Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 27, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoPr/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115215944
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6115215944.2

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraKvietkaasudcovJUDr.
Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobkyne Bc. C. P., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom P., H. XXX/X, právne zastúpenej Advokátska kancelária - JUDr. Alexandra Skybová, s. r. o., so
sídlom Záhradnícka 46, Bratislava, IČO: 50 767 526, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o určenie neplatnosti skončenia

okamžitého pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 13Cpr/4/2015-389 z 16. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu č. k. 13Cpr/4/2015 - 389 zo dňa 16. 07. 2020 vo výroku, ktorým rozhodol, že
žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznáva (štvrtý výrok) z r u š u j e a vec v tomto rozsahu
v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej
inštancie“, event. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom určil, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni sumu 6 502,25 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). Vo
zvyšnej časti konanie zastavil (druhý výrok). Zároveň vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného a určil, že
od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu ďalej zamestnával a pracovný pomer skončil
dňom 20. 05. 2016 (tretí výrok). O trovách konania rozhodol tak, že stranám sporu nárok na náhradu

trov konania nepriznal (štvrtý výrok).

2. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala
určenia neplatnosti okamžitého skončenie pracovného pomeru u žalovaného a náhrady mzdy.
Medzitýmnym rozsudkom zo dňa 23. 11. 2017 č. k. 13Cpr/4/2015 - 246, ktorý v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12CoPr/5/2018 - 315 zo dňa 30. 05. 2019 nadobudol

právoplatnosť dňa 03. 07. 2019 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným dané
žalobkyni listom zo dňa 19. 06. 2015 je neplatné. Ďalej sa žalobkyňa sa domáhala náhrady mzdy za
obdobie od 13. 07. 2015 do 13. 04. 2016, teda 9 mesiacov, kedy jej bolo znemožnené pracovať,
pričom jej priemerný mesačný zárobok bol vo výške 722,50 Eur, čo za 9 mesiacov predstavovalo
sumu 6 502,25 Eur. Vo zvyšnej časti pokiaľ žiadala náhradu mzdy do času, kedy jej bude umožnené
pracovať, alebo do vydania rozhodnutia, zobrala žalobu späť a žiadala konanie zastaviť. Žalovaný

podaním zo dňa 06. 11. 2019 žiadal, aby súd prvej inštancie určil, že od neho ako zamestnávateľa
nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnával žalobkyňu s tým, že pracovný pomer skončil dňom
právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku Špecializovaného trestného súdu pod sp. zn. BB4T49/2015 zo
dňa 31. 03. 2016.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), § 3 ods.

1 písm. b), § 3 ods. 2, 3, § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov
pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Mal preukázané, žemedzitýmnym rozsudkom došlo k určeniu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ďalej
dospel k záveru, že funkčný plat žalobkyne predstavoval sumu 722,50 Eur, čo zároveň považoval za
priemerný zárobok na pracovnoprávne účely. Pokiaľ sa teda žalobkyňa domáhala priznania náhrady

mzdy za obdobie od 13. 07. 2015 do 13. 04. 2016, považoval jej nárok na zaplatenie sumy vo výške 6
502,25 Eur za dôvodný. Nakoľko sa žalobkyňa pôvodne domáhala náhrady mzdy za obdobie od 13.
07. 2018 až do dňa skončenia pracovného pomeru, pričom následne sa domáhala náhrady mzdy za
obdobie od 13. 07. 2015 do 13. 04. 2016 a vo zvyšnej časti zobrala svoju žalobu späť, súd prvej inštancie
s poukazom na ustanovenie § 145 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)

konanie v danej časti zastavil. Zároveň vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného o určenie, že od neho
nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával s tým, že pracovný pomer skončil
dňom 20. 05. 2016. Uvedené mal preukázané právoplatnosťou rozsudku Špecializovaného trestného
súdu, ktorým bola žalobkyňa právoplatne odsúdená, čím prestala spĺňať predpoklady na výkon práce
vo verejnom záujme.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a to z dôvodu, že považoval nárok žalobkyne
v jej časti uplatnený za čiastočný úspech, pričom žalovaný bol tak isto čiastočne úspešný v vzájomnej
žalobe. Preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

5.Žalobkyňapodalavzákonnejlehoteodvolaniekonkrétneprotivýrokuotrováchažiadala,abyodvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku zmenil tak, že zaviaže žalovaného
k povinnosti nahradiť jej trovy konania vo výške 100 %.

