Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13C/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212251
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6617212251.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcov: 1/ M. A., 2/ G. A., 3/ I. A., 4/ T.

A., 5/ C. Č., 6/ C. G., 7/ I. A., 8/ S. Y., 9/ C. A.Á., 10/ I. Č. (B.), 11/ I. Č., 12/ C. A., 13/ S. A., v rade 1 až 5 a
7 až 13 v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO:
17 335 345, v rade 1, 4 a 6 v zastúpení Lesmi Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie
SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, proti žalovaným: 1/ S. N., L. XX.XX.XXXX, P. J. D.
XXX/XX, XXX XX K., štátny občan SR, 2/ I. G., L. XX.XX.XXXX, P. J. C. XXX/X, XXX XX K., štátny občan
SR, obaja v zastúpení zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Námestie SNP 41,
960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j esa, že vlastníkom nehnuteľností

v katastrálnom území J. zapísané na:
Liste vlastníctva číslo XXX
EKN parcelné číslo XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 472 m2
pod B. 3 je: M. A. v podiele 2/24-iny

Liste vlastníctva číslo XXX
EKN parcelné číslo XXX/X trvalý trávny porast o výmere 170471 m2
pod B. 64 je: M. A. v podiele 1/1600-ina
č.d. XXXX/XX

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 5107 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 1530 m2

EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 5177 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 4917 m2
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 4113 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 761 m2
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 1541 m2
pod B. 4 je: M. A. v podiele 4/60-iny
Č..K.. XXXX/XX

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 3889 m2
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 1133 m2
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 72 m2
pod B. 3 je: G. A. v podiele 2/30-iny

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 4588 m2pod B. 4 je: M. A. v podiele 6/90-ín
č.d. XXXX/XX

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 1270 m2
pod B. 4 je: M. A. v podiele 2/30-iny
č.d. XXXX/XX

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXX orná pôda o výmere 637 m2
EKN parcelné číslo XXX orná pôda o výmere 3225 m2
EKN parcelné číslo XXX orná pôda o výmere 2048 m2
EKN parcelné číslo XXX trvalý trávny porast o výmere 439 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 2335 m2

pod B. 4 je: M. A. v podiele 4/60-iny
č.d. XXXX/XX

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXX trvalý trávny porast o výmere 1368 m2

EKN parcelné číslo XXX/X trvalý trávny porast o výmere 1071 m2
EKN parcelné číslo XXX trvalý trávny porast o výmere 1503 m2
pod B. 4 je: M. A. v podiele 6/90-ín
č.d. XXXX/XX

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXX orná pôda o výmere 4104 m2
pod B. 4 je: M. A. v podiele 8/120-ín
č.d. XXXX/XX

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXX orná pôda o výmere 2941 m2
pod B. 4 je: M. A. v podiele 8/90-ín
č.d. XXXX/XX

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXX/X orná pôda o výmere 177 m2
EKN parcelné číslo XXX/X orná pôda o výmere 886 m2
pod B. 5 je: M. A. v podiele 4/60-iny
č.d. XXXX/XXXX

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2
EKN parcelné číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2
pod B. 3 je: M. A. v podiele 2/16-iny

č.d. XXXX/XXXX

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 1376 m2
pod B. 3 je: M. A. v podiele 2/40-iny

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 3337 m2
pod B. 1 je: M. A. v podiele 4/588-iny

v katastrálnom území K. zapísané na:
Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 14099 m2
pod B. 3 je: M. A. v podiele 2/40-inyListe vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 12157 m2

pod B. 2 je: M. A. v podiele 2/10-iny

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 396982 m2
pod B. 1 je: M. A. v podiele 4/588-iny

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 1122 m2
pod B. 4 je: M. A. v podiele 5/150-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX

EKN parcelné číslo XXXX záhrada o výmere 5568 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 3510 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 7985 m2
pod B. 4 je: M. A. v podiele 5/150-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 8423 m2
pod B. 2 je: M. A. v podiele 21/72-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX

EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 7143 m2
pod B. 4 je: M. A. v podiele 5/200-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 3575 m2

EKN parcelné číslo XXXX lesný pozemok o výmere 1993 m2
pod B. 6 je: M. A. v podiele 6/42-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 6270 m2

EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 1888 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 1888 m2
EKN parcelné číslo XXXX lesný pozemok o výmere 1442 m2
EKN parcelné číslo XXXX/X orná pôda o výmere 2050 m2
pod B. 6 je: M. A. v podiele 6/42-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 8144 m2
pod B. 9 je: M. A. v podiele 4/56-iny

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 9302 m2
pod B. 14 je: M. A. v podiele 48/9408-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX

EKN parcelné číslo XXX/X trvalý trávny porast o výmere 267 m2
pod B. 4 je: M. A. v podiele 6/90-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 23945 m2

pod B. 10 je: M. A. v podiele 48/9408-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX lesný pozemok o výmere 7039 m2pod B. 7 je: M. A. v podiele 6/84-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX

EKN parcelné číslo XXXX lesný pozemok o výmere 1874 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 2320 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 644 m2
pod B. 7 je: M. A. v podiele 6/84-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 4644 m2
EKN parcelné číslo XXXX/X orná pôda o výmere 2399 m2
pod B. 6 je: M. A. v podiele 6/84-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX

EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 5992 m2
pod B. 3 je: C. Č. v podiele 27/108-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 2136 m2

pod B. 2 je: C. Č. v podiele 1/2-ica

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 5783 m2
pod B. 1 je: C. Č. v podiele 1/1-ina

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX lesný pozemok o výmere 5755 m2
EKN parcelné číslo XXXX lesný pozemok o výmere 5783 m2
pod B. 1 je: C. G. v podiele 1/2-ica

v katastrálnom území J. zapísané na:
Liste vlastníctva číslo XXX
EKN parcelné číslo XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 9954 m2
pod B. 1 je: I. A. v podiele 1/2-ica

č.d. XXXX/XX

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 1676 m2
pod B. 1 je: I. A. v podiele 3/36-iny

č.d. XXXX/XX
pod B. 2 je: S. Y. O.. A. (C. I.L.) v podiele 3/36-iny
pod B. 3 je: I. A. v podiele 3/36-iny
č.d. XXXX/XX
pod B. 4 je: C. A. O.. A. (C.R. I.) v podiele 9/36-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXX/X ovocný sad o výmere 2040 m2
pod B. 1 je: I. Č. (B.) K. O. - J. v podiele 1/2-ica
pod B. 2 je: I. Č. O.. C. v podiele 1/2-ica

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 2119 m2
pod B. 1 je: G. A. v podiele 2/15-iny
č.d. XXXX/XXXX

pod B. 2 je: C. A. v podiele 2/15-iny
č.d. XXXX/XXXX
pod B. 3 je: S. A. v podiele 2/15-iny
č.d. XXXX/XXXXv katastrálnom území K. zapísané na:
Liste vlastníctva číslo XXXX

EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 5143 m2
pod B. 2 je: C. A. v podiele 2/10-iny

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 12157 m2

pod B. 4 je: C. A. v podiele 2/10-iny

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 1122 m2
pod B. 7 je: C. A. v podiele 5/150-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX záhrada o výmere 5568 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 3510 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 7985 m2
pod B. 7 je: C. A. v podiele 5/150-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 7143 m2
pod B. 7 je: C. A. v podiele 5/200-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 267 m2
pod B. 2 je: C. A. v podiele 6/90-ín
č.l. XXXX/XX

II. Konanie v časti o určenie, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa

v katastrálnom území K. zapísané na:
Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX lesný pozemok o výmere 5575 m2

na: S. N., O. N.) v podiele 20/200-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 1122 m2
na: S. N., O. N.) v podiele 30/150-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 6913 m2
na: S. N., O. N.) v podiele 1/1-ina

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX záhrada o výmere 5568 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 3510 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 7985 m2
na: S. N., O. N. v podiele 30/150-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 7143 m2
na: S. N., O. N. v podiele 30/200-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX ostatné plochy o výmere 7143 m2
na: S. N., O. N.) v podiele 30/200-ínsú vo vlastníctve T. A., rodenej I. saz a s t a v u j e .

III. Náhrada trov konania sa stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. až 7. rade a 7. až 13. rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom a
žalobcovia v 1., 4. a 6. rade zastúpení Lesmi Slovenskej republiky sa domáhali voči žalovanému 1/,
2/ určenia vlastníckeho práva, pričom konštatovali, že k podaniu určovacej žaloby došlo z dôvodu
spísania a následného zápisu do katastra nehnuteľností Notárskej zápisnice - osvedčenia vyhlásenia
o vydržaní vlastníckeho práva N424/2012, Nz 7963/2015 zo dňa 10.03.2015 v znení Dodatku č.

