Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/222/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210208263
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4210208263.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom vo veci žalobkyne: K. H., nar. XX.X.XXXX,

I. č.XX, XXX XX R., zast.: Mgr. Elena Szabóová, advokátka, Hlavné námestie 7, 940 01 Nové Zámky
proti žalovanej: SR - Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 166073, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava v
konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 953,91 EUR uplatnenej titulom náhrady škody z a s t a v u j e.

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná má právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa vo svojom podaní, ktoré označila ako: „Žaloba na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom“ z dňa 28.06.2010, ktoré doručila súdu dňa 06.07.2010, sa domáhala náhrady škody
v sume 2.433,18 EUR s prísl. až do zaplatenia a nemajetkovej ujmy v sume 36.500,- EUR s úrokom zo
meškania vo výške 8,5 % ročne od 18.11.2009 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia
a náhrady trov konania.

2. Splnomocn. práv. zást. žalobkyne, počas konania poukázala na to, že súdne konanie vedené na OS

KN v rozsahu 4 rokov od podania návrhu dňa 15.03.2002 do právoplatnosti rozhodnutia dňa 14.06.2007
je v rozpore s priemernou dĺžkou súdneho konania, a tým malo byť porušené jej právo na rozhodnutie v
primeranom čase. Ďalej dodala, že na vlastné náklady si musela vyhotoviť xerox-kópie podaní, listinných
dôkazov, že sa musela dostaviť na súd za účelom oboznámenia sa so spisom a vyhotovením kópií.
Rovnako poukázala na to, že neexistujú striktné ani externé pravidlá na výpočet nemajetkovej ujmy a tiež
uviedla, že súd porušil svoje povinnosti v zmysle § 42 ods. 3 O. s. p. a dopustil sa nesprávneho úradného
postupu... Žalobkyňa poukázala na porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR v súdnom konaní 6C/91/2002,

ktoré bolo dôsledkom nerozhodnutia v súdnom spore 5C/7/1999, keď nerozhodnutie núti žalobkyňu
zotrvať v podielovom spoluvlastníctve proti svojej vôli a tiež poukázala na to, že i Krajský súd Nitra
zrušil resp. zmenil rozhodnutie OS KN pod sp. zn. 5Co/301/200 s tým, že rozhodnutiami OS a KS uložili
povinnosť nad rámec zákona mimo jeho medzí, keď, podľa nej, nárok v konaní 6C/91/2002, nie je nárok
z bezdôvodného obohatenia, ale je nárok spoluvlastníka zo spoluvlastníckych práv, a preto nespĺňa
skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, na základe uvedených je zrejmé, že žalovaný v konaní
6C/91/2002 má mať v týchto nehnuteľnostiach podiel. spoluvlast. uskladnené svoje vlastné veci, čím

postup súdu v konaní 6C/91/2002 zasiahol aj do práv chránených čl. 19 Ústavy SR tým, že žalobkyňa
sa cítila ponížená nerovnosťou v prístupe k účastníkom a zvýhodňovaním protistrany, poukázala aj na
čl. 20 Ústavy SR, podľa ktorého vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký rozsah aj rovnakú
právnu ochranu. Napokon poukázala ešte na to, že ona ako osoba so zhoršeným zdravotným stavom,t. č. na invalidnom dôchodku musí znášať tieto útrapy. Súd podľa nej nezohľadnil výsledky trestného
konania pod sp. zn. 1T/19/2003, kedy došlo k masívnemu zhoršeniu vzťahov medzi účastníkmi. Za
ďalší nesprávny úradný postup označovala postup vo vzťahu k vráteniu SÚP za dovolanie, keď SÚP,

ktorý bol zaplatený dňa 07.05.2008 za dovolanie a bol uznaný ako neoprávnene vyrubený, napriek
tomu žalobkyňa musela žiadať o vrátenie a nedošlo k vráteniu bez žiadosti. O vrátenie SÚP žiadala
žalobkyňa spolu trikrát, a na základe toho došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Všetky uvedené
dôkazy sa majú nachádzať v súdnom spise 6C/91/2002 a na základe uvedených žiadala, aby súd
priznal nárok na náhradu škody v sume 1.497,27 EUR po čiastočnom späťvzatí. Ďalej súdu uviedla,

