Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 16, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215210299
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2215210299.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Daniel Ilavský, v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s.
Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpený: JUDr.
Danuše Tichá, advokátka so sídlom Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: P. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, M. G., zastúpený: FORTITUDINE, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom
Ulica Svätej Alžbety 5772/19, Dunajská Streda, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 924,98
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18. júna 2020
č. k. 7C/295/2015-233, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd žalobu zamietol výrokom I. a výrokom II. priznal žalovanému právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2.Poprávnejstránkeodôvodnilsvojerozhodnutieapl.§799ods.2,§797ods.3Občianskehozákonníka

(ďalej iba „OZ“), po vecnej stránke uviedol, že citovaný § 799 ods. 2 vymedzuje akú udalosť má žalobca
skúmať, v rámci svojej povinnosti vykonať šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa
plniť. Žalobca je oprávnený toto šetrenie uskutočniť len vo vzťahu udalosti oznámenej poisteným v
oznámení o poistnej udalosti podľa § 799 ods. 2 OZ. V danom prípade žalovaný oznámil poistnú udalosť
na predpísanom tlačive. K tlačivu pripojil potvrdenie ošetrujúceho lekára z ktorého okrem iného vyplýva,
že ide o zlomeninu pravého zápästia. Žalobca z predložených dokladov mohol zistiť rozpor medzi
lekárskym nálezom MUDr. V. a MUDr. G. a nič jej nebránilo vyžiadať si doplňujúce informácie aj napr.

popis RTG snímku. Ustanovenie § 797 ods. 3 OZ neukladá žalobcovi konkrétnu lehotu na poskytnutie
poistného plnenia a v prípade, že poisťovňa zistí rozpor v predložených listinách, je oprávnený a povinný
vykonaťďalšiešetrenie.Žalobcamalprávozisťovaťapreskúmaťzdravotnýstavžalovanéhovyžiadaním
zdravotných správ a v prípade názorových rozdielov o type a rozsahu poistného úrazu mohla o týchto
skutočnostiach rozhodnúť lekárska komisia.

3. Pri uplatnení nároku žalovaného počas celého konania žalobca nespochybňoval, že žalovaný

utrpel úraz. Žalobca namieta rozsah následkov úrazu teda skutočnosť či následkom úrazu došlo k
zlomenine alebo k inému poraneniu. V zmysle rozsahu nárokov a zmluvných dojednaní poisťovne
KOOPERATIVA „v prípade úrazu poisteného v dobe trvania poistenia, ak čas ktorý je podľa poznatkov
vedy obvykle potrebný na zahojenie alebo ustálenie telesného poškodenia je najmenej 15 dní, vyplatípoisťovňa podľa Osobitných poistných podmienok pre pripoistenie úrazu, práceneschopnosti a invalidity
za čas nevyhnutného liečenia príslušné percento z poistnej sumy pre čas nevyhnutného liečenia,
zodpovedajúce priemernej dobe liečenia telesného poškodenia podľa tabuľky a zásadách platných v

čase vzniku úrazu.

4. V čl. 2 ods. I osobitných poistných podmienok pre pripoistenie úrazu, práceneschopnosti a invalidity
definícia úrazu je nasledovné: Úrazom v zmysle poistných podmienok je telesné poškodenie resp.
smrť, spôsobené neočakávaným a náhlym pôsobením vonkajších síl alebo vlastnej telesnej sily, resp.

neočakávaným a neprerušeným pôsobením vysokých alebo nízkych vonkajších teplôt, plynov, pár,
žiarenia a jedov (s výnimkou mikrobiálnych jedov a immunotoxických látok).

5. Z vyššie citovaných zmluvných dojednaní poisťovne vyplýva, že poisťovňa mala v zmysle podmienok
uzavretej poistnej zmluvy povinnosť poskytnúť poistné plnenie žalovanému za vznik úrazu a to bez
ohľadu na skutočnosť či došlo k fraktúre kosti alebo nie. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo nad

akúkoľvek pochybnosť preukázané, že strany sporu uzavreli platnú poistnú zmluvu na základe ktorej
si poistený uplatnil svoj nárok z poistnej zmluvy z dôvodu vzniku úrazu. Skutočnosť, že k úrazu došlo
nespochybnila ani jedna z procesných strán. Poisťovňa poskytla poistné plnenie v súlade s uzavretou
zmluvou.

