporným medzi stranami bolo
odovzdanie diela žalobcom a prevzatie diela žalovaným. Samotnú montáž okien a dverí žalovaný
nerozporoval, aj keď tvrdil, že nepodpísal preberací protokol. Ak teda nebolo sporné, že objednané okná
a dvere boli vyrobené a namontované, nič na tejto skutočnosti nemení absencia podpisu objednávateľa

na preberacom protokole. V konaní nebolo sporným, že posledný termín osobného odovzdania a
prevzatia diela bol dohodnutý na 30.05.2018, kedy sa na stavbe stretli zamestnanec žalobcu (M.
Z.), žalovaný, otec žalovaného (M. V. st.) a splnomocnenec právneho zástupcu žalovaného, ktorí
si prešli stavbu a jednotlivé okná a dvere, pričom žalovaný zamestnancovi žalobcu predložil návrh
Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, v rámci ktorého bolo podrobne uvedené, ktoré okno/dvere

trpia akými vadami. Z uvedeného možno uzavrieť, že k odovzdaniu diela žalobcom a k prevzatiu diela
žalovaným došlo práve dňa 30.05.2018, bez ohľadu na to, že žalovaný odmietol podpísať žalobcom
mu predložený protokol, ale naopak sám mu predložil návrh protokolu s uvedenými vadami, ktorý zase
odmietol podpísať zamestnanec žalobcu. Žalovaný si v Protokole o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa
30.05.2018 (č.l. 56) uplatnil reklamáciu vád dodaných okien a dverí. Uvedená reklamácia bola v deň

prevzatia diela odovzdaná zamestnancovi žalobcu (M. Z.), čo vyplýva z výpovedí žalovaného a svedka
M. V. st. na pojednávaní dňa 03.12.2019, pričom uvedený zamestnanec protokol odmietol podpísať.
Skutočnosť prevzatia protokolu zamestnancom žalobcu vyplýva aj z Oznámenia zo dňa 30.05.2018 (č.l.
45) podpísaného konateľom žalobcu, kde na uvedený protokol žalobca reaguje. Uplatnenie reklamácie
vyplýva aj z e-mailu zo dňa 08.06.2018 (č.l. 116), ktorým žalobca reaguje na reklamáciu žalovaného

urobenú e-mailom zo dňa 04.06.2018, kde sú vytknuté rovnaké vady ako v Protokole o odovzdaní a
prevzatí diela. Žalovaný žalobcovi vytýkal nasledovné vady diela: pri dvojdielnom okne s manžetou
- pozícia 1 (v miestach spojov je poškodená farba a presvitá podkladová biela farba, deliaca lišta
medzi jednotlivými sklenenými tabuľami je opakovane nadpájaná, oderok v pravom aj ľavom dolnom
rohu), pri jednodielnom okne s príslušenstvom - pozícia 3 (v miestach spojov je poškodená farba a

presvitá podkladová biela farba, deliaca lišta medzi jednotlivými sklenenými tabuľami je opakovane
nadpájaná), pri dvojdielnych vchodových dverách s nadsvetlíkom - pozícia 7 (spodná časť je oproti
hornej vysunutá o 1 cm a presahujú obvodový múr), pri jednodielnom okne - pozícia 11 (problémy s
otváraním a zatváraním, deliaca lišta medzi jednotlivými sklenenými tabuľami je opakovane nadpájaná),
pri trojdielnych balkónových dverách s nadsvetlíkom - pozícia 15 (nedoliehajú v spodnej aj hornej

časti, deliaca lišta medzi jednotlivými sklenenými tabuľami je opakovane nadpájaná a ohnutá, odlišný
typ kľučky, rozširujúca časť nedolieha dobre k pôvodnému rámu a v miestach spojov je poškodená
farba), pri dvojdielnom okne s priečnikom - pozícia 16 (deliaca lišta medzi jednotlivými sklenenými
tabuľami je opakovane nadpájaná), pri dvojdielnom okne s priečnikom - pozícia 17 (deliaca lišta medzi
jednotlivými sklenenými tabuľami je opakovane nadpájaná a ohnutá, poškodenie farby v dolnej časti

okna v dĺžke cca 3 cm), pri balkónových dverách na prvom poschodí - pozícia 22 (spoje v deliacej
lište medzi jednotlivými sklenenými tabuľami, povylupovaná farba, v pravom hornom rohu neúplne
ukončenie okrajovej lišty s nadpájaním, tesniaca guma v pravej dolnej časti sa oddeľuje od skla, rozdiel
medzi pravým a ľavým spodným rohom je cca 14 mm), ďalšie drobné oderky a rozdielna farba hlavne
v miestach spojov jednotlivých profilov. Reklamácia vád bola žalovaným uplatnená bez zbytočného

odkladu, keďže žalovaný reklamoval vady diela ihneď po prevzatí diela, pričom ich zároveň reklamoval
v rámci záručnej doby. Žalovaný okrem vytknutia vád v záručnej dobe súčasne uviedol, aké právo z
dôvodu reklamovaných vád si uplatňuje, keď žiadal opravu vyššie uvedených vád, s upozornením, že v
prípade, že k dohode o odstránení vád, resp. k odstráneniu vád nedôjde, uplatňuje si nárok na primeranú
zľavu z kúpnej ceny vo výške neuhradenej časti odmeny za dielo. Existenciu vád reklamovaného diela

