Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. máj 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 4T/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720010411
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing., Mgr. Martin Bekeš
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5720010411.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Martin Ing. Mgr. Martin Bekeš na hlavnom pojednávaní konanom dňa
27.05.2021 v Martine takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
Z. M., nar. XX.XX.XXXX N. Ž., trvale bytom F. F., H. S. XXX/X,

je vinný, že
dňa XX.XX.XXXX v čase približne o 14.15 hod. viedol svoje osobné motorové vozidlo zn. Š. X., ev.
č.: T., v Z. v pravom jazdnom pruhu po ceste č. X/XX na V.. A. v smere z N. do R. R., pričom v
blízkosti obchodného domu C., obžalovaný napriek tomu, že vodič P.. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý
viedol súbežne v ľavom jazdnom pruhu tejto cesty osobné motorové vozidlo zn. B. J., ev. č.: Z.,
zastavil svoje vozidlo pred priechodom pred chodcov, aby umožnil bezpečne prejsť cez cestu chodcom
stojacim na ostrovčeku po ľavej strane vozovky na stranu právu, svoje vozidlo pred priechodom pre

chodcov nezastavil, keďže sa nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke
nerešpektujúc ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. f), ods. 4 Zák. č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke, následkom čoho v kilometri 138,13, potom ako cyklistka P.. P. F., nar. XX.XX.XXXX
prechádzajúca po prechode pre chodcov na bicykli zn. L. z ľavej strany vozovky na pravú stranu vozovky
opustila ľavý jazdný pruh vozovky a vošla do pravého jazdného pruhu, obžalovaný prednou pravou
časťou vozidla narazil do cyklistky P.. P. F., v dôsledku čoho poškodená P.. P. F. utrpela zlomeninu

klenby lebečnej v temennej oblasti vpravo, epidurálne krvácanie s nutnosťou operácie a evakuácie
hematómu, trieštivú zlomeninu predkolenia vpravo operovanú externým fixátorom, pomliaždenie o
odreninu v oblasti chrbta, pomliaždenie a odreniny v oblasti oboch predkolení, tržno-hmoždnú ranu v
oblasti spánkovo-záhlavovej vpravo, pomliaždenie a podkožný hematóm v oblasti čelovej vľavo, akútnu
respiračnú insuficienciu s nutnosťou umelej pľúcnej ventilácie, pomliaždenie ľavého členka s lokálnou
nekrózou, senzoroneurálnu poruchu sluchu vpravo pri zlomenine pyramídy vpravo, posttraumatickú
poruchu čuchu, zaklinenú zlomeninu hlavy ľavého femuru a zlomeninu proximálneho phalangu malička

ľavej ruky s potrebnou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 45-50 týždňov a s možnosťou vzniku
trvalých následkov,
teda
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h)
Tr. zák.
a za to mu súd ukladá
podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., v spojení § 37 písm. h) Tr. zák. a § 38 ods. 2 a 4 Tr. zák., za použitia § 42
ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dva roky a šesť mesiacov.
Súd podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odkladá a ukladá obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.Súd podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. ustanovuje obžalovanému skúšobnú dobu na tri roky.
Súd podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. prikazuje obžalovanému v skúšobnej dobe:
- písomne sa ospravedlniť poškodenej.

Súd podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., v spojení § 37 písm. h) Tr. zák. a § 38 ods. 2 a 4 Tr. zák., ukladá
obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere päť rokov.
Súdpodľa§42ods.2Tr.zák.rušívýrokotresteuloženomobžalovanémutrestnýmrozkazomOkresného
súdu Žilina sp. zn. 0T/109/2020 zo dňa 11.09.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkazuje P.. P. F., nar. XX.XX.XXXX N. M. K., trvale bytom E. S. T., K.
XXX/XX, s jej nárokom na náhradu škody voči obžalovanému na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryMartinpodaldňaXX.XX.XXXXobžalobuvočiobžalovanémupreskutok
uvedený vo výroku rozsudku, ktorý navrhoval právne kvalifikovať ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák.

Okresný súd Martin trestným rozkazom sp. zn. 4T/18/2020 zo dňa 25.06.2020 uznal obžalovaného
vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. h) Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere štrnásť mesiacov, výkon ktorého
podmienečne odložil a určil obžalovanému skúšobnú dobu na dva roky. Zároveň mu uložil trest zákazu
činnostiviesťmotorovévozidláakéhokoľvekdruhuvtrvanítridsaťmesiacov.Poškodenúsjejnárokomna

náhradu škody voči obžalovanému odkázal na civilný proces. Proti trestnému rozkazu podal obžalovaný
v zákonom stanovenej lehote odpor.
Súd na hlavnom pojednávaní konanom XX.XX.XXXX vykonal dokazovanie v nižšie uvedenom rozsahu.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. vyhlásil, že je nevinný
zo spáchania žalovaného skutku a vypovedal v zásade zhodne ako vo výpovedi zo dňa XX.XX.XXXX.

