Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2020

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 1T/106/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319010368
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2020:5319010368.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Michalom Mravcom v trestnej veci obžalovaného E. U., nar.

XX.XX.XXXX v Č., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.06.2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný E. U. I. C. X. V. , nar. XX.XX.XXXX v Č., trvale bytom Č. XXX, okr. Č., zamestnaný ako
robotník vo firme R., L..C..I.. U.,

j e v i n n ý , ž e

v presne nezistené dni, v období od mesiaca marec roku 2019 do 28. mája 2019, najmenej štyri krát

prišiel za poškodenou N. T. do miesta jej bydliska, do bytu nachádzajúcom sa v meste Č., na ulici I. Č..
XXX/XX, okres Č. a vyhrážal sa jej so slovami, že pôjde na benzínku, kúpi liter benzínu a podpáli jej
auto, že ak ju s niekým stretne, tak ho podreže, že má prístup ku kyselinám, s ktorými pracuje a túto
kyselinu jej chrstne do tváre, znetvorí ju tak, aby už o ňu nikto nezakopol, že jej urobí zo života peklo
a nedá jej už v živote pokoj, dá jej do auta drogy a dá ju zavrieť na 10 rokov, taktiež sa jej vyhrážal
zabitím a že ublíži každému koho stretne s ňou, chrstne jej kyselinu do tváre, pokiaľ bude žiť, tak jej
nedá pokoj a urobí jej zo života peklo, postará sa o to, aby už nikdy nebola šťastná a keď povedala, že

to nahlási na polícii, tak sa jej vyhrážal, že ak ho dá zavrieť, tak ten čas, čo bude sedieť v base, bude
spriadať pomstu, ktorá bude sladká a keď vyjde z basy, tak ju zareže a dňa 31.03.2019, po tom ako
prišiel k dverám bytu poškodenej N. T., začal zvoniť pri dverách bytu, pričom keď mu poškodená N. T.
otvorila, fyzicky ju napadol tak, že ju rukou jeden krát udrel do tváre, následne ju sotil na posteľ, chytil
vankúš a začal ju dusiť, kde po chvíli ju pustil a odišiel na balkón fajčiť, pričom dňa 27.05.2019 v čase
okolo 20:00 h sa jej počas telefonického rozhovoru opätovne vyhrážal slovami, že ten život jej skráti,
čím svojím konaním vzbudil o poškodenej Lucii Pollákovej obavu, že môže svoje vyhrážky uskutočniť,

t e d a

- inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo
vzbudiť dôvodnú obavu,

t ý m s p á c h a l

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 6 /šesť/ mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď
u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Čadci podal dňa 05.09.2019 obžalobu na obv. E. U. pre skutok právne
kvalifikovaný obžalobou ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., na tom
skutkovom základe ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku po osobitnom poučení, že
vyhlásenie o vine je neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa §

371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku prijal.

Nakoľko súd vyhlásenie obžalovaného prijal, dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal

spáchanie skutku, nevykonával a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Obžalovaný uviedol, že pracuje v okolí Trenčína, robí priemyselné podlahy, jeho príjem je cca 1.200,-€.

Súd postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy súvisiace s výrokom o treste:

Podľa odpisu z registra trestov GP SR (č.l. 70) obžalovaný sedemkrát súdne trestaný, z toho trikrát na
nepodmienečný trest odňatia slobody. Naposledy bol právoplatne uznaný vinným Trestným rozkazom
Okresného súdu Čadca zo dňa 7.6.2018, sp. zn. 2T/17/2018 pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. c)
Tr. zák. a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, so skúšobnou dobou v

trvaní 2 roky.

Prokurátor navrhol uznať obžalovaného vinným podľa obžaloby a uložiť nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obhajca obžalovaného uviedol, že navrhuje obžalovaného uznať za vinného podľa obžaloby, uložiť mu
alternatívny trest, vzhľadom na závažnosť skutku, jeho následok, priznanie obžalovaného a poľahčujúce
okolnosti má za to, že alternatívny trest zabezpečí ochranu pred páchateľom a taktiež individuálnu
prevenciu.