že v prípade, ak je legislatívne vákuum, čo sa týka uplatňovania nároku pred určitým konkrétnym
orgánom štátu, má za to, že je to riešené v základných článkoch CSP a to čl. 4 ods. 2. a podľa nej
§ 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 nemôže byť na ujmu občana v jeho základných právach. Splnomoc.
práv. zást. žalobkyne sa domnieva, že nárok na náhradu škody bol uplatnený konkrétne, vecne, ktorý
vyplýva zo súdneho konania 6C/91/2002 a má za to, že všeobecný súd je oprávnený o tejto otázke
rozhodnúť, tieto skutočnosti sú preukázané z obsahu tohto spisu, a to nesprávny úradný postup, resp.

konkrétna výška náhrady škody. Prijatá novela č. 412/2012 k zák. č. 514/2003 nemôže byť na ujmu
základných práv žalobkyne. Nemožno žalobkyni ukladať dodatočne splnenie povinností, ktoré sa spätne
splniť nedajú, len aby naplnila znenie § 9 ods. 1, 2 zák. 514/2003, ani voči nej vyvodzovať následky z
nesplnenia takýchto povinností. Podľa splnomoc. práv. zást. žalobkyne obsahom jej prednesu bolo totiž
základné zhodnotenie toho, ako sa strana žalobcu vysporiadala s námietkou konkrétnych nesprávnych

úradných postupov, s výškou uplatnenej škody aj s kauzálnym nexom, žaloba bola podaná aj po
splnení procesných podmienok, ktorými sú predbežné prerokovanie u žalovaného a dodržanie lehoty
na podanie žaloby, inak povedané, bola podaná včas a na príslušnom súde. Predmetom jej prednesu
bolo aj vyjadrenie k tomu, že nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného potupu majú v zmysle
hodnotenia súdu zrejme len procesne úspešní účastníci, keďže sú pri predbežne právnom posúdení

zmienil skutočnosť, že žalobkyňa bola v základnom konaní neúspešná. Ďalej menovaná uviedla, že vo
viacerých konaniach namietala, že zákon zveril rozhodovanie o náhrade škody z nesprávneho úradného
postupu v zmysle miestnej príslušnosti práve súdom, na ktorých táto škoda vznikla. Napriek tomu, že
táto zákonná úprava vzbudzuje pochybnosti o nezaujatom prejednaní žalôb v zmysle zák. 514/2003
všeobecne,jetátozákonnáúpravaplatnáažalobkyňarešpektujúctútoúpravupodalažalobunamiestne

a vecne, teda aj kauzálne príslušnom súde. Podľa menovanej žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno
vo vzťahu k škode a jej výške, túto škodu aj skutkovo odôvodnila, poukázala na jednotlivé zložky
nesprávneho úradného postupu, a nemala iný prostriedok nápravy vo vzťahu k nesprávnemu úradnému
postupu než domáhať sa svojich nárokov žalobou na súde. Vo vzťahu k námietke pover. zást. žalovanej
uviedla, že pokiaľ by sa malo vychádzať z tvrdenia žalovanej, že nie je možné nesprávnosť úradného

postupu hodnotiť v súdnom konaní absentovala by inštitúcia, ktorá je na takéto hodnotenie kompetentná,
a tým by sa strane sporov odňala možnosť nápravy v zmysle Dohovoru, ktorý zaručuje existenciu
spôsobilého prostriedku nápravy v prípadoch, že sa pochybenia opustili orgány štátu pri plnení svojich
úradných povinností a preto žiadala aby súd podanej žalobe vyhovel v plnom rozsahu po čiastočnom
späťvzatí a zaviazal žalovanú nahradiť žalobkyni škodu vo výške 1.479,27 EUR s úrokom z omeškania

vo výške 8,5% ročne od 18.11.2009 do zaplatenia, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 36.500,- EUR
s úrokom z omeškania vo výške 8,5% od 18.11.2009 do zaplatenia a nahradiť žalobkyni trovy vo
výške 100% preukázaných trov konania a právneho zastúpenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

