Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. jún 2021

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 8C/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319202257
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2021:4319202257.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobkyne: D. U., J.. XX.XX.XXXX,

G. L.H. XX, XXX XX L., zastúpenej: JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom so sídlom Advokátskej
kancelárie v Leviciach, Ul. J. Hollého 11, 934 01 Levice, proti žalovanej: G. E., J.. XX.XX.XXXX, G. H. W..
XXXX/X, XXX XX X., zastúpenej: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., so sídlom Špitálska
10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, o zaplatenie 3.360,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej sa voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.06.2019 domáhala, aby súd zaviazal

žalovanú na zaplatenie sumy 3.360,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
3.360,- eur od 19.10.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 03.04.2013 bolo Z.. S. F.,
notáromakosúdnymkomisáromvydanéosvedčenieodedičstve,sp.zn.:11D/223/2012,Dnot137/2012,
v dedičskej veci po poručiteľovi V. S., J.. XX.XX.XXXX, L.. XX.XX.XXXX. Na základe výsledkov
predbežného šetrenia údajov dedičov a listinných dôkazov bol zostavený súpis aktív a pasív, pričom do
pasív bola zaradená pohľadávka D. U., J.. XX.XX.XXXX, G. L. XX v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa
10.01.2009 a to vo výške 3.360,- eur. Z zmysle osvedčenia o dedičstve žalovaná pohľadávku žalobkyne

v sume 3.360,- eur čo do dôvodu a do výšky v celom rozsahu uznala a zároveň sa so žalobkyňou
dohodla, že jej túto pohľadávku uhradí do 30 mesiacov odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve,
teda do 18.10.2015, keď osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2013. Poukázala
na skutočnosť, že na Okresnom súde v Leviciach prebiehalo konanie o určenie neplatnosti zmluvy o
pôžičke vedené pod sp. zn. 15C/67/2014, pričom súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti zmluvy
o pôžičke v celom rozsahu zamietol. Uviedla, že Zmluva o pôžičke zo dňa 10.01.2009 bola pôvodne
uzatvorená medzi veriteľom: D. U., J.. XX.XX.XXXX a dlžníkom: V. S., J.. XX.XX.XXXX, na sumu vo

výške10.000,-eur,sosplatnosťoudo31.12.2012.Dlžníkdňa02.07.2012zomrelažalobkyňasiprihlásila
svoju pohľadávku vo výške 3.360.- eur do dedičského konania. Suma vo výške 6.640,- eur bola zo
strany zomrelého uhradená a to tým spôsobom, že zomrelý previedol jeho obchodný podiel v obchodnej
spoločnosti V.-N. N.. V.. Q.., F.: XXXXX XXX, na dcéru žalobkyne, ktorá sa stala výlučnou vlastníčkou
tejto obchodnej spoločnosti. Žalovaná do podania žaloby pohľadávku vo výške 3.360,- eur žalobkyni
neuhradila a to ani len z časti.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že nárok žalobkyne uplatnený žalobou v
celom rozsahu neuznáva a to z dôvodu jeho premlčania. Argumentovala, že napriek skutočnosti, že
osvedčenie o dedičstve vydané dňa 03.04.2013 notárom Z.. S. F. pod sp. zn, 11D/223/2012, Dnot
137/2012, obsahuje vo svojom čl. IV vetu, podľa ktorej je žalovaná ako jediná dedička povinná uhradiťpohľadávku žalobkyne v zmysle zmluvy o pôžičke do 30 mesiacov odo dňa právoplatnosti osvedčenia
o dedičstve, t. j. do 18.10.2015, uvedenie tejto lehoty splatnosti v osvedčení o dedičstve nemôže mať
vplyv na lehotu splatnosti dohodnutú podľa zmluvy o pôžičke, keďže rozhodnutím, ktorým sa končí

