Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. jún 2021

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6Er/15/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412200309
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Hírešová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2021:6412200309.2

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8 a
10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: T. F., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Q. K. XXX, o vymoženie
654,42 € s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Jozef Deák, so sídlom Exekútorského
úradu Horná 23, Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 5162/2011, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že došlo k zastaveniu starej exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného podaného dňa 15.12.2011 sa začalo exekučné konanie. Okresný
súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) poveril súdneho exekútora poverením č. 5613
043486 * zo dňa 12.01.2012 vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka v Žiari nad Hronom č. 700-2611120011-GC04/11 zo dňa 20.10.2011.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 17.01.2012.

2. Súd výzvou zo dňa 04.05.2021 vyzval súdneho exekútora, aby preveril, či neexistuje dôvod na
zastavenie exekúcie (ex lege) zo zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“ alebo „ZoUNEK“),
nakoľko podľa § 3 uplynula rozhodná doba piatich rokov odo dňa doručenia prvotného poverenia na
vykonanie exekúcie. Povinnosťou súdu pred vydaním rozhodnutia o zastavení exekúcie je skúmať

dôvody zastavenia podľa ZoUNEK, napríklad z dôvodu, že za posledných 18 mesiacov nebol dosiahnutý
žiadny výťažok za predpokladu, že táto exekúcia nespadá pod relatívne výnimky podľa § 4 ZoUNEK, ani
ostatné absolútne výnimky upravené v § 2 ods. 2 ZoUNEK. Pokiaľ by súd nedostatočne zistil skutkový
stav ohľadne existencie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle ZoUNEK, rozhodol by tak o zastavení
exekúcie predčasne, čím by postupoval v rozpore so zákonom.

3. Súdny exekútor dňa 06.05.2021 oznámil že predmetná exekúcia spĺňala všetky zákonné podmienky
na jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.
Na základe uvedeného zákonného dôvodu mal súdny exekútor povinnosť predložiť vec v zmysle ust. §
57 ods. 4 Exekučného poriadku na rozhodnutie príslušnému exekučnému súdu, ktorý mal povinnosť o
nej v primeranej lehote rozhodnúť. Podnet na zastavenie exekúcie bol okresnému súdu doručený dňa
26.02.2017. Doručením podnetu na zastavenie exekúcie boli založené procesnoprávne vzťahy medzi

subjektami exekučného konania, na ktoré sa vzťahuje zákonná úprava platná a účinná do 31.12.2019.
Je preto bezpredmetné, aby sa súd zaoberal otázkou, či sa na konanie vzťahuje iný dôvod pre jeho
zastavenie. Súdny exekútor poukázal na prístup okresného súdu, ktorý je podľa neho absurdný a
nemajúci oporu ani vo vlastnej rozhodovacej činnosti. Ako súdny exekútor sa potom môže dôvodne
pýtať, prečo vo všetkých príkladmo uvedených veciach nepočkal súd na uplynutie rozhodnej doby, ale
vydal rozhodnutia o zastavení konaní. V exekúciách z rokov 2016 a neskorších, začatých najneskôr

do 31.03.2017, v ktorých bol zo zákonných dôvodov iniciovaný postup k ich zastaveniu zo zákonnýchdôvodov, sa má spoliehať na to, že súd nebude o veciach rozhodovať, ale keď uplynie rozhodná doba,
pošle súdnemu exekútorovi prípis o nerozhodovaní.

4. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z. z., tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných
konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej
len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Na
účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 233/2019 Z. z., stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje,
ak
a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok

nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo
d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;
na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

6. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) až g) zákona č. 233/2019 Z. z., stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm.
a) nezastavuje, ak ide o
a) vymoženie pohľadávky na výživnom,
b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú
vymáhané v tom istom exekučnom konaní,

c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a
Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu,
d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,
e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel
hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu,

f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa
tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur,
g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať
podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

7. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 233/2019 Z. z., rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba
plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len
"exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. Ak v rozhodnej dobe nedošlo
k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu
trov starej exekúcie.

8. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví
upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov
po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom
webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

9. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor
oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú
exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie
zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

10. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., ak exekútor nezašle oprávnenému upovedomenie
o zastavení starej exekúcie v lehote podľa § 5 ods. 3, súd mu aj bez návrhu uznesením uloží, aby
upovedomenie o zastavení starej exekúcie vyhotovil a zaslal oprávnenému v určenej lehote, alebo súd
uznesením určí, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. Exekučné konanie sa končí právoplatnosťou

uznesenia súdu o určení, že došlo k zastaveniu starej exekúcie.

11. Zákon č. 233/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 01.01.2020 a podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a)
uvedeného zákona, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, keď uplynula rozhodná doba a nejdeo starú exekúciu podľa ods. 2, pričom z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že ak sa jedná
o starú exekúciu, ktorá by mala byť k 01.01.2020 ex lege zastavená a súd ku dňu, keď sa má stará
exekúcia zastaviť, t. j. k 01.01.2020 rozhoduje o zastavení starej exekúcie, potom platí výnimka podľa

ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z. a rozhodná doba neuplynie skôr ako 12
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, uvádza, že zákon č. 233/2019 Z. z. upravuje možnosť
predĺženia rozhodnej doby piatich rokov v ustanovených prípadoch, pričom je potrebné zdôrazniť, že
táto relatívna výnimka je spojená výlučne len s dôvodom zastavenia starej exekúcie spočívajúcim v
uplynutí rozhodnej doby piatich rokov, t. j. s § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z.. Ide o relatívne

výnimky zo zastavenia starých exekúcií, pri ktorých uplynula rozhodná doba, avšak existuje tu niektorá
zo skutočností odôvodňujúca jej predĺženie (§ 4). Relatívna výnimka znamená, že rozhodná doba, po
uplynutí ktorej by na túto starú exekúciu dopadal § 2 ods. 1 písm. a), sa predlžuje (o dobu podľa § 4).
V prípade kumulácie relatívnych výnimiek sa uplatní relatívna výnimka, ktorá ako prekážka zastavenia
starej exekúcie prestane pôsobiť najneskôr. Exekučné konanie sa v zásade vedie ako nesporové a tiež
súd hodnotí dôvody na zastavenie exekúcie aj bez návrhu a permanentne. Relatívna výnimka podľa

§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z. sa teda nemôže vzťahovať na všetky situácie, kedy súd
posudzuje, či má starú exekúciu zastaviť, keďže takýto výklad by nedával zmysel. Adekvátny výklad
bude založený teda na teleologickej redukcii a na systematickom výklade zmyslu tohto ustanovenia. Nie
je zrejme sporné, že uvedená relatívna výnimka dopadá výlučne na situácie, kedy návrh na zastavenie
starej exekúcie podal povinný. Táto relatívna výnimka sa nebude týkať situácií, kedy niekto, kto nie je

účastníkom konania, podá podnet na zastavenie exekúcie (napr. súdny exekútor). Stará exekúcia sa
na základe zákona zastavuje, ak existuje dôvod pre jej zastavenie (§ 2 ods. 1) a nejde o niektorú z
absolútnych alebo relatívnych výnimiek, pričom konanie súdu o „akomkoľvek“ podnete na zastavenie
exekúcie nie je relatívnou výnimkou.

12. Vedená exekúcia spĺňa zákonnú definíciu starej exekúcie, pretože bola začatá pred 01.04.2017
a vedená podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Táto exekúcia bola zo zákona č. 233/2019 Z.
z. zastavená podľa § 2 ods. 1 písm. a) z dôvodu, že uplynula rozhodná doba. V danej veci má
súd preukázané, že exekúcia začala dňa 15.12.2011. Poverenie na vykonanie exekúcie súd vydal
dňa 12.01.2012 a toto doručil súdnemu exekútorovi dňa 17.01.2012. Z uvedeného vyplýva, že odo

dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie uplynula rozhodná doba piatich rokov. K
predĺženiu rozhodnej doby podľa § 4 zákona č. 233/2019 Z. z. nedošlo a je zrejmé, že v danom
prípade ide o nemajetnú exekúciu trvajúcu viac ako 9 rokov. Do dňa účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z.
rozhodnutím súdu exekúcia zastavená nebola, no dôvod na jej zastavenie trval aj dňa 01.01.2020, kedy
nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z., a preto je exekúcia zastavená na základe tohto zákona

bez potreby vydávať o tom rozhodnutie, avšak súdny exekútor bol povinný vyhotoviť upovedomenie o
zastavení starej exekúcie a toto zaslať oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti zákona.
Súdny exekútor upovedomenie o zastavení starej exekúcie v uvedenej lehote oprávnenému nezaslal, a
preto súd podľa § 8 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie, keďže
na to boli splnené všetky zákonné predpoklady.

13. Pre úplnosť súd uvádza, že zmena rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu bola dôsledkom
neskoršieho právneho názoru súdu vyššej inštancie naprieč viacerými senátmi, ktorý je okresný súd
povinnýrešpektovať(napr.uzneseniaKrajskéhosúduvBanskejBystrici,sp.zn.43CoE/182/2020zodňa
23.10.2020; sp. zn. 41CoE/133/2020 zo dňa 21.10.2020; sp. zn. 43CoE/120/2020 zo dňa 30.07.2020;

sp. zn. 8CoE/56/2020 zo dňa 20.01.2021; sp. zn. 1CoE/107/2020 zo dňa 20.01.2021). Krajský súd v
Banskej Bystrici tiež uviedol, že podnet ani návrh na zastavenie exekúcie od súdneho exekútora či
oprávnenéhonespôsobujepredĺženierozhodnejdobypodľa§4ods.2písm.b)zákonač.233/2019Z.z..

14. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo
uznesenie vydané, a to v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie
vydal. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti sa popri všeobecných
náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis, spisová značka) uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uzneseniesúdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda,
môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové
skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. O sťažnosti

rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd
sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade
zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.