1 k predmetnej zápisnici zo dňa 10.03.2015 k nehnuteľnostiam špecifikovaným v k.ú. J. S. K. na
Notárskom úrade JUDr. Marty Jurinovej v Lučenci, ktorou vydržateľ, žalovaný v 1. rade S. N. vyhlásil, že
splnil hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky vydržania (bod 4, 5 a 6 notárskej zápisnice). Zápis
predmetnej notárskej zápisnice do katastra nehnuteľností mal za následok zánik vlastníckeho práva
žalobcov, pôvodných vlastníkov k vydržaným nehnuteľnostiam. Slovenský pozemkový fond (ďalej len

„SPF“) a Lesy Slovenskej republiky (ďalej len „LSR“) sú toho názoru, že žalovaný v 1. rade nesplnil
podmienky vydržania stanovené v § 134 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), preto žalobcovia
zastúpení SPF a LSR svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nikdy nestratili a sú oprávnení domáhať
sa jeho navrátenia prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva. Predmetnom vydržania podľa
citovanej notárskej zápisnice okrem iného boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa:

v k.ú. J.:
Liste vlastníctva číslo XXX
EKN parcelné číslo XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 472 m2
pod B. 3 na: M. A. v podiele 2/24-iny

Liste vlastníctva číslo XXX
EKN parcelné číslo XXX/X trvalý trávny porast o výmere 170471 m2
pod B. 64 na: M. A. v podiele 1/1600-ina
č.d. 1828/15

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 5107 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 1530 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 5177 m2

EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 4917 m2
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 4113 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 761 m2
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 1541 m2
pod B. 4 na: M. A. v podiele 4/60-iny

č.d. 1828/15

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 3889 m2
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 1133 m2

EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 72 m2
pod B. 3 na: G. A. v podiele 2/30-iny

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 4588 m2

pod B. 4 na: M. A. v podiele 6/90-ín
č.d. 1828/15

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 1270 m2

pod B. 4 na: M. A. v podiele 2/30-inyč.d. 1828/15

Liste vlastníctva číslo XXXX

EKN parcelné číslo XXX orná pôda o výmere 637 m2
EKN parcelné číslo XXX orná pôda o výmere 3225 m2
EKN parcelné číslo XXX orná pôda o výmere 2048 m2
EKN parcelné číslo XXX trvalý trávny porast o výmere 439 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 2335 m2

pod B. 4 na: M. A. v podiele 4/60-iny
č.d. 1828/15

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXX trvalý trávny porast o výmere 1368 m2
EKN parcelné číslo XXX/X trvalý trávny porast o výmere 1071 m2

EKN parcelné číslo XXX trvalý trávny porast o výmere 1503 m2
pod B. 4 na: M. A. v podiele 6/90-ín
č.d. 1828/15

Liste vlastníctva číslo XXXX

EKN parcelné číslo XXX orná pôda o výmere 4104 m2
pod B. 4 na: M. A. v podiele 8/120-ín
č.d. 1828/15

Liste vlastníctva číslo XXXX

EKN parcelné číslo XXX orná pôda o výmere 2941 m2
pod B. 4 na: M. A. v podiele 8/90-ín
č.d. 1828/15

Liste vlastníctva číslo XXXX

EKN parcelné číslo XXX/X orná pôda o výmere 177 m2
EKN parcelné číslo XXX/X orná pôda o výmere 886 m2
pod B. 5 na: M. A. v podiele 4/60-iny
č.d. 1828/1905

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2
EKN parcelné číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2
pod B. 3 na: M. A. v podiele 2/16-iny
č.d. 3840/1928

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 1376 m2
pod B. 3 na: M. A. v podiele 2/40-iny

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 3337 m2
pod B. 1 na: M. A. v podiele 4/588-iny

v k.ú. K.:

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 14099 m2
pod B. 3 na: M. A. v podiele 2/40-iny

Liste vlastníctva číslo XXXX

EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 12157 m2
pod B. 2 na: M. A. v podiele 2/10-iny

Liste vlastníctva číslo XXXXEKN parcelné číslo XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 396982 m2
pod B. 1 na: M. A. v podiele 4/588-iny

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 1122 m2
pod B. 4 na: M. A. v podiele 5/150-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX

EKN parcelné číslo XXXX záhrada o výmere 5568 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 3510 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 7985 m2
pod B. 4 na: M. A. v podiele 5/150-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX

EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 8423 m2
pod B. 2 na: M. A. v podiele 21/72-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 7143 m2

pod B. 4 na: M. A. v podiele 5/200-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 3575 m2
EKN parcelné číslo XXXX lesný pozemok o výmere 1993 m2

pod B. 6 na: M. A. v podiele 6/42-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 6270 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 1888 m2

EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 1888 m2
EKN parcelné číslo XXXX lesný pozemok o výmere 1442 m2
EKN parcelné číslo XXXX/X orná pôda o výmere 2050 m2
pod B. 6 na: M. A. v podiele 6/42-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 8144 m2
pod B. 9 na: M. A. v podiele 4/56-iny

Liste vlastníctva číslo XXXX

EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 9302 m2
pod B. 14 na: M. A. v podiele 48/9408-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXX/X trvalý trávny porast o výmere 267 m2

pod B. 4 na: M. A. v podiele 6/90-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 23945 m2
pod B. 10 na: M. A. v podiele 48/9408-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX lesný pozemok o výmere 7039 m2
pod B. 7 na: M. A. v podiele 6/84-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX lesný pozemok o výmere 1874 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 2320 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 644 m2pod B. 7 na: M. A. v podiele 6/84-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX

EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 4644 m2
EKN parcelné číslo XXXX/X orná pôda o výmere 2399 m2
pod B. 6 na: M. A. v podiele 6/84-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX

EKN parcelné číslo XXXX lesný pozemok o výmere 5575 m2
pod B. 11 na: T. A. (O.. I.) v podiele 20/200-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 1122 m2
pod B. 11 na: T. A. (O.. I.) v podiele 30/150-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 6913 m2
pod B. 1 na: T. A. (O.. I.) v podiele 1/1-ina

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX záhrada o výmere 5568 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 3510 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 7985 m2
pod B. 12 na: T. A. (O.. I.) v podiele 30/150-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 7143 m2
pod B. 12 na: T. A. (O.. I.) v podiele 30/200-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX ostatné plochy o výmere 7143 m2
pod B. 12 na: T. A. (O.. I.) v podiele 30/200-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX

EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 5992 m2
pod B. 3 na: C. Č. v podiele 27/108-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 2136 m2

pod B. 2 na: C. Č. v podiele 1/2-ica

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 5783 m2
pod B. 1 na: C. Č. v podiele 1/1-ina

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX lesný pozemok o výmere 5755 m2
EKN parcelné číslo XXXX lesný pozemok o výmere 5783 m2
pod B. 1 na: C. G. v podiele 1/2-ica

v k.ú. J.:
Liste vlastníctva číslo XXX
EKN parcelné číslo XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 9954 m2
pod B. 1 na: I. A. v podiele 1/2-ica

č.d. 4353/29

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 1676 m2pod B. 1 na: I. A. v podiele 3/36-iny
č.d. 7231/11
pod B. 2 na: S. Y. rod. A.Í. (manžel I.) v podiele 3/36-iny

pod B. 3 na: I. A. v podiele 3/36-iny
č.d. 7241/11
pod B. 4 na: C. A. O.. A. (manžel I.) v podiele 9/36-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX

EKN parcelné číslo XXX/X ovocný sad o výmere 2040 m2
pod B. 1 na: I. Č. (B.) K. O. - J. v podiele 1/2-ica
pod B. 2 na: I. Č. O.. C. v podiele 1/2-ica

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 2119 m2

pod B. 1 na: G. A. v podiele 2/15-iny
č.d. 5172/1899
pod B. 2 na: C. A. v podiele 2/15-iny
č.d. 5172/1899
pod B. 3 na: S. A. v podiele 2/15-iny

č.d. 5172/1899

v k.ú. K.:
Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 5143 m2

pod B. 2 na: C. A. v podiele 2/10-iny

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 12157 m2
pod B. 4 na: C. A. v podiele 2/10-iny

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 1122 m2
pod B. 7 na: C. A. v podiele 5/150-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX záhrada o výmere 5568 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 3510 m2
EKN parcelné číslo XXXX orná pôda o výmere 7985 m2
pod B. 7 na: C. A. v podiele 5/150-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 7143 m2
pod B. 7 na: C. A. v podiele 5/200-ín

Liste vlastníctva číslo XXXX
EKN parcelné číslo XXXX trvalý trávny porast o výmere 267 m2
pod B. 2 na: C. A. v podiele 6/90-ín
č.l. 1828/15

2. Žalobcovia sú toho názoru, že vydržiteľ S. N. ako žalovaný v 1. rade nesplnil podmienky vydržania
nevyhnuté na zákonné nadobudnutie vlastníckeho práva, nakoľko držba nehnuteľností uvedených
v notárskej zápisnici nebola dobromyseľná a oprávnená. V tejto súvislosti poukázali na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Ncdo 17/2010 z 28.03.2012: „Pokiaľ sa žalovaná proti žalobe bránila
tvrdením, že jej právna predchodkyňa nadobudla vlastníckeho právo k tým istým pozemkom vydržaním

bolo jej povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať, teda preukázať existenciu zákonom stanovených
podmienokprevydržanievlastníckehopráva,t.j.oprávnenú(dobromyseľnú)držbutrvajúcupostanovenú
dobu a spôsobilý predmet vydržania. Ak žalovaná preukazovala nadobúdací titul svojej právnej
predchodkyne predložením notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní osvedčovala tátolistinaibapravdivosťtoho,žejuspísalanotárskaaE.J.urobilaprednotárkouvyhlásenie.Neosvedčovala
však existenciu podmienok vydržania, najmä podmienok oprávnenej držby (len vyhlásenie o týchto
podmienkach). Predloženie tejto listiny, ktorú inak odvolací súd navyše nesprávne považoval za

nadobúdací titul vlastníckeho práva, preto nemalo za následok prechod dôkazného bremena na
žalobcov, t.j. ich povinnosť preukazovať neexistenciu oprávnenej držby E.J. Dôkazné bremeno ohľadom
preukázania pravdivosti tohto obsahu uvedenej listiny zostalo na žalovanej.“

3. Nesplneniu podmienok vydržania podľa § 134 OZ žalovaní uvádzajú, že notárska zápisnica JUDr.

Jurinovej z 10.03.2015, ktorou došlo k vydržaniu spoluvlastníckych podielov žalobcov v prospech
vydržateľa obsahuje iba stručné konštatovanie, že
a) písomné doklady o nadobudnutí uvedených nehnuteľností sa nezachovali (bod 3, str. 6 notárskej
zápisnice),
b) navrhovateľ udáva, že je dobromyseľným držiteľom, jeho držba je nerušená, nepretržitá, spĺňa
hmotnoprávne podmienky určenia vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 OZ. Jeho vydržacia lehota

začala plynúť 01.01.1992 a skončila najneskoršie 01.01.2012 (bod 4, str. 6 notárskej zápisnice).
c) zároveň navrhovateľ splnil procesnoprávne podmienky určenia práva v zmysle § 63 Notárskeho
poriadku. Navrhovateľ doložil vyjadrenie obce Budiná, Divín a Píla o tom, že nemajú výhrady k
vzniku vlastníckeho práva navrhovateľa na nehnuteľnosti uvedené vyššie. Navrhovateľ zároveň doložil
vyjadrenie dotknutých vlastníkov, resp. ich právnych nástupcov, v prospech ktorých svedčí posledný

zápis v katastri o tom, že nemajú výhrady k vzniku vlastníckeho práva navrhovateľa na nehnuteľnosti
uvedené vyššie a týmto osvedčením sa nahradzuje niekoľko dedičských konaní, ktorými by navrhovateľ
docielil ten istý stav ako v prípade vydržaním (bod 6, str. 6 notárskej zápisnice).

4. SPF a LSR konštatujú, že vyššie uvedené tvrdenia notárky JUDr. Jurinovej sú jednak nepravdivé

a jednak nezákonné. Vydržateľ zjavne nepreukázal svoje právne nástupníctvo po svojich právnych
predchodcoch, ani nedoložil súhlasné vyjadrenia právnych nástupcov po osobách uvedených v katastri
nehnuteľností ako vlastníci, t.j. po nezistených vlastníkoch (žalobcoch).

5. SPF a LSR takisto konštatujú, že tvrdenia uvádzané pod písm. c) o dobromyseľnej, nerušenej a

nepretržitej držbe od 01.01.1992 do 01.01.2002 sú nepravdivé. SPF prikladá zápisnicu o konfrontácii
svedkov č. ORP-286/2VYS-LC2016 z 04.10.2016, ktorej vydržiteľ S. N. na otázku či bol v čase
vyhotovenia notárskej zápisnice dobrovoľným držiteľom všetkých nehnuteľností uvedených v daných
zápisniciach od 01.01.1992 do 01.01.2002 uviedol, že „ako som mohol držať, keď som tieto pozemky
nemal na mňa“. Povinnosťou SPF a LSR v konaní nie je preukazovať neexistenciu vzniku vlastníckeho

práva vydržiteľa S. N. ako žalovaného. SPF však uvádza, že vydržiteľa S. N. vyzval listom zo
dňa 25.08.2018 na zdokladovanie splnenia podmienok vydržania podľa notárskej zápisnice sp. zn.
N424/2012, Nz 7963/2015, a to na preukázanie splnenia hmotnoprávnych a procesnoprávnych
podmienok vydržania, preukázanie právneho nástupníctva po nezistených vlastníkoch a zdokladovania
nakladania s nehnuteľnosťami ako vlastnými. Vydržiteľ S. N. nereagoval.

6. SPF a LSR ďalej konštatujú, že S. N. ako žalovaný v 1. rade časť vydržných nehnuteľností v k.ú. K.
odpredal na základe kúpnej zmluvy z 12.05.2017 (E. XXX/XXXX) žalovanému v 2. rade I. G., ktorý je
ich aktuálnym vlastníkom. Jedná sa o nehnuteľnosti:
- EKN parcelné číslo XXXX zapísaná na LV č. XXXX,

- EKN parcelné číslo XXXX, EKN parcelné číslo XXXX, EKN parcelné číslo XXXX, EKN parcelné číslo
XXXX/X, všetky zapísané na LV č. XXXX,
- EKN parcelné číslo XXXX zapísaná na LV č. XXXX,
- EKN parcelné číslo XXXX zapísaná na LV č. XXXX,
- EKN parcelné číslo XXXX zapísaná na LV č. XXXX,

- EKN parcelné číslo XXXX, EKN parcelné číslo XXXX, EKN parcelné číslo XXXX, všetky zapísané na
LV č. XXXX,
- EKN parcelné číslo XXXX a EKN parcelné číslo XXXX/X obidve zapísané na LV č. XXXX.

7. K právnej kvalifikácii predmetnej zmluvy žalobcovia uvádzajú, že predmetnú zmluvu je potrebné

považovať za neplatný právny úkon s poukazom na všeobecne platnú zásadu občianskeho práva
o tom, že nikto nemôže previesť na iného viac práva ako má sám. Vydržiteľ S. N. nemohol platne
previesťvlastníckeprávokvyššieuvedenýmnehnuteľnostiamnažalovanéhov2.rade,keďžesámnebol
nositeľom týchto práv, t.j. nesplnil podmienky nadobudnutia vlastníctva titulom vydržania. Žalobcoviazároveň poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 10.02.2012 pod sp. zn. I. ÚS 50/2010-11 v
spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 107/2011.

8. SPF a LSR sú naďalej toho názoru, že v zmysle príslušných zákonných ustanovení sú oprávnení
zastupovať záujmy žalobcov (nezistených vlastníkov), nakoľko zo strany vydržiteľa nebolo preukázané,
že on je ich právnym nástupcom, resp. žalobcovia (nezistení vlastníci) majú známych právnych
nástupcov. SPF a LSR sú teda ako zástupcovia nezistených vlastníkov k oprávneniu určovacej žaloby
čo dokladajú výpisom z evidencie údajov a trvalom a prechodnom pobyte osôb vydaných Registrom

obyvateľom SR v Banskej Bystrici zo dňa 01.08.2017 a 11.09.2017 týkajúcich sa osôb žalobcov, podľa
ktorého pri bližšej identifikácii žalobcov bolo uvedené, že osoba sa v registri nenachádza a osoba sa
nedá jednoznačne určiť podľa zadaných údajov a vyjadrením obce K. zo dňa 04.08.2017 vo vzťahu k
lustráciivmatrikeobceJ.nabližšiušpecifikácioužalobcov,vzmyslektorýchniejemožnéurčiťokohoide
a nie ešte to ich právnych nástupcov. Pre úplnosť žalobcovia uvádzajú, že ich vlastnícke právo vychádza
zo zápisov na listoch vlastníctva, ktoré predchádzali spísaniu a následnému zápisu notárskej zápisnice

o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva JUDr. Jurinovou zo dňa 10.03.2015 do katastra
nehnuteľností. Vlastníctvo žalobcov (nezistených vlastníkov) bolo do katastra nehnuteľností zapísané
ešte z pozemkovej knihy v rámci vytvárania registra obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. J. S. K. v
roku 2002 (listy vlastníctva obsahujú odkazy na príslušné pozemno-knižné vložky). SPF na preukázanie
vlastníckeho práva žalobcov prekladá listy vlastníctva vyhotovené spätne ku dňu 01.01.2015, t.j. pred

zápisom notárskej zápisnice do katastra nehnuteľností.

9. Žalovaný 2/ I. G. sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 18.12.2017, uviedol, že dňa 28.02.2017
uzatvorilsožalovaným1/S.N.kúpnuzmluvupodľa§588OZspoužitím§616OZaustanovenia§4ods.
1 písm. c) zákona č. 140/2014 Z.z., ktorej predmetom boli spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam

bližšie špecifikovaný v článku I. kúpnej zmluvy, ktorej fotokópiu predkladá. Okresný úrad Lučenec,
katastrálny odbor návrhu na vklad vlastníckeho práva tejto zmluvy svojím rozhodnutím číslo vkladu V
579/2017 dňa 12.05.2017 vyhovel a vklad povolil. O splnení podmienok o originálnom nadobudnutí
vlastníckeho práva predávajúcim vydržaním v zmysle osvedčenia podľa § 63 Notárskeho poriadku
pri uzatváraní zmluvy a vyhlásení predávajúceho v kúpnej zmluve nemal žiadnu vedomosť. Na tomto

právnom základe mal za to, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol riadnou zmluvou zo dňa 28.02.2017
uzatvorenouvdobrejviere,žepredávajúcijeperfektnýmvlastníkomnehnuteľnostíaprevodvlastníckeho
práva nie je nijakým spôsobom obmedzený alebo zakázaný. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že z
obsahu žaloby a právnej argumentácie žalobcov po porade o právnej stránke veci zistil, že predávajúci
podľa obsahu žaloby pri originálnom nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním nesplnil zákonné

podmienky pre perfektné nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a je si vedomý aj právnych
následkov uvedených v petite určovacej žaloby. Podľa obsahu metodického pokynu usmernenia SPF k
vydržaniu a v jeho intenciách, kde sú bližšie uvedené podmienky a postup SPF pri vydávaní potvrdenia
právneho odboru SPF pre prípad osvedčenia vyhlásenia vydržaním formou notárskej zápisnice je SPF
príslušný na vydanie vyjadrenia, ak sú predmetnom vydržania nehnuteľnosti v správe SPF podľa § 1,

§ 17, § 22 zákona č. 229/1991 Zb., § 34 ods. 3 práv veta zákona č. 330/1991 Zb., § 16 ods. 1 písm.
a) zákona č. 180/1995 Z.z. a § 10 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z., resp. v nakladaní SPF podľa § 34
ods. 3 druhá veta zákona č. 330/1991 Zb., § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z.z. a § 10 ods. 2
písm. a), b) zákona č. 97/2013 Z.z. Podľa obsahu žaloby táto podmienka splnená nebola, o čom nemal
žiadnu relevantnú alebo písomnú informáciu a riadil sa len vyhlásením predávajúceho o perfektnosti

jeho vlastníctva. Vzhľadom na výšku dojednanej kúpnej ceny si nárok z bezdôvodného obohatenia alebo
spôsobenej škody v inom konaní uplatňovať nebude.