Uviedol,žesinepamätánapresnýdátum,novniektorýpiatokmesiacaB.XXXXviedolosobnémotorové
vozidle Š. X., ev. č. T. po ulici A. N. Z. v smere na R. R.. Túto cestu poznal, vedel, že sú na nej prechody
pre chodcov, viedol po nej motorové vozidlo aj v minulosti. So svojim vozidlom sa nachádzal v pravom
jazdnom pruhu dvojprúdovej cesty, v ľavom jazdnom pruhu zaregistroval vyššie vozidlo, pravdepodobne
SUV, ktoré sa nachádzalo pred ním. Mal možnosť vidieť brzdové svetlá tohto vozidla. Zaregistroval, že

vodič vozidla SUV svoje vozidlo pribrzdil, no domnieval sa, že tak činí z dôvodu odbočovania vľavo.
Nevidel však, že by na vozidle SUV blikali smerové svetlá. Nepredpokladal, že vodič vodila SUV mieni
zastaviť pred prechodom pre chodcov za účelom umožnenia chodcom prejsť cez prechod. Ako sa blížil
k priechodu pre chodcov, videl, že jedna chodkyňa stojí pred prechodom pre chodcov na ostrovčeku
vľavo a chce prejsť cez cestu zľava doprava. Táto urobila jeden krok vpred, avšak urobila aj krok späť a

pred prechodom pre chodcov zostala stáť. Nevedel uviesť, či vozidlo SUV v čase, keď chodkyňa urobila
krok smerom na prechod pre chodcov a späť už stálo pred prechodom alebo ešte len pred prechodom
zastavovalo. Na ostrovčeku vľavo videl stáť aj iné osoby. Poškodenú s jej bicyklom medzi nimi stáť
nevidel. Obžalovaný potom, ako sa chodkyňa z prechodu pre chodcov vrátila na ostrovček medzi
cestami, sa domnieval, že môže so svojim vozidlom pokračovať v ceste a cez prechod bezpečne prejsť.

Svoje vozidlo začal pribrzdievať pred priechodom, keďže videl čakajúcich chodcov pri nadchádzajúcom
priechode. Následne narazil do poškodenej, ktorá prechádzala cez prechod pre chodcov na svojom
bicykli. Narazil do nej ľavým bokom prednej kapoty svojho vozidla. Potom ako zaregistroval tento náraz,
začal pomaly brzdiť, aby poškodenú z vozidla prudko nezhodil. Ona sa následne zosunula na cestu a
obžalovanývozidlozastavil.Hneďznehovystúpilapoškodenejposkytolprvúpomoc.Privolalzáchrannú

službu a zostal pri poškodenej, kým poškodenej nebola poskytnutá lekárska pomoc. Inak vypovedal
v prípravnom konaní vo svojej výpovedi dňa XX.XX.XXXX, keď tvrdil, že brzdové svetlá vozidla SUV
jazdiaceho v ľavom jazdnom pruhu nevidel, resp. že vôbec nezaregistroval, že by vozidlo SUV pred
prechodom pre chodcov brzdilo alebo odbočovalo vľavo. Taktiež uvádzal iný moment, kedy pristúpil
k brzdeniu ním vedeného vozidla, keď v pôvodnej výpovedi uvádzal, že svoje vozidlo začal brzdiť

až po nehode. Pri odstraňovaní týchto rozporov tvrdil, že pravdivé sú skutočnosti ním uvádzané v
pôvodnej výpovedi. Vzniknuté rozpory vysvetľoval najmä dlhším časovým rozpätím medi nehodou a
jeho výpoveďou podanou pred súdom.
Svedkyňa - poškodená P.. P. F. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako vo výpovedi zo dňa
XX.XX.XXXX. Potvrdila, že dňa XX.XX.XXXX bola účastníčkou nehody, nepamätala si však na jej

bližšie okolnosti, na konkrétny čas, miesto, spôsob ako k nehode došlo. Pamätala si len, že po nehodeniekomu hovorila, aby zavolal jej manžela a tiež, že niekto sa jej veľmi ospravedlňoval. V predmetný
deň prilbu na hlave nemala, nemala slúchadlá v ušiach, pretože ich nenosí a pravdepodobne mala
slnečné dioptrické okuliare, pretože tieto mal nájsť jej manžel padnuté na ceste. Potvrdila, že zvyčaje

