Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 9, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/52/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417010049
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6417010049.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M a
sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci obžalovanej N. B., pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. augusta
2021 o odvolaniach obžalovanej N. B. a poškodenej F. K. proti rozsudku Y. súdu D. nad S. sp. zn. XT/
XX/XXXX zo dňa 23.03.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej N. B. a poškodenej F. K. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/13/2017 zo dňa 23.03.2021 bola
obžalovaná N. B. uznaná za vinnou z prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX h na prevádzke V. C. - C., na Ul. D. XXX, v obci S. S., nevenovala
dostatočnú pozornosť pri spúšťaní hydraulického lisu s označením ZH B TM, pričom uvedený lis spustila
do chodu v čase, kedy sa v nebezpečnom priestore chodu lisu nachádzala pošk. F. K., nar. XX.XX.XXXX,
ktorej uvedené lisovacie zariadenie zachytilo a pritlačilo ľavú ruku, čím jej spôsobila zranenia - odňatie
J.. a IV. prsta ľavej ruky a ich podstatných častí, zlomeninu jedného článku palca ľavej ruky, prerušenie
šľachy ohýbača palca ľavej ruky so saturou šľachy, prerušenie šľachy vystierača palca ľavej ruky so

saturou šľachy, zlomeninu distálneho článku II. prsta ľavej ruky bez posunu úlomkov, hlbokú ranu palca
hornej končatiny, ranu malíčka až na metakart, ťažké pomliaždenie ostatných častí ľavej ruky, natrhnutie
podlopatkového svalu ľavej hornej končatiny, ktoré si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosti od
XX.XX.XXXX doposiaľ so zanechaním trvalých následkov a vznikom invalidity.

Za to okresný súd obžalovanú N. B. odsúdil podľa § X57 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j), § 38 ods. 2,

3 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. k peňažnému trestu vo výmere 200 (dvesto) Eur. Podľa § 57 ods. 3
Tr. zák. ustanovil obžalovanej pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku okresný súd poškodených F. K., M. zdravotná poisťovňa, a. s. A. a B.
poisťovňu, a. s., s nárokom na náhradu odkázal na civilný proces.

W. citovanému rozsudku podali odvolania obžalovaná a poškodená.

Y. N. B. prostredníctvom svojho obhajcu podala odvolanie proti výroku o vine a treste. Poukázala na
ustanovenie § 119 ods. l písm. a) Tr. por. podľa ktorého, v trestnom konaní treba dokazovať najmä, či
sa stal skutok a či má znaky trestného činu. Uviedla, že v tejto trestnej veci je skutkom pracovný

úraz poškodenej a predmetom dokazovania teda bolo, či úrazový dej prebehol tak, ako tvrdí obžaloba
a súd mal zistiť, čo bolo bezprostrednou príčinou úrazu. Ďalej poukázala na ustanovenie § 163 ods.l písm. d) Tr. por. a podľa § 168 ods. 1 Tr. por. vyslovila názor, že napadnutý rozsudok zákonným
kritériám nevyhovuje. Vykonané dôkazy súd síce uvádza a popisuje, ale takmer vôbec ich nehodnotí,
resp. jeho hodnotenie je príliš stručné, hoci si navzájom oponujú. Tvrdeniu poškodenej, na ktorom

je založená obžaloba, oponujú takmer všetky vykonané dôkazy. Súd neuvádza, akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení dôkazov a vôbec sa nevyrovnal s obhajobou, pričom nezmieňuje, na akých
tvrdeniach bola založená obhajoba a ako súd tvrdenia obhajoby hodnotí. Uviedla, že súd inak odôvodnil
rozsudok ústne a inak písomne. Pokiaľ ide o písomné odôvodnenie, má zato, že prvé tvrdenie, týkajúce
sa nepreukázania závady svetelných zábran je pravdivé. Nasledujúce tvrdenia sú však nesprávne a

nezohľadňujú vzájomnú súvislosť jednotlivých dôkazov. Už s ohľadom na prvé tvrdenie o nepreukázaní
závady svetelných zábran, musí súd brať do úvahy možnosť, že svetelné zábrany boli funkčné (a to
bez ohľadu na mieru pravdepodobnosti). V prípade funkčných svetelných zábran je vylúčené, aby sa
poškodená mohla zdržiavať v nebezpečnom priestore medzi zábranami a samotným lisom (dokazuje
to technická dokumentácia, fotodokumentácia a znalecké posudky i výpovede znalcov). Po zohľadnení
miery pravdepodobnosti, teda s ohľadom na ostatné dôkazy (revízne správy, výpovede svedkov V.

