Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 25, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212986
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6617212986.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v spore
žalobcu:T.T.,nar.XX.marcaXXXX,trvalebytomM.slobodyXX/XXX,XXXXXN.,zastúpenýJUDr.Erika
GOLSKÁ advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 52 849 261, so sídlom T.G. Masaryka 7, 984 01 Lučenec,
proti žalovanému: J. T., nar. 8. septembra XXXX, trvale bytom E. T. P. X/XXXX, XXX XX C., zastúpený
JUDr. Ivetou Bračokovou, advokátkou so sídlom Martina Rázusa 29, 984 01 Lučenec, o vrátenie daru,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 4C/41/2017-266 zo dňa 16. novembra
2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu je žalobca p o v i n n ý
nahradiť v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
4C/41/2017-266 zo dňa 16. novembra 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté
rozhodnutie“) žalobu žalobcu, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi hnuteľnú vec: osobné motorové
vozidlo zn. W. ixXX, farba hnedá metalíza, ev. č. C zamietol (prvá výroková veta). O nároku na náhradu

trovkonaniarozhodoltak,žežalobcajepovinnýzaplatiťžalovanémunáhradutrovkonaniavrozsahu100
% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania (druhá výroková
veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného
(svojho syna) vrátenia daru, osobného motorového vozidla, osobného motorového vozidla zn. W. ixXX,
farba hnedá metalíza, ev.č. C ktoré daroval žalovanému ústnou darovacou zmluvou dňa 06.02.2015.

Podľa vyjadrenia žalobcu darované motorové vozidlo patrilo spoločnosti žalobcu T., s.r.o., ktorej je
konateľom a ktoré kúpil v roku 2011; motorové vozidlo bolo zakúpené na lízing a k darovaniu motorového
vozidla žalovanému došlo po splatení lízingu. Zo žalobných tvrdení vyplýva, že medzi žalobcom a
žalovaným existovala dohoda, že žalovaný bude u žalobcu pracovať v jeho spoločnosti a pomáhať mu ju
ďalejzveľaďovaťataksiajfinančneprivyrábať.Dohodužalovanýnesplnil.Žalobcatvrdil,žestranysporu
vôbec nekomunikujú, žalovaný sa k žalobcovi správa neúctivo, zo strany žalovaného nebol vykonaný
ani jeden pokus o zlepšenie ich vzťahov, žalovaný robí všetko preto, aby žalobcu čo najviac psychicky

zranil a ponížil. Uvedené sa prejavuje aj v tom, že pracuje u brata žalobcu, ktorý prestal so žalobcom
komunikovať a zrejme k tomu nabáda aj žalovaného. Žalovaný sa k žalobcovi správa pohŕdavo, akoby
zabudol, že je jeho otcom, nespomenie si na oslavy žalobcu, neopýta sa, či niečo nepotrebuje, prípadne,
či žalobca nie je chorý. Žalovaný nenavštívil žalobcu ani pri jeho hospitalizácii v nemocnici a takýmtosprávaním hrubo poručuje dobré mravy. Takéto správanie podľa žalobcu odôvodňuje vrátenie daru
v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka; žalobca žalovaného o vrátenie daru žiadal listom zo dňa
28.06.2017, žalovaný na výzvu nereagoval. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, uviedol, že mu

bola ponúknutá práca u žalobcu za odmenu 2.000,-Eur mesačne, sľuby žalobcu neboli splnené, za
prácu, ktorú žalovaný pre žalobcu vykonával mu žalobca ponúkol ako kompenzáciu poskytnutie daru
- osobného motorového vozidla, ktorého sa žalobca domáha vrátiť. Žalovaný s otcom (žalobcom)
nekomunikuje najmä z dôvodu, aby nevyvolával ďalšie konflikty, pri akejkoľvek debate žalobca reaguje
podráždene, podozrievavo, nevrlo; je to žalobca, ktorý nabáda žalovaného k nezhodám aj voči svojmu

bratovi T.. C. T. (brat žalobcu, strýko žalovaného). Žalovaný nepovažoval svoje správanie za také,
ktoré by viedlo k poníženiu a psychickej ujme na zdraví žalobcu. Poukázal na predpoklady úspešného
uplatnenia práva darcu, za tieto nemožno považovať akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného,
ale také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako
hrubé porušenie dobrých mravov. Pokiaľ ide o motorové vozidlo žalobca tvrdil, že toto bolo v roku
2011 zakúpené obchodnou spoločnosťou T. s.r.o., financované bolo cez lízing. Po dobu jedného roka