žalovaný preukázal Odborným vyjadrením zo dňa 16.01.2020 (č.l. 118), vypracovaným C. U., IČO: 41
977 084, Krížová 23, Trnava, ktoré odborné vyjadrenie je relevantným dôkazom o vadách diela, a to
z nasledovných dôvodov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na predmet podnikania C.
U. (o.i. montáž a demontáž okien a dverí) a jeho podnikanie v tejto oblasti od 12.10.2005, t.j. takmer15 rokov, je menovaný odborne spôsobilou osobou kompetentnou vyjadriť sa k vadám diela, ktoré je
predmetom tohto konania, a to bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza materiál použitý na výrobu okien. C.
U. vykonal dňa 12.12.2019 ohliadku rodinného domu žalovaného a zároveň vychádzal z dokumentov

a listín mu odovzdaných žalovaným a vymenovaných v odbornom vyjadrení, pričom o správnosti
zistenýchzáverovuvedenýchvpredmetnomodbornomvyjadrenísúdprvejinštancienemalpochybnosti.
V predloženom odbornom vyjadrení sú podrobne popísané jednotlivé vady vrátane ich odstránenia vo
vzťahu k jednotlivým pozíciám podľa Ponuky P17-1138 zo dňa 09.11.2017. Ako je zrejmé z obsahu
odborného vyjadrenia, zo strany žalobcu nesporne došlo k pochybeniu pri zhotovení diela, pričom vady

zistené v odbornom vyjadrení sa zhodujú s vadami v reklamácii žalovaného. Zároveň súd prvej inštancie
poukázal na skutočnosť, že v priebehu celého konania sa žalobca vôbec nevyjadril k jednotlivým
konkrétnym vadám uvedeným vo vyjadrení žalovaného k žalobe (a neskôr v odbornom vyjadrení), keď
žalobcalenvšeobecneuviedol,ževadyniesúpredmetomkonania,sčímsavšak(spoukazomnainštitút
započítania) nemožno stotožniť. Fotografie obsiahnuté v odbornom vyjadrení sú zhodné s fotografiami,
ktoré žalovaný priložil k odporu proti platobnému rozkazu. Keďže predmetom posudzovania boli vady,

ktoré malo dielo v čase jeho prevzatia žalovaným, nebolo nutné trvať na aktuálnych fotografiách. Pravosť
fotografií, ktoré vyhotovil žalovaný, pritom bola potvrdená svedkom M. V. st., pričom jeho svedecká
výpoveď spochybnená nebola. C. U. ako odborne spôsobilá osoba pritom dielo ohliadol, pričom mal k
dispozícii aj fotografie, a teda vyhodnotil komplexne uvedené vady. Žalobca neoznačil ani nepredložil
žiaden dôkaz, ktorým by účinne spochybnil žalovaným predložené odborné vyjadrenie, napr. výsluch

C. U. alebo odborné vyjadrenie od inej osoby. Podľa žalovaným predloženej Ponuky: P200050 zo
dňa 17.01.2020 (č.l. 115) od spoločnosti ADLER Plus s.r.o., IČO: 50 199 838, Paulínska 20, Trnava,
cena za odstránenie vád by bola vo výške 3.429,- eur. Uvedenú cenovú ponuku súd prvej inštancie
považoval za relevantnú, keďže išlo o nacenenie len výmeny izolačných skiel, farbenia presvitajúcich
častí a škrabancov, demontáže a opätovnej montáže krivo namontovaných položiek a opravy tesnenia,

pričom nešlo o nacenenie žiadnej výmeny samotných profilov. Preto je bez významu, že uvedená
firma je výrobcom okien zo systému Salamander. Hoci žalobca odborné vyjadrenie a cenovú ponuku
namietal v podaní zo dňa 02.03.2020, urobil tak až po uplynutí mu súdom prvej inštancie poskytnutej
lehoty, t.j. nie včas. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, žalovaný následne spochybnil pravdivosť tvrdenia
žalobcu o tom, kto bol výrobcom profilových systémov a skiel, s poukazom na skutočnosť, že žalobca

pravdivosť svojich tvrdení žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca tiež neuviedol žiaden dôvod, pre
ktorý C. U. nie je odborne spôsobilou osobou a tento nepreukázal. Žalobca pritom nepochybne mal
možnosť predložiť relevantné dôkazy o uvedenom v tomto odseku, čo však neurobil. V konaní žalobca
nepreukázal, že by vytknuté vady po ich reklamácii odstránil, resp. že by s odstraňovaním vád vôbec
začal. Z uvedeného je možné konštatovať, že žalobca vady bez zbytočného odkladu neodstránil.

