Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11Csp/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116222010
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3116222010.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v spore žalobkyne R. V., nar. XX.XX.XXXX,
štátnej občianky SR, trvale bytom Za kostolom XXX, Z. W., zast. Občianske združenie OPOS, so sídlom
A. Hlinku 1084/24, Trenčianska Teplá, IČO 51 147 688 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r.
o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, Kubániho 16, IČO 47 233 516 o určenie

neplatnosti, vydanie bezdôvodného obohatenia a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o určenie, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2012 uzavreté
medzi žalobkyňou a žalovaným sú neplatné z a s t a v u j e.
II. Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č.
XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2012 uzavreté medzi žalobkyňou
a žalovaným s ú n e p l a t n é.

III. Súd u r č u j e , že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. č. XXXXXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2012
je bezúročný a bez poplatkov.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie zo Zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2012 vo výške 826,35 A. a č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2012 vo

výške 1.573,33 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
VI. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
VII. Súd z r u š u j e uznesenie o neodkladnom opatrení vydané Okresným súdom Trenčín č.k.
11Csp/126/2016-91 zo dňa 24.08.2020 s účinnosťou od právoplatnosti výroku II. tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 05.12.2016 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému domáhala určenia,
že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.10.2012( správne dňa 10.10.2012),

č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.01.2012( správne dňa 13.01.2012), č. XXXXXXXXXX zo dňa
08.10.2012( správne dňa 10.10.2012) sú neplatné, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 10.10.2012, č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2012 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2012 sú
neplatné, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
10.10.2012, č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2012 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2012 je bezúročný
a bez poplatkov, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie zo Zmluvy o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2012 vo výške XXX,XX Eur, č. XXXXXXXXXX zo
dňa 13.01.2012 vo výške 1.875,54 Eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2012 vo výške 1.686,51Eur,
spolu 4.199,91 Eur a ( po rozšírení žaloby) finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur a zaplatiťnáhradu trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že právne úkony žalovaného pri uzatváraní zmluvy
spôsobili vady v zmluve, ktoré spôsobujú absolútnu neplatnosť zmluvy. Právne úkony žalovaného boli
neurčité a nezrozumiteľné. Žalobkyňa nemala nikdy vôľu uzavrieť takú zmluvu ktorej dôsledkom malo

byť nezákonné postihnutie jeho majetku a vlastníctva. Dôvod absolútnej neplatnosti je i nedostatok
vážnosti podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Zmluva je vadná pre nespočetné množstvo neprijateľných
zmluvných podmienok, bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, v rozpore so zákonom a
prieči sa dobrým mravom a tak je neplatná od počiatku. V zmluve č. XXXXXXXXXX v bode 5. a 6., zmlúv
je uvedená neprimerane vysoká RPMN 63,32 % ročná úroková sadzba 76,21 % a neprijateľná zmluvná

podmena za poskytnutie revolvingu. V bode 7. zmlúv sa dôkazné bremeno prenáša na spotrebiteľa. V
bode 8. zmlúv je uvedený neprimerane vysoký poplatok za odklad úverových splátok a revolvingových
splátok. Žalobkyni bol poplatok za odklad úverových splátok vo výške 215,75 Eur strhnutý hneď pri
poskytnutí revolvingových úverov na účet žalobcu. To znamená, že žalobkyňa dostala na účet sumu
vo výške 1.284,25 Eur, jedná sa o nekalú obchodnú praktiku. Žalobkyňa nevyužila počas splácania
revolvingového úveru odklad úverových splátok a vopred jej bola strhnutá suma 215,25 Eur za odklad

úverových splátok. Žalobkyňa poukazuje aj na Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere
žalovaného, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa: -neprimerane vysoké zmluvné pokuty v prípade omeškania splátok - z povahy § 517 ods.
2 Obč. zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je ustanovená
horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Rozhodcovská zmluva č.

zmluvy XXXXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX sú neplatné.
Odplata poskytnutých revolvingových úverov č. zmluvy XXXXXXXXX zo dňa 8.10.2012 vo výške 510,-
Eur, č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 03.01.2012 vo výške 1.500,- Eur, č. zmluvy XXXXXXXXXX
zo dňa 8.10.2012 vo výške 1.500,- Eur podstatne prevyšuje obvyklú odplatu v bankách. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti ju žalovaný vystavil ako spotrebiteľa hrubo nemorálnym a zneužívajúcim

zmluvným podmienkam, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Samotné zmluvy o revolvingovom úvere už len v kontexte uvedených neprijateľných a
nekalých podmienok svojim obsahom ako aj účelom jednak odporujú zákonu a ako celok sa priečia
dobrým mravom. Žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaný obohatil, keďže
revolvingovézmluvyneobsahovalizákonnénáležitostivzmysle§11ods.11písm.a/zákonač.129/2010

Z.z. považujú sa za bezúročné a bez poplatkov. Revolvingový úver č. XXXXXXXXXX - výška úveru
510,-Eur, zaplatené celkom 1.147,86 Eur, 1147,86 Eur - 510,- Eur, bezdôvodné obohatenie 637,86 Eur.
Revolvingový úver č. XXXXXXXXXX - výška úveru 1.500,-Eur , na účet žalobkyni prišla suma 1.284,25
Eur od žalovaného, o sumu vo výške 215,75 Eur menej. Zaplatené celkom 3.375,54 Eur, 3.375,54
Eur (mínus) 1.500,- Eur = 1.875,54 Eur, bezdôvodné obohatenie 1.875,54 Eur. Revolvingový úver č.

XXXXXXXXXX - výška úveru 1.500,- Eur, na účet žalobkyni prišla suma vo výške 1.284,25 Eur od
žalovaného, o sumu vo výške 215,75 Eur menej. Zaplatené celkom 3.186,51 Eur, 3.186,51 (mínus)
1.500,- Eur = 1.686,51 Eur, bezdôvodné obohatenie 1.686,51 Eur.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.04.2017 vo vzťahu k žalobe o určenie namietol jej
neprípustnosť podľa § 137 písm. c), ( žalobkyňa sa nedomáha určenia práva) aj d) Civilného sporového
poriadku(ďalej CSP), keďže žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje. Ďalej poukázal
na to, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je osobitným nárokom, ktorý nie je upravený
spotrebiteľským právnym režimom, a teda aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné

posudzovať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti a
požiadal, aby vec bola postúpená Okresnému súdu Bratislava I. K tvrdeniu žalobkyne o neprimerane
vysokej úrokovej sadzbe(RPMN) za poskytnutie úveru/revolvingu, ktorá takto predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku uviedol, že je v rozpore s § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka ako aj ust. §502 ods.2
Obchodného zákonníka. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným

spôsobom neprevyšovala, ku dňu 03.01.2012 bola vo výške 45,66% a ku dňu 08.10.2012 vo výške
45,60%. Argumentácia žalobkyne v oblasti neprimerane vysokého poplatku za poskytnutie možnosti
odkladu splátok neobstojí. Z tvrdení žalobkyne nevyplýva, v čom má spočívať neprijateľnosť poplatkov.
Takáto skutočnosť vyplýva z uzatvorenia Dohody o poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu
splátok úveru / revolvingu. Tvrdenie, že platba je podľa danej dohody považovaná za neprijateľnú

podmienkujenepreskúmateľné,pretožeokrempaušálnehotvrdeniaoneprijateľnostižalobaneobsahuje
žiadne skutočnosti ( a ani dôkazy na ich preukázanie) tom, v čom sú vody nerovnováhy v postavení
strán. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že zmluvy obsahuje neprimerane vysoké zmluvné pokuty pre prípad
omeškania so splácaním splátok uplatnené nároky na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania môžu podľavýslovnejúpravydosiahnuťtrojnásobokúrokovejsadzbyúrokuzomeškania.Včaseuzavretiazmluvyzo
dňa03.01.2012bolúrokzomeškaniavovýške9,00%ročneavčaseuzavretiazmlúvzodňa08.10.2012
bol úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne. Zákonodarca tak právne aporoboval a predpokladal

situáciu, že sankcie za omeškanie (t.j. úrok z omeškania, pokuty, penále a podobne) môžu dosiahnuť
trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania, t.j. v tomto prípade 27% ročne / 26,25 % ročne
pri zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne (ktorá predstavuje 23,275 % ročne) a na základe tejto
skutočnosti žalovanýtvrdí,žemaximálnapovolenávýškazmluvnýchsankciídojednanávzmluvelogicky
nemohla byť prekročená. V súvislosti s tvrdeniami žalobkyne v oblasti absencie rozlíšenia termínov

