Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. september 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/73/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520200912
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2520200912.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudcov: Mgr.
Fedor Benka a JUDr. Gabriela Brišková, v spore žalobcu: O. P., nar. XX.X.XXXX, bytom P. V. XX, I.,
zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s.r.o., so sídlom Vretenová 4, Bratislava, IČO :
46 606 122, proti žalovanej: Ing. C. A., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXXX/XX, I., zastúpená: Mgr. D. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XA, Y., o zriadenie vecného bremena, o nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany, č. k. 15C/40/2020-151 zo dňa
14. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žalovaná je povinná odstrániť uzamknutý zámok z
brány na pozemku nachádzajúcom sa v katastrálnom území G., obec G., okres Piešťany, zapísanej na
liste vlastníctva č. XXXX, parcele č. 1538/2 do rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde
Piešťany pod sp. zn. 15C/40/2020.

II. Žalovaná je povinná zdržať sa uzamykania brány nachádzajúcej sa na pozemku v katastrálnom území
G., obec G., okres Piešťany, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, parcele č. 1538/2 vo vlastníctve
žalovanej a žalovaná je povinná strpieť prechod ako aj prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami
žalobcomcezpozemkynachádzajúcesavkatastrálnomúzemíG.,obecG.,okresPiešťany,zapísanéna

liste vlastníctva č. XXXX, pozemok parcely reg. „C“ parc. č. 1536/1, o veľkosti 41 m2, zastavená plocha
a nádvorie, parc. č. 1536/2, o veľkosti 5.537 m2, trvalý trávnatý porast, parc. č. 1538/2, o veľkosti 5.290
m2, trvalý trávnatý porast vo vlastníctve žalovanej do rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom
súde Piešťany pod sp. zn. 15C/40/2020.

III. Vo zvyšnej časti sa návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
odmietol. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zriadil vecné bremeno, právo cesty, spočívajúce v práve prechodu peši a v práve prejazdu
motorovými a nemotorovými vozidlami cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, nachádzajúce sa v
katastrálnom území G., ktoré v žalobe bližšie špecifikoval, za účelom prístupu k nehnuteľnosti, chate vo
výlučnom vlastníctve žalobcu v rovnakom katastrálnom území (tiež v žalobe presne špecifikovanej podľa

údajovvkatastri),akoajzaúčelomjejužívania,obývania,obhospodarovaniaazaúčelompríležitostných
návštev iných osôb ako vlastníkov nehnuteľnosti a členov domácnosti.

2.Vpriebehukonaniavovecisamejsažalobcadomáhalvydanianeodkladnéhoopatrenia,ktorýmbysúd
uložil žalovanej odstrániť uzamknutý zámok z brány na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území G., obec G., okres Piešťany, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, parcele č. 1538/2 a iné

prekážky, ktoré by bránili žalobcovi a osobám odvodzujúcim od žalobcu svoje práva v prechode pešo a
prejazde motorovými a nemotorovými vozidlami, v ktorúkoľvek hodinu cez nehnuteľnosti nachádzajúcesa v katastrálnom území G., obec G., okres Piešťany, zapínaných na liste vlastníctva č. XXXX a to:
pozemky parcely reg. „C“ parc. č. 1536/1, o veľkosti 41 m2, zastavená plocha a nádvorie, parc. č.
1536/2, o veľkosti 5.537 m2, trvalý trávnatý porast, parc. č. 1538/2, o veľkosti 5.290 m2, trvalý trávnatý

porast vo vlastníctve žalovanej, za účelom prístupu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území G., obec G., okres Piešťany, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX a to: chata so súpisným č.
XXX, postavená na parcele č. 1536/1, vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ďalej uložil žalovanej zdržať sa
uzamykania brány, či umiestnenia iných prekážok na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území G., obec G., okres Piešťany, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, parcele č. 1538/2 vo

vlastníctve žalovanej, tiež uložil žalovanej strpieť prechod žalobcu a osôb odvodzujúcich svoje práva
od žalobcu, ako aj prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami žalobcom a osobám odvodzujúcim
od žalobcu svoje práva, cez nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území G., obec G., okres
Piešťany, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, pozemok parcely reg. „C“ č. 1536/1, o veľkosti 41 m2,
zastavená plocha a nádvorie, parc. č. 1536/2, o veľkosti 5.537 m2, trvalý trávnatý porast, č. 1538/2, o
veľkosti 5.290 m2, trvalý trávnatý porast vo vlastníctve žalovanej.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že ako vlastník stavby nie je
vlastníkom priľahlého pozemku a prístup k jeho stavbe nemožno zabezpečiť inak, než cez pozemky
vo vlastníctve žalovanej, preto sa žalobca žalobou vo veci samej domáha zriadenia vecného bremena
v prospech vlastníka stavby, žalobcu spočívajúcom v práve cesty cez priľahlý pozemok vo vlastníctve

