Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 31, 2020

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/165/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517010371
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3517010371.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom v trestnej veci
obvineného T. Š., R.. XX.XX.XXXX C. K., T. D. I. T. A. XXX/XX, trestne stíhaného na slobode pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v
znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní konanom
v Novom Meste nad Váhom dňa 31. augusta 2020 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: T. Š. T. E. N. O. R. V. C. X. P., R.. XX.XX.XXXX C. K.,
T. D. I. T., A. XXX/XX, N. D. I. T., H. XXX/X, na slobode, nezamestnaný,
j e v i n n ý, ž e
ako otec mal. syna A., R.. XX.XX.XXXX, O. K. I. A. R.. XX.XX.XXXX, si od 01.10.2016 doposiaľ v
I. T. a ani nikde inde neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi A. O. K.. I. A. vyplývajúcu
mu z § 62 Zákona o rodine, napriek tomu, že jej výška mu je mu určená rozsudkom Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 4P/21/2016-32 zo dňa 27.09.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 21.02.2017 a vykonateľnosť dňa 04.02.2017, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu a zaviazal
obžalovaného prispievať na výživu na mal. A. sumou 150,- Eur mesačne a na mal. A. sumou 100,-
Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom č. k. 5P/32/2016-30 zo dňa 16.11.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
29.03.2017, ktorým súd mal. A. O. K.. A. zveril od 01.06.2016 do 28.09.2016 do osobnej starostlivosti
matky, zaviazal súd obžalovaného ako otca prispievať na výživu na mal. A. sumou 150,- Eur mesačne

s účinnosťou od 01.06.2016 do 28.09.2016 a na mal. A. sumou 100,-Eur s účinnosťou od 01.06.2016
do 28.09.2016, ktoré výživné je povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, pričom nebol
v tomto období vedený Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi ani iných štátnych sociálnych
dávok, nepoberal dávky v nezamestnanosti, nemocenské dávky, ani úrazové dávky, nenachádza sa v
registri dôchodkových informácií ako poberateľ dávky dôchodkového poistenia, pričom naposledy bol
zamestnaný v spoločnosti Bidfood Slovakia, s. r. o., so sídlom Piešťanská 2321/71, Nové Mesto nad

Váhom od 23.07.2015 do 07.09.2016, s priemernou mesačnou výškou mzdy 541,60 Eur, kde pracovný
pomer bol z dôvodu, že si neplnil svoje pracovné povinnosti ukončený, čím poškodenej Q. Š. dlhuje na
výživnom za uvedené obdobie v celkovej výške sumu 11 750, - Eur,
t e d a
- najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať
iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l
- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 14 /štrnásť/ mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu
odňatia slobody.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 36 /tridsaťšesť/

mesiacov.
Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť
zameškané /dlžné/ výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom dňa 02.08.2017 podala tunajšiemu súdu obžalobu pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe

uvedenom v obžalobe.

Vo veci vydal súd vo veci trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného za vinného v zmysle podanej
obžaloby pre úmyselný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a uložil
mu trest. Proti citovanému trestnému rozkazu podal obžalovaný odpor v zákonnej lehote.

Napodkladepodanéhoodporusúdnariadilvovecihlavnépojednávanienadeň29.10.2018,09.04.2019,
19.11.2019, 23.06.2020 a 31.08.20200, kedy súd vyhlásil predmetný rozsudok. Na hlavné pojednávanie
bol predvolaný obžalovaný, poškodená a o jednotlivých termínoch bol upovedomený prokurátor. Na
hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej a prečítaním
listinných dôkazov vzťahujúcich sa na prejednávanú vec a osobu obžalovaného, najmä oboznámil

zápisnicu o trestnom oznámení, rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 4P/21/2016-32
zo dňa 27.09.2016, rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5P/32/2016-30 zo dňa
16.11.2016, rodné listy A. Š. O. A. Š., potvrdenie o návšteve školy A. Š., správa od spoločnosti Bidfood
- zamestnávateľa obžalovaného, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom,
správa Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, správa povesti Obvodného oddelenia PZ Stará Turá,