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov poukázal na to, že výklad ust. § 9 ods.2 písm.k) zákona č.
129/2010 Z.z. ako ho uvádza žalobkyňa predstavuje v podstate požiadavku, aby sa v Zmluve o úvere
uvádzala amortizačná tabuľka. Poukázal na záver vyslovený Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 s tým,
že prijatím tvrdení žalobkyne by došlo k protiprávnym záverom. Žalovaný vzniesol námietku premlčania
uplatňovaného nároku žalobkyňou z pohľadu uplynutia subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej
lehoty.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 18.05.2017 k vyjadreniu žalovaného namietla, že vo veci má naliehavý
právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/
Civilný sporový poriadok. Jej podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj
ochrany práva žalobkyne, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a a vytvára pevný právny

základ pre právny vzťah účastníkov sporu. bez toho určenia je moje právo žalobcu ohrozené a bez
tohto určenia je jej právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). V žalobnom návrhu uviedla
všetko podstatné, ktoré bolo potrebné súdu objasniť. kedy si zobrala úver, koľko zaplatila, uviedla všetky
podstatné dôvody pre ktoré sa obrátila vo svojej veci na súd ako spotrebiteľka. Nevidí problém zo
spojenia určovacej žaloby a žaloby na plnenie. Vo veciach ochrany spotrebiteľa súd musí z úradnej

povinnosti podrobiť zmluvu súdnej kontrole a zistiť, či zmluva je spotrebiteľská a či obsahuje neprijateľné
podmienky a nekalé podmienky. Žalobkyňa ako spotrebiteľ je v pozícii slabšej zmluvnej strany oproti
žalovanému ako dodávateľovi a má preto právny záujem na tom, aby sa odstránil prípadný nezákonný
právnystav,čituprávojealebonieje,očožiadasúdpreskúmanímexoffospotrebiteľskézmluvy. Včase
uzatvárania zmlúv č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX a teda v čase podpísania

zmluvných ustanovení žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ nepoznala čo sú to neprijateľné zmluvné
podmienky a nevedela, že také niečo môže v zmluvách existovať. Zmluvy podpísala v dobrej viere,
pretože verila, že žalovaný koná čestne a v súlade so zákonom. Všeobecné obchodné podmienky
neboli dohodnuté a nie sú súčasťou zmluvy. Dodávateľ je povinný poskytnúť spotrebiteľovi odborné
poradenstvo. Žalobkyni boli zatajené neprijateľné zmluvné ustanovenia v zmluve č. XXXXXXXXXX,

č. XXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhotovení výšky
dlhu na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Veriteľ výšku dlhu
jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. V zmluvách žalovaného absentujú
náležitosti vyžadované v zákone č. 129/2010 Z.z. §9 ods.2 písm. j), k), m), o), p), m) účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy v dôsledku čoho sa predmetné úvery na základe ust. § 11 ods. 1 písm.a) uvedeného
zákona považujú za bezúročné a bez poplatkov, a to ročná percentuálna miera nákladov RPMN a
priemerná hodnota RPMN( §9ods.2 písm. j)), výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov( §9ods.2 písm. k)), súhrnný prehľad , ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a
súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie

istiny( §9ods.2 písm. m)), úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením
splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ( §9ods.2
písm. o)), upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, ( §9ods.2 písm.
p)), w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto
právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanúistinuapríslušnýúrokpodľa§13ods.3,akoajovýškeúrokuzadeňaleboospôsobejejvýpočtu
( §9ods.2 písm. w)). K bezdôvodnému obohateniu a námietke premlčania, vyjadrenie žalovaného
popiera a uvádza, že v prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní
práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba,

a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď
s oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd nemá
dôvod neveriť, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedal v novembri 2016 z internetu a
sociálnych sietí, a taktiež žalovaný nepreukázal, že sa tak dozvedel skôr. Pokiaľ ide o objektívnu lehotutak žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a
teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
Neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, termínu konečnej splatnosti

a uvedenie nesprávneho údaja o priemernej RPMN, nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané
na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom. V
danom prípade je teda 10 ročná premlčacia doba. Vzhľadom na uvedené nárok žalobkyne nie je
premlčaný. Rozšírila žalobu o nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
500,- Eur poškodením spotrebiteľa pri používaní nekalých praktík a protiprávneho konania s poukazom

na ustanovenie § 3 ods.5 Zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov 250/2007 Z.z.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.07.2017 s poukazom na zákonné ustanovenie citované žalobkyňou
uvádza, že žalobkyňa neoznačila a nepreukázala skutočnosti pre uplatňovanie uvedeného nároku
t.j. v čom, resp. na akom základe si ho uplatňuje. Medzi účastníkmi konania nebolo vydané

žiadne rozhodnutie, ktorým by bolo preukázané splnenie predpokladov podľa §3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. Predpoklad formulácie obsiahnutej v zákone, cit. "úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi", vyžaduje logicky rozhodnutie s
výrokom súdu, v ktorom sa uvedené konštatuje. Zdôraznil, že predformulovanie znenia spotrebiteľských
dokumentov je všeobecnou súčasťou úverových produktov a všeobecne všetkých spotrebiteľských

vzťahov. K námietke neoboznámenia s obsahom obchodných podmienok vzniesol námietku neurčitosti
uvádzaného. V súvislosti s tvrdením o rozpisovaní splátky tvrdil, že žiadny zákon platný a účinný v Sr a
rovnako ani predpis únijného práva neurčuje žiadne rozdelenie splátky. Ani smernica 2008/4/ES a ani
vnútroštátne právo nezakotvujú žiadne právo na rozpis splátky v zmluve. Spotrebiteľ má právo vyžiadať
si tzv. amortizačnú tabuľku( § 9 ods.5) čo zodpovedá jeho právu vyplývajúcemu z článku 10 odstavec

2 písmeno i) smernice. Opätovne poukázal na rozhodnutie vo veci C-42/15. V súvislosti s Dohodou o
zrážkach zo mzdy uvádza, že ide o zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho
zákonníka). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré
sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára
značnú nerovnováhu v postavení strán. Neprijateľnou podmienkou z povahy veci nie je dohoda, ktorá

kopíruje / preberá obsah zákonnej úpravy. toto vyplýva výslovne aj zo smernice Rady 93/13/EHS, podľa
ktorej sa ustanovenia smernice (upravujúcej neprijateľné podmienky) nepoužijú na podmienky, ktoré
odrážajú zákonné ustanovenia členského štátu. Výslovne to vyplýva z článku 1 odstavec 2 smernice:
Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia
alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou

stranou, najmä v oblasti dopravy nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice. Ak vnútroštátna úprava
upravuje tento spôsob zabezpečenia, potom logicky nemôže ísť o neprijateľnú podmienku. Tvrdenia
žalobkyne odporujú aj poslednej novele zákona č. 129/2010 Z.z.o spotrebiteľských úveroch, pokiaľ ide
o prípustnosť tejto formy zabezpečenia. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z.,
ktorý sa mení a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia (§ 9 ods. 13) bolo určené,

že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy,
ručením a záložným právom. Okrem toho aj zo zákona č. 102/2014 Z.z. (ktorým sa novelizoval aj zákon
o ochrane spotrebiteľa) vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále (naďalej od jeho účinnosti, t.j.
od 01.05.2014) považovaná za platný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy. Ak
Národná rada SR ako jediný zákonodarný orgán vo forme zákona určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy

je stále a naďalej prípustný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, potom
každý je týmto rozhodnutím zákonodarcu vo forme zákona viazaný.

