Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Vargová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/36/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200124
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5018200124.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej
a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyne spravodajkyne) a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci
žalobcu: NUBIUM, s.r.o., so sídlom Trenčianska č. 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674, právne zast.
JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom so sídlom Y. č. XX, I., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina,
odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, Žilina, za účasti ďalších
účastníkov: v rade 1/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, v
rade 2/ Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova č. 19, Bratislava, IČO: 00 003 328, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-ZA-OVBP2-2018/004075/KRA zo dňa 08.02.2018, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Obec Kraľovany, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím číslo: 349/2016/807-rozh. zo dňa
18.05.2017 podľa § 61, 62 a 64 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej „Stavebný
zákon“) vydala rozhodnutie, ktorým podľa § 66 a § 67 Stavebného zákona zamietla stavebníkovi
NUBIUM, s.r.o. (t. j. žalobcovi) žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby: Reklamná stavba č.
8/2/4/2/1-2, miesto stavby D. na pozemkoch parc. č. 467 (parcela evidovaná ako KN-E 71598/2) v
katastrálnom území D.. Súčasne rozhodol o námietkach účastníkov konania, a to námietke Slovenskej
správy ciest IVSC Žilina, ktorej vyhovel a vyhodnotil ju ako opodstatnenú. V odôvodnení uviedol,
že spoločnosť NUBIUM, s.r.o. podala 23.12.2016 žiadosť o zmenu doby trvania vyššie označenej
reklamnej stavby „Reklamná stavba 8/2/4/2/1-2“ umiestnenej po pravej strane štátnej cesty I/18 v smere
Ružomberok - Žilina, pred odbočkou do obce Kraľovany. Reklamná stavba bola povolená rozhodnutím
ObceKraľovanyč.5/2006zodňa12.01.2006,jejtrvaniebolopredĺženérozhodnutímObceKraľovany„č.
58/2016/191“ zo dňa 22.06.2016 do 31.12.2016. Listom zo dňa 13.2.2017 stavebný úrad oznámil začatie
správneho konania vo veci povolenia zmeny doby trvania reklamnej stavby. V stanovisku Okresného
úradu Žilina, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií bolo uvedené, že dotknutý orgán
nesúhlasísozmenoudobytrvaniareklamnejstavbyzdôvodovuvedenýchv§10ods.4cestnéhozákona
a nepovoľuje výnimku zo zákazu činnosti v cestnom ochrannom pásme pozemnej komunikácie I/18
E50. V stanovisku Slovenskej správy ciest IVSC Žilina bolo uvedené, že ako majetkový správca štátnej
cesty I/18 nesúhlasí so zmenou doby trvania reklamných stavieb a požaduje uvedené reklamné stavby
odstrániť.Vstanovenejlehotestavebníkpožiadalozaslaniekópiekompletnéhoadministratívnehospisu,
ktorý má tvoriť podklad rozhodnutia. Stavebný úrad tejto žiadosti vyhovel a poskytol fotokópie podkladov
nachádzajúcichsavspisoch,atotých,sktorýmistavebníkneboloboznámený.Stavebnýúradzhľadiska
hospodárnosti nezaslal účastníkovi fotokópie tých podkladov, ktoré stavebník sám stavebnému úradu
zaslal, prípadne ktoré mu boli od stavebného úradu preukázateľne doručené počas správneho konania.Zároveň ho vyzval, aby v lehote do 7 pracovných dní odo dňa doručenia podkladov sa k veci vyjadril.
Tento sa v stanovenej lehote nevyjadril a lehota na podanie námietok a pripomienok márne uplynula
28.3.2017. V ďalšom citujúc ustanovenia § 10 ods. 4, § 24f ods. 1, § 67 ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej „Cestný zákon“), stavebný úrad uviedol,
že mal v konaní jednoznačne preukázané, že reklamná stavba je umiestnená a osadená v území 100
metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu cesty prvej triedy I/18, ktorá je medzinárodným cestným
ťahom a je umiestnená a osadená mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou
označujúcou začiatok a koniec obce. Reklamná stavba bola umiestnená a osadená pred 2.1.2015.
Reklamná stavba bola zrealizovaná na základe povolenia z roku 2006, ktoré stavebníka oprávňovalo
k umiestneniu v tom čase ešte reklamného zariadenia na dobu do 12.1.2016. Z obsahu spisového
materiálu vyplýva, že stavebník dňa 4.1.2016 požiadal o zmenu doby trvania reklamnej stavby, čomu
stavebný úrad vyhovel a rozhodnutím č. 59/2016/192 zo dňa 22.6.2016 predĺžil dobu trvania reklamnej
stavby do 31.12.2016. Podľa citovaných ustanovení reklamné, informačné a propagačné zariadenia
umiestnené pred 2.1.2015, ktoré nie sú v súlade s § 10 ods. 4 Cestného zákona, sú vlastníci týchto
zariadení povinní odstrániť do 1.1.2017. Vlastník stavby požiadal o zmenu doby trvania reklamnej stavby
23.12.2016,t.j.včase,keďužmuselbyťinformovanýosvojejpovinnostistavbudo31.12.2016odstrániť.