3, Samotná žalobkyňa súdu uviedla, že na č. l. 165 súdu predložila svoje vyjadrenie na záver, kde
okrem iných je uvedené, že na podanej žalobe trvá v plnom rozsahu v znení s vyjadreniami, žiadosťami
a námietkami, ktoré jednoznačne preukazujú opodstatnenosť žaloby, uplatnené nároky sú vyčíslené k
18.11.2009, žaloba je z dňa 28.6.2010 a preto na uvedený nárok sa vzťahuje 514/2003 s vyjadreniami
žalovanej nesúhlasím, nakoľko sú v rozpore s Obč. zák., so zák. č. 514/2003, ako aj s právnym

poriadkom SR a strana poškodená je uvedená do omylu. popieram skutkové tvrdenia žalovanej, ktoré
iba preukazujú na nevyhnutnosť, aby vo veci rozhodol súd s poukazom na § 151 ods. 1 CSP a poukázala
na to, že v konaní 6C/91/2002 žaloba bola podaná na vydanie BO, avšak súdy rozhodovali o peňažnom
plnení podľa § 123 Obč. zák. nad rámec žaloby v rozpore s § 139 ods. 2 Obč. zák. s právami väčšinovej
spoluvlastníčky. Z uvedeného vyplýva, že žaloba 6C/91/2002 bola podaná v rozpore s čl. 46 ods. 1

Ústavy SR, súdy rozhodoval nad rámec žaloby, ale aj nad rámec vlastných kompetencií v rozpore čl. 2
ods. 2 Ústavy SR. Týmto spôsobil škodu, ktorá je vyčíslená podľa 514/03, odkazujem na text príslušného
ustanovenia, že v žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý škodu spôsobil. Podľa nej sú splnenévšetkyatribútyzodpovednosti,poukazujemna§104zák.osudcoch,ozodpovednostištátu,poukazujem
na § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003, že zodpovednosti sa nemožno zbaviť, za stav, kedy odporca nepreukázal,
že škodu nezavinil, ani to nemôže preukázať, že bez právoplatného rozhodnutia v skôr začatom konaní

5C/7/1999 žalobu 6C/91/2002 mal zamietnuť s poukazom na § 139 ods. 2 Obč. zák., kedy súdy konali v
rozpore s princípom majorizácie, uprednostnili nároky menšinového spoluvlastníka v rozpore s právami
väčšinovej spoluvlastníčky. Poukazujem na nález ÚS SR v konaní 6C/91/2002 v 1T 19/03 návrh na
obnovu konania 1Nt 7/2014, čo bolo právoplatne zamietnuté s poukazom na 193 CSP, súd je viazaný
rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin. Navrhujem na záver, aby súd žalobe vyhovel v plnom

rozsahu a priznal náhradu trov konania.“

4. Poverená zamestnankyňa žalovanej súdu uviedla, že žiada, aby súd podanú žalobu zamietol,
nakoľko nie sú splnené podmienky pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe toho,
že všeobecný súd nie je oprávnený preskúmať správnosť úradného postupu, t. j. rozhodnutia iného
všeobecného súdu.

5. Súd sa počas pojednávania oboznámil s obsahom spisového materiálu podľa § 188 CSP ods. 1 a ods.
2 a zároveň konštatuje, že v súdnom spise na nachádzajú nasledovné písomné podania, na základe
ktorých súd vo veci konal, a to podaná žaloba žalobcu na č. l. 1-3 súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že
žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody a nemajetkovú ujmu, ktorá jej mala vzniknúť v súvislosti s

konaním 6C/91/2002, poukazuje na žiadosť poškodenej o predbežné prerokovanie nároku z č. l. 4-5, ku
ktorému pripojila podací lístok z 19.11.2009, potvrdenie čl. 6, písomné podanie - námietka podľa § 15, 8 -
opatreniepredsedusúdu,9-opätovnéprijatienávrhu,10-písomnépodaniesúdu,12-písomnépodanie
žalobkyne, 14 - 19 -písomné podanie súdu, vyjadrenie žalovanej 20-21, 22 - písomné podanie súdu, ÚZ,
24 - záznam o nazretí, 25 - písomné podanie žalobkyne, ÚZ 27, 28 - upov. o odročení a zrušení, 30 -

