Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. august 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15Csp/38/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120377973
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:6120377973.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudcom JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so
sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, IČ: 043 55 211, Česká republika, zastúpeného:
JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava, IČO: 42
185 190, proti žalovanému: E. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. N.. H. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 100,00
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 100,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 100,00 eur od 12.10.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov
konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal
platobný rozkaz, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100,00 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 100,00 eur od 12.10.2017 do zaplatenia a náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 12,00 eur ako aj nahradiť mu trovy konania.

2. V dôvodoch návrhu žalobca uviedol, že uzatvoril so žalovaným Smlouvu o zápujčce č. 507869,
na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 100,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť
spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom, t.j. odplatou za poskytnutý úver vo výške 28,00 eur
do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Zmluva bola uzatvorená na diaľku, prostredníctvom webovskej
stránky www.minipozicka.sk s tým, že žalovaný pri registrácii a odoslaním
žiadosti o poskytnutie úveru zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou ako aj všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej
zmluvy, stal sa jej dlh splatným dňom 04.10.2017. Žalobca žalovaného vyzval na úhradu jeho
záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo mailov. Žalovaný na výzvy
nereagoval. Ku dňu podania žaloby neuhradil žiadnu platbu. Žalobou sa žalobca domáha zaplatenia
dlhu vo výške 100,00 eur, zmluvnej pokuty vo výške 12,00 eur a úroku z omeškania z dlžnej sumy,
nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlhu.

3. Upomínací súd zistil rozpor návrhu s právnymi predpismi, preto vyzval žalobcu, či súhlasí s vydaním
platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, t.j. v časti istiny vo výške 100,00 eur, v časti úroku
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 100,00 eur od 12.10.2017 do zaplatenia a v časti trov
konania. S vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, žalobca súhlasil.

4. Súd rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 19Up/1775/2020 zo dňa 06.10.2020, ktorým návrhu v
nerozporovanej časti vyhovel. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
Žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní. Platobný rozkaz bol preto v zmysle § 10 ods. 3 zákona
č. 307/2016 Z.z. zrušený a spis bol postúpený dňa 28.04.2021 na prejednanie veci podľa Civilného
sporového poriadku na tunajší súd.

5. Žaloba (návrh) ako aj ostatné listinné dôkazy boli žalovanému doručované zákonným spôsobom,
žalovaný sa k žalobe ani k ostatným listinným dôkazom nevyjadril.

6. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu
nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1 000 eur.

7. Podľa § 219 ods. 3 prvá veta CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

8. S poukazom na citované ustanovenia CSP, súd vo veci, keďže išlo o drobný spor nenariaďoval ústne
pojednávanie a rozhodol na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise. Oznámenie
o verejnom vyhlásení rozsudku bez nariadenia pojednávania bolo zverejnené zákonným spôsobom. Na
verejnom vyhlásení rozsudku dňa 04.08.2021 sa strany sporu nezúčastnili.

9. Po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny
stav.

10. Dňa 06.09.2017 žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Smlouvu o úvěru (č.l. 8-9),
podľa zákona č. 89/2012 Sb. občanský zákonník a zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru.
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov ako bezúčelový spotrebiteľský úver vo
výške 100,00 eur s dohodnutou odmenou vo výške 28,00 eur. Celková dlžná čiastka bola dohodnutá
v sume 128,00 eur, deň splatnosti 04.10.2017 a hodnota RPSN 2397,81 %. Zmluvu zmluvné strany
uzatvorili prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk , kde sa
žalovaný zaregistroval a požiadal o poskytnutie úveru vo výške 100,00 eur. V bode V. zmluvy žalovaný
prehlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol oboznámený so všeobecnými podmienkami (č.l. 9-11),
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nemá k nim výhrady a zaviazal sa ich dodržiavať. Zároveň
potvrdil, že údaje, ktoré žalobcovi poskytol sú pravdivé a úplné a súčasne vyhlásil, že je schopný splácať
dlžnú sumu v zmysle zmluvy. Zmluva ani Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nie sú opatrené
podpismi zmluvných strán, nakoľko ide o zmluvu uzatvorenú na diaľku. Splatnosť zmluvy bola dohodnutá
dňa 04.10.2017. Žalovaný dlh nezaplatil, preto sa dlh stal v tento deň splatným. Dňa 07.07.2020 bola
žalovanému zaslaná výzva na zaplatenie dlhu (č.l. 12).

11. Podľa bodu 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na úpravu vzťahov neupravených
zmluvou ani všeobecnými podmienkami použijú ustanovenia právneho poriadku Českej republiky, najmä
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľského úveru a zákona na ochranu
spotrebiteľa.

12. Žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalobca má sídlo na území Českej republiky.
Ide o konanie s cudzím prvkom, preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdu SR
na konanie v tejto veci a tiež aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného
nároku žalobcu.

13. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie
č. 1215/2012“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu
sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

14. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia č. 1215/2012, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len
na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 z 17.06.2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), bez toho aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá
fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo
výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou sobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti
alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého
pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú
činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť
na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

16. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou právomoci slovenského súdu konať v predmetnej veci,
nakoľko na strane žalobcu vystupuje subjekt so sídlom v inom členskom štáte EU. V danom prípade súd
dospel k záveru, že má právomoc prejednať predmetný spor s poukazom na čl. 18 ods. 2 Nariadenia č.
1215/2012, nakoľko žalovaným subjektom je spotrebiteľ, ktorý má bydlisko na území SR.

17. Následne sa súd zaoberal aj otázkou určenia rozhodného práva pre posúdenie vzťahu medzi
stranami sporu, pričom v zmysle čl. 6 ods. 1 Nariadenia č. 593/2008 bude vzťah medzi stranami sporu
posudzovať podľa slovenského práva, nakoľko sa v danom prípade jedná o vzťah spotrebiteľský, kde na
strane jednej stojí fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej stojí právnická osoba - dodávateľ, konajúca v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku
právneho vzťahu (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

19. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľských úverom nie je úver, ktorý sa musí
splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

20. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke,
ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú
ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, 9 ods. 1, ods. 2 písm.
a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

21. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, písm. c) iným veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v
§ 1 ods. 3 písm. c) ,
f) a l) , pričom tieto úvery alebo pôžičky
nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b) , d), e) , g) až k) a m) až r) ; za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a
finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou
Slovenska.

22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

24. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 266/2005 Z.z.), tento zákon upravuje
ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

26. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z., zmluvou na diaľku sa rozumie zmluva medzi
dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie, písm. c), dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným
poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe
zmluvy na diaľku, písm. d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú
finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho
zamestnania, povolania alebo podnikania.

27. Podľa § 8 zákona č. 266/2005 Z.z., práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred
zmluvne vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva
na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a
ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností
dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

28. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

29. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný podľa tohto zákona platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa
06.09.2017 prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie uzatvorená zmluva, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 100,00 eur so splatnosťou 04.10.2017.
Vzhľadom na povahu zmluvných strán je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ je právnickou osobou, ktorá je v rámci svojho podnikania
zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie a
pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný má postavenie
spotrebiteľa, pretože zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba nepodnikateľ, o čom svedčí skutočnosť, že
v zmluve je označený identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa, a to menom, priezviskom,
rodným číslom a bydliskom. Súd je toho názoru, že zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a preto je nutné
na ňu aplikovať príslušné právne predpisy spotrebiteľského práva upraveného v zákone č. 129/2010
Z.z.. Žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy nesplnil a žalobcovi neuhradil ani časť požičaných
peňažných prostriedkov. V rámci upomínacieho konania žalobca súdu oznámil, že už na nároku na
zaplatenie zmluvnej pokuty netrvá, čo v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní
posúdil ako čiastočné späťzatie žaloby. Podľa cit. ust. sa konanie v tejto časti zastavilo. Na žalobe v
časti o zaplatenie sumy 100,00 eur žalobca zotrval. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný
dlžnú sumu uhradil, žalovaný žiadnym spôsobom nevyužil prostriedky procesnej obrany a listinné dôkazy

doložené dokonania ani skutkové tvrdenia žalobcu neboli zo strany žalovaného rozporované, súd má za
to, že žalobca prostriedkami procesného útoku preukázal dôvodnosť podanej žaloby po jej čiastočnom
späťvzatí, a to v časti istiny vo výške 100,00 eur. Súd preto žalobe v tomto rozsahu vyhovel a priznal
žalobcovi nárok na zaplatenie uplatnenej istiny vo výške 100,00 eur.

32. Žalobca si v žalobe okrem nároku na zaplatenie istiny uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z
omeškania, pretože žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej istiny. V rámci upomínacieho
konania žalobca vzal žalobu čiastočne späť aj čo sa týka výšky uplatneného úroku z omeškania a teda
konanie bolo aj v tejto časti zastavené zo zákona. Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,00
% ročne z dlžnej sumy od 12.10.2017 do zaplatenia, tak ako bol žalobcom uplatnený po čiastočnom
späťvzatí, nakoľko neodporoval ustanoveniam § 517 OZ v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z..

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a
žalobcovi, keďže mal plný úspech vo veci, priznal proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal, náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu.

37. O výške náhrady trov konania bude súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodovať po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 20. 1. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.