Táto povinnosť bola stanovená v zákone č. 293/2014 Z.z., ktorý bol oznámený verejnosti v septembri
2014. Na základe týchto skutočností stavebný úrad mal za to, že žiadosť stavebníka bola podaná
účelovo, s cieľom legálne si predĺžiť užívanie reklamných stavieb aj po lehote, ktorá je cestným zákonom
stanovená na odstránenie reklamných stavieb (do 1.1.2017). Stavebný úrad mal za to, že predĺžením
doby trvania reklamnej stavby by došlo k porušeniu § 10 ods. 4 Cestného zákona a na základe tejto
správnej úvahy návrh stavebníka zamietol.
2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím číslo: OU-ZA-
OVBP2-2018/004075/KRA zo dňa 08.02.2018 rozhodol podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak,
že prvostupňové správne rozhodnutie, ktorým príslušný stavebný úrad podľa § 66 a § 67 Stavebného
zákona zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby „Reklamná stavba č. 8/2/4/2/1-2“ na
parc. č. KN-C 467 (KN-E 71598/2) v k. ú. D. jej vlastníkovi spoločnosti NUBIUM, s.r.o. zmenil tak, že
žiadosť vlastníka reklamných stavieb spoločnosť NUBIUM, s.r.o. o zmenu doby trvania reklamnej stavby
č. 8/2/4/5/1-2 na parc. č. KN-C 467 v k. ú. D., povolenú rozhodnutím Obce Kraľovany č. 5/2006 zo
dňa 12.1.2006 s lehotou trvania do 12.1.2016, predĺženú rozhodnutím č. 59/2016/192 do 31.12.2016
zamietol podľa § 68 ods. 2 v spojení s § 62 ods. 4 Stavebného zákona a ďalšie predĺženie doby trvania
reklamnej stavby nepovolil. Svoje meniace rozhodnutie odôvodnil tým, že správny orgán nesprávne
použil hmotnoprávny predpis, ktorým zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby na
základe dokazovania, vykonaného pred vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia. Stotožnil sa so
skutkovým stavom zisteným prvostupňovým správnym orgánom, poukázal na to, že z predložených
dokladov vyplýva, že stavebný úrad bol o existencii a umiestnení reklamnej stavby oboznámený nielen
z podkladov, predložených žiadateľom - nájomná zmluva, fotodokumentácia umiestnenia stavby na
pozemku KN-C 467, jej zakreslenie v snímke, vytvorenej cez ZBGIS, z ktorej jednoznačne vyplýva,
že táto reklamná stavba je umiestnená v tesnej blízkosti krajnice cesty I/18, mimo zastavaného
územia obce, ale aj z vlastných podkladov, a to existujúceho povolenia na uvedenú reklamnú stavbu s
obmedzenou dobou trvania, vydaného pod č. 5/2006 zo dňa 12.1.2006 obcou Kraľovany ako príslušným
stavebným úradom. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že reklamná stavba je doteraz umiestnená
a osadená v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu cesty prvej triedy I/18 E50,
ktorá je medzinárodným cestným ťahom mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou
označujúcou začiatok a koniec obce. Tieto skutočnosti - dobre známe pomery staveniska oprávňovali
stavebnýúradupustiťodústnehopojednávaniaamiestnehozisťovaniavzmysle§61ods.2Stavebného
zákona s tým, že určil účastníkom konania lehotu na uplatnenie námietok. Odvolací orgán preto
námietky odvolateľa, ktoré poukazovali na nedostatočne zistený skutkový stav, ako aj nesprávny postup
prejednania žiadosti (upustenie od ústneho pojednávania), považoval za neopodstatnené. V ďalšom sa
vyjadril k odvolacej námietke, ktorá sa týkala nesúhlasného stanoviska Okresného úradu Žilina, ktoré
nesúhlasné stanovisko namietal žalobca až v odvolaní. Taktiež poukázal na zmenu právnej úpravy
reklamnýchstaviebod2.1.2015,ktorábolavykonanázákonomč.293/2014Z.z..Možnosťpovoliťzmenu
doby trvania reklamnej stavby upravuje § 67 ods. 4 Stavebného zákona.
Konanie o žiadosti stavebníka reklamnej stavby o povolenie zmeny doby trvania reklamnej stavby je
novým stavebným konaním, v ktorom sa postupuje primerane podľa §§ 54 až 70 Stavebného zákona. V
tomto novom konaní stavebný úrad skúma, či ide o jestvujúcu povolenú reklamnú stavbu a či predmetná
žiadosť bola podaná pred uplynutím doby jej trvania, pretože inak by sa už stavba považovala zanepovolenú. V tomto konaní stavebný úrad skúma aj splnenie kritérií v zmysle stavebného zákona, t.
