Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 1, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/96/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119010767
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2119010767.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného P. M., pre prečin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 8.9.2020, sp. zn. 9T/19/2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa

2.9.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného P. M., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava napadnutým rozsudkom zo dňa 8.9.2020, sp. zn. 9T/19/2019 rozhodol tak,
že obžalovaného P. M. uznal za vinného zo spáchania prečin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2

Trestného zákona.
Za to ho odsúdil takto k podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so skúšobnou
dobou dva roky a zároveň mu podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie a to čo do výroku o ochrannom liečení. Obžalovaný
svoje odvolanie bližšie neodôvodnil.

Odvolacísúdrozhodovaloodvolaníobžalovanéhonaverejnomzasadnutí,naktoromobžalovanýzotrval
na svojom odvolaní. Uviedol, že síce neposlal súdu žiadne potvrdenie od lekára, že neužíva drogy, ale
na odvolaní trvá, drogy neužíva, myslí si, že nie je potrebné, aby sa šiel liečiť. Navrhuje, aby mu bolo
uložené len ambulantné liečenie. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť
podľa § 319 Trestného poriadku.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré impredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (ďalej aj len ako „krajský súd“) podľa § 315 Trestného poriadku

preskúmalnapadnutýrozsudokvzmysle§316Trestnéhoporiadkuazistil,ženiejedôvodnazamietnutie
odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti
výroku o ochrannom liečení, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
Napadnutým rozsudkom bolo obžalovanému uložené okrem podmienečného trestu odňatia slobody aj
ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou v zmysle § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona.
Podľa záverov znalkyne MUDr. Daniely Martišovej obžalovaný je dlhodobo závislý na drogách, jedná sa
u neho o ťažkú a komplexnú závislosť, t. j. fyzickú aj psychickú. Navrhla uložiť obžalovanému ochranné

protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. K ambulantnej liečbe u MUDr. S. sa vyjadrila v tom zmysle,
že MUDr. S. sa nešpecializuje na liečbu drogových závislostí, nakoľko nemá možnosť priameho výkonu
toxikologických vyšetrení.
Okresný súd oprel svoje závery ohľadom ukladania ochranného opatrenia najmä o závery znalkyne.
Odvolacia námietka obžalovaného, že liečbu nepotrebuje, drogy neberie a stačí mu liečenie

ambulantnou formou, bola prednesená už ako súčasť jeho obrany pred okresným súdom. Ten sa v
odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal aj s tým, prečo považuje uloženie ochranného liečenia
ústavnou formou u obžalovaného za nevyhnutné.
Okresný súd zohľadnil, že obžalovaný priznal, že drogu naposledy užil v mesiaci jún 2020, t. j. viac ako 2
apolrokaposkutku,žesadoposiaľnikdeneliečil,hocisvojejzávislostisimuselbyťvedomýaozáveroch

znalkyne MUDr. Daniely Martišovej sa dozvedel najneskôr pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho
spisu.Okresnýsúduvádzal,žedotermínuhlavnéhopojednávaniaobžalovanýhodnovernenepreukázal,
že by sa dobrovoľne liečil, rovnako nepreukázal ani efektivitu tejto liečby.
Krajský súd k tomu dodáva, že obžalovaný ani v odvolacom konaní nepredložil žiadne potvrdenie o
liečbe, ktorú by dobrovoľne podstupoval, dokonca nie je zrejmé, či sa vôbec niekde dobrovoľne lieči.

Tvrdí, že drogy neužíva a preto si myslí, že liečenie nie je potrebné.
V trestnom konaní na spoľahlivé splnenie účelu trestného konania, ktoré má prispieť tak k náprave
obžalovaného, ako aj k účinnej ochrane spoločnosti, treba, ak to v prejednávanom prípade prichádza do
úvahy, na základe poznatkov o povahe žalovanej činnosti a o súčasnom stave obžalovaného zadovážiť
aj podklady na rozhodnutie, či tu nie je potrebné uložiť ochranné liečenie. Také rozhodnutie môže súd

vydať až na základe zhodnotenia všetkých dôkazov prichádzajúcich do úvahy, najmä po zhodnotení
znaleckéhodôkazu.Ochrannéliečeniemožnouložiťlenvtedy,keďsazároveňzistilo,žeideopáchateľa,
ktorý sa oddáva nadmernému požívaniu omamných prostriedkov, t.j. že ide o páchateľa, u ktorého
má požívanie omamných prostriedkov povahu choroby. Každopádne však rozhodnutie súdu - a to aj o
forme výkonu ochranného liečenia ústavného alebo ambulantného má byť založené na návrhu znalcov

psychiatrov, odôvodnenom kritériami odbornej (medicínskej) povahy, z ktorých vychádzali.
U obžalovaného znalkyňa zistila, že pod vplyvom drogy - amphetaminov - nastal u neho aj paralelný
rozvoj závislosti od hazardných hier, pričom v súčasnosti už preferuje užívanie amphetaminov
vnútrožilovou aplikáciou. S tým korešponduje aj jej záver o ťažkej a plne rozvinutej, mnohoročnej
závislosti, pričom konštatovala, že po obvinení z inkriminovaného trestného činu mal možnosť

dobrovoľnej ambulantnej aj ústavnej liečby závislosti, ale žiadnej z nich sa nepodrobil.
Obžalovaný nepreukázal ani odvolaciemu súdu žiadne hodnoverné skutočnosti, pre ktoré by mal súd
prehodnotiť závery o potrebe uloženia ochranného liečenia ústavnou formou.Keďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.