predmetnévozidlovyužívalizamestnancispoločnosti,pričomžalovanývobchodnejspoločnostipracoval
ako vodič od 01.09.2011. Pracovnou zmluvou bola dojednaná minimálna mzda, zárobok žalovaného
závisel od jeho pracovného výkonu. Žalovaný si však pracovné povinnosti neplnil, do práce nechodil
pravidelne, resp. chodil len za účelom, aby si od žalobcu vypýtal peniaze. Žalovaný od roku 2012 začal
využívať osobné motorové vozidlo značky W. ixXX pre svoje súkromné účely; žalovaný v roku 2015

požiadal žalobcu, aby na neho prepísal dané motorové vozidlo. Vzhľadom k tomu, že žalovaný je synom
žalobcu,žalobcaspožiadavkoužalovanéhosúhlasil,motorovévozidlomudarovalaajnažalovanéhona
Okresnom riaditeľstve PZ Lučenec, Okresnom dopravnom inšpektoráte motorové vozidlo zaevidoval. V
čase darovania motorového vozidla bol žalovaný oficiálne zamestnaný u žalobcu v spoločnosti T. s.r.o.,
avšak už vtedy chodil pracovať do spoločnosti žalobcovho brata T.. C. T. pod názvom F. s.r.o. Žalobca

tak na žalovaného platil odvody na zdravotné a sociálne poistenie, žalovaný prácu vykonával pre iného,
ktorý s tým však nemal žiadne výdavky.

1.2 Súd pri hmotnoprávnom posudzovaní nároku aplikoval ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka,
vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami strán sporu, vykonal dokazovanie

výsluchom žalobcu a žalovaného, výsluchom svedka T.. C. T., svedkyňu J. U., svedkyňu I.. V. F.,
oboznámil sa s osvedčením o evidencii vozidla a listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise.

1.3 Okresný súd poukázal na skutočnosť, že vo veci už raz rozhodol rozsudkom č.k. 4C/41/2017-190
zo dňa 31.05.2019 tak, že žalobu zamietol. Odvolací súd uznesením č.k. 11Co/210/2019-246 zo dňa

30.01.2020 rozsudok súdu prvej inštancie (prvý v poradí) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Súd prvej inštancie poukázal na závery vyplývajúce zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho
súdu, podľa ktorých: „Súd prvej inštancie preskúma vecnú legitimácia strán sporu najmä s prihliadnutím
na to, či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca svoj nárok uplatňuje, teda či došlo k
uzavretiu darovacej zmluvy, medzi ktorými subjektami, prípadne či tvrdenou darovacou zmluvou nebol

zastretý iný právny úkon. Až po prípadnom ustálení, že strany sporu sú účastníkmi darovacej zmluvy,
ktorá je platná a ktorej predmetom bolo motorové vozidlo, okresný súd bude posudzovať splnenie
zákonných podmienok pre vrátenie daru.“

1.4 Súd prvej inštancie po zrušení rozsudku (prvého v poradí) doplnil dokazovanie na pojednávaní,

pričom stanovisko žalobcu bolo také, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v predchádzajúcom konaní
sporná nebola, súčasťou listinných dôkazov predkladaných žalobcom bola aj faktúra, ktorou žalobca ako
fyzická osoba odkúpil osobné motorové vozidlo od obchodnej spoločnosti T. s.r.o.; k odkúpeniu došlo
ešte predtým, ako dané motorové vozidlo bolo predmetom darovacej zmluvy. Žalovaný prostredníctvom
právnej zástupkyne poukázal na svoje tvrdenia v predošlom konaní, kde namietal aktívnu vecnú

legitimáciu stvrdením,žemotorovévozidlobolovedenénaspoločnosťT.s.r.o.avlastníkommotorového
vozidla nebol žalobca. Súd prvej inštancie v rámci doplnenia dokazovania nahliadol do originálu
technického preukazu predloženého žalovaným.

1.5 Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná; žalobca

nepreukázal, že v čase uzavretia ústnej darovacej zmluvy so žalovaným dňa 06.02.2015 bol vlastníkom
predmetu daru. Uvedené motorové vozidlo bolo vo vlastníctve spoločnosti T. s.r.o., ktorej bol žalobca
konateľom a ktoré kúpil v roku 2011 na lízing. Toto preukazuje zmluva o úvere č. C./XX/XXXXX zo dňa
09.05.2011 so spoločnosťou K. P., a.s., potvrdenia o zaplatení zálohy za kúpnu cenu predávajúcemuz 09.05.2011, faktúra číslo XXXXXXXXX, preberací protokol zo dňa 09.05.2011 a prílohy k zmluve o
úvere. Je zrejmé, že obchodná spoločnosť T. s.r.o., bola zapísaná do osvedčenia o evidencii - časť II,
osobného motorového vozidla dňa 18.05.2011, išlo o prvého držiteľa osobného motorového vozidla a

tento zápis mal evidenčný charakter. Žalobca podľa záverov súdu prvej inštancie nepreukázal, že v čase
uzavretia ústnej darovacej zmluvy so žalovaným dňa 06.02.2015 bol vlastníkom motorového vozidla.
Nemohol tak so žalovaným uzavrieť platnú darovaciu zmluvu (vozidlo nevlastnil, nemohol ho darovať).
Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že žalobca nemal aktívnu vecnú legitimáciu v
konaní o vrátenie daru. Keďže k platnému darovaniu nedošlo, súd už neskúmal splnenie zákonných

podmienok pre vrátenie daru a z uvedeného dôvodu žalobu zamietol.

