Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. apríl 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20C/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118206187
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2118206187.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: A-MONT GmbH,

FN 434418, Grinzinger Straße 87, 1190 Viedeň, Rakúsko, zastúpený: Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát,
Vajanského 10, Trnava, proti žalovanému: M. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., M., zastúpený:
JUDr. Michal Krutek, s.r.o., IČO: 47 254 581, Hlavná 11, 917 01 Trnava, o zaplatenie 3.063,75 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.07.2018, doručenou súdu dňa 23.07.2018, domáhal od žalovaného

zaplatenia sumy 3.063,75 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.063,75 eura
od 06.06.2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 20C/24/2018-52 zo dňa
14.09.2018, proti ktorému podal žalovaný v lehote odpor s vecným odôvodnením, z ktorého dôvodu súd
uznesením č.k. 20C/24/2018-81 zo dňa 06.11.2018 platobný rozkaz zrušil.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom dňa
09.11.2017 Zmluvu o dielo č. P17-1138. V zmysle ustanovenia článku II zmluvy sa žalobca zaviazal
vykonaťvýrobuamontážPVCokienSchücoLivingvrátanedopravynamiestourčeniapodľapriloženého
rozpisu v zmysle cenovej ponuky P17-1138 a meracieho protokolu odsúhlaseného objednávateľom
a žalovaný sa zaviazal za uvedené výrobky a práce zaplatiť dohodnutú cenu. V súlade s výzvou
žalovaného na dokončenie diela pristúpil žalobca v žalovaným určenej lehote k montáži diela, a to
dňa 13.04.2018. Montážne práce spolu s dodatočne žalovaným objednanými prácami boli riadne

ukončené dňa 18.05.2018. V daný deň zástupca žalobcu predložil žalovanému na podpis doklady o
odovzdaní (dodaní) a prevzatí diela, ktoré však žalovaný odmietol podpísať. Žalovaný preto listom zo
dňa 24.05.2018 poslal žalovanému uvedené doklady znovu na podpis, a to konkrétne Dodací list k
objednávke P17-1138 a Preberací protokol k objednávke P17-1138 a opakovane ho vyzval na prevzatie
diela potvrdené podpisom na Preberacom protokole a súčasne na podpis Dodacieho listu, ktorý slúži
ako odovzdávajúci protokol, pričom riadne podpísané podklady žiadal žalobca doručiť najneskôr do
30.05.2018. Na základe toho požiadal žalovaný o dohodnutie ďalšieho termínu osobného odovzdania

a prevzatia diela. Termín bol dohodnutý na 30.05.2018 o 16.00 hod., pričom žalovaný opäť aj v
tomto termíne odmietol prevziať dielo. Nakoľko všetky vyššie uvedené výzvy žalobcu boli neúspešné,
postupoval žalobca v súlade s článkom VII zmluvy a listom zo dňa 30.05.2018 oznámil žalovanému,
že dielo sa považuje za riadne prevzaté, a to ku dňu 30.05.2018, kedy ho žalovaný po tretíkrátodmietol prevziať a podpísať dodací list a preberací protokol, a to na základe jednostranného zápisu
do preberacieho protokolu, ktorý bol doručený žalovanému spolu s oznámením. Súčasne v súlade s
ustanovením bodu 5.3. článku zmluvy uskutočnil žalobca konečné vyúčtovanie ceny za vyššie uvedené

plnenie, a to vyhotovením faktúry č. 2018/080 na sumu 3.063,75 eura s dátumom splatnosti 05.06.2018,
ktorou žalobca fakturoval žalovanému doplatok za výrobu plastových okien a dverí v zmysle objednávky
žalovaného č. P17-1138, a ktorá zohľadňovala aj omeškanie žalobcu v zmysle bodu 8.1. článku VIII
zmluvy. Faktúra bola žalovanému rovnako zaslaná spolu s oznámením zo dňa 30.05.2018. Žalovaný so
žalobcom prestal komunikovať a faktúru neuhradil, a to ani čiastočne.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v odpore, kde uviedol, že vznáša námietku nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, keď žalobca nepredložil úradne overený preklad výpisu z príslušného
obchodného registra žalobcu do slovenského jazyka. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nepreukázal
predloženie akejkoľvek cenovej ponuky k predmetnej zmluve o dielo, z ktorej by vyplývala dohodnutá
cena za vykonanie diela. Žalovaný uviedol, že dňa 18.05.2018 sa na mieste stavby nenachádzal

počas montáže okien a dverí, ale spolu s jeho otcom prišli na stavbu, až keď zamestnanci žalobcu
odchádzali.Popríchodenastavbuboližalovanémuzostranyzamestnancovžalobcupredložené„nejaké
papiere“, pričom žalovaný im oznámil, že nebude nič podpisovať, až kým si nebude môcť dielo riadne
skontrolovať, čo je známe aj žalobcovi, nakoľko mu toto žalovaný oznámil prostredníctvom e-mailu zo
dňa 28.05.2018. Deň odovzdania diela 30.05.2018 bol dohodnutý medzi stranami sporu na základe e-

mailovej komunikácie, pričom v e-maile žalobcu bolo uvedené, že odovzdania diela sa zúčastní technik,
pričom dňa 30.05.2018 sa na stavbu technik nedostavil. Za žalobcu sa dňa 30.05.2018 na stavbu
dostavil T., za žalovaného samotný žalovaný, jeho otec M. a Y.. K. F. splnomocnený právnym zástupcom
žalobcu. Všetci si prešli stavbu a jednotlivé okná a dvere, pričom žalovaný p. M. Z. predložil návrh
Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, v rámci ktorého bolo podrobne uvedené, ktoré okno/dvere

trpia akými vadami. Z Oznámenia žalobcu zo dňa 30.05.2018 vyplýva, že predmetný návrh Protokolu
o odovzdaní a prevzatí diela bol dňa 30.05.2018 odovzdaný žalobcovi, ktorý ale do dnešného dňa
nepristúpil k odstráneniu vád v ňom uvedených. Vo vzťahu k vadám poukazuje žalovaný na fotografie
prehnutia spodných profilov, fotografie medzier a bielych špár medzi krajovými lištami a okenným
profilom, fotografie neodborného ukončenia rohových profilov, fotografie spojov tesniaceho pásiku.

Podľa žalovaného je nepochybné, že odstránenie vád by si vyžadovalo nielen nahradenie skiel v oknách
adverách,alevoväčšineprípadovbypomohlalenkompletnádemontážokienadverí,čímbyzostalibuď
prázdne okenné rámy alebo len prázdne okenné otvory. Žalovaný považuje rozdiel medzi dohodnutou a
uhradenou odmenou za primeranú zľavu z kúpnej ceny. Ako vyplýva z bodu 5.1. zmluvy o dielo, žalobca
ako zhotoviteľ je oprávneným vystaviť faktúry a žalovaný ako objednávateľ je povinný predmetné faktúry

uhradiť až po odsúhlasení vykonaných montážnych prác na diele žalovaným ako objednávateľom. Z
dôvodu, že zo strany žalovaného ako objednávateľa do dnešného dňa z dôvodu výskytu početných a
závažných vád na diele nedošlo k odsúhlaseniu montážnych prác, je nevyhnutné predmetnú žalobu
považovať za predčasnú. Žalovaný predpokladal skončenie všetkých stavebných prác už v mesiaci
august 2018, kedy sa plánoval do svojho nového domu nasťahovať. Z dôvodu oneskorenia s realizáciou

diela v trvaní až 85 kalendárnych dní, ako aj do dnešného dňa neukončenej reklamácie, ale žalovaný
nemá dokončené svoje obydlie a toto nemôže plnohodnotne užívať. Záverom navrhol žalovaný žalobu
zamietnuť.