10. Žalovaný v 1. rade sa vyjadril k žalobe písomne podaním zo dňa 22.12.2017 s námietkou nedostatku
označenia žalobcov v zmysle § 132 ods. 1 a § 133 ods. 1 CSP, procesnou námietkou nedostatku

právomoci zastupovať žalobcov v zmysle § 13 zákona č. 180/1995 Z.z. a § 16 ods. 1 písm. b)
zákona č. 180/1995 Z.u. v spojení s § 8 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. s návrhom žalovaného na
odmietnutie žaloby s vyššie uvedených dôvodov nedostatku označenia žalobcov, poťažmo oprávnenia
o údajných zástupcov žalobcov zastupovať nezistených vlastníkov počas doby kým súd zapísaný v
katastri určeného operátu vo vzťahu ku konkrétnym pozemkom čo podľa názoru žalovaného znamená,

že ich právo priznané zastupovať nezistených vlastníkov zaniká v momente, kedy tieto osoby nie sú
evidované ako vlastníci pozemkov, resp. spoluvlastníckych podielov. V tomto konkrétnom prípade právo
Slovenského pozemkového fondu a Lesov SR zastupovať nezistených vlastníkov zaniklo v momente
kedy bola do určeného operátu katastra nehnuteľností zapísaná notárska zápisnica osvedčujúcavydržanie vlastníckeho práva žalovaným v 1. rade. Žalovaný v 1. rade poukázal taktiež na nedostatok
naliehavého právneho záujmu žalobcov s uvedením, že nespornou skutočnosťou je, že pokiaľ SPF a
LSR nemali právo podať žalobu, potom nemajú na požadovanom určení ani naliehavý právny záujem.

Vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva žalovaný uviedol, že petit, ktorým sa žalobca domáha určenia
vlastníckeho práva v prospech osoby, ktorou nie je on sám trpí jednak nedostatkom naliehavého
právneho záujmu, avšak ak ide o domáhanie sa vlastníckych práv v prospech už zomrelej osoby, ide o
domáhanie sa určenia ktoré nie je možné (nie je možné do určeného operátu zapísať nežijúcu osobu) a
takýto petit je preto nevykonateľný a nemožno mu vyhovieť. Súdna prax ustálila, že domáhať sa právd v

dôsledku neoprávneného vydržania samozrejme možno v prípade, ak posledný zápis v katastri svedčil
už nebohej osobe, avšak výlučne žalobou o určenie, že vec patrí do dedičstva po nebohom kde je však
podmienkou vecná aktívna legitimácia, kedy musia byť spornými stranami všetci dedičia po nebohom.
Žalovaný vyhlasuje, že vie, že všetci údajní žalobcovia už nežijú, keďže ide o nebohých členov jeho
rodiny, ktorých hroby dlhodobo navštevuje.

11. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním príslušných LV č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX v k.ú. K. S. J.; notárskej zápisnice notárky JUDr. Marty Jurinovej č. N 424/2012,

Nz7963/2015; úmrtných listov predložených žalovaným, kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými
1/, 2/, zápisnice o konfrontácii žalovaného 1/ v trestnom konaní ČVS: ORP-286/2-VYS-LC-2016 a zistil
tento skutkový stav:

12. Notárskou zápisnicou notárky JUDr. Marty Jurinovej z 10.03.2015 sp. zn. N 424/2012, Nz 7963/2015

vyplýva, že žalovaný S. N. ako vydržiteľ udáva, že je dobromyseľným držiteľom, jeho držba je nerušená,
nepretržitá, spĺňa hmotnoprávne podmienky určenia vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 OZ a
jeho vydržacia lehota začala plynúť 01.01.1992 a skončila najneskoršie 01.01.2012 (bod 4, strana 6
notárskej zápisnice). Zápisnica zároveň konštatuje, že navrhovateľ splnil procesnoprávne podmienky
určenia práva podľa § 63 Notárskeho poriadku a doložil vyjadrenia obcí Budiná, Divín a Píla o tom,

že nemajú výhrady k vzniku jeho vlastníckeho práva a doložil vyjadrenia dotknutých vlastníkov, resp.
ich zástupcov v prospech ktorých svedčí posledný zápis v katastri o tom, že nemajú výhrady k vzniku
vlastníckeho práva navrhovateľa (žalovaného 1/) na nehnuteľnosti uvedené v tomto osvedčení čím sa
má nahradiť niekoľko dedičských konaní, ktorými by sa docielil ten istý stav ako vydržaním. Zároveň
zápisnica konštatuje, že písomné doklady o nadobudnutí uvedených nehnuteľností sa nezachovali.

Predmetná zápisnica slúžila ako vkladuschopná listina pre zapísanie vlastníckeho práva žalovaného 1/
vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na príslušných listoch vlastníctva v k.ú. G., K. S. J. tak ako sú
v petite žaloby označené. Existencia vyššie uvedenej zápisnice stranami sporu nebola spochybnená,
žalobcovia poukazovali na nesprávnosť zápisu, nepravdivosť údajov uvedených v zápisnici a porušenie
postupu notára čo však samo o seba na zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaného 1/ vplyv

nemalo.

13. Zo zápisnice o konfrontácii svedkov v trestnej veci ČVS: ORP-286/2-VYS-LC-2016 zo 04.10.2016
vydržiteľ S. N. (žalovaný 1/) na otázku či bol v čase vyhotovenia notárskej zápisnice dobrovoľným
držiteľom všetkých nehnuteľností uvedených v daných zápisniciach od 01.01.1992 do 01.01.2002 tento

uviedol „ako som mohol držať, keď som tieto pozemky nemal na mňa“.

14. Nespornou skutočnosťou bolo, že žalovaný 1/ S. N. odpredal časť vydržaných nehnuteľností v k.ú.
K. na základe Kúpnej zmluvy z 12.05.2017 (E. XXX/XXXX) žalovanému v 2. rade I. G., ktorý je ich
aktuálnym vlastníkom. Jedná sa o nehnuteľnosti:

- EKN parcelné číslo XXXX zapísaná na LV č. XXXX,
- EKN parcelné číslo XXXX, EKN parcelné číslo XXXX, EKN parcelné číslo XXXX, EKN parcelné číslo
XXXX/X, všetky zapísané na LV č. XXXX,
- EKN parcelné číslo XXXX zapísaná na LV č. XXXX,
- EKN parcelné číslo XXXX zapísaná na LV č. XXXX,

- EKN parcelné číslo XXXX zapísaná na LV č. XXXX,
- EKN parcelné číslo XXXX, EKN parcelné číslo XXXX, EKN parcelné číslo XXXX, všetky zapísané na
LV č. XXXX,
- EKN parcelné číslo XXXX a EKN parcelné číslo XXXX/X obidve zapísané na LV č. XXXX.15. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že nehnuteľnosti označené petitom žaloby, voči ktorým sa
žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva v čase rozhodovania súdu v katastri nehnuteľností sú

evidované vlastnícky na žalovaného 1/, resp. časť z nich na žalovaného v 2.rade.

16. Z úmrtného listu zomrelého M. A., vyplýva, že menovaný bol rodený A., narodený XX.XX.XXXX,
naposledy bytom K., D. XX, Slovenská republika, zomrel XX.XX.XXXX.

17. Z úmrtného listu zomrelého I. A., vyplýva, že menovaný sa narodil XX.XX.XXXX, naposledy bytom
E. J., Š. XX, zomrel XX.XX.XXXX,

18. Z úmrtného listu zomrelého C. Č., vyplýa, že menovaný bol rodený Č., narodený XX.XX.XXXX,
naposledy bytom K. Č.. XX, zomrel XX.XX.XXXX.

19. Z úmrtného listu zomrelej T. A., vyplýva, že menovaná bola rodená I., narodená XX.XX.XXXX,
naposledy bytom K. Č.. XX, zomrela XX.XX.XXXX.

20. Z úmrtného listu zomrelého I. A., vyplýva, že menovaný bol rodený A., deň narodenia - neuvedený,
naposledy bytom J. Č.. XX, zomrel XX.XX.XXXX ako 69-ročný.

21. Z úmrtného listu zomrelého G. I., vyplýva, že menovaný bol rodený I., deň narodenia - neuvedený,
naposledy bytom K., zomrel XX.XX.XXXX ako 82-ročný.

22. Z úmrtného listu zomrelej C. I., vyplýva, že menovaná bola rodená J.R., deň narodenia - neuvedený,

naposledy bytom K., zomrela XX.XX.XXXX ako 66-ročná.

23. Z úmrtného listu zomrelého M. A., vyplýva, že menovaný bol rodený A., narodený XX.XX.XXXX,
naposledy bytom K. Č.. XXX, zomrel XX.XX.XXXX.

24. Žalovaný 1/ predložil súdu rozhodnutie Štátneho notárstva v Lučenci č. D 742/87 v dedičskej veci po
poručiteľovi M. A., zomrelom XX.XX.XXXX, narodenom XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že dedičskou
sa stala C. N., L.. XX.XX.XXXX vo vzťahu k parcelám zapísaným v pozemno-knižnej vložke XXX, parc.
č. XX, vložka XXX, parc. č. XXX, zostávajúce nečitateľné a parc. č. XXX vo vložke XXX T..Ú.. J..

25. Z uznesenia Štátneho notárstva v Lučenci sp. zn. D/not.53/53, D.107/53 po poručiteľovi M. A.,
zomrelom XX.XX.XXXX ako dedičia pripadali do úvahy vdova T. A., rodená I., I. A., L.. XX.XX.XXXX a
maloletý C. A., L.. XX.XX.XXXX. Predmetom dedenia boli nehnuteľnosti v k.ú. K., parc. č. XXXX; XXXX;
XXXX; XXXX; XXXX; XXXX; XXXX; XXXX; XXXX; XXXX; XXXX/a; XXXX; XXXX; XXXX; XXXX; XXXX;
XXXX; XXXX S. XXXX.

26. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Lučenci sp. zn. D 31/74 po poručiteľke T.L. A., O. I. predmetom
dedenia bolo okrem iného v k.ú. K. G.. Č.. XXXX (PKV XXX) pod B 8/i v 2/25-inách na mene T. A.;
G.. Č.. XXXX (G. XXX) pod B 7 v 1/10-ine na mene T. A., O. I. S. G.. Č.. XXXX (G. XXX) pod B 10/i
v 5/25-inách na mene T. A., O. I..

27. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) vlastník má právo
na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať
vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

28. Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

29. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

30. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.31. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

32. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

34. K otázke nedostatočného označenia žalobcov, absencie ich riadneho zastúpenia Slovenským
pozemkovým fondom a Lesmi Slovenskej republiky a otázke aktívnej vecnej legitimácie:
Uznesením súdu I. stupňa č.k. 13C/24/2017 - 306 zo dňa 28.03.2018 pôvodne konanie súd zastavil

vzhľadom na námietku žalovaných ohľadom neúplného označenia žalobcov, ich neexistencie z dôvodu
úmrtia, ako aj následného zastúpenia takýchto subjektov Slovenským pozemkovým fondom a Lesmi
Slovenskej republiky.

35. Vyššie uvedené uznesenie bolo uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 16Co/180/2018

- 363 zo dňa 10.10.2018 zrušené a vec bola súdu I. stupňa vrátená na ďalšie konanie s vyslovením
záväzného právneho názoru v bodoch 17 až 21 tohto uznesenia, na ktoré súd v ďalšom konaní napriek
tomu, že žalovaní v námietkach zotrvávali poukazuje:

„V záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a obnovenia

dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských
podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho
významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania
Pozemkového fondu (a v prípade lesných pozemkov Lesov SR) s pozemkami, ktorých vlastník je známy,
ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180/1995

Z. z.) a s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe
takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (§
13 zákona č. 180/1995 Z. z.), pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch) zákon priznáva na to
určenej právnickej osobe (ktorou je práve Pozemkový fond a v prípade lesných pozemkov Lesy SR)
oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy (§ 16

ods. 2 citovaného zákona).“

„Pokiaľ sa jedná o otázku procesnej subjektivity a označenia týchto tzv. nezistených vlastníkov ako
strán v spore, judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je v tejto otázke jednotná. V okresným súdom
citovanom rozhodnutí sp. zn. 7 Cdo 10/2010 z 31. 1. 2011 totiž dovolací súd dospel k záveru, že pokiaľ

je tzv. nezistený vlastník (zastúpený Pozemkovým fondom) označený len menom a priezviskom, bez
označeniajehobydliska,resp.ďalšiehonezameniteľnéhofakultatívnehoznaku,napr.dátumunarodenia,
v konečnom dôsledku by tento nedostatok mohol viesť k nevykonateľnosti rozsudku, ktorým by súd
rozhodol o právach a povinnostiach takéhoto účastníka a uvedená vada, pokiaľ nebude odstránená, je
dôvodom na odmietnutie žaloby. Ďalej v uznesení sp. zn. 6 Cdo 11/2016 zo dňa 24. 2. 2016 Najvyšší

súd SR uviedol, že označenie tzv. nezisteného vlastníka len menom a priezviskom je udržateľné len
u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ust. § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995
Z. z., teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte
žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich
adresy alebo sídla. Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí

nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto a či vôbec
niekto je jeho právnym nástupcom. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou, že mŕtva fyzická osoba
ani už zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto
spôsobilosti ide takpovediac ruku v ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a ak takáto
skutočnosť je tu už v čase začatia konania, vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“

do súdneho konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú
situáciu musí dôjsť v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania. Riešením, ako tento problém
preklenúť, sa javí podľa najvyššieho súdu len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho
byť zastúpeného Pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený)vlastník nehnuteľností ..., zast. Pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca
ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Pozemkovým fondom“. Na druhej strane vo
viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. 3 Cdo 25/2012, 7 Cdo 93/2012, 3 Cdo 163/2014, 3 Cdo 46/2017,

3 Cdo 107/2016, 3 Cdo 128/2017, 1 Cdo 148/2017, či 2 Cdo 150/2016) Najvyšší súd SR konal, a teda
procesnú subjektivitu priznal tzv. nezisteným vlastníkom, v žalobe označeným len menom a priezviskom,
a to bez toho, aby zisťoval, či títo nezistení vlastníci boli alebo neboli v čase začatia konania nažive.
Napokon okresným súdom citované uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo/10/2010, na ktorého
záveroch založil svoje rozhodnutie, vychádza okrem iného aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.

zn. 2 Cdo 550/2006, v ktorom bola riešená otázka označenia neznámeho dediča v konaní, tak, že i tento
musí byť označený údajom umožňujúcim jeho identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou. Citované
rozhodnutie však predstavuje odklon od inak stabilnej judikatúry súdov ČR, v zmysle ktorej veriteľ môže
podať žalobu proti neznámemu dedičovi zomrelého (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo
751/2006, ktoré bolo uverejnené pod č. 89 v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, ročník 2008),
prípadne, že veriteľ môže uplatniť svoju pohľadávku žalobou podanou proti "neznámemu dedičovi"

zomrelého dlžníka, ak počas konania o dedičstvo alebo inak dosiaľ nebolo objasnené, akých poručiteľ
zanechal dedičov (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 5145/2007, ktoré bolo uverejnené
pod č. 70 v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, ročník 2009, či rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 21 Cdo 4947/2008).“

„Za tejto situácie, keď odvolací súd nemá vedomosť o existencii ustálenej judikatúry najvyšších súdnych
autorít na otázku procesnej spôsobilosti tzv. nezisteného vlastníka a na jeho správne označenie v
konaní, ktorá je jedným z predpokladov na to, aby bolo možné hovoriť o právnej istote, a zohľadňujúc
aj skutočnosť, že okresným súdom citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ťažiskovo vychádza
z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, ktoré predstavuje odklon od jeho inak stabilnej judikatúry, riešil

odvolací súd uvedenú vyššie naznačenú otázku bez zreteľa na už spomínanú judikatúru, vychádzajúc
najmä z teleologického výkladu vyššie citovaných právnych predpisov.“

„V prvom rade je potrebné uviesť, že dôvodová správa k zákonu č. 330/1991 Zb. k cieľom prijatia tohto
zákona a k zriadeniu Pozemkového fondu uvádza, že „Vážnym problémom pozemkového vlastníctva

na Slovensku sú tzv. nedoložené právne vzťahy, kde postavenie Pozemkového fondu umožní na
jednej strane ochranu záujmov neznámych vlastníkov a na druhej strane tým umožní usporiadanie
pozemkovéhovlastníctvavjehoskutkovomiprávnomstave.Vnávrhusavymedzujeajokruhúčastníkov,
a to tak, aby všetci nositelia určených majetkových práv a záujmov (fyzické i právnické osoby) mohli tieto
práva a záujmy náležite uplatniť. Vlastnícke práva štátu bude v konaní zastupovať Pozemkový fond,

ktorý bude zároveň vystupovať (§ 17) v podstate aj ako opatrovník neznámych vlastníkov, aby títo na
jednej strane neboli ukrátení na svojich právach a na druhej strane svojou neprítomnosťou neblokovali
usporiadanie majetkových práv iných účastníkov.“ Obdobné závery vyplývajú aj z dôvodovej správy
k zákonu č. 180/1995 Z. z., z ktorej možno citovať nasledovne: „Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR sa
základnéprávaaslobodyzaručujúvšetkým,atobezohľadunaichpostavenie,vzákonomustanovených

medziach. Výslovne sa zdôrazňuje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah
a ochranu (čl. 20 ods. 1 druhá veta). Vyššie uvedený rozbor preukazuje, že verejne významná časť
vlastníkov poľnohospodárskych a lesných pozemkov nemôže, oproti vlastníkom iných predmetov, svoje
zákonom priznané vlastnícke oprávnenia plne alebo vôbec využiť, ani sa právne účinne domáhať
ich ochrany a zostáva im len titulárne, hospodársky prázdne právo. Títo vlastníci nemajú právne

možností právne účinne nakladať s predmetom svojho vlastníctva, vôbec ho identifikovať a preukázať
aktívnu legitimáciu na jeho ochranu. Časť dôvodov tejto skutočnosti, z určitého hľadiska podstatná, je
mimoprávnej povahy. Časť ale pramení v konštrukcii právnej úpravy, ktorá nezaručuje účinný spôsob
evidencie pozemkového vlastníctva ako nezastupiteľnej zložky výkonu a ochrany vlastníckeho práva.
Táto skutočnosť sa dotýka nielen vlastníkov pozemkov, o preukázanie a evidenciu ktorých ide, ale

má nepriaznivé účinky aj na iné osoby a uplatňovanie niektorých záujmov štátu (napr. daňových), ale
i všeobecných verejných záujmov.“ ... „Z uvedených dôvodov sa navrhuje novo upraviť oprávnenia
Pozemkového fondu s pozemkami neznámych vlastníkov.“ Vyššie citované závery vyjadrujúce potrebu
ochrany vlastníckeho práva tzv. nezistených vlastníkov ako aj potrebu, aby presné neidentifikovanie
vlastníkov nebránilo usporiadaniu právnych vzťahov tých vlastníkov, ktorí identifikovaní sú, má svoje

legislatívne vyjadrenie v §§ 13 - 20 zákona č. 180/1995 Z. z. a v § 34 zákona č. 330/1991 Z. z., z
ktorých vyplýva, že Pozemkový fond pozemky tzv. nezistených vlastníkov nie len spravuje a s týmito
nakladá, ale aj zastupuje nezistených vlastníkov v konaniach (a to aj v situáciách, ak je vlastnícke právo
nezistených vlastníkov sporné) a svoju činnosť realizuje vo verejnom záujme. Z formulácie § 34 ods.14 zákona č. 330/1991 Zb. v zmysle ktorej „Pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred
súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti
uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke

právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné“, ako aj z formulácie § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.,
podľa ktorej „Ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje
vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c) (pozn. v prípade písm. b/ odseku 1 ide o
tzv. nezistených vlastníkov) ; obdobne postupuje správca“ potom možno dospieť k záveru, že uvedené
osobitné právne predpisy v spojení s § 61 časť vety za bodkočiarkou CSP (v čase prijímania týchto

zákonov šlo o § 19 časť vety za bodkočiarkou zákona č. 99/1963 Zb.) priznávajú procesnú subjektivitu
tzv. nezisteným vlastníkom. K uvedenému záveru odvolací súd vedie nie len jazykový, ale aj logický a
teleologický výklad vyššie uvedených právnych predpisov. Ak by totiž uvedené osobitné právne predpisy
oprávňovali Pozemkový fond (prípadne Lesy SR) zastupovať tzv. nezistených vlastníkov, ktorými s
poukazom na písm. d/ ods. 1 § 8 zákona č. 180/1995 Z. z. sú aj osoby neznáme, ale zároveň by
striktne procesné predpisy upravujúce konanie pred súdmi trvali na tom, že každý subjekt konania musí

byť presne identifikovaný (u fyzickej osoby spôsobom vyplývajúcim z § 133 ods. 1 CSP), požiadavka
presnej identifikácie by zároveň vylúčila možnosť týchto neznámych vlastníkov v konaní vystupovať a
Pozemkový fond (prípadne Lesy SR) takéto subjekty zastupovať. Ak totiž dôjde k presnej identifikácii
vlastníka určitej nehnuteľnosti, je pojmovo vylúčené, aby tento zároveň spĺňal definičné znaky vlastníka
neznámeho podľa už vyššie citovaného ust. § 8 ods. 1 písm. d/ zákona č. 180/1995 Z. z. Zároveň

by Pozemkový fond ako subjekt založený okrem iného aj za účelom ochrany vlastníckeho práva
tzv. nezistených vlastníkov, absolútne musel rezignovať na realizáciu tejto funkcie (čím by de facto
mohlo v mnohých prípadoch dôjsť k obmedzeniu alebo dokonca k pozbaveniu vlastníckeho práva tzv.
nezistených vlastníkov napriek neexistencii dôvodov predpokladaných zákonom, a teda v rozpore s čl.
20 Ústavy SR), nehovoriac už o skutočnosti, že potreba presného identifikovania nezistených vlastníkov

(teda subjektov, ktorých nedokázali identifikovať ani orgány verejnej moci) subjektmi súkromného
práva za účelom možnosti viesť súdne konanie voči takýmto nezisteným vlastníkom, by podľa názoru
odvolacieho súdu nadmerne týmto subjektom, ktorí neporušili žiadnu právnu povinnosť, obmedzila (až
nie úplne znemožnila) výkon Ústavou SR garantovaného práva na súdnu ochranu a zároveň by viedla
k úplnému zabrzdeniu procesov vedúcich k usporiadaniu vlastníckeho práva v celoštátnom meradle.

Vzhľadom k uvedenému zastáva odvolací súd názor, že tzv. nezistený vlastník podľa § 13 zákona
č. 180/1995 Z. z. ako subjekt sui generis je nositeľom procesnej subjektivity, a to až do okamihu,
kedy postavenie tzv. nezisteného vlastníka stratí v dôsledku jeho presnej identifikácie spôsobom
predpokladaným v § 20 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., ktorá skutočnosť v prejednávanom prípade
nenastala. Preto podľa názoru odvolacieho súdu dôvody na zastavenie konania, a teda ani dôvody na

vydanie napadnutého uznesenia, neexistovali.“

„Záverom odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s názorom žalovaných, že oprávnenie Pozemkového
fondu a Lesov SR zastupovať tzv. nezistených vlastníkov je dané len počas doby, kým sú títo
tzv. nezistení vlastníci zapísaní v registri určeného operátu vo vzťahu ku konkrétnym pozemkom, čo

opačným výkladom znamená, že ich zákonom priznané právo zastupovať tzv. nezistených vlastníkov
zaniká v momente, keď k pozemkom, vo vzťahu ku ktorým svedčilo ich vlastnícke právo, je už zapísané
vlastnícke právo inej osoby. Ako už bolo uvedené vyššie, podľa § 13 v spojení s § 8 ods. 1 písm. c/
a d/ zákona č. 180/1995 Z. z. Pozemkový fond (a ak ide o lesné pozemky Lesy SR) nakladajú s tými
pozemkami, ktoré sa na základe registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej aj „register“) zapíšu do

katastra nehnuteľností a zároveň sú pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého
pobytu alebo sídlo nie je známe, alebo ktorých vlastník nie je známy, ktoré zároveň v súhrne označuje
ako „pozemok s nezisteným vlastníkom“. Použitím jazykového výkladu teda možno dôjsť k záveru, že
Pozemkový fond a Lesy SR nakladajú s tými pozemkami, ktoré sú v čase začatia konania zapísané
do katastra nehnuteľností na základe registra, a pri ktorých je zároveň zapísaný vlastník s neznámym

miestom pobytu alebo sídla, alebo vlastník, ktorý nie je známy, a tieto subjekty v konaní pred súdom
sú Pozemkový fond a Lesy SR oprávnené zastupovať. Vo vzťahu k súdnemu konaniu pôjde potom
najčastejšie o konania, ktorých predmetom je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, či
určenie vlastníckeho práva, a v ktorých konaniach sú tzv. nezistení vlastníci pozemkov v postavení
žalovaných. Zároveň je však potrebné uviesť, že ako už bolo uvedené vyššie, účelom zákona č.

180/1995 Z. z. je nie len, aby nezistení vlastníci svojou neprítomnosťou neblokovali usporiadanie
majetkových práv iných účastníkov občianskoprávnych vzťahov, ale aj ochrana vlastníckeho práva
týchto nezistených vlastníkov. Práve uvedená ochrana práv nezistených vlastníkov vyžaduje taký výklad
ust. § 13 v spojení s § 16 ods. 2 citovaného zákona, že Pozemkový fond (prípadne Lesy SR) súoprávnení zastupovať aj tých vlastníkov pozemkov zapísaných do katastra nehnuteľností na základe
registra, ktorých trvalý pobyt alebo sídlo nie sú známe a tiež aj neznámych vlastníkov, i v konaniach, kde
sa tieto subjekty prostredníctvom Pozemkového fondu (a/alebo Lesov SR) domáhajú ochrany svojho

vlastníckeho práva k pozemkom zapísaným do katastra nehnuteľností na základe registra, hoci zápis
v katastri nehnuteľností v prospech uvedených nehnuteľností, ktorý v minulosti týmto tzv. nezisteným
vlastníkom svedčil, už v čase začatia konania svedčí v prospech inej osoby. Nie je totiž možné opomínať,
že údaje zapísané do katastra nehnuteľností sa považujú za hodnoverné len kým sa nepreukáže
opak (§ 70 zákona č. 162/1995 Z. z.), že úlohou Pozemkového fondu je chrániť verejný záujem (§

34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.), že zastupuje tzv. nezistených vlastníkov aj v prípade ak je ich
vlastnícke právo sporné, že rozsudok určujúci vlastnícke právo má deklaratórne účinky a že v prípade
platnosti opačného výkladu by ochranu práv tzv. nezistených vlastníkov k nehnuteľnostiam nebolo
možné realizovať, nakoľko okamihom zápisu vlastníckeho práva tretej osoby k pozemku by Pozemkový
fond stratil oprávnenie tzv. neznámeho vlastníka zastupovať, a teda by zabezpečoval len jednu z
funkcií, o ktorých už odvolací súd pojednával vyššie (t.j., aby nezistení vlastníci svojou neprítomnosťou

neblokovali usporiadanie majetkových práv iných účastníkov občianskoprávnych vzťahov), nie však aj
ochrannú funkciu vo vzťahu k vlastníckym právam tzv. nezistených vlastníkov.“

„Vzhľadom k uvedenému neostávalo odvolaciemu súdu nič iné len uznesenie okresného súdu podľa
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušiť, keď dôvody pre jeho vydanie neexistovali.“

36. K otázke naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcov:
Naliehavý právny záujem je daný stavom objektívnej právnej neistoty na strane subjektu, ktorý sa
určenia domáha s tým, že bez takéhoto rozhodnutia je právo tohto subjektu ohrozené alebo porušené.
Žalobcovia tvrdia, a z vykonaného dokazovania to aj vyplýva, že zo strany žalovaného 1/ došlo k

zápisujehovlastníckehoprávavydržanímvovzťahukviacerýmnehnuteľnostiampôvodnevovlastníctve
žalobcov, ktorí boli na príslušných listoch vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci zapísaní. Osvedčením
o vydržaní formou notárskej zápisnice, ktorá bola v katastri riadne zapísaná žalobcovia stratili vlastnícke
právo napriek tomu, ako sami tvrdia, zo strany žalovaného 1/ nedošlo k vzniku tohto práva vydržaním
a teda žalovaný 1/ ani nemohol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam týmto spôsobom nadobudnúť.

Určovacia žaloba je preto jediným legálnym a možným spôsobom pre dosiahnutie zmeny zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a z toho vyplývajúca skutočnosť, že určovacia žaloba v tomto
prípade je dôvodná tak voči žalovanému v 1.rade, ako aj voči žalovanému v 2.rade, ktorý následne časť
nehnuteľností nadobudol riadnou kúpnou zmluvou.