j. súlad s verejnými záujmami, a to na základe vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy. Následne
vo veci primerane rozhodne podľa § 68 Stavebného zákona ako pri povolení zmeny stavby pred
dokončením. Stavebný úrad v konaní o požadovanej zmene - v tomto prípade o predĺžení trvania
reklamnej stavby, na ktorej uskutočnenie a užívanie postačovalo vydanie povolenia, v ktorom stavebný
úrad určil aj čas trvania posúdi ako sa táto zmena môže dotknúť podmienok, určených dotknutými
orgánmi a o navrhovanej zmene rozhodne. Samotné rozhodnutie o návrhu vydá podľa § 62 ods. 4
Stavebného zákona, podľa ktorého ak by uskutočnením alebo užívaním stavby mohli sa ohroziť verejné
záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie
zamietne. Jedným z dôvodov zamietnutia môže byť aj negatívne stanovisko dotknutých orgánov, a to aj
vtedy, ak nebolo vydané samostatné územné rozhodnutie. V tomto prípade rozhodnutie o predĺžení doby
trvania reklamnej stavby je rozhodnutím vydaným v podstate v novom stavebnom konaní podľa oddielu
4 Stavebného zákona, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku a výsledkom konania je
rozhodnutie stavebného úradu. Žalovaný dospel k záveru, že stavebný úrad o žiadosti o predĺženie
trvania reklamnej stavby v k.ú. Kraľovany v ochrannom pásme cesty I/18, ktorá je medzinárodným
cestným ťahom, rozhodol v súlade so zákonom z toho hľadiska, že nie je možné už podľa v súčasnosti
platných predpisov povoliť ďalšiu existenciu reklamnej stavby tak, ako je umiestnená pri ceste I/18 s
charakterom medzinárodného cestného ťahu. Svoje rozhodnutie oprel o riadne zistený skutkový stav
veci, ako aj v súčasnosti platné predpisy, a to Cestný zákon, nesprávne však použil hmotnoprávny
predpis, ktorým žiadosť o predĺženie doby trvania reklamnej stavby zamietol. Preto odvolací orgán
pristúpil v intenciách ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku k zmene výroku napadnutého
rozhodnutia tak, aby bol v súlade s § 47 Správneho poriadku.
3. V zákonnej lehote podal voči vyššie označenému rozhodnutiu (bod 2. tohto rozsudku) správnu
žalobu žalobca. V rámci žalobných dôvodov namietal, že žalovaný ako odvolací orgán sa nedostatočne,
resp. vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcu. Pár dní pred doručením napadnutého rozhodnutia
žalovaný doručil rozhodnutie č. OU-ZA-OVBP2-2018/004082/KRA zo dňa 02.02.2018, ktoré sa týka
iného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, avšak parcely č. 42, ktorú v napádanom rozhodnutí
v odôvodnení uvádza v kardinálnom dôvode svojho rozhodnutia (na str.9), z čoho je podľa jeho názoru
zrejmé, že z hľadiska spoľahlivo zisteného skutkového stavu žalovaný zobral pre svoje rozhodovanie
za podstatný skutkový stav, ktorý nezodpovedá výroku rozhodnutia. Pritom správny orgán prvého
stupňa upustil od ústneho konania a nevykonal žiadne iné úkony smerujúce k spoľahlivému zisťovaniu
skutkového stavu, pričom žalovaný v tejto súvislosti rovnako nič nevykonal. Zároveň následne doručil
žalovaný žalobcovi ďalší dokument č. OU-ZA-OVBP2-2018/004075/KRA zo dňa 12.3.2018, ktorým mu
oznámil, že napadnutým rozhodnutím bolo v odvolacom konaní preskumávané rozhodnutie týkajúce sa
reklamnej stavby na „parc. č. KN C 647“, čo spôsobuje zmätočnosť rozhodovacej činnosti žalovaného
a podľa názoru žalobcu sú naplnené dôvody pre zrušenie rozhodnutia žalovaného. Žalovaný neuvádza
žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré rozhodol o zmene výroku správneho orgánu prvého stupňa,
naopak, v odôvodnení uvádza, že prvostupňový správny orgán rozhodol v súlade s platnými predpismi.
Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko nie je zrejmé, na základe akých úvah či podkladu
žalovaný uvádza, že správny orgán prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonom, keď súčasne uvádza,
že nesprávne použil hmotnoprávny predpis - nevedno ktorý a ako. Nie je zrejmé, ako dospel žalovaný
k záveru, že správny orgán prvého stupňa správne rozhodoval o predĺžení doby reklamnej stavby č.