1.6 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 262
ods.2 a § 255 ods.2 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a podľa výroku rozhodnutia žalobcu
zaviazal k zaplateniu náhrady trov konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia
súdu prvej inštancie o výške trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca (ďalej aj
„odvolateľ“), v ktorom navrhol, aby odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 388 C.s.p. napadnutý
rozsudokokresnéhosúduzmenilasámrozhodoltak,žežalovanýjepovinnýžalobcovivrátiťdar-osobné
motorové vozidlo zn. W. ixXX, farba hnedá metalíza, ev.č. C do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadal, aby odvolací súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového a
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Namietol odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1, písm. e/,
f/, g/, h/ C.s.p., tvrdil tak, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1Žalobcavpodanomodvolanízdôraznil,ženapojednávanídňa16.11.2020uviedolskutkovéokolnosti
odôvodňujúce existenciu jeho vlastníckeho práva k predmetu darovania v čase uzavretia darovacej

zmluvy so žalovaným (06.02.2015), ktoré preukazujú jeho aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby.
Poukázal na existenciu listinného dôkazu - daňového dokladu (faktúry č. XXXXX). Uvedená faktúra je
dôkazom, že žalobca ako fyzická osoba dňa 06.02.2015 odkúpil za kúpnu cenu 120,-Eur od obchodnej
spoločnosti T. s.r.o. ojazdené motorové vozidlo, to isté motorové vozidlo, ktoré ešte v ten istý deň
daroval žalovanému. Vlastnícke právo k hnuteľnej veci sa nadobúda odovzdaním a zaplatením kúpnej

ceny a z uvedeného dôvodu žalobca navrhol doplniť dokazovanie listinným dôkazom - príjmovým
dokladom preukazujúcim úhradu kúpnej ceny, a teda preukázať skutočnosť, že žalobca ako fyzická
osoba dňa 06.02.2015 uhradil predávajúcemu kúpnu cenu 120,-Eur za predmetné motorové vozidlo.
Uvedený dôkaz nebolo možné predložiť súdu priamo na pojednávaní z objektívneho dôvodu, účtovné
doklady obchodnej spoločnosti boli uschovávané u účtovníčky, ktorá bola v súvislosti s opatreniami

zameranýminapredchádzaniešíreniaCovid-19vkaranténe.Zuvedenéhodôvodusakorigináludaného
dokladu nedokázal dostať a zároveň žalobca ako fyzická osoba s prihliadnutím na dlhé obdobie od
uzavretia kúpnej zmluvy vyhotovením príjmového dokladu od spoločnosti T. nedisponuje. Súd prvej
inštancie na jeho argumentáciu reagoval prekvapivo poukazovaním na ustanovenia zmluvy o úvere.
Táto však je listinným dôkazom preukazujúcim nadobudnutie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu

obchodnou spoločnosťou T. s.r.o., a nie žalobcu ako fyzickej osoby. Z lízingovej zmluvy pritom vyplýva,
že dlžník nadobudne vlastnícke právo k predmetu financovania dňom úplného uspokojenia všetkých
zabezpečených pohľadávok veriteľa dlžníkom, úplnou úhradou kúpnej ceny, zaplatením poslednej
splátky úveru. Úhrada poslednej splátky úveru bola dojednaná dňa 07.05.2014. Tvrdenie súdu o
právnom význame písomného súhlasu veriteľa s výmazom záznamov o vlastníckom práve k predmetu

financovania je právne irelevantné, potvrdenie lízingovej spoločnosti má len deklaratórny charakter a
nie je s ním spojený vznik vlastníckeho práva obchodnej spoločnosti T. s.r.o. k dotknutému motorovému
vozidlu. Ku dňu 14.02.2019 mala obchodná spoločnosť T. s.r.o., voči veriteľovi splnené všetky povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Dňa 09.10.2014 bola spoločnosť T. s.r.o., vlastníkom motorového vozidla
bez ohľadu na skutočnosť, kto bol ako vlastník zapísaný v evidencii motorových vozidiel príslušného