Keďže žalobca nezabezpečil odstránenie vád diela bez zbytočného odkladu, považujú sa vady na účely
zodpovednosti dodávateľa za vady neodstrániteľné, v dôsledku čoho žalovaný využil postup podľa §
648 OZ a uplatnil si nárok na primeranú zľavu z ceny diela. Žalovaný si u žalobcu uplatnil nárok na zľavu
z ceny diela, pričom tento nárok si započítal voči nároku žalobcu na doplatenie zostávajúcej ceny diela.
Konkrétne si žalovaný zľavu z ceny diela vyčíslenú vo výške 3.429,- eur započítal ako kompenzačnú

námietku len do výšky žalovanej istiny 3.063,75 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vyhodnotil
ako neplatnú zmluvnú podmienku uvedenú v čl. IX ods. 9.7. zmluvy, podľa ktorej sa zmluvné strany
dojednali na vylúčení možnosti jednostranného započítania vzájomných pohľadávok. Pokiaľ si teda
účastníci zmluvy dohodli vylúčenie možnosti jednostranného započítania vzájomných pohľadávok, ide
o dojednanie v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ, a preto o neplatné dojednanie podľa § 39 OZ

z dôvodu jeho rozporu so zákonom, keďže sa odchyľuje od OZ (konkrétne jeho § 580) v neprospech
spotrebiteľa - žalovaného. Žalovaný si uplatnil zľavu z ceny diela vo výške 3.429,- eur. Pri určení
adekvátnosti zľavy súd prvej inštancie prihliadol na odborné vyjadrenie zo dňa 16.01.2020, v ktorom
odborne spôsobilá osoba odhadla náklady na odstránenie vád (v 5 bodoch zo 7) na sumu 3.600,- eur s
toleranciou 10%, ako aj na cenovú ponuku zo dňa 17.01.2020, ktorá ocenila odstránenie vád na sumu

3.429,- eur. Uvedené listinné dôkazy obsahujú zistenia, ktoré umožnili posúdenie primeranosti zľavy
z ceny diela. Súd prvej inštancie pri úvahe o výške zľavy z ceny diela vychádzal tiež zo zistenia, že
vady sa vyskytli na polovici zo všetkých pozícií, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo. Iba niektoré z
vád boli estetického charakteru (poškodenie farby a škrabance), väčšinou však vady bránia riadnemu
fungovaniu diela (nesprávne spájanie dištančných rámikov, nesprávne osadenie vchodových dverí,

nedostatočnétesnenie,nedostatočnénapojenierozširujúcehoprofiluksamotnémurámu).Priniektorých
vadách (presvitanie farby), ak nebude možné ich odstránenie korekčnou fixkou, bude potrebné vynaložiť
ďalšie náklady na ich výmenu. Zistené vady predstavujú zníženie funkčných vlastností diela a jeho
estetickej hodnoty. Okrem toho súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobca vyhotovil dielos početnými vadami, pričom nepristúpil k odstráneniu vád po 30.05.2018, z ktorého dôvodu žalovaný
už takmer dva roky nemôže dielo riadne užívať ako dielo bez vád a zároveň bude musieť strpieť ďalší
diskomfort z dôvodu odstraňovania vád diela. Za týchto skutkových okolností mal súd prvej inštancie za

to, že výšku zľavy si žalovaný uplatnil v opodstatnenej výške, ktorá ani neprevyšuje náklady potrebné
na odstránenie vád a túto nemožno považovať za neprimeranú. Vzhľadom na to, že žalovaný si svoj
nárok na primeranú zľavu z ceny diela neuplatnil vzájomnou žalobou, ale len v rámci obrany, znamená
to, že z celkovej ceny diela 10.755 eur zostane žalobcovi neuhradená suma 3.063,75 eura, t.j. cca
28%, čo súd prvej inštancie považoval za primerané. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd prvej

inštancie pokladal zľavu, ktorú si uplatnil žalovaný v sume 3.429,- eur za primeranú. V konaní bolo
preukázané, že sa stretli dve pohľadávky, a to pohľadávka žalobcu na uhradenie zvyšnej časti ceny
diela vo výške 3.063,75 eura a pohľadávka žalovaného na primeranú zľavu z ceny diela vo výške
3.429,- eur, pričom pohľadávka žalovaného prevyšuje pohľadávku žalobcu, avšak žalovaný si svoj nárok
uplatnil len do výšky žalobou uplatnenej sumy. Keďže žalovaný platne vykonal započítanie, súd prvej
inštancie žalobu vo výroku I. rozsudku v celom rozsahu, t.j. v časti istiny aj príslušenstva, zamietol. K