žalovanej. Žalovaná sa listom zo dňa 6.12.2019 vyjadrila, že si neželá, aby žalobca používal na prístup
k svojej stavbe pozemok (parc. č. 1538/2) vo vlastníctve žalovanej, čo tiež potvrdila aj obmedzením
vstupu na predmetnú parcelu. Žalobca sa dostal do pozície, kedy ako vlastník stavby, ktorý zároveň nie
je vlastníkom priľahlého pozemku, nemá prístup k vlastnej stavbe a tento nemožno zabezpečiť inak.
Žalovaná uzamknutím brány na parc. č. 1538/2 znemožňuje žalobcovi prechod a prejazd k jeho stavbe.

Uvedený prístup cez pozemok žalovanej je aktuálne jediným prístupom využívaným niekoľko desiatok
rokov. Je preto nutné bezodkladne upraviť pomery, nakoľko žalobcovi konanie žalovanej spôsobuje
nielen praktické problémy, ale vo svojom dôsledku by mohlo viesť aj k vzniku ujmy v prípade nečakaných
situácii spojených s prístupom do stavby žalobcu. Cez pozemok žalovanej vedie cesta umožňujúca
prechod osôb, ako aj prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami k nehnuteľnosti, stavbe žalobcu,

pričom tejto prechod a prejazd je využívaný dlhodobo a pokiaľ žalovaná tomuto prechodu a prejazdu
bráni, je dôležité danú situáciu bezodkladne riešiť, a to nariadením neodkladného opatrenia. Žalobca
k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia predložil list žalovanej adresovaný žalobcovi zo dňa
6.12.2019 a fotografiu, na ktorej sa nachádza uzamknutá brána.
4. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh dospel k záveru,

že tomuto nie je možné vyhovieť a z dôvodu chýbajúcich náležitostí je ho potrebné odmietnuť.
Žalobca neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy
pomerov strán sporu a rovnako neuviedol žiadne skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Návrh žalobcu je tiež potrebné odmietnuť z dôvodu, že petit
navrhovaného neodkladného opatrenia nie je dostatočne určitý tak, aby bol vykonateľný. Z petitu nie

je zrejmé, čo má byť obsahom povinnosti žalovanej. Z petitu nie je zrejmé, aké konkrétne prekážky
má žalovaná odstrániť a umožniť tak prístup žalobcu k jeho nehnuteľnosti. Nie je zrejmé, o akú bránu
(uvedenú vo výroku) ide, kde sa táto nachádza a nie je zrejmé, či táto brána predstavuje jediný
prístupový bod k nehnuteľnosti. Rovnako nie je zrejmé vo vzťahu ku ktorým osobám by mal žalovaný
odstrániť prekážky. Formulácia „osobám odvodzujúcim od žalobcu svoje práva v prechode pešo a

prejazde motorovými a nemotorovými vozidlami“ taktiež nespĺňa podmienku určitosti a vykonateľnosti,
nie je zrejmé komu by mala žalovaná umožniť prístup k nehnuteľnosti patriacej žalobcovi. Rovnako
problematickou z rovnakých dôvodov preto zostáva aj formulácia, že žalovaná je povinná zdržať sa
„uzamykania brány či umiestnenia iných prekážok“. Je potrebné tiež uviesť, že ak sa návrhom na
neodkladné opatrenie navrhuje uložiť strane, aby niečo konala (alebo sa niečoho držala, prípadne

niečo znášala), povinnosť konať musí byť individualizovaná konkrétnym vymedzením, čo má strana
konať (aby toto bolo vykonateľné). Zásah do právnej sféry povinnej osoby musí byť legitímny a v
súlade s princípom proporcionality, pretože neodkladné opatrenie nemôže nikoho obmedzovať nad
rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Je pritom nutné dbať na to, aby ujma
osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú žalobca

