Uznesenie Judgement was issued on Friday, July 2, 2021

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 6C/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6321201210
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Gál
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2021:6321201210.1

Uznesenie

Okresný súd Brezno, v právnej veci žalobcu Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, J., zast.
URBÁNI & Partnert, s.r.o., so sídlom AK Skuteckého 17, Banská Bystrica, proti žalovanému SEVIS,
a.s., IČO: 31 587 526, so sídlom Kuzmányho 8, Žilina, v konaní o určenie neexistencie záložného práva
medzi žalobcom a žalovaným, takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 11.06.2021.

o d ô v o d n e n i e :

1. Vo veci samej sa žalobca domáha toho, aby súd určil, že záložné právo k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve žalobcu, vedené Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre
k.ú. K., v prospech žalovaného ako záložného veriteľa, neexistuje a právny vzťah z tohto záložného
práva medzi žalobcom a žalovaným nie je daný. Dôvodom pre uplatnenie nároku na takéto určenie je
tvrdené premlčanie záložného práva, ktoré bolo zriadené vo vzťahu k záväzkom z troch zmlúv o pôžičke

z 30.11.2011, 30.07.2012 a 04.06.2013, uzavretých medzi žalovaným ako poskytovateľom pôžičky a
žalobcom ako prijímateľom pôžičky, v prípade tretej zmluvy o pôžičke bola prijímateľom pôžičky a teda
druhou stranou zmluvy spoločnosť Rusticana ZV, s.r.o., Lukavická č. 1367/19, Lukavica, IČO: 43 889
841. Ku každej zo zmlúv o pôžičke bola uzatvorená aj záložná zmluva, žalovaný ako záložný veriteľ
vo všetkých troch prípadoch zabezpečil svoju pohľadávku voči žalobcovi či uvedenej spoločnosti týmto
vecným právom k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobcu, vedeným na LV č. XXXX pre k.ú.

K.. Následne žalovaný ako veriteľ uzatvoril so žalobcom ako doterajším dlžníkom zmluvu o prevzatí dlhu,
a to vo vzťahu k prvej pôžičke z 30.11.2011, nastupujúcim dlžníkom bola spoločnosť Rusticana ZV, s.r.o.
uvedená vyššie. Táto spoločnosť mala zároveň so žalovaným uzavrieť ďalšiu zmluvu o prevzatí dlhu,
na základe ktorej došlo k prevzatiu dlhu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 30.11.2011 a zmluvy o prevzatí dlhu
z 31.12.2012, ďalej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 30.07.2012 a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 04.06.2013,
nastupujúcim dlžníkom mala byť spoločnosť Rusticana BB, s.r.o., Lukavická 1367/19, Lukavica, IČO:

43 890 334. Súčasťou posledne uvedenej zmluvy bolo aj vyhlásenie žalobcu ako ručiteľa, že preberá
ručenie za zaplatenie dlhu špecifikovaného v čl. III bod 1 tejto zmluvy pre prípad, že ho nastupujúci dlžník
neuhradí riadne a včas. Napokon došlo k uzatvoreniu zmluvy o prevzatí dlhu so spoločnosťou Rusticana
BB, s.r.o., so sídlom Lukavická 1367/19 Lukavica, IČO: 43 890 334, predmetom ktorej bolo prevzatie
všetkých uvedených záväzkov zo zmlúv o pôžičkách, resp. zmlúv o prevzatí dlhu, pričom nastupujúcim
dlžníkom mala byť tentokrát spoločnosť Gastro Rusticana, s.r.o., so sídlom Lukavická 1367/19 Lukavica,

IČO: 46 117 806. Aj v tejto zmluve zo dňa 28.12.2015 sa nachádzalo vyhlásenie žalobcu ako ručiteľa,
že preberá ručenie za zaplatenie dlhu špecifikovaného v čl. III bod 1 tejto zmluvy pre prípad, že ho
nastupujúci dlžník neuhradí riadne a včas.