dopravného inšpektorátu. Tento zápis má len deklaratórny charakter. V tomto smere odvolateľ uzavrel,
že dňa 09.10.2014 sa obchodná spoločnosť T. s.r.o., stala vlastníkom dotknutého motorového vozidla a
mohla s ním voľne disponovať, mohla ho scudziť, darovať alebo realizovať iný právny úkon.2.2Bezprávnehovýznamukpreukázaniu aktívnejvecnejlegitimácie zostávavykonanýdôkazvpodobe
predloženia technického preukazu žalovaným; súd uvedený dôkaz vykonal z vlastnej iniciatívy napriek
tomu, aby vykonanie dôkazu navrhla žiadna zo strán sporu. Nie je zrejmé, či tento dôkaz je potrebné

považovať za prostriedok procesného útoku alebo procesnej obrany. Daný listinný dôkaz bol súdu však
zaslaný ako príloha žaloby, okresný súd toto tvrdenie nebral do úvahy. Prerušil však pojednávanie
za účelom predloženia požadovaného dokladu, hoci listinný dôkaz bol súčasťou súdneho spisu od
začatia konania. Po oboznámení sa s obsahom predloženého listinného dôkazu súd nepochopiteľne
konštatoval, že v listinnom dôkaze sa nenachádza zápis o tom, že vlastníkom motorového vozidla

sa stal žalobca. Nepochopiteľnosť je najmä v tom, že v osvedčení o evidencii motorového vozidla sa
nenachádzajú zápisy o predošlých vlastníkoch motorového vozidla, ale len o aktuálnom vlastníkovi
a jeho držiteľovi. Údaj o tom, že pred žalovaným bol vlastníkom motorového vozidla žalobca, bolo v
technickom preukaze bezpredmetné hľadať.

2.3 Súd prvej inštancie pri hodnotení listinných dôkazov nevenoval pozornosť listinnému dôkazu

svedčiacemu v prospech preukázania dôvodnosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a to daňovému
dokladu (faktúre) č. XXXXX, nepripisoval tomuto dôkazu žiaden význam. Súd prvej inštancie na
pojednávaní nesprávne konštatoval, že neboli navrhnuté žiadne dôkazy; žalobca navrhol doplniť
dokazovanie o listinný dôkaz - príjmový doklad preukazujúci skutočnosť, že za dané motorové vozidlo
on ako fyzická osoba v právnom postavení kupujúce zaplatil predávajúcemu obchodnej spoločnosti

JUHÁSZTRANZs.r.o.,dohodnutúkúpnucenu,atýmnadobudolvlastníckeprávokdanémumotorovému
vozidlu. Súd prvej inštancie tento dôkaz nepripustil, čím žalobcovi znemožnil uplatnenie prostriedkov
procesného útoku preukazujúceho dôvodnosť ním podanej žaloby. K podanému odvolaniu žalobca
pripojil faktúru č. XXXXX vystavenú obchodnou spoločnosťou T. s.r.o., odberateľovi T. T. za predaj
ojazdeného motorového vozidla W. na sumu 120,-Eur a príjmový pokladničný doklad zo dňa 06.02.2015.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považoval napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie za správny a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil a zaviazal žalobcu nahradiť mu trovy
odvolacieho konania.

3.1 K odvolacím dôvodom zdôraznil, že faktúra na sumu 120,-Eur ako kúpna cena za odpredaj
motorového vozidla nie je hodnoverným dôkazom preukazujúcim aktívnu legitimáciu žalobcu požadovať
vrátenie motorového vozidla z titulu ústnej darovacej zmluvy. Pokiaľ aj účtovná hodnota motorového
vozidlapredstavovalahodnotu0,-Eur,trhováhodnotaspornéhomotorovéhovozidlanezodpovedásume
120,- Eur. Nie je zrejmé, či spoločnosť T. s.r.o., disponuje projektom zodpovedajúcemu transferovému

oceňovaniu, došlo by k prevodu medzi závislými osobami. Konanie žalobcu sa javí žalovanému za
účelové a predkladanie nových dôkazov za vykonštruované. Z transferového oceňovania vyplýva, že
údajná kúpna cena v stanovenej výške 100,-Eur + DPH je neprimeraná, resp. podhodnotená. Žalovaný
zopakoval svoje tvrdenia o tom, že mu bola ponúknutá práca v obchodnej spoločnosti T. s.r.o. za odmenu
2 000,-Eur mesačne, tieto sľuby zamestnávateľa neboli splnené, žalobca ponúkol žalovanému za prácu,

ktorú vykonával kompenzáciu poskytnutie daru osobného motorového vozidla. Žalobca nepreukázal
riadne vyplatenie mzdy pre žalovaného, ako zamestnanca spoločnosti T. s.r.o.; žalovaný spochybnil
uzavretie darovacej zmluvy medzi ním ako obdarovaným a svojim otcom ako žalobcom a tvrdenia
žalobcuvtomtosmerepovažovalzanepravdivé.Vozidlobolodanédodispozíciežalovanéhoanásledne
do jeho vlastníctva od jeho zamestnávateľa spoločnosti T.; vždy keď požadoval žalovaný vyplatenie

mzdy za prácu, odpoveď žalobcu znela, že „tam máš auto“. Žalovaný potvrdil, že vzťahy v celej rodine
nie sú dobré, žalobca nie je v kontakte ani so svojou sestrou a voči svojmu bratovi T.. C. T., resp. jeho
obchodnej spoločnosti vedie niekoľko súdnych sporov, správaním žalobcu trpí celá rodina. Žalovaný
nekomunikuje so svojim otcom z dôvodu, aby nevyvolával ďalšie konflikty. Správanie žalovaného
nemožno považovať za také, ktoré by viedlo k poníženiu a psychickej ujme na zdraví žalobcu. Takéto

útočné správanie po celú dobu prezentoval sám žalobca v priebehu celého konania. Naopak, správanie
žalobcu voči ostatným blízkym osobám v rodine má prejavy odporujúce dobrým mravom.

4. Ďalšie relevantné vyjadrenia podané neboli.

5. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §
379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti, I. a II. výroku podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.5.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6.Odvolacísúdpreskúmalvšetkypodstatnéodvolacienámietkyžalobcu,akoajpredchádzajúcekonanie
spolusnapadnutýmrozhodnutímsúduprvejinštancie.Súdprvejinštanciedospelksprávnymskutkovým

zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne
posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci
sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného vrátenia
daru - osobného motorového vozidla zn. W. ixX farba hnedá metalýza, ev.č. C do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobca v žalobe tvrdil, darovacia zmluva bola uzatvorená ústnou formou;
predmetné motorové vozidlo patrilo obchodnej spoločnosti T. s.r.o., ktorej bol konateľom; k darovacej
zmluve žalovanému došlo po splatení leasingu.

7.1 Odvolací súd rozsudok okresného súdu (prvý v poradí) zrušil z dôvodu, že súd prvej inštancie
sa bez toho, aby zistil, či vôbec došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, zaoberal tým, či sú naplnené
zákonné predpoklady pre vrátenie daru v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Uvedený
postup súdu prvej inštancie považoval odvolací súd v zrušujúcom uznesení za nesprávny, najmä

ak obrana žalovaného spočívala v tvrdeniach, že k uzavretiu darovacej zmluvy nedošlo, resp. že
darovacou zmluvou došlo ku kompenzácii nárokov žalovaného ako zamestnanca voči zamestnávateľovi
T. s.r.o. Navyše žalovaný na pojednávaní dňa 25.1.2019 spochybnil aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
tvrdením, že vlastníkom motorového vozidla, ktoré žiada vydať žalobca bola spoločnosť T. s.r.o. a nie
žalobca ako fyzická osoba. Z charakteru uplatneného nároku, pre posúdenie aktívnej a aj pasívnej

vecnejlegitimáciejelogické,ženajprvmusíbyťpreukázanéuzavretiedarovacejzmluvyaažpokladnom
posúdení právneho úkonu ako darovacej zmluvy sa môže súd zaoberať, či sú dané dôvody pre vrátenie
daru.

7.2 Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný

správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

7.3 K naplneniu zákonných dôvodov odvolací súd uvádza, že vrátenie daru je jednostranným právnym
úkonom, ktorého forma nie je stanovená. Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru vtedy, ak
sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré
s ohľadom na všetky okolnosti prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Toto
negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nestačí len subjektívny pocit a úsudok darcu.
Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov, ešte
nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Podľa ustálenej súdnej praxe „hrubým porušením

dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie“ (R XX/
XXXX). Dobré mravy možno charakterizovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem,
ktoré v historickom vývoji vykazujú určitú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie a sú
zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno
považovať napríklad predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti

sviatkov a jeho životných jubileí (R XX/XXXX).

7.4 Podľa § 628 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť
písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu

veci pri darovaní.