6. Je nutné pripomenúť, že poistná zmluva uzavretá so stranami je zmluvou spotrebiteľskou. Pravidlo
uvedené v § 54 ods. 2 OZ v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Účelom poistnej zmluvy je preniesť za úplatu svoje riziká a
zmierňovať následky škodových udalostí. Je nutné akcentovať, že poistné podmienky pripravil žalobca
ako subjekt, ktorý je na takúto činnosť špecializovaný, je na ňu odborne vybavený a tieto poistné

podmienky používa opakovane, zatiaľ čo možnosti žalovaného podmienky podrobne preskúmať sú
obmedzené.

7. Žalovaný si uplatnil právo na výplatu denného odškodného za dobu nevyhnutného lekárskeho
ošetrenia zlomeniny (úrazu) a doložil lekársku dokumentáciu. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za

nesprávne stanovenú diagnózu lekárom. Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a relevantný skutkový
dej a dospel k názoru, že prijímaním poistného plnenia sa žalovaný bezdôvodne neobohatil tak ako
to tvrdí žalobca. Žalobca pochybil, keď nepostupoval podľa ust. § 799 OZ a bez akéhokoľvek šetrenia
v pochybnostiach vyplatil poistné plnenie. Žalovaný mal právo na základe zmluvy za vznik úrazu na
vyplatenie poistného plnenia v zmysle osobitných podmienok pre poistenie úrazu, práceneschopnosti

a invalidity tak ako je to uvedené v bodoch 17 a 18. Nakoľko žalobca vo svojich tvrdeniach neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaný vyplatením poistného plnenia sa bezdôvodne obohatil,
súd žalobu zamietol.

8. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu vzhľadom na to, že bol v konaní v celom rozsahu úspešný.

9. Rozsudok napadol v celom rozsahu odvolaním žalobca s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením
žalobe a priznaním žalobcovi plnej náhrady trov konania, viniac súd prvej inštancie, že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil (§

365 ods. 1 písm. f), a písm. h) CSP).

10. Zákon (in concreto ust. § 220 CSP) explicitne ustanovuje, aké sú náležitosti každého písomného
vyhotovenia rozsudku, pričom z ust. § 220 ods. 2 in fine CSP vyplýva, že súd je povinný (nakoľko CSP
explicitne uvádza, že súd „dbá“ t. j. musí) dbať, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, čo v tomto

prípade nie je splnené.

11. Žalobca nepopiera, že disponoval predloženými dokladmi od žalovaného, a teda nie je sporná ani
skutočnosť, že poistná udalosť dňa 07.03.2013 bola oznámená žalobcovi, avšak neskôr (v súvislosti
s viacerými spornými lekárskymi nálezmi MUDr. V. predloženými poistenými u žalobcu) bolo zistené,

že podklady, ktorými žalobca disponuje, nepotvrdzujú, ale skôr vyvracajú druh a rozsah poranenia
(zlomeninu),ktorýbolpopísanývžalovanýmpredloženýchlekárskychsprávach.Žalobcavyplatilpoistné
plnenie v súvislosti so žalovaným nahláseným úrazom, zlomeninou pravého zápästia, ku ktorej však
nedošlo (podľa lekárskeho nálezu na RTG snímky MUDr. L.), a teda nebol ani právny dôvod navyplatenie poistného plnenia za takýto typ úrazu. Žalobca umožnil žalovanému, aby predložil RTG
snímky zo dňa 07.03.2013 ako aj všetky následné kontrolné RTG snímky, a to za účelom ďalšieho
preskúmania. Uvedené podklady strana žalovaného žalobcovi na ďalšie preskúmanie nepredložila

a poistné plnenie rovnako tak nevrátila. Keďže žalobca mal záujem o poskytnutie poistnej ochrany
žalovanému (poistenému), s cieľom vylúčiť akékoľvek pochybnosti o tom, či bol žalovaným uplatnený
nárok na poistné plnenie dôvodný, vyzval ho v zmysle čl. 15 ods. 8 Osobitných poistných podmienok
č. 8131 (ďalej ako,,OPP“) na absolvovanie kontrolného RTG vyšetrenia u posudkového lekára, p.
MUDr. I.. J., odd. úrazovej chirurgie, Dérerová FNsP, Limbova 5, Bratislava (viď Stanovisko zo dňa

10.03.2014). Žalovaný bol zároveň i poučený o tom, že ak sa odmietne podrobiť kontrolným vyšetreniam
a dobrovoľne nevráti poistné plnenie, žalobca pristúpi k jeho vymáhaniu súdnou cestou. Na kontrolné
vyšetrenia bol žalobca predvolaný, no neprejavil o nich žiaden záujem. Na žiadnu z výziev žalovaný
nereagoval, žalobcovi neposkytol súčinnosť pri došetrení udalosti a predmetné poistné plnenie, ktoré
mu bolo vyplatené, žalovaný nevrátil späť žalobcovi. Spomenuté preukazuje, že žalobca mal záujem na
vykonaní ďalšieho šetrenia, avšak toto mu bolo žalovaným znemožnené.