C. st., V. K., J.. V. C. ml., B. J.) aj súd dospel k názoru, že svetelné zábrany boli namontované a
boli funkčné (viď. koniec strany XX a začiatok strany XX odôvodnenia rozsudku). Tvrdenie súdu o
tom, že poškodená sa musela zdržiavať medzi zábranami a lisom je potom nelogické a v priamom
rozpore s vykonanými dôkazmi. Z tohto nelogického záveru sa jej javí, akoby súd nepochopil princíp
fungovania lisu a jeho bezpečnostných prvkov. Potvrdzuje to aj záver, že je len okolnosťou prípadu, či

došlo k poruche lisu alebo poškodená svojím pohybom preťala svetelné zábrany, a že to nezbavuje
obžalovanú trestnej zodpovednosti. Táto okolnosť má podstatný význam a to z toho hľadiska, či je
vôbec technicky možné, aby sa skutok stal tak, ako je popísaný v obžalobe. Podľa všetkých dôkazov
je pri funkčných svetelných zábranách technicky nemožné, aby sa skutok stal. Z celého dokazovania je
potom najdôležitejšie dokazovanie toho, či boli svetelné zábrany funkčné alebo nie. Nie je to len nejaká

okolnosť, ale okolnosť rozhodujúca o tom, či sa stal, resp. či sa vôbec mohol stať skutok, pre ktorý je
obžalovaná postavená pred súd. Posledné tvrdenie že lis bol v chode, keď poškodená sa pohybovala v
nebezpečnej vzdialenosti od lisu v jeho pracovnej zóne, čo obžalovaná mohla vidieť a preto je zrejmé,
že obžalovaná nevenovala dostatočnú pozornosť pri spúšťaní hydraulického lisu, keď tento pracoval
vtedy, keď poškodená bola v nebezpečnej zóne lisu, je v priamom rozpore s vykonanými dôkazmi. Je

to len hypotéza, ktorá mala byť podrobená dokazovaniu a dôkazy ju nepotvrdili. Má za to, že v danom
prípadetedasúdmalzistiťbezprostrednúpríčinuúrazu,čiakoprebeholúrazovýdej. Podľanejteoreticky
prichádzali do úvahy nasledujúce príčiny úrazu:
- Technická porucha stroja, resp. svetelných zábran. Takáto porucha nebola zistená a podľa znalcov je
veľmi málo pravdepodobná. Nič jej nenasvedčuje. Svedecké výpovede dokazujú opak. Túto možnosť

vylúčil aj súd, keď konštatoval, že svetelné zábrany boli funkčné.
- Úmyselné vyradenie zabezpečovacieho zariadenia (svetelných zábran), nakoľko vyradenie omylom
obsluhy znalci vylúčili. Takáto skutočnosť takisto nebola zistená. Nič jej nenasvedčuje a dôkazy svedčia
o opaku. Aj túto možnosť súd vylúčil, keď konštatoval, že svetelné zábrany boli funkčné.
- Prerušenie svetelných zábran pohybom poškodenej v spojitosti so zaseknutím mechanizmu

vyhadzovača v poslednej pracovnej pozícii nástroja. Táto možnosť nebola vyvrátená, ale naopak,
dôkazy potvrdzujú jej vysokú pravdepodobnosť.