5. V replike žalobca uviedol, že aktívna legitimácia žalobcu je zrejmá z predložených dokumentov -

žalobca je tou istou osobou, ktorá je uvedená ako zhotoviteľ na predložených dokumentoch (najmä
zmluva o dielo). Uzavretie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným o vykonaní diela (vrátane dohody o
odmene) je zrejmé zo zmluvy o dielo, z ďalšej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, ako aj z
reálneho stavu veci - dielo je zhotovené a dodané žalovanému. Predloženie cenovej ponuky nemá
vplyv na platnosť uzavretej zmluvy o dielo, keďže z ostatných okolností je nepochybné, že došlo k

dohode o cene diela - podľa cenovej ponuky. Bez ohľadu na skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k
podpisu preberacieho protokolu, dielo bolo žalobcom žalovanému dodané, a teda na strane žalobcu
vznikol voči žalovanému nárok na úhradu dohodnutej ceny za dielo. K predloženým fotografiám žalobca
uvádza, že nie je zrejmé, kedy a kde boli vyhotovené a takýto neurčitý dôkazný prostriedok považuje v
súdnom konaní za nepoužiteľný. Po ďalšie, vady diela nie sú predmetom tohto súdneho konania. Bez

ohľadu na ustanovenia zmluvy o dielo, platia ustanovenia právnych predpisov (Občianskeho zákonníka).
Žalobcanemôžečakať,kedymužalovanýodsúhlasívykonanieprác,pretožešpekulatívnym(vrozpores
dobrými mravmi) konaním žalovaného by k odsúhlaseniu nemuselo prísť teoreticky aj nikdy. Dielo pritombolo žalobcom vykonané, o čom niet pochýb, avšak žalovaný za dielo žalobcovi nezaplatil. Obrana
žalovaného je účelová, v snahe vyhnúť sa povinnosti zaplatiť žalobcovi za vykonané dielo.

6. Žalovaný sa na pojednávaní vyjadril, že žalobca vykonával podľa jeho slov montážne práce okien v
trvaní od 13.04.2018 do 18.05.2018. Montáž okien je zvyčajne prácou na deň až dva. Uvedené trvanie
montážnych prác bolo spôsobené početným výskytom vád, jeho ústneho reklamovania a následných
opráv zo strany žalobcu. Žalovaný poukazoval na článok 6.4. zmluvy, na základe ktorého mal byť
oboznámený so všeobecnými obchodnými podmienkami na webovom sídle a-mont.sk, k čomu ale nikdy

nedošlo a tieto všeobecné obchodné podmienky neboli ani pripojené k zmluve.

7. Žalobca ako dôkazy predložil výpis z obchodného registra, Zmluvu o dielo č. P17-1138 zo dňa
09.11.2017, Ponuku: P17-1138, Záznam z merania zo dňa 09.11.2017, Dodací list k objednávke zo
dňa 13.04.2018, Preberací protokol k objednávke zo dňa 13.04.2018, Výzvu na dokončenie diela zo
dňa 27.03.2018, e-maily zo dňa 11.04.2018, 25.05.2018, 29.05.2018 a 31.05.2018, odpoveď zo dňa

11.04.2018, fotokópie doručeniek č.l. 37, č.l. 41 a č.l. 47, Opakovanú výzvu na prevzatie diela zo dňa
24.05.2018, Oznámenie zo dňa 30.05.2018, Faktúru č.: 2018/080 zo dňa 30.05.2018, Úradný preklad
č. 53/2019. Žalobca ďalej navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalovaného.

8. Žalovaný ako dôkazy predložil Protokol o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 30.05.2018, Preberací

protokol k objednávke zo dňa 13.04.2018 (30.05.2018), Dodací list k objednávke zo dňa 13.04.2018,
fotografie č.l. 64-65, č.l. 71-76 a č.l. 78-80, recenzie č.l. 66-68, vyhľadávanie na finstat.sk, printscreen
webstránky a-mont.sk, Ponuku: P200050 zo dňa 15.01.2020, e-mail zo dňa 08.06.2018, Odborné
vyjadrenie zo dňa 16.01.2020. Žalovaný ďalej navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalobcu a
konateľa žalobcu a výsluchom svedkov M. a M., pričom od návrhu na výsluch svedka M. neskôr upustil.

Ponechal na zváženie vykonanie miestnej ohliadky.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, výsluchom konateľa žalobcu,
výsluchom žalovaného a svedka Y.., pričom z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 09.11.2017 Zmluvu o dielo č.
P17-1138 (č.l. 5), v ktorej sa žalobca zaviazal vykonať dodanie a montáž PVC okien Schüco Living
vrátane dopravy na miesto určenia v zmysle cenovej ponuky č. P17-1138 a meracieho protokolu
odsúhlaseného objednávateľom a žalovaný sa zaviazal za uvedené zaplatiť cenu za vykonanie diela
vo výške 10.755,- eur. Žalobca žalovanému dňa 30.05.2018 vystavil faktúru č. 2018/080 so splatnosťou

dňa 05.06.2018 (č.l. 48), ktorou mu vyúčtoval doplatok ceny diela vo výške 3.063,75 eura (cena
celkom 10.755,- eur mínus preddavok 7.500,- eur mínus penalizácia žalobcu z omeškania 191,25 eura).
Uvedená faktúra nebola zo strany žalovaného uhradená.

11. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je

právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

12. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

14.Podľa§631OZ,zmluvouodielozaväzujesaobjednávateľoviten,komubolodielozadané(zhotoviteľ

diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

15. Podľa § 633 ods. 1 OZ, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom
čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto
norme.

16. Podľa § 634 ods. 1 a 2 OZ, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými
predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. (1) Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení
diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, jeten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané
preddavky. (2)

17. Podľa § 644 OZ, ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu
zhotoviteľpodľajehoobjednávkyveczhotovil,apovinnosťzaplatiťzhotoviteľovicenuzazhotovenieveci.

18. Podľa § 645 ods. 1 OZ, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri
prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Rovnako

zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.

19. Podľa § 646 ods. 1 a 2 OZ, záručná doba je 24 mesiacov. (1) Pri veciach, ktoré sú určené na to,
aby sa užívali po dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné predpisy záručnú dobu dlhšiu ako 24 mesiacov;
záručná doba presahujúca 24 mesiacov sa môže týkať i len niektorej súčiastky. Zhotoviteľ je povinný
vydať objednávateľovi záručný list s vyznačením záručnej doby. (2)

20. Podľa § 647 OZ, záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci. Ak objednávateľ prevzal vec až
po dni, do ktorého mal povinnosť ju prevziať, plynie záručná doba už odo dňa, keď mal túto povinnosť.