5. Pred pojednávaním dňa 03.12.2020 žalobkyňa prostredníctvom zástupcu vzala žalobu v časti o
určenie, že G. o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa

XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX sú neplatné späť a žiadala, aby súd v uvedenej
časti konanie zastavil.
6. Podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku a je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. V zmysle citovaného ustanovenia súd konanie vo vyššie uvedenej časti zastavil (výrok I.)8. Námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu tunajšieho súdu rozhodovať o danej veci súd posúdil
ako nedôvodnú nakoľko žalobkyňu je nutné považovať za spotrebiteľku a uplatňujúcu si v tomto konaní
svoje nároky.

9. Spor bol prejednaný podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP)
v neprítomnosti žalobkyne, ktorej neúčasť ospravedlnil jej zástupca a uviedol, že súhlasí, aby súd
pojednával v jej neprítomnosti. Nedostavili sa ani žalovaný a jeho právny zástupca, ktorý bol na
pojednávanie riadne a včas predvolaný, pričom neprítomnosť svoju aj svojho klienta ospravedlnil a

súhlasil, aby súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti.

10. Z vyjadrenia zástupca žalobkyne na pojednávaní vyplynulo, že zotrváva na skutočnostiach a
tvrdeniach uvedených v žalobe, ako aj tvrdení žalobkyne k vyjadreniam žalovaného. Doplnila, že aj
napriek tomu, že Dohody o zrážkach zo mzdy sú uzatvorené samostatne, musia spĺňať všeobecné
náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pod následkom neplatnosti.

Právny úkon tak ako je formulovaný v predmetných dohodách považuje za neurčitý, nezrozumiteľný, a
vzhľadom na uvedené aj neplatný. V Dohodách absentujú, nie sú uvedené sumy, ktoré má žalobkyňa
ako dlžníčka zabezpečené, nie je tam zohľadnené príslušenstvo, ktoré je vymáhané a všetky ostatné
náklady, ktoré vznikli v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere a príslušných dodatkov. Táto
Dohodabolauzatvorenávrovnakýdeňakoúverovázmluva,kedyeštežalobkyňanemohlabyťdlžníčkou

a teda nebolo naplnené ustanovenie zákona § 551 OZ. Pokiaľ ide o finančné zadosťučinenie má
za to, že toto bolo odôvodnené v návrhu na rozšírenie žaloby. Poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu
prax Krajského súdu v Trenčíne, rozhodnutia v konaniach sp.zn. 4Co/334/2017, 16Co/45/2019,
5Co/113/2019 s tým, že výšku ponecháva na úvahe súdu.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to Žiadosť o vykonávanie zrážok
zo mzdy od 01.02.2013, Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 08.10.2012 vrátane
štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, Zmluvného dojednania Zmluvy o
revolvingovom úvere, prehľad splátok a úhrad, Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa
22.05.2014, 16.05.2014, 27.09.2013, 30.01.2013, Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 10.10.2012,

Oznámenie o ukončení zrážok zo mzdy zo dňa 17.09.2015, Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa
13.01.2012, Vyjadrenie žalovaného zo dňa 05.04.2017, súhrnné informácie a údajoch o poskytnutých
úveroch za 2. a 3. štvrťrok 2012, Rozhodcovské zmluvy vrátane štandardných európskych informácií,
vyjadrenie žalobkyne zo dňa 18.05.2017 k vyjadreniu žalovaného, vyjadrenie žalovaného zo dňa
24.07.2017, Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 03.01.2012 a 08.10.2012, prehľady

platieb, Dohody o zrážkach zo mzdy, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 16.07.2017 vrátane návrhu na
rozšírenie žaloby, Žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 29.06.2019, neodkladné opatrenie zo dňa
24.08.2020, vyjadrenie žalovaného, Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 13.01.2012
a 10.10.2012, vyjadrenie žalovaného zo dňa 17.09.2020 a zistil tento skutkový stav veci.

12. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 10.10.2012( č.l.81), z článku 5. vyplýva, že žalobkyňa požiadala žalovaného o poskytnutie úveru
(úverového limitu) v sume 510,- Eur so splatnosťou 42 mesačných splátok po 27,33 Eur splatných
vždy do 22.dňa v mesiaci. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa ako dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky

za celú dobu čerpania úveru) bola v sume 1.147,86 Eur, predpokladaná RPMN bola 70,03 %, ročná
úroková sadzba bola 70,03 %, priemerná RPMN za úver bola 45,60 %. Podľa žalovaného v časti "údaj
o schválenom revolvingovom úvere" sa úver poskytol vo výške 510,- Eur, ktorý bola žalobkyňa povinná
splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 27,33 Eur s celkovou čiastkou k zaplateniu 1.147,86 eur,
pri RPMN 67,79 % a úroku 70,03 % ročne, priemernej hodnote RPMN 45,60 %. Žiadosť podpísala

žalobkyňa dňa 08.10.2012 a žalovaný ju potvrdil dňa 10.10.2012. Následným Oznámením žalovaného
ako veriteľa o schválení úveru žalobkyni ako dlžníkovi zo dňa 10.10.2012 - Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX( č.l.100) boli stanovené údaje o výške úveru 510 eur, ďalej splatnosť úveru 42
mesačných splátok, výška splátky 27,33 eur, dátum splatnosti prvej splátky od 22.11.2012 do splatnosti
poslednej splátky 22.04.2016, splatnosť mesačných splátok k 22.dňu v mesiaci. Ročná úroková sadzba

úveru 70,03 %, RPMN 67,79% a priemerná hodnota RPMN bola 45,60%. Podľa prehľadu platieb( č.l.83)
žalobkyňa uhradila žalovanému sumu vo výške 1.749,20 Eur pričom posledná platba bola realizovaná
dňa 16.07.2014( platby zo dňa 14.08.2015 vo výške 27,33Eur bola žalobkyni dňa 14.09.2015 vrátená
a odpočítaná z jej platieb).13. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 13.01.2012( č.l.75), z článku 5. vyplýva, že žalobkyňa požiadala žalovaného o poskytnutie úveru