námietke žalobcu ohľadom nenadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného k dielu súd prvej inštancie
uviedol, že s ňou nemožno súhlasiť, keďže objednávateľ nadobúda vlastnícke právo k veci jej prevzatím.
Dojednanie v čl. V ods. 5.4. zmluvy, a síce, že do úplného uhradenia ceny diela výrobky zostávajú
majetkom zhotoviteľa, je potrebné považovať za neplatné. Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré
neposkytuje spotrebiteľovi aspoň také práva, ako mu poskytuje OZ, evidentne zhoršuje jeho postavenie,

keď nadobudnutie vlastníckeho práva k dielu až úplným zaplatením ceny podľa dojednania zmluvy je
pre žalovaného ako spotrebiteľa nevýhodnejšie ako ustanovenie § 133 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sa
vlastníctvo nadobúda prevzatím veci. Je pritom nepochybné (a vyplýva to aj z tvrdenia žalobcu v konaní),
že zachovanie vlastníckeho práva zhotoviteľa - žalobcu do úplného uhradenia ceny diela má slúžiť na
jeho prospech, aby tak objednávateľ - žalovaný nebol oprávnený na uplatnenie nároku z vád diela, čo

je neprípustné. Okrem toho súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že po montáži okien a dverí sa
tieto stali súčasťou stavby - rodinného domu vo vlastníctve žalovaného, a teda prestali byť osobitnou
hnuteľnou vecou. Naviac, keďže súd prvej inštancie uznal nárok žalovaného na primeranú zľavu z ceny
diela a vo zvyšnej časti bola cena diela žalobcovi uhradená, bolo naplnené i ustanovenie čl. V ods.
5.4. zmluvy. Pokiaľ ide o čl. VI ods. 6.4. a čl. IX ods. 9.3. zmluvy o dielo, na základe ktorého mali byť

neoddeliteľnou súčasťou zmluvy Predajné a dodacie podmienky zverejnené na webovom sídle žalobcu
a.mont.sk, žalovaný poprel, že by mu boli odovzdané a zároveň výtlačkom z uvedenej internetovej
stránky (č.l. 105) preukázal, že táto stránka nepatrí žalobcovi. Žalobca následne nielenže nepreukázal
existenciu uvedených podmienok, ale ani nepreukázal, že sa uvedené podmienky v čase uzavretia
zmluvy skutočne na stránke nachádzali, a preto sa súčasťou zmluvy stať nemohli. V konaní teda bolo

preukázané, že žalobca pre žalovaného na základe zákazky vykonal dielo, ktoré však bolo dodané s
vadami preukázanými odborným vyjadrením, pričom vady sa na diele vyskytovali v čase prevzatia diela.
Uvedené vady žalovaný u žalobcu riadne reklamoval, žalobca reklamáciu evidoval, avšak tieto vady
žalobca bez zbytočného odkladu ani neskôr neodstránil. Žalovaný si potom dôvodne uplatnil u žalobcu
nárok na zľavu z ceny diela, ktorá výška prevyšuje pohľadávku žalobcu na zaplatenie nedoplatku z

ceny diela uplatneného v tomto konaní. Žalovaný svoj nárok na zľavu z ceny diela platne započítal voči
pohľadávke žalobcu, ktorá týmto zanikla. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd prvej inštancie
žalobu v časti istiny za nedôvodnú, a preto ju vo výroku I. rozsudku zamietol. Keďže žalovaný nebol
povinný zaplatiť žalobcovi istinu, nemohol sa s jej plnením ani dostať do omeškania, preto súd prvej
inštancie zamietol žalobu aj v časti úroku z omeškania. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie

miestnou ohliadkou, keďže mal skutkový stav za dostatočne preukázaný z vykonaného dokazovania a
išlo by o nehospodárne predlžovanie konania. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie
rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní v
celomrozsahuúspešný,čovkonečnomdôsledkuznamenánárokžalovanéhovočižalobcovinanáhradu
účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%, o čom súd prvej inštancie rozhodol vo výroku

II. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd prvej inštancie sám nezistil dôvod na postup podľa
§ 257 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v plnom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Svoje
odvolanie odôvodnil s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Uviedol, že v konaní bolo

nesporným, že žalobca žalovanému na základe zmluvy o dielo dodal okná, za ktoré žalovaný žalobcovi
nezaplatil dohodnutú cenu 10.755,- €, ale len jej časť. Žalovaný nezaplatil časť ceny, a to 3.063,75 €.
Celá obrana žalovaného je účelová, keď najprv namietal aktívnu legitimáciu žalobcu (táto skutočnosť v
čase objednania diela a reklamácie pre žalovaného bola irelevantná), neskôr, napriek reálnemu užívaniudiela tvrdí, že dielo neprevzal. Žalovaný v reklamácii vytýkal vady opísané v bode 44 rozsudku. K bodu
46 rozsudku: Súd nesprávne vyhodnotil spôsob uplatnenia práv žalovaného pri reklamácii. Žalovaný
sa domáhal opravy a zároveň si nárokoval primeranú zľavu z ceny diela. Žalovaný teda neuviedol,

