Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. júl 2021

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25Cb/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120427253
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:6120427253.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne Generali Poisťovňa, a.

s., so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, zastúpenej AK Balara, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Košická 5590/56, IČO: 36 858 528, proti žalovanej AXA pojišťovna a.s., so sídlom
Evropská 810/136, Praha 6 - Vokovice 160 00, Česká republika, Identifikační číslo: 28195604, konajúcej
prostredníctvomAXApojišťovnaa.s.,pobočkapoisťovnezinéhočlenskéhoštátu,sosídlomvBratislave,
Krasovského 3986/15, IČO: 36 857 521, zastúpenej CLS Čavojský & Partners, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Zochova 6-8, IČO: 36 854 972, o zaplatenie 562,80 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 562,80 eura s príslušenstvom a náhradu
trov konania. Návrh odôvodnila tým, že 04.05.2019 došlo ku škodovej udalosti medzi jej poisteným a
poistenýmužalovanej.Otejtoškodovejudalostispísalijejúčastnícisprávuonehode,zktorejvyplýva,že
vozidlo A odbočovalo doľava a vozidlo B do neho zozadu narazilo. Motorové vozidlo, ktoré je predmetom

poistenia u žalobkyne bolo následne opravené a za opravu bola vystavená faktúra č. 9121900883
v sume 1.455,61 eura. Oznámením z 01.07.2019 žalobkyňa oznámila poistenému, že predmetnú
faktúru uhradila v sume 1.290,61 eura na účet spoločnosti zabezpečujúcej opravu motorového vozidla.
Žalobkyňa potom kontaktovala žalovanú listom zo 04.07.2019 a žiadala ju o refundáciu škody, ktorá
bola spôsobená jej poistencovi, a ktorú zaplatila, keďže na ňu prešlo právo na náhradu škody. Žalovaná
listom z 18.12.2019 zaslala žalobkyni oznámenie o vybavení poistnej udalosti, za základe ktorej uznala
škodu do výšky 727,80 eura z odôvodnením, že na vzniku škodovej udalosti majú podiel obaja jej

účastníci. S týmto záverom žalobkyňa nesúhlasila, pretože vinníkom bol vodič motorového vozidla,
ktoré bolo predmetom poistenia u žalovanej, a ktorý nedodržal bezpečnú vzdialenosť od pred ním
idúceho vozidla. Požadovala preto, aby jej bola doplatená suma 562,80 eura predstavujúca rozdiel
medzi vyplatenou sumou jej poistencovi 1290,61 eura a sumou refundovanou žalovanou 727,81 eura.
Tvrdenia preukazovala správou o nehode zo 04.05.2019, zápisom o poškodení vozidla, faktúrou č.
9121900883, oznámením žalobkyne o ukončení poistnej udalosti č. 2090240011, výpisom z banky,
listom označeným ako „refundácia“, listami žalovanej, ktorými potvrdila registráciu poistnej udalosti a

ktorým vybavila poistnú udalosť.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 01.12.2020 platobný rozkaz sp. zn. 25Up/1985/2020, ktorým
návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že po riadnom
prešetrení škodovej udalosti pristúpila k poskytnutiu čiastočného poistného plnenia žalobkyni, pretože

zohľadnila mieru spoluzavinenia poškodeného na dopravnej nehode. Mieru zavinenia oboch účastníkov
škodovej udalosti určila v rozsahu 50:50. Nesúhlasila so záverom žalobkyne v otázke určenia vinníka
škodovej udalosti. Z likvidácie poistnej udalosti totiž vyplynulo, že škodca jazdil na poistenom motorovom
vozidle za poškodeným, ktorý ale nedal znamenie o zmene smeru jazdy a keď začal odbočovať vľavo,
škodca neubrzdil a narazil do poškodeného vozidla. Škodca zrážke nedokázal včas zabrániť a včas

