Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 4, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118203024
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4118203024.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobkýň: 1. N. W., nar. XX.X.XXXX, bytom I. K., J. XXX/XX, 2. F. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom I. K., J. XXX/XX, obe zast.: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o.,
so sídlom Galanta, Mierové námestie 943/4, proti žalovanému: W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. - M.
W., D. I. XXX/XX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK, s r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu zamieta.

II.Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinné žalovanému zaplatiť

žalobkyne v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyne sa žalobou doručenou súdu dňa 12.3.2018 domáhali určenia, že 1- ica nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. I. K., zapísaných na LV č. XXXX ako C KN parc. č. XXXX/XXX záhrady vo
výmere 346 m2, parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 238 m2, parc. č. XXXX/
XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 24 m2, parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 130 m2 patria do dedičstva po nebohej S. N., rod. J., zomrelej X.X.XXXX. Žalobu odôvodnili tým,
že v dedičskej veci po poručiteľovi V. N., zomr. X.X.XXXX sa dozvedeli, že rodinný dom súp.č. XXX nie je

vpodielovomspoluvlastníctvev3/6-ináchichotca,alejevlastníctvomžalovanéhonazákladedarovacej
zmluvy, ako aj nehnuteľnosti parc.č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX. Nehnuteľnosti
kupovali rodičia - V. N. a S., rod. J. v roku XXXX kúpnou zmluvou spoločne. Zistili, že vlastníctvo sa
potvrdilo len V. N. a to vydržaním dňom 1.4.1984 s odôvodnením, že nehnuteľnosti nadobudol kúpnou
zmluvou v roku 1957 a tieto užíva. Vlastníctvo vydržaním mala nadobudnúť aj S. N. a mala sa stať
spoluvlastníčkou dňom 1.4.1984.

2.Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu, uviedol,
že žalobkyne predložili kúpnu zmluvu zo dňa 7.5.1957, na základe ktorej mali ich rodičia nadobudnúť
pozemok do zákonného majetkového spoločenstva -v súčasnosti do BSM. Z obsahu kúpnej zmluvy
vyplýva, že jej predmetom mal byť pozemok vo výmere 600 m2 a malo ísť o parc. č. XXXX/XXX. Kúpna
cena bola určená vo výške 1.800 Kčs. Okrem toho bola do konania predložená i kúpna zmluva, ktorá
bola uzatvorená v rovnaký deň, jej predmetom je iná parcela, a to parc. č. XXXX, ktorej výmera sa
zhoduje s výmerou podľa prvej kúpnej zmluvy, a to 600 m2. Rozdielna je kúpna cena -1.000 Kčs. Na

základe vyššie uvedeného existujú podstatné rozpory, a to tak pri určení predmetu prevodu ako aj výšky
kúpnej ceny. Podľa § 366 zákona č. 141/1950 Sb. (Občiansky zákonník) kúpnou zmluvou sa predávajúci
zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy a kupujúci sa zaväzuje ho odovzdať a zaplatiť dojednanú
cenu. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že k uzatvoreniu platnej kúpnej zmluvy môže prísť v prípade,ak má zákonom predpísané náležitosti, teda dostatočne určitý a zrozumiteľný predmet zmluvy ako aj
kúpnu cenu. V zmysle § 40 zákona č. 141/1950 Sb. písomná forma je potrebná pri právnych úkonoch o
právach k nehnuteľnostiam. Z toho je zrejmé, že v roku 1957 platila zásada, že pri nehnuteľnostiach k

prevodu vlastníctva dôjde, len čo je zmluva skutkom - jej perfekciou; teda musí ísť o platný právny úkon.
Zápis prevodu vlastníctva do pozemkových kníh mal v tom čase len deklaratórnu povahu. Konkrétne ani
jedna z týchto zmlúv do pozemkovej knihe zapísaná nebola. Vzhľadom na to, že existujú dve zmluvy, pri
ktorých nemožno špecifikovať dostatočne predmet prevodu ako aj skutočnú kúpnu cenu (nie je zrejmé,
či ide o dve rozdielne nehnuteľnosti ako aj rozličné kúpne ceny a tým pádom aj či ide o dve odlišné kúpne

