Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. august 2021

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12P/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820204721
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2021:3820204721.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľky: G. X., nar.

XX.X.XXXX, toho času bytom L., A. P. X/XX, proti manželovi, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva:
K. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. Z., S. XXXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom: T. X., nar. XX.X.XXXX, B. X., nar. XX.X.XXXX a B. X., nar. X.X.XXXX, v
konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo G. X., rodenej V., narodenej XX.X.XXXX, a K. X., narodeného XX.X.XXXX, uzatvorené
dňa XX.XX.XXXX v Nových Zámkoch, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Nové Zámky, vo
zväzku 45, ročník 2016, strana 117, pod poradovým číslom 205, rozvádza.

II. Na čas po rozvode manželstva zveruje maloleté deti, T. X., nar. XX.X.XXXX, B. X., nar. XX.X.XXXX
a B. X., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, G. X., nar. XX.X.XXXX.

III. Otec, K. X., nar. XX.X.XXXX, je povinný platiť počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva na výživu maloletého T. sumu 125 eur mesačne, na maloletú B. sumu 125 eur mesačne a
na maloletú B. sumu 125 eur mesačne, ktoré výživné je povinný poukazovať k rukám matky maloletých

detí, vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje.

IV. K. X., nar. XX.X.XXXX, je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza súdny poplatok z návrhu
na začatie konania vo výške 66 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, podaným na súd dňa 5.11.2020, sa navrhovateľka domáhala, aby súd jej manželstvo s K.
X. rozviedol, aby všetky tri maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveril do jej osobnej starostlivosti

a aby súd uložil otcovi vyživovaciu povinnosť na každé z detí vo výške 115 eur mesačne. Styk otca
s maloletými deťmi nežiadala upraviť. Návrh zdôvodnila tým, že okrem menších nedorozumení bolo
ich manželstvo harmonické až do roku 2018. K vážnemu narušeniu manželstva došlo, keď prišli na
územie Slovenskej republiky, jej manžel nepracoval, bývali v podnájme a všetky náklady hradili len z jej
príjmu. Neskôr si zobrali úvery, aby si mohli zabezpečiť bývanie. Jej manželovi nikdy na nej nezáležalo,
prednejší mu boli kamaráti. Keď nemal na cigarety, býval agresívny, robil neporiadok a deti sa ho báli. Bol
nezodpovedný aj voči ich deťom, nedával jej peniaze ani na vedenie domácnosti, deťom sa nevenoval,

cez deň spal a v noci sa flákal s „pofidérnymi“ ľuďmi. 2.6.2020 ich vyhodili z podnájmu a keby nebolo
jej mami, nemala by kam s deťmi ísť bývať. Jej manžel pracoval vždy len veľmi krátko, nikde nevydržal.
Počastrvaniamanželstvabývalžiarlivý,takistojuopakovanefyzickynapadol.Brávaljejtelefón,nemohla
komunikovať ani s rodinou. Jej manžel jej zničil život. Ich vzťahy sú z vyššie uvedených dôvodov takvážne rozvrátené, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel.
Niet žiadnej nádeje na obnovenie ich spolužitia, pričom ona sama nemá záujem v takomto manželstve,
ktoré nefunguje, zotrvať. Manželstvo nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu ich spoločných

maloletých detí, ktoré sú vystavované neustálym stresovým situáciám, vyvolávaných manželom. Deti
chce naďalej vychovávať v pokojnom prostredí, toho času je s maloletou B. na materskej dovolenke a
poberá príjem v celkovej výške 344,85 eur mesačne.

2. Manžel navrhovateľky bol v konaní pasívny. Súdne zásielky nepreberal. Pri doručovaní mu súdnych

zásielok súd postupoval v zmysle ustanovení § 105 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej
len ,,CSP“). U manžela navrhovateľky platí fikcia doručenia mu všetkých písomností zo spisu, vrátane
návrhu, poučenia o procesných právach a povinnostiach, a takisto predvolania na pojednávanie
nariadené na deň 26.8.2021. Manžel navrhovateľky sa k návrhu na rozvod manželstva nevyjadril a na
pojednávanie sa nedostavil a to aj napriek tomu, že o predmetnom návrhu a termíne pojednávania od
navrhovateľky vedel (viď výpoveď navrhovateľky na pojednávaní).

