Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/78/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817208306
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8817208306.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.MilošaKolekaasudcovJUDr.Mariany

Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010
11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX L., o
zaplatenie 4.494,68 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
č. k. 3Csp/315/2017-57 zo dňa 19.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku I., a to vo výroku o možnosti žalovanej zaplatiť pohľadávku v splátkach
po 60 eur mesačne.

Mení rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby čo do zvyšku, a to v časti o zaplatenie 3,12 eura tak, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 3,12 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby čo do zvyšku potvrdzuje.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy provinštančného konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 4.597,15 eur s
úrokom z omeškania 5 % ročne od 23.09.2017 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 60 eur
mesačne. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86
%. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.494,68 eur,
nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 3,12 eur, úroku 100,88 eur, úrokov z omeškania 1,59
eur, úroku vo výške 6,9 % ročne z nezaplatenej istiny od 23.09.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania

5 % ročne z nezaplatenej istiny od 23.09.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne
z nezaplatených úrokov 100,88 eur od 23.09.2017 do zaplatenia. Svoj návrh odvodzoval od zmluvy o
úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 4.700 eur. Súd uviedol, že zmluva
uzavretá medzi stranami je spotrebiteľskou zmluvou. Nárok žalobcu na zaplatenie nezaplatenej istiny vo
výške 4.494,68 eur je dôvodný, žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 4.700 eur, žalovaná si neplnila
svoje povinnosti splácať úver riadne a včas, a preto žalobca listom z 22.09.2017 oznámil žalovanej
predčasné zosplatnenie úveru. Žalovaná na úver uhradila celkovo 331,85 eur s tým, že suma 205,32

eur bola započítaná na istinu, 118,73 eur na úrok a 7,80 eura na poplatky. Súd uviedol, že dojednaný
úrok 6,9 % ročne je primeraný a súladný s dobrými mravmi. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
4Obo/143/1998 dohodnuté úroky patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a
musí platiť úroky z omeškania. Žalobca v danej veci pristúpil k zosplatneniu celého úveru 22.09.2017,teda týmto dňom sa stal splatný celý úver. Súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky
z úveru iba do 22.09.2017, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Vzhľadom na
uvedené súd má za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie vyčísleného úroku z úveru vo výške

100,88 eur, ktorý vznikol z neuhradených splátok do splatnosti úveru, a vo zvyšnej časti úrok 6,9 %
ročne z nezaplatenej istiny od 23.09.2017 do zaplatenia zamietol. Súd nepriznal žalobcovi uplatnenú
pohľadávku vo výške 3,12 eur za poistenie. Žalobca nijako nepreukázal súdu, že skutočne došlo k
dojednaniu poistenia, nakoľko žalobca nepredložil súdu žiaden doklad preukazujúci vznik poistenia.
Súd mal pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi žalovanou. Uvedenie

údajov o prijatí súboru poistenia bolo súčasťou vopred pripravenej zmluvy a možno predpokladať s
najväčšou pravdepodobnosťou, že žalovaná sa pre poistenie nerozhodla po uzavretí úverovej zmluvy
a prípadnom zvážení istého rizika, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou
z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania od
začatia omeškania. Vzhľadom na zlú sociálnu a finančnú situáciu žalovanej, jej súd povolil uspokojiť
nárok žalobcu v splátkach. Žalovaná súdu vysvetlila, že jej mesačný príjem je 430 eur, a to je jediný

príjem v domácnosti. Manžel poberá opatrovateľský príspevok na maloleté dieťa, ktoré je zdravotne
postihnuté. Majú ešte jedno školopovinné dieťa, taktiež sa im sťahuje exekúcia v mesačných splátkach
80 eur mesačne. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to v rozsahu

zamietnutej časti, v časti trov konania a v časti, ktorou súd povolil žalovanému splácať dlh v splátkach
po 60 eur mesačne. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nárok na zmluvný úrok patrí len do
predčasného zosplatnenia. Poukázal na komentár Iura Edition, z ktorého vyplýva záver, že povinnosť
dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline
11Co/12/2017 zo dňa 31.01.2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 43Co/23/2017 zo dňa