Záver súdu o jej vine je preto nelogický a vecne nesprávny. Nemá oporu v dôkazoch, naopak je s nimi
v priamom rozpore. Skutok sa totiž mohol stať tak, ako je opísaný v obžalobe výlučne v prípade, keby

svetelné zábrany boli nefunkčné. Pokiaľ boli funkčné, skutok sa nemohol stať a teda sa ani nestal. Z
vykonaných dôkazov sa dá vyvodiť jediný logický záver o príčine vzniku úrazu, a teda aj záver o tom, že
skutoksanestal.Preoslobodenieobžalovanejpostačujeajto,ženebolodokázané,žesastalskutok,pre
ktorý je stíhaná. Ani pri najprísnejšom hodnotení pochybností o skutočnom priebehu udalostí nemožno
dôjsť k opačnému záveru. Jedine poškodená tvrdí, že nevenovala dostatočnú pozornosť pri spúšťaní

lisu a spustila ho v čase, keď bola poškodená pri lise. Jej výpoveď je však ovplyvnená traumou, ktorú
utrpela. Všetky dôkazy vo svojom súhrne vedú k jedinému záveru o jedinej možnej príčine vzniku úrazu
a tou nie je jej nedbanlivosť, ale nesprávne konanie poškodenej v spojitosti so zaseknutím vyhadzovača,
čo nie je porucha stroja v pravom slova zmysle. Poškodená siahla do pracovného priestoru vtedy,
kedy to robiť nemala, keď už bol lis v pohybe. Funkčné bezpečnostné zábrany lis zastavili a jeho otras

uvoľnil zaseknutý vyhadzovač, ktorý pricvikol ruku poškodenej o hornú časť nástroja. Je to typická
nešťastná zhoda okolností, ktorej sa nedá zabrániť ani pri najvyššom možnom úsilí. Záverom uviedla,
že ani uloženie mierneho trestu nezhojí nezákonné a nespravodlivé uznanie viny. Poškodenej to zdravie
nevráti, ale ju to natrvalo poznačí. Nielen psychicky, pocitom krivdy a nespravodlivosti, ale aj materiálne.Poškodená uplatnila nárok na náhradu škody a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. S týmito nárokmi
síce bola poškodená odkázaná na civilné konanie, avšak v ňom je súd viazaný rozhodnutím o vine
v trestnom konaní. Teda stále jej hrozí aj citeľná materiálna ujma. Na druhej strane práve materiálna

stránka veci mohla motivovať aj poškodenú pri formulovaní jej výpovede. Ani túto možnosť nemôže
opomenúť pri hodnotení dokazovania ako celku. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil,
sám vo veci rozhodol a obžalovanú oslobodil podľa § 285 písm. a) Tr. por.

Poškodená prostredníctvom splnomocnenca v podanom odvolaní uviedla, že s vydaným rozsudkom

nesúhlasí, a preto voči nemu podala odvolanie, a to proti výroku o náhrade škody. Má za to, že sú dané
dôvody uvedené v ust. § 321 ods. 1 písm. b), c), f) Trestného poriadku. Nestotožňuje sa so skutkovými a
právnymizávermiOkresnéhosúduŽiarnadHronomvtomsmere,žebolasosvojimnárokomnanáhradu
škody odkázaná na civilný proces, podľa jej názoru zistený skutkový stav odôvodňoval rozhodnutie o
určení konkrétnej výšky škody a uložení povinnosti na jej plnenie obžalovanej. Osobitosťou adhézneho
konania je, že o návrhu poškodeného sa rozhoduje s použitím hmotného práva iného právneho odvetvia

ako trestného práva, ale vždy s aplikáciou ustanovení Trestného poriadku. Zastáva názor, že tým, že
ju súd odkázal na civilný proces, v konečnom dôsledku zmaril, resp. neúčelne predĺžil jej možnosť na
dosiahnutie odškodnenia od obžalovanej. Celé trestné konanie trvalo dosť dlhý čas a jej psychické
útrapy to len prehlbovalo a odkázaním ju na civilný proces s náhradou škody, pripomínaním si pre ňu
najtraumatickejší zážitok v živote, s ktorým sa už nikdy nevyrovná, bude mať opäť na ňu negatívny

dopad, ktorý jej stav bude len zhoršovať. Apeluje na odvolací súd, aby rozhodnutím o konkrétnej výške
náhrady škody, nielen odkazom na civilný proces, jej ukončil trápenie aspoň vo vzťahu ku obžalovanej,
ktorá je tou osobou, ktorá svojím nezodpovedným konaním jej spôsobila úraz, ktorého následky
jej zostanú dokonca života. Žiada, aby obžalovanej bola uložená povinnosť nahradiť škodu, konkr.
nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 EUR z dôvodu, že úraz zasiahol do jej osobného a rodinného života.