zmluvy alebo či ide o jednu kúpnu zmluvu s rozdielnymi kúpnymi cenami), je potrebné sa vysporiadať aj
s tým, či možno považovať právny úkon - kúpnu zmluvu za platnú. Kúpna zmluva bola spísaná písomne;
požiadavka písomnej formy môže byť splnená iba vtedy, ak sú v písomnom vyjadrení vôle účastníkov
zmluvy zachytené všetky podstatné zložky ich prejavu vôle. Medzi tieto podstatné zložky kúpnej zmluvy
patrí nielen údaj o predmete kúpy, ale aj uvedenie kúpnej ceny, v zmluve musí byť písomne zachytená
aj dojednaná kúpna cena. V tomto konkrétnom prípade podstatná náležitosť kúpnej zmluvy - kúpna

cena, bola uvedená rozdielne, a to buď sumou 1.000 Kčs alebo 1.800 Kčs. Pretože nie je jasný prejav
vôle účastníkov (minimálne spornosť kúpnej ceny), nemožno považovať zmluvu za platný právny úkon.
Vzhľadomnato,ženazákladetýchtoskutočnostínemožnopovažovaťkúpnuzmluvuzaplatnú,nemohla
byť ani nadobudnutá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetnou žalobou sa žalobkyne
domáhajú určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, z predložených dôkazov ako ani z obsahu žaloby nie

je možné identifikovať a ani nie je žiadnym spôsobom preukázané, že ide o totožné nehnuteľnosti ako
tie, ktoré sú predmetom zmluvy z roku 1957. Z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor
zo dňa 13.3.2014, č. C 239/2013-11 vyplýva, že V. N. nadobudol podľa § 11 ods. 1 zák. č. 180/1995
Z. z. vlastníctvo k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto sporu, v celosti vydržaním dňom 1.4.1984. V
odôvodnení sa konštatuje, že komisia na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov preskúmala

návrh p. V. N. a súhlasila s potvrdením jeho vlastníctva k predmetným pozemkom. V konaní mali za
preukázané, že ohľadom výkonu užívacieho a vlastníckeho práva neboli v minulosti a ani v súčasnosti
nie sú vedené žiadne spory a nikto si žiadne vlastnícke nároky na tieto nehnuteľnosti neuplatňoval. V.
N. bol účastníkom správneho konania, v ktorom podľa odôvodnenia samotného rozhodnutia správneho
orgánu, bolo dostatočne preukázané, že práve on má byť výlučným vlastníkom nehnuteľností. Žalovaný

na základe darovacej zmluvy v roku 2015 nadobudol od svojho otca V. N., nehnuteľnosti, ktoré prijal.
Otec ho oslovil s tým, že mu chce darovať nehnuteľnosti, ktoré vlastní a žalovaný s tým bez výhrad
súhlasil, došlo k podpisu darovacej zmluvy a po podaní návrhu na vklad prebehlo katastrálne konanie, na
základe ktorého nadobudol vlastnícke právo k pozemkom priamo žalovaný. Žalovaný nemal dôvod mať
pochybnosti o tom, že V. N. je vlastníkom pozemkov, pretože z výpisu z listu vlastníctva, na ktorom boli

pozemky evidované, bol zapísaný ako vlastník bez akéhokoľvek obmedzenia. Rozhodnutie správneho
orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 26.3.2014. V. N. predložil už v rámci správneho konania listiny,
na ktoré sa odvolávajú žalobkyne. Správny orgán ich posúdil a dospel k záveru, že výlučne on sám je
vlastníkom dotknutých nehnuteľností. V poučení je uvedené, že rozhodnutie možno preskúmať súdom v
rámcisprávnehosúdnictva.PodľavtedyúčinnéhoOSPbolomožnépodľa§250bods.2a3podaťžalobu

v lehote 3 rokov odo dňa vydania rozhodnutia osobou, ktorá sa má podľa ods. 2 považovať za účastníka
konania a ktorej nebolo rozhodnutie doručené (v súčasnosti § 179 SSP). Žalobkyne, ani žalovaný takúto
žalobu nepodali, pričom podľa verejne dostupných registrov (kataster nehnuteľností) mali, resp. mohli
sa dozvedieť, že nehnuteľnosti sú vo vlastníctve p. V. N.. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by sa
žalobkynedomáhalinápravyvrámcisprávnehokonania,tedažebypodalinámietkyprotinávrhuregistra

obnovy v zmysle §7 ods. zák. č. 180/1995 Z.z. Na základe toho rozhodnutie správneho orgánu treba v
súčasnosti považovať v celom rozsahu za zákonné. S. N. zomrela dňa X.X.XXXX. Žalobkyne v rámci
dedičského konania nadobudli svoj zákonný podiel k rodinnému domu so súp. č. XXX, ktorý sa nachádza
v kat. úz. I. K. a je evidovaný na LV č. XXXX. Ani počas dedičského konania po matke žiadna z nich sa
nedomáhala dedenia dotknutých pozemkov.

