Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, May 5, 2021

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 2T/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621010077
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2021:4621010077.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovu, v trestnej veci obžalovanej S. J.,

narodenej XX.XX.XXXX v D. D., pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.05.2021, takto

r o z h o d o l :

obžalovaná
S. J., narodená XX.XX.XXXX v D. D.,
trvale bytom D. D., W. XXXX/XX,
prechodne bytom U., ubytovňa č. XXX,
na slobode,

u z n á v a s a v i n n o u ,ž e :

dňa 30.08.2020 o 22.52 hod. v J. č. XXX si v miestnom pohostinstve ako čašníčka prisvojila z pokladne
peniaze z tržby vo výške 1069,20 Eur, ktoré jej boli zverené od dňa 28.08.2020 na základe dohody
o hmotnej zodpovednosti, ktorú podpísala dňa 27.07.2020, zverené peniaze doposiaľ nevrátila, čím

svojím konaním spôsobila poškodenej U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., K. XX/X škodu vo výške 1
069,20 Eur,

t e d a :

prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu,

t ý m s p á c h a l a :

prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a j e j u k l a d á :

Podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného
zákona, nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2

Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o
d k l a d á a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej U. O., nar. XX.XX.XXXX v R.,
trv. bytom R., K. XX/X, škodu vo výške 1 069,20 eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku odkazuje poškodenú U. O., nar. XX.XX.XXXX v R., trv. bytom
R., K. XX/X, so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany podala na tunajšom súde obžalobu na obžalovanú S. J.
(ďalej len obžalovaná) pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej,
svedkyne - poškodenej U. O., svedka K. R., prehratím záznamu z bezpečnostnej kamery, ako aj

oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vrátane správ o osobe obžalovanej.

Vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného

poriadku, že je nevinná zo spáchania skutku uvedeného v podanej obžalobe. Uviedla, že v predmetnej
prevádzke - pohostinstve poškodenej pracovala vždy od piatku do pondelka. Posledné dni však
vzhľadom na to, že sa postupne objavovalo v tržbách manko, si vždy po skončení zmenu každú tržbu
zobrala so sebou domov, s tým, že papierové peniaze si dávala do čašníckej peňaženky, kovové mince
mala v sáčku a takto si peniaze zobrala na ubytovňu, kde v tom čase bývala. Keď si po skončení zmeny

zobrala takto peniaze domov, tak na druhý deň, keď prišla do práce, peniaze dala do šuplíka pod pultom.
Rovnako tak urobila aj v tento posledný deň. Peniaze vrátila do šuplíka, bolo tam podľa jej vlastného
vyjadrenia, niečo cez 1000 eur. Následne krčmu zamkla a išla na obecný úrad, kde chcela poškodenej
nechať kľúče, nakoľko s uvedenou prácou pre poškodenú už chcela skončiť. Na obecnom úrade bolo
ale zatvorené, avšak cestou odtiaľ stretla svedka R., ktorému nechala kľúče od prevádzky poškodenej,

keďže ho poznala ako zákazníka z uvedenej krčmy. Obžalovaná zároveň potvrdila, že zo sumy, ktorú
deň resp. večer predtým vzala z prevádzky si zobrala sumu 110 eur, ako svoju výplatu, ktorú si vyrátala
podľa toho, že výplatu mala mať vo výške 4 eurá na hodinu. Obžalovaná poprela, že by jej poškodená
nechávala na zmenu 1 500 eur, uviedla, že jej nechávala tak 500 eur. Obžalovaná zároveň nesúhlasila
s náhradou škody ako si ju do skončenia vyšetrovania uplatnila poškodená.

K finančnej čiastke 1 500 eur, ako hotovosti, ktorá je zaznamenaná na dennom vyúčtovaní výčapu z
30.08.2020(č.l.55-57)obžalovanáuviedla,ževskutočnostitambolauvedenásuma500eurajednotka
pred touto sumou je podľa nej dopísaná, pričom ona sama v tomto dennom vyúčtovaní vypĺňala iba prvý
stĺpec, t. j. zostatok z minulého dňa. Obdobne obžalovaná nesúhlasila s výškou peňažnej sumy, ktorú jej

podľa vyjadrenia poškodenej, táto mala nechať na výplatu výherných vkladov 22.08.2020 a to vo výške
1 250 eur (č. l. 54 spisu). Aj k tejto sume obžalovaná uviedla, že sa malo jednať o sumu 250 eur a aj
v tomto prípade je jednotka pred touto sumou dopísaná. Obžalovaná zároveň potvrdila, že poškodenej
nikdy nepodpisovala koľko peňazí od nej prevzala resp. koľko jej nechal na rozmieňanie a koľko na
výplatu výhier, nikdy to nebolo proti podpisu.

