Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 26, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/74/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217215864
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2217215864.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnoldovej v spore žalobcu: S. S., nar. X.X.XXXX, bytom F.. J. XXX/XX,
C. J., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie
sumy 295,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 22. januára 2020, č. k. 11C/53/2017 - 121, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a IV. p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním pripustil vo výroku I. zmenu žaloby v znení,

že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.522,09 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo
výrokuII.žalovanémuurčilpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu1.522,09eurdotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku, vo výroku III. žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania a vo výroku IV. žalovanému
určil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za žalobu vo výške 91 eur, a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa žalobou podanou
na súd prvej inštancie domáhal zaplatenia sumy 295,65 eur s príslušenstvom, pričom v priebehu
konania zmenil žalobu a domáhal sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.522,09 eur, a

to z dôvodu, že sa voči nemu ako povinnému začala exekúcia, predmetom ktorej bolo vymoženie
pohľadávky žalovaného, z ktorej bolo vymožených 1.720 eur. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
Poukázal, že jednotlivé úhrady zo zmluvy o úvere boli mu uhradené prostredníctvom exekučného
konania, v ktorom sa nepripúšťa navrátenie do predošlého stavu. Poukázal na neodstrániteľnú prekážku
konania, ktorú predstavuje existencia veci rozhodnutej (res iudicata), na ktorú je súd povinný prihliadať
počas celého konania. O platnosti jednotlivých častí zmluvy o úvere bolo rozhodnuté dňa 7.5.2007
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spol. Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 2839/07,

ktorý už nadobudol právoplatnosť aj vykonateľnosť. Z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že tento
súd posúdil zmluvu ako platný a odplatný právny úkon. Spornú zmluvu o úvere nemožno považovať
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko v zmysle VPPÚ sa zmluvné strany dohodli na tom, že
ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalobca podpísaním zmluvy o
úvere vyjadril súhlas so zmluvnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, v zmysle
ktorých, ak sa stane splatný celý dlh naraz zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania
vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh až

do jeho uhradenia. Súd prvej inštancie vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného,
vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prihliadal na dôkazy produkované stranami sporu a dospel k
záveru, že z obsahu listiny Exekučného úradu súd zistil, že bol vymožený nárok 2.423,09 eur, z toho
v prospech žalovaného suma 1.986,80 eur a pre exekútora 436,29 eur. Zo zmluvy o úvere č. 1800126zo dňa 13.11.2006 uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom súd zistil, že
veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume 14.000,-SK / 464,71 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť túto sumu
zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 13.360,- Sk, t. j. celkovo mal zaplatiť čiastku 27.360,- Sk v 12

mesačných splátkach po 2.280,- Sk počnúc dňom 13.12.2006. Žalobca svoj dlh zo zmluvy o úvere
riadne nesplnil. Vo veci prebehlo rozhodcovské konanie pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, pod sp. zn. SR 2839/07. Právomoc
založil rozhodcovský súd na účastníkmi úverovej zmluvy dohodnutej rozhodcovskej doložke. Medzi
stranami nebolo sporné, že prebehlo exekučné konanie pod sp. zn. 6Er/878/07 na návrh oprávneného

(žalovaného) na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky žalovaného v neprospech povinného
(žalobcu), pričom základom bol exekučný titul rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 2839/07. Uznesením
OS Dunajská Streda, č. k. 6Er/878/07-21 zo dňa 12.1.2016 súd exekúciu vedenú pod sp. zn. EX
3056/07 zastavil z dôvodu, že skúmal ex offo, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a dospel k záveru, že dojednanie
rozhodcovskejdoložkyvovšeobecnýchpodmienkach,ktorésúneoddeliteľnousúčasťouzmluvyoúvere,

na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, bolo v rozpore s dobrými mravmi, s ustanovením § 53 a nasl.
OZ, ako i právneho poriadku Európskeho spoločenstva. Toto rozhodnutie bolo potvrdené uznesením
Krajského súdu v Trnave, č. k. 6CoE/123/2016-65 zo dňa 13.10.2016. Právne súd prvej inštancie vec
posúdil podľa § 451 ods. 1, 2 OZ. Skonštatoval, že žalobca si uplatňoval právny nárok vyplývajúci z
exekučného konania, a to v prevyšujúcej časti jeho úhrad v exekučnom konaní v sume 2.423,09 eur,

ktorá predstavuje vymožený nárok istiny 1.986,80 eur a trovy exekúcie 436,29 eur z exekučného titulu
rozhodcovského rozsudku, pričom exekúcia bola zastavená. Súd ako predbežnú otázku vo vzťahu k
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia posudzoval platnosť zmluvy o úvere zo dňa 13.11.2006.
Skonštatoval, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Na túto
zmluvu je treba aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z., keďže sa jedná o spotrebiteľský právny

vzťah. Predmetný zákon v čase uzatvorenia zmluvy ustanovoval ako povinnú náležitosť zmluvy ročnú
percentuálnu mieru nákladov, pričom zmluva tento údaj neobsahuje, v dôsledku čoho sa považuje za
bezúročnú a bezpoplatkovú. Žalovaný mal nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny úveru vo výške
14.000,- Sk. Žalovanému nemohol vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov alebo
poplatkov a ich prijatím došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu.