8/2/4/2/1-2 na parc. č. KN C 42, keď priamo z výroku rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že rozhodoval o
predĺžení doby trvania reklamnej stavby č. 8/2/4/1/1-2 na C-KN p. č. 467 v kat. úz. D.. Nie je zrejmé, ako
sa vysporiadal žalovaný s právom žalobcu na dvojinštančné správne konanie, keď svojim rozhodnutím
uprel žalobcovi toto právo. Podľa neho nie je možné v rozsahu úvah použitých správnymi orgánmi
oboch stupňov vysvetliť pochopiteľne priemernému adresátovi/žalobcovi dôvody svojho rozhodovania
z hľadiska obsahu výroku správneho orgánu prvého stupňa, jeho zmeny, identifikácie reklamných
stavieb v jednotlivých výrokoch a označenia rozhodnutí žalovaného, osobitne napádaného rozhodnutia
v porovnaní s neskorším rozhodnutím pod tou istou spisovou značkou. V ďalšom namietal, že nevedno
ako žalovaný hodnotil fotodokumentáciu. Ak totiž vyvodil z fotodokumentácie a pôvodného rozhodnutia
č. 5/2006 s poukazom na parcelu KN-C č. 467 (pôvodne aj vo výroku rozhodnutia č. 348/2016/806-
rozh. zo dňa 18.5.2017), že má ísť o stavbu označovanú interným číslovaním žalobcu tak uvedené
prináša niekoľko problémov. Interné číslovanie právneho predchodcu žalobcu nie je dostatočne určité v
súvislosti s umiestnením reklamnej stavby. Namietal zistenie skutkového stavu, že stavba sa skutočne
nachádza na uvádzanom mieste, a preto záver, že správny orgán prvého stupňa mohol upustiť od
spoľahlivého zistenia skutkového stavu, ak sú mu dobre známe pomery, je správny len do tej miery, žeje potrebné uviesť, čo sú dobre známe pomery staveniska a akými preskúmateľnými úvahami dospel
správny orgán ku kvalite spoľahlivosti takýchto zistení, a to na oboch stupňoch rozhodovania, najmä
ak súčasne uvádza iné číslo parcely v podstatnom dôvode svojho rozhodnutia, než aké je dokonca
uvádzané v jeho vlastnom výroku rozhodnutia, ktorým mení výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa v porovnaní s vlastným odôvodnením rozhodnutia žalovaného. Uvedené sa týka aj vzdialenosti
reklamnej stavby (nevedno ktorej podľa jednotlivých výrokov a spisových značiek) od osi vozovky tak,
ako by to predpokladal § 10 ods. 4 Cestného zákona. Navyše interné číslovanie reklamných stavieb ešte
právneho predchodcu žalobcu Ing. P. S. (IČO: 11812168) neumožňuje hovoriť o vykonateľnom výroku
vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko odkazuje na súkromné číslovanie subjektu, ktorý už žiadne reklamné
stavby nevlastní a nebol ani účastníkom konania. V ďalšom namietal, že správny orgán prvého stupňa
uviedol, že doba trvania reklamnej stavby mala byť predlžovaná rozhodnutím č. 58/2016/191, zatiaľ, čo
žalovaný bez ďalšieho uvádza, že malo ísť o rozhodnutie č. 59/2016/192, pričom súčasne v odôvodnení
túto zmenu vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa žiadnym spôsobom
nerieši, okrem nahradenia čísla 58/2016/191 číslom 59/2016/192. Pričom žalovaný dokonca nesprávne
konštatuje, že správny orgán prvého stupňa odkazuje na číslo rozhodnutia číslo 59/2016/192, pričom z
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva opak. V ďalšom tvrdil, že mu bola odňatá možnosť
náležite argumentovať a správne orgány porušili aj ustanovenia § 47 ods. 3 a § 3 ods. 5 Správneho
poriadku. Podľa jeho názoru v odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov obidvoch stupňov nie je
náležite vecne opísaný zistený skutkový stav, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením
dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom rozhodnutia. V závere žaloby namietal, že v správnom
konaní žiadal o kópiu celého administratívneho spisu, ktorá mu do dnešného dňa nebola predložená
a selektívne vyhovenie uplatnenému právu žalobcu je zásahom do spravodlivosti konania. Vzhľadom
na vyššie prezentovanú argumentáciu žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.06.2018 navrhujúc zamietnutie správnej žaloby ako
nedôvodnej. Podľa jeho názoru v konaní bolo dostatočne preukázané, že nie je možné vyhovieť žiadosti
žalobcu o predĺženie doby trvania predmetnej reklamnej stavby, označenej samotným žalobcom zn.
8/2/4/2/1-2 na parc. č. KN C 467 (v priľahlom jazdnom páse cesty I. triedy I/18, ktorá je medzinárodným
cestným ťahom), osadená mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou
začiatok a koniec obce. K prvej námietke, že účastníkom konania mal byť aj Slovenský pozemkový
fond a Slovenská správa ciest - IVSC Žilina žalovaný uvádza, že týmto organizáciám bolo žalované
rozhodnutie doručené, o čom svedčí v závere uvedený rozdeľovník a doručenky, preukazujúce prevzatie
rozhodnutia týmito organizáciami. Poukázal na to, že všetky tvrdenia žalobcu, podané v žalobe sú
totožné s jednotlivými námietkami ním podaného odvolania, s ktorými sa žalovaný odvolací orgán
podrobne zaoberal a rozhodol na základe riadneho posúdenia veci a v súlade so zákonom. V prvom
rade žalovaný ku konaniu žalobcu uvádza, že žalobca napriek tomu, že vedel o tom, že umiestňovať
reklamné stavby pri cestách medzinárodného významu osobitné predpisy (§ 10 ods. 3,4 v spojení
s ust. § 24f Cestného zákona v platnom znení) zakazujú na diaľniciach, pri cestách pre motorové
vozidlá a medzinárodných cestných ťahoch, požiadal dňa 23.12.2016 opäť o predĺženie doby trvania
dočasnej reklamnej stavby a to aj napriek tomu, že bol informovaný o svojej povinnosti stavbu po
31.12.2016 odstrániť, pretože táto povinnosť je známa od septembra 2014, kedy bol schválený a v
Zbierke zákonov zverejnený zákon č. 293/2014 Z.z.. O skutočnosti, že predmetná reklamná stavba
bola povolená rozhodnutím č. 5/2006 zo dňa 12.1.2006 ako stavba dočasná na dobu 10 rokov, t.j.
do 12.1.2016 žalobca vedel. Taktiež z výroku rozhodnutia č. 59/2016/192-TS01/A10 zo dňa 22.6.2016
vyplýva, že stavebný úrad v tomto rozhodnutí presne označil predmet konania - reklamná stavba č.