prechádza cez prechod jazdou na bicykli, niekedy z neho zosadne a tak prejde. Ako prechádzala cez
prechod pred nehodou si nespomenula. Pri dopravnej nehode utrpela dvojitú zlomeninu na obidvoch
kostiach pravého predkolenia, krvácanie do mozgu, zlomeninu lebky okolo pravého ucha, zlomeninu
ľavého bedrového kĺbu a zlomeninu malíčka na ľavej ruke. Taktiež mala odreniny na chrbte, rukách a
nohách. Dočasne, približne po dobu 2 mesiacov stratila sluch na pravom uchu, pretrváva u nej strata

čuchu a čiastočne chuti, tŕpne jej ľavá časť tváre a točieva sa jej hlava. Čo sa týka bolestného, toto jej
bolouhradenépoisťovňouvplnejvýške,nobudesivbudúcnosti,keďbudúsplnenézákonnépodmienky,
voči obžalovanému uplatňovať nárok na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Svedok P.. Z. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako vo výpovedi zo dňa XX.XX.XXXX,
keď uviedol, že nepamätá si presný dátum dňa, kedy bol svedkom dopravnej nehody. V deň dopravnej
nehody viedol motorové vozidlo SUV zn. B. J., ev. č. Z. smerom z mestskej časti Z. E. do centra

mesta. Motorové vozidlo viedol po ľavej strane dvojprúdovej cesty, približne rýchlosťou 45 km/h. Pri
obchodnom dome C. na ulici A. v Z. videl po jeho ľavej strane na stredovom ostrovčeku medzi cestami
dve osoby stojace pred prechodom pre chodcov. Evidoval jednu pešiu osobu a jednu osobu, ktorá
stála a držala bicykel. Usúdil, že im je potrebné umožniť prejsť cez prechod. Zvyčajne zvykne bliknúť
svetlami vo vzdialenosti 20 m pred prechodom, aby dal chodcom znamenie, že zastaví vozidlo a pustí

ich. Predpokladá, že to urobil aj pred dopravnou nehodou. Pozrel sa do stredového spätného zrkadla za
účelom overenia aká je za ním situácia na vozovke, pričom za sebou nevidel žiadne vozidlo, ktoré by sa
pohybovalo za ním vo vzdialenosti 15 až 20 m a bližšie a žiadne vozidlo neevidoval ani po jeho pravej
stane. Za prechodom nemal plán odbočiť vľavo, preto smerové svetlo doľava nedal. Vozidlo nezabrzdil
prudko, ale plynulým spôsobom ho pred prechodom zastavil. Domnieva sa, že jeho vozidlo už stálo v

okamihu, keď jedna z chodkýň spravila krok dopredu, aby cez prechod prešla, no napokon táto sa vrátila
naspäť na ostrovček medzi cestami, pravdepodobne preto, že zbadala motorové vozidlo obžalovaného
jazdiace v pravom jazdnom pruhu. V tom momente osoba, ktorá držala vedľa seba bicykel, na bicykel
nasadla a bez zaváhania sa vydala na prechod. V pravom jazdnom pruhu do tejto osoby (poškodenej)
vrazilo motorové vozidlo obžalovaného, ktoré pred prechodom nezastavilo. K tomu, či poškodená mala

na hlave helmu, k tomu sa vyjadriť nevedel. Pamätá si, že na pravej strane pred prechodom nikto nestál.
Motorové vozidlo obžalovaného sa podľa jeho názoru pohybovalo povolenou rýchlosťou. Po zrážke
cyklistka dopadla na strechu vozidla, následne zošmykla na jeho kapotu a nakoniec spadla na zem.
Obžalovaný hneď vybehol z vozidla a začal jej pomáhať. On sám zastavil na parkovisku pri obchodnom
dome C. a vrátil sa na miesto nehody poskytnúť potrebnú pomoc. V predmetný deň bola viditeľnosť

dobrá a bolo sucho. Po nehode mu mal obžalovaný uviesť, že chodkyňu pred prechodom pre chodcov
nevidel, pretože mu vo výhľadne bránilo jeho vodilo SUV zn. AUDI Q3.
Znalec P.. S. Z. sa na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu odvolal na závery znaleckého posudku
č. 1/2020 zo dňa 21.01.2020 z č.l. 20-84 v spojení so stanoviskom zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 86-88).
Potvrdil, že k dopravnej nehode došlo tak, že poškodená prechádzala cez cestu po prechode pre

