Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 25, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/151/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115226641
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7115226641.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa: J. G., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Ú. K., N.. I. M. V. H.,
O. V. S.: M. G.Á., J.. XX.X.XXXX, bytom H. XX, H., zast. JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom
Štúrova20,Košiceaotec:Bc.S.G.,nar.X.XX.XXXX,bytomY.Č..XXX,zast.JUDr.JánSpišák,advokát,
AK so sídlom Idanská 17, Košice v konaní o zvýšenie výživného, zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.

II. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 6.10.2015 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. J.
G. zo sumy 250 Eur mesačne na 450 Eur mesačne od 6.10.2015 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov
na strane maloletého dieťaťa.

2. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa navrhol upraviť výšku
výživného s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a majetkové pomery povinného
rodiča.

4. Otec návrhom doručeným súdu dňa 25.5.2016 žiadal, aby znížil výživné na maloleté dieťa zo sumy
250 Eur mesačne na výšku 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa
osobitného predpisu.

5. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
37C/202/2009 zo dňa 4.1.2010.

6. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.2.2010.

7. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov hlavne na strane maloletého dieťaťa.

8.Odseptembra2015maloletánastúpilado6ročníkazákladnejškolyajenepochybné,žejejoprávnené
potreby oproti potrebám, ktoré mala v čase rozhodovania súdu podstatne vzrástli. Maloletá má 12 rokov,
je vo fáze intenzívneho rastu a výdavky na jej stravu sa pohybujú okolo 250 Eur mesačne. S týmsúvisí aj potreba častejšej odmeny šatstva a obuvi, na ktoré je v súčasnosti potrebné vynakladať 80
Eur mesačne. Maloletá má výdavky aj na školské pomôcky a potreby 15 Eur. Mesačne cestovné do
školy 10 Eur mesačne, mobilný telefón 7 Eur mesačne, kozmetické prípravky 15 Eur mesačne. Mal.

J. navštevuje školské krúžky, za ktoré je potrebné mesačne zaplatiť 20 Eur, voľno-časové záujmy 15
Eur. Škola organizuje 2x - 3x do roka školské výlety, za ktorý zaplatí približne 20 Eur. V ďalšom matka
zaplatila školu v priemere 130 Eur, lieky, lekárske kontroly 20 Eur. Ortopédia, maloletá je sledovaná na
ortopédii očnom, zubnom oddelení. Výdavky spolu 455 Eur. Matka žije u rodičov, pretože dražbou im
bol odobratý byt. Platí nájomné vo výške 160 Eur. Výdavky matky sú nasledovné: 20 Eur cestovné, 15

Eur mobil, ošatenie, obuv, lekár a iné výdavky 100 -150 Eur, strava 180 Eur mesačne.

9. Matka predložila súdu listinné dôkazy preukazujúce výdavky na maloleté dieťa, základná umelecká
škola, školský rok 2015/2016, školská jedáleň úhrada stravného, školská jedáleň, stravné, doklad o
platení cestovného, cestovné pre maloleté dieťa, dobitie ISIC karty, mobilný telefón, očné vyšetrenie vo
výške 43 Eur, kontrolné očné vyšetrenie, zubné ošetrenie, ortopédia. Otec na výživu nijakým spôsobom

neprispieva, otec si neplní vyživovaciu povinnosť ani v minimálnom rozsahu, ani vo výške stanovenej
súdom.

10. Z výpovede otca súd zistil, že nevlastní žiaden majetok, nemá žiadny príjem, preto neplatí výživné vo
výške 250 Eur mesačne. Z dôvodu, že si neplnil vyživovaciu povinnosť matka podala exekúciu. Exekútor

otcovi odobral vodičský preukaz. Otec nemá žiadny príjem. Vzhľadom k tomu, že má odobratý vodičský
preukaz, nemôže sa zamestnať. Jeho príjem predstavuje 100 Eur mesačne, pričom z tohto príjmu žije
3-členná rodina. V ďalšom uviedol, že nemá žiaden majetok, nemá nič. Aktívne si hľadá zamestnanie, je
vyučeným ekonómom, predtým pracoval ako manažér. Otec uviedol, že mal prosperujúcu firmu s tým,
že v roku 2012 sa firma rozpadla a mal ešte nejaké financie. V roku 2013 došlo ku krádeži, tovar v sklade

vo výške 34.000 Eur. Otec uviedol, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k mal. S. G., J.. XX.X.XXXX.

11. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný
mesačný príjem za obdobie 10/2014 do 9/2015 bol vo výške 707,51 Eur, za obdobie 3/2016 do 4/2016
vo výške 716,40 Eur netto.

12. Z oznámenia OR PZ Okresný dopravný inšpektorát v Prešove bolo zistené, že otec S. G. má na
ODI Prešov zaevidované jedno motorové vozidlo. Na motorovom vozidle je 25 exekútorských blokácií.

13. Otec S. G. je spoločníkom a konateľom spoločnosti Crosbar s.r.o., Teriakovce 173 a Onyx Global

Partners s.r.o. so sídlom Trstínska 19, Bratislava. Z výpisu zo živnostenského registra bolo zistené, že
otec je evidovaný aj ako živnostník s obchodným menom S. G., IČO: 43018441 s miestom podnikania
Košice- Sever, Krupinská 14 a pod obchodným menom S. G., IČO: 41393350 s miestom podnikania
Nižný Hrabovec 3.

14. Daňový úrad Košice oznámil, že v prehľade daňových priznaní neeviduje daňové priznanie k dani z
príjmov fyzickej osoby daňového subjektu S. G., J.. X.XX.XXXX, IČO 43018441 za rok 2014.

15. Z pripojeného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby S. G. za rok 2014 bolo zistené, že
príjmy zo živnosti neboli žiadne a výdavky vo výške 793,35 Eur, daňová strata -793,35 Eur.

16. Z pripojeného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby Crossbar s.r.o. za rok 2014 bolo
zistené, že základ dane, daňová strata bola -414,2 Eur.

17. Z oznámenie Daňového úradu Prešov bolo zistené, že daňový subjekt S. G., nar. X.XX.XXXX daňové

priznanie neevidujú.

18. Z oznámenia Daňového úradu Bratislava bolo zistené, že spoločnosť Onyx Global Partners, s.r.o.
Bratislava daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 nepodal.

19. Daňový úrad Prešov oznámil súdu, že spoločnosť Crossbar s.r.o. požiadal o predĺženie lehoty
na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby. Daňový subjekt ale doposiaľ za
zdaňovacie obdobie za rok 2015 daňové priznanie nepodal.20. Z pripojenej fotokópie vyšetrovacieho spisu pod č. ČVS : Q.-XXX-Z.-H.-XXXX bolo zistené,
že uznesením bolo prerušené trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže, nakoľko sa nezistili
skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Uznesenie vydané dňa 30.5.2014

vyšetrovateľom npor. S. E. poverený policajt PZ.

21. Okresný súd Košice I vo veci rozhodol dňa 11.10.2016 tak, že zvýšil výživné zo strany otca na mal.
J. G., J.. XX.X.XXXX zo sumy 250 Eur mesačne na 450 Eur mesačne od 6.10.2015 do budúcna, návrh
otca na zníženie výživného zamietol. Súčasne rozhodol o dlžnom výživnom.

22. Proti rozsudku podal otec odvolanie.

23. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 8Cop/9/2017 zo dňa 30.6.2017 zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie.

