Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 24, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118205390
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118205390.6

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci
žalobkyne:N.P.,A..X.X.XXXX,W.A.XXXX/X,Ž.,právnezastúpená:JUDr.MáriaMiháliková,advokátka
so sídlom Horný Val 9/19, 010 01 Žilina, IČO: 420 664 41, proti žalovaným v rade 1/: SAN & DRUM
INVEST s.r.o., so sídlom Dunajská 2304/4, 811 08 Bratislava, IČO: 476 604 57, v rade 2/ B.S.B.
CONSULTING plus s.r.o., so sídlom Haburská 25, 821 05 Bratislava, IČO: 506 530 41, obidvaja právne

zastúpení: JUDr. Jana Dráčová, advokátka so sídlom Čajakova 7, 811 05 Bratislava, IČO: 319 489 01v
rade 3/. P. J., A.. XX.XX.XXXX, W. A. X. XXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Lucia Morgošová, advokátka
so sídlom Béžová 6, 851 07 Bratislava, IČO: 42 346 932, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v

celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.3.2018 domáhala súdneho výroku, ktorým
by súd určil, že dobrovoľná dražba zo dňa 15.1.2018 o 11.00 hod., ktorej priebeh je osvedčený notárskou
zápisnicounapísanounotárkouJUDr.DagmarHudecovoupodč.NXX/XXXX,A.XXXX/XXXX,A.XXXX/
XXXX, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Ž. zapísané na LV č. XXXX: W. Č.. X

A.X.poschodívovchodeč.Xvobytnomdome,súpisnéč.XXXXA.J.A.XXXX/Xpostavenýnapozemku
KNC parcela č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere 196m2 v podiele 1/1; spoluvlastnícky
podiel 744/4318 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súpisné č. XXXX;
spoluvlastnícky podiel 744/4318 na pozemku KNC parcela č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria o
výmere 196m2 je neplatná.
2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodňovala tým, že bola výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností,

ktoré sú zapísané na LV č. XXXX F. O..Ú.. Ž., ktoré nadobudla na základe zmluvy o prevode vlastníctva
bytu pod č. Q. XXX/XXXX. Dňa 15.1.2018 o 11.00 hod. sa konala dražba predmetných nehnuteľností,
ktorej dražobníkom bol žalovaný v rade 1/, navrhovateľom dražby bol žalovaný v rade 2/ a vydražiteľom
stal žalovaný v rade 3/, ktorý je aktuálne ako vlastník predmetného bytu zapísaný na LV č. XXXX.
Žalobkyňa s odkazom na ust. § 21 ods. 2 Zák. č. 527/2002 uviedla, že bola dotknutá ako pôvodná
vlastníčkanasvojichprávach,predmetnoužalobousadomáhaurčenianeplatnostidanejdražby.Dôvody

pre ktoré žalobkyňa žiada určiť neplatnosť dražby sú nasledovné: A: neexistencia pohľadávky v čase
konania dražby, ktorý odôvodňovala tým, že dobrovoľnou dražbou sa realizoval výkon záložného práva
v prospech navrhovateľa dražby ako záložného veriteľa na vymoženie pohľadávky vo výške 4.687,- €
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.687,- € od 13.10.2014 do zaplatenia voči
záložnému dlžníkovi - vlastníkovi zálohu. Uvedená pohľadávka vznikla na základe rozsudku Okresného
súdu Žilina spis. zn. 8C 244/2015 zo dňa 8.2.2016 v prospech pôvodného veriteľa Finance 4 YOU a.s.

z titulu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.1.2012 na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi
úver vo výške 5.000,- € a dlžník uhradil splátku 313,- €. Pre neprijateľné zmluvné podmienky sa žalobcavzdalzmluvnýchúrokovazmluvnýchpokútapožadovallenvráteniepožičanýchfinančnýchprostriedkov
po odpočítaní zaplatenej splátky. Spolu so zmluvou o úvere bola podpísaná aj záložná zmluva na
zabezpečenie tejto pohľadávky, pričom zálohom sa stal byt s príslušenstvom vo vlastníctve dlžníčky

vydražený na dobrovoľnej dražbe. Vyššie opísaný dlh, istina bol v plnej výške splnený pred dňom
konania dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala 15.1.2018 a to na účet dražobníka, ktorému boli vyplatené
tieto finančné čiastky. Dňa 8.1.2017 suma 500,- €, dňa 8.1.2018 suma 500,- €, dňa 12.1.2018 suma
3.700,- €. Z uvedeného vyplýva, že v čase konania dražby neexistovala pohľadávka ktorú záložný veriteľ
vymáhal prostredníctvom dobrovoľnej dražby, t.j. odpadol zákonný dôvod na výkon záložného práva,

dobrovoľná dražba sa teda konala neoprávnene a bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti poukázala
na ust. § 7 ods. 2 Zák. o dobrovoľných dražbách s poukázaním na to, že vyhlásenie navrhovateľa
dražby o tom, že predmet dražby je možné dražiť a že sú splnené všetky podmienky pre vykonanie
dražby tak, ako je uvedené na strane 1.notárskej zápisnici je nepravdivé. Neuhradenie príslušenstva
pohľadávky, t.j. úrokov z omeškania v nepatrnej výške (v tomto prípade omnoho menej ako 2.000,-
€) nie je zákonným dôvodom na vykonanie dobrovoľnej dražby a takýto postup je možné považovať

za úžeru. B. Dražobník podmieňoval upustenie od dražby zaplatením jeho odmeny dlžníkom, ktorý s
poukazom na znenie ust. § 16 ods. 2 a § 19 ods. 1, písm. k) Zák. o dobrovoľných dražbách odôvodňovala
tým, že na dopyt akú sumu je potrebné uhradiť aby dražobník upustil od dražby dražobník uviedol,
že musí okrem príslušenstva istiny zaplatiť aj náklady dražby a odmenu dražobníka, pričom uvedené
náklady a odmenu vyčíslil v čase pred dňom vykonania dražby na sumu 3.793,- € (suma takmer

rovnajúca sa výške vymáhanej pohľadávky). Žalobkyňa uviedla že tvrdí, že dražobník nemá zákonný
nárok na úhradu odmeny dohodnutej medzi ním a záložným veriteľom ako navrhovateľom dražby.
Taktiež spochybňovala výšku nákladov dražobníka pred vykonaním dražby tak ako to žiadal. Uvedené
konanie dražobníka je v rozpore s dobrými mravmi a je v rozpore so zákonom. Žalobkyňa nemala
k dispozícií finančné prostriedky, ktoré nadhodnotenie a nezákonne požadoval dražobník a tento pre

nezaplatenie ním požadovanej sumy od dražby neupustil. C: Rozpor s dobrými mravmi pre prekročenie
primeraného rozsahu medzi výškou pohľadávky navrhovateľa dražby a hodnotou zálohu pri výkone
záložného práva ktorý odôvodňovala tým, že výška vymáhanej pohľadávky formou dobrovoľnej dražby
bola istina 4.687,- € a úroky z omeškania ročne zo sumy 4.687,- € od 3.10.2014 do zaplatenia (cca
1.000,- €) t.j. cca 5.800,- €. Hodnota draženej založenej nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku ktorý

dal vypracovať dražobník bola stanovená na suma 62.600,- €. Z uvedeného vyplýva, že záložný veriteľ
- navrhovateľ dražby začal v rozpore s dobrými mravmi vykonávať záložné právo na vec v hodnote viac
ako 60.000,- € pre pohľadávku 5.000,- €. V uvedenej súvislosti poukázala na ust. § 39 Obč. zákonníka,
v predmetnom prípade je výkon záložného práva zo strany žalovaného v rade 2/ v rozpore s dobrými
mravmi a to vzhľadom na hrubý nepomer pohľadávky žalovaného v rade 2/, ktorá predstavovala sumu

4.687,- € a hodnotou zálohu v sume 62.600,- €. Už samotná táto skutočnosť zakladá dôvod neplatnosti
dražby, pretože v danom prípade žalovaný v rade 2/ realizoval svoje záložné právo aj v rozpore s
ústavnou zásadou primeranosti výkonu práva. Týmto spôsobom došlo aj k zásahu do práva žalobkyne
na bývanie, pretože v danom byte má žalobkyňa a jej dcéra trvalý pobyt, bývajú v ňom a nemajú
nejaké iné obydlie k dispozícií. Uvedený postup záložného veriteľa bol neprimeraný, svoju pohľadávku si

mohol vymáhať formou dohody o splátkach, prevzatím dlhu treťou osobou alebo exekučným konaním. V
uvedenomprípadetedadošlokneprimeranostivecimedzivýkonomzáložnéhoprávaaprávanaobydlie,
neoprávnený zásad do obydlia je zásah, ktorý nemá oporu v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ,
nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody, lebo nie je nevyhnutným a
neprimeranýmnadosiahnutielegitímnehocieľa.D:Neplatnosťzáložnejzmluvy,ktorýodôvodňovalatým,

že zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje určiť neplatnosť dražby aj z dôvodu neplatnosti záložnej
zmluvy ktorou bola vymáhaná pohľadávka zabezpečená. Žalobkyňa nemá k dispozícií záložnú zmluvu
preto navrhla, aby ju doložil žalovaný v rade 2/. Podľa názoru žalobkyne je uvedená zmluva neplatná z
dôvodu rozporu dobrými mravmi, kedy kvôli úveru vo výške 5.000,- € si veriteľ podmieňoval poskytnutie
tohto úveru založením nehnuteľnosti v značnej hodnote, ktorá je v hrubom nepomere k výške úveru.

E: Navrhovateľ dražby riadne neoznámil dlžníčke postúpenie pohľadávky a nedoručil jej oznámenie o
začatí výkonu záložného práva, ktorý odôvodňovala s poukazom na ust. § 151 l ods. 1 Obč. zákonníka
a keďže si žalovaný v rade 2/ túto svoju povinnosť riadne nesplnil, aj toto je v rozpore so zákonom
a ďalším dôvodom, pre ktorý je možné považovať dražbu za neplatnú. F: Miesto konania dražby v
inom meste, ktorý odôvodňovala tým, že dobrovoľná dražba sa konala v Bratislave, pričom dražená

nehnuteľnosť sa nachádza v Žiline. Určením mieste dražby v inej lokalite ako je katastrálne územie
kde sa nachádza dražená nehnuteľnosť sa jednak zabránilo účasti väčšieho počtu záujemcov, keďže
väčšinou sa o nehnuteľnosti v určitej lokalite zaujímajú osoby, ktoré bývajú alebo pracujú v danom meste
(pričom v tomto prípade sa mohli zúčastniť dražby len špekulanti, ktorí využili nízku vyvolávaciu cenu)a počet účastníkov na dražbe mohol byť vyšší, keby sa dražba konala v Žiline a teda cena za ktorú bola
nehnuteľnosť vydražená, mohla byť zjavne vyššia. Žalobkyni sa pre jej zlú finančnú situáciu zabránilo
zúčastniť sa dražby ako verejnosť a tak môcť vykonať kontrolu v priebehu dražbu a podať prípadné

námietky do zápisnice o priebehu dražby. G: Nedodržanie postupu pri ohodnotení predmetu dražby,
podhodnotenie, znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom, ktorý odôvodňovala tým,
že je povinnosťou znalca zistiť aj pri náhradnom ohodnotení všeobecnú, teda trhovú hodnotu majetku
podľa osobitných predpisov. Pri dražbe nehnuteľnosti sa má vychádzať z trhovej hodnoty nehnuteľnosti s
prihliadnutím na jej neskoršie zhodnotenie, uvedené v znaleckom posudku vypracovanom Ing. Zuzanou

Ponechalovou č. 236/2017 absentuje. Naviac v tomto prípade bolo náhradné ohodnotenie vylúčené,
pretože žalobkyňa neznemožnila prístup do bytu za účelom jeho ohodnotenia. V reakcii na výzvu
dražobníka na sprístupnenie bytu za účelom jeho ohodnotenia uviedla, že sa v danom termíne nebude
nachádzať v mieste bydliska. Z uvedeného vyplýva, že dražobník mohol určiť iný termín obhliadky,
kedy by bolo objektívne možné zo strany vlastníčky bytu sprístupniť byt a na ktorý by sa zúčastnila
znalkyňa a mohla riadne obhliadnuť daný byt. Dražobník len poslal jednu výzvu s presne určeným

termínom v krátkej lehote od poslania výzvy, na list vlastníčky bytu nereagoval, čo evokuje dojem,
že mu nezáležalo na riadnom dodržaní ustanovení o ohodnotení nehnuteľnosti a na zistení reálnej
všeobecnej hodnoty bytu, ale len na formálnom dodržaní zaslaní výzvy na sprístupnenie bytu. Uvedený
postup dražobníka spôsobil, že byt je v znaleckom posudku podhodnotený a teda vyvolávacia cena
v rozpore so zákonom nízka. Obdobné byty v danej lokalite sa pohybujú za kúpnu cenu 80.000,- €

vyššie. Dražobník ani znalkyňa nepostupovali v tomto prípade s odbornou starostlivosťou a nedodržali
ust. zákona o dobrovoľných dražbách. H: Nedoručenie potrebných listín podľa zákona o dobrovoľných
dražbách do vlastných rúk a v zákonnej lehote, resp. ich nezverejnenie a neplatnosť zmluvy o vykonanie
dobrovoľnej dražby, ktoré dôvody odôvodňovala tým, že z opatrnosti napáda neplatnosť dražby aj
z uvedených dôvodov, teda možného nedoručenia všetkých zákonom požadovaných listín (znalecký

posudok, oznámenie o začatí výkonu záložného práva, oznámenie o dražbe, notárska zápisnica o
priebehu dražby) zákonom určeným osobám poštou do vlastných rúk a možného nezverejnenia týchto
listín v zákonom stanovenej lehote. K záveru uviedla, že taktiež napáda neplatnosť zmluvy o vykonanie
dobrovoľnej dražby najmä pre absenciu pravdivého vyhlásenia záložného veriteľa o výške pohľadávky
ako povinnej prílohy zmluvy.

3. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k podanej žalobe vyjadrili písomne spoločným vyjadrením prostredníctvom
právnej zástupkyne doručeným súdu dňa 2.10.2018, v ktorom uviedli, že nepopierajú, že dňa 15.1.2018
bola dražba predmetného bytu vykonaná, pričom žalovaný v rade 2/ bol navrhovateľom dražby ako
veriteľkpohľadávkevovýškeistiny4.687,-€spríslušenstvomvovýškeúroku5,05%ročneod3.10.2014
do zaplatenia ku dňu 30.10.2017 vyčíslil pohľadávku žalovaný v rade 1/ voči žalobkyni v sume 5.894,60

€. Vyčíslenie spolu s výzvou na úhradu a oznámením o postúpení pohľadávky poslal žalovaný v rade
2/ listom žalobkyni na adresu trvalého bydliska, zásielka sa však vrátila ako nedoručená z dôvodu
jej nevyzdvihnutia si na pošte. Žalobkyňa bola pritom zo zmluvy o úvere XXXXXXXXXX uzavretej
s pôvodným veriteľom povinná oznamovať zmenu adresy na doručovanie. Zmenu neoznámila ani
pôvodnému veriteľovi ani žalovanému v rade 2/. Z postoja žalobkyne v konaní spis. zn. 8C 244/2015

bolo zrejmé, že sa bude úhrade dlhu vyhýbať. Bolo to zrejmé aj z ďalších dlhov, ktoré žalobkyňa mala a
ktoré už boli vymáhané exekučne. Žalobkyňa vedela že dlhuje právnemu predchodcovi istinu 4.687,- € s
prísl., ktoré bola povinná splatiť do 3 dní po právoplatnosti rozsudku, ktorý sama k žalobe pripojila. Súd v
tomto konaní aj pri zvažovaní splátok dospel k záveru, že jej ich neprizná tak z dôvodu že svoju tvrdenú
ťaživú sociálnu situáciu nepreukázala, ako aj z dôvodu, že v konečnom dôsledku má vrátiť len istinu

so zákonným úrokom z omeškania. Žalobkyňa napriek vedomosti o dlhu, jeho výške a splatnosti tento
neplnila po dlhšiu dobu a to ani pôvodnému veriteľovi ani žalovanému v rade 2/. Žalovaný v rade 2/ tak na
základe výkonu záložného práva, ktoré bolo oznámené už pôvodným veriteľom a riadne na dotknutom
LV zapísané uzavrel so žalovaným v rade 1/ zmluvu o dobrovoľnej dražbe. O tom že žalobkyňa s
dostatočným predstihom o dobrovoľnej dražbe vedela svedčia aj prílohy, ktoré sama k žalobe pripojila a

to z výzvy na sprístupnenie nehnuteľností. V nej bola poučená, že má sprístupniť na určený termín (ktorý
bol dostatočne dlhý) odoslané 7.11.2017, termín určený na 22.11.2017 byt na ocenenie. Bola poučená,
že ak byt nesprístupní, bude vykonané znalecké ohodnotenie z dostupných informácií. Jej oznámenie o
tom, že sa po dobu 4 mesiacov nebude nachádzať v SR z pracovných dôvodov nič nemenilo na tom, že
bytsprístupniťmohlazabezpečeníminejosobyvbyte.Pripokuseoohliadkuzástupcužalovanéhovrade

1/ so znalkyňou v určenom termíne k bytu prišli a pokúsili sa ho obhliadnuť. Byt nebol prázdny, cez dvere
sa im ozvala dcéra žalobkyne, ktorá uviedla, že ich dnu nevpustí. V tom čase ak už žalobkyňa vedela
o svojej práci a slušnom zárobku v Nemecku mohla stále splniť svoj dlh, ktorý by medzitým nenarástol
o trovy dražby. Po spracovaní znaleckého posudku na ocenenie bytu s príslušenstvom podielu naspoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podielu na pozemku bol tento žalovaným v
rade 1/ žalobkyni zaslaný pod podacím číslom RE XXXXXXXXX SK. Žalobkyňa znalecký posudok s
oznámením o dražbe riadne prevzala. Tak ako žalobkyňa nesprístupnila byt na účely ohodnotenia,

nesprístupnila ho ani na ohliadky pred dražbou, o dátume a čase ktorých vedela z oznámenia o dražbe.
Voči znaleckému posudku nepodala žalobkyňa v zákonnej lehote žiadne námietky až do konania dražby
s dražobníkom žalovaným v rade 1/ ani s veriteľom žalobníkom v rade 2/ nenaviazala žiadnu písomnú
komunikáciu, ktorá by viedla k upusteniu od dražby. Žalovaný v rade 1/ nepopiera, že tesne pred
konaním prvého kola dobrovoľnej dražby uhradila žalobkyňa prostredníctvom tretích osôb sumu spolu

4.700,- €, nakoľko tým prejavila ochotu splatiť svoje záväzky, bezodkladne žalovaný v rade 1/ informoval
žalobkyňu mailom o potrebe doplatku a oznámil jej celkovú výšku pohľadávku, ktorú musí ako dlh ešte
splatiť. Na jeho mail nereagovala až do konania dražby napriek tomu, že ho dostala a vedela o ňom,
vyplýva to z prílohy ktorú k žalobe priložila. Predchádzala tomu SMS-komunikácia z 8. a 11.1.2018,
v ktorej bola žalobkyňa upozornená na potrebu úhrady celej dlžnej sumy aj s nákladmi dražobnej
spoločnosti a prejavený záujem žalobkyne o úhradu s uvedením mailovej adresy na vyčíslenie. Do

konania dražby nevyrovnala celú pohľadávku tak ako jej bola žalovaným vyčíslená a ani nenamietla jej
výšku. Žalovaný preto nemal splnené podmienky pre upustenie od dražby. Čo sa týka miesta dražby,
dražobník zvoli miesto, ktoré napriek vzdialenosti od predmetu dražby dávalo zo skúsenosti dražobníka
väčšie predpoklady na vyšší výťažok. Hlavné mesto Bratislava je nielen mestom s trvalým pobytom
jeho vlastných obyvateľov, ale vzhľadom na lepšie pracovné príležitosti a vyšší priemerný zárobok aj

mesto v ktorom sa zdržiavajú a prechodne v ňom bývajú aj obyvatelia Žiliny, ktorí mohli mať o dražený
byt záujem, pričom tak nemuseli na dražbu minúť viac času ako je nevyhnutné. Pre tých ktorí mali
o dražbu záujem a boli zo vzdialenejších regiónov bol zvolený termín konania dražby na 11.00 hod.,
aby mali dostatok času na príchod ako aj odchod späť. Dražby sa zúčastnilo 11 účastníkov z celého
Slovenska a aj niekoľko zo Žiliny a okolia. Dražba bola úspešná, nakoľko sa do nej zapojili viacerí

dražitelia a oproti vyvolávacej cene sa dosiahol vyšší výťažok o viac ako 13.000,- €. Z výsledku dražby
je zrejmé, že dražiteľ správne zvolil miesto a čas konania dražby. Žalovaní v rade 1/ a 2/ postupovali pri
dobrovoľnej dražbe v súlade so Zákonom č. 527/2002 Z.z. a dražbu považujú za platnú. Všetky údaje
uvádzané vo vyjadrení môžu preukázať oboznámením spisu žalovaného v rade 2/, ktorý ho predloží
na pojednávaní a tento dôkaz navrhujú vykonať prečítaním príslušných podkladov zo spisu žalovaného

v rade 1/. K jednotlivým právnym dôvodom a námietkam žalobkyne voči dobrovoľnej dražbe žalovaní
zastávajú nasledovné stanovisko rešpektujúc poradie námietok ktoré zvolila žalobkyňa: K bodu A: Na to,
aby sa dalo hovoriť o neexistencii pohľadávky, musela by žalobkyňa uhradiť celú istinu, nielen jej časť,
celé príslušenstvo ale aj dovtedy vzniknuté náklady dražby, vyplýva to z ust. § 19 Zák. o dobrovoľných
dražbách. Táto podmienka nebola v plnom rozsahu splnená, preto nebolo možné od dražby upustiť.

K bodu B: Námietka, že náklady nie sú odmenou dražobníka a na túto nemal dražobník nárok nie je
oprávnená, pričom poukázali na ust. § 2 písm. i) ako aj § 25 ods. 2, II.veta Zák. o dražbách. V danom
prípade tak odmena mala predstavovať pri uhradení dlhu pred dražbou 589,40 € spolu s ostatnými
nákladmi bol vyčíslený nárok správny a námietka žalobkyne, že odmena dražobníka nepatrí medzi
nákladydražbyjeneoprávnená.Dlhžalobkyneajpočiastočnejúhradeprevyšovalsumu2.000,-€oktorú

sa opiera žalobkyňa v žalobe a jej výklad ustanovenia § 7 ods. 2 je účelový a nesprávny. Žalovaný pri
výkonedražbypostupovalstriktnepodľaZák.527/2002.Pokiaľbyupustiloddražbybezplnenianiektorej
zo zákonných podmienok, znášal by náklady dražby sám v zmysle ust. § 25 ods. 6 Zák. o dobrovoľných
dražbách, nakoľko by zmaril neoprávnene dražbu. K bodu C uviedli, že žalobkyňa sa v tomto svojom
bode sústreďuje na neprimeranosť, ktorú posudzuje výlučne z pohľadu výšky pohľadávky vo vzťahu

k hodnote zálohu, opomína však skutočnosť, že svoj dlh sa ani nepokúšala plniť, bol jednoznačne
určený právoplatným rozsudkom a aj v konaní kde bola na zaplatenie zaviazaná sama vopred oznámila
neochotu ho plniť aj v budúcnosti. Sama si požičala od právneho predchodcu žalovaného v rade
2/ finančné prostriedky na renováciu bytu ako to v súdnom konaní uviedla. Nešlo tak o nevyhnutné
prostriedky na živobytie. Využila trend ochrany spotrebiteľa do absurdnej roviny, kedy predpokladala,

že napriek tomu, že je plne spôsobilá na právne úkony a zmluvy ktoré uzavrela si riadne prečítala,
nejakým spôsobom nebude musieť uhradiť ani požičanú sumu ani nepríde o byt, ktorý ako záloh pri
neplatení poskytla. To, že pravidelne zneužíva práva ako je to v tomto prípade vyplýva z 11 exekúcií
zapísaných v čase konania dražby na list vlastníctva, ktoré vyplývajú aj zo zápisnice o dražbe. Jej dlh
voči veriteľom, ktorí majú právo na svoje pohľadávky tak nie je nepatrný ako sa snaží predostrieť v

žalobe. Nie je možné sa pri posudzovaní dobrých mravov na celú vec pozerať len z perspektívy len
jediného jej konania. U žalobkyne je možné predpokladať že je notorickou neplatičkou a touto dražbou
len boli vymožené v prospech veriteľov prostriedky, ktoré mala už dávno uhradiť, preto nemožno bez
ďalšieho a bez porovnania použiteľnosti žalobkyňou uvádzanej judikatúry dospieť bez ďalšieho záveru,že je potrebné ju vzťahovať aj na uvedený prípad. Súdne konanie má v každom prípade stáť na princípe
všeobecnej spravodlivosti a preto je potrebné aj tvrdenia žalobkyne uvádzané v žalobe posudzovať
z tohto pohľadu. Poukázali na to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade

ju nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobkyňa mohla dražbu
odvrátiť, ak by riadne splatila dlh. Mala na to dostatok času a ako je zrejmé z jej pokusu o čiastočné
plnenie, mala aj iné možnosti uhradenia dlhu a vyhnutia sa výkonu záložného práva. K bodu D uviedli,
že ak chcela žalobkyňa ochrániť vlastníctvo bytu, mala svoj dlh splniť. Keď podpisovala záložnú zmluvu
uvedomovala si dôsledky neplatenia úveru a možnosť výkonu záložného práva. Teraz po viac ako 6

rokoch, zmluva bola uzavretá a podpísaná 21.1.2012, sa snaží zneužiť právo a účelovo napáda platnosť
záložnej zmluvy, ktorú ani riadne neodôvodňuje, ani zmluvu ako dôkaz neprikladá. Už skutočnosť,
že zmluvu ktorá sa viaže na jej vlastnícke právo stratila svedčí o tom, že ona sa o svoje vlastníctvo
nestará. Žalovaní považujú zmluvu za platnú a dôvod neplatnosti zmluvy z dôvodu dobrých mravov
ako ho označila žalobkyňa sa nemá zneužívať bez riadneho vyhodnotenia a preukázania dôvodov. K
bodu E uviedli, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva oznamoval žalobkyni ešte pôvodný

záložný veriteľ, ktorým bola spoločnosť Finance 4 YOU a.s., v čase keď nadobúdal žalovaný v rade 2/
pohľadávku výkon záložného práva bol už oznámený a zapísaný na liste vlastníctva k bytu. Žalovaný
v rade 2/ nemá k dispozícií uvedené listiny ale poukazuje na skutočnosť, že začatie výkonu záložného
práva bolo riadne ako poznámka na dotknutom LV zapísané a tiež na skutočnosť, že už v spomínanom
súdnom konaní sama žalobkyňa spomínala, že ju čaká dražba, z čoho možno jednoznačne usudzovať,

že jej oznámenie o výkone záložného práva bolo riadne oznámené a doručené, inak by o skutočnosti
začatia výkonu záložného práva vedomosť nemala, vyplýva to z rozsudku na ktorý sa sama odvolala.
Čo sa týka doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky, toto bolo doručované riadne poštou, zásielka
bola po neúspešnom pokuse o doručenie uložená na pošte a žalobkyňa si zásielku v odbernej lehote
nevyzdvihla. Zásielka bola uložená na pošte dňa 2.11.2017, odberná lehota končila 20.11.2017, v tom

čase sa doma zdržiavala, ako to vyplýva z listu žalobkyne žalovanému v rade 1/, ktorému výzvu na
sprístupnenie nehnuteľnosti prevzala (v odbernej lehote, kedy oznámenie o postúpení pohľadávky bolo
uložené na pošte) a na ňu reagovala, preto považuje žalovaný v rade 2/ svoju povinnosť oboznámiť
žalobkyňu s postúpením pohľadávky za splnené. K bodu F: Ako žalovaný v rade 1/ uviedol vyššie zvolil
pre dražbu miesto, ktoré napriek vzdialenosti od predmetu dražby dávalo zo skúsenosti dražobníka

väčšie predpoklady na vyšší výťažok, pričom toto bolo zabezpečené vhodne zvoleným časom dražby
na 11.hodinu, aby mal každý záujemca z ktoréhokoľvek miesta na Slovensku dostatok času tak na
príchod ako aj odchod späť. Dražby sa zúčastnilo 11 účastníkov z celého Slovenska a z nich niekoľko
zo Žiliny a okolia, dražba bola úspešná nakoľko sa do nej zapojili viacerí dražitelia a oproti vyvolávacej
cene sa dosiahol vyšší výťažok o viac ako 13.000,- €. Dražba nebola vykonaná niekde na periférii v

malej obci ale v hlavnom meste v jeho centre na T. J., ktoré dáva dobrú záruku úspešnosti dražby a
do ktorého doprava zo Žiliny je bezproblémová tak po diaľnici ako aj vlakom. Aj s ohľadom na výsledok
dražby nie je preto judikatúra na ktorú poukazovala žalobkyňa použiteľná ako dôvod neplatnosti dražby.
Len samotná vzdialenosť od miesta konania dražby nemôže byť vyhodnotením porušenia príslušných
ustanovení zákona. Žalobkyňa napáda v závere tohto dôvodu aj porušenie ustanovenia o verejnosti

dražby,žalovanýmniejezrejmé,akomalabyťverejnosťdražbyobmedzená,alevprípadeposudzovanej
dražby nešlo o zamedzenie prístupu komukoľvek a tiež sa dražba nediala za uzamknutými dverami.
Na preukázanie svojho tvrdenia o obmedzení verejnosti nepredkladá žalobkyňa žiaden dôkaz, ide
len o účelové tvrdenie, na dražbe bolo prítomných viacej ľudí a prístup do miestnosti nebol nikomu
obmedzený. K bodu G uviedli, že zákon prikazuje ohliadku znalcovi umožniť a predpokladá lehotu na

oznámenie 21 dní odo dňa odoslania oznámenia o termíne ohliadky, lehota bola dodržaná. Samotná
žalobkyňa na oznámenie reagovala 20 dní pred jej plánovaným termínom. Uviedla, že od 10.11.2017
do 2.3.2018 sa bude zdržiavať mimo SR. Toto tvrdenie považujú žalovaní za nepravdivé a účelové, lebo
dňa 8.12.2017 prevzala oznámenie o dražbe so znaleckým posudkom. Dňa 19.1.2018 potom prevzala
notársku zápisnicu o dražbe, jej opätovné tvrdenie, že znalecký posudok nemá k dispozícií a má ho

predložiť žalovaný sú manipulatívne a majú za účel vyvolať dojem nezákonného postupu žalovaného
v rade 1/ na jednej strane a na strane druhej ospravedlniť jej nečinnosť pri možnosti posudok namietať
v zmysle zákona. Po doručení znaleckého posudku žalobkyňa sa až do podania žaloby ku oceneniu
samotnému riadne v zmysle zákona neohradila. Poukazovali na ust. § 12 Zák. o dražbách v zmysle
ktorého si žalovaný svoju povinnosť splnil a lehotu dodržal. Práve pre účely zamedzenia vyhýbania sa