V produktívnom veku prišla o tri prsty na ľavej ruke, musela absolvovať šesť operácií, v zariadeniach
ústavnej zdravotnej starostlivosti rehabilitáciu, kúpeľnú liečbu, nespočetné kontroly u lekárov (plastický
chirurg, ortopéd, algeziológ a pod). Po celý čas bola vystavená veľkým bolestiam a neistotám ohľadom
zdravotného stavu. Po úraze sa jej do dnešného dňa nepodarilo zamestnať alebo sa inak uplatniť v
spoločenskom živote. Zároveň žiada, aby súd zaviazal obžalovanú k náhrade trov trestného konania

spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v tomto trestnom konaní, pričom uplatnený nárok na
náhradu škody v časti trov právneho zastúpenia splnomocnencom je vo výšku 4.739,14 EUR, nakoľko
ich vznik ako aj výška bola riadne preukázaná v trestnom konaní. Keby nedošlo k spáchaniu trestného
činu, neviedlo by sa trestné konanie a nemusela by vynaložiť trovy na splnomocnenca (advokáta), išlo
teda o trovy zavinené obžalovanou. Čo sa týka zvyšnej navrhovanej škody (bolestné, náklady spojené s

liečením, úroky z omeškania a i.), tieto navrhuje odkázať na civilný proces. V trestnom konaní si náhradu
škody riadne a včas uplatnila a z tohto dôvodu navrhuje súdu priznať jej uplatnenú náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 10.000 EUR a náhradu trov trestného konania vo výške 4.739,14 EUR. Vzhľadom na
uvedený skutkový a právny stav, zastáva názor, že odvolanie je dôvodné, sú splnené podmienky k jeho
vyhoveniu, a preto navrhuje, aby odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), f) Trestného

poriadku napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v rozsahu výroku o náhrade škody a podľa
§ 322 ods. 1 Trestného poriadku mu vrátil vec na ďalšie konanie, alternatívne aby odvolací súd sám
rozhodol rozsudkom vo veci.

Verejné zasadnutie krajského súdu o odvolaniach sa vykonalo za splnenia zákonných podmienok

uvedených v ustanovení § 293 ods. 5 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovanej.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že považuje napadnutý rozsudok
za správny a zákonný, pokiaľ ide o výroky o vine, treste a náhrade škody a navrhol, aby odvolací súd
odvolania obžalovanej ako aj poškodenej zamietol.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodov odvolania a navrhol,
aby odvolací súd obžalovanú podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil spod obžaloby. Uviedol, že
okresný prokurátor v záverečnej reči uznal, že pokiaľ by boli funkčné clony, k tomu skutku by nedošlo.
Napriek tomu okresný súd dospel k inému záveru, že clony boli funkčné. Všetky skutočnosti, ktoré boli

vyprodukované na súde prvého stupňa preukazujú, že obžalovaná sa skutku nedopustila. Čo sa týka
výroku o náhrade škody, ktorým súd prvého stupňa odkázal poškodenú s nárokom na civilný proces,
považuje ho za zákonné a vecne správne. Pokiaľ by sa aj obžalovaná dopustila trestného činu, nemôže
byť zodpovedná za škodu, pretože toto sa spravuje podľa pracovno-právnych predpisov. K uplatnenejnemajetkovej ujme uviedol, že v tomto smere ani nebolo vykonané dokazovanie, keďže by presiahlo
adhézne konanie.

Splnomocnenkyňa poškodenej na verejnom zasadnutí uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava
písomného odvolania, ako aj písomných vyjadrení počas trestného konania. Vykonaným dokazovaním
bolo zistené, že poškodená utrpela škodu a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo
výroku o náhrade škody týkajúcej sa poškodenej F. K. zrušil a vo veci rozhodol sám podľa § 322 ods. 3 Tr.
por. tak, že obžalovanú zaviaže k náhrade trov konania, ako aj nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- Eur.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolania obžalovanej a poškodenej boli podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 Tr. por., odvolania bolo podané oprávnenými osobami v súlade s § 307 ods. 1 písm.
b), pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v
zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolania obžalovanej a
poškodenej nie sú dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané
na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v

súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto okresný súd správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

Obžalovaná v rámci svojej obhajoby zastáva názor, že „z vykonaných dôkazov sa dá vyvodiť jediný
logický záver o príčine vzniku úrazu a teda aj záver o tom, že skutok sa nestal“.