žiad. o odroč., písomné podanie súdu 32, 37-39 písomné podanie súdu, písomné podanie žalobkyne 40,
žalobkyňa poukázala na tom že si zvolila apz, ktoré plnomocenstvo predloží na pojednávaní, písomné
podaniesúdu41-45,47-potvrdenieoprideleníspisu,48úpravasudcu,49-vyjadreniežalovanej,písomné
podanie súdu 50-52, písomné podanie OP 53, písomné podanie žalovanej 55-56, upoved. o odročení
56-60, písomné podanie súdu 60-62, dopln. vyjadrenie MS SR 63, 70- námietka, písomné podanie 71,

ospravedl. žalovanej 72 s dopln. vyjadrením 73-77 v znení príloh 78-96, vyjadrenie obce R. o doručení
písomné podanie súdu zo strany žalovanej s doručenkou, vyj. žalovanej 98, 99 lek správa, ZP 100-101,
102-111 písomné podanie súdu s predvolaním.

6. Oboznamuje sa pripojený spis 6C/91/2002, X.. I. v zmysle podanej žaloby si uplatnil nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia 15.3.2002 o tomto návrhu bolo rozhodnuté rozhodnutím OS KN z
č. l. 30 vo veci samej, voči nemu bolo podané odvolanie, odvolací súd zmenil rozhodnutie OS tak,
že žalovaná p. Harisová bola zaviazaná uhradiť 12.563,- Sk so 17,6% p. a. úrokom z omeškania so
špecifikovaním ďalších úrokov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo ppl. dňa 14.6.2007. Medzitým bolo
podané odvolanie voči rozhodnutiu, KS zrušil rozhodnutie nepriznaním oslobodenia podľa č. kon.

6C/91/2002-273, následne spis postúpený KS - na č. l. 306 uznesenie OS KN potvrdilo, o tom, že
sa nepriznalo odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo ppl. dňa
2.4.2008. Následne NS SR rozhodol o odmietnutí dovolania č. kon. 1Cdo 48/2008-326 o zaplatene
súdnych poplatkov s tým, že rovnako rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania, rovnako išlo o
rozhodnutie vo veci 1Cdo 48/2008 z dňa 24.5.2009, oboznamuje sa rozhodnutie o vrátení súdneho

poplatku v sume 42,77 EUR p. odporkyni, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2010

7. Súd oboznamuje spis č. 8C/209/2009 obnovu konania s tým, že súd v konaní 8C/209/2009 zamietol
návrh na obnovu konania 6C/91/2002, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2011 v
spojení s uznes. KS NR 8Co 128/2011.

8. Ďalej sa oboznamuje 112 - písomné podanie žalobkyne, žiadosť o odročenie pojednávania 113,
poverenie Mgr. Kataríne Kunkelovej, 115-116 písomné podanie súdu 117, žiadosť o odročenie, 118-119,
písomné podanie žalovanej 120-122, ZP z 13.4.2016 - 123-132, písomné podanie súdu 134-138,
písomné podanie žalovanej 139-141, 142 - predložený technický preukaz žalobkyne, 143-147 148 ZP

z 3.5.2016, 152 - ÚZ, 153 písomné podanie súdu 154-155, ospravedlnenie 156, 157 -158 písomné
podanie súdu, 159-163, 164 - lekárske potvrdenie.9. V zmysle § 1 písm. a, písm. c zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2004
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platí,
že tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone

verejnej moci a rovnako upravuje podľa písm. c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a
právo na regresnú náhradu.

10. Na účely citovaného zákona podľa § 2 platí, že výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup
orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

11. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 514/2003 platí, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
V zmysle ods. 2 sa zodpovednosti podľa predchádzajúceho odseku nemožno zbaviť.
V ustanovení § 4 uvedeného zákona sú vymedzené orgány konajúci v mene štátu.

12. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku

rozhodnutia vydaného v tomto konaní, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

13. Na základe § 6 ods. 1 a ods. 2 uvedeného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným

orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa
odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný
prostriedokpodľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodné
osobitného zreteľa.

14. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona platí, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky....

15. V zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona platí, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať

len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

16. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,

môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

17. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.18. Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

19. Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

20. Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15

odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

21. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia
§ 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je dôvodná
a preto súd túto žalobu zamietol.

22. Žalobca môže vziať žalobu späť podľa § 144 CSP.

23. Ak je žaloba vzatá späť celkom podľa § 145 ods. 1 CSP, súd konanie zastaví.

24. Súd podľa § 146 ods. 1 CSP neprihliada k nesúhlasu žalovaných so späťvzatím, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo... pojednávanie, nakoľko v uvedenom konaní napriek dĺžke

konania do súčasnosti nedošlo k meritórnemu otvoreniu pojednávania, preto nebol potrebný ani súhlas
žalovaných so späťvzatím žaloby. Nakoľko vo veci nebol prítomný splnomoc. práv. zást. žalobcu, preto
súd neotvoril pojednávanie, v ktorom konaní do súčasnosti nebolo pojednávanie meritórne otvorené.

25.Súdkonanievčastiozaplateniesumy953,91EURuplatnenejtitulomnáhradyškodyzastavilnakoľko

žalobkyňa počas konania na pojednávaní dňa 03.05.2016 na č. l. 151-2 súdneho spisu zobrala späť
žalobu v časti o zaplatenie sumy 953,91 EUR titulom náhrady škody a uviedla, že trvá už len na nároku
v sume 1.479,27 EUR a preto súd konanie v tejto časti v dôsledku rozhodol podľa § 144 v spojení s
§145 ods. 1 CSP.

26. Žalovaná s vyššie uvedeným čiastočným späťvzatím žaloby zo strany žalobkyne po meritórnom
otvorenípojednávaniasvojimpísomnýmpodanímzdňa18.05.2016nač.l.158 súdnehospisusúhlasila.

27. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na náhradu škody v sume 1.479,27 EUR a nemajetkovej ujmy
v sume 36.500,- EUR na tom základe, že v súdnom konaní, ktoré bolo zahájené dňa 15.03.2002 na

základe podanej žaloby žalobcu Ing. I. vedenom na OS KN pod sp. zn. 6C/91/2002 dňa 26.09.2006
rozhodol tak, že žalovaná bola zaviazaná na zaplatenie sumy 5.805,- Skk. V dôsledku podaného
odvolania Krajský súd Nitra zmenil rozhodnutie OS KN tak, že žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy
12.563,- Skk s prísl., ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2007. Následne vo veci
žalobkyňa podala dovolanie na NS SR, ktorý dovolanie odmietol.

28. Žalobkyňa doručila žalovanej SR, zast. Min. spravodlivosti SR svoje podanie: „Žiadosť poškodenej
o predbežné prerokovanie nároku podľa zák. č. 514/2003 Z. z.“ a o doručení súdu predložila xerox-
kópiu podacieho lístka o podaní zásielky dňa 19.11.2009 odosielateľa - účastníčky konania v procesnom
postavení žalobkyne, ktoré bolo adresované Min. spravodlivosti SR.

29. Ako je zrejmé z predloženého písomného podania žalobkyne a žalovanej na č.l. 73 súdneho spisu
žalobkyňa doručila žalovanej dňa 18.11.2009 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhraduškody, avšak podľa žalovanej neboli splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody ako
aj nemajetkovej ujmy v sume 36.2500,- EUR, preto žalovaná nárok žalobkyne neuspokojilo.

30. Podľa ustálenej judikatúry ÚS SR okrem iných napr. v konaní II. ÚS SR 467/2008 bolo ustálené, že v
zmysle zák. č. 514/2003 Z. Z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím št. orgánu,
alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR nie je absolútne, ale v záujme
zaistenia právnej istoty podlieha (podľa čl. 46 ods. 3 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR) zákonným
obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.