získa. Je preto potrebné vyhýbať sa všeobecnej formulácii neodkladného opatrenia a požadovať
konkretizované vymedzenie povinností alebo obmedzení. Všeobecná formulácia by potom mohla viesť
k neprimeranému obmedzovaniu povinnej osoby alebo nevykonateľnosti súdneho rozhodnutia.5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z
dôvodu,žeuznesenievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveciakonajúcisúdpri rozhodovaní
nevzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia. Žalobca relevantne osvedčil existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov strán, keďže súdu deklaroval, že žalovaná sa listom zo dňa 6.12.2019
vyjadrila, že si neželá, aby žalobca používal na prístup ku svojej chate pozemok v jej vlastníctve, parc.
č. 1538/2, čo taktiež potvrdila aj obmedzením vstupu na predmetnú parcelu uzamknutím vstupnej brány,
ktorá je jediným priechodným bodom z parc. č. 1538/2, nakoľko zvyšok parcely je oplotený pletivom.

Žalobca sa tak dostal do pozície, kedy ako vlastník stavby, ktorý zároveň nie je vlastníkom priľahlého
pozemku nemá prístup k vlastnej stavbe a tento prístup nemožno zabezpečiť inak. Prístup k stavbe
žalobcu je možný iba po parcele č. 1538/2, pričom žalovaná reálne bráni žalobcovi v práve prechodu
a prejazdu k stavbe v jeho vlastníctve, a to uzamknutím vstupnej brány na prístupovej ceste parc. č.
1538/2vedúcejkstavbepatriacejžalobcovi.Žalovanáuzamknutímbrányznemožnilažalobcoviprístupk
jeho stavbe, kde sa nachádzajú elektrohodiny a žalobca si teda nemohol splniť svoju povinnosť spojenú

s nahlásením stavu elektriny. Žalobca v návrhu presne identifikoval konanie žalovanej, ktorým bráni
žalobcovi v prístupe k jeho stavbe. K tvrdeniu súdu o neurčitosti a nevykonateľnosti petitu žalobca
jasne uviedol, že brána sa nachádza na parcele č. 1538/2 a je jediným prístupový bodom k stavbe
žalobcu, ktorú žalobca využíval na prechod k stavbe niekoľko desiatok rokov, pričom cestu, ktorá vedie
k stavbe, žalobca vybudoval na vlastné náklady (spevnenie mosta ponad potok betónovými skružami)

a túto cestu dlhodobo udržiaval. Žalovaná osadila jedinú bránu pozdĺž celého oplotenia parc. č. 1538/2,
čo dokazuje, že sama uznáva a týmto aj určuje, že toto je jediné miesto prejazdu a prístupu k stavbe
žalobcu. Iné prekážky žalobca zahrnul do petitu z dôvodu právnej istoty, nakoľko od podania návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia ubehli už pomaly 2 mesiace, pričom medzičasom žalovaná mohla
prístup žalobcovi obmedziť napr. osadením kvetináčov, navezením zeminy na prístupovú cestu, resp.

nariadením neodkladného opatrenia len odstránením zámku na vstupnej bráne by žalovanej de facto
nebránilo nič obmedzeniu prístupu iným spôsobom, čím by sa opatrenie minulo účinku. Taktiež petit
návrhu v súvislosti s „osobami odvodzujúcimi od žalobcu svoje práva v prechode pešo a prejazde
motorovými a nemotorovými vozidlami“ musel byť relatívne neurčitý z dôvodu, že žalobca nie je schopný
presne vymedziť osoby, ktoré by mali mať prístup k stavbe, nakoľko zoznam týchto osôb sa z logických

dôvodov môže meniť (napr. potreba opráv stavby).
6. Podľa Najvyššieho súdu SR platí, že za pojem osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie v
rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 MCdo