Odvolací súd sa po preskúmaní rozsudku a predloženého spisového materiálu nestotožnil s jej záverom,
pretože vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa
postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv
na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetný skutok stal spôsobom

popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a tento spáchala obžalovaná.

Obžalovaná N. B. na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa prehlásil, že je nevinná zo žalovaného
skutku. Y. k veci okrem iného uviedla, že poškodená mala vykladať výlisky z posledného vykladača,
ukladať ich následne do škatúľ, odkontrolovať poprípade, či nie sú výlisky poškodené. Poškodená sa

pomýlila s rátaním „dala o 10 kusov viac“, poškodená jej to vysvetľovala práve v tom čase, keď mali
uložené výlisky v lise, sama bola v tom čase pri tlačidlách, ktoré stláčajú lis. Poškodená jej práve v tom
čase uvádzala, že sa pomýlila, sama jej nato odpovedala, aby odložila lístok, idú lisovať ďalej a následne
prerátajú, či sa pomýlila. Keď stláčala tlačidlo ešte vysvetľovala poškodenej, aby dávala pozor, následne
počula naraz buchot a krik. Zabuchotal lis a poškodená kričala, že tam má ruky. Lis je zabezpečený

senzormi, ktoré fungovali. Bola si istá, že fungovali, lebo v opačnom prípade by poškodená prišla o
obe ruky. Sama v uvedený deň vykonávala takú pracovnú činnosť, že vkladala plechy, ktoré posúvala
poškodenej, ktorá mala z posledných dvoch pozícií vybrať hotové výlisky, odkontrolovať si ich, chybný
vyradiť. Sama vkladala nové plechy, ktoré posúvala. Keď to mala spravené, tak sa vrátila naspäť k
tlačidlám lisu, ktoré následne stlačila. Tlačidlá lisu boli vzdialené od samotného lisu asi 1,5 metra, ďalej

boli smerom k lisu zábrany, pred nimi bol ešte stôl z plechovej palety a za tým boli tlačidlá. V čase keď
stláčala tlačidlá poškodená stála pri nej, videla celý lis, keď sa pozrela na tlačidlá počula buchot a výkrik
poškodenej, ktorá kričala, že čo robí veď ona tam má ruky. Zdôraznila, že keď spúšťala lis poškodená pri
ňom nebola, ani tam v tom čase nemala prečo byť. Sama z pozície, kde stláčala gombíky mala priamo
výhľad na samotný lis, na miesto, kde sa lisuje.

Poškodená F. K. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaná plechy lisovala prostredníctvom uvedeného
stroja, tempo práce bolo rýchle, v čase o XX,XX hod. sa nachádzala pri stole, kde počítala výlisky, pričom
obžalovaná uložila plechy do všetkých pozícií tým spôsobom, že ich tam hodila a sama ich išla napraviť,pričom túto činnosť vykonávala takým spôsobom, že sa nahla do lisu, nohy mala pritlačené úplne k lisu
a naprávala plechy ľavou rukou, následne pocítila tlak na ľavú ruku, pričom uvedený lis jej pritlačil ľavú
ruku od zápästia až po prsty, vrátane prstov. V tej chvíli zistila, že kolegyňa spustila stroj skôr ako mala a

to ešte v čase keď mala ruku v lise. B. na ňu skríkla, obžalovaná nereagovala, videla ako sa táto pozerá
iným smerom na pravú stranu stroja. Následne nato druhýkrát na obžalovanú zakričala, táto si ju všimla
začala stláčať tlačidlá na uvedenom ovládači stroja, nič sa však nedialo a lis jej nechcel pustiť ruku. Až
následne pribehli iní kolegovia, ktorí lis zdvihli z jej ruky, následne prišiel svedok C. st., ktorý začal kričať
na obžalovanú, že čo jej to urobila.