výpis z Ústrednej evidencie priestupkov ministerstva SR, odpis z registra trestov, evidenčná karta vodiča
T. Š., správa o povesti mesta Stará Turá, výpis z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov
a lustrácia na obžalovaného v Sociálnej poisťovni.
Podľa § 86 písm. a) Trestného zákona, trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ

svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona, ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj
po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový
skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o
pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd

druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.
Podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov
neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím
slobody až na dva roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas.
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní má súd vinu za preukázanú riadne a
náležite, a to v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Z vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný si zákonnú vyživovacou povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o

rodine voči synom A. a A. v období od 01.10.2016 až doposiaľ, t.j. do 31.08.2020, kedy bol vyhlásený
rozsudok súdu prvého stupňa (§ 122 ods. 13 Trestného zákona), riadne, t. j. v súdom určenej výške, a
včas, t. j. mesačne do 15-teho dňa v mesiaci, vopred k rukám oprávnenej matky Q. Š., neplní napriek
tomu, že táto povinnosť mu ako rodičovi ukladá v § 62 a nasl. priamo Zákon o rodine a táto mu
bola deklarovaná Rozsudkami Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 4P/21/2016-32 zo dňa

27.09.2016 a Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5P/32/2016-30 zo dňa 16.11.2016 a bola
súdom určená vo výške 150,- Eur mesačne na mal. Dominika a na mal. Dávida sumou 100,- Eur. Ako
vyplynulo z výpovede obžalovaného, obžalovaný si je svojej vyživovacej povinnosti veľmi dobre vedomý.
K otázke viny sa po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku vyjadril, že ide o sumu, ktorú
už exmanželka má. Vie za akých okolností túto sumu získala, na čom sa dohodli pri predaji bytu a príde

mu to celé nefér. Jeho vedomosť o povinnosti plniť vyživovaciu povinnosť, o jej výške a čase jej plnenia,vyplýva z citovaných civilných rozhodnutí o určení výšky výživného. Z jeho výpovede vyplynulo, že v
rámci rozvodu manželstva sa predával spoločný byt, pričom mali dohodu, že z polovice peňazí, ktoré
poškodená dostane za byt, sa vyplatí úver v banke a zvyšok dostane on. Keď si z toho nechá, že použije

na veci, ktoré treba zaplatiť. Okrem vyplatenia okolo 1 000,- alebo 1 200,- Eur stavebnej sporiteľni, nič
neuhradila, tak mu vychádza, že viac ako 10 000,- Eur by malo byť jeho, ktoré ona použila. Príde mu
naozaj nefér, že keď niekoho pripravia o byt, ešte ho žalujú o nejaké peniaze. V dobrej viere poškodenej
nechal ešte auto. Bola to ústna dohoda. Od obdobia uvedeného v obžalobe výživné neplatí a neplatí
ho ani v súčasnosti. Neplatí preto, lebo peniaze už má a je to viac, ako je suma, o ktorú sa jedná. Riešil

to so svojou právničkou a exmanželka sa k tomu nevyjadrila, takto podali na súd. V súčasnosti je dlh
niečo pod tou úrovňou, čom má dať poškodenej. Byt predávala poškodená za 86 tisíc. Dlžný bol 54 tisíc.
Zvyšné peniaze jej prišli na účet. Okrem úveru bolo potrebné vyplatiť stavebnú sporiteľňu 1 000,-, 1 200,-
alebo 1 500,- Eur, spotrebný úver Cetelem 4 tisíc alebo 5 tisíc Eur. Poškodená mu mala vyplatiť okolo
15 tisíc. S deťmi sa nestretáva vyše dvoch rokov. Zo začiatku sa stretávali. Nestretávajú sa asi kvôli
tomu, že jej nechcel platiť výživné a asi ho chcela prinútiť, aby platil. Obžalovaný je nezamestnaný, na

