Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. jún 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/98/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010540
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6711010540.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Philadelphyovej a členov

senátu Ing. Antona Fricka a Dušana Hancka, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. 06. 2018 vo
Zvolene, v trestnej veci obžalovaného M. F., I.. XX.XX.XXXX, pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný M. F. X. F. N., nar. XX. XX. XXXX v H., Turecká republika,
bytom Turecká republika, T.,
M. Z. M. I.: XX X.:X, G.
W. ,

j e v i n n ý,

že

dňa 17.11.2010 v čase okolo 01.00 hod. v Krupine, okres Krupina, na M. I.Á. v priestoroch predajne N.,
násilím donútil k súloži W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., W. X, napriek jej vážne mienenému odporu
tak, že ju proti jej vôli vtiahol za ruku do predajne, ktoré vchodové dvere zamkol, tam ju sotil na sedačku,
vyzliekol jej násilím rifle a nohavičky, rukou jej zodvihol pravú nohu, zvalil sa na
u a pohlavným údom vnikol do pošvy, následne vykonal súlož, ktorú ukončil z dôvodu, že poškodená
kričala a aktívne sa bránila, čím jej nespôsobil zranenie vyžadujúce si práceneschopnosť, pričom
uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že menovaná nedovŕšila 18 rok
veku,

t e d a

násilím donútil ženu k súloži a taký čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,

č í m s p á c h a l

zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139
ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e:Podľa § 199 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 46

Tr. zákona a článku 6 ods. 1 Medzinárodného dohovoru o ochrane základných práv a slobôd na trest
odňatia slobody vo výmere 5 ( päť ) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď
u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala na tunajší súd pod sp. zn. 3 Pv 704/2010 dňa 05.
08. 2011 obžalobu na obvineného M. F. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Opatrením č.k. 2T/98/2011-547 Okresný súd Zvolen postupom podľa § 360 a § 358 ods. 1 Tr. poriadku
v danej trestnej veci obvineného M. F., nar. XX.XX.XXXX konal ako proti ušlému. Uvedený postup súd
zvolil z dôvodu, že po podaní obžaloby sa obžalovaný vrátil do svojej rodnej vlasti, t.j. Tureckej republiky,
pretožemunaúzemíSlovenskejrepublikyuplynulalehotapovolenéhopobytu.Predĺženieprípadnenové
povolenie k pobytu na území Slovenskej republiky obžalovanému nie je možné z viacerých dôvodov

udeliť a jeho žiadosť bola zamietnutá ( čl. 364 - menovaný bol administratívne vyhostený z územia
Slovenskej republiky, aktuálne vedené trestné stíhanie pre zločin znásilnenia podľa § 199 Tr. zákona,
t.j. podaná obžaloba pre trestný čin proti ľudskej dôstojnosti spáchanej na chránenej osobe, nesplnenie
podmienky podľa § 34 ods. 4 písm. b) zákona o pobyte cudzincov ). Na obžalovaného postupne
tunajší súd z dôvodu zabezpečenia jeho osoby na hlavnom pojednávaní, vydal príkaz na zatknutie dňa

05.06.2012, európsky zatýkací rozkaz dňa 03.02.2014, medzinárodný zatýkací rozkaz dňa 16.01.2014,
z ktorých žiadny sa však v priebehu konania nepodarilo realizovať, keďže obžalovaný si je vedomí
dôsledkov prekročenia štátnej hranice Tureckej republiky a z tohto dôvodu sa cielene zdržiava len na
jej území. Tiež je potrebné uviesť, že vydanie obžalovaného z Turecka príslušnými justičnými orgánmi
nie je možné, pretože podľa informácií Medzinárodnej ústredne Interpol, Turecko svojich štátnych

občanov do cudziny nevydáva, pričom nie je možné ani požiadať ich o prevzatie trestného konania.
Uvedené postupy sa súd aj snažil realizovať, avšak bezvýsledne. Obžalovaný komunikuje so svojím
obhajcom, komunikuje príležitostne aj so súdom a len výlučne mailovom poštou ( M..H. ). V snahe
docieliť vykonanie hlavného pojednávania bol obžalovaný opakovane vyzývaný a to aj prostredníctvom
jeho obhajcu na vyjadrenie sa, či súhlasí s vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti

za účasti jeho obhajcu, na čo vždy obžalovaný uviedol, že hlavného pojednávania sa chce zúčastniť
a ohľadom uvedeného navrhol i nadviazanie spojenia a vykonania hlavného pojednávania cestou
internetu. Napriek všetkému vynaloženému úsiliu, a to opakovane, sa súdu nepodarilo obžalovaného
zadržať a ani inak zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní. Úspešné neboli ani hlavné
pojednávania pripravované formou videokonferencie, ktoré sa rovnako tunajší súd pokúšal realizovať

cestou právnej pomoci s Tureckom, pretože z technických dôvodov sa spojenie s tureckou stranou ani
po opakovaných pokusoch nadviazať nepodarilo. Tiež súd na základe predchádzajúcej komunikácie
požiadal Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ dňa 06.06.2017 o povolenie mimoriadneho
vstupu obžalovaného na územie Slovenskej republiky za účelom jeho účasti na hlavnom pojednávaní
pred tunajším súdom. Úradom bolo súdu vyhovené a na dni od 01.08.2017 do 04.08.2017 bolo

i Veľvyslanectvom SR v Ankare obžalovanému udelené vízum, avšak obžalovaný za účelom jeho
prevzatia sa na veľvyslanectvo nedostavil a v plánovanom termíne na letisko v Košiciach nepriletel.
S poukazom na uvedené, keďže obžalovaného podľa názoru súdu nebolo možné postaviť pred súd,
lebo sa trestnému stíhaniu vyhýba, s poukazom i na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
a výkladu európskych právnych noriem Súdnym dvorom EÚ, je možné obmedziť resp. prehodnotiť

právo obvinenej osoby na spravodlivý proces, ktorý je inak obmedzený konaním proti ušlému, keď
je to odôvodnené dosiahnutím „rozumnej rovnováhy“ s verejným záujmom a najmä so záujmami
spravodlivosti. Musí však byť dodržané základné právo obvineného a to konkrétne: doručenie vznesenia
obvinenia, obžaloby, oboznámenie ho s prejednávaným skutkom, zabezpečenie mu obhajcu za účelom
ochrany jeho práv v konaní a možnosť podania opravného prostriedku alebo nového konania vo vzťahu

k vydanému rozsudku. Predpoklady uplatnenia vyššie uvedenej „rozumnej rovnováhy“ sú podľa názorusúdu naplnené. Súd poukazuje i na to, že nemožnosť vykonania hlavného pojednávania bez súhlasu
neprítomného obvineného by mohla paralyzovať celé konanie, mohla by viesť k rozptýleniu dôkazov a
k zhoršeniu dôkaznej situácie, premlčaniu trestného stíhania alebo k justičnému omylu. S poukazom

na uvedené, bez vykonania konania proti ušlému, nebolo možné za súčasného stavu prejednávanú
trestnú vec ukončiť, oddiaľovanie hlavného pojednávania by mohlo viesť k rozptýleniu dôkazov ( jedná
sa o skutok z roku 2010 ), pritom základné práva obžalovaného sú nepochybne dodržané. Obžalovaný
si je vedomý právnej kvalifikácie spáchaného skutku, aj možných následkov pri uznaní viny, z dôvodu
čoho dlhodobo neopustil územie Turecka, jeho obhajca je vo vzťahu k súdu aktívny a s obžalovaným

komunikuje, preto nič nebránilo tomu, aby po vzájomnej komunikácii pripravili obhajobu obžalovaného
na hlavnom pojednávaní konanom v neprítomnosti obžalovaného.