ktoré právo si jednoznačne uplatňuje. Tu je na mieste uviesť správny postup zo strany žalovaného,
ktorý by spočíval v uplatnení si napr. nároku na odstránenie vád a až následne, v prípade nevybavenia
reklamácie, príp. výskytu ďalších vád, mohol žalovaný dielo opätovne reklamovať, s tým, že namiesto
opravy by sa domáhal primeranej zľavy z ceny diela. K odbornému vyjadreniu C. U. žalobca uviedol,
že odborný posudok si v zmysle ust. § 206 CSP môže vyžiadať len súd na návrh. Takýto postup sa v

zákone vyžaduje práve z dôvodu, aby súd mohol vopred vybrať a určiť osobu, spôsobilú na podanie
odborného posudku. Samotná skutočnosť, že osoba má zapísaný ako predmet podnikania nejakú
činnosť, neznamená, že je odborníkom v danej oblasti, dokonca ani že danú činnosť skutočne vykonáva.
Fotografie, použité v odbornom posudku žalobca namietal ešte vo vyjadrení k odporu žalovaného
(ku ktorému boli tiež priložené). Ak aj súd vyhodnotil fotografie ako relevantné je na mieste otázka,
aká je kvalita odborného posudku, ak vychádza z fotografií, ktoré nezhotovila odborná osoba - C. U.,

ale pochádzajú z iného zdroja. Vynára sa ďalšia otázka, či vôbec C. U. osobne reklamované vady
obhliadal,alebolenvypracovalúčelovýposudoknaniekohoobjednávku.Ajbezpredloženiaprotidôkazu
žalobcom, ako to uvádza súd v bode 49 rozsudku, je hodnotenie dôkazov základnou povinnosťou
súdu a súd nesmie akceptovať bez ďalšieho uváženia každý predložený dôkaz. Dôkazy a tvrdenia
strán sporu súd musí hodnotiť podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva CSP (§

206 a čl. 15 ods. 1 CSP). Samotné nacenenie zľavy predložené žalovaným (od spoločnosti ADLER
Plus s.r.o.) sa týka najmä nacenenia výmeny izolačných skiel, pričom sklá neboli vôbec predmetom
vytýkaných vád (bod 44 rozsudku). Nie je zrejmé ako súd hodnotil skutkový stav, keď akceptoval
primeranú zľavu vypočítanú z ohodnotenia skiel, ktoré vôbec neboli súčasťou vytýkaných vád. Ide tu o
zrejmý nesúlad v skutkových okolnostiach, pričom súd tento nesúlad bez problémov (a zdôvodnenia)

akceptoval. Vyhodnotením námietky žalobcu (bod 51 rozsudku), podanej ako oneskorenej súd poprel
zmysel nariadeného pojednávania. V danom vyjadrení žalobca neuvádzal žiadne skutočnosti, ktoré by
vyžadovali nariadenie ďalšieho pojednávania (pojednávanie bolo tak či tak už nariadené), ani vykonanie
ďalších úkonov súdu. Išlo len o zhrnutie ďalších postojov žalobcu, ktoré mohol rovnako predniesť aj
na nariadenom pojednávaní, prípadne v záverečnej reči. V opačnom prípade by bol popretý zmysel

a význam súdneho pojednávania. Navyše, súd žalobcu vo výzve zo dňa 20.01.2020 síce všeobecne
poučil o následkoch sudcovskej koncentrácie konania, avšak súd neuviedol, že sudcovskú koncentráciu
konania aj uplatňuje. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný vykonal započítanie voči žalobcovi.
Tu je opäť nesúlad v skutkových zisteniach a ich následnom posúdení, keď na jednej strane súd
vychádza z určenia „hodnoty vád“, resp. primeranej zľavy, na základe posudku firmy ADLER Plus

s.r.o. zo 17.01.2020, avšak k započítaniu malo pravdepodobne dôjsť už skôr; súd však v odôvodnení
neuvádza, kedy k započítaniu naozaj došlo, takže rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný. Navyše
jednostranné započítanie pohľadávok zmluvné strany vylúčili v zmluve o dielo. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, alebo zmenil tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 3.063,75 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.063,75 eura

od 06.06.2018 do zaplatenia.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podal žalovaný. Uviedol, že poukazuje na ním predloženú emailovú
komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným, a to konkrétne na email zaslaný žalovaným žalobcovi zo
dňa 04.06.2018, v ktorom žalovaný vyslovene vytkol vady zistené dňa 30.05.2018 (pod písmenami a) až