dražbe existuje aj odsek 3, podľa ktorého osoba ktorá má predmet dražby v držbe neumožní vykonanie
ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník
k dispozícií. Toto ustanovenie bolo využité pre zamedzenie ohliadky bytu žalobkyňou aj keby skutočne
nebola doma ako tvrdila cez dvere osoba ženského rodu, ktorá sa vydávala za jej dcéru, v byte sav čase ohliadky niekto nachádzal a bolo možné v prípade ohliadky možno dospieť aj k vyššej sume
ako k nej dospela znalkyňa, ktorá o rekonštrukcii bytu a jej rozsahu nevedela. Riadne bol splnený aj
odsek 4, aj keď nie je z doručenky nepochybne overiteľné, že v doručenej obálke bol znalecký posudok

je to zrejmé z gramáže zásielky, ktorá pri podaní presahovala 0,161 kg čo pri prevážení obdobnej
zásielkyzodpovedáobálkeoznámeniuodražbeaznaleckémuposudku.Vočiznaleckémuposudkumala
v zmysle odseku 5 citovaného ustanovenia právo žalobkyňa podať námietky, príp. žiadať o vyhotovenie
posudku iným znalcom, nič z toho však neurobila, čo vyplýva aj zo žaloby, nakoľko v nej takýto argument
absentuje. Ani v prípade napadnutia výšky ohodnotenia znaleckého posudku však nie sú v žalobe

uvedenéžiadnekonkrétnenámietkykspôsobuoceňovanianezákonnosti,nesprávnostipodkladovalebo
výpočtov. Žalobkyňa vychádza len z vlastných tvrdení bez predloženia akéhokoľvek dôkazu. K bodu
H žalovaní uviedli, že ide o arbitrárny dôvod a snahu zamestnať žalovaného predkladaním dôkazov.
Dôkazné bremeno je na strane žalobkyne, nie na strane žalovaných, žalobkyňa musí preukázať svoje
tvrdenia na to, aby vôbec mohla byť vec riadne posúdená. Žalovaní nemajú záujem nahrádzať za
žalovanú jej povinnosti vyplývajúce z § 132 CSP, napriek tomu sa nebránia aby dostal súd k nahliadnutiu

ich dokumentáciu ktorú k prípadu majú. Na rozdiel od žalobkyne postupovali s primeranou opatrnosťou
a zákonne vo veci, až do poslednej chvíle nebránili žalobkyni aby splatila svoj dlh a vyhla sa tak dražbe.
Za tým účelom žalovaný v rade 1/ vykonal opatrenie navyše, keď zistil možné mailové spojenie na
žalobkyňu a upozornil ju na potrebu doplatenia presnej sumy. Čo sa týka povinne zverejňovaných údajov
súvisiacich s dražbou v obchodnom registri, môže si ich žalobkyňa dohliadať a porovnať plnenia lehôt.

Čo sa týka zverejnenia v obci, taktiež je zistiteľné prostredníctvom elektronickej tabule. Výpisy listu
z vlastníctva zas potvrdzujú stav jednotlivých zápisov na dotknutom liste vlastníctve. Aj v prípade ak
žalobkyňa sama nevie uvedené informácie zistiť a porovnať je riadne zastúpená advokátkou, ktorej
sú tieto postupy zrejmé. Čo sa týka zmluvy medzi žalovaným v rade 1/ a 2/ nejde o zmluvu, ktorú je
povinný predĺžiť záložcovi v zmysle zákona ani navrhovateľ dražby ani dražobník. Na ochranu dlžníka

slúžia v zákone o dobrovoľných dražbách pred neúmerne vysokou dohodnutou odmenou dražobníka
ustanovenia limitujúce vzťah dlžníka k zodpovednosti za výšku odmeny. Podľa § 25 ods. 2, 1.veta, ak
je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, vlastník predmetu dražby znáša odmenu dražobníka najviac
v rozsahu 10% z výťažku dražby, nie však viac ako 20% z výšky pohľadávky. Žalovaní v závere svojho
vyjadrenia uviedli, že žalobou podľa § 131 CSP sa má uplatniť právo na ochranu ohrozeného alebo

porušeného práva, v tomto prípade však ide podľa žalovaných o ohrozenie práv nadobudnutých riadnym
zákonným spôsobom a zneužitie práva zo strany žalobkyne. Len sama svojim vlastným konaním a
nekonaním spôsobila, že došlo k dražbe jej bytu a prišla o svoje bydlisko. Mala dostatok času vrátiť
dlžnú sumu, ale spoliehala sa na svoju nedotknuteľnosť. Nie je možné v právnej spoločnosti tolerovať
nevymožiteľnosť práva a to ani pod rúškom ochrany spotrebiteľa, preto aj z hľadiska zachovania

princípov všeobecnej spravodlivosti komplexom nazeraní na daný prípad je nepochybné, že žalobkyňa
sa nedovoláva svojho práva, ale snaží sa na úkor iných pre seba vyťažiť neprimerané výhody.
4. Žalovaný v rade 3/ sa k podanej žalobe vyjadril písomne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
podaním doručeným súdu dňa 23.10.2018, v ktorom uviedol, že má za to, že žaloba žalobkyne je v
celom rozsahu nedôvodná a trvá na tom, že vlastnícke právo k bytu nadobudol príklepom licitátora na

základe dražby vykonanej v súlade s existujúcou právnou úpravou. Z dôvodu limitovanej informovanosti
žalovaného v rade 3/ sa vyjadrí k tým žalobkyňou namietaným dôvodom neplatnosti dražby o ktorých
má vedomosť, resp. ku ktorým je spôsobilý relevantne sa vyjadriť z pozície vydražiteľa bytu. K bodu
A; B, ktoré uviedla žalobkyňa v dôvodoch svojej žaloby uviedol, že podľa jemu dostupných informácii,
pohľadávka navrhovateľa dražby nebola v čase konania dražby v celom rozsahu uspokojená, čoho

v dôsledku nemožno považovať námietku žalobkyne za dôvodnú. Žalobkyňa vôbec neuhradila časť
judikovanej istiny a časť úrokov z omeškania ani náklady dražby v zmysle § 2 písm. i) Zák. o
dobrovoľných dražbách vo výške 4.987,60 € podľa vyčíslenia dlžnej sumy zo dňa 13.1.2018 pričom
poukázalnaust.§19ods.1,písm.k),§2písm.i)Zák.odobrovoľnýchdražbáchzktorejprávnejúpravyje
zrejmé,ženámietkažalobkyneohľadomneexistenciepohľadávkyvčasekonaniadražbyniejedôvodná,

keďže žalobkyňa preukázateľne neuhradila sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom v celom
rozsahu ani náklady dražby a to aj napriek tomu, že po vykonanej čiastočnej úhrade bola dražobníkom
informovaná o potrebe doplatenia celého dlhu. Dlh žalobkyne aj po vykonanej čiastočnej úhrade v
čase konania dražby existoval, pričom bol preukázateľne vyšší ako minimum stanovené v zákone o
dobrovoľných dražbách v sume vo výške 2.000,- € (a to aj ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného

práva podľa § 3 ods. 6 Zák. o dobrovoľných dražbách). K bodu C v uvedenom v dôvodoch žaloby
uviedol, že s argumentáciou žalobkyne, ktorá by mala predstavovať samostatný dôvod neplatnosti
dražby sa nestotožňuje. Pri posudzovaní namietanej neprimeranosti dražby a rozporu s dobrými mravmi
je nevyhnutné vychádzať z konkrétnych okolnosti prípadu ktoré žalobkyňa v žalobe opomenula uviesť.Judikatúra na ktorú žalobkyňa poukazuje je celkom zjavne nepoužiteľná na prejednávaný prípad z
dôvoduexistujúcichodlišnýchskutkovýchokolností(kedypredmetomposudzovanianebolitzv.chronickí
neplatiči z množstvom dlhov viaznucich na nehnuteľnosti, ktorá predstavovala ich obydlie vymáhaných

v exekučných konaniach) a nejednalo sa ani o výkon záložného práva na podklade už judikovaných
pohľadávok záložného veriteľa. Žalovaný v rade 3/ považuje za absurdnú námietku žalobkyne ohľadom
výkonu záložného práva v rozpore s dobrými mravmi, keďže je to práve žalobkyňa, ktorá dlhodobo
odmietala splniť svoj dlh veriteľovi spoliehajúc sa pritom na absolútnu nedotknuteľnosť obydlia. Uvedené
pritom celkom zreteľne vyplýva z chronologického sledu udalostí - konkrétnych okolností prípadu: a

to poskytnutie úveru žalobkyni, žalobkyňa uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere s pôvodným
veriteľom dňa 25.1.2012, úver bol poskytnutý vo výške 5.000,- €, ktorý žalobkyňa spotrebovala a
pôvodnému veriteľovi zaplatila len 313,- €; súdny spor z dôvodu neplatenia zo strany žalobkyne
sa pôvodný veriteľ obrátil na súd za účelom ochrany svojich práv žalobou zo dňa 12.2.2014, dňa
8.2.2016 vydal Okresný súd v Žiline pod spisovou značkou 8C 244/2015 rozsudok na základe ktorého
po zohľadnení čiastočného späťvzatia návrhu žalobkyňu zaviazal vrátiť pôvodnému veriteľovi sumu

skutočne poskytnutých a nevrátených peňažných prostriedkov vo výške 4.687,- € s prísl. od 3.10.2014
do zaplatenia. V rámci rozhodovania súd prvej inštancie zvažoval povolenie splácania dlhu v splátkach,
k tomu však nepristúpil vzhľadom k tomu, že žalobkyňa jednak nijakým spôsobom bližšie nepreukázala
svoje tvrdenia ohľadom ťaživej sociálnej situácie a jednak z dôvodu, že žalobkyňa systematicky a
prednostne už ani netvrdila ochotu akéhokoľvek svojho plnenia (strana 7 rozsudku). Už z uvedeného

je preukázateľný postoj žalobkyne vo vzťahu k neochote akéhokoľvek budúceho plnenia dlhu svojmu
veriteľovi (a to ani na splátky). Žalobkyňa následne ani nesplnila judikovaný dlh a to ani čiastočne na
splátky, za celé obdobie vykonala len jednu jedinú platbu v sume 500,- € (január 2017). V súlade s
jej dovtedajším postojom žalobkyňa veriteľa žiadnym spôsobom nekontaktovala na účely dohodnutia
splátok, príp. iného spôsobu splnenia jej dlhu - skutočne požičaných peňazí ktoré spotrebovala ešte v

roku 2012. Výkon záložného práva vzhľadom na postoj žalobkyne záložný veriteľ využiť svoje zákonné
právo a niekedy v mesiaci október 2017 (1 a pol roka po vydaní rozsudku a takmer 6 rokov po poskytnutí
úveru) oznámil žalobkyni výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Žalobkyňa opäť namiesto
toho aby sa vôbec pokúsila dohodnúť so svojim veriteľom (na postupnom splácaní dlhu, poprípade
jednorazovej úhrade dlhu, ktorý vznikol pred viac ako piatimi rokmi dňa 10.11.2017 podala na súd

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti pôvodnému
veriteľovi a dražobníkovi zdržať sa výkonu záložného práva k bytu. Z odôvodnenia návrhu je pritom
zrejmé, že žalobkyňa namiesto akejkoľvek snahy a prejavu vôle splniť judikovaný dlh argumentovala
neprimeranosťou výkonu záložného práva s prihliadnutím na výšku pohľadávky a nedotknuteľnosť jej
obydlia. Je tak úplne zrejmé, že žalobkyňa ani v tom čase neprejavila žiadnu ochotu a vôľu riadne splniť

svoj dlh, spoliehajúc sa pritom na absolútnu ochranu obydlia. V tejto súvislosti nemožno opomenúť fakt,
že dcéra žalobkyne je dávno plnoletá a teda má a môže si zabezpečiť svoje vlastné bývanie. Pokiaľ
žalobkyňa argumentuje stratou základných istôt v rodiny (výkonom záložného práva) je potrebné si
uvedomiť, že za takúto prípadnú stratu obydlia a istôt v rodine je zodpovedná výlučne a práve žalobkyňa
ako chronický neplatič, keďže jedine jej (ne) konanie a finančná nedisciplinovanosť vyústili do straty

vlastníckehoprávakjejobydliu.SargumentácioužalobkynesanapokonsprávnevysporiadalajOkresný
súd v Žiline, ktorý jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením zo dňa 10.1.2018 spis.
zn. 41Csp 259/2017-66 zamietol. Súd v predmetnom uznesení naviac uviedol, že ochranu obydlia nie
je možné ponímať absolútne tak, že každá dražba bytu je porušením ústavného práva na ochranu
obydlia. Vzhľadom na skutočnosti ktoré uviedla žalobkyňa v návrhu možno konštatovať, že predmetná

dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave, sleduje legitímny cieľ ktorým je plnenie uhradzovacej
funkciezáložnéhoprávaakeďžežalobkyňanezaplatilasvojdlhžalovanémuvrade1/,pričompredmetná
pohľadávka je už právoplatne priznaná súdom, nemožno ju považovať za nevyhnutné a neprimerané
opatrenie. Po vydaní zamietavého uznesenia, čiže až potom ako súd v poradí už druhýkrát vykonal
kontrolunadpostupomveriteľaprivymáhanídlhuvočižalobkyni,žalobkyňaprostredníctvomtretíchosôb

uhradila časť judikovanej pohľadávky, zvyšnú časť dlhu ponechala bez povšimnutia a akejkoľvek svojej
aktivity. Opäť len iniciovala ďalšie súdne konanie, v ktorom kladie osobitný dôraz na nutnosť ochrany
jej obydlia, ktorú žalobkyňa chápe ako absolútnu, ktorá sa má na úkor veriteľov poskytovať neplatičom
za každých okolností. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že žalobkyňa viedla s pôvodným veriteľom aj
ďalší súvisiaci spor (o čiastočnú neplatnosť právneho úkonu) opäť zrejme výlučne v snahe oddialiť

splnenie svojich záväzkov, zaťaženosť zálohu (bytu) v čase výkonu záložného práva. V intenciách
individuálnych okolností prípadu je ďalej nevyhnutné zdôrazniť, že pohľadávka navrhovateľa dražby
vôbec nepredstavovala ojedinelý peňažný záväzok žalobkyne, v čase oznámenia o začatí výkonu
záložného práva, resp. v deň konania dražby totiž existovalo ďalších min. 11 dlhov žalobkyne, ktoré bolineúspešne vymáhané cestou exekučných konaní (a to už od roku 2012). V čase pred vykonaním dražby
viazlo na byte okrem záložného práva navrhovateľa dražby ďalších 11 exekučných záložných práv,
ktorýchspisovéznačkysoznačenímsúdnychexekútorovžalovaný3/zároveňoznačil.Žalovaný3/nemá

k dispozícii informácie a podklady týkajúce sa zriadených exekučných záložných práv k vydraženému
bytu, a teda nevie uviesť, do akej hodnoty bol byt - záloh v čase konania dražby zaťažený. S poukazom
na počet veriteľov žalobkyne je však dôvodné predpokladať, že nešlo o žiadnu zanedbateľnú výšku
dlhov viaznucich na byte. Žalobkyňa argumentuje tým, že postup záložného veriteľa bol neprimeraný,
svoju pohľadávku si mohol vymáhať formou dohody o splátkach, prevzatím dlhu treťou osobou alebo

exekučným konaním. Podľa názoru žalobkyne na to, aby mohla byť dobrovoľná dražba zákonná,
musí byť zohľadnený princíp proporcionality vrátane princípu zvýšenej ochrany chránených osôb
(spotrebiteľ a právo na obydlie). Vychádzajúc z vymedzenia konkrétnych okolností prípadu vyznieva
argumentácia žalobkyne ohľadom dostupných možností záložného veriteľa smerujúcich k uspokojeniu
jeho pohľadávky absurdne. Z dôvodu postoja samotnej žalobkyne - absolútne žiadny záujem o
akékoľvek splácanie (judikovanej) pohľadávky, ktorý skonštatoval aj samotný Okresný súd Žilina v rámci