3.Právna zástupkyňa žalobkýň na pojednávaní trvala na písomne podanej žalobe. Strany sporu sú
súrodenci a sú deťmi S. N. a V. N.. Ich matka zomrela v roku 2003 a otec v roku 2017. Žalobkyne sa až na
dedičskom konaní dozvedeli, že ich otec nevlastní svoj podiel na rodinnom dome a že nevlastní pozemky
pod rodinným domom, tieto mal darovať žalovanému, jedná sa o dve darovacie zmluvy. Žalobkyne sa 3

roky starali o otca, nikdy im o darovacích zmluvách nepovedal, mali za to, že nevedel ani čo podpisuje,
ale nemajú to ako preukázať. Žalobkyne získali osvedčenie o vydržaní. Dozvedeli sa, že nehnuteľnosti
nadobudli obaja rodičia, podkladom pre vydržanie bola kúpno-predajná zmluva, kde kupujúci boli obaja
rodičia, vydržanie je ku dňu 1.4.1984, ich rodičia od nadobudnutia nehnuteľností kúpnou zmluvou tietoužívali nepretržite a nerušene až do svojej smrti v r. 2003 a 2017. Účastníkmi konania mali byť aj
dedičia po nebohej S. N.. Poukazovala na ustanovenie § 11 ods. 11 Zákona o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemku. V súčasnosti je vlastníkom nehnuteľností žalovaný. Žalobkyne

majú na podanej žalobe naliehavý právny záujem, pretože boli vynechané z tohto procesu, preto sa
môžu domáhať určenia vlastníckeho práva na súde, pretože nie je súlad medzi verejným registrom a
skutočným stavom. O tom, že rodičia kúpili pozemok vedeli, ale až z osvedčenia o vydržaní sa dozvedeli,
že celé si to dal osvedčiť otec.

4.Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že otec mal v čase keď podpisoval darovaciu zmluvu, 88
rokov. Daroval všetko čo mal, starala sa o neho 14 rokov, pretože mal mozgovú príhodu, mama zomrela
v r. 2003. Nikdy o tomto nehovoril, nič také že by ich vydedil. Niekto zneužil jeho vek a urobil si čo chcel.
Aj podiel po mame dali prepísať na otca, bol to podfuk. Bola účastníčka dedičského konania po matke
v r. 2003, nevie, prečo nebol predmetom dedičského konania po matke aj pozemok. Otec vtedy ešte
žil, vyjadroval sa tak, že aj tak všetko zdedia oni. V tom čase otec bol na tom tak, že vedel všetko, čo

sa dialo v minulosti, ale čo sa dialo v súčasnosti to zabúdal. Podklady pre dedičské konanie po mame
pripravoval otec. Navrhla, aby bol pozemok predmetom dedičstva po mame. Pozemky, na ktorých majú
postavené domy, nadobudli kúpou od Obecného úradu, mali podané žiadosti, predseda MNV bol otec,
sestra keď kupovala pozemok, otec predseda MNV už nebol. Čo sa týka pozemkov, tie sme si kupovali
samé, mali podané žiadosti, platili si ich samé, nekupovali im ich rodičia. Mama ani otec nikdy nehovorili,

že by po nich nemali nič dediť. Nevydedili ich.

5.Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že otec zomrel, až potom sa dozvedeli, čo brat, teda
žalovaný urobil, všetko si dal prepísať na seba. Keď už to tak urobil, tak aspoň podiel po mame mal
rozdeliť medzi všetkých. Darovacie zmluvy sú z r. 2015, otec zomrel v r. 2017. Nikdy nespomenul,

že by niečo takéto urobil. Žalovaný to dal podpísať zmluvy podfukom, dal si to prepísať na seba.
Darovacie zmluvy nemohli napadnúť, pretože otca nedali vyhlásiť za nesvojprávneho, nechodili s ním
po psychiatroch, dožil svoj život v dome. Keď zomrela mama mali toho dosť, bola prvý krát na dedičskom
konaní, boli tam všetci 4, teda otec a 3 súrodenci. Neuvedomila si, čo dedia, otec sa vzdal dedičstva
po matke. Otec navštevoval svojho obvodného lekára a potom lekára v Liečebnom ústave na Zobore.