3. Kolízna opatrovníčka po vykonanom dokazovaní sa s návrhom na rozvod manželstva v podstate
stotožnila. Navrhla maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky, v ktorej starostlivosti
o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky. Súčasne, vzhľadom na skutočnosť, že manžel
navrhovateľky začal podnikať, navrhla, aby súd určil jej manželovi vyživovaciu povinnosť na každé z

maloletých detí vo výške 130 eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

4. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím navrhovateľky, kolíznej opatrovníčky a
oboznámením obsahu spisu, osobitne, návrh č.l. 1, rodné listy mal. detí č.l. 74, sobášny list manželov č.l.
74, lustrum v sociálnej poisťovni na manžela navrhovateľky č.l. 7, 37 a 85, lustrum v sociálnej poisťovni

na navrhovateľku č.l. 8 a 86, tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania č.l. 22, správa Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“) Nové Zámky č.l. 40, správa Sociálnej poisťovne
pobočka Nové Zámky č.l. 43, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.l. 64, správa ÚPSVaR
Nové Zámky zo dňa 23.7.2021 č.l. 104, výpis zo živnostenského registra na manžela navrhovateľky,
výpis z Obchodného vestníka na manžela navrhovateľky č.l. 107, správa ÚPSVaR Nové Zámky zo dňa

25.8.2021 a obsah pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 17P/13/2020, mal súd zistený
tento skutkový stav veci:

5. Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní mal súd zistené, že obaja manželia nežijú v spoločnej
domácnosti od 2.6.2020, kedy boli vysťahovaní z podnájmu. Navrhovateľka aj s maloletými deťmi odišla

bývať k svojej starej matke a otec maloletých detí podľa tvrdenia navrhovateľky začal prespávať u svojich
kamarátov.

6. Podľa vyjadrenia navrhovateľky, od júna 2020 bola v osobnom kontakte so svojím manželom spolu len
dvakrát, naposledy 21.7.2021, kedy jej manžel počas 4-5 hodinového rozhovoru okrem iného navrhoval,

že by mohli opätovne spolu žiť, s tým, že sa už zmenil a že už aj pracuje.

7. Naposledy súd rozhodoval o právach a povinnostiach oboch manželov vo vzťahu k ich deťom v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 17P/13/2020. Rozsudkom č.k. 17P/13/2020-29, zo dňa
21.9.2020, súd zveril všetky tri maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky a ich otca, manžela

navrhovateľky, zaviazal platiť na ich výživu mesačne sumu 115 eur na každé z detí zvlášť. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2020.

8. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku okrem iného vyplýva, že potom, ako prišli ako rodina
o spoločný byt v júni 2020, jej manžel sľuboval, že zabezpečí pre rodinu spoločné bývanie, k čomu

však nedošlo. Matka detí v tom čase mala príjem, pozostávajúci z rodinných dávok v sume 334 eur
mesačne a svojej starej mame, u ktorej už v tom čase s deťmi bývala, dávala mesačne sumu 200 eur,
pričom finančne bola odkázaná aj na pomoc svojich príbuzných. V tom čase bola zadlžená a nemajetná.
Maloletý T. v tom čase navštevoval predškolské zariadenie, za ktoré matka platila asi 22 eur mesačne.
Už v tom čase býval pri učení nesústredený, vážnejšie zdravotné problémy však nemal. Maloletá B. v

tom čase navštevovala škôlku, za ktorú matka mesačne platila asi 58 eur. Maloletá tiež prekonávala len
bežné detské choroby. Zdravotný stav maloletej B. bol dobrý, stravovala sa s ostatnými, nosila plienky,
načomatkamesačnevynakladalasumu30-40eur.Otecvčaseposlednéhorozhodovaniaovýkonepráv
a povinností rodičov k deťom nemal stále bývanie a prespával na rôznych miestach v Nových Zámkoch.Naposledy stabilne pracoval v čase, keď spolu s matkou žili v Nemecku, kde v zamestnaní dosahoval
najprv príjem 700-900 eur a následne pri nočných zmenách aj 1.200 eur mesačne. Neskôr však prestal
pracovať a po návrate na Slovensko od roku 2019 pracoval len sporadicky. Napriek tomu 28.7.2020

nastúpil do pracovného pomeru, no už 4.8.2020 s ním zamestnávateľ pracovný pomer skončil z dôvodu,
že prestal chodiť do práce. V prípade, ak by pracoval u tohto zamestnávateľa celý mesiac, dosahoval
by príjem približne 760 eur mesačne netto.

9. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku takisto vyplynulo, že súd bol toho názoru, že bolo v tom

čase v objektívnych schopnostiach otca dosahovať priemerný čistý mesačný príjem vo výške 750 eur,
keďže obdobný príjem bol schopný dosahovať nielen počas spolužitia s matkou, ale aj potom, ako bolo
prerušené ich spolužitie. Schopnosť dosahovať takýto príjem otcom vyplýva i z toho, že ide o osobu v
produktívnom veku, ktorej schopnosť manuálne pracovať nie je žiadnym spôsobom znížená. S ohľadom
na takto zistené skutočnosti a to, že náklady na maloleté deti sú štandardné a zodpovedajú tomu, že
ide o deti v predškolskom veku a najmladšie z detí je stále odkázané na sústavnú osobnú starostlivosť

matky, určil súd otcovi výživné na každé z detí vo výške 115 eur mesačne, majúc za to, že takto určené
výživné zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca, ktoré vyplývajú z toho, že môže dosahovať príjem
v zistenej výške. Takto zistený príjem určuje jeho životnú úroveň, pričom výživné 345 eur mesačne
po zohľadnení vyživovacej povinnosti matky, a toho, že výlučne matka zabezpečuje maloletým deťom
osobnú starostlivosť, zabezpečí matke maloletých detí také množstvo finančných prostriedkov, aby sa

životná úroveň maloletých rovnala životnej úrovne otca, resp. stavu životnej úrovne, keď otec, matka a
maloleté deti tvorili spoločnú domácnosť.

10. Navrhovateľka na pojednávaní okrem iného opakovane uviedla, že nemá záujem o obnovenie
spolužitia so svojím manželom aj napriek tomu, že nemá v súčasnej dobe vzťah k inému mužovi.

Poukázala na skutočnosť, že jej manžel sa vo vzťahu k nej a maloletým deťom nesprával dobre ani v
čase keď žili v spoločnej domácnosti, častokrát býval agresívny a verbálne a takisto občas aj fyzicky
útočil nielen na ňu, ale aj na najstaršieho syna T.. Problémy, ktoré v ich manželstve boli, mali pôvod
predovšetkým v zlej finančnej situácii rodiny. Keďže chceli mať zabezpečené svoje bývanie, zobrali si
viacero úverov, ktoré však následne nevládali splácať. Takisto z dôvodu, že si neplnili svoje zmluvné

povinnosti ani v čase, keď naposledy spolu bývali, museli ukončiť spoločné bývanie a odvtedy si
manželstvo už neplnilo žiadnu zo svojich funkcií, svoj spoločenský účel. Aj keď pri poslednom stretnutí
jej manžel navrhoval, aby spolu obnovili spolužitie, že sa zmenil, že už začal aj pracovať, manželovi
neverí a nemá záujem situáciu v manželstve riešiť ani prostredníctvom pomoci odborníka - psychológa,
mediačného procesu a takisto nežiadala súd ani o to, aby obom manželom poskytol lehotu na urovnanie

ichvzťahu.Naopak,poukázalanato,žeodčasu,keďodišliobajaakomanželiazospoločnejdomácnosti,
ju jej manžel navštívil spolu len dvakrát, o ňu a takisto o deti sa inak nijako nezaujímal a doposiaľ
neuhradiltakistonavýživusvojichdetížiadnusumu,atoajnapriektomu,žeovýživnomužrozhodolsúd.

11. Zo šetrenia ÚPSVaR Nové Zámky, mal súd zistené, že manželia sa zo spoločnej domácnosti aj s

deťmi museli vysťahovať z dôvodu, že vlastníkom bytu neplatili nájomné, pretože manžel navrhovateľky
nikde nepracoval. V mieste terajšieho bydliska navrhovateľky (ďalej aj len „matka“) mali zistené, že je
tam udržiavaný poriadok a čistota. Maloleté deti, T. a B. majú na spanie k dispozícii veľký rozkladací gauč
a maloletá B. spáva v detskej postieľke. Maloleté deti majú izbu vybavenú k ich každodenným potrebám.
Z vyjadrenia matky vyplynulo, že otec detí by sa aktuálne mal zdržiavať u svojej matky, N. X., v garsónke,