2. V žalobe ďalej žalobca uviedol, že na základe zmluvného dojednania sa dlh stal okamžite splatným v
okamihu, keď sa nastupujúci dlžník zo zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 28.12.2015 dostane do omeškania

s úhradou splátok v sume viac ako 10 000,- Eur. Stalo s tak v mesiaci apríl 2016, v tento mesiac nastala
splatnosť dlhu priamo zo zmluvy o jeho prevzatí, splnením podmienky ustanovenej v jej zmluvnýchdojednaniach. Zo strany žalobcu síce došlo k uznaniu dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka,
avšak právny následok v zmysle tohto ustanovenia zákona má uznanie pri premlčanom dlhu vtedy, ak
ten, kto ho uznal, vedel o jeho premlčaní. Žalobca síce ako ručiteľ dňa 27.02.2020 podpísal dokument

s označením uznanie dlhu, v ktorom vyhlásil, že uznáva svoj dlh z titulu ručiteľského vyhlásenia, ktoré
poskytol žalovanému v zmluve o prevzatí dlhu zo dňa 28.12.2015, avšak žalobca vtedy nemal žiadnu
vedomosť o tom, že predmetný dlh je už premlčaný, ani z obsahu textu predmetného dokumentu
nevyplýva, že by si bol tejto skutočnosti žalobca vedomý. Z tohto dôvodu predmetné uznanie nemohlo
mať predpokladaný právny následok v podobe plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby. Žalobca je

vlastníkom nehnuteľností, na ktorých viazne záložné právo, zapísané aj na uvedenom liste vlastníctva
č. XXXX, pre k.ú. K. avšak je zrejmé, že záložné právo je premlčané, rovnako ako pohľadávka, ktorú
zabezpečuje, a preto sa žalobca domáha určenia jeho neexistencie.

3. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia z 11.06.2021 sa žalobca v konaní domáha toho,
aby súd žalovanému zakázal začať výkon záložného práva formou priameho predaja mimo dobrovoľnej

dražby a vo výkone záložného práva týmto spôsobom pokračovať, a to k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalobcu, ktoré sa nachádzajú v k.ú. K., obec K., okres O., vedené v katastri nehnuteľností Okresným
úradom Brezno, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX ako pozemok s parc. č. C-KN XXXX/X,.
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3 912 m2, pozemok s par. č. C-KN XXXX/X, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 3 848 m2, pozemok s parc. č. C-KN XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o

výmere 425 m2 a stavba so súp. č. XXX, koliba, postavaná na parc. č. C-KN XXXX/X, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 425 m2. Najmä mu má byť zakázané začať priamy predaj tretím osobám
podľa výberu žalovaného mimo dobrovoľnej dražby, domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa
osobitných zákonov, napr. v exekučnom konaní, príp. iným spôsobom.

4. K žalobe resp. následne k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca doložil listinné
dôkazy, a to najmä zmluvy o pôžičke, prvú zo dňa 30.11.2011 uzavretú s ním ako dlžníkom a
žalovaným ako veriteľom, na sumu 250 000,- Eur, ktorá mala byť v zmysle tejto zmluvy vrátená spolu
s príslušenstvom do 02.12.2012 (v zmysle uzavretého dodatku č. 1 z 30.11.2012 bola doba splatnosti
posunutá pre istinu 20 000,- Eur na deň 30.06.2013, zvyšnú časť dlžnej istiny do 02.12.2013 a úroky

do 28.12.2012 resp. 10.07.2013). V druhej zmluve o pôžičke s rovnakými účastníkmi zmluvy, ktorá
v doloženej kópii nie je datovaná, bola stanovená suma pôžičky na 100 000,- Eur, táto mala byť
žalobcom ako dlžníkom vrátená do jedného roka odo dňa poskytnutia pôžičky. Tretia zmluva o pôžičke
bola v zmysle doloženej kópie uzatvorená dňa 04.06.2013, dlžníkom v tomto prípade bola spoločnosť
Rusticana ZV, s.r.o., Lukavická č. 1367/19, Lukavica, IČO: 43 889 841, veriteľom bol znovu žalovaný.

Požičanou sumou malo byť 200 000,- Eur, so splatnosťou do 03.06.2016. Ku každej z týchto zmlúv o
pôžičke boli doložené aj záložné zmluvy uzavreté vždy v rovnaký deň ako zmluvy o pôžičke (v prípade
druhej pôžičky a druhej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam to malo byť 30.07.2012,
čo vyplýva až z doloženého návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, inak ani jedna kópia zmluvy o
pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva neobsahuje dátum). Predmetom zálohu boli vo všetkých

troch prípadoch nehnuteľnosti, vedené v prospech žalobcu ako výlučného vlastníka na LV č. XXXX pre
k.ú. K. (v prvej zmluve o pôžičke a v záložnej zmluve z 01.12.2011 celkom zrejme došlo k chybe v písaní,
keď tam uvedené nehnuteľnosti sú svojím označením zhodné s nehnuteľnosťami vedenými pre k.ú. K.,
napriek tomu zmluvy konštatujú k.ú. G., v prípade druhej zmluvy o pôžičke a druhej uzavretej zmluvy o
zriadení záložného práva z 30.07.2012 predmetom zálohu mali byť okrem uvedených nehnuteľností v