21. Podľa § 648 ods. 1 a 2 OZ, ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený

požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu.
(1) Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky
riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha
pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád
nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci

podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu. (2)

22. Podľa § 649 OZ, práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe;
inak práva zaniknú. Čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa do záručnej doby
nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o

vykonaní opravy a čase jej trvania.

23. Podľa § 650 ods. 1 OZ, objednávateľ je povinný prevziať vec najneskôr do jedného mesiaca od
uplynutia času, keď mala byť vec zhotovená, a ak bola vec zhotovená neskôr, do jedného mesiaca od
jej zhotovenia. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok za uskladnenie.

24. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

25. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie.

26. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.28. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

29. Podľa Čl. 15 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (1) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. (2)

30. Podľa článku 7 ods. 1. písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1215/2012 z 12.

decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(ďalej len „nariadenie Rady (ES) č.1215/2012“), osobu s bydliskom na území členského štátu možno
žalovať v inom členskom štáte v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré
je predmetom žaloby.

31. Podľa článku 17 ods. 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) č.1215/2012, vo veciach týkajúcich sa

zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo
povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7
bodu 5, ak ide: vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo
podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti
do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do

rozsahu týchto činností.

32. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č.1215/2012, druhý účastník zmluvy môže žalovať
spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

33. Podľa článku 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna
2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „nariadenie Rady (ES) č.593/2008“), bez toho,
aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za
patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou
osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“),

sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny
a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

34. Z dôvodu, že žalobca má sídlo na území Rakúskej republiky a žalovaný má bydlisko na území
Slovenskej republiky, a teda ide o konanie s cudzím prvkom, musel súd skôr, ako začal konať vo
veci samej, vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a následne
otázku, aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie uplatneného nároku žalobcu. Keďže ide
o občianskoprávnu vec, pričom konanie bolo začaté podaním žaloby na tunajší súd dňa 23.07.2018,

právomoc súdu sa spravuje nariadením Rady (ES) č.1215/2012, pričom v zmysle vyššie citovaného
článku 7 ods. 1. písm. a), článku 17 ods. 1 písm. c) a článku 18 ods. 2 nariadenia súd ustálil, že súdy
SR majú právomoc na konanie v predmetnej veci, keď zároveň tunajší súd je vzhľadom na bydlisko
žalovaného miestne príslušným súdom na konanie. Rozhodným právom v prejednávanej veci je s
poukazom na čl. 6 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 593/2008 právo Slovenskej republiky.

35. Medzi stranami nebolo sporným, že dňa 09.11.2017 uzavreli Zmluvu o dielo č. P17-1138, na základe
ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa vykonať dodanie a montáž
PVC okien Schüco Living vrátane dopravy na miesto určenia, ktorým bola stavba rodinného domu na R..
Žalobca žalovanému dňa 30.05.2018 vystavil faktúru č. 2018/080 so splatnosťou dňa 05.06.2018, ktorou

mu vyúčtoval doplatok ceny diela vo výške 3.063,75 eura (cena celkom 10.755,- eur mínus preddavok
7.500,- eur mínus penalizácia žalobcu z omeškania 191,25 eura), ktorú faktúru žalovaný neuhradil.
Žalovaný sa bránil tým, že zostávajúcu cenu diela žalobcovi neuhradil, pretože ju považuje za primeranú
zľavu z dohodnutej ceny pre vady diela.

36. Predmetný právny vzťah medzi stranami sporu bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, keďže je založený spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalobca pri uzatváraní
a plnení zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupovalako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Strany si zároveň použitie Občianskeho zákonníka aj dojednali v čl. IX ods. 9.4. zmluvy.

37. Hoci žalovaný v odpore najskôr namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, po
predložení prekladu výpisu z príslušného obchodného registra žalobcu do slovenského jazyka
nepovažoval súd jeho námietku za dôvodnú a ani žalovaný ďalej už na uvedenej námietke nezotrval.

38. Pokiaľ ide o zmluvu o dielo, táto môže byť uzavretá ústne, písomne, konkludentne alebo aj

kombináciou uvedených spôsobov. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo v zmysle § 631 OZ sú
určenie diela (predmetu zmluvy), určenie ceny diela a vykonanie diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa.
Pojem „dielo“ nie je v Občianskom zákonníku definovaný, je možné však pod ním rozumieť zhotovenie
určitej veci, jej montáž, údržbu, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy veci a pod.. Dielom je teda
vždy určitý pracovný výsledok, a to prevažne fyzickej práce alebo prevažne duševnej práce zhotoviteľa.

39. Žalovaný namietal, že ani jednu z cenových ponúk predložených žalobcom nemožno považovať za
cenovú ponuku, ktorá bola prílohou zmluvy o dielo, a to z dôvodu, že prvá cenová ponuka podpísaná
stranami dňa 11.09.2017 bola platná len jeden mesiac a cenová ponuka zo dňa 01.12.2017 bola
podpísaná iba žalobcom. Uvedené námietky však nemajú žiaden vplyv na skutočnosť, že v zmluve sa v
čl. IV ods. 4.1. zmluvné strany bez ohľadu na to výslovne dojednali na cene za vykonanie diela vo výške

10.755,- eur, a teda cena za dielo bola nepochybne dojednaná.

40. Zmluva o zhotovení veci na zákazku je osobitným druhom zmluvy o dielo, ktorá sa oproti klasickej
zmluve o dielo vyznačuje niektorými odlišnosťami. Zhotovenie veci na zákazku možno vymedziť
ako odplatný záväzkový vzťah spočívajúci v zhotovení novej veci podľa individuálnych požiadaviek

(objednávky) objednávateľa. Pri posudzovaní toho, či poskytovaná činnosť má povahu zhotovenia diela
na zákazku, je treba vychádzať predovšetkým zo zmluvy a z toho, či v rámci poskytnutej činnosti má byť
dielo ešte len vytvorené alebo či má byť zmenená podstata diela už existujúceho alebo dielo už existuje
a má byť len zmenené bez toho, aby sa to dotklo podstaty veci (viď uznesenie Najvyššieho súdu ČR
sp.zn. 33Cdo/2327/2009 zo dňa 19.04.2011).

41. Podľa obsahu právneho úkonu posúdil súd zmluvu medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu o
zhotovení veci na zákazku podľa § 644 OZ, keďže k zameraniu, vyhotoveniu, dodaniu a namontovaniu
diela (plastových okien a dverí) došlo na základe objednávky a špecifických požiadaviek žalovaného
(keď plastové okná a dvere museli byť pri ich výrobe prispôsobené rozmerom okenných otvorov na

rodinnom dome žalovaného) (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 31Cob/54/2018 zo dňa
25.09.2018, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/75/2009 zo dňa 29.03.2010, ako aj uznesenie
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Cdo/2327/2009 zo dňa 19.04.2011). Okrem toho súd poukazuje na
dojednania v č.l. VI ods. 6.4. a čl. IX ods. 9.6. zmluvy, kde zmluva odkazuje práve na osobitné
ustanovenia o zhotovení veci na zákazku, z čoho je zrejmé, že aj strany svoj zmluvný vzťah považovali

za vzťah práve zo zmluvy o zhotovení veci na zákazku.