ktorej adresu matka nevedela presne uviesť. Z vyjadrenia matky vyplynulo, že naposledy bol otec s
matkou a deťmi v osobnom kontakte dňa 23.7.2021, kedy matku aj s deťmi pozval v Prievidzi na obed
a kúpil deťom hračky. Takisto z výpovede matky vyplynulo, že asi pred 2 týždňami napísal matke sms
správu, chcel vedieť, ako sa deti majú. Tiež verbalizovala, že otec sa pred ňou vyjadril, že sa rozvádzať
nechce.Onasivšakmyslí,žejejmanželsaužnezmení.MaloletýT.navštevujepedopsychiatričkuMUDr.

Garajovú, má diagnostikovanú poruchu správania ADHD, z dôvodu ktorého má tiež vybavený aj odklad
povinnej školskej dochádzky. Matka tiež uviedla, že maloletý T. navštevuje jedenkrát za pol roka očnú
ambulanciu MUDr. Madaja, keďže má zhoršený zrak, v súvislosti s čím mu zakúpila okuliare v sume 150
eur. Maloleté deti, B. a T., navštevujú materskú školu v Prievidzi. Maloletý T. sa vyjadril, že sa má dobre,
býva s mamou, k ocinovi nechce chodiť, pretože je zlý, kričí, bol opitý a chcel na maminu hodiť stoličku,

potom stoličku vyhodil von oknom, a s B. a B. a s maminou išli von pri vodu, lebo sa báli. Uviedol tiež, že
mamina im kúpila kolobežky, ktoré im aj spontánne ukázal. Uviedol tiež, že chodia s maminou von na
kolobežkách. Maloletá B. uviedla, že u maminy jej je dobre, a k ocinovi nechce chodiť, pretože sa ho bojí,
bol zlý na maminu a babka ho kvôli tomu ani nepustí do bytu. Môžu s ním byť vonku, ale ocino prišiel lenraz. Verbalizovala, že všetci chcú bývať s maminou a ocino ich môže prísť pozrieť, ale chce, aby tam bola
aj mama. Obe deti pôsobili pri pohovore pokojne, boli riadne a čisto oblečené. V záujme maloletých detí
je, aby vyrastali v harmonickom prostredí, avšak vzhľadom na výsledok pohovoru s matkou a maloletými

deťmivyplynulo,žeproblémyrodičovcitlivovnímajú,čosaprejavujevichsprávaní.Zuvedenéhodôvodu
bola matke ponúknutá možnosť intervencie na referáte poradenskopsychologických služieb, s cieľom
upozorniť na problematické aspekty ich partnerského vzťahu a navrhnúť kooperáciu rodičov, čo matka
odmietla. Zo strany kolízneho opatrovníka bol otec cestou pošty predvolaný na osobný pohovor, avšak
otecsapohovorunezúčastnil,predvolanieneprevzal.11.8.2021sakolíznyopatrovníktaktiežneúspešne

pokúšal otca zastihnúť na adrese jeho bydliska. Prostredníctvom ÚPSVaR Prievidza bolo kolíznemu
opatrovníkovi sprostredkované telefónne číslo na rodičov maloletých detí. Otcovo telefónne číslo bolo
opakovane nedostupné, preto sa s otcom telefonicky spojiť nepodarilo. Od matky sa im iné telefónne
číslo na otca zistiť nepodarilo, s tým, že komunikujú len sporadicky, zväčša prostredníctvom sociálnych
sietí.

12. Z lustrácie v sociálnej poisťovni na otca maloletých detí mal súd preukázané, že tento v poslednom
období pravidelný mesačný príjem nemal. Lustráciou v REGO mal súd zistenú novú adresu trvalého
pobytu otca od 16.6.2021 na adrese B. Z., S. XXXX/XX. Vyššie uvedená adresa je súčasne miestom
podnikania otca maloletých detí od 17.6.2021 v predmete podnikania: Výroba výrobkov z gumy a
výrobkov z plastov. Zo správy ÚPSVaR Nové Zámky, zo dňa 10.12.2020, mal súd zistené, že otec

maloletých detí za posledných 12 mesiacov nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, prídavkov na
dieťa a ani iných štátnych sociálnych dávok. Zo správy Sociálnej poisťovne - pobočka Nové Zámky, zo
dňa 15.12.2020, mal súd zistené, že otec nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti a nepoberá ani
dôchodok. Zo správy ÚPSVaR Nové Zámky, zo dňa 23.7.2021, vyplynulo, že otec maloletých detí bol v
evidencii uchádzačov o zamestnanie od 31.5.2021 do 16.6.2021. Za mesiac jún 2021 mu bola vyplatená