Obžalovaný sa v záverečnej reči uviedol, že mu je ľúto, čo urobil, chcel sa poškodenej ospravedlniť,
avšak vzhľadom na zákaz priblíženia to nestihol. Žije v H., kde má byt, priateľku, robotu, v okrese Č. sa
nezdržiava. Skutok spáchal z dôvodu, že poškodenú mal rád, rozchod s ňou niesol ťažko.
K výroku o treste

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) Trest
je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých

smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsobspáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd mal v danom prípade preukázanú jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že obžalovaný sa k spáchaniu
skutku priznal a tento úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) a jednu priťažujúcu okolnosť a to, že už bol v
minulosti odsúdený (§37 písm. m).

Súd tak ukladal trest odňatia slobody v rozmedzí 0 až 1 rok. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by

spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery
a možnosti jeho nápravy, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a
teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z
prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v
ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému
sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v páchaní trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie

(výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším potencionálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje ako prvok generálnej prevencie. Trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa.

Z odpisu z registra trestov je zistiteľné, že obžalovaný bol doposiaľ 7-krát súdne postihnutý, z toho 1

krát sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Naposledy bol právoplatne uznaný vinným Okresným
súdom Čadca, trestným rozkazom 2T/17/2018 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., pričom mu
boluloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere1rok,spodmienečnýmodkladomnaskúšobnúdobuvtrvaní
2 roky - do 21.11.2020 U obžalovaného E. U. vzhľadom na vyššie uvedené nemožno konštatovať, že
ide o ojedinelé správanie sa obvineného, nakoľko sa v krátkej dobe opätovne dopustil trestnej činnosti,

napriek tomu, že je v ,,podmienke“.

Súd v danom prípade uložil na podklade zistených skutočností obžalovanému E. U. trest odňatia
slobody vo výmere šesť mesiacov, teda v strednom pásme trestnej sadzby.

Ako bolo vyššie uvedené, obžalovaný bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný. U obžalovaného možno
konštatovať, že ide o opakovaného páchateľa trestnej činnosti a ani dobrodenia súdov SR v podobe
ukladania alternatívnych, resp. podmienečných trestov neviedli k náprave obžalovaného a tento napriek
prebiehajúcej skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia spáchal ďalší prečin. Možno uzavrieť, že v
osobe obžalovaného ide o nenapraviteľného páchateľa, ktorý sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti.

Bohatá kriminálna minulosť obžalovaného a z nej vyplývajúci evidentný sklon obžalovaného k páchaniu
trestnej činnosti, charakterizuje jeho osobu ako ťažko prevychovateľného páchateľa, u ktorého doposiaľ
ukladané tresty ani v jednom prípade nesplnili svoj prevýchovný účel z hľadiska individuálnej prevencie
trestu. Význam kriminálnej anamnézy obžalovaného neznižuje ani fakt, že pri niektorých odsúdeniach
nastala tzv. fikcia neodsúdenia, keďže táto fikcia neguje skutočnosť, že obžalovaný tieto trestné činy

spáchal, čo je dôležitou okolnosťou pri hodnotení osoby obžalovaného.

Trestvovýmere6mesiacovpovažujesúdzadostatočnýzhľadiskaindividuálnejajgenerálnejprevencie;
takýto trest podľa názoru súdu aj v plnej miere odzrkadľuje stupeň nebezpečnosti spáchaného prečinu
pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Súd pri ukladaní trestu prihliadal na

spôsob spáchania skutku, možnosti nápravy obžalovaného.

Podľa § 48 ods. 2 Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu
na výkon trestu
a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu

nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,

b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce
odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený..

Súd obžalovaného E. U. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia podľa vyššie uvedeného ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., pretože v poslednýchdesiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin.
- inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo

vzbudiť dôvodnú obavu,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.