K oboznámenému kamerovému záznamu, ktorý bol prehratý aj na hlavnom pojednávaní obžalovaná
uviedla, že podľa nej nie je úplný resp. je zostrihaný, nakoľko ona tie peniaze do šuplíka naozaj vrátila,
ale na tom zázname to nie je vidieť. Obžalovaná rovnako potvrdila, že pri nástupe do práce u poškodenej
podpisovala dohodu o hmotnej zodpovednosti.

Svedkyňa poškodená U. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaná u nej pracovala - mala
čapovať a účtovať, pričom navzájom si odovzdávali službu. Nechávala obžalovanej v hotovosti peniaze
a to jednak na výplatu výherného stroja a to v sume 1 250 eur na celé tri dni, počas ktorých pracovala
obžalovaná a ďalej sumu 1 500 eur na rozmieňanie, čo bolo rovnako na tri dni, počas ktorých pracovala

obžalovaná. Poškodená tvrdila, že pôvodne chcela obžalovanej nechávať menej peňazí, avšak samotnáobžalovaná sa dožadovala, aby jej nechávala väčšiu sumu, že nemá z čoho vydávať. Sumy, ktoré
nechávala obžalovanej boli podľa poškodenej uvedené na papieriku, rovnako aj poškodená potvrdila, že
to za každým nepodpisovali, nakoľko mala s obžalovanou uzavretú hmotnú zodpovednosť, na základe

ktorej jej peniaze nechávala. Ďalej poškodená uviedla, že v predmetný pondelok si tiež mali odovzdávať
službu, avšak okolo 13.30 hod. jej volal svedok R., kde jej má nechať kľúče, nakoľko mu ich nechala
obžalovaná a bola podľa neho podnapitá. Poškodená uviedla, že si prišla kľúče prevziať, následne išla
hneď na prevádzku, kde ale nenašla žiadne peniaze. Neboli s obžalovanou dohodnuté na tom, že by
si obžalovaná bola oprávnená po skončení zmeny brať peniaze z prevádzky domov, naopak mala ich

nechávať v prevádzke. Snažila sa obžalovanej aj telefonovať, avšak táto jej telefón nezdvíhala.

K dennému vyúčtovaniu výčapu, ktoré je založené v spise na č. l. 56 - 57 poškodená uviedla, že
ho urobila na základe toho, čo tam po posledných troch dňoch zanechala obžalovaná. Rovnako aj
poškodená potvrdila, že prvý stĺpec uvedeného tlačiva vypĺňala obžalovaná - jednalo sa o zvyšok z
predchádzajúceho dňa a ostatné doplnila poškodená podľa toho, čo v prevádzke zostalo a z uvedeného

zistila, že za posledné tri dni keď pracovala obžalovaná, mala byť tržba 1 069,20 eur.

Ku kamerovému záznamu uviedla poškodená, že kamera je v celej prevádzke, na kamerovom zázname
videla, ako večer predtým, obžalovaná vyberá peniaze vrátane drobných a na prevádzke zostala
prázdna čašnícka peňaženka, ako aj prázdny mincovník. Poškodená uviedla, že všetky kamerové

záznamy odovzdala policajtom a nijako s nimi nemanipulovala. So svedkom R. nikdy nemala žiadnu
dohodu, ktorá by ho oprávňovala preberať kľúče od predmetnej prevádzky, on bol bežným zákazníkom.

Svedok K. R., na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovanú poznal ako krčmárku, ktorá pracovala v
pohostinstve v J.. Pokiaľ sa jedná o odovzdanie tých kľúčov, tak v ten deň okolo neho prešla na aute

obžalovaná s partnerom a povedala mu (svedkovi), že v tej krčme končí a či on môže odovzdať majiteľke
kľúče od nej. Svedok uviedol, že kľúče od obžalovanej prevzal v dobrej viere, aby odtiaľ obžalovaná
niečo nevzala a mohlo to byť pred 14. hodinou. Ihneď potom telefonoval majiteľke krčmy (poškodenej),
ktorá si následne po kľúče prišla. On sám do predmetného pohostinstva chodieval iba ako zákazník.