42. Právna úprava zmluvy o zhotovení veci na zákazku zahŕňa špeciálnu právnu úpravu obsiahnutú v
ustanoveniach § 644 až 651 OZ (ktorá upravuje osobitosti zmluvy o zhotovení veci na zákazku a ktorá
sa na zmluvu o zhotovení veci na zákazku použije prednostne) a všeobecnú právnu úpravu zmluvy o

dielo obsiahnutú v ustanoveniach § 631 až 643 OZ (ktorá sa na zmluvu o zhotovení veci na zákazku
vzťahuje iba podporne, t.j. vtedy, keď určitá právna otázka nie je upravená v špeciálnej právnej úprave).

43. Sporným medzi stranami bolo odovzdanie diela žalobcom a prevzatie diela žalovaným. Preberací
protokol na dielo je doklad o odovzdaní/prevzatí diela a zároveň tiež súhlasným vyhlásením zmluvných

strán o stave tohto diela v čase jeho odovzdania/prevzatia, a to pre prípad, že by sa na predmetnom
diele v budúcnosti objavili vady, či sa vyskytli akékoľvek nejasnosti s ním spojené. Dodanie diela však
nie je viazané na podpis preberacieho protokolu, ani dodacieho listu, jedná sa skôr o zaužívanú prax pre
preukázanie montáže, času kvality, prípadné vytknutie vád. Odovzdanie veci je zhotoviteľom splnené
vtedy, keď si zhotoviteľ splnil svoje povinnosti, umožnil objednávateľovi s dielom nakladať, v tomto

prípade osadením okien a dverí do stavby. Samotnú montáž okien a dverí žalovaný nerozporoval,
aj keď tvrdil, že nepodpísal preberací protokol. Ak teda nebolo sporné, že objednané okná a dvere
boli vyrobené a namontované, nič na tejto skutočnosti nemení absencia podpisu objednávateľa na
preberacom protokole. V konaní nebolo sporným, že posledný termín osobného odovzdania a prevzatiadiela bol dohodnutý na 30.05.2018, kedy sa na stavbe stretli zamestnanec žalobcu (M., žalovaný, otec
žalovaného (M. a splnomocnenec právneho zástupcu žalovaného, ktorí si prešli stavbu a jednotlivé okná
a dvere, pričom žalovaný zamestnancovi žalobcu predložil návrh Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela,

v rámci ktorého bolo podrobne uvedené, ktoré okno/dvere trpia akými vadami. Z uvedeného možno
uzavrieť, že k odovzdaniu diela žalobcom a k prevzatiu diela žalovaným došlo práve dňa 30.05.2018,
bez ohľadu na to, že žalovaný odmietol podpísať žalobcom mu predložený protokol, ale naopak sám
mu predložil návrh protokolu s uvedenými vadami, ktorý zase odmietol podpísať zamestnanec žalobcu.
V zmysle § 650 ods. 1 OZ je objednávateľ povinný prevziať vec najneskôr do jedného mesiaca od

uplynutia času, keď mala byť vec zhotovená, a ak bola vec zhotovená neskôr, do jedného mesiaca od jej
zhotovenia, z čoho vyplývala povinnosť žalovaného dielo prevziať. V zmysle čl. VII ods. 7.3. zmluvy sa v
prípade bezdôvodného neprevzatia diela považuje dielo za prevzaté na základe jednostranného zápisu
do preberacieho protokolu. Bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaný nesúhlasil s tým, že dielo je bez vád,
nič mu nebránilo vady do preberacieho protokolu dopísať, nemal tak dôvod odmietnuť dielo prevziať, a
preto bolo potrebné považovať dielo za prevzaté najneskôr dňa 30.05.2018. Zároveň súd poukazuje na

skutočnosť, že dielo v súčasnosti je a aj v čase jeho dokončenia nepochybne bolo v užívaní žalovaného.
Prevzatie diela podpisom preberacieho protokolu by v tu prejednávanej veci bolo len formalitou, keďže
išlo o dielo súvisiace, resp. spojené so stavbou rodinného domu vo vlastníctve a užívaní žalovaného.
Argumentácia žalovaného ohľadom neprevzatia diela je potom irelevantná, pretože dielo sa od začiatku
nachádzalo v dispozícii žalovaného (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Cob/33/2018

zodňa15.05.2018).Okremtoho,okolnosť,žedieloboložalovanýmkudňu30.05.2018prevzaté,vyplýva
aj zo skutočnosti, že žalovaný si následne uplatnil nároky z vád diela, čoho predpokladom je, že žalovaný
musel dielo najskôr prevziať.

44. Žalovaný si v Protokole o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 30.05.2018 (č.l. 56) uplatnil reklamáciu

vád dodaných okien a dverí. Uvedená reklamácia bola v deň prevzatia diela odovzdaná zamestnancovi
žalobcu (M. Z.), čo vyplýva z výpovedí žalovaného a svedka M. na pojednávaní dňa 03.12.2019, pričom
uvedený zamestnanec protokol odmietol podpísať. Skutočnosť prevzatia protokolu zamestnancom
žalobcu vyplýva aj z Oznámenia zo dňa 30.05.2018 (č.l. 45) podpísaného konateľom žalobcu, kde na
uvedený protokol žalobca reaguje. Uplatnenie reklamácie vyplýva aj z e-mailu zo dňa 08.06.2018 (č.l.

116), ktorým žalobca reaguje na reklamáciu žalovaného urobenú e-mailom zo dňa 04.06.2018, kde
sú vytknuté rovnaké vady ako v Protokole o odovzdaní a prevzatí diela. Žalovaný žalobcovi vytýkal
nasledovné vady diela: pri dvojdielnom okne s manžetou - pozícia 1 (v miestach spojov je poškodená
farba a presvitá podkladová biela farba, deliaca lišta medzi jednotlivými sklenenými tabuľami je
opakovane nadpájaná, oderok v pravom aj ľavom dolnom rohu), pri jednodielnom okne s príslušenstvom