na prekážku, ktorú vytvoril poškodený, reagovať. Zo žiadneho predloženého dôkazu nevyplýva, že
škodovú udalosť zavinil škodca. Bola toho názoru, že škodovú udalosť riadne zlikvidovala, pričom riadne
žalobkyni oznámila dôvod poskytnutia len čiastočného plnenia.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení z 28.12.2020 zaujala stanovisko k odporu žalovanej. Poukázala na
to, že žalovaná nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia žalovanej, že poškodený je

spoluzodpovedný za vznik škodovej udalosti. Zo správy o nehode vyplýva, že vozidlo škodcu narazilo
do vozidla poškodeného, ktoré odbočovalo. Vozidlo, ktoré odbočuje musí nepochybne brzdiť, čiže vodič
jazdiaci za odbočujúcim vozidlom musel mať vedomosť o znižovaní rýchlosti vozidla jazdiaceho pred
ním. Škodca preto musel spomaliť rýchlosť, aby tým predišiel nehode, čo sa ale nestalo a do vozidla
poškodeného zozadu narazil. Je nepodstatné, či poškodený dával znamenie o zmene smeru jazdy,

pretože vodič jazdiaci za ním bol upozornený na zníženie rýchlosti. Príčinou škodovej udalosti tak bolo
jednoznačne nedodržanie bezpečnej vzdialenosti zo strany škodcu.

5. Žalovaná reagovala na vyjadrenie žalobkyne podaním z 03.03.2021. Nesúhlasila s názorom
žalobkyne o výlučnej zodpovednosti škodcu za zavinenie škodovej udalosti, pretože podľa nej je

potrebné skúmať aj ďalšie aspekty majúce vplyv na vznik, ako aj priebeh škodovej udalosti. Sám
poškodený uviedol, že odbočoval doľava, prudko brzdil a zozadu doňho narazilo auto. Poškodený
svojim spôsobom jazdy - prudkým brzdením a nesignalizovaním zmenu smeru jazdy vytvoril náhlu
prekážku ohrozujúcu a obmedzujúcu bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Nedodržanie bezpečnej
vzdialenosti je potrebné posudzovať v súvislosti s ostatnými relevantnými okolnosťami prípadu. Správa

o nehode v žiadnom prípade nie je jediným a smerodajným dôkazom určujúcim zavinenie.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 07.05.2021, na ktorom sa zúčastnili strany sporu, pričom zotrvali
na svojich písomných vyjadreniach. Na ďalšom pojednávaní konanom 18.06.2021 súd vypočul vodičov
motorových vozidiel, ktoré boli poškodené pri škodovej udalosti zo 04.05.2019. Svedok W., t. j. škodca v

rámci svojho výsluchu uviedol, že ak si dobre pamätá bol určený ako vinník škodovej udalosti, čo vyplýva
aj zo správy o nehode. Zároveň uviedol, že sa cíti byť vinný za škodovú udalosť, pretože vina je na tom
subjekte, ktorý neubrzdí. Nevedel však odpovedať na otázku, prečo potom hlásil poistnú udalosť tak, že
ide o spoluvinu 50:50. Pripustil, že za poškodeným išiel v kratšej vzdialenosti ako je povolená, pretože
v opačnom prípade by ubrzdil. Nevedel posúdiť, či poškodený dával znamenie o zmene smeru jazdy,

reagoval len na brzdové svetlá. Svedok V., t. j. poškodený v rámci svedeckej výpovede uviedol, že pri
odbáčaní na salaš Príroda prudšie zabrzdil, keďže sa náhle zjavila odbočka, čoho dôsledkom bolo, že
za ním idúce auto sa muselo vyhnúť na poľnú cestu a auto škodcu sa už nemalo kam vyhnúť a narazilo
doňho. Vinu zobral na seba, pretože spravil chybu prudším brzdením. S odstupom času si však myslí,
že podiel viny na tom mal aj škodca.