konanie o dedičstve, sa pri dlhoch poručiteľa prihlásených do konania o dedičstve, iba deklaruje prechod
určitých dlhov z dlžníka - poručiteľa na konkrétneho dediča, ale nie je v ňom možné zasahovať do
hmotnoprávnych práv a povinností účastníkov záväzkovoprávneho vzťahu tak, že v ňom bude súd
určovaťdedičomlehotynaplnenievočiveriteľom.Namietala,žeakbytoplatilo,takpotombyosvedčenie
o dedičstve mohlo predstavovať pre veriteľa exekučný titul, pričom takéto niečo by bolo možné iba v

prípade, že by išlo o dohodu medzi dedičmi, z ktorej by vyplýval jednoznačný záväzok jedného dediča
vyporiadať sa s druhým dedičom určitým spôsobom (zaplatením určitej peňažnej sumy) v dohodnutej
lehote. Mala tak za to, že právo žalobkyne na zaplatenie sumy 3.360,- eur sa premlčalo ku dňu
31.12.2015, po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňa 31.12.2012. Argumentovala
ďalej,žeakbyajurčenielehotysplatnostivosvedčeníodedičstvemaloprávneúčinky,ktorémupripisuje
žalobkyňa, a teda že by splatnosť žalovanej sumy nastala až dňa 18.10.2015, tak aj v tomto prípade

by išlo o premlčané právo z dôvodu uplynutia trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho
zákonníka ku dňu 18.10.2018. Zdôraznila, že právny úkon uznania obsiahnutý v osvedčení o dedičstve,
na ktorý poukazuje žalobkyňa v žalobe, a ktorým mala žalovaná uznať jej pohľadávku v sume 3.360,-
eur čo do dôvodu a do výšky, nespĺňa pre charakter a účinky rozhodnutia o dedičstve všetky podmienky
pre uznanie práva podľa § 110 Občianskeho zákonníka, resp. uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho

zákonníka. Aj pre prípad, že by takéto uznanie malo byť považované za uznanie práva či dlhu, v danom
prípade nemohlo ísť o platný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaná
bola v čase prebiehajúceho konania o dedičstve maloletá a tento právny úkon uznania, ktorý za ňu v
konaní o dedičstve urobila jej zákonná zástupkyňa, nebol schválený súdom v súlade s § 28 Občianskeho
zákonníka. Namietala, že uznanie práva podľa § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka (resp. uznanie dlhu

podľa § 558 Občianskeho zákonníka), kedy je právo spočívajúce v peňažnom plnení v takejto značnej
sume, preukazované v konaní o dedičstve iba kópiou zmluvy, s prihliadnutím na právne účinky, ktoré by
takéto uznanie mohlo vyvolať, nepochybne nie je bežnou vecou, v ktorej by mohol maloletého zastúpiť
jeho zákonný zástupca bez toho, aby mohol súd posúdiť, či je schválenie takéhoto právneho úkonu v
záujme maloletého.

3.Žalobkyňavosvojomvyjadreníkpodanémuvyjadreniužalovanejuviedla,žejejpohľadávkauplatnená
v dedičskom konaní bola v súlade s platnými právnymi normami žalovanou zastúpenou zákonnou
zástupkyňou ako aj jej právnou zástupkyňou uznaná čo do dôvodu a vo výške 3.360,- eur. Poukázala
na druhú vetu § 110 ods. l Občianskeho zákonníka, podľa ktorej ak právo dlžník písomne uznal čo do

dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Argumentovala, že Občiansky
zákonník pojem „bežná vec“ nevymedzuje a každá vec sa musí posúdiť individuálne. Poukázala ďalej na
skutočnosť, že suma 3.360,- eur v porovnaní so všeobecnou hodnotou majetku poručiteľa, ktorý zdedila
výlučne len žalovaná a to vo výške 75.172,83 eura, je evidentne a bez akýchkoľvek pochybností bežnou
vecou nepodliehajúcou schváleniu súdom. Namietala tiež, že žalovaná uznanie dlhu čo do dôvodu aj

výšky akceptovala až do vyhotovenia tzv. „odborného grafologického vyjadrenia“ vyhotoveného dňa
10.03.2014, ku ktorému sa súdom ustanovená znalkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Levice
sp. zn. 15C/67/2014 ani nevyjadrila z dôvodu jej zmätočnosti.

4. Žalovaná vo svojom ďalšom vyjadrení opätovne poukázala na vznesenú námietku premlčania ako aj

na údajné uznanie pohľadávky v osvedčení o dedičstve, ktoré ak by malo byť považované za uznanie
práva podľa § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. za uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho
zákonníka, tak v danom prípade by nemohlo ísť o platný právny úkon z dôvodu, že žalovaná bola v
čase prebiehajúceho dedičského konania maloletá a takýto úkon by si vyžadoval schválenie súdom v
súlade s § 28 Občianskeho zákonníka. Zdôraznila, že v danom prípade nejde o bežnú vec a nemožno

súhlasiť ani s argumentáciou, že suma vo výške 3.360,- eur v porovnaní so všeobecnou hodnotou
majetku poručiteľa, ktorý zdedila žalovaná vo výške 75.172,83 eura, je podľa názoru žalobkyne bez
akýchkoľvek pochybností bežnou vecou nepodliehajúcou schváleniu súdom, pričom namietala, že pri
takomto výklade by bolo možné polemizovať, od akej výšky by už údajná pohľadávka bola kvalifikovaná
ako nie bežná záležitosť v porovnaní so všeobecnou hodnotnou majetku poručiteľa.

5. Žalobkyňa vo svojom nasledujúcom vyjadrení uviedla, že voči uznaniu dlhu v dedičskom konaní
11D/223/2012, Dnot 137/2012 nebola vznesená žiadna námietka zo strany účastníkov konania a ani zo
strany notárky, ktorá predmetný spis predkladala Okresnému súdu Levice. Argumentovala, že z § 28Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že povinnosť na podanie návrhu na schválenie právneho úkonu
mala zákonná zástupkyňa maloletej, zastúpená aj advokátskou kanceláriou ako právnym zástupcom.
Pojem bežnej veci zákon nevymedzuje, a preto zastala názor, že ani nie je možné ho vymedziť

vyčerpávajúcim spôsobom. Vždy je potrebné prihliadať na konkrétne pomery rodiny, o ktorú ide. Pri
skúmaní toho, či ide alebo nejde o bežné veci, treba teda vychádzať z okolností každého jedného
prípadu, a preto porovnanie hodnoty zdedeného majetku s výškou pôžičky je logické vyústenie z
interpretácie zákona. Mala tiež za to, že z ustálenej súdnej praxe je evidentné, že za bežnú vec sa v
majetkových vzťahoch nepovažuje plnenie tretej osobe bez právneho dôvodu, (R46/66), čo v danom

prípade neplatí, nakoľko je nesporné, že v danom prípade sa jedná o plnenie na základe zmluvy o
pôžičke, pričom o jej platnosti bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom Okresného súdu Levice sp.
zn.: 15C/67/2014 zo dňa 30.05.2019.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal. Právny zástupca
žalobkyne na pojednávaní uviedol, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovanej bola dňa

10.01.2009 uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa poskytla V. S., otcovi žalovanej,
pôžičku vo výške 10.000,- eur. Táto skutočnosť bola rozhodnutá Okresným súdom Levice pod sp.
zn.: 15C/67/2014, z ktorého spisu jednoznačne vyplýva, že pohľadávka žalobkyne je opodstatnená.
Táto pohľadávka bola prihlásená aj do dedičského konania 11D/223/2012, D not 137/2012, pričom táto
dedičská vec bola prejednaná dňa 03.04.2013 a osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa

18.04.2013. Z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že pohľadávka zo strany žalobkyne bola v dedičskom
konaní riadne uplatnená. Zákonnou zástupkyňou žalovanej, ako aj jej právnou zástupkyňou bola táto
pohľadávkačododôvoduajvýškyvplnomrozsahuuznanáaspĺňavšetkynáležitosti§558Občianskeho
zákonníka o uznaní dlhu. Žalovaná sa v tomto konaní prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne a
právnej zástupkyne dohodla so žalobkyňou na zaplatení tejto sumy do 30 mesiacov, pričom táto lehota

uplynula márne. Zastal názor, že pohľadávka bola čo do dôvodu aj výšky zo strany žalovanej uznaná,
tým pádom sa premlčacia doba predĺžila na 10 rokov a nemôže byť opodstatnená námietka premlčania
zo strany žalovanej, v dôsledku čoho navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať trovy v plnej
výške.

7. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že žalovaná nárok uplatnený žalobkyňou v
plnom rozsahu neuznáva a poukázala na vznesenú námietku premlčania, nakoľko k splatnosti podľa
zmluvy o pôžičke došlo dňa 31.12.2012 a nárok bol na súde uplatnený 06.06.2019. Taktiež poukázala
na to, že uznanie obsiahnuté v osvedčení o dedičstve nemá žiadne právne účinky, nemohlo ísť o platný
právny úkon, nakoľko žalovaná bola v čase prebiehajúceho dedičského konania maloletá a tento právny

úkon uznania nebol schválený súdom s poukazom na § 28 Občianskeho zákonníka. Argumentovala tiež,
že uznanie je jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne zhoršuje svoje postavenie. Takýto
úkon nemožno považovať za bežný právny úkon. Poukázala tiež na rozhodnutia súdov SR, že zaradenie
dlhu do pasív dedičstva nepreukazuje existenciu dlhu, nezakladá právo veriteľa na jeho vymáhanie a
ani dedičom nebráni v tom, aby následne namietli premlčanie dlhu. Žiadala tak, aby súd žalobu zamietol

a zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanej trovy konania.

8. Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to najmä návrhom na vydanie
platobného rozkazu, spisom Okresného súdu Levice sp. zn.: 11D/223/2012 a z neho osvedčením
o dedičstve sp. zn.: 11D/223/2012 - 75 zo dňa 03.04.2013, Zmluvou o pôžičke zo dňa 10.01.2009,

vyjadrením žalovanej k žalobe, vyjadrením žalobkyne k vyjadreniu žalovanej zo dňa 17.09.2019,
vyjadrením žalovanej k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 08.10.2019, stanoviskom žalobcu k vyjadreniu
žalovanej, súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
9. Dňa 10.01.2009 bola medzi žalobkyňou ako veriteľom a V. S., J.. XX.XX.XXXX ako dlžníkom,
uzatvorená zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 10.000,- eur.

Dlžník sa v predmetnej zmluve zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť najneskôr do 31.12.2012. Pre prípad
omeškania s vrátením pôžičky boli dojednané úroky z omeškania v zmysle Občianskeho zákonníka.
Dlžník V. S. O. XX.XX.XXXX zomrel, závet ani listinu o vydedení nezanechal, jeho jedinou dedičkou
zo zákona v I. dedičskej skupine bola dcéra G. S.Á., J.. XX.XX.XXXX, ktorú pre jej maloletosť v
dedičskom konaní zastupovala jej zákonná zástupkyňa, matka Ž. S., ktorá bola v konaní zastúpená

advokátkou Z.. G. E.. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn.: 11D/223/2012 - 75 zo dňa 03.04.2013 vyplýva,
že všeobecná hodnota dedičstva po poručiteľovi predstavovala 75.172,83 eura, výška dlhov dedičstva
3.360,- eur, v dôsledku čoho tak čistá hodnota dedičstva predstavovala 71.812,83 eura, ktoré dedičstvo
po poručiteľovi nadobudla žalovaná. Žalobkyňa si svoju pohľadávku zo zmluvy o pôžičke prihlásilado dedičského konania po poručiteľovi vo výške 3.360,- eur, nakoľko vo zvyšnej časti bola zo strany
dlžníka uspokojená pred jeho smrťou. Z uvedeného osvedčenia o dedičstve ďalej vyplýva prehlásenie,
že žalovaná zastúpená zákonnou zástupkyňou, pohľadávku žalobkyne čo do dôvodu a do výšky v

celom rozsahu uznáva a že dedička je povinná uhradiť pohľadávku žalobkyne v zmysle Zmluvy o
pôžičke zo dňa 10.01.2009 do 30 mesiacov odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2018. Na tunajšom súde sa pod sp. zn. 15C/67/2014 viedlo tiež
konanie o určenie neplatnosti predmetnej zmluvy o pôžičke. Rozsudkom Okresného súdu Levice sp.
zn.: 15C/67/2014 - 325 zo dňa 30.05.2019 súd žalobu zamietol a rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňa 21.08.2019.

10. Podľa § 657 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

11. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

12. Podľa § 175a ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“),
príslušný orgán štátnej správy poverený vedením matriky oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode
súdu príslušnému na prejednanie dedičstva. Súd začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie,

že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Uznesenie o začatí konania netreba doručiť. Súd
rozhoduje uznesením; uznesenie podľa § 175k ods. 1 a 2, § 175l, 175p, 175q a 175t sa doručuje do
vlastných rúk.

13. Podľa § 175m OSP, súd zistí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Tým nie

sú dotknuté ustanovenia § 175k ods. 3 a § 175l ods. 1 druhej vety.

14. Podľa § 175o ods. 1 OSP, na podklade zistenia podľa § 175m určí súd všeobecnú cenu majetku,
výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa. Za
všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú účastníkmi; ak sú tvrdenia rozdielne, vykoná

súd na jej zistenie potrebné dôkazy. Ustanovenie § 136 sa použije primerane.

15. Podľa § 175zca ods. 1 písm. a) OSP, notár poverený súdom (§ 38 ods. 1) vydá so súhlasom
účastníkov osvedčenie o dedičstve, ak dedičstvo nadobudol jediný dedič.

16. Podľa § 175s ods. 1 písm. b) OSP, prejednanie dedičstva je skončené vydaním osvedčenia o
dedičstve za podmienok uvedených v § 175zca.

17.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo
rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,
od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho
posledný deň.

19. Podľa druhej vety § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu
i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená
lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

20. Podľa druhej vety § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený
čododôvoduajvýšky,predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

21. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.

Osvedčenie o dedičstve bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku osobitným rozhodnutím
o dedičstve, ktoré mohol vydať len notár ako súdny komisár a nie súd, pričom malo deklaratórny
charakter ku dňu smrti poručiteľa a prichádzalo do úvahy len v prípadoch taxatívne vymenovaných
v zákone. Notár ako súdny komisár nebol v rámci osvedčenia o dedičstve oprávnený vykonať medzidedičmi autoritatívne vyporiadanie dedičstva a v prípade nutnosti jeho vyporiadania rozhodnutím
súdu, bol povinný pripraviť návrh uznesenia podľa § 175zd ods. 1 .

22. Súčasťou konania o dedičstve je zisťovanie majetku a dlhov poručiteľa, ktoré je podkladom na
zostavenie súpisu aktív a pasív dedičstva, teda výsledkom vyšetrenia stavu poručiteľovho majetku
v čase jeho smrti. Do pasív dedičstva patria jednak dlhy poručiteľa v podobe pôžičiek a úverov,
nedoplatkov na už vymeraných poplatkoch, daniach alebo iných platbách, ako aj ďalšie iné pohľadávky

a náklady spojené s pohrebom poručiteľa. Pre zaradenie pasív do dedičstva je rozhodujúce, či dlh v
čase smrti poručiteľa existoval a či ho dedičia uznali čo do dôvodu aj výšky. Proti vôli dedičov môže byť
do pasív zaradený dlh poručiteľa len vtedy, ak námietky proti dlhu nemôžu obstáť. Ide o prípady, keď je
dlh preukázaný verejnou listinou, napr. právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu alebo dlh
uznaný poručiteľom čo do dôvodu a výšky.

23. Súhlas dediča so zaradením určitého dlhu do pasív dedičstva však neznamená uznanie práva v
zmysle druhej vety ods. 1 § 110 Občianskeho zákonníka, či uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho
zákonníka. Podľa názoru súdu je len vyhlásením o tom, že dedič súhlasí so zaradením pohľadávok
uplatnených v dedičskom konaní do pasív dedičstva, kde sú tieto špecifikované čo do dôvodu a výšky
a slúži tak len na účely zostavenia súpisu pasív dedičstva. Toto vyhlásenie tak nemá za následok

prerušenie plynutia premlčacej doby a začatie plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby tak, ako to má
na mysli § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tomuto nasvedčuje aj uznesenie NS ČR sp. zn.: 29Cdo
865/2009 zo dňa 21.12.2010, ktorý sa s touto otázkou vysporiadal, keď dovolateľ mal v predmetnom
konaní za to, že odvolací súd sa nezaoberal dopadom uznesenia dedičského súdu na prípadné
predĺženie premlčacej doby. Dovolateľ vo svojom dovolaní uviedol, že ak dedič týmto rozhodnutím

nadobúda pohľadávky a stáva sa veriteľom, tak v prípade, že súd tým istým rozhodnutím deklaruje
nadobudnutie dlhu po zomrelom, je jeho rozhodnutie rozhodnutím, ktorým veriteľom dedičky priznáva
právo. Dovolateľ mal tiež za to, že toto právo sa ako také premlčuje (podľa § 110 ods. 1 OZ) za 10 rokov
odo dňa, kedy malo byť podľa rozhodnutia plnené. NS ČR v predmetnom rozhodnutí zaujal okrem iného
stanovisko, že opodstatnené nie sú ani dovolateľove úvahy o povahe uznesenia o dedičstve. Uznesenie

o dedičstve nie je rozhodnutím, ktorým by bolo dovolateľovi resp. (veriteľovi poručiteľa) priznané právo,
ktoré by mohlo byť vymáhané súdnym výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. Ako také potom vo vzťahu
k tvrdeným pohľadávkam rovnako nemá činky predpokladané ustanovením § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. (porov. mutatis mutandis napr. rozhodnutie uverejnené pod číslom 19/1988 Sbírky soudních
rozhodnutí a stanovisek)

24. Skutočnosti, že súhlas dediča so zaradením určitého dlhu do pasív dedičstva neznamená uznanie
práva v zmysle druhej vety ods. 1 § 110 Občianskeho zákonníka, prípadne uznanie dlhu v zmysle § 558
Občianskeho zákonníka, nasvedčuje aj rozhodnutie NS SR sp. zn.: 5 Cdo 156/2008 zo dňa 01.04.2009,
podľa ktorého, „i keď súd v dedičskom konaní, rovnako ako v iných konaniach, zisťuje dokazovaním

skutkový stav (§ 120 a nasl. O.s.p.), nie je možné priznať rovnakú váhu a relevanciu zisťovaniu do úvahy
prichádzajúcich dedičov a zisťovaniu majetku a dlhov poručiteľa. To vyplýva z toho, že kým zisťovanie
okruhu dedičov je nezastupiteľné a výsledky dedičského konania majú v tomto smere, až na ojedinelé
výnimky, všeobecnú a konečnú platnosť, zisťovanie majetku a dlhov poručiteľa má obmedzenejšiu
povahu a nemá takú relevanciu, ako zisťovanie okruhu dedičov. Zistenia týkajúce sa majetku a dlhov

poručiteľa a rozhodnutie o nich nemá totiž tak závažný dopad ako zisťovanie dedičov, preto zaradenie
či nezaradenie určitého majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva nemá žiadne následky voči
tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o dedičstve (okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia
dedičstva,nebrániuzneseniesúdutomu,ktonebolúčastníkomkonaniaodedičstve,zktoréhouznesenie
vzišlo, aby sa domáhal svojho práva žalobou - § 175y ods. 2 O.s.p.). Zaradenie pohľadávky voči tretej

osobe do aktív dedičstva teda nepreukazuje existenciu pohľadávky ani nezakladá právo dedičov na jej
vymáhanie, a naopak, zaradenie dlhu do pasív dedičstva nepreukazuje existenciu dlhu, nezakladá právo
veriteľa na jeho vymáhanie a ani dedičom nebráni v tom, aby následne namietali premlčanie dlhu a pod.“

25. Z uvedeného potom možno dospieť k záveru, že pokiaľ samotné zisťovanie majetku a dlhov

poručiteľa nemá takú relevanciu ako zisťovanie okruhu dedičov, keď zaradenie dlhu do pasív dedičstva
nepreukazuje jeho existenciu, potom ani súhlas dediča so zaradením dlhu do pasív dedičstva jeho
špecifikáciou čo dôvodu a výšky, nemôže spôsobiť právne následky uznania práva v zmysle druhej vety
ods. 1 § 110 Občianskeho zákonníka či uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka.26. V neposlednom rade je potrebné uviesť aj to, že vo vzťahu k uzneseniu o dedičstve ako aj vo vzťahu
k už neexistujúcemu inštitútu osvedčenia o dedičstve podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku

tiež platilo, že pokiaľ zákonný zástupca maloletého dediča alebo osoby, ktorá musí byť zastúpená
opatrovníkom, uzavrel dohodu o vyporiadaní dedičstva medzi dedičmi, resp. dohodu, ktorou dedičia
prenechali veriteľom predlžené dedičstvo za účelom úhrady dlhov, musel byť tento úkon zákonného
zástupcu schválený „poručenským“ súdom a to za účelom preskúmania súladu tohto právneho úkonu
so záujmami zastúpenej osoby. Notár ako súdny komisár tak predložil dohodu miestne príslušnému

okresnému súdu a až po schválení tohto právneho úkonu sa tento právny úkon stal perfektným a bolo
prípustné jeho schválenie „dedičským“ súdom (súdnym komisárom). Z uvedeného tak vyplýva, že ak by
mal mať vyššie uvedený súhlas dediča so zaradením dlhu do súpisu pasív právne účinky obsiahnuté v
§ 110 či § 558 Občianskeho zákonníka, je nepochybné, že tento právny úkon by podliehal schváleniu
poručenským súdom v zmysle § 28 Občianskeho zákonníka a to bez ohľadu na výšku všeobecnej
hodnoty majetku poručiteľa, ale s poukazom na právne následky takéhoto uznávacieho prejavu a notár

ako súdny komisár by bol povinný tento právny úkon predložiť súdu na jeho schválenie.

27. Keďže súhlas dediča so zaradením určitého dlhu do pasív dedičstva jeho špecifikáciou čo dôvodu
a výšky nespôsobuje právne následky uznania práva v zmysle druhej vety ods. 1 § 110 Občianskeho
zákonníka či uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, vyporiadal sa súd s dôvodnosťou

vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Podľa
zmluvy o pôžičke sa pôvodný dlžník zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku najneskôr do 31.12.2012, pričom
všeobecná trojročná premlčacia lehota tak začala plynúť dňa 01.01.2013 a uplynula dňa 01.01.2016,
t. j. pred podaním žaloby, ktorá bola na tunajší súd podaná dňa 05.06.2019. Na základe uvedených
skutočností dospel súd preto k záveru, že žaloba bola podaná žalobkyňou po uplynutí premlčacej doby,

a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

28. Pre úplnosť súd dodáva, že na plynutie premlčacej doby nemalo vplyv ani konanie vedené na
tunajšom súde pod sp. zn.: 15C/67/2014 o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, keďže pod pojem
„uplatnenie práva“ v zmysle § 112 Občianskeho zákonník nepatrí podanie negatívnej určovacej žaloby

a táto teda účinky prerušenia premlčacej doby nemá.

29. V predmetnej veci neobstojí ani námietka žalobkyne, že sa so žalovanou sa v zmysle obsahu
osvedčenia o dedičstve dohodla, že žalovaná uplatňovanú pohľadávku uhradí do 30 mesiacov odo
dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, teda do 18.10.2015 keď osvedčenie o dedičstve nadobudlo

právoplatnosť dňa 18.04.2013. Osvedčením o dedičstve vydaného podľa § 175zca ods. 1 písm. a) OSP
notár ako súdny komisár len konštatoval prechod aktív a pasív na dediča poručiteľa, v dôsledku čoho tak
nie je oprávnený vydaním osvedčenia o dedičstve meniť práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkových
vzťahov uzavretých medzi veriteľom poručiteľa a poručiteľom, resp. jeho právnym nástupcom, teda
dedičom poručiteľa, na ktorého tento záväzok prešiel smrťou poručiteľa a dojednať tak nový termín

splatnosti pôžičky.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

32.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako strane v
konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Levice.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).