Súd s poukazom na vyššie uvedené, postupom podľa § 361 ods. 2 Tr. poriadku, vykonal hlavné
pojednávanie i v neprítomnosti obvineného, keď obvinený v tomto trestnom konaní je zastúpený

obhajcom, ktorý v konaní proti ušlému má rovnaké práva ako obvinený.

Obhajca na hlavnom pojednávaní nesúhlasil so skutkovými a ani s právnymi závermi podanej obžaloby
s poukazom na to, že tieto nevyplývajú z vykonaného dokazovania.

Na hlavnom pojednávaní z dôvodu konania proti ušlému bola prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi
obžalovaného M. F. z prípravného konania zo dňa 05.05.2011 ( čl. 13-19 ). Z jeho výpovedi vyplýva,
že prvý krát na územie Slovenskej republiky prišiel v máji 2008. Pracoval na projekte EÚ a zdržal sa na
Slovensku týždeň. Potom sa vrátil do Turecka. Na Slovensko opäť pricestoval 20.10.2008 a to do mesta
Krupina, kde jeho cieľom bolo pracovať na projekte pre mladých ľudí proti drogám.

Ku skutku uviedol, že nevedel o tom, že poškodená W. W. nie je plnoletá. Poškodenú poznal zo školy.
Tiež uviedol, že keď sa na čas vrátil do Turecka v roku 2010, tak mu poškodená písala na facebook
a to práve, že s ním chce mať pohlavný styk. Na uvedené obžalovaný reagoval odpoveďou, že dobre,
nech príde, pričom jej neuviedol, aby prišla do predajne N.. Ona v tej dobe nemohla vedieť, že je v
Turecku. Myslel si, že poškodená týmito slovami o sexe žartuje, preto jeho odpoveď bola rovnako

žartovná. Nepoprel, že bol pred predajňou N. O. N., ktorého bol majiteľom a že sa s poškodenou v
čase skutku stretol. Poprel však, že by bol poškodenú ťahal za ruku do predajne, poprel, že by bol za
ňou uzamkol dvere. Naopak dokazoval, že sama prišla do vnútra predajne a to dobrovoľne. Ani ju sám
nevolal. Podotkol, že bola výrazne pod vplyvom alkoholických nápojov, tackalo ju, nevládala chodiť,
chodila zo strany na stranu, čkalo sa jej, mala problém s artikuláciou a on si preto myslel, že sa chcela

najesť resp. napiť. A to zadarmo. Matne si spomína, že sa oprela o stenu, keďže bola taká opitá. V
predajni boli len oni dvaja. V ten deň pracoval dlho, bol už unavený, nespomenul si, či mu poškodená
robila nejaké návrhy alebo nie. Dokazoval, že v pracovný týždeň bola predajňa otvorená v čase od
09.00 hod. do 22.00 hod. Cez víkend a keď v meste boli dikotéky a zábavy, predajňa bola otvorená až
do 04.00 hod. ráno nasledujúceho dňa. V predajni pracoval sám. Jesť ani piť poškodená v ten večer

nechcela, následne z predajne odišla s tým, že ide domov. Rovnako uviedol, že do predmetnej predajne
v minulosti chodievala s kamarátkami. Takto aj pred skutkom si od obžalovaného pýtala zadarmo kebab.
Pri výsluchu si už nespomenul, o čom sa spolu rozprávali, bola dnu len chvíľu a obsluhoval i iných
zákazníkov. Obžalovaný poprel, že by v tento večer bol mal s poškodenou pohlavný styk. Dodal, že po
skutku, ktorý sa mal údajne stať sa stretol s bratom poškodenej, ktorý sa mu ospravedlňoval za to, čo

sa stalo, uvádzal obžalovanému, že on si svoju sestru pozná. Dokazoval, že poškodená aj iných mužov
a to aj starších od nej o 20 rokov žiadala o pohlavný styk. Po údajnom skutku poškodená ešte niekoľko
krát bola u neho v predajni, kričala a nadávala obžalovanému, navyše jej kamaráti mu zničili obchod.
Tiež dodal, že poškodená i po údajnom znásilnení navštevovala diskotéky, požívala alkoholické nápoje,
pričom nemala 18 rokov, mal tiež dojem, že užívala i omamné látky.

Svedkyňa - poškodená W. N. ( predtým W.Á. ) na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného
v čase skutku poznala, neboli v žiadnom vzťahu, len mala vedomosť, že pracuje v predajni N..
Obžalovaného poznala zo školy, tedy mala 14 rokov a on bol v škole niečo prednášať o Turecku. Zdravili
sa, poškodená mu vykala. Matne si pamätala, že 1 krát ju prostredníctvom facebooku pozdravil, ona

mu odpovedala rovnako pozdravom. Určite sa nejednalo o komunikáciu so sexuálnym nádychom. V
čase skutku mala 16 rokov, mala prísnych rodičov, títo ju nepúšťali na diskotéky, resp. večer do mesta.
Stará mama jej takéto zákazy nedávala. Jej sesternica O. O. v tej dobe mala 15 rokov. Keď bola takto v
meste, či na diskotéke, tak aj zvykla požiť alkohol, nie veľa, za celý večer 1-2 poldeci vodky. Dokazovala,že v čase skutku 17.11.2010 okolo 01.00 hod. ráno prechádzala popri predajni N. O. N. na M. I.. Táto
predajňa je v pasáži. Vracala sa sama z diskotéky z klubu M.. Pred predajňou bol obžalovaný, ktorý sa
jej ako prvý prihovoril, ponúkol jej kebab a vtedy sa tam pozastavila a kebab odmietla. V tom čase bývala