(úverového limitu) v sume 1.500,- Eur so splatnosťou 42 mesačných splátok po 80,37 Eur splatných
vždy do 22.dňa v mesiaci. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa ako dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky
za celú dobu čerpania úveru) bola v sume 3.375,54 Eur, predpokladaná RPMN bola 70,01 %, ročná
úroková sadzba bola 70,01 %, priemerná RPMN za úver bola 45,66 %. Podľa žalovaného v časti "údaj o
schválenom revolvingovom úvere" sa úver poskytol vo výške 1.500,- Eur, ktorý bola žalobkyňa povinná

splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur s celkovou čiastkou k zaplateniu 3.375,54 eur,
pri RPMN 68,30 % a úroku 70,01 % ročne, priemernej hodnote RPMN 45,66 %. Žiadosť podpísala
žalobkyňa dňa 03.01.2012 a žalovaný ju potvrdil dňa 13.01.2012. Následným Oznámením žalovaného
ako veriteľa o schválení úveru žalobkyni ako dlžníkovi zo dňa 13.01.2012 - Zmluva o revolvingovom
úvere č. 8400042400 (č.l.98) boli stanovené údaje o výške úveru 1.500 eur, ďalej splatnosť úveru 42
mesačných splátok, výška splátky 80,37 eur, dátum splatnosti prvej splátky od 22.02.2012 do splatnosti

poslednej splátky 22.07.2015, splatnosť mesačných splátok k 22.dňu v mesiaci. Ročná úroková sadzba
úveru 70,01 %, RPMN 68,30% a priemerná hodnota RPMN bola 45,66%. Podľa prehľadu platieb ( č.l.
77) žalobkyňa uhradila žalovanému sumu vo výške 3.378,68 Eur, pričom po 05.12.2014 boli platby
realizované nasledovných sumách: dňa 15.12.2014 80,37 Eur, 15.01.2015 80,37 Eur, 13.02.2015
80,37Eur, 13.03.2015 80,37 Eur, 15.05.2015 100,- Eur, 15.06.2015 110,- Eur, 15.06.2015 110,- Eur,

15.07.2015 120,- Eur, 14.08.2015 120,- Eur, 14.09.2015 54,87Eur.

14. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX0 zo
dňa 10.10.2012( č.l.78), z článku 5. vyplýva, že žalobkyňa požiadala žalovaného o poskytnutie úveru

(úverového limitu) v sume 1.500,- Eur so splatnosťou 42 mesačných splátok po 80,37 Eur splatných
vždy do 22.dňa v mesiaci. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa ako dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky
za celú dobu čerpania úveru) bola v sume 3.375,54 Eur, predpokladaná RPMN bola 70,01 %, ročná
úroková sadzba bola 70,01 %, priemerná RPMN za úver bola 45,60 %. Podľa žalovaného v časti "údaj o
schválenom revolvingovom úvere" sa úver poskytol vo výške 1.500,- Eur, ktorý bola žalobkyňa povinná

splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur s celkovou čiastkou k zaplateniu 3.375,54 eur,
pri RPMN 67,78 % a úroku 70,01 % ročne, priemernej hodnote RPMN 45,60 %. Žiadosť podpísala
žalobkyňa dňa 08.10.2012 a žalovaný ju potvrdil dňa 10.10.2012. Následným Oznámením žalovaného
ako veriteľa o schválení úveru žalobkyni ako dlžníkovi zo dňa 10.10.2012 - Zmluva o revolvingovom
úvere č. 8400048470 (č.l.99) boli stanovené údaje o výške úveru 1.500 eur, ďalej splatnosť úveru 42

mesačných splátok, výška splátky 80,37 eur, dátum splatnosti prvej splátky od 22.11.2012 do splatnosti
poslednej splátky 22.04.2016, splatnosť mesačných splátok k 22.dňu v mesiaci. Ročná úroková sadzba
úveru 70,01 %, RPMN 67,78% a priemerná hodnota RPMN bola 45,60%. Podľa prehľadu platieb ( č.l.
80) žalobkyňa uhradila žalovanému sumu vo výške 3.186,51 Eur, pričom po 05.12.2014 boli platby
realizované nasledovných sumách: dňa 15.12.2014 80,37 Eur, 15.01.2015 80,37 Eur, 13.02.2015

80,37Eur, 11.03.2015 70,- Eur, 13.03.2015 80,37 Eur, 15.05.2015 100,- Eur, 15.06.2015 110,- Eur,
15.07.2015 120,- Eur, 14.08.2015 120,- Eur, 14.09.2015 150,- Eur, 15.10.2015 180,- Eur, 13.11.2015
80,37 Eur, 15.12.2015 80,37 Eur, 15.01.2016 80,37 Eur, 15.02.2016 80,37 Eur, 15.03.2016 80,37 Eur.

15. Z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8XXXXXXXXX (č.l.82) vyplýva, že túto

podpísala dňa 08.10.2012 ako dlžník žalobkyňa a dňa 10.10.2012 žalovaný ako veriteľ. Z dohody o
zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8XXXXXXXXX (č.l. 76) vyplýva, že túto podpísala dňa
03.01.2012 ako dlžník žalobkyňa a dňa 13.01.2012 žalovaný ako veriteľ. Z dohody o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX ( č.l. 79) vyplýva, že túto podpísala dňa 08.10.2012 ako dlžník
žalobkyňa a dňa 10.10.2012 žalovaný ako veriteľ. Podľa čl. I spoločnosť (žalovaný) bude mať (má)

voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru / zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške
510,- Eur, č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.500,- Eur, XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.500,-
Eur. Totožne u všetkých predmetných zmlúv bolo dojednané, že v zmysle zmluvy/dodatku k zmluve
má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv.

revolvingu/ov. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom
vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/
ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v
súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkamispoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej
prípadných dodatkov. Podľa čl. II dohody strany dojednali v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k
zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti uvedených v čl. I dohody, dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne

iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou, ktorú dlžník poberá od svojho
zamestnávateľa. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech
spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať
ich na bankový účet žalovaného pod uvedeným variabilným symbolom vo výške 23,77 Eur ( č.
8400048466), čiastku vo výške 80,37 Eur( č. 8400042400 a 8400048470) mesačne. Strany výslovne

súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške,
ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných
zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to
na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah
zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní.
Dlžník výslovne s takým postupom súhlasí. Podľa čl. III strany sa dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka

budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka do doby, než spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási,
že všetky jej pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti zo zmluvou a jej prípadných dodatkov,
sú splatené.

16. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 11Csp/126/2016-91 zo dňa 24.08.2020 právoplatným dňa

17.09.2020 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2012 uzavretej medzi žalobkyňou a
žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň
súd uložil zamestnávateľovi žalobkyne Fehers, s.r.o., Janka Palu 52/8, Nemšová zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy žalobkyne z Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX

uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej.

17. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

18. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.23. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
každej zmluvy o úvere /ďalej len "zákon č. 129/2010 Z.z."/ spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. Podľa § 2 písm. d/ Zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok..