37. K vyhláseniu o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním žalovaným 1/:
Medzi stranami sporu nebola spornou existencia notárskej zápisnice, v zmysle ktorej žalovaný v
1.rade vyhlásil skutočnosti, ktoré by mali nasvedčovať vzniku jeho vlastníckeho práva vydržaním.
Samotná notárska zápisnica nie je titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, preto skutočnosti vytýkané
z hľadiska jej obsahu, porušenia hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych noriem vo vzťahu ku

konajúcemu notárovi, na ktoré žalobcovia poukazovali, sú vo vzťahu k vzniku vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam irelevantné. Skutočnosťou, na základe ktorej mal nadobudnúť vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, tak ako to deklaroval žalovaný 1/, bolo naplnenie dôvodov vydržania, na ktoré
poukazuje. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovaného v 1.rade na preukázaní skutočností
nadobudnutia vlastníckeho práva originálnym spôsobom pri naplnení pojmových znakov vydržania a

dôvodov, pre ktoré je takto vlastnícke právo nadobudnúť. Zo strany žalovaného 1/ neboli produkované
žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho dobromyseľnosť, začiatok plynutia lehoty vydržania a najmä
momentu a skutočnosti, od ktorého sa vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam stal dobromyseľným
držiteľom, t.j. osobou, ktorá objektívne mohla sa domnievať, že takáto vec jej patrí. Žalovaný síce
poukázal na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti boli vo vlastníctve jeho právnych predchodcov,

avšak žiadnu dedičskú líniu a dôvody pre ktoré by práve on mal byť ako právny nástupca týchto osôb
dobromyseľných nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním nepreukázal. Naopak tvrdenia o držbe ako
aj dobe vydržania sú vyvrátené jeho výpoveďou v trestnom konaní, v ktorej sám uznal, že predmetné
nehnuteľnosti nedržal. Zo strany žalovaného 1/ teda nebolo preukázané, že by bol splnil podmienky
vydržania tak ako to zákon požaduje, t.j. dobromyseľnú ničím nerušenú držbu, jej titul, dobu, kedy sa

jehodržbamalazačaťaodakejskutočnostisaodvíja,akoanidobupoktorúmalaoprávnenádržbatrvať.

38. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, jeho dobromyseľnosti pri nadobúdaní nehnuteľností kúpnou
zmluvou:V konaní nebolo sporné, že časť nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
predávajúcim (žalovaným v 1. rade) a kupujúcim (žalovaným v 2. rade) nadobudol žalovaný v 2.
rade, pričom vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy mu bol aj povolený. V predmetnej veci

nebola spochybnená žiadnou zo strán sporu dobromyseľnosť žalovaného v 2. rade pri nadobúdaní
týchto nehnuteľností. Nebolo preukázané, že by žalovaný v 2. rade vedel o spôsobe nadobudnutia
nehnuteľností žalovaným v 1. rade, naopak nespornou skutočnosťou sú jeho tvrdenia o tom, že konal
dobromyseľne, v dôveru vo vyhlásenie žalovaného v 1. rade, že je vlastníkom týchto nehnuteľností a
takto na základe kúpnej zmluvy vlastnícke právo aj nadobudol. Spornou otázkou zostáva či žalovaný

v 1. rade ako nevlastník nehnuteľností mohol previesť na žalovaného v 2. rade vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, ku ktorým sám vlastnícke právo nemal.

39. Súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 549/2015 zo dňa 16. 03. 2016.
Rovnakou otázkou sa zaoberal aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 151/2016 zo dňa 03.05.2017,
v ktorom sa uvádza, že otázka nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka na

základe dobrej viery nadobúdateľa dlhodobo rezonuje v právnej teórii aj právnej (súdnej) praxi, pričom
ústavný súd konštatuje, že názory na túto otázku sa vyvíjali rôznym spôsobom tak v tunajšom právnom
prostredí a rovnako napr. v Českej republike, kde platila obdobná právna úprava. Na jednej strane sa
vyskytovali názory o nemožnosti nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka (m. m. I.ÚS 50/2010,
http://merit.slv.cz/I.US50/2010), na strane druhej sa objavovali aj názory, že súdy majú chrániť vlastnícke

právo k nehnuteľnosti nadobudnutej od nevlastníka, a to na základe dobrej viery nadobúdateľov
vychádzajúcej najmä (ale nielen) z katastrálnej evidencie, ako dôsledok aplikácie princípu právnej istoty
a ochrany nadobudnutých práv a majetku (m. m. nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS
2219/2012, IV.ÚS402/15, III.ÚS415/15).

40. Ústavný súd sa recentne vyjadril k tejto otázke v náleze sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016,
kde konštatoval: « Aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s
výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť - ako to konštatovali všeobecné súdy - že samotná
absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris) povedie automaticky k neplatnosti zmluvy

o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre
ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ (I. US 50/2010) o nove interpretačne závery či vývoj
sociálnej reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v
určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej
štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný organ verejnej moci [kataster

nehnuteľnosti, súd a pod.].

41. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov
princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva,
pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom

prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho
právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva
sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou.

42. Ústavný súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň

vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým
nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostavajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné
hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu
a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť

na iného viac práv, než koľko sám ma). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných
práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti
tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu.
Vyššie riziko ma niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa
nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po

zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.

43. K rovnakým záverom došla aj naša predvojnová judikatúra či neskoršia juris prudencia (rozhodnutie
č. 10750 - „poctivé nadobudnutie nahradzuje len nedostatok vlastníctva predchodcu, nie však ostatnépodmienky platnej zmluvy..“, či rozhodnutie č. 9836 alebo Luby, Š. Nadobudnutie vlastníctva od
nevlastníka. Výber z diela a myšlienok. Bratislava: Iura edition, 1998, s. 449), ako aj zahraničná právna
úprava (napr. čl. 1153 talianskeho Codice civile, maďarský občiansky zákonník, 5. Kniha, 2. časť, titul

V, kapitola IX, čl. 5:39, alebo komentár k čl. 169 civilného kódexu Poľskej republiky, C. H. Beck 2014,s.
366, či k § 367 rakúskeho občianskeho práva, Springer Verlag, 2010 Wien, s. 133, alebo Tégl, P.:
Niektoré teoretické problémy nadobúdania od neoprávneného, Právní rozhledy č. 10/2009, s. 344, či
„Spôsob, akým vec opustila sféru vplyvu vlastníka, ako kritérium dôležité pre ochranu nadobúdateľa pri
nadobúdaní od neoprávneného“, Právní rozhledy č. 4/2016, s. 120n. a pod), preto ústavný súd nevidí

dôvod sa k nim opäť neprihlásiť a prevziať ich tak, že ak sťažovateľ pri nadobudnutí nehnuteľnosti
evidovanýchvkatastrinehnuteľnostikonalvdobrejvierevkonštitutívnyaktštátu,malbypožívaťústavnú
ochranu.

44. Obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný sud Českej republiky (napr. III.ÚS 415/15)
a v ostatnom náleze sp. zn. III. ÚS 247/14 z 28. januára 2016 zhrnul svoju doterajšiu judikatúru

s jasným záverom o originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným
nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam evidovanými katastri nehnuteľnosti od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený
hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento originálny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinne dôsledne posúdiť s

ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere,
zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Ústavný sud sa domnieva, že toto pravidlo možno
použiť aj pre riešenie skutkovo podobných prípadov na území Slovenska, lebo nám dáva rozumný
zmysel na usporiadanie celej matérie, pri rovnakom právnom základe (č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v platnom znení).

45. Uprednostnenie princípu právnej istoty dobromyseľných nadobúdateľov pred ochranou vlastníckeho
práva pôvodných vlastníkov sa zjavne pod vplyvom uvedených judikatórnych záverov postupne
prejavuje aj v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Ako príklad možno uviesť rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24 Co 811/2014 z 18. novembra 2015, ktorý bol ako ústavne

konformný posúdený aj ústavným súdom v uznesení sp. zn. I. ÚS 489/2016 zo 17. augusta 2016. V
uvedenej veci bolo predmetom konania určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v prospech pôvodných
vlastníkov, ktorí uzavreli absolútne neplatnú zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti. Všeobecné súdy však žalobu právoplatne zamietli, keď poskytli ochranu dobromyseľným
nadobúdateľom, do ktorých vlastníctva sa nehnuteľnosti dostali na základe sledu prevodných zmlúv, a

to po dôslednom posúdení ich dobrej viery na základe konkrétnych skutkových zistení.

46. V protiklade s vyššie uvedeným právnym názorom (body 39 až 45 odôvodnenia rozsudku), ktorým
došlo k prelomeniu zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ časť súdnej
praxe zotrváva na tomto názore, mimo iného obsiahnutom aj v rozhodnutí Najvyššie súdu SR sp. zn.

3Cdo/115/2016, ktoré konštatuje, že najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn . 1 Cdo 96/1995 (publikovanom
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998, na ktoré odkázal aj v niektorých ďalších rozhodnutiach
(viď napríklad sp. zn. 3Cdo 446/2013, 3Cdo 48/2013, 8Cdo 306/2014) uviedol, že absolútna neplatnosť
právnehoúkonu(negotiumnullum)nastávabezďalšiehopriamozozákona(exlege),vdôsledkučohosa
naň hľadí tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky

ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu
vlastníckeho práva. Vychádzajúc z toho najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 144/2010 konštatoval, že
ak je prvotná kúpna zmluva neplatná, nestal sa prvý kupujúci vlastníkom predmetu predaja, preto ten, kto
ho kúpil od prvého nadobúdateľa, nemá vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho

práva prvého kupujúceho. V rozhodnutí sp. zn. 5MCdo 12/2011 najvyšší súd vyslovil právny názor,
podľa ktorého „platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého
odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda
ho ani nemohol ďalej platne previesť“.

47. K otázke vplyvu absolútnej neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov
sa vyjadril ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 50/2010. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva
(nemo plus iuris ad alium transferre potest, quamipse habet), v zmysle ktorej nikto nemôže previesť
na iného právo, ktoré sám nemá. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právnynástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto
právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Vo všeobecnosti možno za
vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie („modus“) a

zodpovedajúci právny titul („titulus“), napríklad zmluva. Pokiaľ „titulus“ preukazuje právo inej osoby
než „modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom prípade považovaný ten, v
prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale nemá právne následky, aké
má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľnosti. I keď v prípade
neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľnosti „prevedených“ ďalej na iných nadobúdateľov

svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov „modus“, chýba im „titulus“. Dobrá viera týchto ďalších
nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného
držiteľa (§129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne
iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby
zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami: pokiaľ zápis
v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri.

