Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/210/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212986
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6617212986.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
T. T., nar. XX. L. XXXX, Q., XXX XX N., zastúpený T. J. P.., so sídlom J., IČO: XX XXX XXX proti
žalovanému: J. T. nar. X.. P., bytom E.0, XXX XX C. zastúpený T. J. so sídlom L.., o vrátenie daru, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 4C/41/2017-190 zo dňa 31. mája 2019,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie rozhodnutie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
4C/41/2017-190 zo dňa 31. mája 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“)

žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (prvá výroková veta) a žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania vo výške 100% (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal od žalovaného vrátenia daru - osobného motorového vozidla značky W. I.XX, farba W., ev.č.
C (ďalej len „motorové vozidlo“), ktoré žalobca daroval žalovanému ústnou darovacou zmluvou dňa

06.02.2015. Predmetné osobné motorové vozidlo patrilo spoločnosti žalobcu T. P., ktorej je žalobca
konateľom. Motorové vozidlo bolo zakúpené v roku XXXX na lízing; k darovaniu motorového vozidla
žalovanému došlo po splatení lízingu. Uviedol, že medzi ním a žalovaným existovala dohoda, že
žalovaný bude pracovať v jeho spoločnosti, uvedené však žalovaný nesplnil. Podľa žalobcu sa žalovaný
správa voči nemu pohŕdavo, ako keby zabudol, že je jeho otcom. Nespomenie si na jeho oslavy, nikdy sa
neopýta, či niečo nepotrebuje, prípadne, či nie je chorý, neprišiel ho navštíviť po operácii do nemocnice.

Taktiež sa nezaujímal ani o ostatnú jeho rodinu, navštevoval jeho rodičov len veľmi zriedka. Žalobca
tiež tvrdil, že s účtu jeho spoločnosti žalovaný uskutočnil v rokoch 2012 až 2016 viacero neoprávnených
výberov, čo preukazoval ich rozpisom. Týmto správaním žalovaný podľa názoru žalobcu hrubo porušil
dobré mravy, ktoré odôvodňuje vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Žalobca listom
zo dňa 28.06.2017 žalovaného vyzval na vrátenie daru. Žalovaný na výzvu nereagoval.

1.2 Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Potvrdil, že mu bola ponúknutá práca u žalobcu za odmenu 2.000,-
Eurmesačne,avšaktietosľubyžalobcunebolisplnenéazaprácu,ktorúžalovanýprežalobcuvykonával,
mu žalobca ponúkol ako kompenzáciu poskytnutie daru osobného motorového vozidla, ktorého sa
žalobca domáha vrátiť. Uviedol, že so žalobcom (svojím otcom) nekomunikuje najmä z dôvodu, aby
nevyvolával ďalšie konflikty, pretože pri akejkoľvek debate žalobca reaguje podráždene, podozrievavo,
nevrlo. V žiadnom prípade svoje správanie nepovažoval za také, ktoré by viedlo k poníženiu a psychickej

ujme na zdraví žalobcu. Poukázal pritom, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nemožno
považovať akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale len také správanie, ktoré s ohľadomna všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.
Podľa žalovaného, žalobca už v detstve o žalovaného ako syna neprejavoval taký záujem o jeho
výchovu a starostlivosť, akú by mal ako otec prejavovať. Poukázal na konanie vedené Okresným

súdom Lučenec pod sp.zn. 11P/216/2003, v ktorom sa žalobca vyjadril, že okrem výživného sa ničím
iným na výžive syna nepodieľal. K rozpisu čiastkových výberov za obdobie rokov 2012 až 2016
uviedol, že platby z účtu žalobcu (resp. jeho spoločnosti) boli vykonávané na základe platobných
kariet, ktorých bolo vydaných X kusov, čo potvrdil žalobca na pojednávaní dňa 04.04.2019. Platobné
karty boli vydané na mená zamestnancov a aj samotného žalovaného. Tieto karty spoločnosť žalobcu

nikdy neodovzdala protokolárne do dispozície jednotlivým zamestnancom proti podpisu konkrétnym
osobám ani žalovanému (karty používali aj zamestnanci, na meno ktorých karty neboli vydané), mal
zato, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, aby preukázal pravdivosť svojich tvrdení, že žalovaný
uskutočňoval výbery a platby za tovar a služby pre svoju potrebu aj po skončení pracovného pomeru,
alebo počas jeho trvania. Poprel tvrdenia o tom, že svojvoľne robil výbery a platby z účtu spoločnosti
otca. Ak uskutočnil výber alebo platby, urobil tak vždy na pokyn žalobcu alebo ním poverenej osoby. S

platobnou kartou po skončení pracovného pomeru v spoločnosti žalobcu nedisponoval.