12. Uvedené odôvodňuje i skutočnosť prečo žalobca nemohol dostatočne ustáť dôkazné bremeno pri
preukázaní toho, či skutočne žalovaný utrpel zlomeninu a nie iba pomliaždeninu, a či vôbec ide o
úraz... Dôkazná núdza žalobcu vyplynula jednoznačne z nečinnosti žalovaného, a teda z neposkytnutia
súčinnosti pri vyšetrení danej zlomeniny, či poskytnutí ďalších RTG snímok. Žalobca teda nemal a nemá

ako preukázať neexistenciu zlomeniny, a má za to, že dôkazné bremeno by malo byť presunuté na
žalovaného. Domnieva sa, že ak už v čase pred podaním žaloby, žalovaný nebol schopný žalobcovi
poskytnúť súčinnosť, zrejme aj on sám mal pochybnosti o tom, čo preukáže dodatočné vyšetrenie
posudkovým lekárom.

13. Z tvrdení, ktoré uvádzali počas celého konania, jednoznačne vyplýva skutočnosť, že žalobca nie je
zodpovedný za nečinnosť žalovaného, nakoľko nejde o jeho zavinenie, a teda sa bez vlastnej viny ocitol
v dôkaznej núdzi. S uvedenou dôkaznou núdzou sa podľa jeho názoru prvostupňový súd dostatočne v
rozhodnutí nezaoberal, resp. tieto skutočnosti žiadnym spôsobom neodôvodnil a pri svojom rozhodovaní
naneneprihliadal.VodôvodneníI.inštančnéhosúdučastokrátzaznamenalizmätočneuvedenétvrdenia

žalobcu, avšak tieto buď neboli úplné, alebo boli použité zmätočne, pričom sa s nimi súd v rozhodnutí
nedostatočne zaoberal.

14. V zmysle čl. 15 ods. 9 Osobitných poistných podmienok č. 813 platí, že poistený (resp. ten komu
vzniklo právo na plnenie) je tým, ktorý má preukázať, že došlo k poistnej udalosti a nie poisťovateľ,

ktorý mal záujem na došetrení predmetnej udalosti. Žalobca nie je povinný, pokiaľ nie sú prítomné
pochybnosti a iné okolnosti závislé od prípadu, každú jednu žiadosť (podloženú lekárskymi správami)
o poskytnutie poistného plnenia za čas nevyhnutného liečenia úrazu a za pripoistenie dennej dávky
v prípade práceneschopnosti prešetrovať (z hľadiska, či skutočne k úrazu došlo), či náhodou nejde
o podvod, prípadne žiadosť o poistné plnenie bez právneho dôvodu - pri dennom kvante žiadostí/

oznámení tu nie je priestor na podrobné prešetrovanie, či ten - ktorý doktor vystavil pravdivú lekársku
správu. Žalobcovi ani neprináleží právo hodnotiť lekársku správu z hľadiska toho, či lekár uvádza
pravdivé skutočnosti. Ak sa však vyskytnú pochybnosti (aj dodatočné) o predložených dokumentoch,
či o tvrdeniach poisteného, žalobca samozrejme v spolupráci s odbornými znalcami z rôznych odborov
(nemá lekársku komisiu) podľa situácie, danú pochybnosť, či záver lekára prešetrí. V predmetnom

prípade žalobcovi vznikol dôvod až na dodatočné (spätné) prešetrenie úrazu v súvislosti s viacerými
podozrivými lekárskymi správami, na základe ktorých klienti (poistení) žalobcu žiadali vyplatiť poistné
plnenie, pričom v každom prípade vyšlo až dodatočne (šetrenie polície; popisy RTG snímok MUDr.
Nagyovej) najavo, že lekárske správy predložené pri oznámení o poistnej udalosti, sú sporné.