SOS dotácia vo výške 300 eur. Skutočnosť, že otec je zadlžený a jeho dlžoby rieši exekútor, vyplýva
z písomnosti založenej v spise na č.l. 107. Zo správy Sociálnej poisťovne - pobočka Nové Zámky, zo
dňa 26.7.2021, mal súd zistené, že otec maloletých detí nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti,
nemocenskej dávky a ani dôchodku.

13. Z vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaní vyplynulo, že nie je vlastníčkou žiadnej veci väčšej
hodnoty, nie je si vedomá ani toho, že by nejakú vec väčšej hodnoty vlastnil jej manžel, avšak v roku
2016 zomrel jeho otec a následne z dedičstva mal jej manžel dostať sumu 10 000 eur až 20 000 eur,
pričom nevie uviesť, akým spôsobom s vyššie uvedenou sumou naložil, na čo ju použil.

14. Navrhovateľka na pojednávaní poukázala na to, že od času posledného rozhodnutia o výživnom
na jej maloleté deti sa v podstate u nej ani u detí nič nezmenilo. Stále je nemajetná, zadĺžená, býva u
starej matky, ktorej z jej príjmu mesačne vo výške 344,85 eur platí za bývanie sumu 200 eur. Z peňazí,
ktorej jej zostanú, kupuje maloletej B. plienky. Jej matka platí náklady na škôlku pre syna T. a dcéru
B., spolu ide o sumu 80 eur mesačne. Za trvania manželstva s manželom uzavreli 4 úverové zmluvy,

ktoré je potrebné splácať a tieto v súčasnosti spláca jej matka sumou 150 eur mesačne na základe
exekúcie. Uviedla tiež, že z dôvodu nízkeho príjmu, ktorý má, ako i z dôvodu, že otec na maloleté deti
napriek súdnemu rozhodnutiu výživné neplatí, s úhradou nákladov, ktoré má, jej musia pomáhať rodinní
príslušníci, stará matka, matka i sestra. Uviedla tiež, že deti sú v podstate zdravé. T. aj B. chodia do
škôlky, T. navštevoval predškolskú prípravu a v tejto bude pokračovať aj od septembra, pretože z dôvodu

zdravotných problémov (ADHD) má vybavený odklad nástupu do prvého ročníka ZŠ. Uviedla tiež, že
náklady na maloletého T. z dôvodu návštevy škôlky predstavovali sumu 20 eur mesačne a u maloletej B.,
ktorá navštevovala menšiu triedu 60 eur mesačne. Poukázala tiež na to, že B. začne navštevovať takisto
tanečný krúžok. T. takisto má záujem o športové aktivity, pričom k výške nákladov s tým súvisiacich sa
vyjadriť nevedela. Poukázala tiež na to, že vzťah medzi deťmi a matkou jej manžela v podstate nie je

takisto žiaden, hoci nežije s manželom v spoločnej domácnosti už viac ako rok, deti neprišla za ten čas
ani raz pozrieť, hoci bola s nimi v kontakte na sociálnej sieti, cez ktorú im povedala, že ich má rada.
Matka jej manžela jej nedala telefónne číslo na manžela, hoci ho pozná a to pravdepodobne z dôvodu,
aby jej syn nemal s ňou problémy.

15. Z výpovede kolízneho opatrovníka, na pojednávaní, mal súd zistené, že z prešetrených pomerov v
domácnosti matky, z jej vyjadrenia ako i z vyjadrení detí, vyplynulo, že maloleté deti majú z otca strach,
prejavili záujem byť zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom domácnosť, v ktorej matka aj s deťmi
žije, bola počas šetrenia udržiavaná v čistote a v poriadku. Deti majú v domácnosti matky vytvorenévhodné podmienky na bývanie, z čoho vyplýva, že je v záujme detí, aby boli na čas po rozvode zverené
do osobnej starostlivosti matky. Styk nežiadajú upraviť, pričom z dôvodu, že otec maloletých detí má byť
zamestnaný, navrhli uložiť otcovi vyživovaciu povinnosť na každé z detí vo výške 130 eur mesačne.