Posledné 3 roky zabezpečovala otcovi stravu, sestra, potom donášková služba, tú vybavil žalovaný.
Nenavrhla, aby pozemok bol predmetom dedičstva po matke, neuvedomila si to. Do otcovej smrti
fungovali ako jedna rodina. Je pravda, že donášku stravy vybavil žalovaný, ale otec si ju nevedel sám
zobrať, čiže musela tam ísť sestra, aj mu spraviť raňajky, aj večer tam musel niekto ísť.

6.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní poukazoval na písomné vyjadrenie žalovaného k veci
zo dňa 1.8.2018, žalovaný preukázal, že právna predchodkyňa S. N. nenadobudla vlastnícke právo k
pozemku a tak v čase svojej smrti nebola vlastníčkou pozemku. Čo sa týka podanej žaloby, absentuje to
naliehavý právny záujem. Poukazoval na rozhodnutie ÚS I.US 151/2016, kde súd konštatoval princíp
ochrany dobrej viery nadobúdateľa. Ďalej poukazoval na ustanovenie § 11 ods. 10 Zák. č. 180/1995,

ktorý hovorí o tom, že vydržanie zaväzuje aj bývalých vlastníkov. V prípade ROEP zo zákona platí
lehota 3 roky, v tejto lehote mohli žalobkyne podať voči zápisu námietky, svoje právo nevyužili. Na
podanej žalobe nie je daný naliehavý právny záujem, aby sa domáhali naprávania nedbalosti, nevyužili
zákonom dané možnosti, pričom platí zásada, že právo svedčí bdelým. Už v r. 2003 mohli a mali vedieť,
že nie je vyporiadaný pozemok pod rodinným domom, vo veci nekonali. Žalobkyne sa snažia nabudiť

dojem, že otec nevedel čo robí, predmetom sporu však nie je ani darovanie, ani vydržanie. Poručiteľ
môže ľubovoľne rozhodnúť o svojom majetku. V zmysle Občianskeho zákonníka, ak jeden z dedičov
počas života nadobudne majetok darovaný od poručiteľa, môžu dediča žiadať o zníženie jeho podielu,
žalobkyne toto nepožadovali. Navrhol žalobu zamietnuť. Poručiteľ zabezpečil, aby žalobkyne nadobudli
pozemky a v rodine bol taký úzus, že dom s pozemkom dostane žalovaný ako najmladší.

7.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v roku 2003, keď bolo dedičské konanie po mame, nikto
neuvažoval o tom, že je tam aj pozemok, mali sa dohodnúť na cene domu, čo bolo okolo 800.000
Sk, o pozemkoch sa nič nehovorilo. Ako rodičia nadobudli pozemok, to nevie. Nezaujímal sa o to ako
pozemok získali, otec hovoril, že to má v užívaní, tak to bolo za socializmu. Pohreb po mame vybavovala

žalobkyňa 2 , aj podklady k dedičskému konaniu. Či otec pripravoval nejaké podklady k dedičskému
konaniu po mame, to nevie. Potom prišiel papier z Obecného úradu, že sa ide riešiť ROEP, papier prišiel
otcovi, otec si to riešil sám. Vtedy zistil, že existujú nejaké doklady, kúpne zmluvy, boli z dedičského
konania po mame. Vtedy sa dozvedel v akom právnom stave je dom a pozemok. V r. 2014 prišli papierez Okresného úradu a z Katastra nehnuteľností, otec dostal list vlastníctva, potom asi rok trvalo ako sa
rozhodoval, že mu môže nehnuteľnosti darovať, že už to má celé na seba, že keď sa vráti tak to bude
všetko jeho, bol vojak nezdržiava sa doma. Otec sa vyjadroval tak, že to povie sestrám, otec mu daroval

celú čiastku, boli to dve darovacie zmluvy, vedel, že bude okolo toho problém. Čo sa týka starostlivosti o
otca, o otca sa staral ešte v čase, keď mama žila, vozil ho do Vojenskej nemocnice na vyšetrenie, vybavil
mu lekára internistu. Myslel si, že otec to sestrám povedal, pretože vzťahy medzi nimi sa zmenili, bolo to
v čase keď sa riešila strava, sestra sa vyjadrila, že otcovi variť nebude, tak sa strava začala objednávať.
Otec mu to zakázal povedať, že on im to vysvetlí, nepýtal sa ho, či im to povedal. So žalobkyňami

sa vyporiadal ohľadne domu, na pozemku nemajú časť. Dedila sa časť majetku po matke. Písomná
dohoda nebola. Ústna dohoda bola taká, že v čase, keď sa kupovali pozemky pre žalobkyne, rodičia sa
vyjadrovali tak, že jemu pozemok kupovať nebudú, pretože pozemok zostane pre neho.

