Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010690
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3818010690.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanej E. V., rodenej Y., nar. XX.XX.XXXX v F.,
trvale bytom v W. T., ulica H. XXX/XX, prechodne bytom S., T. XXX/XXX, okres T., t. č. na slobode, pre
trestný čin prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písm. a) Tr. zákona účinného do 31.07.2019,
na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 12. marca 2020 prejednal odvolanie obžalovanej proti

rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. februára 2019 pod sp. zn. 2T/134/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovanej E. V. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. februára 2019 pod sp. zn. 2T/134/2018 bola
obžalovaná E. V., rodená Y., nar. XX.XX.XXXX uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu prečinu
krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 pím. a) Tr. zákon účinného do 31.07.2019 na tom

skutkovom základe, že

o 14.11 hodine dňa 24. 10. 2017 v pobočke Všeobecnej úverovej banky, a.s. na Námestí slobody 10 v
T. ako disponentka z podnikateľského účtu poškodeného R. V.-N. číslo L XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX bez vedomia a súhlasu majiteľa účtu uskutočnila výber hotovosti vo výške -10.000,- Eur,
s ktorou naložila nezisteným spôsobom, čím poškodenému R. V. - N., A. XXX/X, XXX XX W. T., IČO:

XXXXXXXX spôsobila škodu vo výške -10.000,- Eur.

Za tento trestný čin bola obžalovaná E. V. odsúdená podľa § 212 odsek 3 Tr. zákona
účinného do 31.07.2019 za použitia § 38 odsek 2 Tr. zákona účinného do 31.07.2019 na trest odňatia
slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, ktorého výkon jej bol podľa § 49 odsek 1 písm. a) a § 50 odsek 1
Tr. zákona účinného do 31.07.2019 podmienečne odložený na skúšobnú dobu 15 (pätnásť) mesiacov.

V adhéznom konaní, t j. v konaní o náhrade škody okresný súd rozhodol tak, že podľa § 287 odsek 1
Tr. poriadku obžalovanej E. V. uložil povinnosť nahradiť poškodenému R. V. - N., A. XXX/X, XXX XX W.
C., IČO: XXXXXXXX škodu v sume -10.000,- Eur.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podala odvolanie iba obžalovaná, a to proti výrokom o
vine a treste. V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom v tom čase zvoleného

obhajcu poukázala na to, že už v prípravnom konaní uvádzala, že sa nedopustila žiadneho prečinu
krádeže, nakoľko počas trvania manželstva jej bývalý manžel R. V. dal dispozičné právo k predmetnému
peňažnému účtu. Preto v žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdením, že bez súhlasu a vedomia majiteľa
tohto peňažného účtu uskutočnila výber hotovosti v sume -10.000,- Eur. Ak by tomu tak nebolo, banka
VÚB by jej takúto hotovosť v žiadnom prípade vydať nemohla, pričom i podľa interných predpisov banky
túto nezaujíma, kto je disponentom peňažného účtu. Bývalý manžel R. V. klamal, keď uviedol, že bol vo

VÚB a zrušil jej dispozičné právo, pretože banka by takúto informáciu dala do systému a on by dostal
potvrdenieo tejtoskutočnosti.Ďalejuviedla,ženotárskouzápisnicouč.NXXX/XXXXzodňa05.októbra2015 si s bývalým manželom R. V. vysporiadala BSM po rozvode ich manželstva, pričom v tejto dohode
nebola vôbec upravené ako a kto môže nakladať s predmetným peňažným účtom. S bývalým manželom
sa dohodla, že jej vyplatí sumu -90.000,- Eur s tým, že ďalších -10.000,- Eur si môže do sumy -100.000,-

Eur vybrať z tohto peňažného účtu. V tejto súvislosti poukázala na to, že len jednu nehnuteľnosť, ktorú
mali v BSM bývalý manžel predal už po rozvode manželstva za sumu -350.000,- Eur, čím
jej podiel predstavoval vyššiu sumu ako -100.000,- Eur. Preto navrhla, aby bola podľa § 285 písm. b)
Tr. poriadku spod obžaloby oslobodená.

K písomnému odôvodneniu odvolania obžalovanej sa prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza do
konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu nevyjadril.

Naverejnomzasadnutíodvolaciehosúdu,ktorésakonalozasplneniavšetkýchprocesnýchpodmienokv
neprítomnostipoškodenéhoR.V.prokurátorkrajskejprokuratúryprávomkonečnéhonávrhupoukázalna
vecne správny a zákonný napadnutý rozsudok, z ktorého je zrejmé, že bolo nepochybne preukázané, že

obžalovaná v čase, keď zistila, že nemôže vyberať z predmetného peňažného účtu peniaze v najvyššej
možnej sume, hoci už v tom čase bolo po BSM medzi ňou a poškodeným vysporiadané, navrhol
odvolanie obžalovanej podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaná na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedla, že nesúhlasí

s tým, čo uviedol prokurátor právom konečného návrhu. Ona bola spoludisponent k predmetnému
peňažnému účtu a keby chcela, mohla previesť celý zostatok na tomto účte. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a oslobodil ju spod obžaloby.

Podľa § 317 odseku 1 Tr. poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odseku 1

Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odseku 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odseku 1 Tr. poriadku.

Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania obžalovanej, ktoré bolo podané
oprávnenou osobou a včas napadnutý rozsudok v intenciách § 317 odseku 1 Tr. poriadku, pričom zistil,
že vo vzťahu k rozhodovaniu o vine, v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci prvostupňový
súd vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 odseku 12 Tr. poriadku,
a na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade
s ustanovením 168 odseku 1 Tr. poriadku aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku
odôvodnil. So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku,
ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o

vierohodnostiasprávnostiskutkovýchzistení,aleizáverovprvostupňovéhookresnéhosúduvovzťahuk
právnemu posúdeniu konania obžalovanej. Obžalovaná aj napriek tomu, že doposiaľ popiera spáchanie
žalovaného prečinu, ale nespochybňuje, že predmetnú finančnú hotovosť ako jeden z disponentov k
predmetnému peňažnému účtu z tohto vybrala a túto si ponechala aj napriek tomu, že táto jej už nepatrila
je usvedčovaná zo spáchania žalovaného skutku nielen svedeckou výpoveďou poškodeného R. V.,

ale aj ďalšími svedeckými výpoveďami A. F. a N. V. a podporne aj všetkými relevantnými vykonanými
listinnými dôkazmi, o ktorých vierohodnosti nie sú žiadne pochybnosti. Hoci obžalovaná na jednej strane
oprávnene v inkriminovanom čase nakladala s predmetným peňažným účtom v banke tak, že z neho
vybrala konštatovanú finančnú hotovosť v skutkovej časti napadnutého rozsudku, na druhej strane
už bez oprávnenia (vlastníckeho práva k týmto peniazom) s touto vybratou hotovosťou naložila tak,

že si ju už neoprávnene ponechala pre vlastnú potrebu (v tomto momente sa preto tým dopustila už
trestného činu). Preto odvolacie námietky obžalovanej v tomto smere odvolací súd nepovažoval za
dôvodné a akceptovateľné. Ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti a úplnosti skutkových
zistení prvostupňového súdu a v plnej miere sa plne stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov tak,
ako to vyjadril prvostupňový súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku, pričom odvolací súd v celom

rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ ide o právne posúdenie konania obžalovanej aj tu súd prvého stupňa taktiež postupoval v
súlade so zákonom, keď jej konanie po právnej stránke správne posúdil ako dokonaný prečin krádežepodľa § 212 odsek 1, odsek 3 písm. a) Tr. zákona účinného do 31.07.2019, pretože obžalovaná
svojim konaním kumulatívne naplnila všetky štyri formálne znaky tejto skutkovej podstaty trestného
činu prečinu a súčasne bol naplnený aj jeho materiálny korektív. Obžalovaná z hľadiska veku spĺňala

podmienky trestnej zodpovednosti jednoznačne ako dospelý páchateľ trestného činu a v konaní neboli
zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali, že obžalovaná bola v inkriminovanom čase
nepríčetnoučikonalavstavezmenšenejpríčetnosti.Naplnenýbolajobjektútokutohtoprečinu-ochrana
majetku iného a splnená bola aj ich subjektívna stránka, t. j. priamy úmysel (dolus directus). Z obsahu
žalovaného skutku tak, ako je popísaný v skutkovej časti napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva

aj naplnenie objektívnej stránky predmetného zločinu.

Pri ukladaní trestu prvostupňový súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34
odseku 1 až 4 Tr. zákona dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti nápravy. Prvostupňový súd nepochybil, keď dospel k záveru o neexistencii poľahčujúcich (§

36 Tr. zákona) ale ani priťažujúcich (§ 37 Tr. zákona) a správne pritom použil
aj ustanovenie § 38 odsek 2 Tr. zákona. Súd prvého stupňa potom tiež správne obžalovanej ukladal
trest odňatia slobody podľa základnej trestnej sadzby ustanovenia § 212 odsek 3 Tr. zákona účinného
do 31.07.2019 (6 mesiacov až 3 roky) a správne potom obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo
výmere 8 (osem) mesiacov, t. j. pri dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, pričom ani podľa odvolacieho

súdu v posudzovanom prípade u obžalovanej neboli dané žiadne také podstatné, resp. významné
skutočnosti, ktoré by mohli u nej viesť k mimoriadnemu zníženiu trestnej sadzby podľa § 39 Tr. zákona
pod zákonnú dolnú hranicu, či prípadne k uloženiu iného alternatívneho zákonného trestu. Prvostupňový
súd nepochybil, keď obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podľa §§ 49 odsek 1 písm. a), 50 odsek
1 Tr. zákona účinného do 31.07.2019 podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu pri dolnej

hranici zákonného rozpätia (1 až 5 rokov) na 15 (pätnásť) mesiacov. Takto súdom prvého
stupňa uložený výchovný podmienečný trest odňatia slobody je i podľa názoru odvolacieho súdu trestom
primeraným a zákonným a to aj z hľadiska očakávaného účelu trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4
Tr. zákona, t. j. dosiahnutia individuálno-preventívneho a s ním spojeného generálno-preventívneho
účinku. Takto uložený trest obžalovanej je dostatočným na zabránenie ďalšej jej protiprávnej činnosti,

dostatočnou výstrahou pre potencionálnych páchateľov (najmä takýchto) trestných činov a uložený trest
v napadnutom rozsudku vyjadruje aj primerané morálne odsúdenie konania obžalovanej spoločnosťou.

Napokon súd prvého stupňa nepochybil, keď v rámci spojeného adhézneho konania, t.
j. konania o náhrade škody rozhodol spôsobom uvedeným v § 287 odsek 1 Tr. poriadku, pretože

boli splnené všetky zákonné podmienky pre takéto rozhodnutie o uložení povinnosti obžalovanej
nahradiť poškodenému spôsobenú škodu popísanú vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a ktorú
si poškodený riadne a včas uplatnil.

Vzhľadomnauvedenéiskutočnosť,ženapadnutýrozsudokjevecnesprávny,presvedčivý,nevykazujúci

prvkyarbitrárnostia zákonnývovšetkýchjehovýrokochaodvolanieobžalovanejjenedôvodné,odvolací
súd rozhodol tak, že podľa § 319 Tr. poriadku ho zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.