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ Zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak písm. a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, písm. b/ je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

27. Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z.z. účinného od 01.01.2018 spotrebiteľ sa môže pred
súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

28. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

29. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

30. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

31. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

33. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom

uzatvoril predmetné vyššie špecifikované zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o úvere je upravená
v ust. § 497 Obchodného zákonníka a z obsahu uzavretej zmluvy vyplýva záväzok žalovaného ako
veriteľa poskytnúť žalobkyni ako dlžníkovi úver v dojednanej sume, a záväzok žalobkyne vrátiť veriteľovi
istinu úveru spolu s dojednanou odplatou. Skutočnosť, že v prípade zmluvy o úvere sa jedná o tzv.
absolútny obchod nemá vplyv na to, že ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a

nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa
obsahzmluvyaformulárovýchzmluvnýchpodmienokpredjejpodpisompodstatnýmspôsobomnemohla
ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalovaný vzorový text zmlúv používal vo viacerých
prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Žalobkyni poskytol úver žalovaný v rámci jehopodnikateľskej činnosti a žalobkyňa pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je zrejmé aj z jej
označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, adresou

trvalého pobytu. Táto zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy
nebol podnikateľom, sú zmluvy spotrebiteľské v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto sa
na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, a to s poukazom na ustanovenie
§ 52 ods. 2 veta posledná Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od

1.4.2015. Toto zákonné ustanovenie nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti
sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. K rovnakému záveru o potrebe aplikovať
ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka aj na zmluvné vzťahy založené pred účinnosťou
tohto ustanovenia dospel v obdobnej veci Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4MCdo/17/2014 zo
dňa 26.11.2015. Preto súd nepovažoval za správny výklad žalovaného o nemožnosti aplikácie tohto
zákonného ustanovenia. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, pretože žalovaný poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalobkyni bol
opakovane poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, pričom opak žalovaný netvrdil, a ani nepreukazoval. Spotrebiteľským úverom treba podľa
§ 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. chápať dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej

pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

34. Podanou žalobou sa žalobkyňa predovšetkým domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach
zo mzdy, ktoré uzavrela so žalovaným na zabezpečenie svojich záväzkov z predmetných zmlúv o
revolvingovom úvere. V otázke prípustnosti takejto žaloby súd odkazuje na ustanovenie § 11 ods. 4

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
v znení účinnom od 01.01.2018, podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobou. Toto ustanovenie je potrebné považovať za lex
specialis vo vzťahu k § 137 písm. c) a d) CSP, pričom ide o osobitný predpis, ktorý výslovne predpokladá
uplatnenie práva spotrebiteľa žalobou. Ak citované ustanovenie umožňuje podanie žaloby o určenie

neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pripúšťa tým aj možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti
jednotlivých, hoci samostatne uzavretých zmluvných dojednaní, ktoré so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere priamo súvisia. Za také je potrebné považovať aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá slúži na
zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z textu dohody o zrážkach
zo mzdy vyplýva, že žalobkyňa nemá oprávnenie túto vypovedať, odstúpiť od nej, ani ju iným spôsobom

jednostranne ukončiť. Bez požadovaného rozhodnutia by právne postavenie žalobkyne ako dlžníka
bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobkyne na disponovanie so svojou mzdou. Z tohto
dôvodu súd považoval žalobu za prípustnú a vecne o nej rozhodol. Posudzujúc uplatnený nárok súd sa
predovšetkým predbežne zaoberal otázkou či predmetná zmluva je platne uzavretá.

35. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Dohoda musí v zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahovať
označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Tieto náležitosti žiadne z
predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Preskúmaním každej dohody o zrážkach zo
mzdy dospel súd k záveru, že táto neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Hoci

v texte dohody je uvedené, že spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne,
v tomto texte nie je uvedená pohľadávka, ale možný spôsob jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej
pohľadávky v znení, že táto je tvorená úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých
dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi,
ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi

a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe
alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov je neurčité. V dôsledku toho je táto
dohoda o zrážkach zo mzdy neurčitá, a preto podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatná. V
čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a
úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa

prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Predmetné dohoda o zrážkach zo mzdy
predstavujú formulárovú zmluvu, ktoré nebola individuálne dojednaná, žalovaný žiadnym spôsobom jej
individuálne dojednania nepreukázal. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom
postavení strán v neprospech žalobkyne, ktorý je spotrebiteľom. Pri uzavretí dohody o zrážkach zo mzdymusí dlžník - spotrebiteľ vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a
v akej výške. Suma v dohode o zrážkach zo mzdy v bode I. každej tejto dohody bola uvedená len v
súvislosti s označením v budúcnosti poskytnutého úveru na základe žiadosti o poskytnutie úverov.

36. Každá predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala ani dostatočne určité zmluvné
dojednanie týkajúce sa výšky splátok. Podľa čl. II napadnutých dohôd sa zmluvné strany dohodli, že
pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške
nižšej,budezaúčelomriadnehovyrovnaniapríslušnýchpohľadávokvýškamesačnýchzrážokzomzdyv

najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku. Predmetné ustanovenie
je nielen neurčité, a preto podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné, ale aj predstavuje
jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne
uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Takéto navyšovanie zrážok zo mzdy nad
dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie dohody v časti výšky mesačných zrážok zo mzdy, čo súd
považoval za neprípustné. Neurčitosť splátok spočíva aj v tom, že tieto neboli časovo obmedzené

a vzťahovali sa na akékoľvek budúce pohľadávky žalovaného (úver vrátane prípadných všetkých
revolvingov poskytnutých žalobkyni, príslušenstvo úveru, prípadne uplatnené zmluvné pokuty, náklady
vzniknuté v súvislosti s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšie prípadné pohľadávky žalovaného
voči žalobkyni, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov)
až do momentu, keď žalovaný oznámi zamestnávateľovi dlžníka, že jeho pohľadávky sú splatené. V

konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa bola žalovaným o následkoch dohody o zrážkach zo mzdy
poučená ani, že by žalobkyňa ako spotrebiteľ mala možnosť odmietnuť uzavrieť tieto dohody, ktorá
je zabezpečovacím prostriedkom poskytovaných úverov. Vzhľadom k tomu, že dohoda o zrážkach zo
mzdy neobsahovala určité označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých
zrážok je táto dohoda neplatná. Vzhľadom na vyššie uvedené súd námietky žalovaného považoval

za právne bezpredmetné. Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom
Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez
námietkyúčastníkakonania.Nerovnýstavmedzispotrebiteľomadodávateľommôžebyťkompenzovaný
iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno
Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,Mostaza ClaroC-168/05). Možnosť skúmať

aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku
stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol
viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo
povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Žalovanému z každej
neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy nevyplývajú žiadne práva, nie je oprávnený domáhať sa práva na

zrážky zo mzdy a preto súd žalobe o určenie ich neplatnosti vyhovel(výrok II.).

37. V konaní bolo sporným to, či uvedená zmluva o úvere má alebo nemá všetky náležitosti vyžadované
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a či sa v dôsledku ich prípadnej absencie považuje úver podľa § 11
tohto zákona za bezúročný a bez poplatkov.

38. Súd konštatuje, že v žiadosti žalobkyne o poskytnutie úveru (bod 5 zmluvy) je uvedená hodnota
RPMN v sadzbe 70,03 %, v ďalších žiadostiach 70,01%, pričom táto žiadosť žalobkyne sa považuje
za písomný návrh na uzatvorenie zmluvy, a to podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým

osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z
neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Následne žalovaný úver schválil,
ale v časti údaju o RPMN uviedol inú sadzbu (67,79 % v ďalšej 68,30% a v poslednej 67,78%), a
teda možno konštatovať, že čo sa týka povinnej náležitosti - uvedenia RPMN, vzhľadom na to, že
žalovaný uviedol inú, než žalobkyňou uvádzanú hodnotu RPMN, nedošlo k ustáleniu tohto parametra