16.Podľa§18zák.č.36/2005Z.z.orodine,manželiasúsivmanželstverovnívprávachapovinnostiach.
Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

17. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

18. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,

ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na neprihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

19. Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel súd k právnemu záveru, že boli splnené všetky podmienky

§ 22 a 23 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pre rozvod manželstva. V konaní bolo preukázané, že
manželstvo si neplní svoj spoločenský účel, žiadnu zo svojich funkcií už dlhšie ako dva roky, kedy z
dôvodov finančných prišli manželia o spoločné bývanie a začali bývať samostatne. Odvtedy sa manžel
navrhovateľky o navrhovateľku a spoločné deti, ktoré zostali bývať s navrhovateľkou, v podstate nijako
nezaujímal, navrhovateľke a ani mal. deťom nijako nepomáhal a za celé dva roky bol s manželkou a

spoločnými deťmi spolu v osobnom kontakte len dva razy. Navyše, aj keď manželovi navrhovateľky určil
súd vyživovaciu povinnosť na ich tri mal. deti spolu vo výške 345 eur mesačne, doposiaľ na ich výživu
neprispel žiadnou sumou a na rodinu si nespomenie ani pri príležitosti sviatkov. Za týchto okolností,
keďže aj mal. deti si na situáciu v rodine zvykli a otca sa boja, keďže počas spoločného spolužitia sa
otec detí voči matke občas správal nevhodne, býval agresívny a keďže navrhovateľka ďalšie spolužitie

s manželom jednoznačne odmietla, súd manželstvo ako nefunkčné rozviedol, keďže od navrhovateľky
nebolo možné spravodlivo žiadať, aby v tomto manželstve zotrvala. Deti si na situáciu v rodine už zvykli
a teda rozvod manželstva nebude na ich ujmu.

20. Z vyššie uvedených dôvodov súd manželstvo rozviedol. Podľa právneho názoru súdu vinu na

rozvrate manželstva majú čiastočne obaja manželia, pretože pred uzavretím manželstva nedostatočne
poznali povahové vlastnosti druhého partnera, pričom finančné problémy, ktoré v ich vzťahu začali
vznikať, nedokázali rozumne riešiť. Podstatne vyššiu mieru zodpovednosti v rozpade vzťahu manželov
však súd vzhliadol u manžela navrhovateľky, ktorý v ťaživej životnej situácii sa správal voči rodine krajne
nezodpovedne, nikde nepracoval a o svoju rodinu sa prestal úplne zaujímať a dokonca vôbec neplatí

ani súdom mu stanovené výživné na svoje mal. deti.

21. S konaním o rozvode manželstva je spojené takisto konanie o úprave výkonu práv a povinností
rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.

22. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza
manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti
i kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu o výške

výživného. Rozhodnutie o úprave rodičovských práv možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby
a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

23. Ozajstný záujem o mal. deti v súčasnej dobe prejavuje z rodičov len navrhovateľka, ktorá sa o
spoločné deti sama osobne stará a v ktorej starostlivosti o ne súd nezistil žiadne nedostatky. Deti sú na
matku citovo naviazané a dve staršie, ktoré už vedia prejaviť svoju vôľu, jednoznačne uviedli, že chcúbyť zverené do osobnej starostlivosti svojej matky. Z týchto dôvodov, keďže otec sa o deti ani nezaujíma,
neprispieva na ich potreby ničím, súd zveril všetky tri mal. deti do osobnej starostlivosti matky.

24. Matka mal. detí deťom nijako nebráni s ich otcom sa kontaktovať, problém je len v tom, že otec sa
o deti takmer nezajíma. Z týchto dôvodov nebolo potrebné upraviť styk otca s mal. deťmi.

25. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja

rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného predpisu. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní možností, schopností
a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na

oprávnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

28. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona, pri rozhodovaní o zmene výživného treba

porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase
nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane
oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
Priposudzovaní,činastalazmenapomerovnastraneoprávnenéhonavýživnom,resp.povinnéhorodiča
a v akom rozsahu, je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie

vyživovacej povinnosti uvedených v § 62 zákona o rodine. Základnými kritériami pre určenie rozsahu
vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov mal.
dieťaťa (ust. § 62 ods. 2 prvá veta zákona o rodine) a odôvodnené potreby ich dieťaťa (ust. § 75 ods. 1
zákona o rodine). V prípade, ak súd zistí podstatnú zmenu pomerov rodičov alebo detí, zmení existujúcu
úpravu výživného a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériu ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 zákona o rodine.

29. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči všetkým trom mal. deťom uplynula doba cca 1
rok.Odtejtodobyrodičomďalšiavyživovaciapovinnosťnepribudla,sústálenemajetní.Matkajeinaďalej
poberateľkou rodičovských dávok, ktorých výška sa nepatrne zvýšila. Otec mal. detí začal podnikať.
Výdavky na strane matky sa v podstate nezmenili. Súčasné výdavky na strane otca sa súdu pre pasivitu

otca zistiť nepodarilo.

30. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči deťom sa čiastočne zmenili pomery na strane
detí, a to v tom, že sú o jeden rok staršie, a teda majú zvýšené náklady na stravu, oblečenie a dve staršie
deti aj na mimoškolské aktivity (budú navštevovať krúžky).

31. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otcovi detí, vychádzal súd z odôvodnených potrieb všetkých
troch mal. detí ako i z možností a schopností ich rodičov, berúc do úvahy aj to, že osobnú starostlivosť
všetkým trom deťom aj po rozvode bude zabezpečovať len matka. Podľa právneho názoru súdu, otec,
ktorý začal podnikať je v súčasnej dobe mať z podnikania príjem minimálne v tom rozsahu, v akom ho

mal v čase poslednej úpravy jeho vyživovacej povinnosti, kedy súd, v súlade s ust. § 75 ods. 1 zák. č.
36/2005 Z.z. vychádzal z potencionality jeho príjmu (750 eur mesačne).32. Prihliadnuc potom na majetkové pomery oboch rodičov mal. detí, príjem matky a predpokladaný
príjem otca (min. v tom rozsahu ako v čase predchádzajúcej úpravy jeho vyživovacej povinnosti) a bežné
náklady (náklady súvisiace s bývaním, stravou, obliekaním, hygienou, kultúrou ap.) a na odôvodnené

potrebydetí,ktoréosobitnénákladynalekárskustarostlivosťnemajú,berúcdoúvahyichvek,skutočnosť
žeT.aB.navštevujematerskúškoluamajúzáujemsavenovaťvnovomškolskomrokuajmimoškolským
aktivitám, a že mal. B. je stále plienkovaná, prihliadajúc tiež na ďalšie bežné náklady detí (oblečenie,
strava, lieky ap.), považoval súd za spravodlivé, berúc do úvahy aj to, že osobnú starostlivosť o deti aj
po rozvode manželstva bude v podstatnej miere zabezpečovať matka, určiť otcovi na čas po rozvode

manželstva vyživovaciu povinnosť u každého mal. dieťaťa vo výške 125 eur mesačne, teda o 10 eur
mesačne sumu vyššiu, než v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca.

33. Pokiaľ matka mal. detí v konaní deklarovala, že obaja manželia sú zadĺžení, z dôvodu ktorého je aj
ich reálny mesačný príjem v skutočnosti nižší, súd na výdavky oboch rodičov, súvisiace so splácaním
rôznych úverov a pôžičiek, ktoré ani riadne nepreukázali, neprihliadol, majúc za to, že nezodpovedné

zadlžovanie sa rodičov nemôže byť na ujmu ich mal. detí.

34. Pretože súd navrhovateľku v priebehu konania oslobodil od povinnosti platiť súdne poplatky
(uznesenie č.k. 12P/27/2021-30), poplatková povinnosť v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v
znení noviel prešla na otca mal. detí. Z týchto dôvodov súd uložil otcovi zaplatiť súdny poplatok z návrhu

na začatie konania vo výške 66 eur podľa položky č. 7 sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho súčasť
vyššie uvedeného zákona.

35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne.

Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach (§ 357 písm. d/ CSP v spojení s §

362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov
sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP a v §

62 ods. 1 CMP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení o výkone rozhodnutia vo veciach

maloletých podľa Civilného mimosporového poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola povinnému uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu (Exekučný poriadok).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť príslušnému matričnému úradu,
že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.