chodcov na svojom bicykli, pričom obžalovaný napriek tomu, že vodič motorového vozidla zn. B.
J. jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu zastal pred prechodom pred chodcov, aby chodcom umožnil po
prechode cez cestu bezpečnej prejsť, pokračoval v jazde na ním vedenom motorovom vozidle zn.
Škoda Octávia, chodcom neumožnil cez prechod bezpečnej prejsť, vozidlo nezastavil a v pravom
jazdnom pruhu čelnou časťou vozidla narazil do pravého boku cyklistky (poškodenej). Obžalovaný sa

so svojim vozidlom pred kolíziou pohyboval rýchlosťou 51 km/h s toleranciou ± 3 km/h. Primárnou
príčinou vzniku kolíznej situácie z technického hľadiska bola skutočnosť, že obžalovaný, hoci venoval
pozornosť jazde, nesprávne vyhodnotil situáciu v cestnej premávke a napriek skutočnosti, že pre oblasť
zakrytého výhľadu, ktorú predstavovalo v ľavom jazdnom pruhu spomaľujúce vozidlo zn. Audi Q3 (až do
zastavenia), nemohol dostatočne bezpečne posúdiť situáciu na priechode pre chodcov, najmä v časti,

ktorá bola zakrytá, s vozidlom nespomaľoval a nemal snahu s vozidlom úplne pred priechodom pre
chodcov zastaviť. Tento nereagoval na vzniknutú situáciu ani vtedy, keď už mohol rozpoznať pohyb z
oblasti zakrytého výhľadu, osoby - cyklistky na priechode pre chodcov, z jeho pohľadu išlo o pohyb z
ľavej strany na pravú, avšak v tejto pozícii už nemal dostatok času, aby kolízii zabránil. Obžalovaný
sa nachádzal vo vzdialenosti približne 30 až 36 m pred priechodom pre chodcov, keď bolo zrejmé, že

vozidlo zn. Audi Q3 spomaľuje pred priechodom pre chodcov. Z tejto vzdialenosti mohol obžalovaný
komfortne, bezpečne a včas zastaviť vozidlo pred priechodom pre chodcov. Pre obžalovaného bola
povinnosť zastaviť vozidlo pred priechodom pre chodcov z technického hľadiska nevyhnutná, najmä s
ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný nemal žiadnu možnosť objektívne vyhodnotiť, kto sa v oblastizakrytého výhľadu na priechode nachádza (dieťa, starší človek, osoba nižšieho vzrastu a pod.). Oblasť
zakrytého výhľadu tvorilo pre obžalovaného vozidlo zn. Audi Q3. Obžalovaný mohol zabrániť kolízii
s poškodenou najneskôr, keď sa nachádzal vo vzdialenosti približne 30 až 36 m pred priechodom. Z

rýchlosti,ktorousapohybovalsvozidlomobžalovaný,postačovalopostupnespomaľovaťvozidlodojeho
zastavenia brzdením, tento mohol bezpečne svoje vozidlo zastaviť od vzdialenosti 30 m pred prechodom
a viac. Poškodená mala možnosť zabrániť zrážke prerušením pohybu - jazdy na bicykli pred vstupom
do koridoru pohybu vozidla obžalovaného. Z pozície, keď vystúpila z oblasti zakrytého výhľadu, mohla
vozidlo zn. Škoda Octávia rozpoznať, toto vozidlo sa nachádzalo približne vo vzdialenosti 10 m pred

priechodom, resp. 12 m až 15 m pred miestom kolízie. Poškodená pred vstupom do vozovky zastavila
a stála s bicyklom pri jej okraji a čakala na optimálne podmienky pre prekonanie cesty P. v mieste
vyznačeného priechodu pre chodcov, v snahe dostať sa na náprotivnú časť cesty P.. V danej chvíli
stála a spĺňala tak technicky podmienky pre štatút „chodca”. Poškodená vstupovala na priechod pre
chodcov od ľavého okraja cesty z pohľadu obžalovaného pravdepodobne až po zrejmom svetelnom
signále od vodiča zastavujúceho vozidla zn. Audi Q3. Poškodená z technického hľadiska správne na

prechod cez cestu použila priechod pre chodcov, pričom keď naň vstupovala, jej konaním nedošlo k
vzájomnému ohrozeniu s vozidlom zn. Audi Q3, ktoré sa ako prvé, nakoľko sa nachádzalo v bližšom
jazdnom pruhu, dostalo k hranici priechodu pre chodcov. Z technického hľadiska poškodená správne
neprechádzala cez priechod pre chodcov ako chodec, koeďže po získaní istoty, že môže vstúpiť do
vozovky, rozhodla sa prekonať prechod pre chodcov jazdou na bicykli. Ako nesplnenie povinnosti vodiča