úveru, a teda medzi účastníkmi zmluvy nebola riadnym spôsobom ani v zmluve písomne zakotvená
hodnota RPMN. Schválenie úveru žalovaným (bod 6 každej zmluvy) totiž predstavuje v časti údaja
o RPMN prijatie návrhu, ktoré obsahuje zmeny ( § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takéto prijatie
návrhu so zmenou v časti RPMN je podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka odmietnutím návrhu,
pretože podľa tohto ustanovenia prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo

iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Tým, že žalovaný síce schválil úver,
ale so zmenenou hodnotou RPMN, takéto schválenie so zmenou je odmietnutím návrhu žalobkyne
v časti RPMN a považuje sa za nový návrh, ktorý opätovne vyžaduje schválenie zo strany dlžníka
- žalobkyne. Keďže však k takémuto schváleniu zmenenej hodnoty RPMN zo strany žalobkyne užnásledne písomne nedošlo, nemožno hovoriť o tom, že by si boli strany písomne v zmluve jednoznačne
ustálili a zakotvili RPMN, a teda súd uzavrel, že tento údaj každá predložená zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahovala. Keďže teda v zmluve nebola riadne písomne dohodnutá výška RPMN úveru,

treba konštatovať, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala ani túto povinnú náležitosť
zmluvy vyžadovanú v § 9 ods. 2 písm. j/ zák.č. 129/2010 Z.z., čo má za následok bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zák.č. 129/2010 Z.z. Absencia údaju o
RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere pritom spôsobuje bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru aj
za použitia výkladu podaného v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ sp.zn. C -42/15 z 09.11.2016, ktorý

sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Podľa neho
neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie výšky RPMN spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru,
pretože súd konštatoval to, že porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte
smernice 2008/48, môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto
veriteľa na úroky a poplatky. Takýto podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä
náležitosti,akojeročnápercentuálnamieranákladov,resp.bezúročnosťabezpoplatkovosťbyspôsobila

absencia takej náležitosti, ktorá svojou povahou môže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah
svojho záväzku. Súd má za to, že nepostačuje ak by tieto údaje boli prípadne uvedené len v dodatočne
žalovaným vyhotovenom oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi tak, ako to uvádza žalovaný.
Oznámenie je dlžníkovi odosielané až po vyplnení a podpísaní žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/zmluvy o revolvingovom úvere. Aj z obsahu tohto oznámenia je celkom zrejmé, že pokiaľ je

žiadosť/zmluva o revolvingovom úvere žalobkyňou podpísaná dňa 08.10.2012 resp. 03.01.2012, a
oznámenie je datované dňom 10.10.2012 resp. 13.01.2012, oznámenie bolo vyhotovené až po tom,
čo žalobkyňa podpísala žiadosť/zmluvu o revolvingovom úvere a oznámenie až následne malo byť
žalobkyni doručené, a to už s údajmi o úvere, ktoré ňou podpísaná žiadosť/zmluva o revolvingovom
úvere neobsahovala (tu už je napríklad uvedená aj splatnosť prvej splátky a poslednej splátky). Okrem

toho aj zo zmluvných dojednaní žalovaného možno vyvodiť, že toto oznámenie žalovaný posiela
dlžníkom dodatočne až po predchádzajúcom vyplnení a podpísaní žiadosti/zmluvy o revolvingovom
úvere. Dlžník sa teda dozvie niektoré z podstatných povinných náležitostí zmluvy o úvere až po tom, čo
z jeho strany dôjde k podpisu listiny označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva
o revolvingovom úvere, pričom zákon vyžaduje, aby už pri podpise zmluvy boli zmluvnými stranami

dohodnuté a ustálené všetky povinné náležitosti zmluvy, čo v tomto prípade nebolo dodržané. Dlžník
sa nemôže dozvedieť niektoré z parametrov úveru až po podpise zmluvy, tieto mu musia byť známe
už pri podpise zmluvy, a to preto, aby sa mohol objektívne rozhodnúť, či využije služby žalovaného
alebo iného poskytovateľa úverov. Nie je preto prípustné, aby dlžníkovi akákoľvek náležitosť zmluvy,
ktorú zákon vyžaduje, aby bola známa už pri uzatvorení zmluvu a ktorá má vplyv na jeho rozhodnutie

uzavrieť či neuzavrieť zmluvu, bola oznámená až dodatočne, po uzatvorení zmluvy. V takomto prípade
sa teda dlžník - spotrebiteľ dozvedá podstatnú náležitosť, ktorá mala byť zakotvená v zmluve, až po
uzatvorenízmluvy,avšaknemáviacmožnosťaniprípadneprehodnotiťsvojerozhodnutieuzatvoriťalebo
neuzatvoriť zmluvu.

39. Výška RPMN nepochybne musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi najneskôr v
čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu. V opačnom prípade by sa minulo účinku ustanovenie § 9
ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase, ktorého cieľom
bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach
týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. Údaj o RPMN nech aj je výsledkom výpočtu

vzorcom preto nemôže byť zmenený jednostranným úkonom zo strany žalovaného. Žalovanému nič
nebránilo, aby svoj nový návrh ohľadom RPMN predostrel žalobkyni za účelom písomného vyjadrenia
súhlasu žalobkyne s takýmto novým návrhom. Podľa názoru súdu zmluva neobsahuje riadne a pre
spotrebiteľa jednoznačné uvedenie údaju o RPMN, keďže obsahuje pre laika čítajúceho túto zmluvu
dve rôzne hodnoty RPMN a za takejto situácie nemožno mať za to, že by zmluva riadny a jednoznačný

konečný údaj o RPMN obsahovala, hoci je nespochybniteľné, že údaj o RPMN má byť v zmluve uvedený
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti v čase uzatvárania zmluvy zmluvnými stranami, a to z dôvodu
predovšetkým právnej istoty spotrebiteľa, ktorý s prihliadnutím aj na tento údaj má možnosť rozhodnúť
sa, či zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrie, alebo takúto zmluvu neuzavrie.

40. Odhliadnuc aj od týchto okolností, súd konštatuje, že aj keby vzal ako výslednú RPMN tú, ktorá je
u každej zmluvy uvedená v bode 6 zmluvy (aj v oznámení o schválení úveru), táto logicky nemôže byť
vypočítaná správne, čo má v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov za následok ako keby RPMN
nebola uvedená. Ak RPMN vyjadruje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi v súvislosti s poskytnutímúveru, medzi ktoré patrí aj zmluvný úrok reprezentujúci výšku odplaty za poskytnutie úveru, možno
logickým výkladom dospieť k záveru, že údaj o RPMN (celkové náklady) nemôže byť nižší, ako zmluvný
úrok reprezentujúci výšku odplaty za poskytnutie úveru, ku ktorému je nutné pripočítať aj ďalšie náklady

spotrebiteľa spojené s poskytnutím úveru. V danom prípade v Zmluve o revolvingovom úvere č.
8400048466 je RPMN úveru vo výške 67,79 % a ročná úroková sadzba úveru 70,03%, č. 8400042400
je RPMN úveru vo výške 68,30 % a ročná úroková sadzba úveru 70,01%, č. 8400048470 je RPMN
úveru vo výške 67,78 % a ročná úroková sadzba úveru 70,01%, čo je u všetkých v logickom rozpore
s týmto výkladom.

41. Z predloženej zmluvy vyplýva, že v nej chýba podstatná náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm.
c) ZoSÚ) - adresa na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V úvode zmluvy je
uvedený len názov a adresa veriteľa, čo na splnenie zákonnej náležitosti nepostačuje.