Už zo samotnej výpovede obžalovanej vyplýva, že nevenovala dostatočnú pozornosť pri spúšťaní
hydraulického lisu, keďže uviedla, že „keď spúšťala lis poškodená pri ňom nebola“, čo sa nemôže
zakladať na pravde, pretože poškodená v tom čase upravovala plechy v lise a pokiaľ by obžalovaná
neuviedla do chodu lis, tak by k zraneniam poškodenej nedošlo, teda poškodená musela byť v tesnej
blízkosti lisu. Z pozície, kde spúšťala obžalovaná lis do chodu mala priamo výhľad na samotný lis, čo

sama vo svojej výpovedi potvrdila. Odvolací súd v tejto súvislosti uzatvára, že obžalovaná poškodenú
vidieť mohla a mala, keďže poškodená sa pohybovala v tesnej blízkosti hydraulického lisu. Povinnosťou
obžalovanejprizapínanílisubolozistiť,čijemožnéspustiťlisdochodu,abynedošlokohrozeniuiných.V
tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že znalec z odboru strojárstvo vylúčil samostatné spustenie
stroja. Pokiaľ ide o zranenia poškodenej popísane v skutkovej vete, tieto boli verifikované lekárskymi

správami a znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia. Zo znaleckého posudku
znalca V.. Q. M. z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, vyplýva, že k mechanizmu zraneniam
poškodenej mohlo dôjsť, tak ako to vo svojich výpovediach uvádzajú poškodená a svedkovia. Znalec
ďalej konštatoval, že u poškodenej došlo k ťažkému zraneniu z hľadiska charakteru a liečby, pričom
zranenia zanechajú trvalé následky a invaliditu.

Y. súd správne ustálil vinu obžalovanej, pretože pri spúšťaní stroja nevenovala tomuto dostatočnú
pozornosť a tento spustila v čase, keď sa poškodená nachádzala v jeho pracovnom priestore.
Obžalovaná vedela ako lis funguje, ako sa ovláda bola o tom aj poučená. Aj svedok J.. V. C. ml. potvrdil,
že obžalovaná bola poučená, že nemôže spúšťať lis, keď sa tam niekto nachádza. Verzia obžalovanej,

že poškodená bola pri nej, keď spúšťala lis je nepravdivá, pretože poškodená by následne musela
prejsť cez horizontálne aj vertikálne zábrany, ktoré by zachytili jej pohyb. Poškodená by musela vložiť
ruky do spusteného manipulačného priestoru stroja, čo nie je pravdepodobné. Pokiaľ by obžalovaná
venovala dostatočnú pozornosť v okolí stroja musela by vidieť, že poškodená sa nachádzala pri stroji,
kde naprávala plechy a lis by nespustila a nedošlo by k zraneniam u poškodenej.

Na základe uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru, že zranenia ktoré utrpela poškodená F. K. boli
spôsobené v príčinnej súvislosti s konaním obžalovanej. Odvolací súd sa preto nemohol stotožniť s
vyjadrením obhajoby, že skutok sa nestal.

Pokiaľ ide o technický stav hydraulického lisu, vykonaním dokazovaním nebolo preukázané, že by v
čase úrazu došlo na hydraulickom lise k poruche, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so zranením
poškodenej. Pokiaľ by bolo aj zistené že na lise nebol z akýchkoľvek príčin spustený optický snímač,
tak táto skutočnosť by nezbavovala obžalovanú z trestnej zodpovednosti, pretože ako už bolo vyššie
konštatované zranenia poškodenej boli spôsobené v príčinnej súvislosti s konaním obžalovanej, tým

že spustila do chodu lis v čase, keď sa poškodená nachádzala v jeho pracovnom priestore. V tejto
súvislosti odvolací súd opätovne uvádza, že obžalovaná bola poučená, že nesmie spúšťať lis, keď sa
niekto nachádza v jeho pracovnom priestore, pričom táto okolnosť vyplýva aj z návodu k používaniu
predmetného lisu.

Žalovaného trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 Tr. zák. sa dopustí, kto inému z nedbanlivosti
spôsobí ťažkú ujmu na zdraví. Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie. Zo subjektívnej stránky
sa vyžaduje nedbanlivostné zavinenie (§ 16 Tr. zák.). Podľa § 123 ods. 1 Tr. zák., ujmou na zdraví sa na
účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného. Podľa § 123 ods. 3 Tr. zák., ťažkou
ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie,

ktorou je a) zmrzačenie, b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, c) ochromenie údu,
d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, e) poškodenie dôležitého orgánu,
f) zohyzdenie, g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, h) mučivé útrapy, alebo i) porucha zdravia
trvajúca dlhší čas. Podľa § 123 ods. 4 Tr. zák., poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa rozumie porucha,ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva
kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Právna kvalifikácia stíhaného skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného
zákona aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá zákonu, keďže obžalovaná poškodenej z
nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví, keďže poškodenej svojim konaním spôsobila ochromenie
údu (ľavá ruka), následkom čoho došlo u nej aj k podstatnému zníženiu pracovnej spôsobilosti a ide
o poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas.