rozsudku, je zrejmé, že žiadna dohoda o splátkach so žalobkyňou nebola možná. Žalobkyňa vôbec
nemala záujem o uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa, neprejavila žiadnu ochotu a ani snahu
o akékoľvek postupné splácanie dlhu. Aj napriek tomu momentálne v žalobe argumentuje tým, že
záložný veriteľ mal svoju pohľadávku „vymáhať“ formou dohody o splátkach alebo dokonca prevzatím
dlhu treťou osobou. V tomto kontexte sa natíska otázka, ako mohol záložný veriteľ „donútiť“ žalobkyňu,

aby postupne splácala pohľadávku, resp. aby zabezpečila tretiu osobu, ktorá by prevzala jej dlh.
Táto námietka žalobkyne je úplne irelevantná, jediná osoba, ktorá mohla a mala aktívne postupovať
smerom k záložnému veriteľovi a splneniu svojho dlhu (skutočne požičaných a spotrebovaných cudzích
peňazí), je práve žalobkyňa. Táto však namiesto plnenia svojich dlhov len iniciuje ďalšie a ďalšie súdne
spory argumentujúc nedotknuteľnosťou jej obydlia. Žalobkyňa v súdnych sporoch prezentuje postoj, v

zmysle ktorého nemôže prísť o obydlie za žiadnych okolností, veď je nedotknuteľné. Z jej pohľadu je
nepodstatné, koľko má dlhov, či ich vôbec spláca, podstatné je, že kvôli svojim dlhom predsa nemôže
ani chronický neplatič prísť o strechu nad hlavou (akokoľvek nezodpovedne sa správa k plneniu svojich
záväzkov). Tu je však nutné zdôrazniť, že aj ochrana obydlia, na ktorú tak žalobkyňa (v jej prípade
nedôvodne) kladie dôraz, nie je bezhraničná. Je vylúčené, aby v demokratickom právnom štáte veriteľ

nemal možnosť vymôcť svoju pohľadávku od dlžníka, hoci aj na úkor straty jeho obydlia, pokiaľ dodrží
zákonom stanovený postup, a najmä pokiaľ dlžník neprejavuje vôbec žiadnu ochotu ani snahu plniť
svoj dlh. Nadväzujúc na uvedené je taktiež v rozpore s princípmi právneho štátu, aby bol záložný
veriteľ nútený vymáhať svoju už judikovanú pohľadávku (pod súdnym dohľadom) v rámci exekučného
konania, kde by bol zaradený na 12. miesto (!). Za daných konkrétnych okolností nemožno od záložného

veriteľa rozumne a najmä spravodlivo požadovať, aby nevykonal záložné právo formou dobrovoľnej
dražby a svoju pohľadávku si vymáhal v exekučnom konaní ako 12. veriteľ v poradí, a to aj napriek
tomu, že predchádzajúci oprávnení neboli do času konania dražby uspokojení. K namietanému hrubému
nepomeru medzi výškou pohľadávky a hodnotou bytu, ako zálohu - je potrebné si uvedomiť, že byt
bol zabezpečený 11 exekučnými záložnými právami, t.j. hodnota pohľadávok nie je v žiadnom hrubom

nepomere k hodnote zálohu (keďže prípad je potrebné posudzovať komplexne z pohľadu okolností
týkajúcich sa osoby žalobkyne). Ak by aj byt nebol predaný na dražbe, skôr či neskôr by sa pristúpilo
k predaju bytu podľa exekučného poriadku, pričom z výťažku by boli uspokojení aj ostatní veritelia
žalobkyne. Žalobkyňa si tak z dôvodu existencie svojich dlhov, ktoré si postupne vytvorila, musí byť
veľmi dobre vedomá nevyhnutnosti straty obydlia. Mimochodom, žalobkyňa mala dostatok času na

to, aby zvrátila vykonanie dražby pre pohľadávku, ktorej vznik je datovaný 6 rokov spätne ku dňu
konania dražby. Navyše, v tomto konkrétnom prípade nemožno opomenúť významný fakt, že postup
záložného veriteľa neprebiehal bez súdnej kontroly, a to dokonca opakovanej (judikovanie pohľadávky
zaťaženej záložným právom, s tým súvisiaci spor o neplatnosť právneho úkonu a v neposlednom
rade konanie o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúceho k povinnosti

zdržať sa výkonu dražby). Pokiaľ by bola žalobkyňa natoľko aktívna v komunikácii so svojimi veriteľmi
(splácaní svojich dlhov) ako v sporoch smerujúcich k oddialeniu jej povinnosti plniť si svoje dlhy, vôbec
by sa nedostala do situácie ohrozujúcej jej právo na obydlie. Neprimeraný, šikanózny výkon práv (pod
záštitou ochrany obydlia) možno v intenciách individuálnych okolností prípadu konštatovať práve na
strane žalobkyne vo vzťahu k jej veriteľom. Namiesto toho, aby sa žalobkyňa čo i len pokúsila aspoň

čiastočne plniť svoje dlhy, využíva všetky dostupné právne prostriedky k tomu, aby oddialila splnenie
svojich záväzkov, domnievajúc sa pritom, že obydlie každého, t.j. aj osoby chronického neplatiča,
akým žalobkyňa preukázateľne je, požíva absolútnu ochranu erga omnes. Žalovaný 3/ je presvedčený,
že takýto výkon práv žalobkyne nemôže požívať súdnu ochranu. Ani obydlie nemožno chrániť nadrozumné a legitímne očakávania. Argumentácia žalobkyne ohľadom neprimeranosti dražby by bola
namieste v prípade, ak by žalobkyňa mala jeden ojedinelý dlh - jedného veriteľa s pohľadávkou vo výške
neprimeranej k hodnote zálohu, ktorý by nebol zaťaženými žiadnymi exekučnými záložnými právami.

V takom prípade možno spravodlivo apelovať na záložného veriteľa s judikovanou pohľadávkou, aby
v prípade neochoty dlžníka zaplatiť alebo aspoň postupne splácať svoj dlh, uprednostnil výkon svojich
práv cestou exekučného konania. To však ani zďaleka nie je skutkový stav prejednávaného prípadu,
kde sa stretávame so zneužitím inštitútu ochrany obydlia v snahe zabrániť veriteľom vo výkone ich
ústavou garantovaných majetkových práv. Pri výkone záložného práva nepopierateľne existuje pnutie

medzi záujmom záložcu a záložného veriteľa, kedy každý sleduje iný cieľ. „...Takéto pnutie pritom
pôsobí aj pri takej dobrovoľnej dražbe, ktorá nevykazuje znaky podvodnej snahy získať založenú vec
pod trhovú cenu (pričom tento záver nemôže spočívať výlučne na predstavách všeobecného súdu o
všeobecnej praxi pri prevažujúcej praxi výkonov záložných práv na Slovensku, ale musí byť podporený
konkrétnymi zisteniami vzťahujúcimi sa na vec dobrovoľnej dražby.“ (z uznesenia ÚS SR zo dňa
24.09.2014, sp. zn.: PL. ÚS 23/2014-18). Vychádzajúc z vyššie vymedzených konkrétnych okolností

prípadu možno vo vzťahu k realizácii dražby ako ultima ratio v danom prípade konštatovať splnenie
predpokladov čo do vhodnosti, nevyhnutnosti, ako aj proporcionality použitého spôsobu výkonu práv
navrhovateľadražby.Výkonomzáložnéhoprávanavrhovateľdražbysledovalsplnenielegitímnehoúčelu
- zabezpečenie uhradzovacej funkcie. Pohľadávka, ktorá bola predmetom výkonu záložného práva, bola
judikovaná súdom v rozsudku (nemožno preto uvažovať o žiadnom svojvoľnom výkone práva veriteľa

bez súdnej kontroly). Žalobkyňa pohľadávku - skutočne spotrebované cudzie peniaze - nemala záujem
splniť, a to ani čiastočne na splátky. Žalobkyňa so svojím veriteľom vôbec nekomunikovala v súvislosti
s akýmikoľvek dostupnými možnosťami splnenia svojho dlhu. V čase judikovania pohľadávky viazlo
na zálohu viac ako 10 exekučných záložných práv. Pohľadávka bola pôvodnému veriteľovi priznaná
rozsudkom z januára 2016. Záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva až koncom roka 2017,

kedy žalobkyňa opäť mala dostatok času na to, aby zabezpečenú pohľadávku splatila. Aj ďalší postup
záložného veriteľa bol predmetom súdneho prieskumu, kedy súd rozhodoval o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia žalobkyne - uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva. Okresný
súd v Žiline predmetný Návrh žalobkyne posúdil, a následne zamietol. Za daných okolností bol postup
záložného veriteľa riadne preskúmaný. Za situácie, kedy žalobkyňa dlhodobo odmietala splniť svoj

dlh čo i len postupne na splátky, mal veriteľ k dispozícii možnosť výkonu záložného práva alebo
možnosť iniciovania exekučného konania. Ako však už bolo uvedené, v prípade iniciovania exekučného
konania by bol záložný veriteľ zaradený na 12. miesto. Nemožno preto spravodlivo požadovať od
záložného veriteľa, aby si svoju pohľadávku vymáhal cestou exekúcie za stavu, kedy sa 11 iných
oprávnených veriteľov (za ktorých by bol zaradený) nedomohlo žiadneho uspokojenia svojich vlastných

pohľadávok od žalobkyne. Pre záložného veriteľa preto neexistoval žiadny iný vhodný prostriedok
ochrany jeho majetkových práv. Z hľadiska proporcionality zásahov do práv proti sebe stojacich osôb
(záložcu a záložného veriteľa) je nutné zodpovedať otázku, či za daných okolností bolo alebo nebolo
nevyhnutné realizovať výkon záložného práva predajom bytu. Bez zrealizovania dražby (na ktorej
zvrátenie mala žalobkyňa množstvo času a priestoru) by sa záložný veriteľ vôbec nedomohol ochrany

svojich majetkových práv a to na úkor osoby, ktorá k plneniu svojich záväzkov nepristupuje zodpovedne.
Ak by aj v budúcnosti došlo k exekučnému predaju Bytu žalobkyne, záložný veriteľ by vzhľadom na
celkový počet predchádzajúcich veriteľov a celkové zaťaženie zálohu nemusel byť vôbec uspokojený.
Na druhej strane, práve z dôvodu celkovej zaťaženosti zálohu by bol zásah do namietaného práva
žalobkyne na ochranu obydlia, NEZVRATNÝ. Inak povedané, možno s istotou konštatovať, že skôr či

neskôr by žalobkyňa v príčinnej súvislosti so svojím správaním o svoje obydlie prišla. Žalobkyňa sa
však spolieha na to, že tak, ako sa jej to darilo doposiaľ, bude schopná šikanóznym výkonom práv (pod
prizmou ochrany obydlia) donekonečna odďaľovať uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov. Takéto
konanie však nemôže požívať súdnu ochranu. Žalobkyňa necíti zodpovednosť za svoje dlhy spoliehajúc
sa pritom na ochranu obydlia, ktorá však nemôže byť v podmienkach právneho štátu bezhraničná.

Žalobkyňa na jednej strane vôbec nerešpektuje právo svojich veriteľov na ochranu ich majetkových
práv a tieto ignoruje, na strane druhej sa však cestou súdu domáha ochrany svojho práva na obydlie,
ktoré má byť nedotknuteľné (bez ohľadu na výšku jej dlhov). Takéto konanie žalobkyne bez ďalšieho
vykazuje znaky zjavného zneužitia práv. Skutočnosť, že žalobkyňa preukázateľne nemá žiadny záujem
o plnenie svojich záväzkov napokon vyplýva aj z jej správania sa voči žalovanému 3/, ktorému doposiaľ

neposkytla žiadne peňažné plnenie titulom užívania bytu v čase po vykonaní dražby (poplatky hradené
správcovi bytového domu). Žalobkyňa žalovaného 3/ za týmto účelom dokonca vôbec nekontaktovala,
hoci jej musí byť zrejmé, že žalovaný 3/ platí úhrady za užívanie bytu za čas, kedy ho žalobkyňa sama
(resp. jej dcéra) užíva. Je namieste otázka, či je možné v právnom štáte poskytovať súdnu ochranuobydlia osobe, ktorá ako občan vôbec neplní (a ani nemá vôľu) plniť svoje záväzky, a to na úkor ochrany
majetkových práv iných osôb, ktoré majú určité legitímne očakávania vo vzťahu k vymožiteľnosti svojich
pohľadávok, pokiaľ budú postupovať súladne so zákonom. K namietanej neplatnosti záložnej zmluvy -

bodD,knámietke,ženavrhovateľdražbyriadneneoznámilžalobkynipostúpeniepohľadávkyanedoručil
jej oznámenie o začatí výkonu záložného práva - bod E , k námietke týkajúcej sa miesta konania dražby
v inom meste - bod F, k nedodržaniu postupu pri ohodnotení predmetu dražby, podhodnotenie, znalecký
posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom - bod G, k nedoručeniu potrebných listín podľa ZoDD
do vlastných rúk a v zákonnej lehote, resp. ich nezverejnenie a neplatnosť zmluvy o vykonaní DD -

bod H, žalovaný 3/ uviedol, že vzhľadom na už avizovaný informačný deficit žalovaného 3/ týkajúci sa
všetkých podrobností právneho vzťahu medzi žalobkyňou a Navrhovateľom dražby (resp. jeho právnymi
predchodcami) vyplývajúci z postavenia žalovaného 3/ ako vydražiteľa bytu, sa v tomto štádiu konania
nevie relevantne vyjadriť k ostatným namietaným dôvodom neplatnosti dražby, nakoľko v tejto súvislosti
bude smerodajné najmä vyjadrenie ostatných žalovaných. Odhliadnuc od predchádzajúceho, žalobkyňa
napáda neplatnosť záložnej zmluvy (opäť pre rozpor s dobrými mravmi), a to bez toho, aby zmluvu vôbec

súdu predložila. Fakt, že žalobkyňa nemá k dispozícii záložnú zmluvu, ktorú podpísala, opäť len svedčí
o jej nezodpovednosti, finančnej nedisciplinovanosti a v neposlednom rade preukazuje, že žalobkyni sú
jej záväzky (a ich plnenie) ľahostajné. Žalovaný 3/ sa bez toho, aby mal k dispozícii rovnopis záložnej
zmluvy, domnieva, že samotná skutočnosť, že založená vec má inú (väčšiu) hodnotu, ako je hodnota
zálohom zabezpečenej pohľadávky, sama osebe nemôže spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy (viď.

napr.rozsudokKrajskéhosúduvTrenčínezodňa14.03.2018,sp.zn.:5Co/256/2017).Nepomerhodnoty
zabezpečenej pohľadávky a zálohu nemôže byť dôvodom pre záver o konaní v rozpore s dobrými
mravmi, keďže po realizácii záložného práva sa výťažok nepoužitý k uspokojeniu pohľadávky vydáva
záložcovi. Je vecou záložcu či svoju vec založí alebo nie, on je povinný zistiť si, akú skutočnú hodnotu
má založená vec v jeho vlastníctve (porovnaj rozhodnutie NS ČR zo dňa 16.04.2009, sp. zn. 21 Cdo