42. Preskúmaním každej predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluva neobsahuje

v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. údaj o termíne konečnej splatnosti
úveru. Zákon v citovanom ustanovení rozlišuje medzi dobou trvania zmluvy a termínom konečnej
splatnosti úveru, pričom obidve náležitosti musia byť v zmluve uvedené. Zákonodarca požiadavku na
uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti
spotrebiteľov. Podľa názoru súdu je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby

bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume /deň, mesiac, rok/, kedy je
splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Nie je postačujúce pokiaľ
sa termín splatnosti dá vyvodiť, resp. vypočítať z iných ustanovení zmluvy (z počtu splátok, dátumu
poskytnutia). Žalovaný síce uviedol termín konečnej splatnosti v oznámení o schválení úveru, ktoré má
tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy, avšak táto náležitosť nie je uvedená v zmluve, na ktorej pripájajú obe

zmluvné strany svoj podpis. Splátkový kalendár, ktorý obsahuje aj termín poslednej splátky úveru nie
je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, neobsahuje podpisy zmluvných strán. Podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia byť uvedené jasne, zrozumiteľne priamo v zmluve, a nie v
iných dokumentoch, ktoré vytvorí sám dodávateľ. Povinnosť uvádzať túto obligatórnu náležitosť priamo
do zmluvy bola súdmi už viackrát judikovaná (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co

286/2014 zo dňa 27.5.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/1201/2015 zo dňa
13.1.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014 zo dňa 22.10.2015,
rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/457/2015 zo dňa 23.3.2016). Jedná sa o rozhodnutia
súdov vyšších inštancií, ku ktorým sa tunajší súd prikláňa, pričom všeobecné súdy na takomto výklade
citovaného ustanovenia zotrvali ako vyplýva z novšej judikatúry, napr. z rozsudkov Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 17Co 122/2017 zo dňa 12.12.2017, sp. zn. 2Co 89/2017 zo dňa 19.2.2018, rozsudku
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co 225/2017 zo dňa 25.10.2017, rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 5Co 66/2017 zo dňa 15.8.2017.

43. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd vyhodnotil úver z každej z predmetných zmlúv

o spotrebiteľskom úvere podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ cit. zákona za úver bezúročný a bez poplatkov
( výrok III.).

44. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, mal
žalovaný právo iba na vrátenie istiny každého poskytnutého úveru. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že

uhradila žalovanému titulom úveru č. 8400048466 celkovo sumu 1.147,86 Eur, no sám žalovaný
vo svojom vyjadrení uvádzal, že uhradila vyššiu sumu, a to 1.749,20 Eur (tvrdenie žalovaného
mal súd za preukázané z predloženého prehľadu platieb), na úver č. 8400042400 sumu 3.375,54
Eur, žalovaný sumu 3.378,68 Súd preto vychádzal z listinných dôkazov predložených žalovaným,
v ktorých sú zaevidované presné dátumy a sumy úhrad žalobkyne titulom predmetných úverov v

prospech žalovaného. Mal za to, že medzi žalovaným a žalobkyňou vznikol záväzkovo-právny vzťah
z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 489 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie
žalovaného v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka predstavujú úroky vyplatené žalovanému
zo strany žalobkyne na ktoré nemal žalovaný z vyššie uvedených dôvodov právo. Obsah tohto
záväzkového vzťahu je povinnosť žalovaného ako povinného subjektu, ktorý sa na úkor žalobkyne

bezdôvodne obohatil vydať žalobkyni ako oprávnenému subjektu tento majetkový prospech.

45. Žalovaný namietol premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predmetné právo
je právom majetkovým a preto podlieha premlčaniu. Súd sa teda zaoberal vznesenou námietkoupremlčania, pretože premlčané právo podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno priznať.
Občiansky zákonník v ustanoveniach § 107 ods. 1, ods. 2 rozlišuje subjektívnu dvojročnú premlčaciu
dobu a objektívnu trojročnú a desaťročnú premlčaciu dobu. Počiatok plynutia subjektívnej dvojročnej

premlčacej doby viaže ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka na moment, keď sa oprávnená
osoba dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Za účelom zaručenia
právnej istoty v zmluvných vzťahoch Občiansky zákonník stanovuje v § 107 ods. 2 aj trojročnú objektívnu
premlčaciu dobu a 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu v prípade úmyselného bezdôvodného
obohatenia, ktoré plynú od momentu kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu. Objektívna premlčacia

doba je konečná, nemôže byť predĺžená subjektívnou premlčacou dobou. Právo sa však premlčí
uplynutím subjektívnej premlčacej doby, ktorá môže uplynúť ešte pred uplynutím objektívnej premlčacej
doby. Pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je významná skutočná vedomosť
oprávneného a nie len možnosť vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia. Aby na strane
žalobkyne mohlo byť usudzované na jej vedomosť o bezdôvodnom obohatení, musela poznať právo,
teda, že v dôsledku neuvedenia zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je úver bez

úročný a bez poplatkov a v dôsledku neprimeranej výšky úroku je ustanovenie o tejto odplate neplatné.
Vedomosť o obsahu práva je ovládaná zásadou "neznalosť práva neospravedlňuje", a znalosť práva
sa u jeho adresátov (bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú právnické vzdelanie) nevyvrátiteľne
predpokladá v zmysle § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky , pričom
za okamžik vzniku skutočnej vedomosti o obsahu práva u pôvodnej žalobkyne je potrebné považovať

deň účinnosti právneho predpisu. Vedomosť o tom, že zmluva nemá predpísané náležitosti , resp.
má nesprávne náležitosti treba viazať na okamih , kedy žalobkyňa podpísala zmluvu, keď sa s ňou
oboznámila, čo v danom prípade bolo hneď po jej podpise. Vedomosť žalobkyne o tom, že z jej strany
došlo pri splácaní úveru žalovanému k plneniu nad rámec poskytnutej istiny nastáva okamžikom, kedy
žalobkyňa uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu prvýkrát preplatí. Žalobkyňa totiž poznala výšku

úveru ako aj výšku splátok, a bola schopná sa jednoduchým matematickým výpočtom dozvedieť, kedy
začala platiť nad rámec istiny. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho
nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní
okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Uvedený záver korešponduje
so závermi Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 1Cdo 67/2011, závermi Najvyššieho súdu ČR v

rozhodnutiach sp. zn. 28Cdo 685/2011, sp. zn. 28Cdo 3977/2007 a aj so závermi Krajského súdu v
Trenčíne v rozsudku sp. zn. 17Co 315/2017 zo dňa 6.9.2017, sp. zn. 17Co 372/2015 zo dňa 27.4.2016.
Žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 05.12.2016. Žalobkyňa preplatila poskytnutý úver nad istinu
úveru. Odo dňa nasledujúceho po dni prvej platby žalobkyne nad rámec istiny úveru začala plynúť
dvojročnásubjektívnapremlčaciadoba.Vzhľadomnadvojročnúsubjektívnupremlčaciudobupremlčané

sú plnenia, ktoré žalobkyňa nad rámec istiny úveru, teda bez právneho dôvodu, uhradila žalovanému
pred 05.12.2014. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8400048466 žalobkyňa zaplatila
žalovanému istinu úveru 510 Eur v splátkach vykonaných od 10.10.2012 do 13.09.2013 a čiastočne
splátkou z 23.04.2014. Celkom poslednú splátku na úver uhradila 16.07.2014. Vzhľadom na dvojročnú
premlčaciu dobu je nárok premlčaný ohľadom všetkých splátok nad istinu úveru, nakoľko boli uhradené

žalobkyňou žalovanému do 16.07.2014. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8400042400
žalobkyňa zaplatila žalovanému istinu úveru 1.510,- Eur v splátkach vykonaných od 14.02.2012 do
15.08.2013 a čiastočnou splátkou z 13.09.2013, pričom celkovo uhradila sumu 3.378,68 Eur. Vzhľadom
na dvojročnú premlčaciu dobu je nárok premlčaný ohľadom splátok nad istinu úveru realizovaných
žalobkyňou od 15.10.2013 do 14.11.2014. Po 05.12.2014 realizovala nepremlčané splátky, a to dňa