Odvolací súd následne preskúmal výrok o treste. Obžalovanej za prejednávanú trestnú činnosť hrozil
trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 2 roky. Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák., peňažný trest môže súd uložiť
od 160 EUR do 331.930,- EUR páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil
získať majetkový prospech. Podľa odseku 2, bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť,

ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest
odňatia slobody neukladá. Pokiaľ okresný súd obžalovanej uložil peňažný trest vo výmere dvesto eur a
súčasne jej pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohla úmyselne zmariť, ustanovil náhradný trest
odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov, považuje ho odvolací súd za zákonný, pričom ho nemožno
považovať za prísny, ale za mierny.

NáslednekrajskýsúdnazákladeodvolaniapoškodenejF.K.preskúmalajsprávnosťazákonnosťvýroku
o náhrade škody napadnutého rozsudku, pričom zistil, že rozhodnutie okresného súdu o uplatnenom
nároku poškodených F. K., M. zdravotnej poisťovni a B. poisťovni na náhradu škody je zákonné.

W. F. K. si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške XX.XXX,XX EUR,
spočívajúcej z cestovných nákladov, v bolestnom a trov právneho zastúpenia, ďalej si uplatnila
nemajetková ujmu vo výške 10.000 EUR, ktorá jej bola spôsobená trestným činom.

V prvom rade je potrebné poukázať, že skutok sa stal v súvislosti s výkonom zamestnania. Pri

rozhodovaní o nároku na náhradu škody v adhéznom konaní je nutné rešpektovať hmotnoprávne
ustanovenia osobitných predpisov, na ktorých je uplatnený nárok založený a ktorými sa tiež aj riadi. Tieto
predpisy špecificky upravujú vznik nároku na náhradu škody, jeho obsah a rozsah, spôsob náhrady.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej

súvislostisnímkpoškodeniuzdraviaalebokjehosmrtiúrazom(pracovnýúraz)zodpovedázaškodutým
vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že v posudzovanom prípade obžalovaná znáša za daný skutok
trestnoprávnu zodpovednosť, avšak zodpovednosť za spôsobenú škodu zaťažuje zamestnávateľa.

Napokon aj z judikatúry je zrejmé, že nárok na náhradu škody, spôsobenej tretej osobe (právnickej
osobe alebo fyzickej osobe) zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním, môže v adhéznom konaní uplatniť škodu len právnická osoba alebo fyzická
osoba (zamestnávateľ), s ktorou je zamestnanec v dobe spôsobenia škody v pracovnom pomere
(resp. v pracovnoprávnom vzťahu); v takom prípade nárok na náhradu škody voči zamestnancovi

neprináleží - svoje nároky môže uplatňovať len voči zamestnávateľovi, u ktorého bol páchateľ v dobe
činu zamestnancom, nie však v trestnom konaní proti takému páchateľovi (R 29/1969).

Okresný súd teda správne postupoval, keď poškodenú F. K. s nárokom na náhradu odkázal na civilný
proces.

Pokiaľ si poškodená prostredníctvom splnomocnenca uplatnila ako škodu aj trovy potrebné na účelné
uplatnenie nároku v trestnom konaní vrátane trov vzniknutých pribraním splnomocnenca, k tomu
odvolací súd uvádza, že trovy konania nie sú škodou v zmysle § 46 ods. Tr. por. Odvolací súd v tejtosúvislosti poznamenáva, že podľa § 488 ods. 1 Tr. por., o povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich
sume, rozhoduje po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený
súdny úradník.

Na základe z horeuvedeného má krajský súd za to, že prvostupňový súd rozhodol správnym a zákonným
spôsobom, a preto odvolania obžalovanej a poškodenej v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Uznesenie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.