Na hlavnom pojednávaní bol postupom podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku vykonaný dôkaz
prehatím kamerového záznamu z predmetnej prevádzky poškodenej (č. l. 58). Na prehratom zázname
bol zaznamenaný deň 30.08.2020, kedy vo večerných hodinách - pod umelým osvetlením je vidno, ako
obžalovaná vyberá zo šuplíka v prevádzke peniaze a to papierové aj mince, ktoré vkladá do veľkej
čiernej peňaženky a následne odchádza. Na ďalšom zábere je zaznamenaný záznam z

nasledujúceho dňa v predmetnej prevádzke - za denného svetla, pričom na zázname je vidieť, ako sa
v prevádzke pohybuje poškodená, telefonuje, nie je ale vidno, že by vykladala resp. vracala peniaze
do šuplíka, ktoré deň predtým z prevádzky zobrala. K prehratému kamerovému záznamu obžalovaná
potvrdila, že predchádzajúci večer zobrala z prevádzky všetky peniaze - celú tržbu so sebou. Trvala ale
na tom, že predmetný kamerový záznam je zostrihaný, nakoľko ona tam tie peniaze nasledujúci deň

vrátila, to ale na zázname nie je zachytené.

Z listinných dôkazov súd zistil, že dňa 27.07.2020 uzavrela svedkyňa poškodená ako zamestnávateľ s
obžalovanou ako zamestnancom pracovnú zmluvu na druh práce - výčapnícke práce, barman - čašník
s miestom výkonu práce pohostinstvo J. a dátumom nástupu do zamestnania XX.XX.XXXX. Pracovný

pomer bol uzavretý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou tri mesiace. Podľa pracovnej zmluvy bola
dohodnutá mzda 3,50 eur brutto/hodina a pracovný čas zamestnanca (obžalovanej) 10 hodín týždenne.
V rovnaký deň, t. j. 27.07.2020, zároveň poškodená ako zamestnávateľ a obžalovaná ako
zamestnankyňa uzavreli písomnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej obžalovaná ako
zamestnankyňaprebralahmotnúzodpovednosťzahodnoty,ktoréprevzalapodľainventárnehozoznamu

zo dňa 27.07.2020 a to hotovosť v pokladnici a tovar podľa priloženého súpisu tovaru.

Z rukou písaného záznamu z 28.08.2020 (č. l. 54) súd zistil, že je v ňom uvedená suma 1 250 eur s
popisom Synotip na výplaty. Z denného vyúčtovania výčapu predloženého poškodenou (č. l. 55 - 57)
spisu zo dňa 30.08.2020 vyplýva, že za obdobie od 28.08.2020 do 30.08.2020 mala sa nachádzať na

prevádzke tržba v hotovosti v sume 1 069,20 eur.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaná doposiaľ
nemá evidovaný žiaden priestupok.V odpise registra trestov má obžalovaná evidované doposiaľ jedno odsúdenie trestným rozkazom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/103/2008 zo dňa 06.08.2008, právoplatným 27.08.2008

pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona. Za uvedený skutok bol
obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu
a určením skúšobnej doby v trvaní 1 rok do 27.08.2009 vrátane obmedzenia spočívajúceho v povinnosti
uhradiť zameškané výživné.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku podľa vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho,
či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Bolo jednoznačne
preukázané, že skutok sa stal tak, ako ho ustálil súd v skutkovej vete tohto rozsudku. Tento skutok
vykazuje znaky prečinu ublíženia sprenevery podľa § 213 odsek 1 Tr. zákona, pretože si prisvojila cudziu
vec (t.j. peniaze patriace poškodenej), ktoré jej boli zverené (na základe uzavretej dohody o hmotnej

zodpovednosti) a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu.