zastaviť vozidlo možno z technického hľadiska vyhodnotiť konanie obžalovaného, ktorý nezastavil s
vozidlom pred priechodom pre chodcov, a to napriek tomu, že v ľavom jazdnom pruhu spomaľovalo
až do zastavenia pred ním jazdiace vozidlo zn. Audi Q3 v snahe umožniť prejsť cez cestu chodcom.
Poškodená vstúpila na prechod najneskôr v čase približne 2,5 až 3 sekundy pred kolíziou a približne
1 sekundu potrebovala, kým naskočí na bicykel. Tento čas postačoval obžalovanému na bezpečné

zastavenie vozidla pred priechodom pre chodcov. Obžalovaný nezastavil pred priechodom, intenzívne
brzdiť začal po zrážke, približne 5,5 m za priechodom pre chodcov. Konanie obžalovaného neovplyvnila
ani skutočnosť, že vozidlo zn. Audi Q3 zastavilo pred priechodom, čím sa vytvorila oblasť zakrytého
výhľadu v ľavom jazdnom pruhu, pričom obžalovaný nevenoval tejto skutočnosti pozornosť, hoci bolo
dôvodné očakávať možný pohyb osôb po priechode pre chodcov. V prípade, že sa obžalovaný spoliehal,

že zabráni zrážke brzdením bezprostredne po rozpoznaní prekážky, zrážke by nezabránil, keďže takýto
čas by mu nepostačoval na zabránenie kolízie. V prípade, že by poškodená nešla po prechode pre
chodcovnabicykli,alekráčalabypoňompešo,došlabydomiestazrážkyneskôrakonabicykli,približne
o 3-4 sekundy, nie je však možné vylúčiť, že by aj v takomto prípade k zrážke nedošlo, pretože je rovnako
možné predpokladať, že vozidlo obžalovaného sa nachádzalo ďalej od prechodu a práve v čase, kedy

sa poškodená dostala do jeho dráhy, by došlo k zrážke. Pravdepodobne chodkyne nachádzajúce sa
pred prechodom pre chodcov mali možnosť vidieť vozidlo obžalovaného a zdá sa, že chodkyňa, ktorá
sa vrátila a nepokračovala v prechode pre chodcov to vyhodnotila tak, že cez prechod bezpečne prejsť
nemôže.
Súd sa zároveň na hlavnom pojednávaní oboznámil s odborným vyjadrením vypracovaným znalcom

Z.. S. O., z ktorého vyplýva, že poškodená pri dopravnej nehode utrpela fraktúru calvy parietalne
vpravo - zlomeninu klenby lebečnej v temennej oblasti vpravo, epidurálne krvácanie s nutnosťou
operácie a evakuácie hematómu, trieštivú zlomenina predkolenia vpravo - operovanú externým
fixátorom, pomliaždenia a odreniny v oblasti chrbta, pomliaždenia a odreniny v oblasti oboch predkolení,
tržnohmoždnú ranu v oblasti spánkovo záhlavovej vpravo, pomliaždenie a podkožný hematóm v

oblasti čelovej vľavo, akútnu respiračnú insuficienciu s nutnosťou UPV, pomliaždenie ľavého členka s
lokálnou nekrózou, senzoroneuralnu poruchu sluchu vpravo pri zlomenine pyramídy vpravo, poruchu
čuchu posttraumatickú, dňa 26.8.2019 došlo ku konverzii externej fixácie pravého predkolenia na
vnútornú fixáciu, zlomeninu hlavy ľavého femuru zaklinenú a zlomeninu proximálneho phalangu
malíčka ľavej ruky. U poškodenej sa jedná o polytraumu, pričom všetky zranenia sú v zhode s

popísaným mechanizmom zrážky cyklistky s motorovým vozidlom. Tieto zranenia si vyžadujú liečbu a
práceneschopnosť po dobu 45-50 týždňov s možnosťou vzniku trvalých následkov. Zranenia, ktoré mala
poškodená pri dopravnej nehode utrpieť boli ohodnotené na 1135 bodov, čo zodpovedá bolestnému v
sume 22.995,10 €.
Ďalej súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov ako aj oboznámením sa s vecnými

dôkazmi založenými v spise.
Zo záznamu o dopravnej nehode (z č.l. 93-95), zo zápisnice o ohliadke miesta nehody (z č.l. 96-98),
fotodokumentácie (č.l. 99-106), z náčrtu miesta dopravnej nehody a z plániku miesta dopravnej nehody
(č.l. 107-108) mal súd preukázaný čas a miesto dopravnej nehody, ako aj spôsob, ako k dopravnejnehode došlo. Zo záznamu dopravnej nehody vyplýva, že k dopravnej nehode malo dôjsť tým, že
obžalovaný nezastavil pred prechodom pre chodcov, hoci vozidlo po jeho ľavej strane pred prechodom
zastavilo a umožnilo chodcom prejsť cez prechod a prednou časťou vozidla narazil do cyklistky, ktorá