31. Podľa súdu v zmysle zák. č. 514/2003 Z. Z. v spojení s citovaným rozhodnutím ÚS SR (II. ÚS
SR 467/2008) platí, že štát zodpovedná za za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc,
musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona . Podmienkami vzniku tejto zodpovednosti sú:
a) výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej moci,
b) vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému,

c) príčinná súvislosť medzi a) a b).

32. Ad a) Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone
verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc. Štát v tomto prípade nezodpovedá len za konanie
vlastných štátnych orgánov, ale aj za konanie subjektov, na ktoré bol prenesený výkon verejnej moci.

Zodpovedným subjektom môžu byť preto i verejnoprávne inštitúcie, fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorej zákon zveril výkon verejnej moci (napr. notári, exekútori), pokiaľ uvedené subjekty
vykonávajú verejnú moc (rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb).

33. Ad b) Druhým predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody alebo
nemajetkovej ujmy uvedenej v ustanovení § 17 zákona . Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania podľa § 18 zákona
. Vznik škody musí preukázať
poškodený.

34. Ad c) Medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody, a samotnou škodou musí byť daná priama príčinná
súvislosť.

35. Zákon upravuje z hľadiska spôsobu,

akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje
zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym (nezákonným) rozhodnutím (§ 5 a § 6 zákona ). Druhý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9 zákona ). Zároveň je v rámci zákona samostatne upravená zodpovednosť
štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní (§ 7 zákona ), väzbe, treste alebo ochrannom opatrení (§ 8 zákona ).

36. Podľa súdu v prejednávanom prípade nebolo preukázané splnenie zákonnej podmienky podľa § 5
a § 6 zák. č. 514/2003 Z. Z. zo strany žalobkyne a to že právoplatné rozhodnutie súdu bolo zrušené
resp. aspoň zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Okresný súd vo veci rozhodol pod sp.
značkou 6C/91/2002, ktoré bolo zmenené a to navýšením priznanej sumy zo strany KS Nitra a následne
došlo zo strany NS SR rozhodol o odmietnutí dovolania č. kon. 1Cdo 48/2008-326 o zaplatene súdnych

poplatkov s tým, že rovnako rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania ani v jednom konaní nedošlo k
zmene alebo zrušeniu právoplatného rozhodnutia súdu. Žalobkyňa vo veci podala aj návrh na obnovu
konania, ktoré konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/209/2009 s tým, že súd zamietol
návrh na obnovu konania 6C/91/2002, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2011 v
spojení s uznes. KS NR.

37. Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní,
najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym
úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné
považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu. Z rovnakých
dôvodov ako pri nezákonnom rozhodnutí zákon nedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom „nesprávny

úradný postup“.

38. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter objektívnej
zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie). Štát teda zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci tými, ktorí v jeho mene vykonávali verejnú moc bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu
svojím zavinením alebo bez tohto zavinenia.

39. Podľa súdu v každom prípade sa musí preukázať splnenie podmienok zodpovednosti za
škodu. Vyššie uvedené podmienky zodpovednosti musí preukázať poškodený, ktorý v prípadnom
súdnom konaní o náhradu škody znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré zakladajú objektívnu

zodpovednosť štátu.

40. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a spoľahlivo nepreukázala vznik konkrétnej nemajetkovej
ujmy označovanú aj ako morálnu ujmu a to v priamej príčinnej súvislosti s namietaným nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom ako aj s jej presne verifikovateľnou výškou

predovšetkým z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov, ktoré nastali po
nezákonnom rozhodnutí a v dôsledku nesprávneho úradného postupu v živote žalobkyne s poukazom
na jej postavenie v rodine, v spoločnosti a podobne.