6. Odvolanie odôvodnila odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f/, CSP. Vytýkala
prvoinštančnému súdu, že nepovažoval jej plný úspech vo veci a to vzhľadom na zhodu výroku

meritorného rozhodnutia so žalobným petitom, ktorý bol naposledy menený. Podľa nej nešlo o
vzájomnú žalobu žalovaného o určenie, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby ju naďalej
zamestnávalpodľa § 147 CSP, pričom ani rozhodnutie o danom návrhu nespôsobilo žiadne obmedzenie
jej nároku. Výrok rozhodnutia sa doslova zhoduje s jej žalobným petitom. Preto ak by súd prvej inštancie
riadne vyhodnotil pomer úspechu vo veci v súlade so závermi o čiastočnom späťvzatí žaloby a jeho

dopadu na jej úspech v spore, by bol žalovaný povinný jej nahradiť minimálne 76 % trov.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa §

34 CSP, preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a
contrario), preskúmal vec podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených odvolaním podľa § 380 ods. 1, 2
CSP, v spojení s § 381 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v štvrtom výroku o trovách konania podľa §
389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie v danom rozsahu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom

10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou pôvodne domáhala, aby okresný súd určil, že

okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni listom zo dňa 19. 06. 2015 je neplatné, tiež
náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za obdobie od 13. 07. 2015 až do dňa
skočenia pracovného pomeru a náhrady trov konania. Následne s ohľadom na uloženú povinnosť zo
strany súdu prvej inštancie podaním zo dňa 27. 01. 2016 upresnila petit týkajúci sa náhrady mzdy tak,že žiadala žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť jej náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru vo výške 722,50 Eur mesačne brutto za obdobie od 13. 07. 2015 až do času, keď jej žalovaný
umožní pokračovať v práci, alebo do času rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru, a to v

lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

14. Prvoinštančný súd medzitýmnym rozsudkom č. k. 13Cpr/4/2015 - 246 zo dňa 23. 11. 2017 rozhodol
o základe veci tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni je neplatné.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že o nároku z neplatného skončenia pracovného pomeru

rozhodne spolu s nárokom na náhradu trov konania po právoplatnosti rozhodnutia. Odvolací súd
medzitýmny rozsudok okresného súdu potvrdil. Predmetom konania bol ďalej nárok žalobkyne na
náhradu mzdy ako aj rozhodnutie o trovách konania. Po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku sa
žalovaný domáhal vzájomnou žalobou podľa § 147 ods. 1 CSP určenia, že nemožno od zamestnávateľa
spravodlivo požadovať, aby zamestnankyňu ďalej zamestnával a pracovný pomer skončil dňom
právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB 4T 49/2015 zo dňa

31. 03. 2016. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 05. 11. 2019 zobrala žalobu v časti späť s tým, že sa
domáhalanáhradymzdyzaobdobieod13.078.2015do13.04.2016vovýške6502,25Euravozvyšnej
časti zobral žalobcu späť. Preto súd prvej inštancie vyhovel zvyšnej časti žaloby a priznal žalobkyni
náhradu mzdy vo výške 6 502,25 Eur a vo zvyšnej časti konanie vzhľadom na čiastočné späťvzatie
žaloby zastavil. Zároveň vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného, pričom stranám sporu náhradu trov

konania nepriznal.

15. Odvolací súd uvádza, že právna úprava v CSP upravuje striktné kritériá pri rozhodovaní súdu
o náhrade trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd v zásade vychádza len z
procesného úspechu strán v spore a priznáva či nepriznáva náhradu trov konania v závislosti od

meritórneho rozhodnutia a z neho vyplývajúceho úspechu, či neúspechu príslušnej strany sporu. Určitú
modifikáciu pomerne striktného aplikovania pomeru úspechu či neúspechu strán sporu umožňuje súdu
len ustanovenie § 257 CSP, ktoré súdu umožňuje výnimočne nepriznať náhradu trov konania inak (sčasti
alebo úplne) úspešnej strane sporu, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súdy sú povinné
vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a zohľadňovať všetky relevantné skutočnosti z hľadiska

rozhodovania o náhrade trov konania.