- pozícia 3 (v miestach spojov je poškodená farba a presvitá podkladová biela farba, deliaca lišta medzi
jednotlivými sklenenými tabuľami je opakovane nadpájaná), pri dvojdielnych vchodových dverách s
nadsvetlíkom - pozícia 7 (spodná časť je oproti hornej vysunutá o 1 cm a presahujú obvodový múr),
pri jednodielnom okne - pozícia 11 (problémy s otváraním a zatváraním, deliaca lišta medzi jednotlivými
sklenenými tabuľami je opakovane nadpájaná), pri trojdielnych balkónových dverách s nadsvetlíkom -

pozícia 15 (nedoliehajú v spodnej aj hornej časti, deliaca lišta medzi jednotlivými sklenenými tabuľami je
opakovane nadpájaná a ohnutá, odlišný typ kľučky, rozširujúca časť nedolieha dobre k pôvodnému rámu
a v miestach spojov je poškodená farba), pri dvojdielnom okne s priečnikom - pozícia 16 (deliaca lišta
medzi jednotlivými sklenenými tabuľami je opakovane nadpájaná), pri dvojdielnom okne s priečnikom
- pozícia 17 (deliaca lišta medzi jednotlivými sklenenými tabuľami je opakovane nadpájaná a ohnutá,

poškodenie farby v dolnej časti okna v dĺžke cca 3 cm), pri balkónových dverách na prvom poschodí -
pozícia 22 (spoje v deliacej lište medzi jednotlivými sklenenými tabuľami, povylupovaná farba, v pravom
hornom rohu neúplne ukončenie okrajovej lišty s nadpájaním, tesniaca guma v pravej dolnej časti sa
oddeľuje od skla, rozdiel medzi pravým a ľavým spodným rohom je cca 14 mm), ďalšie drobné oderky
a rozdielna farba hlavne v miestach spojov jednotlivých profilov.

45. V prípade zodpovednosti za vady diela je v prípade zhotovenia veci na zákazku potrebné vychádzať
z ustanovení § 644 a nasl. OZ. Reklamácia predstavuje jednostranný právny úkon objednávateľa
adresovaný zhotoviteľovi, ktorým vytýka určité vady dodanej veci, pričom sama o sebe nemá priame
právneúčinky.Ažnazákladeuplatneniaprávazozodpovednostizavady,tedajednostrannéhoprávneho

úkonu objednávateľa adresovaného zhotoviteľovi, ktorým objednávateľ dáva na vedomie, aké právo v
súvislostisreklamovanouvadouzvolil,vznikázhotoviteľovivrámcizodpovednostnéhovzťahukonkrétna
povinnosť zodpovedajúca uplatnenému právu. K reklamácii a k uplatneniu práva zo zodpovednosti
za vady dochádza väčšinou zároveň. Objednávateľ sa v tejto súvislosti môže domáhať bezplatnéhoodstránenia vady, a to v lehote dohodnutej so zhotoviteľom a u vady neodstrániteľnej alebo u vady, ktorá
nebola odstránená v dohodnutej lehote, alebo pri opätovnom vyskytnutí vady, v situácii, že vady bránia
riadnemu užívaniu veci, môže sa domáhať zrušenia zmluvy alebo primeranej zľavy z ceny diela, pričom

právo voľby je na objednávateľovi.

46. Reklamácia vád bola žalovaným uplatnená bez zbytočného odkladu, keďže žalovaný reklamoval
vadydielaihneďpoprevzatídiela,pričomichzároveňreklamovalvrámcizáručnejdoby.Žalovanýokrem
vytknutia vád v záručnej dobe súčasne uviedol, aké právo z dôvodu reklamovaných vád si uplatňuje, keď

žiadal opravu vyššie uvedených vád, s upozornením, že v prípade, že k dohode o odstránení vád, resp.
k odstráneniu vád nedôjde, uplatňuje si nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny vo výške neuhradenej
časti odmeny za dielo.

47. Existenciu vád reklamovaného diela žalovaný preukázal Odborným vyjadrením zo dňa 16.01.2020
(č.l. 118), vypracovaným C., ktoré odborné vyjadrenie je relevantným dôkazom o vadách diela, a to z

nasledovných dôvodov.

48. Hodnotenie akýchkoľvek dôkazov v spore je založené na princípe voľného hodnotenia dôkazov
v zmysle článku 15 a § 191 CSP, kedy žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu a nemožno tak
hovoriť o preferencii žiadneho dôkazu, pretože by to bolo v rozpore s článkom 15 ods. 2 CSP. Odborné

vyjadrenie je rýchlejším a efektívnejším prostriedkom objasnenia skutočností, pre ktoré nie sú potrebné
vedecké znalosti, ale postačujú znalosti odborné, čo bolo v tu prejednávanej veci splnené. V rámci
predkladania dôkazov nemožno vylúčiť, aby strana sama predložila odborné vyjadrenie a niet dôvodu
takýto dôkaz neakceptovať. Rozdiel medzi súkromným znaleckým posudkom a súkromným odborným
vyjadrením je v tom, že súkromné odborné vyjadrenie je možné vykonať len ako dôkaz listinou. Súd tak

posudzuje, či osoba, ktorá vyjadrenie vypracovala, je v danej problematike dostatočne odborne zdatná,
a či skúsenosti alebo vedomosti tejto osoby poskytujú záruku správnosti záverov uvedených v odbornom
vyjadrení.

49. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na predmet podnikania C. (o.i. Montáž a demontáž okien a

dverí) a jeho podnikanie v tejto oblasti od 12.10.2005, t.j. takmer 15 rokov, je menovaný odborne
spôsobilou osobou kompetentnou vyjadriť sa k vadám diela, ktoré je predmetom tohto konania, a to
bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza materiál použitý na výrobu okien. C. U. vykonal dňa 12.12.2019
ohliadku rodinného domu žalovaného a zároveň vychádzal z dokumentov a listín mu odovzdaných
žalovaným a vymenovaných v odbornom vyjadrení, pričom o správnosti zistených záverov uvedených

v predmetnom odbornom vyjadrení súd nemal pochybnosti. V predloženom Odbornom vyjadrení sú
podrobne popísané jednotlivé vady vrátane ich odstránenia vo vzťahu k jednotlivým pozíciám podľa
Ponuky P17-1138 zo dňa 09.11.2017. Ako je zrejmé z obsahu odborného vyjadrenia, zo strany žalobcu
nesporne došlo k pochybeniu pri zhotovení diela, pričom vady zistené v odbornom vyjadrení sa zhodujú
s vadami v reklamácii žalovaného. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že v priebehu celého konania

sa žalobca vôbec nevyjadril k jednotlivým konkrétnym vadám uvedeným vo vyjadrení žalovaného k
žalobe (a neskôr v odbornom vyjadrení), keď žalobca len všeobecne uviedol, že vady nie sú predmetom
konania, s čím sa však (s poukazom na inštitút započítania) nemožno stotožniť. Fotografie obsiahnuté v
odbornom vyjadrení sú zhodné s fotografiami, ktoré žalovaný priložil k odporu proti platobnému rozkazu.
Keďže predmetom posudzovania boli vady, ktoré malo dielo v čase jeho prevzatia žalovaným, nebolo

nutnétrvaťnaaktuálnychfotografiách.Pravosťfotografií,ktorévyhotovilžalovaný,pritombolapotvrdená
svedkom Y.., pričom jeho svedecká výpoveď spochybnená nebola. C. U. ako odborne spôsobilá osoba
pritom dielo ohliadol, pričom mal k dispozícii aj fotografie, a teda vyhodnotil komplexne uvedené vady.
Žalobca neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by účinne spochybnil žalovaným predložené
odborné vyjadrenie, napr. výsluch C. U. alebo odborné vyjadrenie od inej osoby.