7.5 V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že došlo k ústnej darovacej zmluve. Pojmovým znakom
darovacej zmluvy je jej bezodplatnosť. V konaní žalovaný spochybnil uzavretie darovacej zmluvy (aj keďsa slovnej formulácii „darovacia zmluva“ nevyhýba) a tvrdil, že mu motorové vozidlo bolo darované ako
kompenzácia za prácu, ktorú pre žalobcu (jeho obchodnú spoločnosť) vykonával. Pokiaľ by bolo tvrdenie
žalovaného pravdivé, absentovala by potrebná bezodplatnosť pri uzavretí darovacej zmluvy; akékoľvek

plnenie za protihodnotu (to za vykonávanú prácu) by nenapĺňalo pojmové znaky darovacej zmluvy.
Aj z uvedeného dôvodu odvolací súd upriamil pozornosť súdu prvej inštancie, či nejde o simulovaný
právny úkon a poskytnutie plnenia za protihodnotu. Odvolací súd súhlasí s tvrdením, že mohlo dôjsť
k uzavretiu darovacej zmluvy ústnou formou, upriamuje pozornosť ale aj na zákonné ustanovenie §
628 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého aj v prípade darovacej zmluvy, predmetom ktorej je

hnuteľná vec, je predpísaná požiadavka písomnej formy darovacej zmluvy, pokiaľ nedôjde k prevzatiu
a odovzdaniu veci pri darovaní. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že predmetom daru musí byť vec,
ku ktorej vlastnícke právo patrí darcovi; inak by s prihliadnutím na zásadu nemo plus iuris obdarovaný
vec nadobudnúť platne nemohol.

7.6 Dôkazné bremeno preukázania vzťahu založeného darovacou zmluvou bolo na žalobcovi; žalobca

mal preukázanie obsahu tvrdenej darovacej zmluvy sťažené z dôvodu, že tvrdená darovacia zmluva
nebola uzavretá písomne.

7.7 Súd prvej inštancie v nadväznosti na právny názor odvolacieho súdu v zrušovacom uznesení
správne skúmal, či došlo k uzavretiu darovacej zmluvy so žalobcom tvrdeným obsahom a správne

dospel k záveru o tom, že žalobca nepreukázal, že bol v čase uzavretia darovacej zmluvy vlastníkom
predmetného motorového vozidla; nemá aktívnu legitimáciu v konaní o vrátenie daru, nakoľko k
platnému darovaniu nedošlo.

8. Okresný súd správne vykonaným dokazovaním zistil, že vlastníctvo k predmetu daru patrilo

obchodnej spoločnosti T. s.r.o., ktorá motorové vozidlo nadobudla na lízing; financujúcou spoločnosti
bolaspoločnosťK.P.a.s..Nato,abyžalobca(akofyzickáosoba)moholmotorovévozidlodarovať,musel
motorové vozidlo platne nadobudnúť. Na dokazovanie tejto skutočnosti sa žalobca v konaní nezameral,
keď dôkazné návrhy smerovali predovšetkým k preukázaniu skutočností, že sa k nemu žalovaný správal
tak, že hrubo porušoval dobré mravy. Dôkazom, ktorý mal preukazovať vlastnícke právo žalobcu k

predmetu daru bola v konaní pred súdom prvej inštancie predložená faktúra č.XXXXX, vystavená
obchodnou spoločnosťou T. s.r.o. dňa 20.2.2015, s dátumom splatnosti dňa 6.2.2015, so vznikom
daňovej povinnosti 6.2.2015, ktorou obchodná spoločnosť žalobcovi fakturovala predaj motorového
vozidla W. M1 za sumu 120 Eur s DPH. Samotná faktúra však sama o sebe nie je dokladom, ktorý by
preukazoval nadobudnutie vlastníckeho práva.

8.1 Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom (§ 132 ods.1 Občianskeho
zákonníka). Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím
veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 133 ods.1

Občianskeho zákonníka). Žalobca v konaní tvrdil, že vlastnícke právo k predmetu daru nadobudol
kúpnou zmluvou, uzavretou medzi obchodnou spoločnosťou, ktorej je konateľom, ako predávajúcim;
žalobca mal postavenie kupujúceho. Žalobca v konaní neuviedol obsah kúpnej zmluvy, a teda, aký
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva si účastníci kúpnej zmluvy dohodli; platí, že vlastníctvo veci
sa nadobúda prevzatím veci; v prípade motorového vozidla postačuje odovzdanie a prevzatie veci

(motorového vozidla) do dispozičnej sféry kupujúceho. Nadobudnutie vlastníckeho práva k motorovému
vozidlu nevyžaduje, aby došlo k zápisu nového nadobúdateľa do evidencie motorových vozidiel;
evidenčné úkony na dopravnom inšpektoráte nemajú na prevod vlastníckeho práva k motorovému
vozidlu žiaden právny význam; vlastníkom môže byť aj iná osoba, než ktoré je ako držiteľ zapísaná v
evidencii.