Vykonaným dokazovaním bola vina obžalovanej jednoznačne preukázaná jednak výpoveďou
poškodenej U. O., z ktorej vyplýva, že pred začatím 3- dňovej zmeny ponechala obžalovanej finančnú
hotovosť na vyplácanie výherných stávok ako aj finančnú hotovosť na vydávanie zákazníkom. Vinu

obžalovanej mal súd preukázanú aj z výpovede výpoveďou samotnej obžalovanej, ktorá potvrdila,
že večer dňa 30.08.2020 po záverečnej hodine, odniesla z prevádzky poškodenej celú finančnú
hotovosť, ktorá sa tam prevádzke nachádzala, sama potvrdila, že z tej sumy si ponechala 110 eur ako
svoju mzdu a zvyšok cez 1 000 eur tam nasledujúci deň vrátila. Uvedená skutočnosť je preukázaná
zároveň oboznámeným záznamom z bezpečnostnej kamery, ktorý uvedené vyjadrenie potvrdzuje.

Vina obžalovanej je zároveň preukázaná nepriamo aj denným vyúčtovaním výčapu (č.l. 55-57) ako
aj písomne uzavretou pracovnou zmluvou a dohodou o hmotnej zodpovednosti zo dňa 27.07.2020.
Tvrdenie obžalovanej o tom, že finančnú hotovosť, v nasledujúci teň do prevádzky vrátila, potom čo si
z nej nechala časť vo výške 110 eur (ako mzdu), nebolo preukázané žiadnym priamym ani nepriamym
dôkazom.

Z hľadiska subjektívnej stránky, t.j. zavinenia, konala obžalovaná vo forme priameho úmyslu, keďže si
bola vedomá, že jej zverené finančné prostriedky sú vlastníctvom poškodenej a že má povinnosť tieto
peniaze poškodenej ako majiteľke prevádzky odovzdávať, čo však obžalovaná neurobila, použila
ich pre vlastnú potrebu a teda chcela svojím konaním porušiť zákonom chránený záujem. V konaní

obžalovanej bola naplnená aj objektívna stránka trestného činu, keďže spôsobila na cudzom majetku
malú škodu, tým že si prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená.

K argumentácii obžalovanej ohľadom toho, že z predmetných peňazí si časť nechala ako svoju mzdu,
súd poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej konanie páchateľa, ktorý si ponecháva z tržieb

finančné prostriedky na úhradu svojich pohľadávok voči zamestnávateľovi, hoci podľa pracovnej zmluvy
má povinnosť všetky finančné prostriedky vyinkasované od zákazníkov odovzdať zamestnávateľovi,
zakladá znaky trestného činu sprenevery.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 - 4 Trestného

zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
osobu páchateľky a možnosť jej nápravy.

Obžalovaná nemá žiaden záznam v evidencii priestupkov. V odpise registra trestov má evidované jedno
odsúdenie a to trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/103/2008 z 06.08.2008,

právoplatným 27.08.2008 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,
za ktorý jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom jeho
výkonu a určením skúšobnej doby v trvaní 1 rok do 27.08.2009. Na uvedené odsúdenie však súd v
zmysle ustanovenia § 50 odsek 5 Trestného zákona.

Zmiestatrvaléhobydliska(K.D.D.-č.l.70)obžalovanábližšiehodnotenánieje,stým,žeknejneevidujú
záznam o spáchaní priestupku.Súd u obžalovanej nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, ani žiadnu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Na základe uvedeného súd ukladal trest v rámci
stanovenej trestnej sadzby podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona t.j. v intervale do 2 rokov, a uložil

obžalovanej trest odňatia slobody pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby t.j. vo výmere 2 mesiace.
Výkon uloženého trestu odňatia súd podmienečne odložil a určil obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 1
rok. Takto uložený trest podľa názoru súdu zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu i osobe páchateľa,
je primeraný a schopný splniť funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálne i generálnej) a
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zároveň uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej
náhradu škody vo výške 1069,20 eur, titulom finančnej hotovosti, ktorá sa podľa predloženého
vyúčtovania výčapu mala nachádzať v prevádzke a túto sumu nepriamo potvrdila aj obžalovaná, z
výpovede ktorej vyplýva, že v predmetný deň zobrala z prevádzky poškodenej sumu cez 1 000 eur.

So zvyškom nároku na náhradu škody súd odkázal poškodenú na civilný proces podľa § 288 ods. 2
Trestného poriadku, nakoľko zvyšok uplatnenej náhrady škody nie je doposiaľ vykonaným dokazovaním
jednoznačne preukázaný a jeho ďalšie dokazovanie by zároveň presahovalo potreby trestného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd

Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok

napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva
výslovne vzdal.