50. Podľa žalovaným predloženej Ponuky: P200050 zo dňa 17.01.2020 (č.l. 115) od spoločnosti ADLER
Plus s.r.o., IČO: 50 199 838, Paulínska 20, Trnava, cena za odstránenie vád by bola vo výške 3.429,- eur.
Uvedenú cenovú ponuku súd považoval za relevantnú, keďže išlo o nacenenie len výmeny izolačných
skiel, farbenia presvitajúcich častí a škrabancov, demontáže a opätovnej montáže krivo namontovaných

položiek a opravy tesnenia, pričom nešlo o nacenenie žiadnej výmeny samotných profilov. Preto je bez
významu, že uvedená firma je výrobcom okien zo systému Salamander.51. Hoci žalobca odborné vyjadrenie a cenovú ponuku namietal v podaní zo dňa 02.03.2020, urobil tak
až po uplynutí mu súdom poskytnutej lehoty, t.j. nie včas. Súd poukazuje na skutočnosť, že podanie
žalovaného zo dňa 17.01.2020 bolo spolu s prílohami (t.j. vrátane odborného vyjadrenia a cenovej

ponuky) doručené žalobcovi ešte dňa 30.01.2020, pričom mu bola poskytnutá sudcovská lehota na
vyjadrenie sa k nemu 15 dní a žalobca bol zároveň poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie
konania. Žalobca sa v súdom určenej lehote k odbornému vyjadreniu, cenovej ponuke, ani k podaniu
žalovaného celkom, bez vážneho dôvodu nevyjadril. Predovšetkým teda súd poukazuje na skutočnosť,
že žalobca mal dostatok času na spochybnenie uvedených dôkazov v lehote poskytnutej na vyjadrenie

sa k podaniu žalovaného. Ak potom uvedenú námietku proti odbornému vyjadrenie vzniesol jeden deň
pred pojednávaním konaným dňa 03.03.2020, uvedené nie je možné považovať za nič iné, ako za
prostriedok procesného útoku resp. obrany, ktorý nebol uplatnený včas, a preto na neho súd neprihliadal.

52. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, žalovaný následne spochybnil pravdivosť tvrdenia žalobcu o
tom, kto bol výrobcom profilových systémov a skiel, s poukazom na skutočnosť, že žalobca pravdivosť

svojich tvrdení žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca tiež neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý C. nie
je odborne spôsobilou osobou a tento nepreukázal. Žalobca pritom nepochybne mal možnosť predložiť
relevantné dôkazy o uvedenom v tomto odseku, čo však neurobil.

53. Podľa § 648 ods. 1 OZ, ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať

bezplatné odstránenie vady, pričom zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu. Zákon
nedefinuje pojem bez zbytočného odkladu určením časového obdobia napr. počtom dní, ale je potrebné
tento pojem vykladať s prihliadnutím na charakter a množstvo vád, ako aj čas na ich odstránenie a
objektívnu možnosť uskutočniť povinnosť - odstrániť vady. Podstatné je, aby zhotoviteľ stavby začal
s odstraňovaním vád. V konaní žalobca nepreukázal, že by vytknuté vady po ich reklamácii odstránil,

resp. že by s odstraňovaním vád vôbec začal. Z uvedeného je možné konštatovať, že žalobca vady bez
zbytočného odkladu neodstránil.

54. S poukazom na ustanovenie § 648 ods. 2 OZ, ako aj na ustálenú súdnu prax, platí, že ak nedôjde k
odstráneniu vád bez zbytočného odkladu, považujú sa vady za neodstrániteľné a objednávateľ má právo

uplatniť si nárok na primeranú zľavu z ceny diela. Na dodanom diele žalovaný preukázal vady, ktoré
zároveň v záručnej dobe vytkol žalobcovi ako dodávateľovi. Keďže žalobca nezabezpečil odstránenie
vád diela bez zbytočného odkladu, považujú sa vady na účely zodpovednosti dodávateľa za vady
neodstrániteľné, v dôsledku čoho žalovaný využil postup podľa § 648 OZ a uplatnil si nárok na primeranú
zľavu z ceny diela. Súd dodáva, že právo na zrušenie zmluvy a právo na poskytnutie zľavy sa navzájom

vylučujú, pričom úspešným uplatnením jedného z nich stráca objednávateľ možnosť uplatniť druhé. Ak
objednávateľúspešneuplatníprávonazľavu,ikeďvzhľadomnaokolnostiprípadumoholžiadaťzrušenie
zmluvy, je treba mať za to, že jeho práva zo záruky sú tým z hľadiska vady uspokojené (viď Fekete, I.:
Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, strana 1947).

55. Žalovaný si u žalobcu uplatnil nárok na zľavu z ceny diela, pričom tento nárok si započítal voči nároku
žalobcu na doplatenie zostávajúcej ceny diela. Konkrétne si žalovaný zľavu z ceny diela vyčíslenú vo
výške 3.429,- eur započítal ako kompenzačnú námietku len do výšky žalovanej istiny 3.063,75 eura s
príslušenstvom.

56. Započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka (§
580 OZ). K základným predpokladom zániku záväzkov týmto spôsobom patrí právny úkon smerujúci k
započítaniu,zobsahuktoréhomusíbyťzrejmé,akápohľadávkaavakejvýškesauplatňujekzapočítaniu
proti pohľadávke druhého účastníka. Ustanovenie § 147 ods. 2 CSP predstavuje procesné vykonanie
hmotnoprávnej úpravy zániku vzájomných pohľadávok ich započítaním. V dôsledku tejto úpravy má

námietka započítania povahu vzájomnej žaloby, pokiaľ žalovaný navrhuje, aby mu bolo prisúdené
plnenie nad čiastku uplatnenú žalobou, alebo je procesnou obranou, pokiaľ žalovaný namieta zánik
záväzku do výšky čiastky uplatnenej žalobou.

57. Pokiaľ objednávateľ účinne uplatní právo na primeranú zľavu z ceny diela, je jeho pohľadávka z tohto

dôvodu započítateľná proti pohľadávke, ktorú má voči nemu zhotoviteľ z dôvodu prípadného nedoplatku
ceny (R 12/1989) (viď Fekete, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011,
strana 1946). Súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Cdo/3787/2011 zo dňa
24.09.2013, v ktorom súd vyslovil záver, že „ak si objednávateľ účinne uplatnil právo na primeranúzľavu z ceny diela, resp. z ceny opravy alebo úpravy veci (§ 648 odst. 2, § 649, § 655 odst. 1 obč.
zák.), je jeho pohľadávka voči zhotoviteľovi (všeobecne) započítateľná proti pohľadávke, ktorú má voči
nemu zhotoviteľ z dôvodu zaplatenia ceny diela, resp. ceny za opravu alebo úpravu veci (§ 631, §