16. Zásada úspechu vo veci je doplnená o zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 CSP).
Z predmetnej zásady vyplýva, že v prípade, ak strana zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Rovnako ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak nevznikli, súd

prizná náhradu týchto trov protistrane. Procesné zavinenie je potrebné vnímať výlučne z procesného
hľadiska. Konanie môže byť zastavené z rôznych procesných dôvodov, napr. z dôvodu späťvzatia žaloby
(§ 145 CSP) alebo z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania (§ 161 ods. 1 CSP) a
pod..

17. V posudzovanej veci súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, ak stranám nepriznal náhradu
trov konania z dôvodu čiastočného úspechu strán sporu podľa § 255 ods. 2 CSP v nimi uplatnených
nárokoch. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že predmetom konania bola nielen žaloba
žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti skočenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, ale aj
vzájomná žaloba žalovaného s nárokom podľa § 79 ods. 1 ZP. Predmetom konania bol na jednej strane

nárok žalobkyne na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrada mzdy a
na druhej strane nárok žalovaného o určenie, že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby naďalej
žalobkyňu zamestnával. Súd prvej inštancie nielenže nesprávne právne posúdil nárok na náhradu trov
konania strán sporu ako ich vzájomný čiastočný úspech, ale zároveň aj nesprávne spojil rozhodnutia
o nároku na náhradu trov konania žalobkyne a žalovaného do jedného výroku. V predmetnej veci mal

súd prvej inštancie výrok o trovách konania posudzovať v zmysle zásady úspechu resp. neúspechu
a to samostatne vo vzťahu k žalobe žalobkyne voči žalovanému a následne samostatným výrokom
mal rozhodnúť aj o nároku žalovaného na náhradu trov konania vo vzťahu k jeho vzájomnej žalobe.
Pri rozhodovaní o trovách konania však mal posúdiť samostatný úspech žalobkyne, nakoľko táto bola
úspešná v základe veci týkajúcej sa určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o

ktorom rozhodol súd prvej inštancie medzitýmnym rozsudkom. Zároveň bola úspešná aj ohľadne nároku
na náhradu mzdy. Povinnosťou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania bolo zohľadniť
aj to, že došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby vo vzťahu k nároku žalobkyne na náhradu mzdy. V tejto
časti mal súd prvej inštancie postupovať podľa § 256 ods. 1 CSP a v rozhodnutí odôvodniť, či čiastočnéspäťvzatie žaloby a následné zastavenie konania v predmetnej časti zapríčinila procesne žalobkyňa
alebo žalovaný. V prípade, ak zastavenie konania v prevyšujúcej časti procesne zapríčinila žalobkyňa,
tak bolo potrebné vymedziť mieru úspechu žalobkyne vzhľadom na čiastočné zastavenie konania spolu

s rozhodnutím o merite veci. Následne mal súd prvej inštancie samostatným výrokom rozhodnúť aj o
nároku žalovaného na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe, ktorej súd prvej inštancie vyhovel.

18. Preto odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý štvrtý výrok rozsudku okresného súdu o trovách
konania.

19. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť samostatnými výrokmi o nároku žalobkyne
na náhradu trov konania vo vzťahu k nej uplatnených nárokov podľa zásady úspechu, pričom zohľadní
aj tú skutočnosť, že v spore došlo k zastaveniu konania vo zvyšnej časti, preto zároveň posúdi
procesné zavinenie, ktoré viedlo k zastaveniu konania danej časti. Zároveň samostatne posúdi aj
nárok žalovaného na náhradu trov konania vo vzťahu k jeho vzájomnej žalobe, o ktorom rozhodne

samostatným výrokom a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní, tak aby bolo preskúmateľné a spĺňalo
atribúty riadneho rozhodnutia.

20. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP).

21. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

22. Odvolaním nenapadnutý prvý, druhý a tretí výrok rozsudku okresného súdu zostali nedotknuté (§

367 ods. 2 CSP).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).