15. Najdôležitejším a rozhodným lekárskym nálezom je pre nich jednoznačne lekársky nález MUDr.
L., ktorý je podstatnou (odstraňujúcou pochybnosti) skutočnosťou, na základe ktorej následne vyzval
žalobca žalovaného na vrátenie uhradeného poistného plnenia, a to z titulu bezdôvodného obohatenia.
Tvrdenia žalovaného o tom, že lekársky nález pani MUDr. L. popísala dodatočne, je sporný a žiadnym
spôsobom preukázaný. Má za to, že ide o relevantný dôkaz (lekársky nález), ktorý je zo dňa 07.03.2013,

a teda nejde o akýsi dodatočný popis. Lekársky nález obsahoval dôležité (rozhodné) závery -,,Radius
a ulna bez štrukt. zmien, os oscaphoideum, os ulnatum, os triqetrum, os pisiformi, os hamatum, os
capitatum, os trapezoideum, os trapezum bez evidentných lomných línií.“ so záverom, že RTG pravéhozápästia je bez známok fraktúry, ktoré žalobcu utvrdili v tom, že ide zo strany žalovaného o bezdôvodné
obohatenie.

16. Inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ich získala
na základe niektorej zo skutkových podstát uvedených v ustanovení § 451 OZ a nasl. Za bezdôvodné
obohatenie je možné považovať ten prospech, o ktorý sa majetkový stav obohateného zvýšil, alebo o
ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, aj keď by sa tak za určitých okolností stalo.

17. Nemožno súhlasiť s odôvodnením Rozsudku (bod 19), že v zmysle OPP uzavretej poistnej zmluvy,
poisťovňa mala povinnosť poskytnúť poistné plnenie bez ohľadu na to, či ide o zlomeninu kosti alebo
nie. Výška poistného plnenia sa odvíja práve od toho, či došlo k zlomenine alebo k inému poraneniu.
Podľa ust.§ 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť, avšak ako bolo spomenuté, poistné plnenie sa odvíja od druhu (klasifikácie)
úrazu,resp.poranenia.Jepotrebnébraťohľadnato,čiišloozlomeninualebočilennapr.opomliaždenie

pravého zápästia, pretože výpočet výšky poistného plnenia vychádza z interných výpočtov poisťovne
podľa oceňovacích tabuliek žalobcu - k plneniu poisťovne viď OPP č.- 813, článok 8 a článok 9, a tento
výpočet nie je totožný pri každej klasifikácii úrazu. Pre ilustráciu uvádza, aký rozdiel môže byť napr.
pri náhrade za bolesť pri danom úraze (hodnota 1 bodu za rok 2013 je 16,10 eur) v rámci bodového
ohodnotenia jednotlivých úrazov:

- zlomenina pravého zápästia (napr. zlomenina dolného konca vretennej kosti - úplná bez posunutia
úlomkov) - pol. č. 147b za 50 bodov: 50 x 16,10 = 805,00 eur
- podvrtnutie pravého zápästia - pol. č. 125d za 15 bodov: 15 x 16,10 = 241,50 eur.

18. S vyššie uvedenými skutočnosťami sa rovnako tak konajúci súd v rozhodnutí nezaoberal a arbitrárne

určil, že je z hľadiska poistného plnenia irelevantné o aký úraz ide.

19. Dovolí si uviesť, že podľa všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie a aj OPP
pre pripoistenie úrazu, sa okrem iného úrazom rozumie telesné neúmyselné poškodenie, resp. smrť
spôsobené neočakávaným a náhlym pôsobením vonkajších síl alebo vlastnej telesnej sily, resp.

neočakávaným a neprerušeným pôsobením vysokých alebo nízkych vonkajších teplôt, plynov, pár,
žiarenia a jedov (s výnimkou mikrobiálnych jedov a imunotoxických látok).

20. Dôležitou a závažnou skutočnosťou, s ktorou sa konajúci súd vo svojom rozhodnutí bližšie
nezaoberal je, že žalobca nemal v čase pred podaním žaloby, a ani po jej podaní možnosť prešetrovať,