7. Posledné pojednávanie sa konalo 29.07.2021, pričom ešte pred jeho konaním strany sporu súdu
predložili zvukové nahrávky, ktorými vodiči motorových vozidiel (škodca a poškodený) hlásili vznik
škodovej udalosti sporovým stranám. Vodič V. žalobkyni oznámil, že škodovú udalosť hlási ako vinník.
V rámci popisu škodovej udalosti uviedol, že odbočoval doľava prudšie brzdil a zozadu auto nestihlo

pribrzdiť a narazilo dozadu. Na otázku, či priznáva zavinenie jeho vozidla uviedol, že dohodli sme sa,
že prevezmem zodpovednosť, takže áno. Vodič W. žalovanej hlásil, že s vodičom V. mali dohodnutú
spoluúčasť, pričom sa vodič V. priznal k spoluvine (vine). K priebehu škodovej udalosti uviedol, že išiel
za vodičom V., tento nedával zmenu smeru jazdy doľava, a preto nestihol dobrzdiť, nastala kolízia a
vodiči sa dohodli na spoluúčasti (50:50). Dohoda o spoluvine bola ústna. Na poslednom pojednávaní

strany sporu zotrvali na písomných podaniach.

8. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporný priebeh škodovej udalosti a v
nadväznosti na to oprávnenosť zníženia poistného plnenia zo strany žalovanej. Zvyšné tvrdenia nebolistranami sporu spochybnené, a teda sa považujú podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) za nesporné. V súlade s požiadavkou jasnosti a zrozumiteľnosti
rozsudku súd preto nepovažuje za potrebné skutočnosti uvedené v bodoch 1. až 7. opätovne opakovať.

9. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak poistený má proti inému právo na náhradu
škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré
mu poistiteľ poskytol.

10. Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov
a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej
škody.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o PZP“), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.

12. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej

poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

14. Podľa § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZCP“) účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať
svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a
podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu,

zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená
bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu
osobe,ktorániejeúčastníkomškodovejudalosti,jepovinnýotomtútoosobubezodkladneupovedomiťa
vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného
predpisu.

15. Podľa § 4 ods. 2 písm. l) vodič nesmie znížiť náhle rýchlosť jazdy alebo náhle zastaviť, ak to
nevyžaduje bezpečnosť cestnej premávky.

16. Podľa § 17 ods. 1 ZCP vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť,

aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním
zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví.

17. Podľa § 19 ods. 1 ZCP pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie
o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri

odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať
na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.

18. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Podľa správy o nehode došlo

04.05.2019 ku škodovej udalosti medzi vozidlom S. iXX, ktorého vodičom bol Q. V. a poisťovateľom
žalobkyňa a vozidlom V. 6, ktorého vodičom bol W. W. a poisťovateľom žalovaná. Zo správy o nehode
ďalej vyplýva, že vodič Q. V. odbočoval doľava a zozadu do neho narazilo vozidlo vedené W. W.. M.
S. iXX bolo následne opravené spoločnosťou AUTOPOLIS, a. s., ktorá za opravu vystavila faktúru č.9121900883 znejúcu na sumu 1.455,61 eura. Po odpočítaní spoluúčasti 165 eur bolo Q. V. poskytnuté
poistné plnenie v sume 1.290,61 eura. Žalovaná listom z 18.12.2019 ale žalobkyni poskytla plnenie len
v sume 727,81 eura, pretože uplatnila zníženie o 50 % zo sumy 1.455,61 eura z dôvodu spoluviny.

21. Samotná spoluvina nevyplýva zo správy o nehode, ktorú účastníci škodovej udalosti spísali
bezprostredne po škodovej udalosti, ku ktorej došlo 04.05.2019 v Stupave pri odbočke na salaš Príroda.
Avšak dohoda o zavinení medzi účastníkmi škodovej udalosti bola urobená, a to ústne, čo potvrdili obaja
účastníci škodovej udalosti stranám sporu v rámci hlásenia škodovej udalosti. Z telefonických nahrávok