8.2 Žalobca nepreukázal odovzdanie hnuteľnej veci a v konaní pred súdom prvej inštancie ani zaplatenie
kúpnej ceny. Predložená faktúra podľa názoru odvolacieho súdu rovnako trpí vadami spôsobujúcimi
pochybnosť o tom, že k prevodu vlastníckeho práva z obchodnej spoločnosti na žalobcu došlo. V prvom
rade je potrebné zdôrazniť, že z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že obchodná spoločnosť T. s.r.o.

už v roku 2011 zverila motorové vozidlo do užívania žalovanému, na základe pracovnoprávneho vzťahu
medzi T. s.r.o. a žalovaným. Nie je potom zrejmé, ako došlo k odovzdaniu motorového vozidla pri
uzatvorení kúpnej zmluvy; žalobca ani netvrdil, že došlo čo aj k odovzdaniu kľúčov od motorového
vozidla. Pokiaľ ide o faktúru, táto sama o sebe prevod vlastníckeho práva nepreukazuje; navyšepochybnosť vzbudzuje aj skutočnosť, že bola vyhotovená dva týždne (20.2.2015) potom, ako bola
splatná (6.2.2015).

8.3 Žalobca tvrdil, že došlo k zaplateniu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo; tvrdil
tiež, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo práve zaplatením kúpnej ceny. Uvedenú skutočnosť
pred súdom prvej inštancie nepreukázal; mienil ju preukázať predložením príjmového dokladu. Žalobca
na pojednávaní dňa 16.11.2020 tvrdil, že mal zato, že otázka aktívnej vecnej legitimácie nebola sporná.
Uvedené je v rozpore s obsahom spisu, keď žalovaný už v pôvodnom konaní aktívnu vecnú legitimáciu

žalobcu namietal; odvolací súd v zrušujúcom uznesení rovnako upriamil pozornosť na potrebu skúmania
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní z dôvodu, že uzavretie darovacej zmluvy a jej obsahu bolo
z vyššie uvedených dôvodov sporné. Z vyššie uvedeného vyplýva, že samotná faktúra nie je dôkazom
preukazujúcim nadobudnutie vlastníckeho práva.

8.4 Pokiaľ ide o listinný dôkaz - príjmový doklad zo dňa 6.2.2015, vykonanie dôkazu navrhol

žalobca až na pojednávaní dňa 16.11.2020, súd prvej inštancie vykonanie tohto dôkazu nepripustil,
vyhlásil dokazovanie za skončené. Podľa ustanovenia § 185 ods.1 C.s.p. súd rozhodne, ktorý dôkaz
vykoná. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu (§ 153 ods.1, ods.2 C.s.p.). O tejto skutočnosti bol žalobca poučený; spolu s vyjadrením
žalovaného k žalobe mu bolo doručované poučenie strán sporu, obsahom ktorého je poučenie o
koncentrácii konania (čl.21 spisu v spojení s čl. 27 spisu). Ak súd prvej inštancie návrhu na vykonanie

listinného dôkazu nevyhovel, konal v súlade s poučením a sudcovskou koncentráciou konania; nešlo o
preukázanie skutočnosti novej, ktorá by vyplynula z procesnej obrany žalovaného; potreba preukázania
aktívnej vecnej legitimácie je základnou procesnou aktivitou žalobcu, jeho aktívna vecná legitimácia
bola žalovaným spochybnená už na pojednávaní dňa 25.1.2019 a potrebu preukázania aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu zdôraznil odvolací súd v zrušujúcom uznesení (č.k. 10Co/210/2019-246

zo dňa 30.2.2020). Predmetné uznesenie bolo právnej zástupkyni žalobcu doručené dňa 6.10.2020;
pojednávanie vo veci samej, na ktorom okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom sa konalo
dňa 16.11.2020; žalobca nemôže dôvodne tvrdiť, že požiadavka na preukázanie aktívnej vecnej
legitimácie bola pre neho prekvapivá. Ak súd prvej inštancie nevykonal navrhovaný dôkaz - príjmový
doklad, nemožno jeho postupu nič vytknúť, konal v súlade so sudcovskou koncentráciou konania;

prostriedok procesného útoku nebol uplatnený včas, vykonanie dôkazu by vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania.

8.5 Odvolací súd navyše zdôrazňuje, že jednou zo skutočností, ktorá sa ohlasuje ako zmena v evidencii
vozidiel je zmena vlastníckeho práva v motorovému vozidlu, ktorú podľa ustanovenia § 116 ods.2

zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov oznamuje vlastník
vozidla alebo držiteľ vozidla splnomocnený na tento úkon vlastníkom motorového vozidla. Žalobca
mohol prostredníctvom listín predložených do evidencie vozidiel k zmene vlastníka motorových vozidiel
jednoduchým spôsobom preukázať ním tvrdené skutočnosť, dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu;
žalobca tak v konaní pred súdom prvej inštancie neurobil.