j)). Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že žalovaný si ako prvé právo uplatňoval nárok na odstránenie
vytknutých vád, pričom dopredu upozornil žalobcu, že ak medzi nimi v určenej lehote nepríde vo veci
odstránenia vád k dohode, bude neuhradená časť odmeny použitá podľa uváženia žalovaného buď
na odstránenie predmetných vád inou spoločnosťou, alebo ju bude považovať za primeranú zľavu z
kúpnej ceny. Na doplnenie uviedol, že podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vybavenie

reklamácie nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Napriek tomu, že žalovaný
si uplatnil svoj nárok na odstránenie vád už pri osobnom stretnutí dňa 30.05.2018, ako aj následne
emailom zo dňa 04.06.2018, pričom zo strany žalobcu do dnešného dňa nedošlo nielen k odstráneniu
vytknutých vád, resp. k začatiu ich odstraňovania, ale žalovaný od žalobcu neobdržal ani len žiadne
vyrozumenie o výsledku reklamačného konania, t. j. žalobca je už takmer 2 roky v predmetnej veci

nečinný. Napriek tomu, že podľa § 206 CSP, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba
odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby, je možné, aby
odborné vyjadrenie zadovážila aj strana konania, pričom uvedený záver bol publikovaný aj v odbornej
literatúre: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, strana 762. Uvedený právnynázor taktiež vyplýva aj z toho, že ak podľa § 209 CSP môže strana konania sama predložiť súdu
znalecký posudok, ktorý sa vypracováva v prípadoch ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností,
na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa §

206 CSP, tak nie je správne tvrdenie, že by tá istá strana nemohla súdu predložiť odborné vyjadrenie,
na ktoré treba „len“ odborné znalosti od odborne spôsobilej osoby. Za použitia právneho argumentu
„a maiori ad minus“ (od väčšieho k menšiemu) treba preto dospieť k záveru, že tak, ako má strana
právo predložiť súkromný znalecký posudok, má právo aj na predloženie odborného vyjadrenia. Dodal,
že v prípade ním predloženého odborného vyjadrenia nešlo o svojvôľu žalovaného, ale predmetné

odborné vyjadrenie dal žalovaný vypracovať aj na základe uznesenia súdu prvej inštancie zo dna
03.12.2019 (na pojednávaní). K samotnej námietke žalobcu ohľadne skutočnosti, že C. U. by nemal byť
odborne spôsobilou osobou, uviedol, že ako uviedol aj samotný C. U. vo svojom odbornom vyjadrení,
od roku 2005, kedy získal živnostenské oprávnenie na montáž a demontáž okien a dverí tieto činnosti
nepretržite a aktívne vykonáva. V rámci montáže a demontáže okien a dverí realizuje ich prvotné
osadenie, demontovanie, výmenu, odstraňovanie vád a všetky práce súvisiace s uvedenými činnosťami

a od roku 2005 realizoval stovky projektov montáží a demontáží okien, ich výmen a opráv. Uvedené
tvrdenie pritom žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie žiadnym spôsobom nespochybnil, a to ani
na pojednávaní dňa 03.03.2020. Zo samotného obsahu odborného vyjadrenia je pritom zrejmé, že C.
U. má nielen živnostenské oprávnenie na montáž a demontáž okien a dverí, ale tieto činnosti aj aktívne
vykonáva, vyzná sa vo svojom odbore a „vie o čom hovorí / píše“, t.j. má potrebné odborné znalosti

a je v predmetnej oblasti odborne spôsobilou osobou. Fotografia je obraz vytvorený pôsobením svetla
na svetlocitlivý materiál alebo polovodičový snímač a následne prenesený na papier či iné médium. Je
síce pravdou, že žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného spochybnil žalovaným predložené
fotografie vád, ale ich pravosť bola následne verfikovaná samotným žalovaným, ako aj svedkom M. V. st.
Samotný súd prvej inštancie sa vyjadril na záver pojednávania dňa 03.12.2019 v tom zmysle, že pravosť

predložených fotografií má za preukázanú, čo následne žalobca vôbec nerozporoval a nepredložil na
podporu svojich tvrdení ani žiadne dôkazy. Bol toho názoru, že C. U. správne vychádzal z fotografií
obsiahnutých v súdnom spise a za účelom ich overenia vykonal aj obhliadku dňa 12.12.2019, keďže
tieto fotografie boli dostatočne konkrétne a individuálne na to, aby bolo možné vyhodnotiť vady, ktoré
na nich boli zachytené. Na doplnenie k tomuto bodu vyjadrenia uviedol, že zo strany žalovaného, ako