k.ú. K. aj nehnuteľnosti vedené na LV č XXXX. pre k.ú. G.. Tieto mali byť taktiež vo vlastníctve žalobcu. V
každej z uvedených zmlúv o pôžičke sa v čl. I zhodne uvádza, že tento zmluvný vzťah vzniká na základe
požiadavky dlžníka a zmluvné strany sa dohodli, že sa bude spravovať zákonom č. 513/1991 Zb.
(Obchodný zákonník).

5. Žalobca k žalobe resp. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doložil aj ďalšie listiny, a to
návrhy na vklad záložných práv vyplývajúcich z uzavretých zmlúv, ako sú uvedené vyššie, ďalej zmluvy
o prevzatí dlhu ako opísal vo svojej žalobe, súpis úhrad, realizovaných spoločnosťami Rusticana BB,
s.r.o. a Gastro Rusticana, s.r.o., písomnú výzvu na zaplatenie, adresovanú žalovaným žalobcovi ako list
zo dňa 10.08.2017, s konštatovaným celkovým dlhom 493 417,63 Eur. Doložený bol aj internetový výpis

z LV č. XXXX, pre k.ú. K. kde v prospech žalobcu ako výlučného vlastníka sú v reg. C vedené pozemky
s parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, ako aj stavba so súp. č. XXX, na parc. č. XXXX/X. Na LV je
zapísané trikrát aj záložné právo zo zmlúv o zriadení záložného práva, všetky v prospech spoločnosti
SEVIS, a.s., Kuzmányho 8, Žilina. Dátum vyhotovenia výpisu je 31.05.2021.6. Doložená bola napokon aj listina označená ako uznanie dlhu, v ktorej žalobca vyhlásil, že uznáva
svoj dlh z titulu ručiteľského vyhlásenia, ktorú poskytol spoločnosti SEVIS, a.s., Kuzmányho 8, Žilina dňa

28.12.2015 podľa zmluvy o prevzatí dlhu. Ako sa ďalej uvádza v tomto uznaní dlhu, vzhľadom na to, že
nastupujúci dlžník riadne neuhrádzal prevzatý dlh, bol dňa 13.07.2017 vyzvaný na splatenie celého dlhu,
za ktorý vyhlasovateľ prevzal ručenie. Žalobca zároveň vyhlásil, že uznáva svoj dlh voči spoločnosti
SEVIS, a.s., čo do dôvodu a výšky nasledovne:
Zo zmluvy o pôžičke z 30.11.2011, zo zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 31.12.2012, zo zmluvy o prevzatí

dlhu zo dňa 10.02.2015 a zo zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 28.12.2015, na istine 250 000,- Eur, kde
neuhradený zmluvný úrok za rok 2018 je 18 417,19 Eur a za rok 2019 25 000,- Eur, neuhradená istina
je 250 000,- Eur. Z právneho dôvodu, a to zmluvy o pôžičke zo dňa 04.06.2013, zmluvy o prevzatí dlhu
zo dňa 10.02.2015 a zo zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 28.12.2015, ide o sumu poskytnutej istiny 200
000,- Eur, z ktorej je neuhradená istina 194 000,- Eur, neuhradený zmluvný úrok za rok 2019 vo výške 9
169,98 Eur, teda uznáva dlh na istine 444 000,- Eur a na zmluvnom úroku 52 487,17 Eur. Celkom uznáva

dlh vo výške 496 487,17 Eur, pričom ide o stav k 31.12.2019. Uznanie je datované dňa 27.02.2020 v
K. a podpísané žalobcom.

7. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobca odôvodnil oznámením o začatí výkonu
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 19.05.2021, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 09.06.2021.