15.12.2014 80,37 Eur, 15.01.2015 80,37 Eur, 13.02.2015 80,37Eur, 13.03.2015 80,37 Eur, 15.05.2015
100,- Eur, 15.06.2015 110,- Eur, 15.06.2015 110,- Eur, 15.07.2015 120,- Eur, 14.08.2015 120,- Eur,
14.09.2015 54,87Eur, spolu v sume 826,35 Eur. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
8400048470 žalobkyňa zaplatila žalovanému istinu úveru 1.510,- Eur v splátkach vykonaných od
10.10.2012 do 12.09.2014 a čiastočnou splátkou z 15.10.2014, pričom celkovo uhradila sumu 3.186,51

Eur. Vzhľadom na dvojročnú premlčaciu dobu je nárok premlčaný ohľadom splátok nad istinu úveru
uhradených od 15.10.2014 do 14.11.2014. Po 05.12.2014 realizovala nepremlčané splátky, a to dňa
15.12.2014 80,37 Eur, 15.01.2015 80,37 Eur, 13.02.2015 80,37Eur, 11.03.2015 70,- Eur, 13.03.2015
80,37 Eur, 15.05.2015 100,- Eur, 15.06.2015 110,- Eur, 15.07.2015 120,- Eur, 14.08.2015 120,- Eur,
14.09.2015 150,- Eur, 15.10.2015 180,- Eur, 13.11.2015 80,37 Eur, 15.12.2015 80,37 Eur, 15.01.2016

80,37 Eur, 15.02.2016 80,37 Eur, 15.03.2016 80,37 Eur v celkovej sume 1.573,33 Eur. S poukazom
na uvedené dôvody súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie zo zmluvy č.
8400042400 vo výške 826,35 Eur a č. 8400048470 vo výške 1.573,33 Eur s tým, že lehotu na plnenieurčil podľa § 232 ods. 3 CSP. V ostatnej časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

46. Pre aplikáciu 10-ročnej premlčacej doby na daný prípad by bolo potrebné preukázať úmysel
žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne, ktorý by musel byť zrejmý pri uzatváraní zmluvy
apriprijatíplneniaztejtozmluvy.Takýtodôkazvšakžalobkyňavsporenepredložila, nebolopreukázané,
že žalovaný vedel, že spôsobuje bezdôvodné obohatenie a takýto následok (bezdôvodné obohatenie)
chcel spôsobiť, t. j. že uzatváral zmluvu so žalobcom s tým, že chcel získať bezdôvodné obohatenie

(priamy úmysel), ale bol aspoň s takýmto následkom uzrozumený (nepriamy úmysel). Žalobkyňa síce
tvrdila, že žalovaný poskytuje úvery a jeho povinnosťou je sledovať právnu úpravu, a preto musel vedieť,
čo môže svojím konaním spôsobiť, bol s tým aj uzrozumený. Na preukázanie úmyslu žalovaného
získať bezdôvodné obohatenie sú však tvrdenia žalobkyne bez ich preukázania nepostačujúce.
Na preukázanie takéhoto úmyslu je potrebné vychádzať z okolností každého jednotlivého prípadu
uzatvorenia zmluvy medzi zmluvnými stranami, teda nielen zo všeobecných tvrdení o znalostiach

žalovaného, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov. Niet pochýb, že žalovaný ako
podnikateľský subjekt sa snaží získať odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov vo forme úrokov,
avšak snaha o získanie odplaty ešte sama o sebe nepreukazuje aj úmysel získať bezdôvodné
obohatenie na úkor žalobcu. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. III. ÚS 448/2017 uviedol, že vedomosť
žalovaného o tom, že plnenie mu nepatrí alebo mu bolo poskytnuté omylom, sa neprezumuje, a ten, kto

sa domáha vrátenia plnenia, musí preukázať, že žalovaný vedel alebo z okolností musel predpokladať,
žemuvyplatenásumanepatrí".Keďževtomtokonanínebolpreukázanýanipriamyaninepriamyúmysel
žalovaného získať bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne, nevznikol ani dôvod pre aplikáciu 10-
ročnej objektívnej premlčacej doby.

47. Z hypotézy právnej normy /§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z./ v časti, v ktorej priznáva
spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom /zákonom č. 250/2007 Z. z./ a osobitnými predpismi zodpovedá,
jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanoveného
zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom. Je síce zrejmé, že zákon

nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma a postačuje, ak k
takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde, no čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva
alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie tento je
naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi
na súde a tento právoplatným rozhodnutím rozhodol o porušení práva spotrebiteľa alebo povinnosti

ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi. Ide
napríklad o zodpovednostný vzťah zo zodpovednosti za škodu alebo bezdôvodné obohatenie, prípadne
aj vzťah, obsahom ktorého je právo na zdržanie sa neprijateľnosti zmluvných podmienok alebo ich
používanie alebo na vyslovenie neprijateľnosti. Čiže úspešné uplatnenie nároku z porušenia práv
alebo povinností je podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a musí vyplývať z

právoplatného rozhodnutia, pričom pokiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, nemôžeme hovoriť, že bol
úspešný.

48. Je zrejmé, že v predmetnej veci žalobkyni, ktorá je spotrebiteľom, nebol doposiaľ voči žalovanému
právoplatným rozhodnutím súdu priznaný nárok z porušenia práv určených na ochranu spotrebiteľa

alebo z porušenia povinností uložených na ochranu spotrebiteľa dodávateľom. Súd v tejto súvislosti
zároveň poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 14.09.2016
v konaní vedenom pod sp. zn. 6Cdo/389/2015.

49. Naviac z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je zrejmé, že v ňom

upravený nárok na finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy pre priznanie ktorej
nepostačuje zistenie porušenia práva (a jeho úspešné uplatnenie na súde), ale je nevyhnutné, aby tu
bola daná aj existencia nemajetkovej ujmy, ktorá v príčinnej súvislosti s porušením práva vznikla. Pre
úspešné uplatnenie takejto nemajetkovej ujmy v súdnom konaní je potom nevyhnutné, aby bola jej
existencia tvrdená a aby bola takáto ujma preukázaná ako skutočná. nemal preukázané, akú konkrétnu

ujmu žalobca utrpel, keďže ju žiadnymi dôkazmi nepreukázal, a teda nebolo by možné následne ani
určiť konkrétne primerané finančné zadosťučinenie, ktoré by slúžilo k reparácii (k zhojeniu, odčineniu)
vzniknutej ujmy na strane žalobkyne. Žalobkyňa v tomto prípade neuniesla dôkazné bremeno ohľadom
tvrdenej ujmy, keďže dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania,ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý
existenciutýchtoskutočnostítvrdí(rozhodnutie NajvyššiehosúduSR,sp.zn.5Obo52/2010).Vzhľadom
na uvedené považoval súd priznanie finančného zadosťučinenia žalobkyni za nedôvodné a i v tejto

časti žalobu zamietol.

50. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
P Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Zároveň súd aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP, ak
strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Súd mal za
to, že každá zo sporových strán mala úspech len čiastočný. Úspech a neúspech žalobkyne a žalovaného
vo veci bol v podstate rovnaký (žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania vo výroku I. takže

náhrada trov konania v tejto časti patrí protistrane, úspešná vo výroku II., III., neúspešná vo výroku o
priznanie finančného zadosťučinenia, pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia mala úspech v
57%/ z uplatnených 4.199,91 Eur jej bolo priznaných 2.399,68 Eur/, v 43% bola neúspešná. Neúspech
žalobkyne je zároveň úspechom žalovaného. Súd preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.

53. Podľa § 337 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu zrušil uznesenie o neodkladnom opatrení , nakoľko
žalobe vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy č. 8400048470 vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt

dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie.