Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. jún 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoE/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409201632
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8409201632.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí, s.r.o.,
so sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, právne zastúpeného:
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti
povinným: 1) K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, S., 2) S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, S., 3)

S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, S., 4) Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. pod Y. XX, o vymoženie
1.340,37 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Bulkom,
Exekútorský úrad Poprad pod EX 336/2009, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Kežmarok č.k. 8Er/262/2009-28 zo dňa 20.04.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie.

II. Návrh na prerušenie konania zamieta.

III. Účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej aj len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým
rozhodnutím zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní námietok podaných oprávneným dospel k záveru,
že oprávnený v nich neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné upovedomenie o zastavení
exekúcie vyhlásiť za vydané v rozpore so zákonom č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Exekútor vystupuje v pozícii tzv. predĺženej ruky
štátu, teda je plne kompetentný vyhodnotiť podmienky uložené zákonom. V danom prípade sa jedná

o tzv. starú exekúciu (začatú pred 1. aprílom 2017), kde súdny exekútor po preskúmaní všetkých
zákonných podmienok vrátané tzv. absolútnych či relatívnych výnimiek (§ 2 zákona č. 233/2019
Z.z.) vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Uvedené upovedomenie bolo oprávnenému
odoslané pred uplynutím lehoty, 120 resp. 180 dní od splnenia zákonných podmienok pre zastavenie
exekúcie (ex lege). Exekúcia bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Podľa súdu prvej inštancie
nie je povinnosťou exekútora v upovedomení uviesť, aké úkony v priebehu exekúcie vykonal, aby

vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie. Už počas jej priebehu mal
oprávnený možnosť komunikovať so súdnym exekútorom o priebehu výkonu exekúcie či jej úspešnosti.
Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej
exekúcie zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie. Oprávnený v podanom odvolaní

žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a
rozhodnutie. Namietal, že súd v poučení napadnutého uznesenia nesprávne uviedol, že proti uzneseniuodvolanie nie je prípustné, keďže z § 7 ods. 3 a § 10 ods. 2 zák. č. 233/2019 Z.z. vyplýva, že
proti rozhodnutiu o námietkach je prípustná sťažnosť. Súd prvej inštancie neuviedol, na základe čoho
podľa neho proti uzneseniu opravný prostriedok prípustný nie je a na čom sa jeho poučenie zakladá.

Oprávnený zároveň namietal, že o námietkach rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník. Súd prvej
inštancie v uznesení neuviedol, prečo o námietkach rozhodol sudca v rozpore s § 10 ods. 2 zák.
č. 233/2019 Z.z. a rovnako súd sa nezmienil o tom, že by v tejto veci o námietkach oprávneného
sudca mohol rozhodnúť. Napadnuté uznesenie trpí základným neodstrániteľným nedostatkom, a to
rozhodnutím osobou, ktorej zákon možnosť rozhodnúť o námietkach nezveruje a nedáva, z ktorého

dôvodu rozhodoval vylúčený sudca resp. nesprávne obsadený súd. Oprávnený ďalej namietal, že zák.
č. 233/2019 Z.z. jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych
trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora, pri ktorej bolo určené i to, do kedy
ju musí súdny exekútor splniť. Povinnosť zápisu do centrálneho registra exekúcií mal exekútor splniť
do siedmich dní, od kedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis
a zároveň do 30.06.2016 v zmysle § 211a ods. 3, § 243d ods. 3 Exekučného poriadku a § 1 ods. 1

vyhl. MS SR č. 355/2014 o centrálnom registri exekúcií. Centrálny register exekúcií bol zriadený zák. č.
335/2014 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2015 a bol týmto dňom spustený. Keďže poverenie
navykonanieexekúciebolosúdnemuexekútorovidoručenévroku2008,malsúdnyexekútorzabezpečiť
zápis exekúcie do Centrálneho registra exekúcií najneskôr dňa 08.01.2015. Neskorší zápis exekúcie
do centrálneho registra exekúcií vo vzťahu k paušálnej náhrade trov starej exekúcie relevantný nie je.