Ako žalobca uviedol, žalovaný mu týmto listom oznámil začatie výkonu záložného práva až po tom,
ako žalobca odvolal udelené splnomocnenie žalovanému a podal žalobu o neexistenciu záložného
práva. Pritom žaloba o neexistenciu záložného práva bola podaná z dôvodu, že záložné právo,
ako aj pohľadávka, ktorá je týmto záložným právom zabezpečená, neexistujú, a to v dôsledku
uplatnenej námietky premlčania zo strany žalobcu. Neodkladné opatrenie má byť nariadené, aby

bola zabezpečená rýchla, aj keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá má zabrániť
nepriaznivým následkom, ktoré by pred a po dobu súdneho konania vo veci samej mohli nastať. Výkon
záložného práva zo strany žalovaného je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, má byť realizované
priamym predajom mimo dražby, napriek skutočnosti, že žalobca pred týmto oznámením žalovaného
riadne písomnou formou odvolal splnomocnenia, ktoré mu udelil v súvislosti s výkonom záložného práva

formou priameho predaja mimo dobrovoľnej dražby a tieto odvolania splnomocnení žalovaný prevzal
dňa 23.04.2021. Rozpor s dobrými mravmi nastal teda z dôvodu premlčania záložného práva, ako
aj samotnej pohľadávky, a následne úmyslom žalovaného vykonať záložné právo priamym predajom
mimo dobrovoľnej dražby, napriek odvolaniu plných mocí zo strany žalobcu k takýmto úkonom. Ak by
záložné právo bolo takýmto spôsobom realizované, hrozí, že bez súdnej ochrany navrhovanej týmto

návrhom dôjde k zmene vlastníckych vzťahov a k nezvratnému stavu, keď žalobca ako legitímny vlastník
predmetných nehnuteľností príde o ne napriek tomu, že záložný vzťah medzi stranami nie je daný a
výkon záložného práva takouto formou je protizákonný. Nastal by tak zásah do ústavných práv žalobcu
vlastniť majetok, aj s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa článku 19 Ústavy SR.

8. Žalobca napokon zdôraznil, že bez navrhovanej predbežnej dočasnej ochrany žalobcu, ktorý nemá
postavenie dlžníka voči veriteľovi, bezprostredne hrozí, že jediný jeho majetok, nadobudnutý v dobrej
viere, že mu patrí bez obmedzenia, mu bude bez právneho dôvodu odňatý, navyše skrz inštitút
priameho predaja mimo dobrovoľnej dražby, bez preukázania existencie exekučného titulu žalovaného
voči žalobcovi, a to ďalšími podnikateľmi sledujúcimi zisk bez akýchkoľvek prekážok, čo vážne popiera

základné ústavné princípy ochrany práv, najmä princíp primeranosti (výkonu práva). Pritom takýto výkon
záložného práva by bol realizovaný vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré vlastnícky patria žalobcovi. Tým
je daný a odôvodnený naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia súdom, ktorý by
zakázal žalovanému začať výkon záložného práva formou priameho predaja mimo dobrovoľnej dražby
a vo výkone záložného práva pokračovať vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu, nakoľko

bez takejto súdnej ochrany by žalobca stratil možnosť spochybniť právne postavenie žalovaného ako
záložného veriteľa a jeho práva záložného veriteľa vo vzťahu k žalobcovi prostredníctvom žalobe vo
veci samej.

9. Podľa § 325 ods. 1, 2 psím. c), d) C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením
možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho
sa zdržala alebo niečo znášala.10. Podľa § 326 C.s.p., k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, popísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa
odvoláva.

11. Z citovaných zákonných ustanovení C.s.p. vyplýva, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je

potrebné splnenie dvoch základných podmienok, a to osvedčenie základného práva, ktorému sa má
poskytnúť dočasná ochrana, ako aj osvedčenie existencie takých okolností, ktoré vyžadujú zásah súdu
ešte pred rozhodnutím vo veci samej, napríklad, aby neboli ohrozené práva strán nenavrátiteľným
spôsobom, resp. v neprimeranej miere.

12. V tomto prípade súd konštatoval, že nie je splnená prvá uvedená podmienka ustanovená zákonom,

a to osvedčenie existencie takého práva, ktorého ochrana sa má poskytnúť nariadením neodkladného
opatrenia. Zo strany žalobcu je tvrdené, že takýmto právom je uplatnený nárok na určenie neexistencie
záložného práva, ktorým mali byť zabezpečené pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, resp. voči jeho
právnym predchodcom zo zmlúv o pôžičke, či hlavných dlžníkov, ku ktorým pristúpil ako ručiteľ. Žalobca
tvrdí, že pohľadávky z týchto pôžičiek, ako aj záložné práva sa premlčali, uznanie dlhu zo strany žalobcu