u svojej starej mamy V. B.Á. v Krupine na I. U. Č.. XX, pričom musela prejsť popri predajni kebabu, aby
sa k starkej dostala. Obžalovaný ju náhle začal ťahať za ruku so predajne. Hovorila mu, aby ju pustil.
Vtedy sa nikto iný v blízkosti nenachádzal. Svojou druhou rukou, ktorú mala voľnú sa snažila jeho ruku
odtiahnúť. V tomto okamihu ešte nemala potrebu kričať. Odísť dobrovoľne nemohla, keďže ju držal a
ťahal za ruku. Toto sa jej nepodarilo a obžalovaný ju vtiahol do vnútra predajne, pričom hneď za nimi

uzamkol dvere. Dvere uzamkol priamo na predajni, nie tie, ktoré vedú na ulicu. V predajni mal také
stoličky v počte 5-6 kusov, ktoré boli naukladané vedľa seba a na tieto ju hodil, kedy si udrela zadnú
časť hlavy. Ostala na nich ležať v polo sede. Krv jej z hlavy netiekla. Nasilu jej začal sťahovať spodnú
časť oblečenia. Odeté mala voľné-elastické rifle, ktoré nebolo nutné rozopínať. Svojou silou ich z nej
stiahol, pričom poškodená sa snažila brániť rukami. Obžalovaný však bol silnejší a rifle jej z tela sňal
spolu aj s nohavičkami. Poškodená pri tom neustále opakovala, aby ju nechal. Uvádzala mu, že má

priateľa. Obžalovaný jej zase hovoril, že sa to nikto nedozvie. O pomoc nekričala, keďže vedela, že je
noc, nikto iný tam nebol, avšak požadovala od obžalovaného, aby ju nechal. Následne sa jej podarilo
postaviť sa a vytiahnúť si nohavice i s nohavičkami späť. Obžalovaný ju však opäť zvalil na tie stoličky,
bola v polo sede a opäť jej nasilu stiahol nohavice s nohavičkami. Rukami sa snažila ho odstrkovať, aj
zakryť si spodnú odhalenú časť tela. Vyzlečené veci jej obžalovaný hodil na zem vedľa seba. Aj on si

vyzliekol nohavice, tieto si sňal len tak po kolená. Následne jej chytil pravú nohu v oblasti stehna, túto
jej zdvihol, na toto miesto ju tlačil a vtedy jej asi vznikla modrina. Druhú nohu mala spustenú dole. Takto
sa obžalovanému podarilo jej roztiahnúť nohy a došlo k pohlavnému styku tak, že sa na poškodenú
zvalil a vnikol do nej penisom. Párkrát sa v nej pohyboval a následne prestal. Či došlo k výronu semena
u obžalovaného, poškodená uviesť nevedela. Poškodená sa neustále rukami bránila, odtláčala ho od

seba, hovorila „nie“. Podľa poškodenej asi aj z tohto dôvodu obžalovaný už nepokračoval. Obliekol sa,
išiel odomknúť dvere a poškodenej povedal, aby vypadla. Vtedy sa poškodená obliekala. Potom rýchlo
z predajne ušla. Plakala a utekala najskôr do klubu L., kde nikoho známeho nestretla a potom k starej
mame. Pokiaľ na hlavnom pojednávaní ohľadom vyzlečenia vypovedala, že obžalovaný jej nohavičky s
nohavicami stiahol len dolu, nevyzliekol úplne, vysvetlila, že keď vypovedala v prípravnom konaní bolo

to bližšie ku skutku, lepšie si to pamätala, pričom na hlavnom pojednávaní vypovedala po 8 rokoch,
presne si to do detailov dnes už nepamätá, naopak snaží sa na to zabudnúť, neukladať si to v pamäti.
Rozhodne uviedla, že pravdou je to, čo uviedla v prípravnom konaní. Dokazovala, že od obžalovaného
voči jej osobe sa nejednalo o prvý krát, že ju obťažoval. Asi dva krát sa to stalo aj pred skutkom, kedy ju
zatiahol do pasáže, v ktorej má predajňu a snažil sa ju bozkávať. Vždy však ušla. O uvedenom ako prvej

povedala sesternici O. O. a to na druhý deň, boli spolu u starej mamy, sesternica v tom čase bola pre
ňu veľmi blízkou osobou, všetko si hovorili. Ďalej o uvedenom povedala bratovi B. W.. Nepovedala mu
úplne všetko, niečo si domyslel. Na druhý deň s rodinou išla do Maďarska na výlet a počas cesty brat
bratrancovi O. O. povedal, že „W. znásilnil M.“. Z dôvodu, že sa hanbila, čo bol aj dôvod, prečo ihneď
nešla k lekárovi, skutok polícii neoznámila. Až na naliehanie brata, bola skutok oznámiť polícii. Tiež

dôvod, pre ktorý skutok polícii bezprostredne po jeho spáchaní neoznámila bol ten, že 19.11.2010 bola s
priateľmi a to W. Q., V. B. von, ktorý už o uvedenom skutku vedomosť mali a títo sa chceli s obžalovaným
rozprávať. Preto išli k predajni N.. V tom čase sa pri obžalovanom nachádzal aj jeho kamarát, tiež Turek.
Poškodená zostala na chodníku cez cestu oproti predajne N., asi tak 10 m vzdialenom. Odtiaľ videla, ako
kamarát obžalovaného zašikoval W. Q. do pasáže, videla, ako ho chytil za bundu a pod krkom. Podišla

bližšie a počula, ako kamarát obžalovaného W. Q. hovoril niečo po turecky. Následne mu hovoril po
slovensky, že: „ ja ti dám, že nerozumieš, chceš na piču ?, dajte M. pokoj, lebo sem zavolám niekoho a
spraví na vás ....“ a rukou mal naznačiť akoby streľbu zo zbrane. Vtedy už W. Q. nikto nedržal. Medzi tým
k nim prišiel aj obžalovaný. Následne odtiaľ všetci odišli. Až na základe tohto incidentu sa poškodená
rozhodla podať trestné oznámenie, lebo mala strach aj z toho, že Turci sú schopní všetkého. Neskôr

uvedený skutok sa rozkríkol po Krupine. Pokiaľ sa jednalo o pohlavný styk, poškodená uviedla, že sa
u nej nejednalo o prvý takýto styk. Predtým pohlavný styk mala už niekoľko krát. Obžalovaný ako muž
sa jej však protivil. Z uvedeného mala na stehne modrinu, bolela ju zadná časť hlavy, iné zranenia jej
konaním obžalovaného spôsobené neboli. V ten večer požívala alkoholické nápoje a to asi 2 poldeci
vodky. Skutok psychicky zle znášala, uzavrela sa do seba, rozmýšľala aj nad tým, že si podreže žily,