41. Žalobkyňa, ktorá sa domáhala uplatneného nároku uvedeného v tomto konaní musí nielen

konštatovať porušenie práva, ktoré nebolo preukázané, musí uniesť nielen dôkazné bremeno tvrdenia,
ale aj dôkazné bremeno že nemajetková ujma vznikla a že na jej uspokojenie nie je postačujúcim
zadosťučinením len konštatovanie porušenia práva, ospravedlnenie resp. iné formy satisfakcie, nakoľko
v tomto prípade sa jedná o až také závažné porušenie jej práv, ktoré je možné napraviť len priznaním
finančného zadosťučinenia. Pri tom všetkom musela žalobkyňa preukázať v rámci satisfakčnej funkcie

finančnej náhrady, že ňou požadovaná suma zabezpečí primerané zmiernenie, reálne preukázanej a
vzniknutej nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, tak aby to nebolo zdrojom
bezdôvodného obohatenia sa žalobkyne.

42. Podľa zistenia súdu žalobkyňa je dlhodobo poberateľkou invalidného dôchodku, ktorá skutočnosť

predstavuje pre ňu ne jednej strane zdroj pravidelného príjmu na zabezpečenie si svojich potrieb, avšak
počas konania nebolo preukázané zníženie resp. aspoň zmena jej spoločenskej angažovanosti sa na
verejnosti v dôsledku vedenia súdneho konania na OS Komárno pod sp. zn. 6C/91/2002.
43.Okolnosťouvylučujúcouzodpovednosťzaškodujezavineniesamotnéhopoškodeného.Vniektorých
prípadoch nemožno vylúčiť ani podporné použitie ustanovenia § 441 OZ o zavinení poškodeného (pozri § 25 ods. 1 zákona ).

44. Zákonom č. 412/2012 Z. z. došlo k
novele § 9 zák. č. 514/2003 Z. Z.

v nadväznosti na možnosť dotknutých osôb domáhať sa ochrany svojich práv v prípade prieťahov v
konaní pred súdom alebo iným orgánom, a to s využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia
§ 127 ods. 1 Ústavy SR . Otázku,
či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR , je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so
svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup
súdu (napr. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02). Rovnako v uvedenom judikáte sa poukázalo na to, že
dĺžka súdneho konania vrátane postupu súdu, by mali v „rozumnej miere“ zodpovedať intenzite faktorov,

ktoré môžu konanie predlžovať a v neposlednom rade správanie sa účastníkov má veľmi veľký vplyv
na dĺžku konania. Na základe uvedených je zrejmé, že zdĺhavosť konania a rozhodovania súdu je
sankcionovateľná len v tom prípade, keď sa o tomto návrhu nerozhodne do doby, ktorá ešte nie je v
rozpore s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a s účelom ústavného práva na súdnu ochranu ako to vyplýva aj zrozhodnutia Ústavného súdu SR nález z 7.11.2002 - PL. ÚS 25/01 podľa ktorého je prieťahom aj to, ak
v konaní súd veľmi rýchlo rozhodne a odvolací súd spis vráti z dôvodu, že je potrebné vec ešte došetriť.
Preto podľa súdu možno len súhlasiť s rozhodnutím ústavného súdu i v tom, že v snahe maximálne

urýchliť súdne konanie nemožno ísť tak ďaleko, aby rýchlosť konania mala alebo mohla mať za následok
porušenie základných zásad obč. práva a to práva na spravodlivý proces. Preto v zmysle čl. 6 Dohovoru
má právo na spravodlivý proces v demokratickej spoločnosti také významné miesto, že ho nemožno
obetovať účelu, ktorý posväcuje zákonné ustanovenie maximálnej lehoty na rozhodnutie súdu.

45. Súdne konanie na základe uvedených nie je kompetentný preskúmať všeobecný súd v
konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. ,ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na
podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, jednak že by existovalo niekoľko orgánov,
ako Ústavný súd SR tak aj všeobecné súdy, čo samozrejme nemôže platiť, ktoré by boli oprávnené v tom
istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska v zákone nedefinovaného obsahu pojmu do

najmenších podrobností, avšak podľa súdu treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska
účelu k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.

46. Vzhľadom na uvedené zákon výslovne ustanovuje, že všeobecný súd môže pristúpiť k
priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z. až v prípade, ak o existencii prieťahov v konaní bolo právoplatne rozhodnuté
v inom konaní, a to buď v rámci disciplinárneho konania, v konaní pred Európskym súdom pre ľudské
práva, alebo v konaní pred Ústavným súdom SR.