či inak narábať s akýmikoľvek doplňujúcimi informáciami k udalosti (úrazu), keďže žiadne informácie
nemal k dispozícii, nakoľko mu žalovaný neposkytol súčinnosť v tomto smere. Žalobca si však na margo
žiadosti z PZ v Trnave (v súvislosti s policajnou činnosťou) nechal vypracovať Správu z vykonania
kontroly zdravotnej dokumentácie u viacerých jeho poistených (vrátane žalovaného), ktorí v rovnakom
období ako žalovaní mali úraz a predkladali lekárske nálezy od p. MUDr. V.. Uvedenú správu vyhotovil

dňa 23.06.2016 posudkový lekár žalobcu, a to MUDr. K. E.. Posudkový lekár bol poverený vykonať
kontrolu zdravotnej dokumentácie vrátane odbornej dokumentácie na zistenie rozsahu poškodenia zo
zhotovených rtg. snímok u osôb podľa zoznamu. Kontrolu vykonal p. MUDr. E. dňa 21.06.2016 a
výsledkom tejto kontroly o. i. u žalovaného bolo nasledovné: ,,rtg. snímok neprezretý, nie je prítomný v
archíve, avšak bol vykonaný - existuje záznam v systéme RDO - s popisom - bez traumatických zmien

zobrazeného skeletu.“

21. Kontrola preukázala, že RTG snímky u viacerých poistených zo zoznamu buď absolútne chýbali
(údajne ich u seba majú pacienti) alebo v systéme RDO sa k rtg. snímke nachádzal iba popis, ktorý pri
niektorých chýbajúcich RTG snímkach ani nebol prítomný, čím bolo v podstate posudkovému lekárovi

znemožnené vykonať riadnu kontrolu. Žalobca konštatuje, že v zdravotnej dokumentácií poistených zo
zadaného zoznamu, a teda najmä u žalovaného, boli výrazné nezrovnalosti. Z vykonanej kontroly však
vyplýva jedno a to, že väčšina RTG snímok pri kontrolovaných poistených (klientoch) v súvislosti s
ich ,,úrazmi“ chýbala a domnieva sa, že RTG snímok žalovaného absentoval už v čase, keď žalovaného
žiadaliosúčinnosť.Vsúvislostisuvedenýmsidovolídaťdopozornostikonanie,ktorésatýkaobdobného

prípadu, kde boli zaznamenané rovnako tak rozporné podklady pre vyplatenie poistného plnenia, pričom
však konajúci súd konštatoval, že k zlomenine nedošlo, vyriešil rozpor v dokumentoch, a vyjadril sa
aj k tomu, že výška poistného plnenia je rôzna a závisí od druhu poranenia, resp. úrazu. Prípad
žalovaného teda nie je ojedinelý, nakoľko pán MUDr. V. vo viacerých prípadoch vydal lekársky nález,na ktorého nesprávnosť sa prišlo až dodatočným šetrením a vyžiadaním si dodatočných lekárskych
nálezov, či vyšetrení. V rozsudku sa s uvedeným súd nijak nezaoberal, a preto si týmto dovoľuje v
záujme zachovania právnej istoty, konajúcemu súdu navrhnúť, aby sa pri jeho rozhodovaní oboznámil i

s konaním vedeným na OS DS pod sp. zn. 9C/290/2015 v spojení s konaním vedenom na KS TT pod sp.
zn. 10Co/62/2019. V konaní sp. zn. 9C/290/2015 na totožnom súde - Okresný súd Dunajská Streda v
spojení s konaním sp. zn. 10Co/62/2019 na Krajskom súde v Trnave, boli žalobcom tvrdené skutočnosti
(o. i. o lekárskych nálezoch MUDr. V.) preukázané a príslušný súd sa s nimi dostatočne vysporiadal.

22. Ustanovenie § 799 OZ pojednáva o povinnostiach poisteného, a teda vo svojom odseku 2 neurčuje,
čo je žalobca povinný skúmať, tak ako to dôvodí konajúci súd. Pri uvedenom je dôležité poznamenať,
že z predložených dokumentov prvotne žalobca nemal pochybnosť o tom, či má žalovanému plniť
alebo nie, táto sa objavila neskôr na základe už spomenutých skutočností. Keďže ustanovenie § 799
OZ neurčuje, akú udalosť má žalobca skúmať, resp. prešetrovať, neobsahuje ani žiadnu zmienku o
tom, že žalobca má, ak sa objavia skutočnosti, ktoré mu neboli (bez jeho viny) v čase poskytnutia

plnenia známe, zo zákona zakázané dodatočne šetriť. Ide o zákonom aprobované konanie žalobcu.
Ak dodatočným preskúmavaním zdravotných dokumentov došlo k pochybnostiam, žalobca môže tieto
prešetriť, prípadne si vyžiadať i súčinnosť žalovaného, a to za účelom odstránenia rozporov, ktoré
mimochodom doposiaľ neodstránil ani konajúci súd. Ak o. i. existuje relevantný dokument preukazujúci,
že k úrazu, ktorý uviedol žalovaný vôbec nedošlo, a že poistné plnenie bolo vyplatené bez právneho

dôvodu, žalovaný si môže nárokovať vrátenie vyplateného poistného plnenia, a to titulom bezdôvodného
obohatenia.