1425/2008). Pokiaľ žalobkyňa namieta, že jej nebolo riadne oznámené začatie výkonu záložného práva,
uvedené tvrdenie je v rozpore s obsahom Návrhu samotnej žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia doručenému Okresnému súdu Žilina dňa 10.11.2017, keďže Žalobkyňa predmetný Návrh
podala na základe oznámenia o dražbe. Pokiaľ žalobkyňa namieta miesto konania dražby mimo miesta,
kde sa nehnuteľnosť nachádza, žalovaný 3/ je presvedčený o tom, že takáto argumentácia taktiež nie je

relevantná, vzhľadom k tomu, že dražba sa konala v hlavnom meste Slovenskej republiky, kde, ako je
všeobecne známe, dosahuje obyvateľstvo v celoslovenskom merítku najvyššie príjmy, pričom v tomto
meste prechodne (počas pracovného týždňa) prebýva veľký počet obyvateľov aj zo Žilinského kraja.
Napokon aj žalovaný 3/, ako vydražiteľ bytu, býva v Žiline a na dražbu do iného mesta sa dostavil.
Na dražbe bol dostatočný počet záujemcov, čo napokon viedlo k úspešnosti dražby, v čoho dôsledku

podľa názoru žalovaného 3/ nie je daný ani tento žalobkyňou namietaný dôvod neplatnosti dražby.
Podľa informácií dostupných žalovanému 3/ si žalovaní 1/ a 2/ riadne splnili svoje povinnosti vyplývajúce
zo ZoDD aj vo vzťahu k oceneniu predmetu zálohu. Námietka žalobkyne v tejto súvislosti opäť len
potvrdzuje doterajšiu argumentáciu žalovaného 3/ vo vzťahu k šikanóznemu výkonu jej práv. Žalobkyňa
totižsamaodmietlasprístupniťbytnaúčelyjehoobhliadkyaocenenia(atoajnapriektomu,žeminimálne

jej dcéra stále bývala a aj naďalej býva v byte), a aj napriek tomu v žalobe napáda skutočnosť, že
znalkyňa nezohľadnila hodnotu vykonanej rekonštrukcie bytu - ktorú samozrejme znalkyňa nemala
možnosť posúdiť z dôvodov na strane žalobkyne. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti
žalovaný 3/ navrhol, aby súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
5. K vyjadreniu žalovaných sa žalobkyňa v súdom stanovenej lehote na základe výzvy súdu zo dňa

5.11.2018, ktorú právna zástupkyňa žalobkyne prevzala dňa 6.11.2018 písomne nevyjadrila.
6. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 20.5.2019, ktorý termín prevzala práv. zástupkyňa
dňa 29.3.2019. Právna zástupkyňa žalobkyne podaním doručeným 1.4.2019 zaslala súdu písomné
vyjadrenie k vyjadreniam žalovaných v ktorom uviedla, že zotrváva na podanej žalobe a to v dôvodoch
nej uvedených. Naviac zdôraznila, že jej neboli doručené do vlastných rúk dokumenty súvisiace

s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby a to oznámenie o postúpení pohľadávky,
oznámenie o začatí výkonu záložného práva, oznámenie o dražbe, podpis na doručenke, ktoré súdu
doložili žalovaní nie je podpisom žalobkyne, znalecký posudok. Predmetné vyjadrenie bolo doručené
právnym zástupkyniam žalovaných.
7. Právna zástupkyňa žalobkyne mailovým podaním doručeným súdu dňa 20.5.2019 o 9.51 hod., t.j.

v deň vytýčeného termínu pojednávania požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu PN s tým, že
žalobkyňa trvá na osobnej účasti advokátky. Súd akceptoval žiadosť práv. zástupkyne žalobkyne, túto
skutočnosť oznámil práv. zástupkyniam žalovaných a nový termín pojednávania vytýčil na 24.6.2019.
Práv. zástupkyňa žalobkyne mailovým podaním doručeným súdu dňa 24.6.2019 t.j. v deň pojednávaniaospravedlnila svoju neúčasť z dôvodu, že je na ceste z dovolenky a z technických príčin nestíha na
pojednávanie, o odročenie pojednávania nežiadala, zotrvala na podanej žalobe a v nej uvedených
dôvodoch, pričom zároveň poukázala na písomné vyjadrenie k vyjadreniam žalovaných.

8. Súd dňa 24.6.2019 pojednával aj v neprítomnosti žalobkyne a jej práv. zástupkyne.
9. Na pojednávaní prítomné práv. zástupkyne žalovaných zotrvali na svojich písomných stanoviskách.
10. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
11. Medzi stranami konania nebolo sporné a súd mal zároveň za preukázané výpisom z listu vlastníctva
č. XXXX F. O..Ú.. Ž. zo dňa 10.11.2017 nachádzajúcom sa v pripojenom spise spisová značka

41Csp 259/2017 na č.l. 6 spisu, že žalobkyňa bola zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa Q. O..Ú.. Ž. Y. S. W. Č.. X A. X. poschodí vo vchode č. X, Q. E. T. X.. Č. XXXX
postavený na KNC parcele č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere 196m2 v podiele 1/1
a podielu priestory na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel
k pozemku vo výške 744/4318. Zároveň na uvedenom LV bola vyznačená plomba na základe N. -
XXXX/XXXX. V časti C- ťarchy predmetného listu vlastníctva - bola na podiel 1/1 žalobkyne zapísaná

záložná zmluva v prospech záložného veriteľa Smartcapital a.s., Pod Rovnicami č. 42 841 04 Bratislava,
IČO: 43 906 915 na byt č. X, Č.. Q. X, X.poschodie, súp.č. stavby XXXX na parcele CKN č. XXXX/X a
spoluvlastnícky podiel 744/4318 na spoločných častiach a zariadeniach domu a parcely CKN č. XXXX/
X-zastavané plochy o výmere 196m2 podľa Q. z 31.1.2012. Zároveň v uvedenej časti bolo na podiel
žalobkyne zapísaných celkovo 8 exekučných príkazov na vykonanie exekúcie zriadením exekučného

záložného práva s uvedením čísla exekúcie a súdnych exekútorov.
12. Zo záložnej zmluvy predloženej žalovaným v rade 2/ súd zistil, že táto bola uzatvorená dňa 25.1.2012
medzi Smartcapital a.s. ako záložným veriteľom a žalobkyňou ako záložcom. V čl. 1 nazvanom Predmet
zmluvy je v úvodnej časti špecifikovaná nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobkyne ako záložcu
- predmetný byt podľa údajov zapísaných na LV č. XXX F. O..Ú.. Ž.. V ďalšej časti je uvedené, že

predmetom tejto zmluvy je zriadenie záložného práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam vo
výlučnom vlastníctve záložcu na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom vyplývajúcej zo Zmluvy o
úvere č. XXXX XXXXXX zo dňa 25.1.2012 uzatvorenej medzi záložcom a záložným veriteľom, v ktorej
sa tieto subjekty dohodli na poskytnutí úveru vo výške 5.000,- € (istina) za celkový úrok vo výške 21,59%
z istiny za každý rok na ktorý bola zmluva uzavretá, dohodnutú odplatu vo výške 887,50 € - celkom teda

11.285,- €, pričom zmluva o úvere zo dňa 25.1.2012 tvorí prílohu návrhu na vklad v zmysle tejto zmluvy.
K zaisteniu tejto pohľadávky zriaďuje záložca záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech záložného
veriteľa, ktorý ho za podmienok uvedených v tejto zmluvy prijíma. V čl. 2 označenom Ťarchy je uvedené,
že na nehnuteľnostiach viazne ku dňu podpisu zákonné záložné právo na zabezpečenie všetkých
pohľadávok podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 182/1993 Z.z. N.-XXX/XX-XXX/XX. V čl. 4 predmetnej zmluvy

nazvanom - Spôsob speňaženie zálohu je uvedené, že v prípade, že pohľadávka zo zmluvy o úvere
zaistená záložným právom k nehnuteľnosti nebude splnená riadne a včas je záložný veriteľ oprávnený
uspokojiť sa z výťažku z predaja zálohu. Záloh je možné speňažiť na návrh záložného veriteľa a to
akýmkoľvek z nasledovných spôsobov: 1.Predajom nehnuteľnosti v dražbe v zmysle Zák. č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov záložný veriteľ je oprávnený uzavrieť

zmluvu o vykonaní dražby s dražobníkom podľa vlastného výberu. Záložný veriteľ môže podľa svojho
uváženia informovať verejnosť o konaní dražby prostredníctvom médií, príp. iným vhodným spôsobom.
2.Predajom nehnuteľnosti v exekučnom konaní v zmysle Zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok
v znení neskorších predpisov alebo Zák. č. 99/1963 Z.z. Obč. súdny poriadok v znení neskorších
predpisov. 3.Priamym predajom, k čomu dáva záložca podpisom tejto zmluvy výslovný súhlas. Priamym

predajom sa rozumie predaj nehnuteľnosti tretej osobe, ktorá zaplatí za nehnuteľnosť cenu stanovenú
súdnym znalcom z príslušného odboru podľa všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho
oceňovanie nehnuteľností, pričom táto cena sa bude považovať za cenu, za ktorú sa rovnaké alebo
porovnateľné nehnuteľnosti zvyčajne predávajú za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja
zálohu. O predaji nehnuteľnosti bude záložný veriteľ záložcu dlžníka informovať. Náklady spojené s

realizáciou záložného práva (najmä náklady dobrovoľnej dražby, exekučného konania, náklady spojené
s oceňovaním nehnuteľnosti v prípade speňaženia podľa bodu 3 tohto článku, notárske poplatky,
správne poplatky, poštové náklady (sú súčasťou pohľadávky záložného veriteľa a dlžník záložca sa ich
zaväzuje zaplatiť záložnému veriteľovi, pričom ich zaplatenie je zabezpečené záložným právom).
13. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 8C 224/2015-42 zo dňa 8.2.2016 (č.l. 20 a 229) v právnej veci

žalobcu Finance4You a.s. so sídlom Kurisova č. 16, Bratislava, IČO: 43 906 915 proti žalovanej N. P.
(v predmetnej veci žalobkyni) o zaplatenie 10.972,- € s príslušenstvom rozhodol tak, že konanie v časti
rozdielu pokiaľ sa žalobca pôvodne domáhal zaplatenie 10.972,- € s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 10.972,- € od 3.10.2014 do zaplatenia a výsledne uplatneného predmetu konania4.687,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.687,- € od 3.10.2014 do zaplatenia ako
aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 620,- € zastavil. Žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 4.687,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.687,- € od 3.10.2014

do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanej v súvislosti s čiastočným
zastavením konania náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Z
registra tunajšieho súdu súd zistil, že predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.6.2016 a
vykonateľnosť dňa 25.6.2016. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalobou
zo dňa 12.2.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia 10.972,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,05%

ročne od 3.10.2014 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 620,- €. Žalobcu odôvodnil tým, že ako
veriteľ uzatvoril sa žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere zo dňa 25.1.2012, na základe ktorej poskytol
dlžníkovi úver vo výške 5.000,- €. Zároveň bolo povinnosťou dlžníka úver zaplatiť s úrokom 21,59%
a za dohodnutú celkovú sumu vo výške 887,50 € celkovú dlžnú čiastku vo výške 11.285,- € sa dlžník
zaviazal splatiť v splátkach. Dlžník zaplatil 313,- €, žalobca sa domáhal 10.972,- € ako rozdielu 11.285,-
€ a zaplatených 313,- €. Podľa čl. 4 zmluvy má veriteľ právo na zákonný úrok z omeškania a na zmluvnú

pokutu vo výške 0,2% z pôvodnej výšky istiny denne, keďže dlžník sa dostal do omeškania 2.10.2014
tak k 10.12.2014 zmluvná pokuta vo výške 620,- € nepresahuje maximálnu výšku určenú Nariadením
vlády SR č. 87/2005 Z.z. Žalovaná sa k veci samej písomne nevyjadrila. Žalovaná na pojednávaní
konanom dňa 8.2.2016 (k prednesu návrhu súdneho zmieru v rozsahu zníženého plnenia, ktoré má byť
predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žalobcom - pozn. súdu) nespolupracovala pri uzatváraní

zmieru s tvrdením, že organizácia Brániť sa oplatí jej odporučila advokátku. Vyhlásením na pojednávaní
dňa 8.2.2016 žalobca v časti rozdielu plnenia uplatneného v pôvodnej žalobe a výsledne uplatneného
predmetu konania, ako aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 620,- € vzal žalobu späť, pričom
vo veci sa domáhal zaplatenia 4.687,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.687,-
€ od 3.10.2014 do zaplatenia. Súd s poukazom na ust. § 96 ods. 1 OSP vzhľadom na dispozitívny úkon

žalobcu rozhodol o zastavení konania v požadovanej časti. Žalovaná na pojednávaní dňa 8.2.2016 sa
k veci vyjadrila ako aj osobne vypovedala tak, že požadovať od nej peňažné plnenie pri jej postavení
slobodnej matky a onkologického pacienta je nereálne. Predmetnú zmluvu o úvere podpísala, úver si
zobrala lebo prerábala byt, pôvodných 5.000,- € od veriteľa dostala, ona na tento úver zaplatila 313,- €.
Nerozumela zmluve všetkému ale tento úver si brala, úver ďalej nesplácala lebo stratila prácu, potom

sa dozvedela že jej byt ide do dražby. V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia súd uviedol, že
listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať
z vyhlásenia žalobcu bez jeho dôkazného bremena o čiastočnom splnení dlhu pred začatím konania
vo výške 313,- €. Ďalej súd konštatoval, že vzhľadom na uplatnenú pohľadávku iba do výšky istiny
úveru súd žiadne plnenie uplatnené z neprijateľných zmluvných podmienok nezaznamenal. Súd taktiež

priznal žalobcovi úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obch. zákonníka uplatnený podľa
predpisov podľa občianskeho práva t.j. vo výške 5,5% ročne a to od splatnosti úveru 3.10.2014 keď sa už
žalovaná dostala do omeškania a vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru bolo v podrobnostiach podľa
dokladovaných listín veriteľa vierohodné. Súd zvažoval povolenie žalovanej splácať dlh v splátkach
podľa § 160 ods. 1 OSP v záujme predchádzania sporu v štádiu vykonávacieho konania, keď žalobca

poskytuje svoje služby hromadne by nemal byť týmto rozhodnutím príliš ťaživo postihnutý, zároveň keď
žalovaná tvrdila svoje sťažené sociálne postavenie, lenže žalovaná tieto svoje tvrdenie nijako bližšie
nepreukázala a systematicky prednostne už ani len netvrdila ochotu akéhokoľvek svojho plnenia. V
tomto zmysle keď už predmetom konania bol záväzok vrátenia iba skutočnej požičaných a čiastočne
vrátených peňazí bez akejkoľvek ďalšej odplaty za úver, keď žalovaná spotrebovala kauzálne cudzie

peniaze, súd nemohol takéto kategorické očakávania žalovanej splniť. Podľa názoru súdu by ani neplnilo
účel tohto mimoriadneho procesného ustanovenia o odklade splatnosti už splatného dlhu, keby povolil
iba symbolické splátky dlhu s neúmerne dlhou dobou splácania. Ani tvrdenie žalovanej, že jej byt ide
do dražby podľa dostupných údajov nesúvisí s priebehom tohto sporu, preto súd žalovanej splátky dlhu
nepovolil s vedomím, že jej práva sú ďalej upravené predpismi exekučného konania.

14. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobkyňa povinnosť uloženú vyššie uvedeným
rozsudkom tunajšieho súdu v súdom stanovenej lehote nesplnila.
15. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky predloženej žalovanými (č.l.360, 308 až 313 spisu) súd zistil,
že táto bola uzatvorená medzi spoločnosťou Finance4you a.s. ako postupcom a spoločnosťou B.S.B
Consulting plus s.r.o. - žalovaným v rade 2/ ako postupníkom dňa 10.10.2017. V úvodnej časti zmluvy

je uvedené, že postupca mal v majetku pohľadávku a postupník prejavil záujem o nadobudnutie
pohľadávky, ktoré sú označené v prílohe ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 1212 000 001 zo dňa
25.1.2012, Zmluva o záložnom práve zo dňa 25.1.2012, rozsudkom OS Žilina spis. zn. 8C 244/2015,
uznesenie OS Žilina spis zn. 7C 140/2013. Zmluva ďalej obsahuje definície pojmov interpretáciu avýkladové pravidlá, v odseku 2 vyhlásenie bod 2.1, ktorým postupca vyhlasuje, že strata výhody splátok
v zmysle úverovej zmluvy nastala dňa 17.9.2012 a dlžník má uhradiť veriteľovi pohľadávku v celkovej
výške 5.398,38 €. V ods. 3 predmet zmluvy o postúpení pohľadávky bod 1 postupca postúpil v prospech

postupníka za odplatu pohľadávku spolu s právami vyplývajúcimi so zabezpečenia pohľadávky.
16. Žalovaný v rade 2/ listom zo dňa 30.10.2017 adresovaným žalobkyni na adresu jej bydliska (č.l.
218 spisu) oznámil postúpenie pohľadávky a vyzval žalobkyňu na úhradu dlžnej sumy. V uvedenom
liste uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.10.2017 nadobudol pohľadávku
vzniknutú z titulu neuhradenia riadne a včas dlžnej sumy vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere č. XXXX XXX XXX zo dňa 25.1.2015 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a obchodnou
spoločnosťou Finance4you na obchodnú spoločnosť B.S.B Consulting plus s.r.o. Spolu s pohľadávkou
bolo postúpené aj záložné právo na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. Ž. N. A. D. Č.. XXXX a to
presne popísaný byt. V závere listu je uvedené, že na základe uvedeného ako nový veriteľ žiada o
uhradenie dlhu na uvedené číslo účtu SK XXXXXXXXXX XX XX XXXX XXX vedený v Tatrabanke a.s.
Celkový dlh činí ku dňu 30.10.2017 sumu 5.894,60 € s uvedením, že nakoľko bolo začaté s výkonom

záložného práva formou dobrovoľnej dražby dlh už nie je možné hradiť v splátkach, v ďalšom liste
bude informovaná o ďalšom postupe. Uvedený list, ktorý žalovaný v rade 2/ zaslal formou doporučenej
zásielky sa žalovanému v rade 2/ vrátil z pošty dňa 22.11.2017 s oznámením o uložení zásielky dňa
2.11.2017 ( čl 219).
17. Žalovaný v rade 2/ dňa 30.10.2017 ako navrhovateľ dražby vydal písomné vyhlásenie navrhovateľa

dražby, kde označil predmet dražby - nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. Ž., E. Ž., okres Ž. a to
označením predmetného bytu podľa údajov zapísaných na LV č. XXXX F. O..Ú.. Ž., označil pohľadávku
uplatnenú vo výške 5.894,60 €, ako dôvod uviedol - pohľadávka postúpená od pôvodného veriteľa
pozostáva z nárokov na základe rozhodnutí: rozsudkom Okresného súdu Žilina spis. zn. 8C 244/2015
z 8.2.2016 - 4.687,- € s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 30.10.2014 do zaplatenia, 3.10.2014 ...

4.687,- € + 5,05% k 3.10.2015 + 236,69 = 4.923,69; 3.10.2016 + 248,65 = 5.172,34; 3.10.2017 + 261,20
= 5.433,54; 3.10.2017 + 274,39 = 5.707,93, uznesenia Okresného súdu Žilina spis. zn. 7C 140/2013
z 8.9.2017 ... 617,24 €. Týmto navrhovateľ dražby písomne vyhlasuje, že predmet dražby je možné
dražiť, neexistuje k predmetu dražby predkupne právo. Zároveň ako záložný veriteľ písomne vyhlasuje aj
pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona.

18. Dňa 30.10.2017 uzatvorili žalovaný v rade 1/ ako dražobník a žalovaný v rade 2/ ako navrhovateľ
dražby Zmluvu č. XX/XXXX o vykonaní dražby na nehnuteľné veci na návrh záložného veriteľa. V
článku nazvanom predmet dražby je uvedené, že navrhovateľ dobrovoľnej dražby výslovne prehlasuje,
že je veriteľom z titulu identifikovanej dole uvedenej splatnej pohľadávky, keďže k zabezpečeniu tejto
pohľadávky bolo riadne v súlade so zákonom zriadenie záložné práva na základe zmluvy oprávnene

podal dražobníkovi návrh na výkon dobrovoľnej dražby podľa tejto zmluvy. Ďalej je v zmluve uvedený
dlžník s označením identifikačných údajov žalobkyne, ako záložca je uvedená žalobkyňa s označením
jej identifikačných údajov. Dôvodom, ktorý bol podaný návrh na vykonanie dražby je uspokojenie splatnej
pohľadávky navrhovateľa podľa predchádzajúceho odseku, ktorá navrhovateľovi vznikla na základe
nasledovnýchskutočnosti:právnytitulvznikupohľadávkynavrhovateľa,Zmluvaospotrebiteľskomúvere

č. XXXXXXXXXXX zo dňa 25.1.2012, Zmluva o zriadení záložného práva - označeného žalovaného v
rade 2/, pohľadávka navrhovateľa dražby predstavuje 5.894,60 €, príslušenstvo ku dňu podania návrhu
na vykonanie dražby je dlžná suma + príslušenstvo 5.894,60 €. Predmet dražby s údajmi uvedenými
na LV č. XXXX k.ú. Ž. Y. indentifikačnými údajmi žalobkyne ako záložcu, s tým, že zmluva o výkone
dražby sa uzatvára na výkon dražby nehnuteľnosti, ktorá je založená v prospech navrhovateľa. V časti

označenej čas a miesto plnenia zmluvy je uvedené, že zmluva sa uzatvára na dobu potrebnú k riadeniu
vykonaniu dražby a splneniu všetkých povinnosti dražobníka ustanoveniami Zák. č. 527/2002 Z.z.,
prípadne ďalšími súvisiacimi právnymi predpismi. Prihodenie pre predmet dražby bude čiastka 200,-
€, dražobná zábezpeka je dohodou zmluvných strán vo výške 10.000,- €, najnižším podaním bude
čiastka vo výške 56.340,- €. Licitátor je oprávnený v prípade že na dražbe nebolo urobené ani najnižšie

podaniedražbuzrušiť,minimálnymprihodenímprepredmetdražbybudečiastka200,-€.Včastiodmena
dražobníka, náklady dražby je uvedené, že dražobníkovi patrí odmena vo výške 10% z výťažku dražby,
nie však viac ako 20% z výšky a za podmienok dohodnutých v zmluve o vykonaní dobrovoľnej dražby
s tým, že predpokladaná maximálna výška nákladov spolu nepresiahne sumu 2.000,- €.
19. Žalovaný v rade 1/ listom zo dňa 31.10.2017 adresovaným žalobkyni formou doporučenej zásielky

vyzvalžalobkyňunasprístupnenienehnuteľnosti.Vuvedenomlistejeuvedené,žespoločnosťpodpísala
zmluvu o vykonaní dražby s navrhovateľom - žalovaným v rade 2/, ktorý začal s predajom formou
dobrovoľnej dražby a s poukazom na ust. § 12 Zák. č. 527/2002 ako aj § 151 m Obč. zákonníka
žiada žalobkyňu o sprístupnenie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Ž. popísanej podľa údajovzapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina s tým, že predmetná nehnuteľnosť bude
ohodnotená súdnym znalcom za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty špecifikovanej nehnuteľnosti
pre dobrovoľnú dražbu dňa 22.11.2017 o 10.30 hod. Zároveň požiadal žalobkyňu o poskytnutie

dokumentácie nehnuteľnosti, poskytnutie informácie o právach a záväzkoch, ktoré má odovzdať
súdnemu znalcovi v deň ohliadky. V prípade, že dňa 22.11.2017 o 10.30 hod. nesprístupní nehnuteľnosť
súdnemu znalcovi, uplatní voči nej nárok na zaplatenie vzniknutej škody ktorú spôsobí a vykoná
súdnoznalecký posudok z dostupných informácií s poukazom na ust. § 12 ods. 3 Zák. č. 527/2002 Z.z.
Uvedené oznámenie bolo žalobkyni doručené dňa 7.11.2017.

20. Na vyššie uvedené oznámenie žalobkyňa reagovala listom zo dňa 8.11.2017 adresovaným
žalovanému v rade 1/, v ktorom uviedla, že v určenom termíne nie je na území SR, odchádza za prácou
a nemôže sprístupniť nehnuteľnosť. Zároveň uviedla, že chce požiadať o neodôvodnené obťažovanie
jej susedov a tým ju nevystavovať zbytočnému stresu pri jej práci, do zahraničia odchádza 10.11.2017
a jej návrat je 2.3.2018. Túto prácu ťažko získala aby sa zbavila dlhov, nakoľko v SR nie je možnosť
vykonávať prácu za dobré finančné ohodnotenie.

21. Z dokladov predloženými žalovanými na č.l. 234 až 238 spisu a zároveň z pripojeného spisu 41Csp
259/2017 mal súd za preukázané, že žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 7.11.2017 doplneným
na výzvu súdu dňa 7.12.2017 podala proti žalovaným v rade 1/ Finance4you a.s., v rade 2/ San & Drum
Invest s.r.o. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 324 a nasl. CSP, ktorým by súd
nariadil žalovanému v rade 1/ a v rade 2/ zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej

na LV č. XXXX F. O..Ú.. Ž. a to predmetného bytu a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu
a pozemku a to do právoplatného skončenia súdneho konania. Svoj návrh skutkovo odôvodňovala tým,
že so žalovaným v rade 1/ uzatvorila dňa 25.1.2012 zmluvu o pôžičke vo výške 5.000,- €, predmetnú
zmluvu uzatvorila pretože prerábala byt, v zmluve však všetkému nerozumela a v časovej a finančnej
tiesni úver vzala. Prvú splátku uhradila 27.1.2012 a o 2 mesiace prišla o prácu, žalovaného v rade

1/ informovala o nepriaznivej situácií. Dňa 8.2.2016 bol vydaný rozsudok Okresného súdu Žilina č.k.
8C 224/2015-42 v ktorom okresný súd v časti konanie zastavil a uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť
žalovanému v rade 1/ sumu 4.687,- € s prísl. Svojho dlhu si je vedomá, preto si našla prácu v zahraničí.
Týždeň pred odchodom do zahraničia prišiel žalobkyni list od žalovaného v rade 2/ o sprístupnenie bytu
za účelom ohliadky a spracovania súdnoznaleckej dokumentácie. Žalovaného v rade 2/ kontaktovala

že odchádza do zahraničia, aby mohla splatiť svoj dlh. Napriek tomu prišla súdna znalkyňa, ktorá však
reálne prehliadku bytu nevykonala, dcéra žalobkyne však utrpela psychické zaťaženie, nakoľko sa bojí
že prídu o byt, preto žalobkyňa žiada o vydanie neodkladného opatrenia. Ako dôkazy k pôvodnému
návrhu uviedla zmluvu o úvere, oznámenie o dobrovoľnej dražbe a k doplnenému návrhu rozsudok
č.k. 8C 244/2015-42, podací lístok zo dňa 8.11.2017, protokol o vykonaní súdnoznaleckej prehliadky,

oznámenie o dobrovoľnej dražbe.
22. Tunajší súd uznesením č.k. 41Csp 259/2017-66 zo dňa 10.1.2018 návrh žalobkyne o nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.
23. Dňa 30.11.2017 žalovaný v rade 1/ vyhotovil písomné Oznámenie o dobrovoľnej dražbe, ktoré
obsahovalo označenie dražobníka, navrhovateľa dražby, dátum konania dražby 15.1.2018, čas konania

dražby 11.00 hod., oznámenie, že ide o prvé kolo dražby, predmet dražby, predmetná nehnuteľnosť
popísaná v zmysle údajov zapísaných na LV č. XXXX F. O..Ú.. Ž., opis predmetu dražby, práva a záväzky
viaznuce na predmete dražby, spôsob stanovenia ceny predmetu dražby, znalecký posudok ktorý
vypracovala Ing. Zuzana Ponechalová č. ZP 101/2017, znalec stanovil cenu predmetu dražby na cenu
62.600,- €. Najnižšie podanie 56.340,- €, minimálne prihodenie 200,- €, dražobná zábezpeka 10.000,- €.

Spôsob zloženia dražobnej zábezpeky s uvedením čísla účtu na zloženie dražobnej zábezpeky, lehotu
na zloženie dražobnej zábezpeky do otvorenia dražby, spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením,
ohliadku predmetu dražby - prvý termín 4.1.2018 o 12.30 hod., druhý termín 10.1.2018 o 12.30
hod., miesto ohliadky, organizačné opatrenia, nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu dražby,
podmienky odovzdania predmetu dražby, poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6 Zák. č. 527/2002 Z.z. a

meno notára, ktorý osvedčí priebeh dražby notárskou zápisnicou JUDr. Dagmar Hudecová. V závere
oznámenia o dobrovoľnej dražbe je uvedené, že v súlade s § 17 ods. 8 Zák. č. 527/2002 musí
byť rovnopis oznámenia o dražbe uložený u dražobníka, podpísaný navrhovateľom dražby, podpis
navrhovateľa dražby musí byť úradne osvedčený. Podpis štatutárneho zástupcu navrhovateľa dražby
bol úradne osvedčený dňa 30.11.2017 notárkou Dagmar Hudecovou. Z originálu dražobného spisu

predloženom žalovaným v rade 1/ na pojednávaní súd zistil, že oznámenie o dobrovoľnej dražbe č.
18/2017 je založené v dražobnom spise, je opatrené osvedčovacou doložkou a tvorí súčasť notárskej
zápisnice N XX/XXXX.24. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe spolu so znaleckým posudkom bolo žalobkyni doručované spolu
so sprievodným listom a doporučenou listovou zásielkou zo dňa 4.12.2017, ktorá sa žalovanému v rade
1/ z poštového úradu vrátila s podpisom o prijatí zásielky dňa 8.12.2017 (č.l. 215, č.l. 295). Fotokópie

uvedených listín zodpovedajú originálu predloženému právnou zástupkyňou žalovaného v rade 1/ na
pojednávaní.
25. Žalovaný v rade 1/ doporučenou listovou zásielkou adresovanou Mestskému úradu Žilina zaslal
Oznámenie o dražbe, doporučenou listovou zásielkou ktorá bola Mestskému úradu Žilina doručená
dňa 7.12.2017. Mesto Žilina listom zo dňa 16.1.2018 oznámilo žalovanému v rade 1/, že na základe

o jeho žiadosti o zverejnenie oznámenia o dobrovoľnej dražby zn. 18/2017 dňa 7.12.2017 predmetné
oznámenie bolo zverejnené na úradnej tabuli Mesta Žilina, na internetovej stránke Mesta Žilina od
11.12.2017 do 15.1.2018, zvesené 16.1.2018 (č.l. 297).
26. Žalobkyňa dňa 8.12.2017 vložila na účet žalovaného v rade 1/ sumu 500,- € (č.l. 21), žalobkyňa dňa
8.1.2018 vykonala prostredníctvom B. A. vklad v hotovosti vo výške 500,- € v prospech účtu žalovaného
v rade 1/ (č.l. 23). Žalobkyňa dňa 12.1.2018 vykonala v prospech účtu žalovaného v rade 1/ vklad vo

výške 3.700,- € (č.l. 22), celkovo uhradila na účet žalovaného v rade 1/ sumu 4.700,- € pred vykonaním
dražby, čo medzi stranami sporu nebolo sporné.
27. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že pred vykonaním dražby prebehla medzi žalobkyňou
a žalovaným v rade 1/ mimosúdna komunikácia. Dňa 8.1.2018 o 20.25 hod. bola žalobkyni odoslaná
SMS-správa v znení: Dobrý večer p. P.. Chcem Vás upozorniť, že keď do 15.1.2018 nebude uhradená

celá dlžná suma + náklady dražobnej spoločnosti, tak sa dražba vykoná. (č.l. 216). Žalobkyňa SMS-
správou zo dňa 11.1.2018 o 23.19 hod. reagovala v znení: Dobrý večer, zajtra chcem vyplatiť svoj dlh
a preto by som vás chcela poprosiť o celú dlžnú sumu + náklady, aby sa dražba nekonala. Taktiež
číslo účtu - všetko žiadam zaslať na mailovú adresu uvedenú v SMS. Žalovaný v rade 1/ mailom
zo dňa 13.1.2018 na žalobkyňou označenú mailovú adresu adresovaným žalobkyni uviedol, že ako

dražobník na základe zmluvy o vykonaní dražby s navrhovateľom dražby B.S.B. Consulting plus s.r.o.
jej oznamuje celkovú výšku pohľadávky, pohľadávka B.S.B.Consulting plus s.r.o. je suma 5.894,60 €,
uhradené 4.700,- €, potrebné uhradiť 1.194,60 €. Odmena a náklady dražobnej spoločnosti je suma
3.793,- € - celková dlžná suma pohľadávky je 4.987,60 € a to ku dňu 15.1.2018, záväzok je potrebné
platiť platbou v prospech uvedeného účtu. Po zaplatení jej záväzok v súlade s § 19 ods. 1, písm. k) Zák.