5/2012, zo dňa 28.11.2012).
7. V súlade s ustálenou judikatúrou, pre osvedčenie práva žalobcu, teda pre vyhovenie jeho návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu sa javili ako pravdepodobné. Takýto predpoklad by nielenže znamenal neprípustnú
prejudíciu, ale najmä neberie do úvahy tú skutočnosť, že súd rozhoduje spravidla bez vypočutia strán

sporu, bez vykonania akýchkoľvek dôkazov; spravidla vychádza iba zo skutočností uvádzaných v
návrhu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže mať v konaní úspech, ak žalobca preukáže
danosť práva a to, aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe dočasnej úpravy.
8. Žalobcovi sa konaním žalovanej radikálne zhoršila jeho právna pozícia, nakoľko nemá k dispozícii
iný prostriedok právnej ochrany pred zásahom do vlastníckeho práva, k jeho účinnej ochrane je

preto potrebné nariadiť priamo žalovanej neodkladné opatrenie smerujúce k ochrane práv žalobcu.
Žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, vlastnícke právo, do
ktorého bolo zasiahnuté nielen hrozbou, ale reálnym obmedzením vlastníckeho práva žalobcu. Cez
pozemok žalovanej parc. č. 1538/2 vedie cesta umožňujúca prechod osôb, ako aj prejazd motorovými
a nemotorovými vozidlami k stavbe žalobcu, pričom tento prechod a prejazd je využívaný dlhodobo,

a pokiaľ žalovaná tomuto prechodu a prejazdu bráni, je dôležité danú situáciu bezodkladne riešiť, a
to aj nariadením neodkladného opatrenia. Samotné zriadenie vecného bremena bude potom otázkou
riešenia v rámci konania o veci samej, kde bude aj skúmané, či k stavbe žalobcu neexistuje iná vhodná
prístupová cesta. Dočasná úprava pomerov účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia v
zmysle návrhu žalobcu, nevytvorí nenávratný stav a nezasiahne neprimerane do ich právnych vzťahov,

ale sa tým poskytne ochrana vlastníckeho práva žalobcu, ktoré je t.č. konaním žalovanej obmedzené a
udržovaním tohto stavu môže dôjsť ku škodám na majetku žalobcu, čo bude viesť len k ďalším sporom
zakladajúcim nárok žalobcu na náhradu vzniknutej škody. Na základe uvedeného žalobca navrhol, abyodvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovel.
9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že k uzamknutiu brány pristúpila z dôvodu, že žalobca

odmietol návrhy riešenia veci dohodou a podal žalobu vo veci samej. Žalovaná má určité zámery
s pozemkami 1538/2, 1538/1, 1536/1 a 1536/2 v jej vlastníctve (LV XXXX k.ú. G.). Žalovaná mieni
svoje pozemky odpredať. Tento jej zámer bol zatiaľ zmarený, pretože žalobca na základe podanej
žaloby na zriadenie vecného bremena nechal zapísať v LV XXXX poznámku o začatí súdneho konania.
Bez nerešpektovania výzvy, aby žalobca chodil po jej pozemku 1538/2 sa žalovaná rozhodla bránu,

vstup na tento pozemok uzamknúť zámkom na bicykel, tento zámok žalobca odpílil a aj tak vstúpil na
pozemok žalovanej, napriek tomu, že vstup ku svojej chate má žalobca aj z druhej strany pozemku CKN
parc.č. 1536/2, po lesnej a prejazdnej prístupovej ceste, kde nie je brána. Návrh žalovanej pristupovať
k stavbe inou cestou žalobca odmieta. V prípade zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka musia byť splnené kumulatívne hmotnoprávne podmienky pre jeho zriadenie.
Žalovaná sa stotožňuje s odmietnutím návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a odmieta

tvrdenie žalobcu, že k jeho stavbe nie je možný iný prístup, pretože iný prístup možný je. Je však malou
zachádzkou (približne 500 m) od priameho vstupu z verejnej komunikácie cez uzatvorenú bránu po
pozemku parc. č. 1538/2 vo vlastníctve žalovanej, ktorou si žalobca skracuje cestu ku svojej chate a
tak nerešpektuje jej požiadavku, aby tento prístup žalobca nepoužíval.

10.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34ods.1CSP),potomčozistil,žeodvolanieje podanévčas
a oprávnenou stranou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355
ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

11. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol s odôvodnením,
že žalobca nesplnil zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia neopísal žiadne rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, petit návrhu nie je dostatočne určitý tak, aby
bol vykonateľný pre neozrejmenie, čo má byť povinnosťou žalovanej, nie je zrejmé, o akú bránu ide, kde

sa nachádza a či je jediným prístupovým bodom k nehnuteľnosti a rovnako nie je zrejmé, akým ďalším
osobám (odvodzujúcim právo prechodu a prejazdu od žalobcu) má byť umožnený vstup na pozemky
žalovanej.