odbornú pomoc nevyhľadala, nevedela uviesť prečo. V tej dobe ju z tohto dôvodu zanechal priateľ,
rodičia po tom, čo sa to dozvedeli od policajtov, ju nepodržali, až neskôr.
Na hlavnom pojednávaní si poškodená W. N. žiadnu náhradu škody neuplatnila.Vypočutý ako svedok bol na hlavnom pojednávaní i L. W.. Uviedol, že je otcom poškodenej,
obžalovaného pozná len z videnia, nie sú v žiadnom vzťahu. Poškodená v čase skutku bola študentkou
strednej školy, kde dosahovala dobré študijné výsledky. Problémy s jej výchovou nemali. O znásilnení

dcéry sa dozvedel od policajtov a to dňa 19.11.2010. Dcéra sa im nezdôverila. Uviedol, že následne mu
o uvedenom dcéra povedala, v stručnosti skutok popísala. Dodal, že v tej dobe dcére povolil prespať
u starej mamy V. B., od ktorej potom išla do mesta a na diskotéku. Na hlavnom pojednávaní doplnil,
že bol nahnevaný preto, že nevedel, že v ten večer bola dcéra na diskotéke, nevedel, že požívala
alkoholické nápoje. V tom čase ju na diskotéky ešte nepúšťal. Preto po skutku jej aj vyčítal, prečo

odišla od starých rodičov. Dokazoval, že po skutku dcéra plakala, bola utiahnutá do seba, zhoršila sa v
prospechu v škole, mala nenávisť voči obžalovanému, čo videl. S manželkou nevedeli, čo majú robiť.
Asi po mesiaci od skutku sa situácia zlepšila, dcéra začala zabúdať. Oni s manželkou sa k tejto udalosti
nevracali, nepripomínali jej ju. Pomáhali jej tak, že sa s dcérou častejšie rozprávali, kúpili jej, čo chcela.
Na záver dodal, že spolu so synom bol odsúdený za skutok vo vzťahu k obžalovanému, ktorý sa udial
po predmetnom skutku znásilnení. Určite dcére veril, že sa na mieste činu niečo stalo, lebo jej následné

správanie tomu nasvedčovalo, nasvedčovalo tomu i tom, že na vnútornej strane stehna mala modrinu.

Svedkyňa S. W., matka poškodenej na hlavnom pojednávaní dokazovala, že obžalovaného v čase
skutku nepoznala, dnes ho pozná len z videnia. O predmetnom skutku sa svedkyňa dozvedela od
poškodenej v ten večer, keď bola skutok oznámiť na polícii. O podrobnostiach ohľadom znásilnenia sa

s dcérou nerozprávala. Až neskôr jej poškodená povedala, že v ten večer bola s O. O. na diskotéke,
z ktorej išla sama spať ku starej mame. Svedkyňa ju za to hrešila, prečo išla sama domov. Uviedla
jej, že obžalovaný bol pred N. a keď okolo neho prechádzala, tak ju vtiahol do nejakej miestnosti, kde
bol gauč, za sebou uzamkol dvere, že ju asi po pol hodine pustil, pričom priebeh znásilnenia jej dcéra
nekonkretizovala a ona sa naň nepýtala. Potvrdila, rovnako ako jej manžel, že s dcéru v tom čase

výchovné problémy nemali. S dcérou sa o priebehu skutku ani rozprávať nedalo, lebo po psychickej
stránke na tom nebola dobre. Bola smutná, uzavretá do seba. Svedkyňa u dcéry po skutku na stehne
videla modrinu. Uviedla, že dcére verila, že sa to stalo. Odbornú pomoc s manželom neriešili, nevedeli
akú. Svedkyňa v tej dobe mala vedomosť, že dcéra chodievala na diskotéky ale len zriedkavo. O tom, že
počas nich požívala aj alkoholické nápoje, vedomosť nemala. Nemala ani vedomosť o tom, že dcéra v

čase skutku už nebola pannou. Pokiaľ svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, že na druhý deň bola
poškodená na výlete v Maďarsku a bola vyrehotaná, na hlavnom pojednávaní vysvetlila a dodala, že v
tom čase mala svedkyňa 5-ročného syna, ktorý bol chorý a s ktorým bola v domácom liečení. Poukázala
na to, že s dcérou prišla do kontaktu až vtedy, keď prišla domov, po tom, čo im policajti oznámili, že bola
podať trestné oznámenie o znásilnení. Svedkyňa na výlete v Maďarsku nebola, okrem poškodenej boli

na ňom F. F. O. O. a ďalší, ktorých mená si už vzhľadom na odstup času nepamätá. Pokiaľ sa vyjadrovala
k poškodenej, že bola vyrehotaná, uvedené usúdila z fotografií, ktoré z tohto výletu videla.

Svedok B. W. na hlavnom pojednávaní dokazoval, že je brat poškodenej a obžalovaného pozná len z
videnia. Uviedol, že v čase skutku býval u starého otca a poškodená u rodičov. Potvrdil, že poškodená

mu po skutku uviedla, čo sa jej stalo. Svedok vedel, že v tom čase mala byť so sesternicou O. O.
niekde vonku. Poškodená mu uviedla, že išla popred predajňu N. v Krupine smerom k domu starých
rodičov a obžalovaný ju stiahol dnu do predajne, kde ju zvalil a znásilnil. Popisovala mu, ako ju chytil
za ruku a tak ju dnu stiahol. Podľa svedka poškodená nevedela, čo má robiť, bála sa a preto nebola
skutok polícii oznámiť ihneď po skutku. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, či poškodená v čase skutku

požila alkoholické nápoje. Sám jej poradil, aby uvedené riešila cestou polície. Nasledujúci deň svedok
strávil s poškodenou čas, dodal, že bola uplakaná, taká bez seba. Na hlavnom pojednávaní dodal, že
aj nasledujúce dni bola nesvoja, bála sa, bála sa chodiť po meste, neustále na to myslela. Zranenia
u poškodenej po skutku neregistroval. Svedok poškodenej veril, že sa skutok stal. Nevidel dôvod, pre
ktorý by si uvedené bola vymyslela. So sestrou v čase skutku mal dobrý vzťah, tak je tomu aj v súčasnej

dobe, nemal s ňou skúsenosti, že by bola klamala, či vymýšľala si. Poškodenej v tej dobe najbližšie z
rodiny a priateľov mala sesternica O. O.. Potvrdil, že spolu s otcom L. W. boli tunajším súdom odsúdení.
Pánovi N. sa bol ospravedlniť za to, že ho napadli.