8.6 Odvolateľ si protirečí keď tvrdí, že súd prvej inštancie na pojednávaní nesprávne konštatoval, že
neboli navrhnuté žiadne dôkazy a zároveň tvrdí, že súd prvej inštancie tento dôkaz nepripustil. Zo
zápisnice z pojednávania zo dňa 16.11.2020 je zrejmé, že okresný súd opravil protokoláciu, navrhnutý
dôkaz nepripustil. Nevykonanie dôkazu nebolo v rozpore s ustanoveniami C.s.p., ako to vyplýva z vyššie

uvedeného (bod 8.4 tohto rozsudku).

8.7 Žalobca v podanom odvolaní ako odvolací dôvod tvrdil, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. V zmysle ustanovenia § 366
písm.d) C.s.p. by bolo možné prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej

inštancie použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca prostriedok procesného útoku v konaní pred súdom
prvej inštancie uplatnil, súd prvej inštancie dôkaz nevykonal a odvolací súd konštatuje, že tento postup
súdu prvej inštancie nebol v rozpore s ustanoveniami Civilného sporového poriadku o dokazovaní.Zákonný postup súdu prvej inštancie o tom, ktorý dôkaz vykoná a ktorý nie, nemôže byť dôvodom,
pre ktorý by novota v odvolacom konaní bola prípustná. Z uvedeného ani odvolací súd na predložený
dôkaz - príjmový doklad, prihliadnuť nemohol. Iba na okraj odvolací súd uvádza, že predloženom

dôkaze absentuje uvedenie jeho čísla a poradové číslo, akým bol zúčtovaný v denníku. Navyše podľa
predloženej faktúry č.XXXXX je uvedený spôsob úhrady vkladom na bankový účet, v čase vyhotovenia
faktúry (20.2.2015) mala byť úhrada v hotovosti (6.2.2015) známa. Dôkazy si protirečia.

9. Vo vzťahu k argumentácii týkajúcej sa lízingovej zmluve uvedenej v odvolaní odvolací súd zdôrazňuje,

že súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie na tom, že by lízing nebol ukončený, prípadne,
že by vlastníkom motorového vozidla v dôsledku zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva bola
spoločnosť K. P. a.s.. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že tento považoval za preukázané,
že pôvodne bola vlastníkom motorového vozidla bola spoločnosť T. s.r.o.; uvedená spoločnosť motorové
vozidlo nadobudla na základe lízingu a túto skutočnosť žalobca preukázal. Žalobca však nepreukázal,
že v čase uzatvorenia ústnej darovacej zmluvy bol vlastníkom motorového vozidla on, a preto súd

prvej inštancie žalobu zamietol. Uvedené závery nie sú založené na nesprávnych skutkových zisteniach
(ako to vyplýva z vyššie uvedenej argumentácie); ak na základe zistených skutočností okresný súd
žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nemohol so žalovaným uzavrieť platnú kúpnu zmluvu (v dôsledku
nepreukázania svojho vlastníctva k predmetu daru), jeho závery nie sú výsledkom nesprávneho
právnehoposúdenia.Súdprvejinštancienapadnutýrozsudoknezaložilnakonštatovaní,žebyobchodná

spoločnosť T. s.r.o. motorové vozidlo nenadobudla alebo s ním nemohla disponovať; nebolo však
preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu. Odvolacia argumentácia žalobcu tak nesmeruje
proti dôvodom napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Namietaná argumentácia bola vykonaná
súdom prvej inštancie len v rámci dokazovania, na otázky súdu prvej inštancie žalobca odpovedal. Do
dôvodov, pre ktoré okresný súd rozhodol tak ako rozhodol, sa namietaná argumentácia nepremietla.

9.2 Odvolateľ napokon namietal predloženie listinného dôkazu žalovaným, súd prvej inštancie
pojednávanie za účelom predloženia dôkazu prerušil. K uvedenému odvolací súd uvádza, že súčasný
zápis žalovaného v technickom preukaze sporný nebol, na tomto dôkaze súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie nezaložil. Ak konanie prerušil, bolo to len na krátku chvíľu, pojednávanie nebolo potrebné

odročiť. V konečnom dôsledku rovnaký listina sa už v spise nachádzala a súd dokazovanie vykonal
postupom podľa ustanovenia § 204 C.s.p..

10.Vzhľadomkvyššieuvedenýmskutočnostiamodvolacísúdnezistiacdôvodyprezmenu(§388C.s.p.)
ani pre zrušenie (§ 389 C.s.p.) napadnutého rozhodnutia okresného súdu rozsudok súdu prvej inštancie

v celom rozsahu § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil; súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o trovách konania správne aplikoval zásadu úspechu vo veci a náhradu trov konania správne priznal v
celom rozsahu úspešnému žalovanému.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu strán sporu v odvolacom konaní a v odvolacom konaní úspešnému
žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov senátu 3 : 0.

2.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa§ 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).