16. Je pravdou, že pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická

procesná zodpovednosť strany za obsah podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje
súdu vecne vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom rozhodnutia.
Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany alebo jej zástupcu. Obmedzí sa iba na
posúdenie podania podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) a na prípadné odstraňovanie vád v zmysle §
128 a 129 CSP. Civilný sporový poriadok exaktne vymedzuje obsahové náležitosti podania, a to jednak

všeobecne v § 127 CSP a jednak osobitne pre jednotlivé druhy podaní; v prípade návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v § 326 a 132 CSP. Ak vykazuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
vady, môže to mať v konečnom dôsledku za následok jeho odmietnutie bez toho, aby sa súd návrhom
ďalej zaoberal. Z hľadiska právnej úpravy neodkladných opatrení je osobitne významné, či zistenévady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bránia pokračovaniu v konaní. Negatívny záver vo
vzťahu k tejto otázke znemožňuje súdu samotný návrh odmietnuť. Musí byť teda o ňom za daných
okolností rozhodnuté štandardným spôsobom, a to vyhovujúcim alebo zamietavým výrokom súdneho

rozhodnutia. Pokračovaniu v konaní bránia také vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
v dôsledku ktorých je návrh neprejednateľný. To legitimizuje postup súdu, ktorým návrh odmietne. Ide
predovšetkým o vady všeobecných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa §
326 v nadväznosti na § 132 a 127 CSP (napr. absencia podpisu, označenia osoby, proti ktorej má
neodkladné opatrenie smerovať, vymedzenia, čoho sa navrhovateľ konkrétne domáha a pod.). Pokiaľ

ide o osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nespôsobujú jeho nedostatky
spravidlastavbrániacipokračovaniuvkonaní.Vadounávrhuvzmyslejehoneúplnosti,nezrozumiteľnosti
alebo neurčitosti rozhodne nie je to, že návrhu nemožno vyhovieť z hľadiska splnenia zákonných
podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Za daných okolností súd návrh zamietne a jeho
rozhodnutie je následne preskúmateľné v rámci odvolacieho konania. Súd musí vždy individuálne
vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bráni pokračovaniu v konaní

alebo nie. Ak napríklad v návrhu absentuje akýkoľvek údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha, nemôže
súd o takomto návrhu vecne rozhodnúť a jeho odmietnutie je opodstatnené. Naopak, opis rozhodujúcich
skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa v návrhu síce daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd
neodkladné opatrenie nariadil, má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní
nebráni ani úplná absencia opisu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,

rovnako ako absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť v zmysle § 326 ods.
2 CSP. Tieto vady návrhu sú dôvodom na jeho zamietnutie.

17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak súd prvej inštancie zistil, že žalobca v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia netvrdil, dostatočne neosvedčil naliehavosť potreby úpravy pomerov

účastníkov (nakoľko v návrhu neopísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej
úpravy pomerov, petit a okruh účastníkov konania je neurčitý), čím neboli splnené zákonné podmienky
na jeho nariadenie, išlo o dôvod, pre ktorý bolo potrebné návrh zamietnuť. Podľa názoru odvolacieho
súdualeprávnynázorsúdprvejinštancie,žežalobcaneuviedolžiadnerozhodujúceskutočnosti,ktoréby
odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu a danosť nároku neobstojí, tiež neobstojí

právny názor súdu prvej inštancie, že celý petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a okruh
účastníkov je nejasný, nezrozumiteľný a neurčitý.