Na hlavnom pojednávaní bola ako svedkyňa vypočutá aj O. O.. Táto uviedla, že obžalovaného pozná

len z videnia, poškodená je jej sesternica. Dokazovala, že poškodená jej povedala o tom, čo sa jej
stalo. Zdôverila sa jej, že sa to udialo večer, skôr ráno, keď boli spolu na diskotéke v M. v Krupine.
Z tejto diskotéky svedkyňa odišla skôr než poškodená. Udialo sa to vtedy, keď poškodená išla cestou
domov. Dokazovala, že poškodená bola smutnejšia, taká iná. Svedkyňa nevidela, že by počas diskotékybola poškodená požívala alkohol. Podotkla, že poškodená s obžalovaným kamarátka nebola, možno
sa len pozdravili. Vyslovila pochybnosť o to, že by poškodená s ním prostredníctvom sociálnej siete
komunikovala. Na hlavnom pojednávaní doplnila, že na druhý deň po skutku boli ako rodina vrátane

poškodenej na výlete v Maďarsku ( svedkyňa, jej matka, poškodená, B. W., brat svedkyne O. a starý
otec ). Dokazovala, že na tomto výlete bola poškodená utiahnutá, tichá, nechcela sa s ostatnými nejako
baviť. Aj následne v ďalšie dni po výlete bola utiahnutá. Nechodila ani von, hovorila, že sa hanbí, bojí
a toto bol dôvod, prečo skutok neoznámila ihneď na polícii. Svedkyňa jej verila, že sa skutok stal. Na
diskotéky chodievali tak 2 krát do mesiaca.

Svedok O. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná len z videnia a poškodená je
jeho sesternica. Dodal, že má vedomosť o znásilnení poškodenej obžalovaný. Nevedel s poukazom
na odstup času uviesť, od koho sa túto informáciu dozvedel, či priamo od poškodenej resp. od B. W..
Pamätal si, že deň po skutku boli spolu s poškodenou a ďalšími ( jeho matkou, sestrou, starkým ) na
výlete v Maďarsku. Pamätal si, že počas cesty na tento výlet sa poškodená rozplakala.

Svedok V. B. rovnako vypovedal na hlavnom pojednávaní a dokazoval, že obžalovaného v čase skutku
poznallenzvideniaapoškodenúpoznaldobre,lebospoluchodilinazákladnúškolu.Ouvedenomskutku
sa mu zdôverila sama poškodená. Povedala mu, že sa to malo stať v noci do rána a znásilniť ju mal
obžalovaný. Už si nespomenul, či mu uvedené povedala na druhý deň po skutku, skôr pozdejšie. Keď
mu to hovorila plakala a cez plač mu povedala, že ju obžalovaný stiahol dnu do predajne N., že ona sa

snažila brániť, kričala na neho, že ju hodil na stoličku či niekde tak, že si udrela hlavu, tiež mala omdlieť.
Na ďalší deň spolu s W. Q. išiel svedok popri N., kde druhý Turek S. vtiahol W. Q. z ulice do chodby
pred predajňu N. za bundu, pričom svedok išiel za nimi a v tejto uličke ho tento S. chytil pod krk a druhú
ruku mal pod svojou bundou, čo vyzeralo tak, ako keby mal zbraň a začal im niečo po turecky hovoriť.
Vyrozumeli z toho, že majú obžalovanému dať pokoj. Prišiel tam aj obžalovaný, ktorý S. odťahoval preč.

Z uvedeného konania mal svedok strach. Strach mal aj preto, že v Krupine sa o S. hovorilo, že nosí
zbraň. Potom odišli. Svedok uviedol, že má vedomosť o tom, že poškodená sa bála, preto nepodala
trestné oznámenie ihneď po skutku. Sám jej doporučoval, aby takto konala a vec oznámila.

Svedok W. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná z videnia, s poškodenou sú

kamaráti. Vypovedal, že boli spolu s B. B. v meste, za nimi prišla poškodená, ktorá plakala a povedala
im o konaní obžalovaného. Presne im neopisovala, ako sa to udialo a s poukazom na odstup času,
si na to ani dobre už nepamätá. Uviedla, že bola obžalovaným vtiahnutá do vnútra N. a tam mala
byť ním znásilnená, aj keď slovo znásilnená asi nepoužila. S poškodenou chodil na základnú školu a
nezaregistroval u nej, že by si zvykla vymýšľať, že by klamala. Následne vypovedal, že spolu s V. B.

išli za obžalovaným porozprávať sa s ním, prečo to urobil. Tam bol nejaký starší Turek, ktorý svedka
chytil pod krkom a zatiahol do uličky pri kebabe so slovami, že: „čo sa tu idú M. vyhrážať, že ak ich chytí
Turek, tak sa majú po piči“. Celý čas v tejto uličke stál Jozef Peška a aj obžalovaný, ktorý toho staršieho
Turka ukľudňoval, aby svedka pustil. Následne s V. B. odtiaľ odišli. Po predmetnom znásilnení videl na
poškodenej, že bola z toho dlhšie v šoku, plakala.

Postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku, na návrh obhajoby, na hlavnom pojednávaní bola prečítaná
výpoveď svedka S. N. z prípravného konania zo dňa 12.07.2011 ( čl. 92-94 ). Z tejto vyplýva, že
obžalovaného pozná, v čase skutku bol u neho zamestnaný a to asi od roku 2008 v predajni N. v
Krupine. Na tejto predajni pracoval obžalovaný sám. Ku skutku sa vyjadriť nevedel, nebol toho svedkom.

Pracovná doba na predajni bola od 09.00 hod do 21.00 hod. od pondelka do soboty. V nedeľu bola
predajňa otvorená od 13.00 hod. do 21.00 hod.. Predajňa bývala otvorená aj počas sviatkov, okrem
Vianoc. Obžalovaný o 21.00 hod. predajňu uzatvorí a odíde domov. V čase skutku býval u svedka. Po
tom, čo sa o skutku svedok dozvedel, rozprával sa s obžalovaným, pričom tento mu prisahal, že nič
také nikdy nespravil. Ohľadom popisu predmetnej predajne svedok uviedol, že je tam okienko pri ceste,

z ktorého sa predáva. Do predajne sa vchádza cez chodbu vedľa predajne. Vo vnútri sú tri stoly so
stoličkami a barový pult. Za pultom je zmrzlinový stroj a stroj na N.. Po obvode miesta na stravovanie
sa nachádza sedenie. Nedá sa podľa svedka povedať, že sa jedná o gauč. Potvrdil, že otec a brat
poškodenej napadli obžalovaného, z ktorého dôvodu bolo vedené trestné stíhanie a potvrdil, že neskôr
boli menovaní za ním a prosili ho o to, či by sa to trestné stíhanie nedalo uzavrieť. Poprel, že by sa o

uvedenom skutku bol s nejakými kamarátmi poškodenej rozprával.

