Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. máj 2021

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 20C/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2521200725
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2021:2521200725.1

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobcu: D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX U. G. U.
H., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s. r. o., IČO: 52 536 891, so sídlom
Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX,
XXX XX N., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Súd ukladá žalovanému povinnosť, aby nenakladal s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese
D., obec N., katastrálne územie N., zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre katastrálne
územie N., Okresným úradom D., katastrálnym odborom a to:

- pozemok - parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXX/X, druh

pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
- stavba - druh stavby - dom, súpisné číslo XXX postavený na parcele registra „C“ evidovaná na
katastrálnej mape ako parcelné číslo XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
452 m2,

vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1, najmä, aby tieto nepreviedol, nedaroval tretím osobám,
nezaťažil záložným právom, vecným bremenom alebo iným vecným právom či záväzkovým právom v
prospech tretích osôb, neprenajal alebo iným spôsobom nescudzil a nezaťažil alebo nevložil ako vklad
do základného imania alebo iného majetku právnickej osoby, a to až do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej vedenom na Okresom súde Piešťany, sp. zn. 20C/8/2021.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 09.04.2021 sa žalobca domáhal určenia, že

kúpna zmluva uzatvorená medzi dlžníčkou - K. H., trvalý pobyt: M. XXX/XX, XXX XX N., narodenej:
XX.XX.XXXX, ako predávajúcim a žalovaným, ako kupujúcim, ktorá je v katastri nehnuteľností zapísaná
pod H. - XXXX/XXXX a predmetom ktorej je prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese D., obci
N., katastrálnom území N., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre katastrálne územie
N., Okresným úradom D., katastrálnym odborom, a to: pozemok - parcela registra „C“, evidovaná na
katastrálnej mape ako parcelné číslo XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere

XXX m2, stavba - druh stavby - rodinný dom, so súpisným číslom XXX postavená na pozemku - parcela
registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XXX m2 z vlastníctva dlžníčky - K. H., trvalý pobyt: M. XXX/XX, XXX XX N.,
narodenej: XX.XX.XXXX do vlastníctva žalovaného, je voči žalobcovi neúčinná. Žalobca sa domáha
náhrady trov konania.

2. Žalobca sa súčasne podaním žaloby domáha vydania neodkladného neopatrenia, ktorým by súd
zakázal žalovanému nakladať s ďalej uvedenými nehnuteľnosťami, t. j. uzavierať kúpne, darovacie,zámenné, záložné zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorých predmetom budú tieto
nehnuteľnosti, ako aj akýmkoľvek iným spôsobom tieto nehnuteľnosti prevádzať alebo vkladať do
základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo ich iným spôsobom zaťažiť a to

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese D., obci N., katastrálnom území N., zapísané na liste vlastníctva
číslo XXXX vedenom pre katastrálne územie N., Okresným úradom D., katastrálnym odborom: pozemok
- parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXX/X, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, stavba - druh stavby: Rodinný dom, so súpisné číslo
XXX postavená na pozemku - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné XXX/X,

druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2. Žalobca sa súčasne domáhal náhrady
trov konania.

3. Návrh na nariadenia neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že je potreba zabezpečiť
reálnu vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu v prípade, ak žalobca bude úspešný vo veci samej a dôjde
k relatívnej neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorou došlo k prevodu nehnuteľnosti žalovaného z vlastníctva

dlžníčky do vlastníctva žalovaného. V prípade úspechu žalobcu s podanou odporovacou žalobou, a
teda vyslovenie relatívnej neúčinnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy), by žalobcovi vznikla možnosť
domáhať sa uspokojenia svojich pohľadávok (pohľadávky žalobcu) z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníčkinho majetku, a teda práve z nehnuteľnosti žalovaného. Ak by však žalovaný pred
vydaním právoplatného rozsudku vo veci samej nehnuteľnosti žalovaného previedol na tretiu osobu,

žalobca by stratiť možnosť uspokojiť pohľadávku žalobcu z nehnuteľnosti žalovaného, a teda hoci by
existoval rozsudok, ktorý by žalobcovi umožňoval uspokojiť pohľadávku žalobcu aj z nehnuteľností
žalovaného, práve v dôsledku toho, že žalovaný by už nehnuteľnosti žalovaného previedol na tretiu
osobu, by žalobca túto možnosť v zmysle § 42b ods. 4 veta za bodkočiarkou stratil, a mohol by sa
domáhať len náhrady od žalovaného, resp. by musel podať novú žalobu, kde by však už jeho šance na