8.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil
tento skutkový a právny stav:

Z výpisu z LV č. XXXX, okres I., obec I. K., katastrálne územie I. K. vyplýva, že ako vlastníci parc.č.
XXXX/XXX, dom súp.č. XXX sú vedení žalobkyne každá z nich v podiele 1/6 a žalovaný v podiele 4/6.

Ako titul nadobudnutia je uvedené 22D/1995/03, Dnot 178/03, a Darovacia zmluva

V 2033/15- 70/15.

Pod sp.zn. 22D/1995/2003 bolo vedené dedičské konanie po matke sporových strán S. N., rod. J., zomr.
X.X.XXXX. Rodinný dom súp.č. XXX v podiele 1- nadobudli žalobkyne a žalovaný každý z nich v podiele
1/6. Iné nehnuteľnosti v kat.úz. I. K. predmetom dedenia po matke neboli, hoci žalobkyňa 2 do zápisnice

o predbežnom vyšetrení uviedla aj nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XXX záhrady vo výmere 346 m2, parc.
č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 355 m2, parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 24 m2. Tie predmetom dedenia neboli.

Podiel1/2-krodinnémudomunadobudolžalovanýodsvojhootcadarovacouzmluvouzodňa19.3.2015.

Z výpisu z LV č. XXXX, okres I., obec I. K., katastrálne územie I. K. vyplýva, že ako vlastníci parcely
registra „C“ parc. č. XXXX/XXX záhrady vo výmere 346 m2, parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 238 m2, parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 24 m2, parc.

č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 130 m2 je vedený žalovaný v podiel 1/1.

Ako titul nadobudnutia je uvedená Darovacia zmluva V 3605/15- 228/15, tieto nehnuteľnosti nadobudol
žalovaný od svojho otca darovacou zmluvou zo dňa 12.5.2015.

Žalobkyne predložili Kúpnu zmluvu zo dňa 7.5.1957, ktorá bola uzatvorená medzi JRD I. K. ako
predávajúcim a V. N. a manželkou K. N., rodenou J. na druhej strane, predmetom kúpnej zmluvy bola
parcela zapísaná vo vložke č. X číslo XXXX/XXX vo výmere 600m2 za 1.800 Kčs.

Žalobkyne predložili aj Kúpnu zmluvu zo dňa 7.5.1957, ktorá bola uzatvorená medzi JRD I. K. ako

predávajúcim a V. N. a manželkou K. N., rodenou J. na druhej strane, predmetom kúpnej zmluvy bola
parcela číslo XXXX vo výmere 600m2 za 1.000 Kčs.

Žalovaný doložil doklady - Žiadosť o schválenie kúpnopredajnej zmluvy týkajúcej sa parc.č. XXXX/
XXX. Žiadosť je zo dňa 15.8.1959 adresovaná Rade Miestneho národného výboru v Nitrianskych

Hrnčiarovciach. Ďalej doložil uznesenie Rady MNV č. 37/1959, kde bola schválená kúpnopredajná
zmluvy V. N. a jeho manželke K. N., bola vyplatená kúpna cena 1.000 Kčs. Ďalej doložil potvrdenie zo
dňa 18.5.1957, z ktorého vyplýva vyplatenie kúpnej ceny 1.800 Kčs.

Z Rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor C 239/2013-11 zo dňa 13.3.2014 vyplýva, že

V. N., nar. XX.X.XXXX nadobudol podľa § 11 ods. 1 zákona v č. 180/1995 Z.z. vlastníctvo k pozemkom
zakresleným v geometrickom pláne č. 21/2013 vyhotovenom geodetom V. G. ako parcela registra „ C
„vlastníci parcely registra „ C „ parc. č. XXXX/XXX záhrady vo výmere 346 m2, parc. č. XXXX/XXX
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 238 m2, parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vovýmere 24 m2, parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 130 m2 v celosti vydržaním
dňom 1.4.1984. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že správny orgán sa oboznámil s obsahom spisu
a v konaní mal za preukázané, že ohľadom výkonu užívacieho a vlastníckeho práva neboli v minulosti

ani v súčasnosti žiadne spory. Nikto si žiadne vlastnícke nároky na uvedené nehnuteľnosti neuplatňoval.

9.Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje
(pri určení vlastníctva, ak je na určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP) .

Podľa § 129 ods.1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.

Podľa § 130 ods.1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 130 ods. 3. OZ, do doby podľa odseku1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 132 ods. 2 OZ, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 134 ods.1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je

na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu.

10.V prvom rade sa súd zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu, keďže v prípade podanej
žaloby sa jedná o určovaciu žalobu, kedy žalobkyne sa domáhajú určenia, že nehnuteľnosti patria

do dedičstva. Súd ako prvé skúma naliehavý právny záujem žalobkýň na podanej žalobe, pretože
základným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel je právny záujem žalobcu, jeho záujem na tom, aby
bolvyhovujúcirozsudokprenehopoprávnejstránkevýznamný,abymalzmysel.Žalobcamusínaliehavý
právny záujem na určení preukázať, pretože v predmetnej veci naliehavý právny záujem nevyplýva
z osobitného predpisu, ktorými sú Exekučný poriadok, zákon č. 233/1995 Z.z. a Zákon o konkurze a

reštrukturalizácii, zákon č. 7/2005 Z.z. Súd dospel k záveru, že žalobkyne majú naliehavý právny záujem
napodanejžalobe,ktorýjedanýtým,žeexistujeaktuálnystavobjektívnejneistotymedzistranamisporu,
keďžalobkynetvrdia,žespornénehnuteľnostipariadodedičstvapomatke,pričomakovlastníksporných
nehnuteľností je na liste vlastníctva zapísaný žalovaný, tento stav objektívnej neistoty nemožno iným
právnym prostriedkom ako podanou žalobou odstrániť a právne postavenie žalobkýň je tak neisté a

ohrozené.

11.Žalobkyne sa podanou žalobou domáhali určenia, že 1- ica nehnuteľností nachádzajúcich sa . v
kat. úz. I. K., zapísaných na LV č. XXXX ako C KN parc. č. XXXX/XXX záhrady vo výmere 346 m2,
parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 238 m2, parc. č. XXXX/XXX zastavané

plochy a nádvoria vo výmere 24 m2, parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 130
m2 patria do dedičstva po nebohej S. N., rod. J., zomrelej X.X.XXXX. Jedná sa o pozemky súvisiace
s rodinným domom súp.č. XXX. Bolo na žalobkyniach, aby k v konaní preukázali, že ich matka K.
N. bola v čase svojej smrti vlastníčkou predmetných pozemkov. Argumenty uvádzané žalobkyňami vkonaní nesvedčili v prospech tohto ich tvrdenia, ich vyjadrenia skôr smerovali k darovacím zmluvám
k starostlivosti o otca, že rodičia ich nevydedili a podobne, to však nebolo predmetom tohto konania
a nepresvedčivo argumentovali a vyjadrovali sa k tomu, čo bolo podstatou sporu a k tomu čo mali

preukázať, že ich matka bola v čase svojej smrti vlastníčkou predmetných pozemkov. Súd mal za to,
že žalobkyne neuniesli jednoznačne a bez pochybností dôkazné bremeno a nepreukázali, že ich matka
bola v čase smrti vlastníčkou sporných pozemkov. Odkazovali síce na Kúpnu zmluvu z roku 1957,
avšak nevysvetlili a neodstránili existujúce rozpory v predložených dokumentoch - konkrétne rozdiel v
kúpnej cene a predmete kúpy. Tvrdili, že ich rodičia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na

základe Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 7.5.1957. V tom čase platil Stredný Občiansky zákonník č.
141/1950Zb. Zákon č. 141/1950 Zb. platný na území Slovenska od 1.1.1951 umožňoval nadobudnutie
vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe zmluvy s poukazom na ustanovenie §111, konkrétne podľa
§ 111 ods. 1 sa vlastníctvo k veciam, teda aj k nehnuteľným veciam, nadobúda samotnou zmluvou.
Od jeho účinnosti už podmienkou prevodu nebolo odovzdanie nehnuteľnej veci cestou intabulácie do
pozemkovej knihy tak, ako to bolo podmienkou za obyčajového práva platného na území Slovenska