8/2/4/2/1-2, umiestnená na parc. č. KN C 467 (KN E 71598/2) v k. ú. D. pri ceste I/18 po pravej strane
v smere od Dolného Kubína na Žilinu mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou,
označujúcou začiatok a koniec obce, ktorej predĺženie trvania bolo stanovené v tomto rozhodnutí do
31.12.2016. Stavebným úradom predložené doklady postačovali žalovanému pre rozhodnutie. Zo spisu
vyplýva, že stavebný úrad oznámil začatie správneho konania vo veci povolenia zmeny doby trvania
reklamnej stavby č. 8/2/4/2/1-2, umiestnenej na parc. č. KN C 467 v k. ú. D. listom č. 349/2016/807-
ozn. zo dňa 13.2.2017. K námietke, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán nepostupoval pri
zisťovaní skutkového stavu v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, čím bolo zasiahnuté do práv
žalobou na spravodlivé konanie, žalovaný uviedol, že účastníkovi konania bolo umožnené sa oboznámiť
s podkladmi rozhodnutia a vyjadriť sa k nim. Stavebný úrad po doručení žiadosti žalobcu o poskytnutie
kópie kompletného administratívneho spisu tejto vyhovel a doručil žalobcovi stanoviská OÚ OCDPK
Žilina SSC IVSC Žilina k všetkým jeho reklamným stavbám, s ktorými nebol vlastník reklamnej stavbyoboznámený. Stavebný úrad postupoval v súlade s ust. § 3 ods. 2 a § 32 Správneho poriadku. Žiadateľ
k obsahu nesúhlasného stanoviska dotknutého orgánu OÚ Žilina OCDPK k zmene trvania reklamnej
stavby, ktorý mu stavebný úrad doručil na základe jeho žiadosti listom zo dňa 13.3.2017 reagoval
až v podanom odvolaní, kde takto vydané stanovisko označil ako ... záväzné stanovisko s neurčitým
obsahom, z ktorého však nie je zrejmé či bolo vydávané podľa § 11 ods. 1,2 alebo bez ďalšieho podľa
§ 10 ods. 4 Cestného zákona a teda je svojím obsahom neurčité. V uvedenej veci však toto stanovisko
dotknutého orgánu, ktorý háji verejné záujmy podľa osobitných predpisov bolo jednoznačne určité a
zakladalodôvodprenevyhoveniežiadostiopredĺženiedobytrvaniareklamnejstavby(§126Stavebného
zákona). K žalobcom namietanému nesprávne uvedenému údaju o umiestnení reklamnej stavby v
oznámení žalovaného o nadobudnutí právoplatnosti jeho rozhodnutia zo dňa 12.3.2018 (nesprávne
uvedené parc. č. 647) a podobne aj na str. 9 napadnutého rozhodnutia nesprávne uvedená parc. č.
KN C 42 žalovaný uviedol, že sa jedná o zrejmú chybu v písaní, ktorú možno postupom podľa § 47
ods. 6 Správneho poriadku opraviť, avšak nie je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku len údaje uvedené vo výroku rozhodnutia sú právne záväzné,
schopné nadobudnúť právoplatnosť. Z výroku žalovaného preto jednoznačne vyplýva, o ktorú reklamnú
stavbu sa jedná (jej č. uviedol sám navrhovateľ), na ktorom pozemku je umiestnená (parc. č. KN C
467) a ktorej predĺženie doby trvania sa nedovoľuje. Žalovaný mal z predložených dokladov ako aj
fotodokumentácie preukázaný skutkový stav a má za to, že sa nejedná o zmätočnosť rozhodovacej
činnosti tak, ako to namieta žalobca. K spochybňovaniu číslovania jednotlivých reklamných stavieb,
podaných právnym predchodcom žalobcu, umiestnených v katastri obce D. tak, ako navrhovateľ uviedol
vo svojej žalobe a považuje ich za nedostatočne určité v súvislosti s umiestnením reklamnej stavby,
žalovaný uvádza, že tieto údaje vyplývajú nielen zo samotnej žiadosti žalobcu, ale aj z rozhodnutia č.
59/2016/192 zo dňa 22.6.2016. kedy stavebný úrad žalobcovi povolil zmenu doby trvania reklamnej
stavby - obojstrannej reklamnej stavby - na pozemku parc. č. KN C 467 (KN E 71598/2) v k. ú. Kraľovany
a to na dobu určitú do 31.12.2016. Teda už z tohto konania mal stavebný úrad aj žalovaný jednoznačne
preukázané,oktorúkonkrétnureklamnústavbusajedná,kdejeumiestnenáadokedysapovoľuje.Preto
námietky žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav považuje žalovaný za nepreukázané
a nedôvodné. Poukázal na to, že správny orgán je povinný vykonať zisťovania z úradnej povinnosti a
nemôže byť viazaný len na podklady, ktoré mu poskytnú účastníci konania, pretože nie je pasívnym
vykonávateľom vôle účastníka konania, ale zohráva aktívnu úlohu pri zhromažďovaní dôkazov, ktoré sú
podkladom pre jeho rozhodnutie. S poukázaním na vyššie uvedené žalovaný zastáva názor, že spolu
s prvostupňovým správnym orgánom vychádzali pri rozhodovaní z dostatočne zisteného stavu veci a
s ohľadom na námietky žalobcu prednesených v odvolaní bolo toto konanie vedené takým procesným
postupom, ktorý je v súlade so zákonom, a zároveň boli vykonané dôkazy spôsobom zodpovedajúcim
pravidlám spravodlivého procesu.