nebolo účinné, keďže tento nemal vedomosť o premlčaní uznaných dlhov v čase tohto uznania, preto
sa dôvodne vo veci samej domáha určenia neexistencie tohto vecného práva. K tomu súd uvádza,
že tento uplatnený nárok bude súdom skúmaný vo veci samej, budú vykonané celkom zrejme aj iné
dôkazy, než tie, ktoré boli doteraz predložené ako kópie relevantných listín, avšak už z doložených listín
je zrejmý jeden kľúčový právny záver, v ktorom sa žalobca vo svojej argumentácii mýli. Právne vzťahy,

vzniknuté na základe predmetných zmlúv v tomto prípade nie sú občiansko-právnymi vzťahmi, nemožno
na ne aplikovať výhradne Občiansky zákonník, ako argumentuje žalobca. Z doložených kópií zmlúv o
pôžičke vyplýva, že išlo o obchodnoprávny vzťah vo všetkých troch prípadoch, buď na základe voľby
práva v zmysle § 262 Obchodného zákonníka (prvé dve zmluvy o pôžičke) resp. na základe splnených
podmienok v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (zmluva uzavretá medzi dvoma podnikateľmi).

V zmysle § 261 ods. 9 (v znení do 31.07.2012 to bol § 261 ods. 6) Obchodného zákonníka zmluvy
medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II v tejto časti zákona, a
sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto
zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

13. Je nutné zdôrazniť, že žalobca opomenul tak v žalobe, ako aj v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia zdôvodniť, prečo by sa právny vzťah strán mal posudzovať ako občianskoprávny, napriek
jasne formulovanej voľbe práva v úvode zmlúv o pôžičke, napriek celkom zrejme podnikateľskému
charakteru a účelu pôžičiek. Len z faktu, že on sám ako ručiteľ pristúpil k záväzkom podnikateľov ako
fyzická osoba nepodnikateľ, takýto záver dovodzovať bez ďalšieho nemôže a dôvody na iný právny

režim pre neho nijako nezdôvodnil.

14. Z uvedeného vyplýva, že zmluvy o pôžičke medzi stranami sa riadia ust. § 657 a § 658 Občianskeho
zákonníka, ktoré upravujú tento zmluvný typ, avšak všetky súvisiace právne vzťahy, aj z pridružených
zmlúv a úkonov, sa riadia Obchodným zákonníkom. Jedine v prípade, že Obchodný zákonník nejakú

otázku záväzkového vzťahu strán neupravuje, na základe subsidiarity sa aplikuje Občiansky zákonník.
To platí okrem iného aj pre premlčanie resp. uznanie záväzku. Podľa § 323 ods. 1 a § 407 Obchodného
zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento
záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase
uznania už premlčaná. Ak dlžník písomne uznal svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba

od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto
časti. Účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu
zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.

15. Z citovaných ustanovení zákona je zrejmé, že na rozdiel od občianskoprávnych vzťahov v tých

obchodnoprávnych vedomosť či nevedomosť osoby, ktorá uznáva svoj záväzok o premlčaní, nemá vplyv
na účinky uznania. Uznaním dlhu začína plynúť nová štvorročná premlčacia doba podľa Obchodného
zákonníka. V tomto prípade k uznaniu došlo dňa 27.02.2020, premlčacia doba v trvaní 4 rokov ešte
neuplynula a namieste je skúmať aj jej prípadné pretrhnutie. V konaní teda nie je osvedčené, že by došlok premlčaniu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, zároveň uznaním dlhu bola vytvorená vyvrátiteľná
právna domnienka o existencii takéhoto záväzku, keď dôkazné bremeno s opačnými tvrdeniami bude
zaťažovať v konaní vo veci samej žalobcu. Vo vzťahu k záložným právam potom je potrebné mať na

pamäti, že v zmysle § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa tieto nepremlčujú skôr než zabezpečená
pohľadávka.

16. Žalobca tak síce v konaní osvedčil, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva z predmetných
zmlúv, bol by tu teda daný dôvod na okamžitú úpravu vzájomných práv sporových strán, aby nedošlo

k nezvrátiteľnému následku na úkor žalobcu, neosvedčil však existenciu základného práva, ktoré by
takouto dočasnou úpravou malo byť chránené. Nie je síce vylúčené, že v priebehu konania vo veci samej
pred súdom žalobca preukáže oprávnenosť svojho nároku, ktorý si v žalobe uplatňuje, avšak v tejto fáze
a pre zodpovedanie otázky, či tu sú dané dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia a okamžitú
úpravu vzájomných práv sporových strán, súd konštatoval, že žalobca takúto potrebu neosvedčil. Z
uvedeného dôvodu súd návrh zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§
355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.