18. V prejednávanej veci žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že ako
vlastník chaty (stavby) nie je vlastníkom priľahlého pozemku a prístup k jeho chate nemožno zabezpečiť

inak, než cez pozemky vo vlastníctve žalovanej (ktoré presne špecifikoval). Žalovaná sa vyjadrila, že
si neželá, aby žalobca používal na prístup k svojej chate pozemok (parc. č. 1538/2) vo vlastníctve
žalovanej a žalovaná obmedzila vstup na uvedenú parcelu zamknutím brány. Žalobca tiež tvrdí, že
iný prístup k svojej chate nemá, prístup ktorý desiatky rokov používa aj vybudoval a udržiava ho. Je
nutnébezodkladneupraviťpomeryúčastníkov,pretožežalobcovikonaniežalovanejspôsobujepraktické

problémy a mohlo by viesť aj k vzniku ujmy v prípade nečakaných situácii spojených s prístupom do
chaty žalobcu. Žalobca pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia podal žalobu vo veci
samej, ktorou sa domáha zriadenia vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu za
účelom prístupu k svojej nehnuteľnosti po nehnuteľnosti žalovanej podľa § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, pretože žalobca ako vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku cez ktoré

sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii.
19. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu nepoprela, že vstupnú bránu na jej pozemok zamkla,
čím žalobcovi znemožnila vstup k jeho chate, ktorý dlhé roky používal. Urobila tak z dôvodu, že medzi
účastníkmikonanianedošlokmimosúdnejdohode,žalobcaodmietolakceptovaťjejnávrhynavyriešenie
sporu mimosúdnou cestou a podstatné je, že žalobca má zabezpečený prístup k svojej chate iným

spôsobom, po pozemku parc. č. 1526/1, z vrchnej strany od chaty lesného závodu.
20. Neodkladné opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv žalobcu (v
tomto prípade, dočasne do rozhodnutia vo veci samej o zriadenie vecného bremena) a je namieste ho
použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že
pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného

rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie,
čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba úpravy pomerov strán sporu
alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia by bola ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplneniepodmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych
vzťahoch strán sporu, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma strane,
teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia

získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby
boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne

dostatočne určito špecifikuje, čo má žalovaná vykonať (odstrániť zámok na bráne) a ktorých úkonov
sa má žalovaná zdržať (uzamykania brány, brániť v prechode a prejazde žalobcovi k jeho stavbe), v
tomto prípade dočasne, do rozhodnutia vo veci samej o zriadenie vecného bremena, nevyhnutnej cesty
k stavbe žalobcu podľa § 151o ods. 3 OZ. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci je viacero
sporných skutočností, ktoré vyplývajú z písomných podaní strán sporu, najmä z vyjadrenia žalovanej
k veci samej (č.l. 75), v ktorom žalovaná namieta neexistenciu hospodárskej zmluvy, na základe ktorej

mal právny predchodca žalobcu užívať pozemok na výstavbu rekreačnej chaty, nemalo ísť o chatu
spojenú k zemi pevným základom, chata je postavená na inom mieste ako bolo pôvodne dohodnuté,
k zápisu vlastníctva chaty do príslušného katastra došlo až potom, ako sa žalovaná stala vlastníčkou
nehnuteľnosti (bez jej súhlasu), žalobca má možný prístup chate z pozemnej komunikácie aj iným
spôsobom ako cez pozemky žalovanej a ďalšie. Riešenie všetkých uvedených sporných skutočnosti

stranami sporu však tvoria podstatu vykonávania dôkazov a ich hodnotenia súdom v konaní vo veci
samej a od ich posúdenia bude záležať, či sa žalobe vyhovie, alebo bude zamietnutá. Žalovaná vo
vyjadrení k odvolaniu žalobcu zdôrazňuje, že žalobca má možnosť prístupu k svojej chate cez iný
pozemok. Žalobca sa bráni, že prístup žalobcu k jeho stavbe cez iné pozemky vo vlastníctve SR- správe
Lesy SR, š.p. možný nie je a navrhuje k tomu vykonať dokazovanie (č.l. 118).