5. Ďalší účastník v rade 1/ Slovenský pozemkový fond sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.08.2020
stotožňujúc sa s dôvodmi, pre ktoré žalovaný v odvolacom konaní zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie Obce Kraľovany, navrhujúc zamietnutie žaloby ako nedôvodnej.
6. Ďalší účastník v rade 2/ Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest nevyužila svoje
právo vyjadriť sa k podanej žalobe.
7. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal repliku podaním zo dňa 22.07.2018. Uviedol, že zjavne nie
je zrejmý obsah pojmu dobre známe pomery staveniska, a to najmä v kontexte k obsahu pojmu sídelný
útvar, ktorým je územie, ktoré má svoje hranice a tieto hranice môžu byť priamky a/alebo krivky, nie
však body, ktorými sú dopravné značky a z rozhodnutia žalovaného a ani správneho orgánu prvého
stupňa nevyplýva žiadne skutkové zistenie a ani úvaha, ktorá by vôbec umožňovala vyvodiť záver o
správnosti aplikácie cit. noriem, ale aj vôbec preskúmať rozhodnutia ako také. Osobitne a aj v súvislosti
s tým je uvedené významné s ohľadom na ničím neodôvodnené porušenie práv účastníka konania na
kópiu administratívneho spisu uplatňované ešte v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa, čím
bola bez náležitého zdôvodnenia upretá žalobcovi možnosť oboznámiť sa pred vydaním rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa (a po ňom aj žalovaného, ktorý túto procesnú vadu žiadnym spôsobom
nezhojil) s podkladom rozhodnutia a predniesť rozhodujúce vyjadrenia s ohľadom na obsah spisu.
Predovšetkým akákoľvek aplikácia právnej regulácie, ktorú zmieňuje žalovaný ako aj aplikácia ust. §
126 Stavebného zákona a v spojení s ním eventuálne § 10 ods. 4 a/alebo § 11 ods. 1,2 Cestného
zákona prichádza do úvahy len v prípade, ak ide o prípad cesty mimo sídelného útvaru obce. Pritom z
rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov nie je zrejmé vôbec nič - skutkové zistenia či úvahy, ktoréby umožňovali vyvodiť vôbec záver aká je poloha reklamnej stavby k sídelnému útvaru obce, jednoducho
preto, že sídelný útvar obce žalovaný a pred ním ani správny orgán prvého stupňa žiadnym spôsobom
nevymedzil (územie je vymedzené hranicami, nie bodmi, ktorými môže byť vymedzené nanajvýš miesto
kadiaľ hranica prechádza) ani v rovine dokazovania a ani v rovine preskúmateľných úvah, z ktorých
by vôbec taký záver bolo možné vyvodiť. Potom aj upustenie od ústneho konania pre „dobre známe
pomery staveniska" bez uvedenia, čo tento pojem vlastne obsahuje vo vzťahu k vymedzeniu sídelného
útvaru obce hranicami (nie bodmi) a následná aplikácia ust. § 126 a nasl. Stavebného zákona v
podobe vyžadovania záväzného stanoviska navyše nevedno, podľa ktorého ust. (§ 10 ods. 4 resp.
§ 11 ods. 1, 2 cestného zákona, ktoré normy obsahujú odlišné situácie a ust. § 11 dokonca odkaz
na vykonávací predpis) je celkom nepreskúmateľným a neodôvodneným postupom. Skutočnosť, že
„dotknutý orgán“ vydal zmätočné záväzné stanovisko, navyše podľa hneď k niekoľkým rôznym normám
Cestného zákona priliehajúcim situáciám a teda upravujúcim rôzne situácie, nemôže byť dôvodom na
vyvodzovanie záveru, že sa reklamná stavba nachádza mimo sídelného útvaru obce. Žalobca mal
záujem sa predovšetkým oboznámiť sa pri svojej žiadosti o úplnú kópiu administratívneho spisu (nie
len fragmentov, ktoré zmieňuje žalovaný), či je možne z podkladov v spise k základným predpokladom
na aplikáciu ustanovenia § 126 Stavebného zákona v spojení s niektorými (v súčasnosti z obsahu
„záväzného stanoviska“ nevedno ktorými) ustanovenia Cestného zákona. V ďalšom uviedol, že nie je
možné vôbec domnievať sa, že stanovisko spĺňa náležitosti podľa § 140b Stavebného zákona najmä s
ohľadom na svoju určitosť, nakoľko hoci „dotknutý orgán“ uvádza, že dáva záväzné stanovisko okrem
iného podľa § 10 ods. 4 Cestného zákona, avšak keďže súčasne však uvádza, že stanovisko vydáva
podľa § 11 ods. 1, 2 Cestného zákona je zjavné, že podľa jeho názoru môže ísť o iný prípad vydávania
záväzného stanoviska. Nie je potom možné hovoriť o určitosti vôle a platnom záväznom stanovisku
s náležitosťami podľa § 140b Stavebného zákona, čo však pri svojom rozhodovaní mal posudzovať
správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný, ktorý sa však paušálne stotožnil len s tým, že ide o
nesúhlasnéstanovisko,pričomvšakanivrovineúvahaanivrovineskutkovýchzisteníresp.vykonaného
dokazovania neodôvodnil podľa čoho a na základe akých skutkových záverov v otázke vymedzenia
sídelného útvaru obce stanovisko žiadal a následne z akého dôvodu sa s ním stotožnil s ohľadom na
jeho obsah a obsah noriem v ust. § 126, 140b Stavebného zákona ako aj obsah noriem v § 10 ods.