prechádzala cez prechod. Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody okrem iného vyplýva,
že rozhľadové podmienky v predmetný deň boli dobré, cez deň viditeľnosť nebola znížená vplyvom
poveternostných podmienok. Zo zápisu o dychovej skúške (č.l. 109) je zrejmé, že obžalovaný nebol v
čase nehody pod vplyvom alkoholu.
Z evidenčnej karty vozidla mal súd preukázané, že vlastníkom motorového vozidla zn. Škoda Octávia,

EČ: T., je obžalovaný.
Zlekárskychspráv(č.l.114-128)jeokreminéhopreukázané,žepoškodenápridopravnejnehodeutrpela
zranenia, ktoré boli konštatované znalcom Z.. S. O. v ním podanom odbornom vyjadrení.
Z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného okrem iného vyplýva, že tento má udelené vodičské
oprávnenie odo dňa XX.XX.XXXX pre skupiny AM. B1 a B.
Z pripojeného trestného rozkazu Okresného súdu Žilina sp. zn. 0T/109/2020 zo dňa 11.09.2020 vyplýva,

že obžalovaný bol týmto trestný rozkazom uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., keďže sa dňa 10.09.2020 ako vodič motorového vozidla
odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie, či je ovplyvnený návykovou látkou, za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený a bola mu určená
skúšobná doba v trvaní dva roky. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu v trvaní päť rokov.
Zo správ o povesti obžalovaného mal súd preukázané, že obžalovaný má v odpise registra trestov len
jeden záznam, a to odsúdenie vo veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 0T/109/2020. Okrem toho mal súd z
lustrácie centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č.l. 242-252) a z evidenčnej karty vodiča
(č.l. 110-112) preukázané, že obžalovaný v minulosti spáchal množstvo priestupkov proti bezpečnosti a

plynulosti cestnej premávky. Okrem toho spáchal aj ďalšie priestupky. Z lustrácie Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky (č.l. 239-241) mal súd preukázané, že voči obžalovanému aktuálne neprebieha iné
trestné konanie. Z lustrácie Sociálnej poisťovne (č.l. 238) mal súd preukázané, že obžalovaný je odo dňa
01.10.2019 zamestnaný v spoločnosti E. M., K..Q..X.., IČO: XX XXX XXX a poberá pravidelný príjem.
Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je

trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.
Súd pritom vychádzal z výpovedí obžalovaného, svedka P.. Z. H., záverov znaleckého posudku
vypracovaného znalcom P.. S. Z. i zo záverov odborného vyjadrenia.
Očitý svedok dopravnej nehody P.. Z. H., ako i obžalovaný, ktorý bol priamy účastník tejto dopravnej
nehody, zhodne potvrdili, že obžalovaný ním vedeným vozidlom zn. Škoda Octavia vrazil do poškodenej,

ktorá prechádzala cez prechod pre chodcov na svojom bicykli. Obžalovaný pritom sám priznal, že ako sa
so svojim vozidlom, s ktorým sa pohyboval v pravom jazdnom pruhu dvojprúdovej cesty, blížil k prechodu
pre chodcov, zaregistroval chodcov čakajúcich pred prechodom na ostrovčeku z ľavej strany cesty a
taktiež zaregistroval brzdenie vozidla pred prechodom, ktoré sa nachádzalo pred ním v ľavom jazdnom
pruhu (zn. Audi Q3, ktoré viedol vodič P.. Z. H.), a ktoré aj nakoniec pred prechodom zastavilo. Napriek

týmto skutočnostiam obžalovaný hoci ust. § 4 ods. 4 zák. zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,
výslovne ukladá povinnosť vodičovi vozidla znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo, ak iný vodič
zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví vozidlo pred priechodom pre chodcov, aby umožnil prejsť cez cestu
chodcom (čo i vodič jazdiaci pred ním v ľavom jazdnom pruhu urobil), sám nielenže pred priechodom
nezastavil, ba ani rýchlosť ním vedeného vozidla (čo sám potvrdil) neznížil. V dôsledku porušenia tejto