úspech mohli byť znížené. Existenciu obavy, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený odôvodnil
žalobca tým, že z informácií dostupných žalobcovi vyplynulo, že dlžníčka nedisponuje žiadnym iným
majetkom, okrem nehnuteľností žalovaného takej hodnoty, aby bolo možné jeho speňažením pokryť
pohľadávku žalobcovi voči dlžníčke aspoň čiastočne. Z informácií dostupných na www.nehnutelnosti.sk
je zrejmé, že žalovaný ponúka nehnuteľnosť žalovaného na predaj, a

tedajepripravenýpreviesťnehnuteľnostižalovanéhonatretiuosobu.Navrhovanéneodkladnéopatrenie
je podľa názoru žalobcu primerané predmetu a obsahu odporovacej žaloby vo veci samej, ktorou sa
žalobca domáha určenia relatívnej neúčinnosti kúpnej zmluvy. V prípade úspechu odporovacej žaloby vo
vecisamejtotiždôjdekvysloveniuneúčinnostikúpnejzmluvy,čoznamená,žetotorozhodnutiezasiahne
všetky nehnuteľnosti žalovaného, a teda žalobca bude môcť uspokojiť svoju pohľadávku zo všetkých

nehnuteľností žalovaného. Preto je nevyhnutné, aby sa aj navrhované neodkladné opatrenie rovnako
vzťahovalonavšetkynehnuteľnostižalovaného,nakoľkovopačnomprípadebynavrhovanéneodkladné
opatrenie nemalo praktický význam a žalobcovi by neposkytovalo dostatočnú ochranu. Ak by sa totiž
vzťahovalolennaniektoréznehnuteľnostížalovaného,zvyšnénehnuteľnostibybolžalovanýoprávnený
previesť, čím by čiastočne, v závislosti na hodnote nehnuteľností, ktoré by neodkladným opatrením

postihnuté neboli, došlo k zmareniu práva žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky. Navrhovaným
neodkladným opatrením by žalovanému bola len dočasne obmedzená dispozícia s nehnuteľnosťami
žalovaného, avšak v prípade, ak žalobca nebude mať úspech v konaní vo veci samej, dané obmedzenie
zanikne a žalovaný bude môcť so svojím majetkom opäť voľne nakladať. Z toho je zrejmé, že
žalovanému z prípadného nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia nevznikne žiadna škoda,

nakoľko nehnuteľnosti žalovaného bude môcť žalovaný aj po nariadení neodkladného opatrenia ďalej
riadne užívať, prípadne z nich mať dokonca aj príjem a nevytvorí sa tak nenávratný stav. Žalobca ďalej
uviedol, že navrhované neodkladné opatrenie je primerané predmetu a obsahu odporovacej žaloby vo
veci samej aj z dôvodu, že cena, ktorú si sám žalovaný určil v inzeráte za nehnuteľnosti žalovaného
(219.900,- eur) je výrazne nižšia ako výška pohľadávky žalobcu (887.000,- eur). Žalobca k návrhu na

nariadenia neodkladného opatrenia priložil nasledovne listiny: Notárska zápisnica č. Nz XXXXXX/XXXX
zo dňa 19.05.2020 (ďalej len „notárska zápisnica“), list vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie N.
(ďalej len „list vlastníctva č. XXXX“), Zápisnica o výsluchu svedka N. H., nar. XX.XX.XXXX, ČVS: L.-XX/
X-H.-F.-XXXX (ďalej len „Zápisnica o výsluchu svedka“), inzerát na portáli www.nehnutelnosti.sk .

4. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 08.04.2021, ktorý bol
súdu doručený dňa 09.04.2021 a listinami priloženými k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia:5. Z listiny - Notárska zápisnica súd zistil, že predmetná listina bola spísaná dňa 19.05.2020 pred
notárom, kde dlžníčka - K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, N. vyhlásila, že v priebehu obdobia
od 01.03.2016 do 15.04.2020 neoprávnene uskutočnila viaceré bankové prevody/výbery z bankových

účtov a výber hotovosti z bezpečnostných schránok v celkovej sume 887.000,-- eur, ku ktorým nemala
dispozičné oprávnenie, bez súhlasu a vedomia poškodeného D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/
XX, XXX XX U. G. U. H.. Uvedený záväzok sa zaviazal uhradiť poškodenému (pozn. súdu žalobcovi).

6. Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti v okrese D., obec

N., katastrálne územie N., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXX/
X o výmere XXX m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie a stavby súpisné číslo XXX na
parcele číslo 398/2, druh stavby - dom. V časti C listu vlastníctva je uvedené záložné právo v prospech
Slovenská sporiteľňa na pozemok XXX/X a rodinný dom č. s. XXX na parcelnom čísle XXX/X, k úveru,
podľa záložnej zmluvy, vklad H.-XXXX/XXXX účinný dňa 15.10.2020 - XXX/XX. Žalovaný uvedené
nehnuteľnosti nadobudol na základe Kúpnej zmluvy H.-XXXX/XXXX, ktorá sa stala právoplatnou dňa

15.10.2020 - XXX/XXXX.
7. Z inzerátu z webovej stránke www.nehnutelnosti.sk má súd za
preukázané, že sa jedná o inzerát predaja exkluzívneho rodinného domu s garážou a výstupom na
terasu v lokalite M., N., okres D. za cenu 219.900,-- eur na pozemku s rozlohou XXX m2.

8. Zo zápisnice o výsluchu svedka N. H. súd zistil, že sa jednalo o výsluch žalovaného v trestnej veci
pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu sprenevery, kde boli kladené na žalovaného otázky, či
pozná osobu K. N. a D. N., na ktorú odpovedal, že D. N. bol šéfom mamy (dlžníčky). Ďalej mu bola
položená otázka, prečo vložil na osobný účet D. N. sumu 2.000,-- eur dňa 05.12.2019 a dňa 06.12.2019
sumu 500,-- eur na ktorú žalovaný odpovedal, že si mamina zlomila nohu, pričom ho poprosila, aby z

karty, ktorú mu dala vybral peniaze a vložil na číslo účtu, ktoré mu dala. Ďalej žalovaný uviedol, že pred
výsluchom mu mamina povedala, že šéf na ňu podal trestné oznámenie za spreneveru, ale sumu mu
neuviedla ani nič bližšie.

9. Podľa § 123 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podanie vo veci

samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie,
a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho
opatrenia.

10. Podľa § 324 ods. 1 až 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže

na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň
časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov
nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami

alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne
do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f)
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými

prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnostíhodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnenépodmienkypodľa§325ods.1CSP,inaknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietne.

15. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti

podľa § 326 CSP.

16. Podľa § 329 ods. 1 CSP veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa čl. 20 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“),

vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo
verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

18. V zmysle § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie

§ 325 ods. 2 CSP obsahuje len demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia
v praxi, súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako prezentuje Civilný sporový
poriadok a môže tiež nariadiť aj viaceré druhy neodkladných opatrení.

19. Podľa § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak sa

spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe
( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel
pomerne podľa veľkosti podielov.

20. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení

konaniavovecisamej.Účelomkonaniaoneodkladnomopatrenímjezabezpečenieochrany porušených
alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah
súdu a kde je nevyhnutné, čo najrýchlejšie dosiahnuť úpravu pomerov sporových strán. Súd o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez
nariadenia pojednávania. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie

predbežnéhoopatrenia,atobuďpotrebaneodkladnejúpravypomerovaleboexistenciareálnejobavy,že
bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné,
aby boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy.
Súd vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny

postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.
Neodkladné opatrenie však nemožno nariadiť bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by
umožnili prijať záver o možnej opodstatnenosti uplatneného práva. Pojem „bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila
ťažko napraviteľná ujma.

21. Podstatou neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému účastníkovi a
zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia. Súd tak môže poskytnúť ochranu nariadením neodkladného
opatrenia, musí však mať osvedčené, že existuje určité právo ochrany sa domáhajúceho subjektu a že
toto právo môže byť ohrozené alebo narušené. Zhrnúc vyššie uvedené, predpokladmi pre nariadenie

neodkladného opatrenia sú: 1. naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, 2. dôvodnosť nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, 3. odôvodnenie nebezpečenstva - bezprostredne hroziacej ujmy, 4.
preukázanie nároku, ktorého sa žalobca mieni domáhať návrhom vo veci samej / prípadne domáha, 5.
určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia.