ale vyplýva (bod 7. tohto rozsudku) rozdielne hlásenie zavinenia. Zatiaľ čo vodič W. W. žalovanej
nahlásil spoluvinu oboch účastníkov škodovej udalosti, vodič Q. V. uznal svoje zavinenie v plnom
rozsahu, pretože sa takto dohodli. Obaja vodiči, ako to vyplýva z ich výsluchov, škodovú udalosť hlásili
s určitým časovým odstupom; W. W. hlásil škodovú udalosť do dvoch týždňov, pretože odchádzal na
dovolenku a Q. V. po víkende, pretože nefungovala linka. Keďže obaja vodiči hlásili škodovú udalosť po
ubehnutí určitého času absolútne sa eliminuje faktor stresu, prípadného rozrušenia, či reakcií rodinných

príslušníkov (Q. V. mal v aute rodinu). Obaja mali dostatok času si premyslieť hlásenie škodovej udalosti.
V rámci výsluchu boli tieto hlásenia do istej miery modifikované tak, že W. W. priznal zodpovednosť
za škodovú udalosť s odôvodnením, že zodpovednosť je na tom, kto neubrzdí. Nevedel však vysvetliť,
prečo žalovanej hlásil spoluvinu. Vodič Q. V. zotrval na tom, že je plne zodpovedný za škodovú udalosť,
pretože prudko brzdil. K prevzatiu zodpovednosti ho primäla aj reakcia vodičky tretieho auta, ktoré sa

zúčastnilo manévrov na ceste, ale poškodené nebolo. S odstupom času ale uznal, že istý podiel viny
mal aj W. W..

22. Súd nemôže ignorovať vyhlásenia vodičov motorových vozidiel zúčastnených na škodovej udalosti
a ani ich hlásenia škodovej udalosti stranám sporu, pretože ide o subjekty, ktoré priamo svojimi zmyslami

vnímali vzniknutú udalosť. Súd a ani strany sporu sa škodovej udalosti nezúčastnili a škodová udalosť
je im sprostredkovaná len nepriamo cez jednotlivé dôkazy. Vychádzajúc z hlásenia škodovej udalosti
vodičmi motorových vozidiel a z výpovedí svedkov (vodičov) na pojednávaní má súd za to, že spoluvina
je daná. Vodič Q. V. počas celého konania trval na svojej zodpovednosti, túto nikdy nepoprel, pričom
ide o vodiča, ktorého motorové vozidlo bolo poškodené nárazom zozadu, a ktorý aj napriek tomu trval

na svojej zodpovednosti. Naproti tomu vodič W. W. síce v rámci výsluchu priznal zodpovednosť, ale to
neznamená, že uznal svoju výlučnú vinu na tejto škodovej udalosti. Súd sa prikláňa k jeho tvrdeniam
uvedeným v rámci hlásenia škodovej udalosti žalovanej, pretože toto hlásenie bolo urobené do dvoch
týždňov po škodovej udalosti, zatiaľ čo vyhlásenie na pojednávaní po dvoch rokoch od škodovej udalosti
a navyše W. W. ani nevedel vysvetliť rozdiel v hlásení. Ak by aj súd vychádzal z vyhlásení oboch vodičov

o ich 100 % zodpovednosti za zavinenie, dospel by rovnako k spoluvine.

23. Vyhlásenie vodičov škodovej udalosti následne súd premietol na situáciu na ceste. Vodič Q. V. nie
veľmi dobre orientovaný v mieste škodovej udalosti nesprávne vyhodnotil vzdialenosť odbočky na salaš
Príroda, ktorá sa zjavila náhle a musel prudko pribrzdiť a zastaviť, pustiť motorové vozidlá v protismere.