Postupom podľa ustanovenia § 269 Tr. poriadku, na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní
prečítaná i zápisnica o konfrontácii medzi svedkami a to W. W. F. M. F., spísaná na OR PZ Zvolen, dňa08.12.2010 ( čl. 97-100 ) a tiež i zápisnica o previerke výpovede na mieste spísaná OR PZ, ÚJKP, Zvolen
dňa 08.12.2010 ( čl. 101-110 ) vrátane s oboznámením sa s fotodokumentáciou ).
Zo zápisnice o konfrontácii svedkov vyplýva, že poškodená zotrvala na svojej výpovedi, ktorú podala

polícii a opäť totožne popísala priebeh skutku. Svedok M. F. potvrdil, že s poškodenou v tú noc bol,
ale poprel, že by bol za ňou dvere zamkol, dokazoval, že bola dosť opitá, že aj skoro spadla a on sa
jej opýtal, či nechce jesť, na čo mu odpovedala záporne. Zotrvala v predajni zo 5 minút, potom odišla.
Poprel, že by s ňou mal nejaký pohlavný styk. Svedkyňa W. W. potvrdila, že alkohol požila, vedela, čo
robí, všetko si pamätala, nebola v takom stave, aký opisoval M. F.. Vypila len 2 pol deci vodky za celý

večer. Zároveň poprela, že by niekedy bola na sociálnej sieti M. F. písala, že by s ním chcela mať sex.
Podotkla, že mnoho jej priateľov má jej heslo na profil facebooku a mohli si takto z nej srandu robiť. V
rámci konfroncácie sa ďalej W. W. vyjadrovala k incidentu, ktorý videla medzi tým ďalším Turkom a W.
Q., tento popisovala rovnako ako pri svojej výpovedi ( uvedenej vyššie ), ktoré tvrdenia M. F. poprel.
Na záver v rámci položenia vzájomných otázok, na otázku M. F. W. W. uviedla, že znásilnenie nešla
oznámiť ihneď po skutku z dôvodu, že sa hanbila a kebyže sa im Turci nevyhrážali, tak nemala úmysel

to ani oznámiť.
Zo zápisnice o previerke výpovede na mieste súd zistil, že previerka jej výpovede bola vykonaná OR PZ
Zvolen, ÚJKP, a to v Krupine dňa 08.13.2010 v predmetnej trestnej veci za účasti W. W., vyšetrovateľky
R.. R. W., ppor. W. N., kpt. W. M. a zákonného zástupcu poškodenej L. W.. Cieľom bolo potvrdiť výpoveď
poškodenej, miesta, kde malo k protiprávnemu konaniu proti jej osobe dôjsť. Uvedené bolo i fotograficky

zdokumentované.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní bol oboznámený znalecký posudok č. 54/2010,
vyhotovený 27.12.2010 MUDr. W. K., znalkyňou z odboru psychológia. Zo záverov tohto posudku
okrem iného vyplýva i to, že poškodená netrpela resp. netrpí psychickou poruchou, ktorá by vyžadovala

psychiatrické posúdenie a intervenciu. Znalkyňa uviedla, že popis predmetných udalostí poškodenou
v jej výpovedi dňa 20.11.2010, je potrebné vidieť v kontexte predošlých a nasledujúcich udalostí,
prežitých v skupine kamarátov, brata a priateľov. Znalkyňa uviedla, že nemá pochybnosť, že zo strany
páchateľa došlo k pokutu o pohlavný styk alebo aj k pohlavnému styku, avšak okolnosti, ktoré tomu
predchádzali v relatívne dlhšom časovom horizonte ( stretávanie sa v Krupine, kontakty v podchode

v blízkosti N., komunikácia na facebooku, ako aj správanie sa poškodenej v čase skutku ), nie sú
jednoznačne popísané a interpetované. Poškodená uvádza, že to bol jej brat B., ktorý na druhý deň
po skutku pomenoval kontakt medzi poškodenou a páchateľom ako znásilnenie. Odvtedy poškodená
má tendenciu interpretovať predmetný kontakt s páchateľom ako znásilnenie. Podľa znalkyne celkový
kontextpredmetnejudalostioprávňujespochybnenievierohodnostivýpovedepoškodenej.Tiežznalkyňa

uviedla, že na všeobecnej úrovni je schopnosť poškodenej správne a úplne vnímať udalosti, zapamätať
si ich a reprodukovať výrazmi primeranými jej veku v rámci širšej normy. V čase skutku podľa znalkyne
bola poškodená v minimálne ľahkej ebriete, tiež uviedla, že si udrela hlavu ( potom, ako ju páchateľ
hodil na kreslo ) a chvíľu bola „mimo“ - ostrosť vnemov bola teda u nej v inkriminovanom čase znížená,
čo ovplyvnilo tiež zapamätanie a reprodukciu. Znalkyňa dodala, že poškodená bola ovplyvnená svojim

bratom B. minimálne v interpretovaní charakteru kontaktu s podozrivým. K oznámeniu skutku bola
motivovaná strachom pred Turkami podnikajúcimi v Krupine, s ktorými mali jej kamaráti napäté vzťahy.
Na hlavnom pojednávaní bola znalkyňa vypočutá, pričom zotrvala na záveroch ňou podaného
znaleckého posudku. Bola prítomná na hlavnom pojednávaní počas vypočúvania všetkých strán tohto
trestného konania, tiež svedkov. Podotkla, že od vypracovania posudku uplynula doba 7 a pol roka

a žiadna z produkovaných výpovedí na hlavnom pojednávaní ju nevedie k tomu, aby závery svojho
posudku zmenila. Dodala, že pokiaľ aj došlo k nejakým rozdielom medzi tým, čo poškodená uviedla
po skutku vo svojich výpovediach a na hlavnom pojednávaní, tieto nie sú podľa znalkyne tak zásadné,
ani tak vážne, aby spochybnili jej výpoveď a preto niet ani dôvodu na zmenu jej posudku. Produkcia
poškodenej v čase psychologického vyšetrenia, aj dnes na hlavnom pojednávaní, podľa znalkyne

nenasvedčujetomu,žebysibolaskutokkompletnevymyslela.Pamäťovémedzery,nejasnosti,vyplývajú
eventuálne z požitého alkoholu pred skutkom, z opisovaného udretia si hlavy bezprostredne pred
skutkom, môžu ísť aj na vrub istej dezorganizácie, prežívania, správania sa, ktoré spravidla prevádza
predmetný skutok. Znalkyňa uviedla, že špecifické vyjadrenia poškodenej o skutku samotnom, aj o jeho
kontexte z psychologického hľadiska, svedčia o tom, že sa skutok stal zhruba tak, ako ho poškodená