652 odst. 1 obč. zák.). V priebehu konania, v ktorom sa zhotoviteľ (žalobca) domáha od objednávateľa
(žalovaného) splnenia povinnosti zaplatiť cenu, sa žalovaný môže dovolať už (skôr) vykonaného
započítania, poprípade spôsobmi hore uvedenými namietnuť započítanie, t.j. vykonať hmotnoprávny
kompenzačný úkon.“

58. Súd vyhodnotil ako neplatnú zmluvnú podmienku uvedenú v čl. IX ods. 9.7. zmluvy, podľa ktorej
sa zmluvné strany dojednali na vylúčení možnosti jednostranného započítania vzájomných pohľadávok,
a to s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 OZ. Ako už bolo uvedené, zmluvný vzťah žalobcu a
žalovaného je vzťahom spotrebiteľským, kde žalobca má postavenie dodávateľa (§ 52 ods. 3 OZ)
a žalovaný má postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Z vyššie citovaného ustanovenia § 54
ods. 1 OZ pritom vyplýva jednoznačný záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej

zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ si ani
iným spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Uvedené vedie potom následne k tomu,
že dojednania v spotrebiteľskej zmluve sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú
úprave, ktorá má prednosť, a teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a na
neho nadväzujúcich predpisoch. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré neposkytujú spotrebiteľovi

aspoň také práva, ako mu poskytuje Občiansky zákonník, evidentne zhoršujú jeho postavenie, keď
vylúčenie možnosti jednostranného započítania vzájomných pohľadávok podľa dojednania zmluvy je
pre žalovaného ako spotrebiteľa nevýhodnejšie ako ustanovenie § 580 OZ, ktoré mu takéto právo
poskytuje. Je pritom nepochybné, že vylúčenie možnosti jednostranného započítania má slúžiť na
prospech iba žalobcu ako zhotoviteľa, keďže práve a len voči jeho pohľadávke na zaplatenie ceny

za dielo by mohlo dôjsť k právnemu úkonu započítania zo strany žalovaného v prípade nárokovania
si zľavy z ceny diela. Pokiaľ si teda účastníci zmluvy dohodli vylúčenie možnosti jednostranného
započítania vzájomných pohľadávok, ide o dojednanie v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ, a
preto o neplatné dojednanie podľa § 39 OZ z dôvodu jeho rozporu so zákonom, keďže sa odchyľuje
od Občianskeho zákonníka (konkrétne jeho § 580) v neprospech spotrebiteľa - žalovaného. Znamená

to, že dojednaniu o vylúčení možnosti jednostranného započítania vzájomných pohľadávok nemožno
pripisovať žiadny právny význam a pri posudzovaní započítania treba postupovať podľa príslušných
ustanovení upravujúcich občiansko-právne vzťahy (§ 580 a nasl. OZ).

59. Na rozdiel od obchodnoprávnej úpravy sa zľava z ceny diela v občianskoprávnych vzťahoch určuje

primeraným odhadom, preto hlavným hľadiskom pre určenie primeranej zľavy z vadne vykonaného diela
nie je rozdiel čiastok predstavujúcich hodnotu diela bez vád a hodnotu vadne vykonaného diela (viď
napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Cdo/2172/2017-1339 zo dňa 27.06.2018). Žalovaný si
uplatnil zľavu z ceny diela vo výške 3.429,- eur. Pri určení adekvátnosti zľavy súd prihliadol na odborné
vyjadrenie zo dňa 16.01.2020, v ktorom odborne spôsobilá osoba odhadla náklady na odstránenie vád

(v 5 bodoch zo 7) na sumu 3.600,- eur s toleranciou 10%, ako aj na cenovú ponuku zo dňa 17.01.2020,
ktorá ocenila odstránenie vád na sumu 3.429,- eur. Uvedené listinné dôkazy obsahujú zistenia, ktoré
umožnili posúdenie primeranosti zľavy z ceny diela. Súd pri úvahe o výške zľavy z ceny diela vychádzal
tiež zo zistenia, že vady sa vyskytli na polovici zo všetkých pozícií, ktoré boli predmetom zmluvy o
dielo. Iba niektoré z vád boli estetického charakteru (poškodenie farby a škrabance), väčšinou však

vady bránia riadnemu fungovaniu diela (nesprávne spájanie dištančných rámikov, nesprávne osadenie
vchodových dverí, nedostatočné tesnenie, nedostatočné napojenie rozširujúceho profilu k samotnému
rámu). Pri niektorých vadách (presvitanie farby), ak nebude možné ich odstránenie korekčnou fixkou,
bude potrebné vynaložiť ďalšie náklady na ich výmenu. Zistené vady predstavujú zníženie funkčných
vlastností diela a jeho estetickej hodnoty. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca vyhotovil

dielo s početnými vadami, pričom nepristúpil k odstráneniu vád po 30.05.2018, z ktorého dôvodu
žalovaný už takmer dva roky nemôže dielo riadne užívať ako dielo bez vád a zároveň bude musieť
strpieť ďalší diskomfort z dôvodu odstraňovania vád diela. Za týchto skutkových okolností mal súd za
to, že výšku zľavy si žalovaný uplatnil v opodstatnenej výške, ktorá ani neprevyšuje náklady potrebné
na odstránenie vád a túto nemožno považovať za neprimeranú. Vzhľadom na to, že žalovaný si svoj

nárok na primeranú zľavu z ceny diela neuplatnil vzájomnou žalobou, ale len v rámci obrany, znamená
to, že z celkovej ceny diela 10.755 zostane žalobcovi neuhradená suma 3.063,75 eura, t.j. cca 28%,
čo súd považuje za primerané.60. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
33Cdo/69/2013 zo dňa 16.12.2014, v ktorom tento skonštatoval, že „najvyšší súd už v rade svojich
rozhodnutí (napr. rozhodnutie zo dňa 14.3.2006, sp.zn. 33Cdo 1878/2010, zo dňa 28.1.2004, sp.zn.

32Odo 956/2002, popr. zo dňa 14.3.2006, sp.zn. 33Odo 557/2004) konštatoval, že pre určenie výšky
zľavy priznávanej z titulu zodpovednosti za vady zákon nestanovuje žiadne všeobecné pravidlo a súdu
je prenechané, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu
právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností (k tomu porovnaj tiež rozsudok
Najvyššieho súdu zo dňa 11.2. 2010, sp.zn. 21Cdo 5236/2007). Rozsah zníženia ceny však musí byť

vždyposudzovanýsprihliadnutímkukonkrétnymokolnostiamdanéhoprípadu.Výškazľavypotomzávisí
predovšetkým od povahy a rozsahu vád vzhľadom k cene, ďalej na znížení funkčných vlastností veci
a jej estetickej hodnoty, na ďalšej upotrebiteľnosti, cene nutných opráv a pod.. Inak povedané, výška
zľavy by nemala vyjadrovať len zníženie výmennej hodnoty veci a pri jej určení je treba prihliadnuť k
tomu, ako sa vytknutá vada prejavila pri užívaní veci, či a ako toto užívanie komplikuje či obmedzuje a či
znižuje jej životnosť.“ Obdobne viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Cdo/2172/2017-1339

zo dňa 27.06.2018.

