Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 11P/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418205716
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1418205716.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v právnej veci manželky:

S.. D. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X/C, G., štátny občan Slovenskej republiky, zast. NIKU &
partners s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, proti manželovi: M. H. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXXX V. U., I. G., I. XPX, H., štátny občan Kanady a Trinidadu, o rozvod manželstva a úpravu
pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: H. M. N., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/
A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania: S.. D. N., rod. Ž., nar. XX.XX.XXXX, M. M. H. N., nar.

XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev S. N. - Q. G., vo zväzku Q.,
ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX, rozvádza.

II. Maloletá: H. M. N., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva
rodičov zveruje do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej: H. M. N., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 320,-
eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku
rozsudku o rozvode manželstva.

V. Styk otca s maloletou sa neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným dňa 27.12.2018 na Okresný súd Bratislava IV, postúpeným tunajšiemu súdu dňa
15.01.2019 sa navrhovateľka - manželka domáhala rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov
na čas po rozvode k maloletej dcére. Matka navrhovala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti
s tým, že zastupovať ju a spravovať jej majetok budú oprávnení obaja rodičia. Otcovi žiadala uložiť
povinnosť platiť výživné vo výške 500,- eur mesačne a zároveň žiadala styk otca s maloletou neupraviť.

2. V návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli dňa X.XX.XXXX v U. K., V. Y. M. Y.. U obidvoch účastníkov

konania ide o prvé manželstvo, z ktorého sa im dňa XX.XX.XXXX narodila t.č. maloletá dcéra H. M..
Odporca je štátnym občanom Kanady a Republiky Trinidad a Tobago. S manželom sa zoznámili v H.
počasštúdianauniverzite.Dvarokyviedlivzťahnadiaľku,noodletaXXXXzačalispoluzdieľaťspoločnú
domácnosť v meste J., G. H.. Ich vzťah bol spočiatku harmonický a plný vzájomného porozumenia,preto sa aj rozhodli uzavrieť manželstvo a plánovali spoločnú budúcnosť. Prvé problémy v manželstve
sa objavili takmer okamžite po narodení dcéry v roku XXXX, keď bola navrhovateľka na materskej
dovolenke a manžel zabezpečoval potreby rodiny po materiálnej stránke. Nezhody vznikali najmä v

rozdielnych postojoch ohľadom trávenia spoločného voľného času, víkendov, starostlivosti o domácnosť
ako výchovy dcéry. Ako pár sa začali odcudzovať, z ich vzťahu sa vytratila vzájomná náklonnosť
a porozumenie. V júli XXXX manželka odcestovala aj s dcérou na územie Slovenskej republiky, kde
doteraz s maloletou žijú. Manželka má za to, že jej vzťahy s manželom sú hlboko a trvalo rozvrátené,
manželstvo už neplní svoj účel a stalo sa len formálnym zväzkom, v ktorom nemá záujem ďalej zotrvať

a ani nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia.

3. Manžel sa k návrhu, ktorý mu bol doručený dňa 8.7.2019, nevyjadril. Rovnako sa opakovane
nedostavil na pojednávanie, na ktoré si riadne prevzal predvolanie.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom manželky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s

obsahom spisu, najmä so sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletej, ako aj ďalším
obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Z obsahu sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré
je zapísané v knihe manželstiev S. I.Y. N. - Q. S., vo zväzku Q., ročník XXXX, na strane XXX, pod

poradovým číslom XXX.

6. Z obsahu rodného listu maloletej: H. M. N., nar. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení S. I.Y. N.
- Q. S., vo zväzku Q., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, súd zistil, že matkou
maloletej je S.. D. N., rod. Ž., nar. XX.XX.XXXX, a otcom M. H. N., nar. XX.XX.XXXX.

7. Právomoc slovenského súdu je daná podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb.. Miestna príslušnosť
Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva je daná podľa § 92 Civilného
mimosporového poriadku ako všeobecného súdu navrhovateľky.

8. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní dňa 10.12.2019 uviedla, že manželia žijú dlhodobo
v odlúčení, a to manželka na Slovensku a manžel striedavo v H. a v V. Y. M. Y.. Vzhľadom na splnenie
hmotnoprávnych podmienok na rozvod manželstva žiadala súd, aby manželstvo rozviedol. Čo sa týka
maloletej uviedla, že o túto sa stará výlučne matka, otec je s maloletou v sporadickom kontakte. Pred
vypuknutím pandémie prichádzal na Slovensko približne dvakrát ročne. Matka mu vždy umožnila kontakt

s maloletou a otec sa zúčastňoval rôznych mimoškolských aktivít dcéry. Od decembra 2019 otec nebol
prítomný na území Slovenskej republiky ani raz a telefonicky alebo prostredníctvom správ kontaktuje
dcéru cca. raz za dva týždne. Čo sa týka výživného, otec uhrádza matke na kanadský účet výživné vo
výške 500 CAD. Matka preto žiada priznať výživné vo výške 320 eur mesačne k 15. dňu v mesiaci.
Vzhľadom na skutočnosť, že otec sa nedostavuje do SR za účelom realizácie styku s maloletou a v

prípade, že by sa dostavil, matka mu styk bez problémov umožní, čo sa aj v minulosti dialo, a naviac sa
otec kontaktu s dcérou nad rámec súčasného stavu ani nedomáha, právna zástupkyňa matky navrhla
styk otca s maloletou neupraviť.

9. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 10.12.2019 uviedla, že obnova manželského spolužitia už nie je

možná. Príčinu rozvratu manželstva vidí predovšetkým v úplne rozdielnych názoroch ako aj v kultúrnych
rozdieloch medzi manželmi. Obaja chceli žiť pri svojej rodine, čo sa však nedalo skĺbiť. Čo sa týka svojich
majetkových pomerov, navrhovateľka uviedla, že nehnuteľnosti nevlastní. Vlastní X-ročný automobil zn.
Š. Q. v hodnote asi 1500 eur. Býva s maloletou dcérou v byte vo vlastníctve jej matky s tým, že platby za
byt hradí matka navrhovateľky, t.j. stará matka maloletej. Navrhovateľka jej prispieva tým, že nakupuje

potraviny. Pracuje na živnosť v Y. S. ako produkčná, zarobí v priemere 1.000 eur mesačne netto.
Na dcérku deklarovala okrem bežných výdavkov na stravu, oblečenie, hygienu aj pravidelný mesačný
výdavok na súkromnú škôlku v sume 399,-eur plus cca 80,- eur na stravu v škôlke, čo aj dokladovala
potvrdením materskej školy. Teraz počas pandémie maloletá krúžky nemá, predtým chodila na tanečnú
a na kone. Jej zdravotný stav ako aj zdravotný stav dcérky je dobrý. O aktuálnych majetkových a

príjmových pomeroch otca navrhovateľka nemá vedomosť, avšak potvrdila skutočnosť, že otec dieťaťa
jej platí na dcéru v priemere mesačne 500 CAD, čo zodpovedá cca 320 eur. Pokiaľ ide o styk otca s
dcérou, nemieni mu v styku brániť, o čom svedčí aj to, že v minulosti mu ho umožnila, keď prišiel do SR.
Pravdou je, že otec dcéru nepozná v tom zmysle, že nevie čo má rada, čo prežíva, a dcéra neovládaanglický jazyk. Dcéra však vníma manžela ako svojho otca, pričom on prejavuje záujem o nepravidelný
telefonický kontakt s dcérou.

10. Kolízny opatrovník maloletej na pojednávaní dňa 10.12.2019 súhlasil s návrhom matky, čo sa týka
úpravy práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode a navrhol dieťa zveriť matke s tým,
že oprávnenie zastupovať mal. dieťa a spravovať jej majetok budú mať obaja rodičia. Zároveň navrhol
priznať výživné do rúk matky v sume 320,-eur mesačne a styk otca s dcérou vzhľadom na okolnosti
neupravovať.

11.Podľa§18zákonač.36/2005Z.z.orodinevzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Zákonorodine“),
manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

13.Podľa§22Zákonaorodine,kzrušeniumanželstvarozvodommožnopristúpiťlenv odôvodnených
prípadoch.

14. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

15. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

16. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi

prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

17. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CMP“) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k
maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

18. Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

19. Podľa § 24 ods. 3, 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje

právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s obidvomi rodičmi.

20. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

21. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právopodieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu

vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak
rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča,
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. S poukazom na citované zákonné ustanovenia ako aj na výsledky vykonaného dokazovania dospel
súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické a ani výchovné poslanie.
Manželianevedúspoločnúdomácnosť,každýznichžijevinejkrajine,súsinavzájomcelkomodcudzení.
Vzhľadom na priebeh manželstva a intenzitu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi ako aj s ohľadom na

tvrdenia manželky, ktoré manžel žiadnym spôsobom nespochybnil, je súd toho názoru, že ani v
budúcnosti nemožno očakávať, že vzťahy medzi manželmi sa upravia k vzájomnej spokojnosti oboch
a dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia. Súd preto manželstvo účastníkov rozviedol. Príčiny
rozvratu manželstva súd ustálil na strane oboch manželov v povahových a názorových nezhodách ako
aj v kultúrnych rozdieloch. Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa

a jeho ďalšej výchovy.

25. Maloletú H. M. súd v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka zveril do osobnej starostlivosti matky,
a to s poukazom na skutočnosť, že o maloletú sa od konca júla XXXX stará výlučne ona. Naviac kontakt
s otcom mala maloletá opakovane dlhšiu dobu prerušený, pričom v poslednom období sú v kontakte len

telefonicky. Medzi maloletou a otcom je aj jazyková bariéra, keďže maloletá neovláda anglický jazyk, v
ktorom komunikuje otec. Súd tak s prihliadnutím na citové väzby maloletej, vývinové potreby primerané
veku, stabilitu budúceho výchovného prostredia, aktuálnu úroveň rozvoja vzťahu otca s dcérou zveril
maloletú matke.

26. Zároveň súd určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia.
Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv
a povinností. Keďže v danom prípade nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča
rodičovských práv a povinností, súd ponechal oprávnenie zastupovať maloletú a spravovať jej majetok
obom rodičom.

27. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej, súd považuje za potrebné ozrejmiť
východiská pre svoje rozhodnutie v tomto konaní. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu
osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden zo základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu

ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti-deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja
rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný
telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na
zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného
času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti

a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to,
ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Za schopnosti každého rodiča treba
považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri
posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok
o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti, ako fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav,

pracovné ponuky, časový priestor a podobne. Možnosti rodiča taktiež ovplyvňujú aj objektívne okolnosti
akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda
nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okreminého aj jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvo získaných vedomostí a pracovných skúseností.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

28. Pri určovaní výšky výživného teda súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej primeraných
jej veku ako aj z možností obidvoch rodičov. Pokiaľ ide o pomery rodičov, matka dosahuje zo
živnosti priemerný príjem cca 1000 eur mesačne, nevlastní nehnuteľnosť a býva spolu s dcérou v byte
svojej matky, ktorá aj hradí náklady na bývanie. Informácie o aktuálnych príjmových, výdavkových a
majetkových pomeroch otca sa súdu nepodarilo zistiť. Výška výživného určená v tomto rozhodnutí je

preto na pomyselnej dolnej hranici a vychádzala hlavne z vyjadrenia matky, že otec uvedenú sumu
aj reálne platí. Vzhľadom na skutočnosť, že otec je v produktívnom veku, súd vychádzal z vysoko
pravdepodobného predpokladu, že má možnosť získať si príjem, z ktorého by mohol prispievať na výživu
maloletej sumou, aká bola určená v tomto rozhodnutí. Navyše z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že
takto určená výška výživného nezodpovedá skutočným nákladom vynakladaným matkou na dcéru, keď
len výdavok na škôlku dosahuje sumu cca 480 eur mesačne a tiež nezohľadňuje osobnú starostlivosť

poskytovanú maloletej výlučne matkou. Pri určovaní výšky výživného v sume 320,- eur mesačne súd
vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletej a možností matky ale aj z predpokladaných možností
otca, ktorý výživné v uvedenej výške dosiaľ bol schopný matke platiť.

29. Otec žije striedavo v H. M. V. Y. M. Y., maloletú nateraz kontaktuje len telefonicky alebo

prostredníctvom správ, styku s ňou sa nedomáha a do Slovenskej republiky za dcérou nedochádza,
pričom matka v minulosti, keď otec pricestoval, mu styk s maloletou umožňovala. Vzhľadom na uvedené
súd styk otca s maloletou neupravil, s čím súhlasil aj kolízny opatrovník.

30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie kolízneho opatrovníka a navrhovateľa voči rozsudku nie je prípustné, pretože sa tohto práva
vzdali, po vyhlásení rozsudku, písomne, do zápisnice.

Protitomutorozsudkuvčastivýrokuschváleniadohodyrodičov,rodičianiesúoprávnenípodaťodvolanie
(§ 122 Civilného mimosporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.