22. Pre rozhodovanie o (ne)nariadenie neodkladného opatrenia bolo podstatné, že žalovaná nenamieta
žalobcom tvrdenú skutočnosť, že dlhé roky pozemok, po ktorom vedie prístupová cesta momentálne
vo vlastníctve žalovanej k jeho chate užíval a že žalobca (vlastník stavby) nie je vlastníkom priľahlého
pozemku. Žalovaná tiež nepoprela, že žalobcovi prístup k jeho chate zamedzila osadením zámku

na vstupnej bráne, medzi účastníkmi nie je sporné, kde sa brána nachádza. Do doby, kým nebudú
vykonaným dokazovaním preukázané tvrdenia strán sporu o (ne)existencii iného možného prístupu
žalobcu k jeho stavbe a do doby, kým (ne)budú preukázané ďalšie rozhodujúce tvrdenia strán sporu
je nevyhnutné, aby bolo dočasne, do rozhodnutia vo veci samej vydané neodkladné opatrenie v
nevyhnutnom rozsahu a aby bolo žalobcovi umožnené právo prechodu a prejazdu do jeho stavby (chaty)

čím bude zabezpečené užívanie stavby, jej nevyhnutných opráv, údržby, odpisovanie stavov meračov,
čo sa dosiahne odstránením zámku na prístupovej bráne a zdržaním sa takého konania žalovanou, ktorá
by v budúcnosti mala zamedziť prechodu a prejazdu žalobcovi k jeho chate. Situácia predvídaná v §
151o ods. 3 OZ (spočívajúca v práve nevyhnutnej cesty, cesty z núdze) vo svojej podstate predstavuje
konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby (žalobcu) s vlastníkom priľahlého pozemku (žalovanej).

Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo
najmenej, pretože predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku. Preto je vhodné porovnať
výhodu, ktorú cesta poskytuje s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku.
Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodujúcim aspektom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia bolo časové hľadisko. Žalobca osvedčil, že pokusy o mimosúdnu dohodu medzi stranami

sporu prebiehali minimálne od roku 2006 (č.l. 9) a od uvedenej doby, t.j. 15 rokov žalovaná tolerovala
prechod a prejazd žalobcu cez jej pozemky. Žalovaná vo svojich vyjadreniach neuvádza žiaden po
právnej stránke relevantný vážny dôvod, pre ktorý by žalobca aj naďalej nemohol používať cestu k
svojej stavbe nachádzajúcej sa na pozemkoch žalovanej. Realizáciou výkonu vlastníckych práv žalobcu
(prechodom a prejazdom) k jeho chate nedochádza k obmedzovaniu vlastníckych práv žalovanej.

Sama žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že na Slovensku nežije a pozemky chce predať, tieto
pozemky sama nevyužíva (napr. neprenajíma ich). Jediným obmedzením ako sama žalobkyňa tvrdí,
je poznámka v katastri o vedení sporu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že od roku 2006 mala aj
žalobkyňa právo podať žalobu na ochranu svojich práv a dávno vyriešiť existujúci problém, pretože od
uvedenej doby vedela, že predstava strán sporu o možnej dohode je diametrálne odlišná. Z uvedeného

dôvodu bolo možné uzavrieť, že výhoda (právo cesty žalobcu k chate), nie je neprimeraná ujme, ktorá
vzniká žalovanej. Žalovaná môže aj naďalej nehnuteľnosť ponúkať na predaj s tým, že potencionálnemu
kupujúcemu (a rovnako aj súdu) bude schopná preukázať, že žalobca má možnosť aj inej cesty k svojej
stavbe (k čomu existuje rozsiahla judikatúra).23. Podľa názoru odvolacieho súdu účel ochrany porušených práv žalobcu je možné dosiahnuť
vyhovením návrhu vo vzťahu k žalobcovi, t.j. vlastníkovi stavby a nie je nevyhnutné rozhodovať aj o

právach tretích osôb, ktoré by mali mať svoje práva odvodené od práv žalobcu.

24. Vo zvyšnej časti odvolací súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol,
pretože nešlo o nevyhnutný rozsah práv pre dosiahnutie navrhovaného účelu zabezpečiť užívanie
chaty jeho vlastníkovi, resp. v prítomnosti vlastníka. Nebolo nevyhnutné vyhovieť celému navrhovanému

petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanej nariaďovať odstraňovanie možných,
hypotetických prekážok, pretože ak súd žalovanej nariadil strpieť prechod a prejazd cez pozemky (v
petite uznesenia špecifikované), ktorých je vlastníčkou žalobcovi, logicky to subsumuje (zahŕňa) aj jej
povinnosť zdržať sa kladenia prekážok na existujúcu prístupovú cestu k stavbe žalobcu.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého inštancie zmenil podľa § 388 CSP,

keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia čiastočne vyhovel a čiastočne ho zamietol.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

27. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).