61. Okrem toho súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo/4167/2014 zo dňa
20.08.2015, v ktorom súd dospel k záveru, že „za situácie, kedy sa na predmetnom diele vyskytli
opakovane vady a žalobca, ako objednávateľ, vady u žalovaného riadne reklamoval a potom čo

žalovaný, ako zhotoviteľ, vadu neodstránil a bezdôvodne sa jej odstránením odmietol zaoberať, si
objednávateľ nechal vadu odstrániť treťou osobou, je možné požiadavke na zaplatenie zľavy z ceny
diela vyhovieť, i keď žalobca, ako objednávateľ, predtým, než si nechal vadu odstrániť treťou osobou,
o tom žalovaného, ako zhotoviteľa, neupovedomil.“ V tam prejednávanej veci si pritom objednávateľ
uplatňoval primeranú zľavu z ceny diela vo výške sumy, ktorú už zaplatil tretej osobe za opravu vady,

a teda nie je vylúčené uznanie ako výšky primeranej zľavy z ceny sumu, ktorá pokryje objednávateľovi
náklady dokonca už vynaložené na odstránenie vád diela. Kvantifikácia primeranej zľavy z ceny tak
môže byť sumou rozdielu medzi bezvadným dielom, ktoré objednávateľ dosiahol až odstránením vád
treťou osobu a cenou, ktorú zaplatil zhotoviteľovi za vykonanie diela vopred.

62. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd pokladal zľavu, ktorú si uplatnil žalovaný v sume 3.429,-
eur za primeranú. V konaní bolo preukázané, že sa stretli dve pohľadávky, a to pohľadávka žalobcu
na uhradenie zvyšnej časti ceny diela vo výške 3.063,75 eura a pohľadávka žalovaného na primeranú
zľavu z ceny diela vo výške 3.429,- eur, pričom pohľadávka žalovaného prevyšuje pohľadávku žalobcu,
avšak žalovaný si svoj nárok uplatnil len do výšky žalobou uplatnenej sumy. Keďže žalovaný platne

vykonal započítanie, súd žalobu vo výroku I. rozsudku v celom rozsahu, t.j. v časti istiny aj príslušenstva,
zamietol.

63. K námietke žalobcu ohľadom nenadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného k dielu súd uvádza, že
sňounemožnosúhlasiť,keďžeobjednávateľnadobúdavlastníckeprávokvecijejprevzatím.Dojednanie

v čl. V ods. 5.4. zmluvy, a síce, že do úplného uhradenia ceny diela výrobky zostávajú majetkom
zhotoviteľa, je potrebné považovať za neplatné z rovnakého dôvodu, ako je uvedené v odseku 58.
odôvodnenia rozsudku. Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré neposkytuje spotrebiteľovi aspoň také
práva, ako mu poskytuje Občiansky zákonník, evidentne zhoršuje jeho postavenie, keď nadobudnutie
vlastníckeho práva k dielu až úplným zaplatením ceny podľa dojednania zmluvy je pre žalovaného ako

spotrebiteľa nevýhodnejšie ako ustanovenie § 133 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sa vlastníctvo nadobúda
prevzatím veci. Je pritom nepochybné (a vyplýva to aj z tvrdenia žalobcu v konaní), že zachovanie
vlastníckeho práva zhotoviteľa - žalobcu do úplného uhradenia ceny diela má slúžiť na jeho prospech,
aby tak objednávateľ - žalovaný nebol oprávnený na uplatnenie nároku z vád diela, čo je neprípustné.
Pokiaľ si teda si účastníci zmluvy dohodli, že vlastnícke právo k dielo nadobudne žalovaný až úplným

uhradením ceny za dielo, ide o dojednanie v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ, a preto o neplatné
dojednanie podľa § 39 OZ z dôvodu jeho rozporu so zákonom, keďže sa odchyľuje od Občianskeho
zákonníka (konkrétne jeho § 133 ods. 1) v neprospech spotrebiteľa - žalovaného. Znamená to, že
uvedenému dojednaniu nemožno pripisovať žiadny právny význam a pri posudzovaní nadobudnutia
vlastníckeho práva k dielu treba postupovať podľa príslušných ustanovení upravujúcich občiansko-

právne vzťahy (§ 133 ods. 1 OZ). Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že po montáži okien a dverí
sa tieto stali súčasťou stavby - rodinného domu vo vlastníctve žalovaného, a teda prestali byť osobitnou
hnuteľnou vecou. Naviac, keďže súd uznal nárok žalovaného na primeranú zľavu z ceny diela a vo
zvyšnej časti bola cena diela žalobcovi uhradená, bolo naplnené i ustanovenie čl. V ods. 5.4. zmluvy.64. Pokiaľ ide o čl. VI ods. 6.4. a čl. IX ods. 9.3. zmluvy o dielo, na základe ktorého mali byť
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy Predajné a dodacie podmienky zverejnené na webovom sídle žalobcu

a.mont.sk, žalovaný poprel, že by mu boli odovzdané a zároveň výtlačkom z uvedenej internetovej
stránky (č.l. 105) preukázal, že táto stránka nepatrí žalobcovi. Žalobca následne nielenže nepreukázal
existenciu uvedených podmienok, ale ani nepreukázal, že sa uvedené podmienky v čase uzavretia
zmluvy skutočne na stránke nachádzali, a preto sa súčasťou zmluvy stať nemohli.

65. V konaní teda bolo preukázané, že žalobca pre žalovaného na základe zákazky vykonal dielo, ktoré
však bolo dodané s vadami preukázanými odborným vyjadrením, pričom vady sa na diele vyskytovali v
čase prevzatia diela. Uvedené vady žalovaný u žalobcu riadne reklamoval, žalobca reklamáciu evidoval,
avšak tieto vady žalobca bez zbytočného odkladu ani neskôr neodstránil. Žalovaný si potom dôvodne
uplatnil u žalobcu nárok na zľavu z ceny diela, ktorá výška prevyšuje pohľadávku žalobcu na zaplatenie
nedoplatku z ceny diela uplatneného v tomto konaní. Žalovaný svoj nárok na zľavu z ceny diela platne

započítal voči pohľadávke žalobcu, ktorá týmto zanikla.

66. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd žalobu v časti istiny za nedôvodnú, a preto ju vo výroku
I. rozsudku zamietol. Keďže žalovaný nebol povinný zaplatiť žalobcovi istinu, nemohol sa s jej plnením
ani dostať do omeškania, preto súd zamietol žalobu aj v časti úroku z omeškania.

67.Súdnevykonaldokazovaniemiestnouohliadkou,keďžemalskutkovýstavzadostatočnepreukázaný
z vykonaného dokazovania a išlo by o nehospodárne predlžovanie konania.

68. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

69. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

70. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

71. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

72. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená
nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%,
o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil dôvod na
postup podľa § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

V období od 27.03.2020 do 30.04.2020 lehoty na podanie odvolania neplynú (§ 2 ods. 1 v spojení s §

1 písm. a) zák.č. 62/2020 Z.z.).