4, § 11 ods. 1,2 Cestného zákona, ktoré sú aplikovateľné len pre prípady mimo sídelného útvaru obce
a obsahujú úpravu rozdielnych situácií. Paušálne a nepreskúmateľné stotožnenie
sa žalovaného so stanoviskom a jeho nedôvodné a nepreskúmateľné považovanie za
dostatočne určité je porušením práva žalobcu na oboznámenie sa skutočnými dôvodmi
rozhodnutia a následne sa k nim vyjadriť a predniesť svoju podstatnú argumentáciu ku konkrétnemu
dôvodu zamietnutia žiadosti žalobcu. K vyjadreniu žalovaného o tom, že pochybenia v texte
rozhodnutia sú len chybami v písaní, či zrejmé nesprávnosti považuje žalobca za potrebné uviesť, že ide
o bagatelizovanie vážnych pochybení žalovaného pri vypracúvaní rozhodnutí so zásadným dopadom
na jeho určitosť a aj vykonateľnosť, ale aj k možnosti zistiť, ktoré rozhodnutie sa týka ktorej reklamnej
stavby,pretožepochybenieniejejednoavjednomrozhodnutí,alejeichviacvoviacerýchrozhodnutiach
vzájomne zameniteľných. Žalobca už vo svojej žalobe namietal nielenže, na str. 9 odôvodnenia
je uvedená iná parcela, ale že rozhodnutím žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2018/OO40821KRA zo dňa
12.02.2018 rozhodoval žalovaný tiež o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého
stupňa, avšak vo výroku rozhodnutia pracuje rovnako s reklamnou stavbou žalobcu na parc. č. 467
v k.ú. D.. Pritom jediný rozdiel medzi výrokom v napadnutom rozhodnutí žalovaného a výrokom v cit.
rozhodnutí pri identifikácii stavby je interné číslovanie právneho predchodcu žalobcu. Nie je však možné
identifikovať, kde sa ktorá stavba nachádza vo vzťahu k sebe navzájom, keďže sú/majú byť podľa výroku
na rovnakej parcele. Uvedené rovnako platí aj vo vzťahu k ďalšej chybe (podľa vyjadrenia žalovaného) v
oznámenízodňa12.3.2018.Práveupustenieodústnehokonaniaanedostatočnézisťovanieskutkového
stavu najmä v otázke vymedzenia sídelného útvaru obce a polohy reklamnej stavby k takto určenému
územiu a následná nedôvodná aplikácia a postup podľa § 126 Stavebného zákona, § 10 ods. 4 a §
11 ods. 1 a 2 Cestného zákona, ako aj neposudzovanie obsahu stanoviska „dotknutého orgánu“ podľa
ust. § 140b Stavebného zákona sú podľa jeho názoru zásadnými pochybeniami, ktoré majú vplyv na
zákonnosť rozhodnutia.
8. K vyjadreniu ďalšieho účastníka v rade 1/ žalobca v podaní z 15.04.2021 uviedol, že ďalší účastník,
neuviedolžiadnuskutočnosťaanikonkrétnydokladvadministratívnomspise,zktoréhobymalovyplývať
vymedzenie sídelného útvaru obce a/alebo územia mimo sídelného útvaru obce tak, aby bolo možné
rozhodnúť o tom, či je vôbec možné subsumovať zistený skutkový stav pod ust. § 10 ods. 4 Cestného
zákona. Ďalší účastník len paušálne bez ďalšieho vyslovil názor o spravodlivosti procesu, dostatočnomzisťovaní bez reflexie na žalobu. Rozhodnutie žalovaného zasahuje bez zákonného dôvodu a v ústavne
neudržateľnejpodobedozákladnýchprávžalobcu(čl.20ods.1,2a4ačl.35ods.1,2ÚstavySlovenskej
republiky), keď zasahuje do jeho majetkových práv vo vzťahu k prenesenému právu užívať pozemok
a vo vzťahu k právu užívať reklamnú stavbu v jeho vlastníctve a práva podnikať bez preukázaného
splnenia zákonných podmienok na taký zásah, či obmedzenie, a paradoxne k vyjadreniu ďalšieho
účastníka aj do základných práv ďalšieho účastníka (čl. 20 ods. 1,2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky),
keď obmedzuje právo ďalšieho účastníka nakladať s majetkom v jeho správe opäť bez preukázanej
existencie skutočností napĺňajúci zákonný dôvod, ktorý umožňuje vyvodzovať následky smerom k
obmedzeniu práva užívať pozemok na konkrétny účel resp. ho ekonomicky využiť za týmto účelom, ktorý
nie je zákonom zakázaný (čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).