22. Nariadením neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. c) CSP (nenakladať s určitými
vecami alebo právami) sa u konkrétnej osoby obmedzuje dispozičné oprávnenie vo vzťahu k určitej veci
alebo právu. Ústredným pojmom takého druhu neodkladného opatrenia je nenakladanie. Oprávnenie
vlastníka nakladať s predmetom vlastníckeho práva (s vecami a právami) má ústavný základ. Z justičnejpraxe a teoretických poznatkov opierajúcich sa o hmotné právo je možné vyvodiť, že nakladaním
sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým
dvojstranných (zmluva o nájme, zmluva o výpožičke, záložná zmluva, darovanie, zriadenie vecného

bremena a pod.), ale aj jednostranných (závet, opustenie veci), ale aj faktických činov, ako je
napríklad zničenie veci. Predpokladom je reálna držba spornej veci, prípadne práva bez ohľadu na jej
opodstatnenosť. Pri rozhodovaní o nariadení tohto druhu neodkladného opatrenia musí súd náležite
zvážiť rozsah navrhovaného obmedzenia. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami
uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie druhej strany, voči

ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie tohto druhu neodkladného opatrenia je spravidla
spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR je možné vlastnícke
právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením
navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru,
a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. V prípade, ak súd vyhovie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vo forme nenakladania s vecou alebo právom je vhodné sa vyhýbať všeobecnej

formulácii neodkladného opatrenia a uprednostniť konkretizovanie vymedzenia povinností a obmedzení
ad hoc (t. j. zákaz vec previesť, resp. scudziť, založiť, prenajať, zaťažiť právami tretích osôb a pod.).

23. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť

neodkladná ochrana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou predložených
listinných dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pod potrebou neodkladnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý
neznesie odklad.

24. Súd sa oboznámil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu a listinami predloženými k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, pričom súd dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je potrebné vyhovieť.

25. Žalobca sa návrhom na nariadenia neodkladného opatrenia domáha nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým by súd žalovanému zakázal nakladať s nižšie uvedenými nehnuteľnosťami, t. j.
uzavierať kúpne, darovacie, zámenné, záložné zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorých
predmetom budú tieto nehnuteľnosti, ako aj akýmkoľvek iným spôsobom tieto nehnuteľnosti prevádzať
alebo vkladať do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo ich iným spôsobom
zaťažiť a to nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese D., obci N., katastrálnom území N., zapísané na

liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre katastrálne územie N., Okresným úradom D., Katastrálnym
odborom: pozemok - parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXX/X,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, stavba - druh stavby - rodinný dom, so
súp. č. XXX postavená na pozemku - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné
XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2.

26. Dôvodom navrhovaného nariadenia neodkladného opatrenia zo strany žalobcu je potreba
zabezpečiť reálnu vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu v prípade, ak žalobca bude úspešný vo veci
samej a dôjde k vysloveniu relatívnej neúčinnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej prišlo k prevodu
nehnuteľnosti žalovaného z vlastníctva dlžníčky do vlastníctva žalovaného. Žalobca sa v konaní vo

veci samej domáha určenia, že kúpna zmluva uzatvorená medzi dlžníčkou - K. H., trvalý pobyt: M.
XXX/XX, XXX XX N., narodenej: XX.XX.XXXX, ako predávajúcim a žalovaným, ako kupujúcim, ktorá
je v katastri nehnuteľností zapísaná pod H.-XXXX/XXXX a predmetom ktorej je prevod nehnuteľností
nachádzajúcich sa v okrese D., obci N., katastrálnom území N., zapísaných na liste vlastníctva číslo
XXXX vedenom pre katastrálne územie N., Okresným úradom D., katastrálnym odborom, a to: pozemok

- parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2, stavba - druh stavby: Rodinný dom, so súp. č. XXX postavená
na pozemku - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné XXX/X, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 z vlastníctva dlžníčky - K. H., trvalý pobyt: M. XXX/
XX, XXX XX N., narodenej: XX.XX.XXXX do vlastníctva žalovaného, je voči žalobcovi neúčinná.