popisuje. Je typické, že vyjadrenia páchateľa sa diametrálne odlišujú od vyjadrenia poškodenej,
čo je spôsob obrany a pokus minimalizovať, eliminovať vyjadrenia svedkov alebo poškodených vo
všeobecnosti.Tiežuviedla,žeprávevcitlivomazraniteľnomvekudospievaniabezblízkychaotvorených
vzťahov v rodine, bežne dochádza, až zákonite k tomu dochádza, že sa obete násilných alebosexuálnych trestných činov zverujú iným osobám, lebo u nich predpokladanú viac pochopenia. Obava
a hanba sú veľmi typické pre tento typ zážitku a to platí aj pokiaľ ide o jeho oznámenie. Z výpovede
poškodenej na hlavnom pojednávaní znalkyňa konštatovala, že poškodená sa dostala za hranicu tých

najhorších následkov z tohto zážitku a možno aj preto, že dané konanie trvá tak dlho. Znalkyňa dodala,
že nepozná jej život v súčasnosti, ani ako žila predtým, ale je toho názoru, že poškodená je na najlepšej
ceste vyrovnať sa s touto traumou. V závere svojej výpovede znalkyňa vysvetlila, že pokiaľ vo svojom
posudku hovorila o pomenovaní toho, čo sa malo stať, uvedené nemyslela tak, že sa stalo niečo iné, čo
v rozhovore so svojím bratom poškodená popísala a začala vnímať. Jednalo sa o terminus-technikus.

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a to najmä
s lekárskou správou gynekológa zo dňa 20.11.2010 ( čl. 141 ), s lekárskou správou chirurga zo dňa
20.11.2010, z ktorej vyplýva, že poškodená mala hematóm na pravom stehne z vnútornej strany o
veľkosti 3x3 cm, so správou Mesta Krupina o povesti obžalovaného ( čl. 158 ), so správou o priestupkoch
( čl. 159 ), s odpisom z registra trestov obžalovaného ( čl. 402 ) - bez záznamu.

Podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona, trestného činu znásilnenia sa dopustí ten, kto násilím alebo hrozbou
bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť. Za to sa
potrestá odňatím slobody na päť rokov až desať rokov..

Podľa ods. 2 písm. b) vyššie citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na sedem rokov až
pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, chránenou osobou sa rozumie i dieťa.

Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal a poprel spáchanie skutku. Poprel, že by bol poškodenú
vtiahol násilím do vnútra predajne, poprel uzamknutie dverí, poprel samotné znásilnenie poškodenej.
Potvrdil, že v tú noc sa poškodená u neho len zastavila, niečo si povedali a odišla. Dokazoval, že bola
značne pod vplyvom alkoholických nápojov.

Obhajca obžalovaného v záverečnej reči poukázal na to, že skutok, ako je uvedený v podanej obžalobe
a jeho spáchanie obžalovaným nebolo vykonaným dokazovaním preukázané. Nebolo bez pochybností
preukázané, že vôbec k pohlavnému styku došlo, že tento bol obžalovaným vynútený, nebol preukázaný
vážne mienený odpor poškodenou. Poukázal na závery znaleckého dokazovania vypracovaného KEÚ
ohľadom skúmania biologického materiálu - krvi, vlasov, chlpov, zvyškov kože či iného, pričom nebol

nájdený žiadny biologický materiál vhodný na ďalšie skúmanie. Poukázal i na závery z gynekologického
vyšetrenia, z ktorého nevyšli žiadne skutočnosti oprávňujúce tvrdenie, že k pohlavnému styku u
poškodenej skutočne v čase údajného spáchania skutku aj došlo. K deklarovanej chirurgom modrine
na stehne poškodenej uviedol, že len táto samotná skutočnosť nemôže svedčiť o tom, že skutočne zo
strany poškodenej došlo k realizácii vážne mieneného odporu a že tento obžalovaným aj bol prekonaný.

Na základe uvedeného vyslovil pochybnosť o tom, že skutok uvedený v podanej obžalobe sa aj
skutočne stal. K znaleckému posudku MUDr. W. K. podotkol a poukázal na jej odpoveď na otázku č. 4,
kedy znalkyňa uviedla, že celkový kontext predmetnej udalosti oprávňuje spochybnenie vierohodnosti
výpovedi poškodenej. Napokon výpoveď poškodenej zhodnotil ako strohú, nekonzistentnú, aj keď na
hlavnom pojednávaní táto nebola bez emócií, čo však nemôže jej výpoveď robiť vierohodnejšou. Navrhol

obžalovaného pre existenciu pochybností v tom, či sa skutok skutočne stal, oslobodiť spod podanej
obžaloby.

Vykonaným dokazovaním tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, mal súd za
preukázané, že skutok ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a spáchal ho práve

obžalovaný.
K takémuto záveru súd dospel jednak z podrobnej a podľa názoru súdu na rozdiel od tvrdenia obhajoby
aj konzistentnej výpovede poškodenej, ktorú učinila tak po spáchaní skutku, ako aj po viac ako 7
rokoch od jeho spáchania na hlavnom pojednávaní. Jej výpoveď na hlavnom pojednávaní bola nepresná
len v jednej časti, pričom po oboznámení s jej výpoveďou z prípravného konania, si na uvedené

poškodená spomenula a rozpor súdu vysvetlila uplynutím času a faktom, že sa snaží nevybavovať si
prežitú okolnosť, naopak chce ju úplne z pamäti vymazať. Uvedené vysvetlila i znalkyňa prítomná
počas celého hlavného pojednávania a to tým, že pokiaľ sú u poškodenej rozdiely v jej výpovediach
( prvotnej a na hlavnom pojednávaní ), tieto nie sú tak závažné, aby spochybnili jej výpoveď, preto vtomto smere znalkyňa závery svojho posudku na hlavnom pojednávaní ani nezmenila. Posudok doplnila
o konštatovanie, že počas hlavného pojednávania mala možnosť vypočuť si všetkých i v prípravnom
konaní vypočutých svedkov, že pokiaľ aj v posudku uvádzala pomenovanie toho, čo sa poškodenej malo

stať a ako to pomenoval jej brat, že nemala na mysli, že sa poškodenej skutok nestal alebo že sa jej stalo
niečo iné, že sa jednalo len o terminus - technikus. Súd poukazuje na to, že počas výpovede poškodenej
na hlavnom pojednávaní táto plakala, hoci od skutku už uplynula doba viac ako 7 a pol roka.
Skutočnosť, že by ku skutku nebolo vôbec došlo, nebol by tu iný motív u poškodenej vo vzťahu ku
obžalovanému na podanie trestného oznámenia, pre ktorý by poškodená uvedené tvrdila a zdôverila sa