č. 527/2002 zanikne splnením a to s účinkami priamo veriteľovi. V závere je uvedené, že pre úplnosť
dodáva, že peňažný záväzok platený prostredníctvom banky je splatený pripísaním sumy peňažného
záväzku na účet dražobníka v jeho banke. Po splnení záväzku bude vydané potvrdenie o splnení
záväzku a upustenie od dražby a taktiež podaná žiadosť o výmaz záložného práva do katastra. Po
uvedenej komunikácii už žalobkyňa na zaplatenie dlhu neuhradila žiadnu platbu.

28. Dražba predmetnej nehnuteľnosti sa konala dňa 15.1.2018 o 11.00 hod. v zasadacej miestnosti
v Bratislave, Dunajská 2304/2, 2.poschodie č. domu 229, priebeh dražby bol osvedčený notárskou
zápisnicou A. A. XXXX/XXXX, A. XXXX/XXXX A. JUDr. Dagmar Hudecovou so sídlom Dunajská č. 8
v Bratislave.
29. Z vyššie uvedenej notárskej zápisnice o osvedčení priebehu dražby je uvedené, že navrhovateľom

dražby je B.S.B Consulting plus s.r.o. so sídlom Habsburská 25, Bratislava, IČO: 50 653 041 - žalovaný
v rade 2/. Dražobník vyhlásil, že navrhovateľ dražby v súlade s § 7 Zák. č. 527/2002 Z.z. o Dobrovoľných
dražbách v platnom znení písomne vyhlásil, že je možné predmet dražby dražiť a že sú splnené všetky
podmienky pre vykonanie dražby. Dražobníkom je Sun&Drum Invest s.r.o. so sídlom Dunajská 2304/4,
811 08 Bratislava - žalovaný v rade 1/. Dražobník vyhlásil že v súlade s § 3 Zák.č. 527/2002 Z.z. je

možné predmet dražby dražiť. Dražobník vyhlásil, že sú splnené podmienky pre vykonanie dražby.
Predmetom dražby sú nehnuteľnosti v k.ú. Ž. N. A. D. Č.. XXXX, zároveň sú bližšie popísané predmetné
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne podľa predmetného LV. V ďalšej časti notárskej zápisnice je
uvedený opis predmetu dražby dispozičné riešenie a opis stavu predmetu dražby, zároveň sú uvedené
práva a záväzky viaznuce na predmete dražby, okrem zákonného záložného práva v zmysle § 15

Zák. č. 182/93 Z.z. je uvedený na podiel vlastníka - žalobkyne záložná zmluva v prospech záložného
veriteľa B.S.B Consulting plus s.r.o., Zmluva o postúpení pohľadávky 6040/17 a ďalších celkovo 11
exekučných príkazov zriadením exekučného záložného práva s označením č. exekučného spisu a
súdneho exekútora. Ďalej je v zápisnici uvedené, že najnižšie podanie je stanovené na sumu 56.340,-
€, min. prihodenie 200,- €, dražobná zábezpeka 10.000,- €, lehota na zloženie dražobnej zábezpeky

do otvorenia dražby, licitátorom dražby je G. W. T. s uvedením osobných údajov. V čl. 2 notárskej
zápisnice je uvedené, že na základe oznámenie o dražbe zo dňa 30.11.2017 bola dražba vyhlásená
dražobníkomauverejnenávnotárskomcentrálnomregistridražiebdňa1.12.2017podč.A.XXXX/XXXX
v zmysle oznámenie sa dražba konala dňa 15.1.2018 o 11.00 hod. v priestoroch spoločnosti v Bratislava,Dunajská 2304/4, 2.poschodie, č.dv. 229. Oznámenie o dražbe uverejnené v notárskom centrálnom
registri dražieb dňa 1.12.2017 tvorí prílohu tejto notárskej zápisnice. Do zoznamu účastníkov dražby,
ktorí doložili doklad o zložení dražobnej zábezpeky a písomné čestné vyhlásenie o tom, že nie sú osobou

vylúčenou z dražby sa zapísali 10 účastníci. Po zápise do zoznamu účastníkov dostali dražobné čísla 1
až 11, číslo 10 bolo vrátené účastníkovi dražby, ktorý sa dražby rozhodol nezúčastniť. Ďalej v uvedenom
článkunotárskejzápisnicijepopísanýcelkovýpriebehdražby,vzáverejeuvedené,želicitátorzopakoval
výšku posledného a najvyššieho podania urobené účastníkom dražby s poradovým číslom 5 vo výške
69.000,- € a potom vyhlásil, že po splnení podmienky stanovenej v ust. § 20 ods. 7 zák. udeľuje

účastníkovi dražby s poradovým č. 5 za cenu vo výške 69.000,- € príklep. Licitátor vzápätí oznámil, že
vydražiteľom sa stal účastník dražby s poradovým číslom 5, ktorý vydražil predmet dražby za cenu vo
výške 69.000,- €, ktorá bola najvyšším podaním, následne licitátor dražbu ukončil. Udelením príklepu
bola dražba ukončená o 11.30 hod. V čl. 3 zápisnice notárka osvedčila, že vydražiteľom predmetu dražby
sa stal P. J. s uvedením osobných údajov účastníka dražby - žalovaný v rade 3/ za cenu dosiahnutú
vydražením vo výške 69.000,- €. V čl. 4 je uvedené, že voči priebehu dražby neboli vznesené žiadne

námietky. Čl. V obsahuje poučenie podĽa §§20,21 ods.2 až 6, 24 písm.l,29 ods. 1 Zákč. 527/2002 Z.z. V
čl. 6 zápisnice je uvedené, že táto notárska zápisnica je verejnou listinou, o ktorej patrí domienka pravdy,
pravosti a správnosti a v prípade uhradenia ceny dosiahnutej vydražením zo strany vydražiteľa bude
podkladom pre zápis vlastníckeho práva v prospech vydražiteľa na liste vlastníctva č. XXXX F. O..Ú.. Ž..
30. Vyššie uvedená notárska zápisnica bola žalobkyni zaslaná doporučeným listom, ktorý prevzala dňa

19.1.2018 ( č.l. 296).
31. V súčasnej dobe je ako vlastník predmetných nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k.ú. Ž. zapísaných
naLVč.XXXXY.topredmetnéhobytu apodielunaspoločnýchčastiachazariadeniachdomuapozemku
zapísaný žalovaný v rade 3/. Ako titul nadobudnutia je uvedené Z555/18 Osvedčenie o dražbe N31/2018
NZ1127/2018,NCRIS1129/2018-659/18.Vpoznámkejeuvedené-nadobudnutédobrovoľnoudražbou.

32. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
33. Podľa § 21 ods. 2 Zák.č. 527/2002 z.z. v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,

ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby
bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

34. Podľa § 21 ods. 4 Zák.č. 527/2002 Z.z. účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa
odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa
odseku 2.
35. Zo zreteľom na to ako a čím žalobkyňa skutkovo odôvodňovala žalobu a čoho sa domáhala,
je zrejmé, že uplatnila žalobu v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP, kde prípustnosť žaloby priamo

vyplýva z vyššie citovaného ust. § 21 ods. 2 Zák. č. 527/2002 Z.z. Zároveň mal súd za preukázané,
že žalobkyňa podala predmetnú žalobu v 3 mesačnej prekluzívnej lehote, ktorá začala plynúť dňom
udelenia príklepu žalovanému v rade 3/, t.j.15.1.2018, žaloba bola podaná na súd dňa 20.3.2018. Zo
samotného ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva iba to, kto je takýto druh
žaloby oprávnený podať , v danej veci ju žalobkyňa podávala ako osoba, ktorá tvrdila, že bola dotknutá

na svojich právach a zároveň bola pôvodným vlastníkom predmetu dražby. Žalobkyňa v žalobe označila
žalovaného v rade 1/ ako dražobníka, žalovaného v rade 2/ ako navrhovateľa dražby a žalovaného v
rade 3/ ako vydražiteľa. Strany sporu boli teda označené v súlade s ust. § 21 ods. 4 Zák.č. 527/2002 Z.z.
36. Pri právnom posudzovaní veci , vzhľadom na dôvody uvedené žalobkyňou a vznesené námietky,
súd vychádzal z nasledovných zákonných ustanovení.

37. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
38. Podľa § 151b Občianskeho zákonníka
(1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva,

rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na
hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa
tohto zákona.(2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje,
a záloh.
(3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka

zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
39. Podľa§ 151c ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode
pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú
zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.
40. Podľa § 151e ods.2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým

priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon 3c) neustanovuje inak.
41. § 151j Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas
splnená,môžezáložnýveriteľzačaťvýkonzáložnéhopráva.Vrámcivýkonuzáložnéhoprávasazáložný
veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.)

42. Podľa § 151l Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný
písomneoznámiťzáložcoviadlžníkovi,akosobadlžníkaniejetotožnásosobouzáložcu,aprizáložných
právachregistrovanýchvregistrizáložnýchprávajzaregistrovaťzačatievýkonuzáložnéhoprávavtomto
registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu
záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia

zo zálohu.
43. Podľa § 3 ods. 6 Zák.č. 527/2002 Z.z. dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez
jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva
neprevyšuje 2 000,- €.
44. Podľa § 7 ods. 1, 2 6ák.č. 527/2002 Z.z. navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba,

ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť
vykonanie dražby podľa osobitného zákona. 9). Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že
predmetdražbyjemožnédražiť.Akjenavrhovateľomdražbyzáložnýveriteľ,jepovinnýpísomnevyhlásiť
aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto
zákona (§ 16 ods. 3).

45. Podľa § 10 ods. 1 Zák.č. 527/2002 Z.z. písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky
do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do
vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného
predpisu. 11).
46. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného

predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca,
podľa § 111 CSP

(1) Do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení
písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný
opak. Doručenka je verejnou listinou.
(2) Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých
to nariadi súd.

(3) Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia
nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
47. Podľa § 11 ods. 1 Zák.č. 527/2002 Z.z. miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené
dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.
48. Podľa § 11 ods. 4 Zák.č. 527/2002 Z.z. ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik

alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o
dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej
tabuli 11b) v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote
zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa
predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo

opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.
49. Podľa § 12 Zák.č. 572/2002 Z.z.
(1 )Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania
dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku 3) alebo ak je vlastníkompredmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu
dražby určená znaleckým posudkom, 11a) ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť
mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva

nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
(2) Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú
povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj
obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter
draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.

(3) Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby,
ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.
(4) Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký
posudok, 11a) a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
(5) Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého
posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne

žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami
písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu
dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok,
zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného
znalca.

(6) Na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5,
ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.
50. Podľa § 16
(1) Dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie
navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej

správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný
samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.
(2) Zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu
dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob
jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné

vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).
(3) Ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod
konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou; ak
je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.

51. Podľa § 17 ods. 1 Zák.č. 527/2002 Z.z. dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v
ktorom uvedie
a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby,
b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby,
c) či ide o opakovanú dražbu,

d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby
viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis
stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu,
e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť,
f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu

miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške
dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou
alebo šekom,
g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie
tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s

nadbytočnými ťažkosťami,
h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach tiež miesto konania
obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky,
i) pri spoločnej dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené,
j) podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi,

k) meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to
vyžaduje tento zákon (§ 20 ods. 13),
l) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6.52. Podľa § 19 ods. 1 písm.k) Zák.č. 527/2002 Z.z. dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr
do jej začatia ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník alebo vlastník predmetu dražby pred
dražbou zloží dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom

vrátane nákladov dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať; dražobník je oprávnený prijať plnenie
popri veriteľovi.
53. Podľa § 25 Zák.č. 527/2002 Z.z.
(1) Ak nie je v zmluve o vykonaní dražby dohodnuté inak, náklady dražby sa hradia z výťažku dražby. Ak
jenavrhovateľomdražbyzáložnýveriteľ,nákladydražbysahradiazvýťažkudražbyvrozsahupovinnosti

vlastníka predmetu dražby znášať ich náhradu.
(2) Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, vlastník predmetu dražby znáša odmenu dražobníka
najviac v rozsahu 10% z výťažku dražby, nie však viac ako 20% z výšky pohľadávky. Ak sa upustilo od
dražby z dôvodu plnenia dlhu, vlastník predmetu dražby znáša odmenu dražobníka v rozsahu najviac
3% z vymáhanej pohľadávky a po doručení oznámenia o dražbe vlastníkovi predmetu dražby 10%
z vymáhanej pohľadávky. Odmena dražobníka je najviac 33 193, 92 eura zvýšených o 1% z ceny

dosiahnutej vydražením, presahujúcej 331 939,19 €.
54. Podľa § 2 písm.i) Zák.č. 527/2002 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie nákladom dražby odmena
dražobníka a náklady účelne vynaložené dražobníkom na materiálne a organizačné zabezpečenie
prípravy a priebehu dražby; medzi náklady účelne vynaložené dražobníkom patria aj primerané náklady
na zabezpečenie informovanosti o dražbe vrátane informácií v tlači, náklady na uverejnenie oznámenia

o dražbe spôsobom v mieste obvyklým, ako aj náklady vynaložené dražobníkom na zvýšenie jeho
poistného za poistenie zodpovednosti za škodu, ak s ohľadom na hodnotu draženej veci bolo nutné
dohodnúť zvýšenie poistného dražobníka o viac než 10% pôvodného poistného, odmena a náhrada
hotových výdavkov notára v prípade jeho účasti na dražbe.
55. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 215 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
56. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalovaného v rade 2/ ako veriteľ
uzatvoril so žalobkyňou ako dlžníčkou úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobkyni úver

výške 5.000 Eur a na zabezpečenie pohľadávky veriteľa uzatvorili zmluvné strany zároveň zmluvu o
zriadení záložného práva k označeným nehnuteľnostiam, ktoré boli vo vlastníctve žalobkyne. Taktiež
medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobkyňa ako dlžníčka nesplácala úver riadne a včas
a z poskytnutého úveru zaplatila len 313 Eur a právny predchodca žalovaného v rade 2/ si uplatnil
nároky vyplývajúce z predmetnej úverovej zmluvy na súde žalobou zo dňa 12.2.2014, ktoré konanie bolo

vedené na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 8C 244/2015, ktorý rozsudkom zo dňa 8.2.2016 ( uvedenom
v bode 13. odôvodnenia tohto rozsudku) rozhodol tak, že žalovanú, v tomto konaní žalobkyňu, zaviazal
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 4.687,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
4.687,- € od 3.10.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a že žalobkyňa
súdom uloženú povinnosť v lehote stanovenej súdom a ani neskôr nesplnila. Z vykonaného dokazovania

mal súd za preukázané, že pohľadávka voči žalobkyni, vyplývajúca z predmetnej úverovej zmluvy, bola
pôvodným veriteľom na žalovaného v rade 2/ postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 10.10.2017. Súd považoval za hodnoverné tvrdenia žalovaných, že výkon záložného práva formou
dobrovoľnej dražby bol žalobkyni oznámený právnym predchodcom žalovaného v rade 2/, čo vyplýva
aj z tej skutočnosti, že žalobkyňa proti nemu a žalovanému v rade 1/ podala dňa 10.11.2017 návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by im súd uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva, pričom sama v návrhu uvádzala oznámenie o dobrovoľnej dražbe, ktoré však žalovaným v rade
1/ bolo vyhotovené až dňa 30.11.2017 a žalobkyňou prevzaté 8.12.2017, z čoho možno vyvodiť, že zo
strany právneho predchodcu žalovaného v rade 2/ jej bol oznamovaný výkon záložného práva formou
dobrovoľnej dražby, inak by o výkone záložného práva nemala mať vedomosť. Hodnota pohľadávky bez

jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva v
zmysle uvedeného rozsudku predstavovala 4687 Eur, teda dražbu bolo možné vykonať, s poukazom na
ust. § 3 ods. 6 Zák.č. 527/2002 Z.z. Žalobkyňa po Oznámení o dražbe ku dňu konania dražby uhradila
sumu 4.700 Eur ( platby uvedené v bode 26. tohto odôvodnenia).
57. K dôvodom neplatnosti dražby uvedeným žalobkyňou v písm. A a B žaloby súd uvádza, že z

vykonaného dokazovania mal za preukázané, že ku dňu konania dražby pohľadávka žalovaného v rade
2/ nezanikla splnením a neboli splnené podmienky ustanovené v § 19 ods. 1 písm. k) Zák.č. 527/2002
Z.z. pre upustenie od dražby. Na účely splnenia bolo potrebné uhradiť sumu rovnajúcu sa pohľadávke s
príslušenstvom vrátane nákladov dražby v rozsahu, v akom je dlžník povinný ich znášať. Ku dňu konaniadražby žalobkyňa neuhradila celú súdom priznanú pohľadávku, ktorá predstavovala nielen istinu vo
výške priznanej sumy ale aj príslušenstvo, priznané úroky z omeškania. Priznané úroky z omeškania,
po prepočte súdom a pri zohľadnení vykonaných úhrad žalobkyňou prestavovali ku dňu 11.1.2018 ( deň

pred poslednou úhradou ) sumu 773,51 Eur. Žalobkyňa teda ku dňu vykonania dražby uhradila len
istinu a časť úrokov z omeškania vo výške 13 Eur ( 4700 - 4687 = 13 ), zvyšok úrokov z omeškania
neuhradila. Náklady dražby v rozsahu v akom ich bola povinná znášať, s poukazom na ust. § 2 písm.i
Zák.č. 527/2002. Z.z. predstavujú odmenu dražobníka a náklady účelne vynaložené dražobníkom na
materiálne a organizačné zabezpečenie dražby, námietka žalobkyne, že odmena dražobníka nepatrí

medzi náklady dražby je neoprávnená, výška odmeny dražobníka vyplýva z ust. § 25 ods. 2 Zák.č.
527/2002 Z.z. Žalobkyňa, ku dňu dražby náklady dražby neuhradila.
58. K dôvodom neplatnosti dražby uvedeným v bode C,D žaloby súd uvádza, že Zákon č. 527/2002 Z.z.
v ust. § 3 ods. 6 Zák.č. 527/2002 Z.z. limituje možnosť vykonania dražby nehnuteľnosti sumou 2000 Eur,
ďalšie obmedzenia nestanovuje. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom
žalovaného v rade 2/ a ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola dňa 25.1.2012 uzavretá zmluva

o úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol peňažné plnenie dlžníkovi 5000 Eur. Taktiež nebolo sporné,
že zároveň uzavreli Záložnú zmluvu, predmetom ktorej bola označená nehnuteľnosť vo vlastníctve
žalobkyne. Z tejto zmluvy jednoznačne vyplýva, že ide o zabezpečenie a uspokojenie pohľadávky
veriteľa , ktorá vznikla na základe zmluvy o úvere 1212000001 zo dňa 25.1.2012., ktorej výška bola v
zmluve špecifikovaná. Súd poukazuje na úpravu záložného práva obsiahnutú v ust. § 151a - až 151me

Občianskeho zákonníka. Pre zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti na základe zmluvy je potrebné
rozlišovať právny dôvod nadobudnutia záložného práva a právny spôsob jeho nadobudnutia. Zmluva
o zriadení záložného práva ( záložná zmluva ) predstavuje tzv. právny dôvod nadobudnutia záložného
práva. Aj keď z takejto zmluvy vznikajú jej účastníkom práva a povinnosti, ku vzniku záložného práva
podľa nej ešte nedochádza, ten nastáva až vkladom záložného práva do katastra nehnuteľnosti. K

uzatvoreniu záložnej zmluvy je potrebné, aby jej účastníci v nej určili ( ako tzv.podstatné náležitosti)
predmet záložného práva a pohľadávku, ktorú záložné právo zabezpečuje. Záložná zmluva uzatvorená
medzi právnym predchodcom žalovaného v rade 2/ a žalobkyňou tieto náležitosti spĺňa. Záložná zmluva
je riadne podpísaná žalobkyňou ako záložcom a dlžníkom a je aj presne špecifikovaná pohľadávka
veriteľa, ktorú zabezpečuje, ide o právny úkon, ktorý je jasný, určitý a zrozumiteľný a vyjadruje vôľu jej

účastníkov. Výkladom je možné zistiť iba obsah právneho úkonu, ale nemožno prejav vôle doplňovať
alebo meniť. Na základe predloženej listiny je teda nesporné, že vôľou strán, a to aj žalobkyne
ako dlžníka a spotrebiteľa, bolo uzavrieť záložnú zmluvu na zabezpečenie a uspokojenia pohľadávky
veriteľa, ktorá vznikla zmluvou o úvere č. 1212000001 zo dňa 25.1.2012. K platnosti zmluvy o
zriadení záložného práva však zákon nevyžaduje, aby bola daná „proporcia“ medzi výškou pohľadávky

a hodnotou veci, ktorá má byť založená. Okolnosť, že záloh má prípadne väčšiu (aj niekoľkonásobne)
alebo menšiu hodnotu, ako je hodnota zabezpečovanej pohľadávky, preto na platnosť záložnej zmluvy
nemôže mať vplyv. Na základe predložených listinných dôkazov súd nezistil ani žiaden dôvod
absolútnej neplatnosti právneho úkonu, a to záložnej zmluvy. K vzniku záložného práva v danej veci
došlo vkladom do katastra nehnuteľnosti - Q. XXX/XXXX z 31.1.2012. Záložné právo má, ako vyplýva

najmä z ust. § 151a Občianskeho zákonníka, v prvom rade funkciu zabezpečovaciu, zabezpečuje
pohľadávku záložného veriteľa už od okamžiku svojho vzniku, vedie ( motivuje ) dlžníka k tomu, aby
pohľadávku záložného veriteľa dobrovoľne splnil a záložnému veriteľovi poskytuje istotu, že sa bude
môcť uspokojiť zo zálohu, ak nebude jeho pohľadávka riadne a včas splnená. Ak nebola pohľadávka
záložného veriteľa riadne a včas splnená, uplatní sa uhradzovacia funkcia záložného práva. Ani z

osobitných predpisov, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy, a to či už § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, Zák.č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch
a ďalšie nevyplýva, že tento zabezpečovací inštitút je neprípustný spôsob zabezpečenia pohľadávky,
ktorá vyplýva zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Aj zo samotnej smernice Rady 93/13/ EHS
vyplýva, že neprijateľnou podmienkou nemôže byť taká dohoda, ktorá preberá obsah zákonnej

úpravy, tak ako to je aj v tomto prípade, pokiaľ ide o záložné právo a záložnú zmluvu upravené v
§ 151a a 151b Občianskeho zákonníka. Na základe týchto skutočností je teda zrejmé, že záložná
zmluva je zabezpečovací inštitút podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je možné použiť aj v
spotrebiteľských vzťahoch a nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a tento inštitút zabezpečuje a uspokojuje pohľadávku veriteľa, na ktorej

zabezpečenie bola uzavretá záložná zmluva. V danej veci pristúpil právny predchodca žalovaného
v rade 2/ k výkonu záložného práva až po tom, čo žalobkyňa neuhradila pohľadávku vyplývajúcu z
úverovej zmluvy, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a to jedným
zo spôsobov uvedených v záložnej zmluve - predajom na dražbe v zmysle zák.č. 527/2002 Z.z. Súdsa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaných, najmä žalovaného v rade 3/ uvedenou k
predmetným námietkam žalobkyne v ich písomných vyjadreniach ( bod 4. tohto odôvodnenia ), že
ochrana obydlia, na ktorú žalobkyňa kladie dôraz nie je bezhraničná a v ďalšom na ňu odkazuje, nakoľko

nepovažuje za potrebné vzhľadom k jej rozsiahlosti ju duplicitne uvádzať. Záverom súd zdôrazňuje, že
dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave, sleduje legitímny cieľ, ktorým je plnenie uhradzovacej
funkcie záložného práva a keďže žalobkyňa neuhradila svoj dlh žalovanému v rade 2/ z úverovej zmluvy,
judikovaný aj rozhodnutím súdu nemožno ju považovať za neprimeranú.
59.KdôvodomneplatnostidražbyuvedenýmvbodeEžalobysúduvádza,žezvykonanéhodokazovania

mal súd za preukázané, že pohľadávka voči žalobkyni, vyplývajúca z predmetnej úverovej zmluvy, bola
pôvodným veriteľom na žalovaného v rade 2/ postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 10.10.2017. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalobkyni doručované žalovaným v rade
2/ formou doporučenej listovej zásielky tak ako je to uvedené v bode 16. tohto odôvodnenia, ktorá sa
žalovanému v rade 2/ vrátila z pošty dňa 22.11.2017 s oznámením o uložení zásielky dňa 2.11.2017 ( čl
219). Uvedeným dňom s poukazom na ust. § 111 ods. 3 CSP sa uvedená písomnosť - oznámenie o

postúpení pohľadávky považuje za doručenú. K ďalšej námietke uvedenej v tomto bode súd poukazuje
na bod 56. odôvodnenia tohto rozsudku.
60. K dôvodom uvedeným v bode F žaloby súd uvádza, že žalovaný v rade 1/ určil miesto a čas konania
verejnej dražby v súlade s § 11 ods. 1 Zák.č. 527/2002 Z.z. a námietku žalobkyne nepovažoval za
opodstatnenú a stotožnil sa s argumentáciou žalovaných uvedenou v ich vyjadrení k tejto námietke.

Určenie miesta dražby vo vzdialenejšom meste nemusí automaticky znamenať pri realizácii dražby
znížený záujem. Dražba sa konala v hlavnom meste SR, v ktorom prechodne prebýva veľký počet
obyvateľov SR, vrátane Žilinského kraja. O tom, že miesto a čas konania dražby bol zvolený správne
svedčí aj počet účastníkov dražby, tak ako je to uvedené v notárskej zápisnici bod. odôvodnenia tohto
rozsudku, čo napokon viedlo aj k úspešnosti dražby, keď aj sám vydražiteľ je obyvateľom Žiliny.

61. K dôvodom uvedeným v bode G žaloby súd uvádza, že z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalobkyňa bola zo strany žalovaného v rade 1/ vyzvaná listom zo dňa 31.10.2017,
ktorý prevzala dňa 7.11.2017 na sprístupnenie nehnuteľnosti dňa 22.11.2017 o 10.30 hod. za účelom
ohodnotenia súdnym znalcom, pričom bola upozornená s odkazom na ust. §12 ods. 3 Zák.č. 527/2002
Z.z., že ak neumožní vykonanie predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov,

ktoré má dražobník k dispozícii. Termín ohliadky bol stanovený v súlade s ust. § 12 ods. 2 Zák.č.
527/2002z.z. Žalobkyňa v stanovenom termíne predmetnú nehnuteľnosť nesprístupnila s oznámením,
že v uvedenom čase bude v zahraničí. Ňou tvrdená skutočnosť, navyše žalovanému v rade 2/ ani
nepreukázaná, neznamená, že žalovaný v rade 2/ bol povinný určiť iný termín ohliadky, navyše ak
žalobkyňa, ktorá tvrdila, že v byte býva so svojou dcérou, mohla sprístupnenie bytu zabezpečiť. Znalecký

posudok, ktorý bol vypracovaný za účelom ohodnotenia nehnuteľnosti bol žalobkyni zaslaný spolu s
Oznámením o dražbe dňa 5.12.2015, teda v lehote stanovenej v § 12 ods. 4 Zák.č. 527/2002 Z.z.,
ktorú zásielku žalovaná prevzala dňa 8.12.2017. Voči znaleckému posudku mala žalobkyňa právo v
zmysle ust. § 12 ods. 5 Zák.č.527/2002 Z.z. do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého
posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť

znalecký posudok iným znalcom. Toto svoje právo však neuplatnila, s neskorším tvrdením, že jej
znalecký posudok nebol doručený a podpis na doručenke, ktorú doložili žalovaní nie jej podpisom.
V tejto súvislosti súd uvádza, že v zmysle ust. § 111 ods. 1 CSP sa údaje na doručenke považujú
za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. Žalobkyňa svoje tvrdenia
nijakým spôsobom nepreukázala a na ich preukázanie ani nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie. Súd

vychádzal z pravdivosti údajov na doručenke, ktorá je verejnou listinou. Žalovaný v rade 1/ postupoval
pri ohodnotení predmetu dražby v súlade v súlade so zákonom. Ak žalobkyňa v žalobe všeobecne
namieta spôsob akým znalec určil všeobecnú hodnotu predmetu dražby, resp. ak namieta že znalec
pri vypracovaní znaleckého posudku nepostupoval správne, keď sama v žalobe uvádza, že pri dražbe
sa má vychádzať z trhovej hodnoty nehnuteľnosti s prihliadnutím na jej neskoršie zhodnotenie, čo v

znaleckom posudku vypracovanom Ing. Zuzanou Ponechalovou č. 236/2017 absentuje, toto zároveň
vyvracia jej tvrdenie o tom, že jej znalecký posudok nebol doručený, súd však poukazuje na to, že
sama táto skutočnosť nezakladá porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách zo strany
žalovaného v rade 1/, pretože tento žiadnu zo svojich zákonných povinností nezanedbal. Súd len na
doplnenie uvádza, že všeobecná hodnota predmetu dražby stanovená znaleckým posudkom je vždy len

znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorá by mala byť dosiahnutá na
trhu v podmienkach voľnej súťaže. Nie je to teda skutočná hodnota premetu dražby, pretože skutočnú
hodnotu predmetu dražby je možné zistiť len prostredníctvom voľnej súťaže a trhu, kedy dôjde k stretu
ponuky a dopytu a vygenerovaniu trhovej ceny. V tejto súvislosti je nepochybné, že verejná dražba podľaZákona o dobrovoľných dražbách je miestom takejto voľnej súťaže, kde sa v danom čase stretnú ponuky
záujemcov o predmet dražby a výsledkom je stanovenie trhovej ceny, t.j. najvyššej ceny, za ktorú je
predmet dražby v čase jej konania možné predať.

62. Pokiaľ ide o námietky uvedené v bode H žaloby, v časti v ktorej boli dostatočne určité, súd poukazuje
na to, že tieto sú v časti vyhodnotené v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozsudku.
Oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo zverejnené na úradnej Tabuli Mesta Žilina a na internetovej
stránke od 11.12.2017 do 15.1.2018, Notárska zápisnica o priebehu dražby bola žalobkyni doručená
dňa 19.1.2017 tak ako to vyplýva z bodu 30. odôvodnenia tohto rozsudku. Zmluva o vykonaní dražby

( bod 18 tohto odôvodnenia ) obsahuje všetky náležitosti stanovené v ust. § 16 Zák.č. 527/2002 Z.z.,
prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby v zmysle ust. § 7 ods. 2 Zák.č. 527/2002
Z.z. bod 17 tohto odôvodnenia ).
63. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že neboli naplnené dôvody uvádzané
žalobkyňou pre určenie neplatnosti dražby, preto žalobu žalobkyne ako skutkovo a právne nedôvodnú
zamietol.

64. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP a to s poukazom na
plný úspech žalovaných v rade 1/,2/,3/ vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/,2/,3/
priznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O samotnej výške
tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).