Neprimeraným bol postup žalovaného, ktorý si už pri vyplatení poskytnutej sumy úveru vyúčtoval
poplatok vo výške 13.360,- Sk, ktorý predstavuje až 96,80 % poskytnutého úveru a o túto sumu zvýšil
celkovú výšku dlhu dlžníka. Žalovaný v danej veci poskytol žalobcovi úver vo výške 464,71 eur, pričom v
exekúcii bolo v prospech oprávneného vymožených 1.986,80 eur. Rozdiel vymoženej sumy 1.986,80 eur
a žalobcovi poskytnutého úveru 464,71 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie 1.522,09 eur. Pokiaľ

žalovaný namietal prekážku veci rozsúdenej súd uviedol, že nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá
prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Rozhodcovský rozsudok je založený na rozhodcovskej doložke
ako neprijateľnej zmluvnej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Exekučné konanie bolo zastavené z
dôvodu, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda
rozhodcovský súd nemal právomoc konať. Tento záver bol prijatý Najvyšším súdom SR v uznesení sp.

zn. 3Cdo 122/2011 zo dňa 9.2.2012. Súd sa tiež nestotožnil s názorom žalovaného, ktorý poukázal na
ustanovenie § 61 EP, ktoré vyjadruje zásadu, že navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní
vylúčené, keď toto ustanovenie bolo v Exekučnom poriadku do 31.3.2017. Táto zásada znamená, že
právne pomery niekoho iného ako účastníka konania, ktoré exekúciou vznikli, nemôžu byť exekúciou
dotknuté a v danej veci sa o takýto prípad nejedná. Súd nepovažoval nárok žalobcu za premlčaný. Právo

na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia uplatnené žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 2.10.2017 sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď
k nemu došlo. V rámci exekučného konania súdny exekútor vymohol sumu 1.986,80 eur, a to v čase

od roku 2008 do 30.9.2016. K premlčaniu práva na vydanie úmyselného bezdôvodného obohatenia by
došlo najskôr dňom 1.1.2018 a následne mesačne od 1.2.2018 až do poslednej vymoženej sumy dňom
30.9.2026. Žaloba bola teda podaná včas dňa 2.10.2017, čiže najmenej dva mesiace pred uplynutím
desaťročnej premlčacej doby. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP, keď v konaní úspešnej strane žalobcu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť štátu na účet Okresného súdu Dunajská Streda súdny poplatok
z návrhu na začatie konania v sume 91 eur, a to v súlade s § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch (6 % zo sumy 1.522,09 eur podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych
poplatkov).2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný.
Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. f/, písm. h/ CSP). Uviedol, že dňa 13.11.2006 uzatvoril žalovaný, ako veriteľ so žalobcom
ako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 464,71 eur.
Zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedená zmluva nie je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere. Žalobca v zmluve vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy.

Nakoľko neuzatvoril zmluvu o úvere v postavení spotrebiteľa, nemožno zmluvu o úvere považovať za
bezúročnú a bez poplatkov. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/343/2013. Čo
sa týka bezdôvodného obohatenia, žalovaný má za to, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z
foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej
zmluvy o úvere. Zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny
dôvod na plnenie zo zmluvy nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých

zdrojov. Finančné prostriedky pripísané k zmluve o úvere predstavujú zrážky poukazované súdnym
exekútorom, vymožené v exekučnom konaní, pričom exekútorovi bolo udelené poverenie. Poukázal na
ust. § 61 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní
vylúčené. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky bola priznaná rozsudkom Vrchného súdu v
Olomouci, sp. zn. 12Cmo/13/2010, pričom tento súd výslovne uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č.

C-168/05 v zmysle jeho bodov č. 36 - 39 nestanovuje povinnosť národného súdu prehlásiť rozhodcovskú
doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky. To platí aj v predmetnej veci, keď
sa žalobca nijako nebránil v rozhodcovskom konaní, hoci mal na to možnosť. Použitie rozhodcovských
doložiek v spotrebiteľských vzťahoch nie je zakázané ani z pohľadu komunitárneho práva. Uzavretie
zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej doložky. V prípade

rozhodcovskej doložky sa jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Poukázal na ust. §
230 CSP, na uznesenie NS ČR sp. zn. 29Cdo/2254/2011, uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo/100/01, sp.
zn. 3Cdo/42/2006, uznesenie KS v Košiciach sp. zn. 5Co/40/2012. Právna povaha rozhodcovského
rozsudku sa stala predmetom aktuálnej judikatúry NS SR. Poukázal tiež na rozhodnutia ESD vo veci
Asturcom, rozhodnutie ESD č. C-2/08. Poňatie rozhodcovského rozsudku ako res iudicata je naviac

jednou zo základných zásad rozhodcovského konania akceptovateľnou v medzinárodnom meradle. Z
rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný, odplatný právny
úkon a na jej základe priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že
z hľadiska res iudicata prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku je relevantná a aj v takomto
prípade res iudicata naďalej existuje. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s odvolaním nesúhlasí a žiada, aby odvolací
súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

4. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti, a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolaciedôvody,preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahomadôvodmiodvolania

(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok,
ktoré ale nezistil, súd pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrário), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stráne súdu (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej

správnosti rozhodnutia jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie
je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch II., III., IV.
vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.

5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu tak, ako bol vymedzení včas uplatnenými odvolacími

dôvodmi voči vyhovujúcej časti rozsudku bolo naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f)- či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a písm. h)- či rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.6. Ako prvé odvolateľ namietal, že predmetná zmluva o úvere nemá spotrebiteľský charakter. K
tomuto odvolací súd vyjadruje nasledovné stanovisko: podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnú charakteristiku spotrebiteľských
zmlúv upravoval aj Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 52, podľa ktorého
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Obdobným spôsobom bola osoba spotrebiteľa definovaná aj v Zákone o spotrebiteľských
úveroch. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a

nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcovi
žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a
v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, že by úver poskytol žalobcovi za účelom výkonu
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, keďže z obsahu predloženej úverovej zmluvy
takáto skutočnosť nevyplýva. Z textu predloženej úverovej zmluvy, ktorá je typickou formulárovou

zmluvou vopred pripravenou dodávateľom vyplýva, že žalobca ako dlžník bol označený v zmluve ako
fyzická osoba, identifikovaná menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a
bydliskom.Vzmluveúčelposkytnutiaúverovýchprostriedkovuvedenýniejeajetedazrejmé,žežalobca
spĺňa všetky podmienky preto, aby bol považovaný za spotrebiteľa. Odvolací súd preto v súlade s
názorom súdu prvej inštancie zhodne uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle §

52 a nasl. OZ a žalobcovi je dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa a potom zmluva o úvere zároveň
predstavuje aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch.

7. K ďalšej namietanej skutočnosti, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného

obohatenia, ktorú stanovuje zákon odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne konštatoval,
že posudzovaná zmluva neobsahuje viaceré obligatórne náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z.,
ktorých neuvedenie Zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje tým, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov a správne tiež potom vychádzal z toho, že pokiaľ žalobca žalovanému plnil nad rozsah
súm, ktoré mu boli skutočne poskytnuté, plnil bez právneho dôvodu, čím na strane žalovaného došlo k

bezdôvodnému obohateniu, ktoré je tento povinný vydať.

8. V poslednom rade sa odvolací súd zaoberal výhradou žalovaného, podľa ktorej súd nemal vo
veci vôbec konať pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania a to prekážky veci rozhodnutej
(res iudicata), pre ktorú bolo treba konanie zastaviť. Ako dôvod žalovaný uviedol tú skutočnosť, že

vo veci bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorým veriteľovi nároky z predmetnej úverovej zmluvy
priznal. Z obsahu spisu potom vyplýva, že rozhodcovský súd vo veci vydal rozsudok na základe
rozhodcovskej zmluvy, uzavretej v súvislosti s predmetnou úverovou zmluvou, podpísanou v rovnaký
deň ako úverová zmluva. Tak ako úverová zmluva, aj rozhodcovská zmluva má typizovanú formulárovú
podobu pripravenú veriteľom, do ktorej sa k údajom o dlžníkovi dopísalo iba číslo úverovej zmluvy a

dátum jej uzavretia. Z predtlačeného textu rozhodcovskej zmluvy (čl. II.) vyplýva dohoda zmluvných
strán o tom, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere budú riešené a) pred Stálym
rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde,
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu a
to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b)

pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušnéhoprávnehopredpisu(zákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok).Žalovanýnepreukázal
osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve. Žalobca po jej predložení na
podpis nemohol nijako ovplyvniť jej obsah, túto mohol len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkýmjejpodmienkam.Rozhodcovskázmluvaibazdanlivodávažalobcoviakospotrebiteľovimožnosť

výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom a v podstate znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podal žalobu na rozhodcovskom súde,
pričom vzhľadom na podstatu úverového plnenia žalovaného ako veriteľa je viac ako pravdepodobné,
že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve on apovolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán,
takže spotrebiteľ bude nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom
súde. Odvolací súd preto uzatvára, že rozhodcovská doložka je neplatná, pretože núti spotrebiteľa v

určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, pričom takéto dojednanie bolo
opakovane súdmi Slovenskej republiky vyhlásené za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy
a v tomto smere je judikatúra už ustálená. Na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemohla byť
založená právomoc rozhodcovského súdu a vydaný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom,
ktorý prekážku veci rozhodnutej nevytvára.

9. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolacie námietky žalovaného preto boli vyhodnotené ako
nedôvodné a keďže žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu odvolaním
napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti
a v závislom výroku o náhrade trov konania, a poplatkovej povinnosti ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).