s tým v tej dobe pre ňu najbližším osobám ( sesternici O. O.j, bratovi a kamarátom ). Pri samotnom skutku
nebol nikto iný prítomný než poškodená a obžalovaný. Je logické, že obžalovaný svoju vinu popiera.
Výpoveď poškodenej však podporujú okrem znaleckého posudku MUDr. K., aj výpovede svedkov a
to rodičov, brata, sesternici, kamarátov o tom, že jej správanie sa po skutku zmenilo, bola utiahnutá,
uzavretá do seba, zhoršila sa v škole, prestala na určitý čas ( viac ako mesiac ) chodiť von, bála sa,
ktoré faktory rovnako umocňujú tvrdenie poškodenej o spáchaní skutku. Tieto by neboli nastali a netrvali

by takú dobu, pokiaľ by skutočne ku skutku nedošlo. V neposlednom rade dôkazom o obrane zo strany
poškodenej je aj lekárska správa spísaná chirurgom, ktorá konštatuje existenciu modriny na jej vnútornej
strane pravého stehna, o čom i sama poškodená vypovedala. Existuje tu protiprávne konanie, kde
aktérmi sú len páchateľ a obeť, bez ďalších priamych svedkov. Pokiaľ by nemal byť páchateľ potrestaný
za svoje protiprávne násilné konanie len preto, že pri skutku nebol ďalší svedok, že je tu len výpoveď

obžalovaného, ktorý skutok popiera a výpoveď poškodenej, ktorá naopak obžalovaného z takéhoto
konania usvedčuje a že teda ide len o tvrdenie proti tvrdeniu, jednalo by sa v mnohých prípadoch
o bezbrehú nespravodlivosť. V danom prípade však podľa názoru súdu po zhodnotení jednotlivých
dôkazov samostatne i po ich zhodnotení navzájom, na strane poškodenej existujú i ďalšie nepriame
dôkazy, rozvedené vyššie ( znalecký posudok MUDr. K., jej výpoveď na hlavnom pojednávaní, zranenia

na stehne poškodenej, výpovede svedkov o jej následnom správaní sa, neexistencia motívu zo strany
poškodenej na takéto tvrdenia voči obžalovanému ), v neposlednom rade i tá skutočnosť, že poškodená
obžalovanému vykala, ktoré dôkazy v celkovom súhrne tvoria ucelenú reťaz, na základe ktorých súd
vyslovil záver o tom, že skutok sa stal a spáchal ho práve obžalovaný.
Pokiaľ obhajoba v záverečnej reči poukazovala na neexistenciu preukázania vážne mieneného odporu

zo strany poškodenej pri znásilnení, súd dáva do pozornosti, že podľa výpovede poškodenej táto sa
bránila rukami, kričala, t.j. dala vážne najavo svoj odpor k vykonaniu pohlavného styku s obžalovaným.
Je potrebné dodať, že situáciu pri použití násilia je potrebné posudzovať aj z pohľadu toho, či páchateľ
nedal žene žiadnu možnosť prejaviť odpor, tiež či žena upustila/neupustila od ďalšieho odporu, pretože
už bola vyčerpaná, pociťovala zrejmú beznádej, či strach, čo by páchateľ ešte z hľadiska násilia mohol

vykonať. Poškodená vypovedala, že po celý čas ju obžalovaný ťahal a držal za ruku, preto nemohla
ujsť, naviac zamkol dvere, že ju premohol pri bránení sa, v tom čase mala len 16 rokov a aj na hlavnom
pojednávaní súd vzhliadol, že sa jedná o útlu, nízku, chudú ženu. Vypovedala, že jej chytil ruky a zvalil sa
svojou váhou na ňu. Tieto skutočnosti zatiahnutia, uzamknutia dverí, držanie rúk, zaľahnutia poškodenej
telom obžalovaného, vek a fyzickú konštrukciu poškodenej, jej strach z cudzincov, z násilia, podľa

obhajobyniesúdostatočnénapreukázanievážnemienenéhoodporuzostranypoškodenej.Naopaksúd
je toho záveru, že v danom prípade sa jednalo o donútenie poškodenej na súlož a jednalo sa zo strany
obžalovaného o prekonanie jej vážne mieneného odporu. Nič na uvedenom nemení skutočnosť, že už
nebola panna a to, že požila pred skutkom počas celého večera 2 pol deci vodky. Uvedené neoprávňuje
obžalovaného dopustiť sa takéhoto násilného konania. Už len okrajovo súd poznamenáva, že pracovná

doba obžalovaného bola do 21.00 hod. a skutok sa stal v čase okolo 01.00 hod., pričom svedok S. N.
vypovedal, že vždy o tejto hodine obžalovaný predajňu uzatvorí a príde domov, t.j. k nemu, lebo u neho
v tom čase obžalovaný býval, čo sa však v predmetnú noc nestalo, keďže aj obžalovaný potvrdil, že sa
s poškodenou v tú noc stretol.

S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že obžalovaný svojím konaním po objektívnej
aj subjektívnej stránke naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, keďže násilím
donútil poškodenú k súloži a taký čin spáchal na chránenej osobe - dieťati, keďže poškodená mala v
čase skutku len 16 rokov. Podľa názoru súdu obžalovaný konal v tzv. priamom úmysle.

Zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
najehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a v takej výmere, ako ustanovuje Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje
len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že doposiaľ nebol na území Slovenskej republiky obžalovaný súdom
potrestaný, ani priestupkovo sankcionovaný.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následky,

zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona.

Obžalovanému poľahčovala okolnosť, že pred spáchaním skutku na území Slovenskej republiky viedol
riadny život ( § 36 písm. j) Tr. zákona ), nepriťažovala mu žiadna okolnosť. Súd tak pri prevahe
poľahčujúcich okolností a po úprave zákonom ustanovenej trestnej sadzby ( vo výmere 7 až 15

rokov ) podľa ustanovenia § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona, mohol obžalovanému ukladať trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov až 12 rokov a 4 mesiace. Obžalovanému za aplikácie Čl. 6 ods. 1
Medzinárodného dohovoru o ochrane základných práv a slobôd s poukazom na časový faktor, ktorý
uplynul od spáchania skutku, súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov nepodmienečne,
pričom takto uložený trest súd považoval za primeraný k spáchanému trestnému činu, jeho následku a

považoval ho aj za spravodlivý a zákonný. Takto uloženým trestom bude splnený jeho účel ( náprava a
prevýchova obžalovaného ) a rovnako i prevencia tak generálna ako aj individuálna. Pre jeho výkon súd
obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže za posledných
10 rokov pred spáchaním skutku obžalovaný nevykonával trest za úmyselný trestný čin.

S poukazom na to, že poškodená si v danom trestom konaní žiadnu škodu neuplatnila, rozhodnutie súdu
preto neobsahuje výrok o náhrade škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie
môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku,

ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.