23. V ustanovení § 797 ods. 3 OZ je upravená splatnosť poistného plnenia. Poistné plnenie je splatné do
pätnástich dní po skončení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu, v akom je poisťovateľ povinný

plniť. Vyšetrenie vykonáva poisťovateľ a v jeho rámci zisťuje predovšetkým rozsah svojej povinnosti
plniť.Dobu,poktorúmôžepoisťovateľvykonávaťvyšetrenie,zákonsícepriamonestanovuje,avšak,ako
uvádza§797ods.3OZ,vyšetreniesamusívykonať„bezzbytočnéhoodkladu“,t.j.bezneodôvodnených
prieťahov a v rozsahu potrebnom na riadne zistenie dôvodu a výšky plnenia. Žalobca uvedené aplikoval,
a teda poistné plnenie poskytol. Následne však, ako už bolo viackrát spomenuté, zistil rozpory v

žalovanom uvádzaných skutočnostiach, ktoré bolo nutné vyšetriť, a tak započal dodatočné vyšetrenie
tohto úrazu, o čom bol žalovaný upovedomený.

24. Ustanovenie § 797 ods. 2 OZ predpokladá, že poisťovateľ vyšetrenie skončí spravidla do jedného
mesiaca po dni, kedy sa o poistnej udalosti dozvedel, a ak vyšetrenie trvá dlhšie ako jeden mesiac,

môže poistený požiadať o primeraný preddavok na poistné plnenie. Od okamihu, keď skončí vyšetrenie
poisťovateľa, plynie 15-dňová lehota na výplatu plnenia a po jej uplynutí sa poisťovateľ dostáva do
omeškania (§ 517 OZ). Splatnosť poistného plnenia je teda stanovená pevnou lehotou, ale jej začiatok je
viazaný na subjektívne okolnosti na strane poisťovateľa, ktorý vykonáva vyšetrenie, pre ktoré nie je doba
trvaniapredpísaná,alejehodĺžkazávisíodkonkrétnychokolnostídanéhoprípadu.Ztohovšaknemožno

vyvodzovať, že vyšetrenie poisťovateľa by mohlo prebiehať po značne dlhú dobu niekoľkých mesiacov
alebo dokonca rokov, to neprichádza do úvahy. Pripomína, že pri poskytnutí poistného plnenia, nemal
žalobca žiadne pochybnosti, keďže tieto sa začali objavovať neskôr v závislosti od novoobjavených
okolností prípadu.
25. Z hľadiska doposiaľ spomenutého uvádza, že pre vznik bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods.

1 OZ je rozhodujúce to, že došlo k obohateniu určitej osoby na úkor iného a pre toto obohatenie nebol
právom uznaný dôvod, t. j. išlo o bezdôvodné obohatenie a nie je významné, či skutočnosť, na základe
ktorej došlo k obohateniu, zavinil obohatený alebo k jeho obohateniu došlo napr. nesprávnym postupom
lekára, t. j. inej osoby (Ro NS ČR z 18. 5. 1999, sp. zn. 33 Cdo 973/1998).

26. Zastáva názor, že pre vznik bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník vyžaduje objektívnu
skutočnosť, a síce to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných dôvodov. Je
irelevantné, či k bezdôvodnému obohateniu u povinného subjektu došlo v dôsledku konania tretej osoby,
a tak neobstojí argument, že žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za nesprávne stanovenú diagnózu.

27. Na základe všetkých doposiaľ uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu v
celom rozsahu.28. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§

219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny.

29. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 924,98 eur s 8,25% ročným úrokom z omeškania
počítaným zo sumy 924,98 eur od 06.02.2014 do zaplatenia, titulom nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa žalovaného získaného plnením žalobcom žalovanému bez právneho dôvodu a nárok

veriteľavočidlžníkovinaúrokyzomeškaniapeňažnéhodlhu.Súdprvejinštanciežalobuakonedôvodnú,
prenepreukázanievznikuuplatnenéhonárokuzamietolažalovanémupriznalplnúnáhradutrovkonania.

30. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom
na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie, na základe

vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil,
v dôsledku čoho žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

31. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Nakoľko tu však bol i nesúhlas

žalobcu s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a
podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie s ktorými sa nevysporiadal
súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje
za potrebné doplniť nasledovné:

32. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam o neunesení dôkazného bremena žalobcu preukázať skutočnosti
rozhodné pre preukázanie jeho nároku uplatneného v tomto konaní odvolací súd uvádza:
33. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať
(1). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (2).

34. Charakteristickým znakom pre plnenie bez právneho dôvodu je skutočnosť, že niekomu bolo
niečo dané, alebo bolo v prospech niekoho konané, pričom touto činnosťou došlo k nadobudnutiu

majetkových hodnôt, prípadne nedošlo k zníženiu majetkových hodnôt obohateného, ku ktorému by inak
došlo, pričom išlo, napríklad o plnenie v omyle, alebo, ak šlo o plnenie neexistujúceho dlhu. Aktívne
legitimovaným na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho bolo
bezdôvodné obohatenia získané; jeho povinnosťou je preukázať, že je účastníkom hmotnoprávneho
vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

35. V prejednávanej veci bolo nesporným, že žalobca na základe poistnej zmluvy číslo 6571076647 zo
03.09.2012 v súvislosti s poistnou udalosťou na strane žalovaného (zlomeninou pravého zápästia), ku
ktorej došlo pri páde žalovaného dňa 07.03.2013, vyplatil žalovanému dňa 31.05.2013 titulom poistného
plnenia za čas nevyhnutného liečenia úrazu vo výške 124,98 eur a dňa 21.06.2013 titulom poistného

plnenia za pripoistenie dennej dávky v prípade dočasnej práceneschopnosti vo výške 800 eur. Podľa
tvrdení žalobcu uvedených v žalobe však žalovaný pri páde dňa 07.03.2013 neutrpel zlomeninu pravého
zápästia a tak žalobca plnil (vyplatil poistné plnenie v sume 924,98 eur) žalovanému bez právneho
dôvodu a preto vznikla žalovanému povinnosť takéto plnenie žalobcovi vydať. Na to, aby bol žalobca v
spore úspešný musel preukázať, že jeho skutkové tvrdenie o tom, že žalovaný pri páde dňa 07.03.2013

neutrpel zlomeninu pravého zápästia je pravdivé. Išlo totiž o skutočnosť významnú podľa hmotného
práva pre rozhodnutie vo veci.36. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu, že pri páde dňa 07.03.2013 neutrpel zlomeninu pravého
zápästia účinne poprel (§ 151 ods. 2 CSP) - žalobu žiadal zamietnuť ako nedôvodnú a na svoju
obranu uviedol, že podľa ním predložených lekárskych správ utrpel zlomeninu pravého zápästia,

čomu zodpovedal aj ošetrujúcim lekárom stanovený spôsob a dĺžka trvania jeho liečby. Žalobca na
preukázanie svojho skutkového tvrdenia v podstate predložil len lekársky nález MUDr. D. L., Nemocnica
s poliklinikou Dunajská Streda, a. s., RTG oddelenie zo 07.03.2013, ktorá v popise RTG snímku pravého
zápästia žalovaného zo 07.03.2013 konštatuje, že toto je bez známok fraktúry. Samotnú RTG snímku
popisovanú touto lekárkou nebolo možné zabezpečiť, nakoľko táto sa stratila. Žalovaný svoju obranu

zakladal na lekárskej správe MUDr. X. V. chirurga zo 07.03.2013, ktorý konštatoval, že žalovaný pri páde
dňa 07.03.2013 utrpel zlomeninu rádia v typickom mieste bez dislokácie a takéto poškodenie zdravia
žalovaného liečil do 06.05.2013, keď bola liečba úspešne ukončená, ako aj na záveroch znaleckého
posudkučíslo30/2016,vypracovanéhovMUDr.GustávomŠkodáčkom,znalcomzodboruzdravotníctva
farmácia, odvetvie chirurgia traumatológia v konaní vedenom Okresným súdom Dunajská Streda pod
spisovou značkou 6C 33/2014, ktorý jednoznačne nepotvrdil tvrdenie žalobcu podstatné pre rozhodnutie

vo veci a to, že žalovaný dňa 07.03.2013 pri páde neutrpel zlomeninu pravého zápästia, práve naopak
znalec v znaleckom posudku na záver uviedol, že žalovaný mohol utrpieť prasklinu vretennej kosti bez
posunu úlomkov vpravo.

37. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné

skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou sporových strán. Sporová strana má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha
tú sporovú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a
sporovou stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú.
Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že v konaní budú

preukázané jej tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia je procesný neúspech sporovej strany. Účelom
tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá
skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t. j. kedy
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver, ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že
táto skutočnosť nenastala.

38. Pokiaľ teda vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno svojho tvrdenia o skutočnosti rozhodnej podľa hmotného práva pre rozhodnutie
vo veci a to konkrétne, že žalovaný v prípade dňa 07.03.2013 neutrpel zlomeninu pravého zápästia,
nakoľko z vykonaného dokazovania takéto tvrdenie nebolo možné uznať / vyhodnotiť za pravdivé

(pre poriadok je potrebné dodať, že výsledky hodnotenia dôkazov neumožňovali prijať záver ani o
jeho nepravdivosti, čo však nebolo v prejednávanej veci podstatným, nakoľko dôkazné bremeno na
preukázanie skutkového tvrdenia na ktorom spočíval vznik nároku žalobcu uplatnený v tomto konaní - že
žalovaný zlomeninu neutrpel, spočíval práve na žalobcovi), jeho záver o neunesení dôkazného bremena
žalobcu a s tým spojeného procesného neúspechu žalobcu v konaní je potrebné považovať za vecne

správny. Iba lekársky nález MUDr. D. L., Nemocnica s poliklinikou Dunajská Streda, a. s., RTG oddelenie
zo 07.03.2013, ktorá v popise RTG snímku pravého zápästia žalovaného zo 07.03.2013 konštatuje,
že toto je bez známok fraktúry bolo na preukázanie pravdivosti takýchto skutkových tvrdení žalobcu
nepostačujúce a v prospech žalobcu nevyznieva ani znalecký posudok MUDr. Gustáva Škodáčka.
Samotný žalobca vyhodnotil znalecký posudok použitý súdom prvej inštancie ako nejednoznačný

potvrdiť skutkové tvrdenia žalovaného (že k zlomenine došlo je uvedené ako predpoklad/možnosť), že
pri jeho úraze došlo k zlomenine avšak zo znaleckého posudku nemožno prijať ani ten jednoznačný
záver, ktorý bol pre konanie rozhodujúci, že ku zlomenine zápästia nedošlo.

39. Na vyššie uvedenom nemôže zmeniť ani tá skutočnosť, že žalovaný sa nedostavil na vyšetrenie,

na ktoré ho žalobca vyzval, resp. ani to, že MUDr. K. E. posudkový lekár ktorý bol poverený vykonať
kontrolu zdravotnej dokumentácie vrátane odbornej dokumentácie na zistenie rozsahu poškodenia zo
zhotovených rtg. snímok u osôb podľa zoznamu, pričom kontrolu vykonal p. MUDr. E. dňa 21.06.2016
a výsledkom tejto kontroly o. i. u žalovaného bolo nasledovné:,,rtg snímok neprezretý, nie je prítomný
v archíve, avšak bol vykonaný - existuje záznam v systéme RDO - s popisom - bez traumatických

zmien zobrazeného skeletu.“ Uvedené opäť nepotvrdzuje tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný dňa
07.03.2013 neutrpel zlomeninu zápästia. Podozrenia a pochybnosti ohľadom nálezu MUDr. V. týkajúce
sa žalovaného, pokiaľ nie sú preukázané, sú ako dôkaz nepostačujúce. Na uvedenom nemôže ničzmeniťanito,ževinýchprípadoch(netýkajúcichsažalovaného)mohlibyťpochybnostiohľadomnálezov
MUDr. V. preukázané.

40. Neobstojí ani námietka žalobcu, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania (najmä
znaleckého posudku) dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaný pri páde dňa 07.03.2013 utrpel
zlomeninu pravého zápästia a to z dôvodu jej nepravdivosti. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca
nepreukázal svoje skutkové tvrdenie podstatné pre rozhodnutie vo veci a to, že žalovaný pri páde dňa
07.03.2013 neutrpel zlomeninu pravého zápästia a z tohto dôvodu poistné plnenie mu poskytnuté za

takúto poistnú udalosť nebolo plnením žalobcu žalovanému bez právneho dôvodu pre ktorý dôvod by
žalovanému vznikla zákonná povinnosť (§ 451 OZ) na jeho vydanie.

41. S ostatnými námietkami žalobcu sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

42. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
rozhodol i o náhrade trov konania.

43. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok
na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

44. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).