aj súdu prvej inštancie bola možnosť posúdenia vád odborným vyjadrením zvolená z toho dôvodu, že
uvedený spôsob je menej finančne zaťažujúci a zároveň aj rýchlejší na vypracovanie (vypracovanie
odborného vyjadrenia trvá kratšie a odborne spôsobilé osoby sú menej vyťažené než znalci, kde sa
čaká nezriedka aj viac ako 6 mesiacov), keďže znalcov v danej oblasti je nepochybne menej, ako
odborne spôsobilých osôb (každý znalec môže vypracovať odborné vyjadrenie, ale žiadna odborne

spôsobilá osoba nemôže vypracovať znalecký posudok). Vzhľadom na ním predložené recenzie (prílohy
k odporu), ako aj sídlo žalobcu v zahraničí by v prípade vypracovania znaleckého posudku tieto rovnako
ako v prípade odborného vyjadrenia znášal žalovaný, čím by došlo len k navýšeniu už existujúcej
pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, keďže cena, za odstránenie vytknutých vád už teraz prevyšuje
výšku žalobcom požadovaného doplatku odmeny. Samotná cenová ponuka od spoločnosti ADLER

Plus s.r.o. sa skutočne týkala najmä nacenenia výmeny izolačných skiel. Na samotnom skle sa síce
nenachádzali žiadne vady, ale tieto na základe odborného vyjadrenia spočívali o.i. v nesprávnom spájaní
dištančných rámikov, pričom ako uviedol C. U.: „Jediným spôsobom, ako je možné odstránenie vád
podľa tohto odseku je výmena celých sklenených tabúľ za nové.“ Keď hovoríme o izolačnom skle,
spravidla máme na mysli izolačné dvojsklo, ale čoraz častejšie sa používa aj trojsklo. To znamená, že

izolačnésklojezloženézdvochalebotrochsklenýchtabúľ.Dištančnýrámik,nazývanýtiežvymedzovací
rámik, pevne oddeľuje 2 sklené tabule po celom obvode v rovnakej vzdialenosti od seba. Umožňuje
tak vytvoriť (vymedziť) medziskelný priestor, preto sa nazýva aj vymedzovací rámik. V prípade trojskla
sú použité dva dištančné rámiky a 3 sklené tabule, ktoré spolu vytvárajú dva medzisklené priestory.
Samotný dištančný rámik pritom nie je možné vymeniť, ale vymieňa sa celé izolačné sklo, teda, samotné

sklo vrátane dištančného rámika, ktorý je s týmto pevne spojený. Z uvedeného dôvodu preto považoval
ním predloženú cenovú ponuku za správnu a aplikovateľnú na primeranú zľavu z dohodnutej odmeny.
Poukázal na samotné znenie rozsudku súdu prvej inštancie v bode 58. Vo vzťahu k tomu, kedy došlo
k započítaniu vzájomných pohľadávok, opätovne poukázal na email zaslaný žalovaným žalobcovi dňa
04.06.2018. Z uvedeného je zrejmé, že k započítaniu došlo najneskôr dňa 09.06.2018, teda ešte pred

uplatnením pohľadávky žalobcu v súdnom konaní. V uvedenej súvislosti poukázal na to, že žalobca
bol poučený o sudcovskej koncentrácii konania a napriek uvedenému sa včas k doručeným podaniam
nevyjadril, resp. nevyjadril sa s minimálnym omeškaním, ale svoje vyjadrenie zaslal súdu prvej inštancie
deň pred pojednávaním. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strananepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Dôvody, pre ktoré súd nemusí prihliadať na oneskorené podania
sú pritom uvedené len demonštratívne. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej, teda nie je povinný
uviesť, že ju uplatňuje už v samotnom poučení. Podľa názoru žalobcu jeho oneskorené podanie
predstavovalo len zhrnutie ďalších postojov žalobcu, ktoré mohol rovnako predniesť aj na nariadenom
pojednávaní, prípadne v záverečnej reči, pričom ale žalobca bol na pojednávaní dňa 03.03.2020 pasívny
a na predmetnom pojednávaní žiadne vyjadrenie a ani záverečnú reč nepredniesol. Navrhol, aby Krajský

súd v Trnave ako súd druhej inštancie odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a zároveň aby bol
žalovanému priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje

zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11Co/49/2020 bolo zaplatenie

3.063,75 eura s príslušenstvom.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, a

pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

8. K odvolacej námietke žalobcu, že súd nesprávne vyhodnotil spôsob uplatnenia práv žalovaného pri
reklamácii, je nevyhnutné uviesť, že v konaní žalobca nepreukázal, že by vytknuté vady po ich reklamácii
odstránil. Keďže žalobca nezabezpečil odstránenie vád diela bez zbytočného odkladu, považujú sa vady

na účely zodpovednosti dodávateľa za vady neodstrániteľné, v dôsledku čoho žalovaný využil postup
podľa § 648 OZ a uplatnil si nárok na primeranú zľavu z ceny diela.