47. Súd podanú žalobu vo vzťahu k súdnemu konaniu vedenému na OS Komárno pod spis. značkou 6

C91/2002 zamietol s poukazom na to, že žalobkyňa v podanej žalobe nepreukázala splnenie zákonných
podmienok na priznanie uvedeného nároku a to, že došlo ku konštatovaniu nesprávnosti úradného
postupu zo strany súdu v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003, podľa ktorého možno vychádzať len z
výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa

dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

48. Súd vo svojom rozhodnutí prihliadol k novele § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. Z., ktorá vo svojich
prechodných a záverečných ustanoveniach explicitne neupravila, ale ani nevylúčila aplikáciu citovaného
ustanovenia zákona po novele zák. č. 412/2012 Z. Z. (účinného od 01.01.2013) ako podmienky, podľa
ktorej pri posúdení nesprávneho úradného postupu možno vychádza len z výsledkov vybavovania

sťažností..., z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, z rozhodnutia ESPĽP o
tom, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. rozhodnutia ÚS SR
o ústavnej sťažnosti. Záverom podľa súdu aj bez tejto úpravy (9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. Z. po novele)
platilo, že bolo objektívne vylúčené, aby všeobecné súdy mohli rozhodnúť o vlastnom nesprávnom
postupe ak sa tohto dopustili okresné súdy a už vonkoncom bolo vylúčené aby sa všeobecné súdy

vysporiadali pred svojim rozhodnutím napr. v konaní, ktoré bolo zahájené na OS, následne bolo podané
odvolanie a za predpokladu, že sa podalo aj dovolania na NS SR aby posudzovali postup všetkých
týchto súdov a v závislosti od svojich zistení, tak ako tomu bolo aj v tomto konaní keď Okresný súd
Komárno vo veci rozhodol pod sp. značkou 6C/91/2002, ktoré bolo do právoplatnosti zmenené KS Nitra
a následne došlo zo strany NS SR k odmietnutiu dovolania č. kon. 1Cdo 48/2008-326. Preto podľa

súdu je vylúčené aby OS rozhodol na základe vyššie uvedených skutočností v zmysle zák. č. 514/2003
Z. Z. a priznal či už náhradu škody tak aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy čo by bolo porušením
princípu inštančnosti v postupe súdov.

49. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo
92/2011 str. 8).50. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

51. Vo vzťahu k námietkam zo strany žalobkyne, že v súdnom konaní 6C/91/2002 žaloba bola podaná
na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak súdy rozhodovali o peňažnom plnení podľa § 123 Obč.
zák. nad rámec žaloby v rozpore § 139 ods. 2 Obč. zák. s právami väčšinovej spoluvlastníčky je potrebné
uviesť, že súdy v občianskoprávnom konaní nie sú viazané právnou kvalifikáciou podanej žaloby len

uplatnenou sumou na zaplatenie a skutkovými okolnosťami za účelom zabezpečenia nezameniteľnosti
nároku o ktorom súd právoplatne rozhodol. Ďalej súd nemohol vyhovieť podanej žalobe ani na tom
základe, že nemožno vychádzať z domnienky žalobkyne v tom smere, že ak súd nerozhodol v lehote,
ktorá predstavuje podľa nej tzv. priemernú dĺžku súdneho konania, tým došlo k nesprávnemu úradnému
postupu. Podľa súdu je zrejmé, že ukazovateľ akým je priemerná dĺžka súdneho konania, predstavuje
len štatistický ukazovateľ bez zohľadnenia tzv. testu závažnosti v zmysle Nálezu ÚS SR 49/01 podľa

ktorého platí, že rýchlosť a účinnosť každého súdneho konania je objektívne podmienená charakterom,
ako aj právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, a mala by zodpovedať povahe náročnosti
veci a preto na tomto štatistickom ukazovateli nie je možné prijať zovšeobecňujúci záver o nesprávnosti
úradného postupu.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

53. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

54. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

55. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej strane
priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu z dôvodu že žaloba bola v plnom rozsahu zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).
Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať
sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.