povinnosti vrazil do poškodenej. Poškodená pri nehode preukázateľne utrpela závažné zranenia, ktoré
vyžadujú liečbu a práceneschopnosť po dobu 45-50 týždňov s možnosťou vzniku trvalých následkov.
Obžalovaný je rovnako usvedčovaný aj dôkazmi, ktoré vyplynuli zo znaleckého dokazovania. Znalec P..
S. Z. stanovil ako príčinu dopravnej nehody nesprávne vyhodnotenie dopravnej situácie obžalovaným.
Obžalovaný hoci nemal možnosť dostatočne bezpečne posúdiť situáciu na priechode pre chodcov

pre oblasť zakrytého výhľadu, ktorú predstavovalo v ľavom jazdnom pruhu spomaľujúce vozidlo Audi
Q3, sám svoje vozidlo nespomaľoval. Tento nereagoval na vzniknutú situáciu ani vtedy, keď už mohol
rozpoznať pohyb z oblasti zakrytého výhľadu, osoby - cyklistky, na priechode pre chodcov. Pritom
obžalovaný, už keď sa nachádzal vo vzdialenosti približne 30 až 36 m pred priechodom pre chodcov
vedel, že vozidlo Audi Q3 pred priechodom pre chodcov spomaľuje, kedy aj on sám, ak by začal brzdiť,

mohol komfortne, bezpečne a včas pred priechodom zastaviť.
Týmto konaním obžalovaný porušil ust. § 4 ods. 4 zák. zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a zároveň
aj povinnosti, ktoré mu ukladá ust. § 4 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. f) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke.Obžalovaný sa bránil tým, že vozidlo Audi Q3 mu vytvorilo prekážku v jeho rozhľade, a preto poškodenú
na prechode nezaregistroval. Ďalej namietal, že poškodená prechádzala cez prechod pre prechod na
bicykli,apretoajonaporušilapovinnosti,ktoréstanovuje.zák.č.8/2009Z.z.ocestnejpremávke.Súdsa

s touto obhajobou obžalovaného nestotožnil. K tejto obrane obžalovaného súd opätovne poznamenáva,
že obžalovaný hoci sa aj plne venoval vedeniu vozidla, ak mu vozidlo Audi Q3 vytvorilo prekážku v jeho
rozhľade, bol povinný pred prechodom spomaliť alebo úplne zastaviť vozidlo tak, aby najskôr situáciu
dostatočnevyhodnotilanáslednebezohrozeniainýchúčastníkovcestnejpremávkycezprechodprešiel.
Poškodená nevstúpila do jazdného pruhu obžalovaného priamo z krajnice vozovky, ale táto najskôr

prešla (z pozície obžalovaného) ľavým jazdným pruhom a až následne vošla do jazdného pruhu
obžalovaného. Obžalovaný mal tak dostatok času, aby v predstihu zabránil predmetnej hroziacej kolízii.
Pre úplnosť je potrebné doplniť, že vykonaným dokazovaním bol tiež preukázaný čiastočný podiel
poškodenej na vzniku dopravnej nehody. Poškodená napriek tomu, že prechádzala cez prechod pred
chodcov, prechádzala po ňom nie ako peší chodec, ale jazdou na bicykli. No ani táto skutočnosť
nezbavuje obžalovaného trestnej zodpovednosti za spáchaný prečin. Súdu je zrejmé, že zo strany

obžalovaného nešlo o jazdu bezohľadnú, ale o jazdu s ľahostajným prístupom k povinnostiam vodiča s
tým, že zjavne podcenil danú dopravnú situáciu.
Z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. h) Tr. zák.,
keďže inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom

konania - porušením dôležitej povinnosť uloženej mu podľa zákona. Formulácia dôležitej povinnosti
je zákonodarcom volená tak, aby zahŕňala porušenie všetkých relevantných dôležitých povinností,
ktoré páchateľovi vyplývajú z jeho povolania, pracovného zaradenia, zamestnania, postavenia či
funkcie, pričom ide o povinnosti, ktoré majú vzťah k ochrane života a zdravia ľudí, a ktoré sú z
tohto hľadiska dôležité a uložené zákonom alebo sú obsiahnuté aj v inom všeobecne záväznom

právnom predpise alebo aj v konkrétnom príkaze vydanom na základe zákona a spôsobom uvedeným
v zákone (rozh. NS SR sp. zn. 3 Tdo 28/2008; ZSP č. 49/2011). Za porušenie dôležitej povinnosti
možno považovať porušenie takej povinnosti, ktorej porušenie má za danej situácie podľa všeobecnej
skúsenosti spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie, keď teda jej porušením
môže ľahko dôjsť k takému následku (Breier a kol.: „Trestný zákon - komentár“, 1964, str. 783; obdobne