29.11.2017. Rozhodnutie Najvyššieho súdu R 59/98 možno na prejednávanú vec aplikovať, avšak s
takým výkladom, že pokiaľ žalobca ako veriteľ odstúpil od zmluvy a vyhlásil jej predčasnú splatnosť,
pretože dlžník nesplácal úver riadne a včas, má právo na účtovanie úrokov z úveru, ako aj úrokov z
omeškania až do splatnenia celej poskytnutej sumy, vrátane úrokov z úveru, pretože tieto sú súčasťou
peňažného záväzku dlžníka. Nesúhlasil ani so záverom, že žalobcovi nepatrí poplatok za poistenie,

poukázal na to, že pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, mal vyzvať žalobcu na jeho doplnenie.
Uviedol, že poistenie nebolo podmienkou uzavretia zmluvy. V samotnej úverovej zmluve v článku 1.2 je
uvedený poplatok za poistenie schopnosti splácať úver a aj žalobca poukázal aj na článok 2.5 zmluvy,
z ktorého vyplýva, že žalovaná prevzala poistnú zmluvu a oboznámila sa s ňou. Z úverovej zmluvy
je zrejmé, že žalovaná si zvolila súbor poistenia A, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver

predstavoval 1,57 eura. Žalobca ďalej uviedol, že rozsudok nie je náležite odôvodnený vo vzťahu k
priznanýmsplátkam.Žalovanánepredložilanijakédôkazy,ktorébypotvrdzovaliaodôvodňovalimožnosť
pripustenia splátok. Súd svojvoľne rozhodol bez doloženia relevantných dôkazov preukazujúcich
majetkové a sociálne pomery žalovanej. Výška priznanej splátky je neadekvátna výške žalovanej
pohľadávky,pretoželehotanasplateniepohľadávkysapredlžiladotakejmiery,žesatýmpoprelsamotný

účel súdneho konania. Pri určení splátky vo výške 60 eur bude žalovaná splácať iba istinu viac ako
6 rokov, a to do konca za výhodnejších podmienok, než bolo dohodnuté v úverovej zmluve, pretože
splátka úverovej zmluvy bola 64,10 eur. Žalovaná v priebehu súdneho konania trvajúceho viac ako
rok neprejavila žiadnu snahu svoj záväzok aspoň čiastočne plniť. Uviedol ďalej, že súd postupoval
nesprávne pri rozhodovaní o trovách konania, keď neprihliadal iba na žalovanú istinu. Úroky sú len

príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na ňu nemá prihliadať. Navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu a priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
odvolanie žalobcu je dôvodné len vo vzťahu k nepriznaným poplatkom za poistenie a vo vzťahu k výroku
o trovách konania, vo zvyšku je rozhodnutie vecne správne. Zo zmluvy vyplýva, že strany si dohodli
poistenie súbor “A“, pričom poplatok za toto poistenie bol 1,57 eur mesačne. Zo žiadnych dôkazov, ani z

vyjadrení žalovanej nevyplýva, že by bolo spochybnené uzatvorenie poistnej zmluvy. Záver súdu prvej
inštancie o tom, že prijatie poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy,
nevyplýva z vykonaného dokazovania. Preto odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie v zamietavom výroku v časti o zaplatenie 3,12 eur a túto sumu žalobcovi priznal.5. Súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ nepriznal žalobcovi úrok z úveru za čas po zosplatnení
úveru. Aj odvolací súd je toho názoru, že nárok na úroky z úveru patrí veriteľovi len do zosplatnenia

úveru, po zosplatnení úveru má veriteľ nárok len na úrok z omeškania. Aj odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré citoval aj súd prvej inštancie 4Obo/143/1998, z ktorého tento
záver vyplýva.

6. Z vykonaného dokazovania (z výsluchu žalovanej) vyplýva, že je v zlej sociálnej situácii, spolu s

manželom majú dve maloleté deti, pracuje len žalovaná, manžel je nezamestnaný. Žalovaná zarobí
priemerne 430 eur v čistom. Z toho musí zabezpečiť dve maloleté deti, zabezpečiť náklady súvisiace s
bývaním. Z platu jej sťahuje exekútor 80 eur mesačne. Podľa názoru odvolacieho súdu takáto situácia
žalovanej je dôvodom na to, aby žalovaná mohla prisúdenú pohľadávku platiť v splátkach po 60 eur
mesačne.

7. Z uvedeného dôvodu bol rozsudok v prevyšujúcej časti zamietavého výroku, ako aj vo výroku o
možnosti žalovanej zaplatiť dlh v splátkach potvrdený postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. O trovách prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu pri hodnotení úspechu v tomto konaní je potrebné

vychádzať z uplatnenej istiny a vo vzťahu k istine bol žalobca v celom rozsahu úspešný. Žalobca má
preto nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a
§ 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní prevažne neúspešný, prevažne úspešnej žalovanej

trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).