9. K odvolaciemu argumentu žalobcu, že odborný posudok si v zmysle ust. § 206 CSP môže vyžiadať
len súd, je na mieste uviesť, že odborné vyjadrenie môže zabezpečiť aj strana konania. Dôvodom je

tá skutočnosť, že ust. § 209 CSP zakotvuje, že strana konania môže predložiť súdu aj tzv. súkromný
znalecký posudok. Keďže v prípade znaleckého posudku sa vyžadujú vedecké poznatky, pričom v
prípade odborného vyjadrenia postačujú odborné znalosti, je dedukovateľné argumentom a mairoi ad
minus, teda argumentom od väčšieho k menšiemu, že strana konania má právo predložiť aj odborné
vyjadrenie.

10. K odvolacej námietke žalobcu, že fotografie nezhotovila odborná osoba, je potrebné sa vyjadriť,
že fotografie obsiahnuté v odbornom vyjadrení sú zhodné s fotografiami, ktoré žalovaný priložil k
odporu proti platobnému rozkazu. Nebolo nutné trvať na aktuálnych fotografiách, nakoľko predmetnom
posudzovania boli vady, ktoré malo dielo v čase jeho prevzatia žalovaným. Pravosť fotografií,

ktoré vyhotovil žalovaný, pritom bola potvrdená svedkom M. V. st., pričom jeho svedecká výpoveď
spochybnená nebola. Odborne spôsobilá osoba C. U. obhliadol dielo, pričom mal k dispozícii aj
fotografie, a teda vyhodnotil komplexne uvedené vady.11. K odvolaciemu argumentu žalobcu, že nie je zrejmé, ako súd hodnotil skutkový stav, keď akceptoval
primeranú zľavu vypočítanú z ohodnotenia skiel, ktoré vôbec neboli súčasťou vytýkaných vád, je
nevyhnutné uviesť, že hoci žalobca odborné vyjadrenie a cenovú ponuku namietal v podaní zo dňa

2.3.2020, urobil tak až po uplynutí mu súdom poskytnutej lehoty, teda nie včas. Žalovaným predloženú
ponuku P200050 zo dňa 17.1.2020 (č.l. 115) od spoločnosti ADLER Plus s.r.o. považoval odvolací
súd za relevantnú, keďže išlo o nacenenie len výmeny izolačných skiel, farbenia presvitajúcich častí a
škrabancov, demontáže a opätovnej montáže krivo namontovaných položiek a opravy tesnenia, pričom
nešlo o nacenenie žiadnej výmeny samotných profilov.

12. K odvolacej námietke žalobcu, že vyhodnotením námietky žalobcu v bode 51 rozsudku podanej
ako oneskorenej súd poprel zmysel nariadeného pojednávania, je na mieste sa vyjadriť, že podanie
žalovaného zo dňa 17.01.2020 bolo spolu s prílohami (t.j. vrátane odborného vyjadrenia a cenovej
ponuky) doručené žalobcovi ešte dňa 30.01.2020, pričom mu bola poskytnutá sudcovská lehota na
vyjadrenie sa k nemu 15 dní a žalobca bol zároveň poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie

konania. Žalobca sa v súdom určenej lehote k odbornému vyjadreniu, cenovej ponuke, ani k podaniu
žalovaného celkom, bez vážneho dôvodu nevyjadril. Tu je potrebné zdôrazniť, že žalobca mal dostatok
času na spochybnenie uvedených dôkazov v lehote poskytnutej na vyjadrenie sa k podaniu žalovaného.

13. K odvolaciemu argumentu žalobcu, že súd žalobcu vo výzve zo dňa 20.1.2020 síce všeobecne

poučil o následkoch sudcovskej koncentrácie konania, avšak súd neuviedol, že sudcovskú koncentráciu
konania aj uplatňuje, je nevyhnutné uviesť, že v ust. § 153 ods. 3 CSP je zakotvené, že ak súd na
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení
rozhodnutiavovecisamej.Súdprvejinštancierešpektovaluvedenéustanovenie,keďsúdprvejinštancie
v ods. 51 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že neprihliadol na uvedenú námietku, a vysvetlil,

na základe akých dôvodov dospel k takému záveru.

14. K odvolacej námietke žalobcu, že súd v odôvodnení neuvádza, kedy k započítaniu naozaj došlo, je
potrebné sa vyjadriť, že súd prvej inštancie vysvetlil v ods. 58 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že
pri posudzovaní započítania treba postupovať podľa príslušných ustanovení upravujúcich občiansko-

právne vzťahy (§ 580 a nasl. OZ), na základe čoho je potrebné usudzovať, že k započítaniu došlo
okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

15. Z dôvodu, že odvolacie dôvody odvolateľa neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne
nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej

povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

16. Vzhľadom na to, že žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto

rozhodoltak,žežalovanýmávočižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavcelomrozsahu.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

17. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).