Rt-31/1966, Rt-38/1975). Objektívne (lekársky) zaznamenaná ťažká ujma na zdraví poškodenej je
dôsledkomporušeniadôležitejpovinnosti,ktoráobžalovanémuvyplývalazozákonaocestnejpremávke.
Obžalovaný, ako už súd vyššie uviedol, mal povinnosť vzhľadom na vzniknutú situáciu svoje vozidlo
spomaliť resp. až zastaviť, čo nespravil. V danom prípade bolo teda nepochybne preukázané, že
obžalovaný porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu priamo zo zákona. Zranenia, ktoré utrpela poškodená

špecifikoval znalec a možno ich právne kvalifikovať ako ťažkú ujmu na zdraví - poruchu zdravia trvajúcu
dlhší čas, teda poruchu, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie či pracovnú neschopnosť po dobu
45-50 týždňov s možnosťou vzniku trvalých následkov (čo potvrdzuje odborné vyjadrenie vypracované
znalcom Z.. S. O.).
Súd sa zároveň zaoberal aj materiálnym korektívom (uvedeným v § 10 ods. 2 Tr. zák.), vzhľadom k tomu,

že obžaloba na obžalovaného bola podaná pre prečin. Základným predpokladom trestnej zodpovednosti
za prečin je bezpečné zistenie, že konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, že
ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Tr. zák., čo znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, nie je
jeho závažnosť len nepatrná (materiálny korektív). V predmetnej trestnej veci mal súd preukázané, že

materiálna stránka trestnej činnosti nebola tak zanedbateľná, ako to má na mysli § 10 ods. 2 Tr. zák., ba
práve naopak. V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na následok trestného činu, keďže protiprávnym
konaním obžalovaného došlo k ťažkej ujme na zdraví poškodenej a je pravdepodobné, že poškodenie
jej zdravia bude mať aj trvalé následky.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34

Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností.
Možno konštatovať, že na strane obžalovaného neexistuje žiadna poľahčujúca okolnosť. Oproti tomu
bolazistenáexistenciapriťažujúcejokolnostipodľa§37písm.h)Tr.zák.,keďžeobžalovanýspáchalviac
trestných činov (v spojení s prečinom v zbiehajúcej veci). Možno tak konštatovať prevahu priťažujúcich

okolností u obžalovaného (1 : 0).
Preto súd podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. upravil základnú trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného
zákona u najprísnejšieho zo zbiehajúcich trestných činov (1 r. až 5 r.) a zvýšil dolnú hranicu o jednu
tretinu. Následne súd ukladal trest odňatia slobody v takto upravenom rozpätí trestnej sadzby (2 rokya 4 mesiace až 5 rokov). Súd uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody (teda aj za trestnú
činnosť o ktorej bolo rozhodované v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 0T/109/2020) vo výmere 2
roky a šesť mesiacov.

Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd zatiaľ nenariadil, ale určil obžalovanému skúšobnú dobu.
Obžalovanému tak súd poskytol priestor, aby počas skúšobnej doby svojím životom preukázal, že je
schopný (ochotný) viesť v budúcnosti riadny život a prejavil snahu po náprave spôsobenej
škody. Plnenie súbežne uložených povinností bude priebežne kontrolovať probačný a mediačný úradník.
Hrozba možného výkonu trestu odňatia slobody, v spojení so súbežne uloženými povinnosťami, by

mala byť pre obžalovaného dostatočným motivačným faktorom pre zmenu jeho doterajšieho prístupu k
rešpektovaniu práv iných osôb.
Ak by sa po skončení skúšobnej doby (alebo počas nej) predsa len ukázalo, že obžalovaný si uložené
povinnosti neplnil riadne a včas alebo inak neviedol riadny život, súd môže rozhodnúť o tzv. premene
uloženého trestu odňatia slobody a nariadiť jeho nepodmienečný výkon. Práve a len obžalovaný teda
môže svojím správaním (konaním) počas skúšobnej doby ovplyvniť, či bude uložený trest odňatia

slobody napokon vykonaný alebo či dôjde (po uplynutí skúšobnej doby) k zahladeniu tohto odsúdenia
aj bez jeho reálneho výkonu.
Súd rešpektujúc ust. § 42 ods. 2 veta posledná Tr. zák. uložil obžalovanému za celú zbiehajúcu sa
trestnú činnosť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere päť rokov,
teda trest nie kratší, ako mu bol uložený v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 0T/109/2020. Súd tento

trest pokladal na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Súd poškodenú s jej nárokom na náhradu škody voči obžalovanému odkázal na civilný proces, keďže
ňou uplatnený nárok na náhradu škody nebolo možné z objektívnych dôvodov vyčísliť.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Martin v lehote 15 dní odo

dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.