do 31.1.1950. Právne vzťahy k nehnuteľnostiam sa aj za účinnosti tohto Stredného občianskeho
zákonníka naďalej zapisovali do pozemkovej knihy /zápisy boli úplne zastavené až zák. č. 22/1964 Zb.
od 1.4.1964/, ale tieto zápisy nemali už konštitutívny charakter. K prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam
však podľa § 40 ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka bola potrebná písomná forma. Kúpnopredajná
zmluva zo dňa 7.5.1957 bola uzatvorená písomne, teda podmienka písomnej formy bola splnená.

Zmluva však nebola platná a účinná, nakoľko obsahovala rozdiely v podstatných náležitostiach ako sú
označenie nehnuteľnosti a kúpna cena, pričom podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy, ktorými boli
podľa vtedy platného práva predmet kúpy a kúpna cena - predmet kúpy bol odlišne definovaný- a kúpna
cena bola tiež odlišná. Zmluva neobsahovala ani potrebné privolenie Okresného národného výboru
Nitra k prevodu nehnuteľností podľa § 1 ods. 1 zákona č. 65/1951 Zb. Preto súd nemohol dospieť k

záveru, že právna predchodkyňa žalobkýň nadobudla nehnuteľnosti kúpnou zmluvou. Iné argumenty
a dôkazy žalobkyne neprodukovali, nepreukazovali nadobudnutia vlastníctva vydržaním ich matkou,
nevyvrátilidôkazypredloženévkonaníatorozhodnutieOkresnéhoúraduNitra,katastrálnyodborzodňa
13.3.2014, č. C 239/2013-11 z ktorého vyplýva, že V. N. nadobudol podľa § 11 ods. 1 zák. č. 180/1995
Z. z. vlastníctvo k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto sporu, v celosti vydržaním dňom 1.4.1984.

12.Žalovaný argumentoval tým, že žalobkyne boli nedbalým vlastníkom a mali by niesť vyššie riziko
pričom poukazoval na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016, podľa
ktorého „ Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke
právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom

na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp
ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v
demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo
plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než
koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť

na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie
základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má
niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť
o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom
správnom (katastrálnom) konaní.“ Je otázne, či vyššie uvedené je možné aplikovať v predmetnej veci,

pretože za nedbalého vlastníka možno považovať v zásade toho, kto sa k vlastníctvu veci stavia
ľahostajne. Nestará sa o skutočný stav držby, ktorý môže reálne odporovať právnemu stavu, nenamieta
proti nemu, nezaujíma sa o svoje vlastníctvo a nestará sa o nehnuteľnosti. Je pravda, že žalobkyne
opakovane v konaní uvádzali, že až v dedičskom konaní po otcovi, ktorý zomrel 2.3.2017 sa dozvedeli,
že nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalovaného, že dom nie je v podielovom spoluvlastníctve v podiele 3/6

- iny v podiele ich otca. Svoje tvrdenia v tomto smere jednak nepreukázali, jednak sú právne irelevantné,
pretože už v dedičskom konaní po matke, ktorá zomrela v roku 2003, v zápisnici o predbežnom šetrení
uvádzali aj parcely, ktoré sú predmetom tohto sporu, tie však predmetom dedenia neboli, žalobkyne o
tom museli vedieť, boli účastníčkami dedičského konania, bolo im doručované dedičské rozhodnutie,
museli vedieť ktoré nehnuteľnosti prejednávané boli a ktoré neboli. Napriek tomu neuskutočnili žiadne

kroky, hoci sporné parcely uviedli, že patria do dedičstva po matke, rovnako nepodnikli žiadne kroky,
keď sa robil v obci I. K. ROEP, nie je podstatné, či doklady vybavoval alebo nevybavoval žalovaný,
skutočnosti ohľadne ROEP-u sú verejne známe. Prvé kroky podnikli až v roku 2018 čase vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, na súde prebieha konanie pod sp.zn. 10C/26/2018, hoci už v roku 2003vedeli, že sporné pozemky neboli predmetom dedenia po ich právnej predchodkyni a túto situáciu
žiadnym spôsobom neriešili.

13.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu
trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný, keďže
žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane,
teda žalobkyniam a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ani dôvody hodné osobitného

zreteľa, a to ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257
CSP. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a
o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.