Pri tomto manévri zozadu doňho narazilo auto vedené W. W., ktoré nestihlo dobrzdiť. Rozpor medzi
svedkami bol aj v spôsobe účasti tretieho auta, zatiaľ čo Q. V. tvrdil, že tretie auto išlo za ním a pri
prudkom brzdení sa vystúpilo na poľnú cestu, W. W. tvrdil, že tretie vozidlo bolo prvé a zbrzdilo Q.
V.. Súd sa prikláňa k tvrdeniam Q. V., pretože inak by nastala nelogická situácia. Totižto Q. V. svoju
zodpovednosť prijal aj na základe reakcie vodičky motorového vozidla, ktoré prudkým brzdením donútil

sa vyhnúť na poľnú cestu. Ak by prudko brzdila vodička motorového vozidla pre ním a zbrzdila Q.
V. nevedno akú reakciu by mala táto vodička mať, aby Q. V. zobral zodpovednosť aj pod vplyvom
tejto reakcie na seba. Ak teda W. W. ako uviedol reagoval na brzdové svetlá reagoval tak na svetlá
motorového vozidla Q. V., ktorý prudko zabrzdil a zastavil. Prudké brzdenie Q. V. spôsobilo, že ani
vozidlo za ním by nestihlo bezpečne dobrzdiť a muselo sa vyhnúť na poľnú cestu. Q. V. preto svojim

konaním porušil pravidlá cestnej premávky, keď náhle zastavil, pričom si to nevyžadovala bezpečnosť
cestnej premávky - vyžadovala si to jeho náhla potreba odbočiť a keďže táto potreba bola náhla (ako
uviedol odbočka sa náhle zjavila) aj znamenie o zmene smeru jazdy (ak vôbec nejaké bolo, keďže ho
nemožno úplne vylúčiť a ani potvrdiť) bolo urobené na poslednú chvíľu. Q. V. tak ohrozil vodiča idúceho
za ním, ktorý sa mu musel vyhnúť na poľnú cestu. Ak Q. V. nepoznal dobre daný úsek cesty a nevedel,

kde presne je odbočka na salaš Príroda, nič mu nebránilo v pomalšej a opatrnejšej jazde, pri ktorej by
tak prudko brzdiť nemusel. Pravidlá cestnej premávky ale porušil aj W. W., ktorý nedodržal bezpečnú
vzdialenosť a potom, čo sa auto pred ním vystúpilo na poľnú cestu on už dobrzdiť nedokázal, t. j. po
vystúpení tretieho auta z cesty sa pred ním odkrylo zastavené auto Q. V.. Ide tak o reťazovú reakciu,v rámci ktorej každý nesie svoj podiel viny. Nebyť prudkého brzdenia Q. V. nemuselo sa auto jazdiace
za ním vyhnúť na poľnú cestu a auto jazdiace „nalepené“ na tomto prostrednom aute by nenarazilo.
Dodržiavaním bezpečnej vzdialenosti prostredného auta a aj W. W., by s najväčšou pravdepodobnosťou

obe vozidlá bezpečne zastavili za autom Q. V..

24. Podľa názoru súdu po zohľadnení účasti na spôsobení vzniknutej škody zodpovedajú obaja vodiči
motorových vozidiel za vzniknutú škodovú udalosť rovnako, t. j. spoluvina 50 : 50. Opis nehodového
deja uvedený v bode 23. tohto rozsudku korešponduje vyhláseniam vodičov uvedeným v bode 22.

tohto rozsudku, a preto žalovaná správne likvidovala poistnú udalosť, keď poistné plnenie z dôvodu
spoluviny znížila o 50 %. Žalobkyňa nepreukázala a z vykonaných dôkazov ani nemožno vyvodiť, že
za škodu zodpovedá výlučne D. W.. Žalobkyňa vykladá povinnosť dodržovať bezpečnú vzdialenosť
príliš izolovane, bez zohľadnenia skutkových okolností daného prípadu. Ak by súd sa stotožnil s
argumentáciou žalobkyne poprel by zmysel vnímania vodičov motorových vozidiel, ich hlásení a
výpovedí. Žaloba žalobkyne je preto v celom rozsahu nedôvodná a súd ju zamietol.

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p. Žalovaná bola v celom rozsahu úspešná, pretože súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu
zamietol. Súd preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu
100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením

po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.