24. Otec sa opätovne vyjadril k podanému návrhu písomným podaním doručeným súdu dňa 8.1.2018.
V rozsiahlej písomnej výpovedi okrem zhodnotenia vzťahu medzi ním, matkou a maloletým dieťaťom
uviedol, že v súčasnosti je zamestnaný v zahraničí. V ďalšom uviedol, že osobná situácia bola odrazom
predchádzajúceho vývoja po tejto jeho neschopnosti platiť akékoľvek výživné alebo čokoľvek. Dospelo
to až do stavu kedy prišiel o celý svoj hnuteľný nehnuteľný majetok a to v roku 2015 a v prvej polovici

roka 2016. V dražbách a exekúciách prišiel o byt v Košiciach, dom v Y., všetky peniaze na bankových
účtochimimonich,ovšetkyautáaostatnéveci,okremvecíosobnýchdennejpotreby.Jehopríjemvroku
2015 nedosiahol ani 1.000 Eur za rok a tak to bolo i v prvej polovici roka 2016. Nemohol sa zamestnať
z dôvodu exekúcií, odobratého vodičského preukazu a zákazu činnosti. Svoju existenciu a existenciu
rodiny a výživné riešil v počiatku finančnou pomocou od rodiny. Výživné 250 Eur je však v takej výške,

že nikto mu neposkytne ročne 3.000 Eur na tento účel. Za roky 2014 - 2017 si musel požičiavať na
takmer celú výšku výživného, čo predstavuje sumu 9.000 Eur z 12.000 Eur. Žiadna banka mu nedá úver
ešte najbližších 7 rokov. Finančne mu vypomáhali rodičia, ktorí si vzali úver a predali auto, aby zaplatili
dlžné výživné za 28 mesiacov do novembra 2016, inak by skončil vo väzení. Po absolútne katastrofálnej
situácii, ktorá už nemala žiadne reálne riešenie, sa v roku 2016 rozhodol odcestovať do Veľkej Británie,

nakoľko ovládal čiastočne anglický jazyk a hľadal si prácu. Do dnešného dňa žije a pracuje vo Veľkej
Británii, avšak ani dnes nie je schopný zabezpečovať pravidelnú platbu výživného, nakoľko splácanie
dlžného výživného z minulých rokov a platenie aktuálneho výživného a ďalšie fixné náklady prevyšujú
jehopríjemajenereálne,abysajehopríjemvblízkejdobevýraznezlepšil.Hlavnezdôvodu,žeakonový
imigrant bez dobrej jazykovej vybavenosti si len postupne a vlastne odznova buduje svoju profesionálnu

kariéru a stabilitu. Veľkou prekážkou perspektívy je to, že v roku 2019 najneskôr do marca uvedeného
roku z Británie natrvalo odcestuje z dôvodu Brexitu. Aký bude mať príjem v roku 2016 nevie v súčasnosti
odhadnúť. Od roku 2017 začal postupne splácať pôžičky a úver rodičom a bude ich splácať ešte tri
roky. Hrozilo mu a neustále hrozí väzenie za neplatenie výživného, na ktoré nemá finančné prostriedky.
Dne je reálny nútene platiť 400 Eur mesačne výživné 250 Eur k rukám matky a 150 Eur ako splátka

dlžného výživného. Žije v neustálom strese a pracuje len na to, aby splácal a platil výživné, pričom
sa mu už nedarí platiť nič iné a ani zabezpečiť výživu svojej rodiny. Po krachoch svojich obchodných
spoločností dostal súdny zákaz činnosti na šesť rokov, teda nevie pracovať vo svojej profesii. S rodinou v
súčasnosti nemá vlastné bývanie, nemôže si dovoliť žiadne bývanie, prenájom ani nájomné, pretože by
nemali ani na nájomné. Bývajú v nedokončenom dome u jeho rodičov. Nevlastní žiaden majetok, nemá

žiadne auto, žiadny mobil na paušál, žiadnu satelitnú, či káblovú televíziu, internet, nepije alkohol, ani
nefajčí. Vzhľadom k tomu, že nemá peniaze na likvidáciu firiem, sú stále napísané na jeho mene a mene
manželky. Keďže vlastnia mŕtve skrachované spoločnosti, manželku odmietajú zapísať do evidencie
nezamestnaných a nevie poberať ani dávky v nezamestnanosti ani sociálne dávky. Vzhľadom k tomu,
že žijú dosť ďaleko od mesta a je v zahraničí, je pre ňu problematické nájsť si zamestnanie hoci aj

na skrátený úväzok. Jeho rodičia sú už v pokročilom veku, otec v zlom zdravotnom stave, prekonal
onkologické ochorenie a infarkt. Častokrát vyžadujú pomoc. Maloletý syn navštevuje materskú škôlku,
je predškolák. V septembri 2018 nastúpil do základnej školy.