1.3 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že dňa 06.02.2015 došlo ústnou darovacou zmluvou k darovaniu
motorového vozidla, rovnako mal preukázané, že narušenie vzťahov medzi stranami sporu trvá už

dlhšie obdobie, ešte z obdobia pred samotným úkonom darovania. Súd prvej inštancie konštatoval, že
nebola naplnená skutková podstata ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, nakoľko tvrdenia, pre
ktoré žalobca žiada od žalovaného vrátenie daru, nepostačujú pre záver, že by sa žalovaný správal
voči žalobcovi tak, že by hrubo porušoval dobré mravy a že by šlo z jeho strany o porušenie značnej
intenzity alebo porušenie sústavné. Uzavrel, že vzniknuté nezhody ako aj riešenie pracovnoprávnych

vzťahov a prípadných neoprávnených výberov z účtu firmy žalobcu je možné riešiť iným spôsobom,
pričom tieto neoprávnené výbery podľa tvrdenia žalobcu existovali už od roku XXXX a napriek tomu
žalobca darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX daroval motorové vozidlo žalovanému. Súd prvej
inštancie zároveň konštatoval, že v samotnej výzve na vrátenie daru zo dňa XX.XX.XXXX žalobca hrubé
porušenie dobrých mravov dostatočne nešpecifikoval, keďže v nej len uviedol, že sa žalovaný voči jeho

osobe správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy a to tým, že sa dlhodobo nezaujíma o jeho
osobu, napriek tomu že je jeho otcom, nenavštevuje ho, neprejavuje záujem o jeho zdravie a nevolá ho
otcom, čo je preňho neprijateľné. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil aj princíp vzájomnosti,
pri ktorom je potrebné hodnotiť správanie sa obdarovaného žalovaného a rovnako správanie žalobcu
ako darcu, či takéto jeho správanie nie je príčinou správania sa žalovaného. Z vykonaného dokazovania

mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzájomným nezhodám už počas detstva
žalovaného, ktoré sa rokmi len prehlbovali. Narušenie vzťahov medzi stranami sporu a samotné
správanie žalobcu voči žalovanému preto vyvolalo určité reakcie voči žalobcovi, ktoré však neboli v
hrubom rozpore s dobrými mravmi. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel okresný súd k
záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že by sa žalovaný k nemu správal v hrubom rozpore s dobrými

mravmi. Keďže predpoklady na vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka splnené neboli,
okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.4 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C.s.p.“)

a v spore úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom
navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovanému
uloží povinnosť vrátiť žalobcovi dar - osobné motorové vozidlo značky W. I.X, farba W., ev.č. C do troch

dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100%. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h)
C.s.p.,tvrdiltak,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým
zisteniam a následne vec aj nesprávne právne posúdil.

2.1Vkonkrétnostiachtvrdil,ževroku2015hožalovanýpožiadal,abynanehoprepísalmotorovévozidlo.
Nakoľko sa jednalo o jeho syna, s požiadavkou žalovaného súhlasil a motorové vozidlo mu daroval a aj
ho na žalovaného zaevidoval na Dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru C..
Dňa XX.XX.XXXX ukončil pracovný pomer so žalovaným výpoveďou. Zotrval na tvrdeniach uvedenýchv žalobe. Za správanie žalovaného, ktoré bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi považoval aj jeho
neoprávnené výbery z bankového účtu jeho spoločnosti T. P.. za obdobie rokov XXXX až XXXX. Tvrdil,
že žalovaný sa nikdy nezaujímal o to, ako sa má, nikdy mu nezagratuloval k sviatku, v prípade choroby