Súd sa v napadnutom uznesení s námietkou oprávneného týkajúcou sa včasného zápisu do registra
exekúcií nevysporiadal takým spôsobom, že by nárok súdneho exekútora na paušálne trovy starej
exekúcie mohol byť daný. Súd prvej inštancie sa takisto nevysporiadal s námietkou, že upovedomenie o
zastavení starej exekúcie neobsahuje náležitosti vyžadované v § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. a tiež
nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR a o návrhu na prerušenie

konania. Z uvedených dôvodov tak podľa oprávneného uznesenie vykazuje znaky arbitrárnosti a je
nepreskúmateľné.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 243h Exekučného poriadku,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Podľa § 7 ods. 1 až 3 zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v

rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.
Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Námietky spolu s upovedomením o zastavení starej
exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia
lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Súd dôvodným
námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené

alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne.
Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplneníniektorýchzákonov,aktentozákonneustanovujeinak,napostuppodľatohtozákonasapoužije

Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok),
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 36 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok),akosobitnýzákonneustanovujeinak,exekučnékonanienemožnoprerušiť,nemožnoodpustiť
zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného
konania.Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,

e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,

k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho

rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

Podľa § 162 ods. 1 CSP, súd konanie preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych

predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

13. Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa
Exekučného poriadku, v citovanom § 355 upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam,
voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave Občianskeho súdneho
poriadkuúčinnejdo30.júna2016,ktoránaopaktaxatívnevypočítavalauznesenia,vočiktorýmodvolanie
prípustné nebolo. Ustanovenie § 357 CSP taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je odvolanie

prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu, ktorým súd námietky proti
upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol, tzn. možnosť podať odvolanie proti tomuto výroku
súdu Civilný sporový poriadok nepripúšťa, a to bez ohľadu na to, či odvolanie podá oprávnený, povinný
alebo súdny exekútor. Ani Exekučný poriadok nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu o námietkach v
zmysle § 7 ods. 3 zák. č. 233/2019 Z.z.

14. V zmysle v § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní podľa
§ 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník, pričom
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť. Citovaný zákon tak umožňuje
rozhodovať na základe poverenia sudcu vyššiemu súdnemu úradníkovi, ale nestanovuje výlučne

povinný postup, kedy musí rozhodnúť vyšší súdny úradník a až následne sudca. Zákon tak poskytuje
možnosť rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi na základe poverenia sudcu, pričom však v
prípade, ak takéto poverenie sudca nevydá, tak rozhoduje sám sudca.

15. Zároveň odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.

ÚS502/2019 zo dňa 26.05.2020, v ktorom sťažovateľ dával do súvisu zásah do svojich práv aj s tým,
že o jeho nároku na náhradu trov exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca, a
tak nemohol využiť proti napadnutému rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie
princípu dvojinštančnosti konania. Ústavný súd poukázal na svoje rozhodnutie č.k. PL. ÚS 10/2019-11
z30.01.2019, v zmysle ktorého z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné

s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a ani čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej
inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva z judikatúry ESĽP, nie je všeobecnou zásadou
civilného súdneho konania. Ústavný súd tak konštatoval, že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, anie vyšší súdny úradník, nemôže samo osebe spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože
dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania (porovnaj uznesenia Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 14CoE/92/2020 zo dňa 28.10.2020, taktiež sp. zn. 8CoE/162/2020 zo dňa 12.11.2020).

17. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

18. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie,

proti výrokom ktorého odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa § 386 písm. c) CSP odvolanie
oprávneného odmietol.

19. Odvolací súd z dôvodu hospodárnosti rozhodol o návrhu oprávneného na prerušenie konania.
Nevzhliadol však s poukazom na vyššie uvádzané závery a citovaný nález žiaden relevantný dôvod
na jeho prerušenie, pričom neexistencia rozpornosti ustanovení zákona č. 233/2019 Z.z. s Ústavou

Slovenskej republiky a článkom 63 o fungovaní Európskej únie je evidentná a tomu zodpovedá aj výrok
II. rozhodnutia odvolacieho súdu.

20. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia o trovách konania v prípade rozhodnutia o
odmietnutí odvolania, preto o trovách v tomto prípade odvolací súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1

CSP. V prejednávanej veci oprávnený svojim konaním zavinil odmietnutie odvolania, keď toto podal, hoci
nebolo proti napadnutému uzneseniu prípustné, a takto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho
konania povinným. Keďže však povinným ani súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli,
odvolací súd vychádzajúc z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu, im
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.