25. Otec uviedol, že jeho súčasný príjem keď pracuje je okolo 1.250 GBP mesačne v hrubom, z toho

platí dane a odvody vo výške 20 %, teda v čistom poberá okolo 1.000 GBP mesačne. Počas roka pracuje
necelých 10 mesiacov, nakoľko v mesiacoch január až február nie je stabilná denná práca. Teda reálny
mesačný príjem je okolo 820 GBP - 900 Eur. Tento príjem sa môže vzhľadom k jeho zdravotnému stavu
a ponuky práce zmeniť. Z priemerného príjmu okolo 820 GBP - 900 Eur mesačne má nasledovné fixnénáklady: náklady na ubytovanie jedna izba 300 GBP (330 Eur mesačne), náklady na cestovanie do práce
100 GBP (110 Eur mesačne), náklady na stravu 160 GBP (200 Eur mesačne), náklady na výživné J. 220
GBP (250 Eur mesačne), náklady na staré výživné 130 GBP ( 150 Eur mesačne), strava pre manželku

a syna 200 GBP (220 Eur mesačne). Celkom náklady 1.110 GBP (1.260 Eur mesačne), celkom príjmy
820 GBP (910 Eur mesačne). Rozdiel -290 GBP (350 Eur mesačne).

26. Z uvedeného vyplýva, že jeho príjem nepostačuje na pokrytie nákladov. Z tohto dôvodu vznikajú
i problémy s platením výživného. Daňové priznanie za rok 2017-2018 bude k dispozícii až v júni až v

októbri 2018, Vzhľadom na situáciu preto požiadal o zníženie výživného.

27. Z pripojeného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby Crosbar s.r.o. za rok 2016 bolo
zistené, že výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení predstavovalo - 75.336 Eur.

28. Z pripojenej správy Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach Krajský dopravný inšpektorát, oddelenie

evidencievozidielzodňa30.1.2018bolozistené,žeotecjevedenýakodržiteľalebovlastníkmotorových
vozidiel, na ktorom sú exekútorské blokácie od 13.10.2009 až do 20.10.2016.

29. Otec predložil súdu doklad o jeho príjme za obdobie apríl 2016- apríl 2017, z ktorého vyplýva, že
jeho príjem bol vo výške 7.950,13 GBP. Refundácia na daniach 737,40 GBP.

30. V ďalšom predložil výpis z účtu, z ktorých vyplývajú jeho náklady, ktoré uviedol vo svojom písomnom
vyjadrení. Tieto sa týkajú zabezpečenia stravy, platenia nájomného, cestovného. V ďalšom otec predložil
úhradu platieb výživného, z ktorého vyplýva, že dlžné výživné do júna 2018 má v celom rozsahu
zaplatené.

31. Matka predložila súdu listinné dôkazy preukazujúce výdavky na maloleté dieťa.

32. V záverečnej reči matka trvala na zvýšení výživného v zmysle podaného návrhu a návrh otca na
zníženie výživného žiadala zamietnuť.

33. Otec trval na návrhu na zníženie výživného a žiadal návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť.

34. Kolízny opatrovník v záverečnej reči navrhol rozhodnúť o výške výživného tak, aby zohľadňoval
záujem maloletého dieťaťa s prihliadnutím na majetkové zárobkové pomery otca.

35. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností.

36. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

37. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

38. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj naneprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

39. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

40. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné

len na návrh.

41. Podľa ust. § 2 zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo
fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú1) fyzickú osobu,
b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c)90,42euramesačne,akideozaopatrenéneplnoletédieťa,onezaopatrenédieťa.2)

42. Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o znížení a zvýšení výživného je nutné porovnať
okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho
rozhodovania.

43. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je

potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom
zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s
rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a
rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom

ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

44.Prirozhodovaníozmenevýživnéhotedaajozníženíazvýšenívýživnéhojenutnéporovnaťokolnosti
dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania.

Pri rozhodovaní o výživnom, v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP),
platia ustanovenia § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

45. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov

uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé

sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého
z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.

Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,

ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výškamesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto

životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových

potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

46. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných

platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti

rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,

plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

47. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla

následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky
výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,
jeho možnosti a majetkové pomery.

48. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je

potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom
zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s
rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a
rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom

ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

49. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

50. Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného
s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu
pôvodného rozhodnutia o výživnom. Z tohto dôvodu návrh otca na zníženie výživného zamietol a
návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Poukazuje na ust. § 26 Zákona o rodine kedy dospel k

záveru, že od poslednej úpravy nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu
skoršieho rozhodnutia. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch
rodičov,zodôvodnenýchpotriebmaloletéhodieťaťa,pričomprihliadolnanezmenenýpočetvyživovacích
povinností na strane matky, v ďalšom prihliadol na zmenu na strane otca (ktorému pribudla vyživovacia
povinnosť k synovi), na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto

upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa aj naďalej. Podaným
návrhom sa matka domáhala zvýšenie výživného z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého
dieťaťa. Je nepochybné, že k zmene ohľadne výdavkov na maloleté dieťa od poslednej úpravy došlo k
vzhľadom k jej veku, povinnej školskej dochádzky ako i mimoškolských aktivít, avšak súd je toho názoru,že zo sumy 250 Eur mesačne, ktorou otec na výživu maloletého dieťaťa prispieva za súčasného stavu
s prihliadnutím na pomery na strane otca dostatočná na pokrytie týchto nákladov s prihliadnutím aj na
osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 25.5.2016 domáhal

zníženiavýživného.Návrhnazníženievýživnéhopodávalažpotomakopodalamatkanávrhnazvýšenie
výživného, pričom za spätné obdobie na výživu maloletého dieťaťa neprispieval súdom v rozhodnutej
výške 250 Eur mesačne. Otec poukazoval na nepriaznivý stav - krach podnikateľskej činnosti spätne
od roku 2014. S poukazom na tieto skutočnosti nemohol platiť výživné v uvedenej výške a dostal sa do
stavu kedy mu narastalo dlžné výživné z dôvodu jeho neplatenia. Napriek tejto situácii otec neriešil svoje

podnikateľské aktivity v takom rozsahu, aby ich prípadne ukončil a našiel si zamestnanie, aby si mohol
plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na správanie otca keď matke na výživu maloletého dieťaťa
nijakou sumou neprispieval, uvedenú situáciu neriešil. Matka bola nútená podať trestné oznámenie.
Až následne po podaní trestného oznámenia a trestného konania otec až v roku 2018 zaplatil dlžné
výživné. Napokon otec životnú situáciu vyriešil tým spôsobom, že od roku 2016 sa zamestnal vo Veľkej
Británii, kde dosahuje príjem cca 1.000 Eur mesačne. Vo svojej výpovedi poukazoval na náklady, ktoré

má v zahraničí (tieto súd nespochybňuje) avšak povinnosťou otca je plniť si v prvom rade vyživovaciu
povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom. Za takejto situácie nie je možné poskytnúť otcovi ochranu,
keďže zanedbal svoju zákonnú povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Pokiaľ
otcovi pribudli aj iné vyživovacie povinnosti je povinný vždy si organizovať svoje pracovné a prípadne
iné aktivity tak, aby si vedel plniť svoju predchádzajúcu vyživovaciu povinnosť k mal. Natálii. Súd je

toho názoru, že otec svojim nezodpovedným prístupom k plneniu vyživovacej povinnosti sa dostal do
situácie, keď už nezvládal nielen svoje podnikateľské a iné aktivity a dostal sa do neriešiteľnej situácii,
ktorú napokon vyriešil v roku 2016 tým, že odišiel pracovať do zahraničia.

51. Súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva,

že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej
povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené a musí mať na zreteli už existujúce vyživovacie povinnosti a aby
ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil a to ani do budúcna, so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich
sa potrieb oprávnených detí v súvislosti s ich vekom rastom a štúdiom. Odôvodnené potreby maloleto
dieťaťa v priebehu konania boli matkou dostatočne preukázané. Okrem bežných výdavkov spojených so

zabezpečením nevyhnutných životných nákladov maloletého dieťaťa ako i strava, ošatenie a bývanie,
bolopotrebnézabezpečiťďalšieodôvodnenépotreby,pričomvčasedochádzkydoškolskéhozariadenia
to boli nielen náklady na poplatok v škole, výučba cudzích jazykov, zabezpečovanie dochádzky ale
aj mimoškolské aktivity. Nástupom do školy sa potreby dieťaťa nevyhnutne zvyšujú, čo je všeobecne
známou skutočnosťou. V ďalšom súd neprihliadol na námietky otca ohľadne výdavkov, pretože pokiaľ

je povinnému rodičovi rozhodnutím súdu uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa stanoveným
výživným, je táto povinnosť splnená poukázaním určených finančných prostriedkov na účet osoby
oprávnenej preberať výživné pre maloleté dieťa a zároveň mu nevzniká žiadna ďalšia povinnosť
uhrádzať ďalšie náklady pre dieťa, nakoľko osoba zabezpečujúca starostlivosť o maloleté dieťa je
povinná z poskytnutého výživného od povinného rodiča spolu so svojim podielom na výživnom uhradiť

všetky odôvodnené potreby dieťaťa. Nie je možné totiž do budúcna ponechať na vôli alebo nevôli
povinného rodiča, či bude aj naďalej ochotný uhrádzať niektoré náklady, resp. inak uspokojovať
odôvodnené potreby maloletých detí. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,4,5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca
do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí

podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Prihliada na
odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne
aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odôvodnené potreby maloletých detí
sú nesporne vysoké, pričom na ich uspokojovanie sa majú podieľať obidvaja rodičia primerane svojim
možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. K námietkam otca ohľadne krachu podnikateľskej

činnosti súd uvádza, že otec bol podnikateľom, podnikateľskú činnosť vykonáva za účelom dosiahnutia
zisku, bol preto preto povinný organizovať si svoje pracovné aktivity tak, aby v prvom rade si mohol plniť
vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho
zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacejpovinnosti rodičov k maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti
podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich
potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto

odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča a dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a
možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska
jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri
hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu,
ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob

života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni
rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu
povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. napokon otec
sasmaloletýmdieťaťomnestretávaaokremvýživnéhomatkežiadnouinouformounepomáha.Zpovahy
výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou, vyplýva že plnenie

vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či
menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé
riešenie.

52.Súdpreskúmalvšetkydôvodyuvádzanéotcomvnávrhunazníženievýživného,naktorépoukazoval,

súd uvádza, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná podstatná zmena pomerov v zmysle
§ 26 Zákona o rodine, nakoľko dôvody uvádzané otcom považuje za nedôvodné zapríčinené jeho
nezodpovedným správaním. Z uvedeného dôvodu je toho názoru, že návrh otca nie je dôvodný, preto
ho zamietol.

53. S prihliadnutím na zárobkové pomery otca ako i stanovenú výšku výživného 250 Eur mesačne
považuje súd za dostatočnú na maloleté dieťa, preto návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

54. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje

inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.