sa nezaujímal o jeho zdravotný stav. Rovnako sa nezaujímal ani o ostanú jeho rodinu, nenavštevoval
jeho rodičov, len veľmi sporadicky. Na základe uvedených skutočnosti bol toho názoru, že dokazovaním
realizovaným v rámci prvoinštančného konania bolo dostatočne preukázané, že žalovaný sa voči
žalobcovi a taktiež k členom jeho rodiny správal tak, že tým hrubo porušil dobré mravy, ktoré správanie
odôvodňuje vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
akovecnesprávnypotvrdilažalobcuzaviazalžalovanémunahradiťtrovyodvolaciehokonaniavrozsahu
100%.

3.1 Uviedol, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu považuje za zákonné a správne. Vzťahy v celej

rodine nie sú dobré, žalobca nie je v kontakte už takmer XX rokov so svojou sestrou a voči svojmu
bratovi T.. C. T., prípadne voči jeho obchodnej spoločnosti, vedie niekoľko súdnych sporov. Žalovaný
so žalobcom nekomunikuje z dôvodu, aby nevyvolával ďalšie konflikty. Útočné správanie po celú dobu
prezentovalsámžalobcaajvpriebehuceléhokonania.Vsporebolojednoznačnepreukázané,ževzťahy
medzi stranami sporu sú narušené už dlhšie obdobie a to aj pred samotným úkonom darovania. V

danom prípade ide len o subjektívny názor žalobcu, pričom konanie žalovaného vzhľadom na okolnosti
v celej rodine nemožno považovať za také, aké má na mysli žalobca. Nie je možné považovať za
správanie sa jedného účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý
účastník svojím konaním takéto správanie vyvoláva. V takom prípade možno konštatovať, že ide o ich
spôsob komunikácie. Preto treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie darcu, či on sám sa nespráva

voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného
správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny.

4. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §

379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1, ods. 2 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4.1 V zmysle § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

5. Pred tým, ako sa odvolací súd zaoberal odvolacou argumentáciou žalobcu, posudzoval vecnú
legitimáciu strán sporu; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a v aj v prípade, že ju

žiaden z účastníkov nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/205/2009
zo dňa 29.6.2010). Skúmanie vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania; zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.
„Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho
konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne

vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný)“ (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. III.
ÚS 517/2011-9 zo dňa 22.11.2011). Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 3Cdo 192/2004
vyslovil,že:„Nato,abysaniektostalúčastníkomkonanianetreba,abybolúčastníkomhmotno-právneho
vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takomto prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola

protinemupodanážaloba(vtakomprípadesastávažalovaným).Čivšakbudežalobcavsporeúspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.
Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva, ktoré
sú predmetom konania, sa v občianskom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len

subjektívne cíti byť účastníkom hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je
alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľnom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o ktorom žalobca tvrdí, žeje nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide.“ Aj po prijatí nového procesného predpisu sú vyššie citované závery plne aplikovateľné.

5.1 Z tvrdenia žalobcu vyplýva, že mal byť darcom predmetného motorového vozidla; obdarovaným
mal byť žalovaný. Zo spisu však odvolací súd zistil, že ústnou darovacou zmluvou zo dňa 06.02.2015
mal žalobca darovať žalovanému motorové vozidlo, ktoré patrilo spoločnosti T. P.., ktorej je žalobca
konateľom. Z osvedčenia o evidencii vyplýva, že vlastníkom darovaného motorového vozidla bola
spoločnosť T. P. Žalobca ako fyzická osoba tak v konaní ani netvrdil, že bol vlastníkom darovaného

vozidla, na základe čoho by mu vyplývalo postavenie darcu podľa darovacej zmluvy a ako darcovi by mu
vzniklo za splnenia zákonom stanovených podmienok (§ 630 Občianskeho zákonníka) právo domáhať
sa vrátenia daru od žalovaného. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie založil na konštatovaní, že
predpoklady na vrátenie daru v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka naplnené neboli. Z
napadnutého rozhodnutia však nijako nevyplýva, aký záver prijal súd prvej inštancie vo vzťahu k aktívnej
vecnej legitimácii žalobcu najmä s prihliadnutím na rozpory vyplývajúce z tvrdení žalobcu a obsahu spisu

(vlastníctvo motorového vozidla pred jeho darovaním). Z napadnutého rozhodnutia tiež nevyplýva, ako
súd prvej inštancie posúdil náležitosti darovacej zmluvy, najmä pokiaľ ide o subjekty darovacej zmluvy
ako aj splnenie ďalších zákonných náležitostí darovacej zmluvy.

5.2 Nárok vyplývajúci z ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka domáhať sa vrátenia daru patrí len

darcovi (a nie osobe od darcu odlišnej).

6. Skúmanie vlastníctva motorového vozidla žalobcom, predmetom dokazovania so strany súdu prvej
inštancie nebolo, súd prvej inštancie túto skutočnosť v napadnutom rozhodnutí ani nevyhodnotil. Súd
prvej inštancie neskúmal ani skutočnosť, či vôbec došlo k uzavretiu darovacej zmluvy medzi stranami

sporu, či odovzdanie motorového vozidla žalovanému napĺňa všetky náležitosti darovacej zmluvy. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vyjadrenie samotného žalobcu zo dňa 28.06.2018, z ktorého
vyplýva, že v roku XXXX začal využívať darované motorové vozidlo len žalovaný pre svoje súkromné
účely a v roku XXXX ho žalovaný požiadal, aby na neho uvedené motorové vozidlo prepísal. Naproti
tomu žalovaný vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že mu bola ponúknutá práca u žalobcu za

odmenu 2.000,-Eur mesačne, avšak tieto sľuby žalobcu neboli splnené a za prácu, ktorú žalovaný pre
žalobcu vykonal, mu žalobca ponúkol ako kompenzáciu poskytnutie daru osobného motorového vozidla.
Žalovaný tvrdením o tom, že malo ísť o kompenzáciu nevyplatenej mzdy, jednoznačne spochybnil
uzavretie darovacej zmluvy. Touto skutočnosťou sa však súd prvej inštancie v rozhodnutí nezaoberal.

6.1 Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov považoval záver súdu prvej inštancie o tom, že v
prejednávanej veci predpoklady na vrátenie daru naplnené neboli za predčasný; súd prvej inštancie
tento záver prijal bez toho, aby zistil, či sú strany sporu vecne legitimované pokiaľ ide o žalobu o vrátenie
daru a či vôbec došlo k uzavretiu žalobcom tvrdenej darovacej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným,
resp. bez toho aby skúmal, resp. vyhodnotil aj obranu žalovaného, ktorý uzavretie darovacej zmluvy

spochybnil.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie pokiaľ bez
skúmania aktívnej vecnej legitimácie a platnosti darovacej zmluvy posudzoval len predpoklady pre
vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka vec nesprávne právne posúdil a v tom dôsledku

nevykonal dokazovanie, ktoré posudzovaniu dôvodnosti žaloby o vrátenie daru nevyhnutne predchádza.
Z uvedeného dôvodu preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa §
391 ods. 1, ods. 2 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom
k tomu, že výhrada odvolacieho súdu spočíva aj v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
okresného súdu pokiaľ ide o vecnú legitimáciu žalobcu, nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím

súdom.

8. V ďalšom konaní súd prvej inštancie preskúma vecnú legitimácia strán sporu najmä s prihliadnutím
na to, či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca svoj nárok uplatňuje, či teda došlo k
uzavretiu darovacej zmluvy, medzi ktorými subjektami, prípadne či tvrdenou darovacou zmluvou nebol

zastretý iný právny úkon. Až po prípadnom ustálení, že strany sporu sú účastníkmi darovacej zmluvy,
ktoré je platná a ktorej predmetom bolo motorové vozidlo, okresný súd bude posudzovať splnenie
zákonných podmienok pre vrátenie daru. Následne súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne,svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak aby zodpovedalo ustanoveniu § 220 ods.2 C.s.p. a rozhodne aj
o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta
C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).