48. Na rovnakom právnom náhľade na možnosti nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti od toho, kto
nie je (nebol) jej vlastníkom, zotrváva aj odborná právnická literatúra, v ktorej sa uvádza napríklad
to, že „vo vzťahu k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej kúpnej
zmluvy sa možno stotožniť s právnym názorom, podľa ktorého Občiansky zákonník de lega lata možnosť

dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo, ale len ako výnimku
zpravidla(pozrinapr.nadobudnutievlastníckehoprávapriprevodeodtzv.nepravéhodedičapodľa§486
Občianskeho zákonníka) a dobromyseľnosť kupujúceho nemôže nahradiť chýbajúce vecné oprávnenie
právneho predchodcu predávajúceho. Tieto výnimky z pravidla nemožno ľubovoľne rozširovať bez toho,
aby takúto možnosť zákonodarca pripustil. Preto je nutné zotrvať na dôslednom uplatnení zásady

„nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ aj v prípadoch, ktoré sa môžu javiť ako
nespravodlivé. Aj z hľadiska predvídateľnosti rozhodovania súdnej moci je preto potrebné odmietnuť
možnosť nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka len na základe princípu ochrany dobrej viery aj
v iných prípadoch ako tých, ktoré Občiansky zákonník výslovne upravuje“ (viď publikáciu Občiansky
zákonník II., Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol., Nakladatelství C. H. Beck,

2015, str. 2087).

49. Vo vzťahu k nárokom kladeným na nadobúdateľa pri posúdení jeho dobromyseľnosti súd
poukazuje (okrem vyššie uvedeného) na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 223/2016.
V uvedenom rozhodnutí bol vyslovený názor, že prijatie právneho názoru, v zmysle ktorého pri

nadobúdaní vlastníckeho práva prevádzanej nehnuteľnosti má právotvorný účinok sama dobrá viera
(bez ohľadu na dĺžku doby, po ktorú trvala) nadobúdateľa v to, že kupuje od vlastníka a že zápis
vlastníctvavkatastrinehnuteľnostizodpovedáprávnemustavu,byviedlokobsoletnosti(nepoužiteľnosti,
nepotrebnosti, zbytočnosti) tých ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky o vydržaní, ktoré
právnurelevanciupriznávajú(až)dobrejvierepretrvávajúcejpostanovenú(vydržaciu)dobu.Tentonázor

by [bez adekvátneho legislatívneho podkladu, na nevyhnutnosť ktorého poukazuje aj odborná právnická
literatúra] negoval dosiaľ platnú a účinnú hmotnoprávnu úpravu a bez ďalšieho by povyšoval dobrú
vieru (dobromyseľnosť) nadobúdateľa nad už spomenutú zásadu nemo plus iuris ad alium transfere
potest quam ipse habet. Práve so zreteľom na princíp právnej istoty a predvídateľnosti rozhodovania
súdov - by k zmene náhľadu na tak významnú zásadu súkromného práva nemalo dôjsť bez primeraného

legislatívneho vyjadrenia, teda len na základe „nového“ (opačného) výkladu doterajších ustanovení
právneho poriadku, ktorý by podal súd v niektorej individuálnej veci.

50. V rozhodnutí sp. zn. 6Cdo 71/2011 sa najvyšší súd mierne odklonil od ustálenej rozhodovacej
činnosti, kedy pripustil (vychádzajúc aj z judikatúry Ústavného súdu Českej republiky), že za

výnimočných okolností ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac
práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa. V odôvodnení tiež uviedol, že
„o dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú
možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z
hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu,

ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí“.

51. Súd je toho názoru, že i keď v tomto prípade išlo o ojedinelý názor, ktorý nevyplýva z ustálenej
judikatúry najvyššieho súdu, v konečnom dôsledku by žalovaný 2/ nesplnil kritériá kladené uvedenýmrozhodnutím na dobromyseľného nadobúdateľa. Pod potrebnú opatrnosť, ktorú by bolo možné od
neho požadovať za daných okolností (na príslušných listoch vlastníctva boli ako tituly nadobudnutia
vlastníckeho práva žalovaného 1/ k sporným nehnuteľnostiam uvedené osvedčenia o vydržaní), bolo by

preto vhodné, aj keď zo zákona to žalovanému 2/ nevyplýva, aby sa žalovaný 2/ z dôvodu opatrnosti
aktívnejšie zaujímal o okolnosti, ktoré takémuto nadobudnutiu predchádzali.

52. Napriek tomu, že dobromyseľnosť žalovaného v 2.rade zo strany žalobcov nebola spochybňovaná
je potrebné v každom jednotlivom prípade, u ktorého by malo dôjsť k prelomeniu vyššie uvedenej

zásady „nemo plus iuris...“ pristúpiť k posúdeniu konkrétnych skutočností, na základe ktorých k takémuto
posunu dochádza a to nielen na strane dobromyseľného nadobúdateľa, ale aj toho subjektu, ktorý
vlastnícke právo stráca. Bez povšimnutia nie je možné nechať fakt, že právny predchodca žalovaného
2/, ktorým bol žalovaný v 1.rade bol zapísaný na príslušnom liste vlastníctva na základe notárskeho
osvedčenia, na základe ktorého deklaroval splnenie podmienok vydržania a následne na to časť takto
nadobudnutých nehnuteľností odpredal. Je potrebné uviesť, že pôvodný vlastníci, ktorí sú neznámi

a nezistení v konaní, týchto nie je možné považovať za vlastníkov, ktorí by boli nedbalí, o svoje
vlastnícke právo sa nezaujímali, nakoľko všeobecne známou skutočnosťou je, že títo vlastníci ako
neznámi sú zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, resp. Lesmi Slovenskej republiky, od ktorých
nie je možné požadovať, aby pri niekoľkých tisícoch takto zastupovaných vlastníkov individuálne v
každej veci pravidelne skúmali existenciu vlastníckeho práva a jeho prípadnú zmenu. Bez povšimnutia

nie je možné nechať ani fakt, že žalovaný v 1.rade nehnuteľnosti nadobudol na základe tvrdení o
vydržaní obsiahnutých v osvedčení o vydržaní formou notárskej zápisnice, ktoré sa v konaní ukázali
ako nepravdivé, keď sám dobromyseľnosť a vydržaciu lehotu spochybnil s poukazom na výpoveď
v trestnom konaní. Vzhľadom na spôsobom akým pôvodní vlastníci vlastníckeho právo stratili, preto
nemôže byť dobromyseľnosť žalovaného 2/, ktorému by bolo možné vytýkať určitú neaktivitu pri

zisťovaní okolností nadobudnutia nehnuteľností zo strany žalovaného 1/ (ktorá by však zásadný vplyv
na nadobudnutie nehnuteľností aj tak nemala), nadradená vlastníckemu právu žalobcov. Na základe
neplatného právneho úkonu, absolútne neplatnej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi nevlastníkom
nehnuteľností (žalovaným 1/) a ich nadobúdateľom aj keď dobromyseľným, žalovaný 2/ vlastnícke právo
nadobudnúť nemohol. Súd má za to, že prelomenie zásady „nemo plus iuris...“ napriek tomu, že ho

Ústavný súd pripúšťa je otázkou vysoko výnimočnou, odôvodnenou konkrétnymi okolnosťami prípadu a
samotná dobromyseľnosť nadobúdateľa ako jediný titul nadobudnutia vlastníckeho práva nepostačuje.
Z uvedeného dôvodu sú preto žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2.rade vyhovel.

53. Vo vzťahu k vyššie uvedenému (body 34, 35 odôvodnenia rozsudku) z hľadiska identifikácie

žalobcov a následného oprávnenia konať v ich mene zástupcami SPF, resp. LESY SR má súd za
to, že dôkazné bremeno zaťažovalo stranu žalovanú preukázaním skutočností, že predmetné osoby
nie sú neznáme, resp. existujú ich právni nástupcovia. Predloženie úmrtného listu, resp. predloženie
dedičského rozhodnutia samo o sebe neznamená identifikáciu tejto osoby a jej stotožnenie s osobou
uvedenom v pôvodnom PKV, najmä ak sú tieto osoby uvedené len menom a priezviskom ako je tomu

vo vzťahu k žalobcom 1/, 3/ a 5/, u ktorých žalovaní oprávnenie na zastupovanie namietali. Predmetné
listiny súd považuje za nedostatočné na preukázanie, stotožnenie a identifikáciu žalobcov, a preto súd
námietku žalovaných o tom, že SPF a Lesy SR nemajú právo tieto osoby zastupovať, keďže nie sú
osobami neznámymi súd považoval za nedôvodnú.

54. Vo vzťahu k žalobkyni T. A., rodenej I. ako žalobkyni v 4. rade je možné konštatovať, že táto osoba je
identifikovaná dostatočne, a to tak menom, priezviskom, rodným menom, je zrejmý jej dátum narodenia
aj úmrtia, pričom je zrejmé, že predmetnom dedičstva boli aj parcely č. XXXX, XXXX S. XXXX T..Ú.. K..
Vo vzťahu k tejto osobe preto je dôvodným konanie zastaviť.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.58. Z hľadiska procesného žalobca, ako aj žalovaný mali úspech čiastočný, súd žalobe vyhovel a na
námietku žalovaného konanie čiastočne zastavil pre zavinenie žalobcu, ktorý v konaní uplatnil právo v
konanízaosobu,ktorúnemaloprávneniezastupovať.Zuvedenéhodôvoduprikonštatovaníčiastočného

úspechu tak strany žalobcu ako aj žalovaného súd náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,

nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré

subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak odrozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť

napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo

späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.