úrade práce nie je evidovaný, nepoberá sociálne dávky a žije z toho, čo mu poskytnú príbuzní, mesačne
asi 450,- až 500,- Eur. Naposledy bol zamestnaný v Bidfood v Novom Meste nad Váhom v roku 2016.
Trestná činnosť obžalovaného je preukázaná výpoveďou poškodenej Q. Š.T. z ktorej vyplynulo, že
obžalovaný si vôbec neplní vyživovaciu povinnosť od 01.10.2016, nedostala ani korunu, deti nevidel
5 rokov a dlh na výživnom činí 12 750,- Eur /pozn. k 31.08.2020/. Na staršieho A. je výživné určené

vo výške 150,- Eur mesačne a na mladšieho A.100,- Eur mesačne. Deti sú stále v jej starostlivosti.
K žiadnej čiastkovej úhrade na výživnom zo strany obžalovaného nedošlo. Ďalšie trestné oznámenie
nepodala, lebo jej na polícii povedali, že to stále plynie, pokiaľ nepošle peniaze. V poslednom období s
ním nekomunikovala. K majetkovému vysporiadaniu medzi ňou a obžalovaným poškodená uviedla, že
vysporiadanie sa nerobilo, pretože neboli žiadne financie, pretože dlhy predstavovali 120 000,- Eur a byt

sa predal za 74 000,- Eur. Vyplácala sa podlžnosti v SLSP, stavebnej sporiteľni, Cetelem a vyplácali dlhy
ľuďom, od ktorých si obžalovaný požičal peniaze. Financie na dlhy ešte chýbali, preto poškodená nevie
aké alimenty mali byť hradené z predaja bytu. Byt bol predaný prostredníctvom realitnej kancelárie a
bola na ňom aj exekúcia.
Súdpovažujesúdomurčenúvýškuvýživnéhovsume150,-Eurmesačneavsume100,-Eurmesačneza

primerané výživné, ktoré je obžalovaný schopný vzhľadom na svoje možnosti, schopnosti a majetkové
pomery platiť a zodpovedá veku a potrebám detí. Obžalovaný je zdravý, netrpí žiadnymi chorobami
a súd nezistil u neho žiadne obmedzenie pracovnej schopnosti. Súd preto na strane obžalovaného
ani nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali riešenie predbežnej otázky o výške vyživovacej
povinnosti pre potreby tohto trestného konania.

K obrane obžalovaného je potrebné uviesť, že táto bola vyvrátená výpoveďou poškodenej a je
nepodstatná pre posúdenie otázky, či sa skutok stal, či ho spáchal obžalovaný a či je trestným
činom. V prvom rade je potrebné uviesť, že započítanie pohľadávok je prípustné len pri plnení
vyživovacej povinnosti na dospelé dieťa (§ 76 ods. 2 Zákona o rodine). Z uvedeného vyplýva, že
započítanie pohľadávok nie je prípustné pri plnení vyživovacej povinnosti na nedospelé dieťa. Z

výpovede obžalovaného sa môže javiť, že práve ohľadne výživného existuje nejaká dohoda alebo
jednostranné započítanie výživného na maloletých synov na časť výťažku obžalovaného z predaja bytu.
Po prvé takéto započítanie vylučuje v prípade neplnoletých detí Zákon o rodine a za druhé neexistuje
žiadna preukázateľná dohoda, ktorej súčasťou by bolo, že poškodená si môže ponechať peniaze z
predaja bytu na výživné. Naopak z výpovede poškodenej vyplynulo, že dlhy z manželstva boli vyššie

ako príjem z predaného bytu a poškodená všetky jej známe dlhy vyplatila. Na strane druhej obžalovaný
v priebehu trestného konania vedeného voči nemu sa hlavnému pojednávaniu vyhýbal do okamihu
vydania príkazu na zatknutie a jeho výsluchu ako zatknutého obvineného, pričom do toho okamihu
viackrátdeklaroval(napr.správaobžalovanéhozodňa09.04.2019nač.l.101,správazodňa13.08.2019
na č. l. 121, správa zo dňa 19.11.2019 na č. l. 142), že predloží všetky doklady, ktorými disponuje

dokazujúce zaplatenie výživného jeho osobou. Do okamihu vyhlásenia tohto rozsudku však obžalovaný
súdu nepredložil žiadne dôkazy o čiastkovej alebo úplnej úhrade dlžného výživného. Z uvedených
dôvodov považuje túto obranu obžalovaného za irelevantnú.
K osobe obžalovaného boli vykonané ďalšie listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že v období od
01.10.2016 do vyhlásenia tohto odsudzujúceho rozsudku obžalovaný nebol evidovaný v evidencii