Žalobca sa súčasne domáhal náhrady trov konania. Z dostupných informácií žalobcovi vyplynulo,
že dlžníčka v súčasnosti už nedisponuje žiadnym iným majetkom, okrem nehnuteľnosti žalovaného.
Z informácií dostupných na portáli www.nehnutelnosti.sk je zrejmé, že
žalovaný ponúka nehnuteľnosti žalovaného na predaj a teda je pripravený previesť nehnuteľnostižalovaného na tretiu osobu, aby tak zabránil ich prípadnému postihu výkonom rozhodnutia, a teda
prípadný budúci výkon rozhodnutia o úhrade pohľadávky žalobcu postihnutím nehnuteľnosti žalovaného
by mohol byť zmarený. S ohľadom na skutočnosť, že dlžníčka nemá iný majetok (okrem nehnuteľnosti,

ktorá bola prevedená na žalovaného) takej hodnoty, ktorý by bol schopný pokryť pohľadávku žalobcu
voči dlžníčke aspoň čiastočne prevodom nehnuteľností žalovaného z vlastníctva žalovaného na tretiu
osobu, prípadne ich zaťažením, by žalobca nemal možnosť uspokojiť sa z ich predaja, čím by bolo
domáhanie sa nároku žalobcu na úhradu pohľadávky žalobcu zmarené.

27. Zo samotného podania vo veci samej a predložených listinných dôkazov má súd za osvedčené, že
dlžníčka Notárskou zápisnicou N XXX/XXXX zo dňa 19.05.2020 uznala dlh vo výške 887.000,-- eur.

28. Súd mal ďalej za osvedčené z predložených listov vlastníctva, že žalovaný je vlastníkom
nehnuteľnosti okrese D., obec N., katastrálne územie N., zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX
vedenom pre katastrálne územie N., Okresným úradom D., katastrálnym odborom a to pozemok

- parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXX/X, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, stavba - druh stavby: Rodinný dom, so súpisné číslo
XXX postavená na pozemku - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné XXX/X,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1.

29. Z vyjadrenia žalobcu má súd za osvedčené, že dlžníčka v čase existencie vymáhateľnej pohľadávky
žalobcu previedla na žalovaného nehnuteľnosti, ktoré sú špecifikované vo výroku tohto rozhodnutia, hoci
jej bola známa existencia predmetnej pohľadávky. Žalobca sa vo veci samej domáha určenia neúčinnosti
uvedeného právneho úkonu, ktorým dlžníčka previedla svoje vlastnícke právo na žalovaného. Súd
mal z tvrdenia žalobcu za osvedčené, že dlžníčka dobrovoľne neuhrádza predmetnú pohľadávku a

preto sa konanie dlžníčky, týkajúce sa prevodu jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
javí ako konanie, ktorým sa chcela zbaviť svojej zodpovednosti uhradiť svoje záväzky. Súd mal tiež
za osvedčené, že žalovaná nevlastní žiadny majetok väčšej hodnoty a preto je tu dôvodná obava,
že exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená a tým teda aj uspokojenie pohľadávky žalobcu.
Navyše toto tvrdenie podporuje aj skutočnosť, že súd z inzerátu na portáli www.nehnutelnosti.sk zistil, že sa jedná o nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného, ktorý je v súčasnosti
v ponuke na predaj.

30. Vychádzajúc z tvrdení žalobu a z predložených listinných dôkazov, mal súd za osvedčenú potrebu
dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, ako aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy

žalobcu, že nenariadením neodkladného opatrenia by v tomto prípade došlo k neprimeranému zásahu
do jeho práv a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Navrhovaným neodkladným
opatrením by žalovanému bola len dočasne obmedzená dispozícia s nehnuteľnosťami žalovaného,
avšak v prípade, ak žalobca nebude mať úspech v konaní vo veci samej, dané obmedzenie zanikne
a žalovaný bude môcť so svojím majetkom opäť voľne nakladať. Z toho je zrejmé, že žalovanému

z prípadného nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia nevznikne žiadna škoda, nakoľko
nehnuteľnosti žalovaného bude môcť žalovaný aj po nariadení neodkladného opatrenia ďalej riadne
užívať.

31. Nakoľko nejde o konečné rozhodnutie a na tunajšom súde je vedené konanie vo veci samej, o nároku

na náhradu trov konania o tomto neodkladnom opatrení súd rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa bude
končiť konanie vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiachpodania(ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis,
spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda
rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.