uchádzačov o zamestnanie, nepoberal dávky v hmotnej núdzi ani sociálne dávky, nebol nikde
zamestnaný, čo vyplýva zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom ako
aj Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín. Naposledy bol zamestnaný v spoločnosti Bidfood Slovakia,
s. r. o. Nové Mesto nad Váhom od 23.07.2015 do 07.09.2016, s priemernou mesačnou výškou mzdy541,60 Eur, kde pracovný pomer bol ukončený z dôvodu, že si neplnil svoje pracovné povinnosti,
neodovzdával hotovosti za tovar, ktorý viezol niektorým zákazníkom. Obžalovaný sám tvrdí, že žije z
peňazí svojich príbuzných, z jeho výpovede nevyplýva, že by pracoval aspoň brigádnicky, prípadne

„načierno“. Je preukázané, že obžalovaný v sledovanom období nevyužíval všetky možnosti na získanie
stabilných a legálnych zdrojov na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti. Je preukázané, že o deti
obžalovaného je postarané výlučne osobnou starostlivosťou matky. Obžalovaný sa nijako nepodieľa na
ich výchove, starostlivosti, výživné neplní ani náhradným spôsobom, s deťmi sa nestretáva. Neplnenie
vyživovacej povinnosti znamená, že sa oprávnenej osobe nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej

povinnosti. Výživným na dieťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť
poskytnuté pre všestranný rozvoj dieťaťa po stránke fyzickej a duševnej, ktoré môže byť poskytované
naturálne napr. poskytovaním bývania, osobnou starostlivosťou o oprávnenú osobu, apod., alebo môže
byť plnené platením pravidelných mesačných splátok. Povinnosť vyživovať deti sa u obžalovaného
zúžila len plnenie výživného v peniazoch. V prípade, ak páchateľ trestného činu zanedbania povinnej
výživy neposkytuje výživné v naturálnej podobe, je povinný plniť vyživovaciu povinnosť minimálne

riadnym a včasným uhrádzaním bežného výživného. Tomu je povinný prispôsobiť svoj životný štandard,
zamestnať sa, hľadať si zamestnanie, prispôsobiť si tomu svoje príjmy a výdavky, pretože plnenie
vyživovacej povinnosti má prednosť pred akýmikoľvek vedľajšími výdavkami. V tejto súvislosti súd dáva
do pozornosti vecnú poznámku Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí č. k.
4 Tdo 1290/2011-16 zo dňa 22.11.2011 konštatuje a zdôrazňuje (voľne preložené do slovenčiny), že

„splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, hoci sa to niektorým jedincom na začiatku môže javiť. V
skutočnosti tým ale budúci rodič na sebe berie povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý
ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby sa choval tak, aby svoje záväzky
a povinnosti dokázal vždy a za všetkých okolností splniť“. S uvedeným záverom sa súd v plnej miere
stotožňuje s poukazom na potrebu uvedomenia si dôležitosti plnenia vyživovacej povinnosti rodiča na

svoje vlastné deti. Obžalovaný ako rodič má nielen právnu, ale aj morálnu povinnosť, ktorá sprevádza
ľudstvo od nepamäti, starať sa zo všetkých síl o zabezpečenie riadnej a dostatočnej výživy svojich detí
a na dosiahnutie tohto cieľa vynakladať v prípade potreby vyššiu, než obvyklú snahu nájsť si vhodné
zamestnanie. Od začiatku neplnenia vyživovacej povinnosti (01.06.2016) do vyhlásenia tohto rozsudku
tak obžalovaný spôsobil dlh na výživnom vo výške 11 750,- Eur, čo je súčet mesačnej vyživovacej

povinnosti v celkovej výške 250,- Eur vynásobenej počtom mesiacov, v ktorých obžalovaný neplnil
vyživovaciu povinnosť.
S poukazom na vyššie vykonané dôkazy, po ich dôkladnom vyhodnotení, a to jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti, a s poukazom na vyššie uvedené úvahy, ktorými sa súd spravoval pri ich hodnotení, je
skutkový stav veci preukázaný tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nezistil žiadne

okolnosti, ktoré by trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného vylučovali alebo zmierňovali. Vykonané
dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom vykonané
dôkazy vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť logický záver
o vine obžalovaného. Obžaloba bola na obžalovaného podaná pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Na zmenu právnej kvalifikácie bol obžalovaný upozornený listom

zo dňa 07.03.2019 /doručený dňa 17.03.2019/ a opakovane pri výsluchu zatknutého obžalovaného dňa
21.07.2020. Súd po upovedomení o zmene právnej kvalifikácie skutku kvalifikoval po právnej stránke
konanie obžalovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)
Trestného zákona, pretože obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne
zákonnú povinnosť vyživovať iného - svojich synov a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom

konania - po dlhší čas, keďže obžalovaný si neplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť vyživovať
iného podstatne viac ako dva roky. Súd právne kvalifikoval konanie obžalovaného podľa skoršej právnej
úpravy Trestného zákona, ktorá bola priaznivejšia pre obžalovaného, ako právna úprava súčasná, keď
na trestnosť činu okrem iného zákon vyžaduje, aby obžalovaný najmenej dva mesiace v období dvoch
rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené podľa § 15 písm. a)
Trestného zákona ako trestný čin spáchaný úmyselne, keď obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v
Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, pretože vedel, že má zákonnú vyživovaciu
povinnosť, napriek tomu si túto neplnil neprerušovane po dobu 47 mesiacov, počas tejto doby
nebol zamestnaný, zamestnanie si aktívne nehľadá a vyživovaciu povinnosť neplnil ani náhradným /

naturálnym/ spôsobom. Závažnosť konania obžalovaného pritom spočíva v tom, že obžalovaný porušil
záujem spoločnosti na riadnom plnení si vyživovacej povinnosti rodiča voči svojim maloletým deťom.
Pri výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia,
pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účeltrestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd na strane obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu
okolnosť, pretože spáchanie skutku nepriznal a neoľutoval. Podľa výpisu z registra priestupkov a
centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov bol obžalovaný 11 krát postihnutý za dopravné

priestupky a 1 krát za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil
žiadnu. Vzhľadom na negatívny postoj obžalovaného k plneniu vyživovacej povinnosti, dobu trvania
trestného činu a výšku spôsobného dlhu na výživnom, súd ukladal obžalovanému podmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu 3 roky s povinnosťou v
skúšobnejdobeuhradiťzameškanévýživné.Obžalovanýjeprvopáchateľ,doposiaľnebolsúdnetrestaný

a súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali ukladanie nepodmienečného trestu. Uloženie
podmienečného trestu odňatia vytvára podmienky na nápravu páchateľa nielen v tom smere, aby si
uvedomil nevyhnutnosť plniť svoje základné rodičovské povinnosti, ale vytvára aj priestor na to, aby si
konečne našiel prácu, zarobil peniaze na výživné, výživné aj včas a riadne platil a súčasne, aby nebol
odkázaný na výživu od svojich príbuzných. Hrozba trestom odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov je
podľa názoru súdu dostatočná na to, aby obžalovaný vyhovel uloženým podmienkam a zodpovedne

pristupoval k plneniu svojej základnej povinnosti rodiča vyživovať svoje deti.
Inštitút podmienečného odsúdenia kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych
noriem, ktorého podstatou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest
odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v
priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom.

To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné
normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v
neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia.
Skúšobná doba začne plynúť obžalovanému prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V
prípade, že sa v priebehu skúšobnej doby dopustí obžalovaný akejkoľvek trestnej činnosti, za ktorú

bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek priestupkov (t. j. aj dopravných),
prípade porušenia uložených povinností alebo obmedzení, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod
na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude
obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie bezo zvyšku všetkým v rozsudku uloženým
podmienkam, súd vysloví, že sa o s v e d č i l; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej

doby, že si trest v y k o n á. Súd považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že v prípade, ak
spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny,
v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona mu nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže
hroziť nepodmienečný trest. Účelom trestu teda nie je len ochrana občanov pred páchaním trestných

činov, ale aj výchovné pôsobenie na páchateľa, ktoré má smerovať k tomu, aby v ďalšom živote
viedol riadny život. Uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím
na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, za dôvodný a
primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona,
ktorých účelom je zabezpečenie nielen ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ale aj

vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny
život.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží

tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného

poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosťvýroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.