9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) a contrario prejednal vec bez nariadenia pojednávania,
pričom nezistil žiadne iné dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol
verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.
10. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. SSP v
medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom zistil, že žaloba je v plnom rozsahu
nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol, a to z nasledovných dôvodov:
11. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou zo dňa 20.12.2016, ktorá došla
prvostupňovému orgánu dňa 23.12.2016, žiadal žalobca o zmenu doby trvania reklamnej stavby,
ktorú sám špecifikoval ako číslo „8/2/4/2/1-2“, p. č. „KN-C 467“, KN-E 71598/2“ kat. úz. D. na LV
č. XXX. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že stavba bola povolená rozhodnutím č. 5/2006 zo
dňa 12.1.2016, a i zo žiadosti žalobcu vyplýva, že zmena doby trvania označenej reklamnej stavby
bola povolená rozhodnutím č. 59/2016-TS01/A10, miesto stavby D., po pravej strane štátnej cesty
I/18 v smere Ružomberok - Žilina, pred odbočkou do obce podľa priloženej fotodokumentácie a
doba trvania dočasnej stavby v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy do 31.12.2016. Ako prílohy boli
k žiadosti okrem iného doručené 2 x zakreslenie umiestnenia reklamnej stavby v GIS snímke, 2 x
fotodokumentácia umiestnenej reklamnej stavby, nájomná zmluva s vlastníkmi pozemku, LV č. XXX,
originál rozhodnutia č. 59/2016-TS01/A10. Stavebný úrad Obec Kraľovany podaním zo dňa 13.2.2017
oznámila začatie správneho konania, ktoré doručila aj žalobcovi. Vo veci bolo vydané nesúhlasné
stanovisko dotknutého orgánu Okresného úradu Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií
zo dňa 21.2.2017. Vo veci sa vyjadril účastník konania Slovenská správa ciest IVSC, so sídlom v Žiline,
ako majetkový správca pozemnej komunikácie I/18, ktorá nesúhlasila so zmenou trvania reklamnej
stavby a požadovala jej odstránenie. Žalobca počas správneho konania požiadal o zaslanie kópie
kompletného administratívneho spisu, ktorý má tvoriť podklad rozhodnutia správneho orgánu. Podaním
zo dňa 13.3.2017 stavebný úrad zaslal žalobcovi stanovisko k oznámeniu o začatí správneho konania
zo strany Okresného úradu Žilina zo dňa 21.2.2017 a stanovisko Slovenskej správy ciest IVSC Žilina.
Zároveň uviedol, čo je súčasťou správneho spisu, pričom ostatné súčasti správneho spisu stavebník
sám stavebnému úradu zaslal, prípadne mu už boli zaslané počas správneho konania. V označenom
podaní stavebný úrad uviedol, že žiadosti stavebníka vyhovel a poskytol mu fotokópie podkladov,
nachádzajúcich sa v spisoch, a to tých, s ktorými stavebník doposiaľ nebol oboznámený. V tomto podaní
zároveň stavebný úrad vyzval stavebníka, aby svoje vyjadrenie v predmetnej veci stavebnému úradu
zaslal v lehote do 7 pracovných dní odo dňa doručenia podkladov. Žalobca v stanovenej lehote žiadne
stanoviskonepodalabolovydanéprvostupňovérozhodnutie,ktorýmbolajehožiadosťzamietnutá. Na
základe jeho odvolania vo veci rozhodoval žalovaný napadnutým rozhodnutím.
12. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.Podľa § 43 ods. 2 veta prvá Stavebného zákona v znení účinnom ku dňu 16.2.2018 (právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia) reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami
zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo
upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje
úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií
viditeľných z verejných priestorov.
Podľa § 62 ods. 4 Stavebného zákona ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť
verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť
práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí,
stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.
Podľa § 67 ods. 4 Stavebného zákona ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby
pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.
Podľa § 68 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť
stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením.
Podľa § 68 ods. 2 Stavebného zákona v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených
záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými
orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom
rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo
žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.
Podľa § 10 ods. 4 Cestného zákona v znení účinnom ku dňu 16.2.2018 mimo sídelného útvaru obce
ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce je v území 100 metrov od osi
vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným
cestným ťahom, okrem odpočívadiel, zakázané umiestňovať reklamné stavby; to sa nevzťahuje na
označenia stavby a označenia súvisiace s výstavbou alebo prevádzkou diaľnice, rýchlostnej cesty alebo
cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom.
Podľa § 24f ods. 1 Cestného zákona reklamné, informačné a propagačné zariadenia umiestnené pred
2. januárom 2015, ktoré nie sú v súlade s § 10 ods. 4, sú vlastníci týchto zariadení povinní odstrániť
do 1. januára 2017.
Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom
vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov
konania.
13. Správny súd konštatuje, že žalovaný správne zistil skutkový stav veci a aplikoval naň správne
ustanovenia Stavebného zákona. Bolo riadne preukázané, že reklamná stavba bola umiestnená pred
2.1.2015, spĺňa atribúty uvedené v § 10 ods. 4 Cestného zákona, preto bolo povinnosťou jej vlastníka
reklamnú stavbu v zmysle § 24f ods. 1 Cestného zákona, túto odstrániť do 1.1.2017. Citované
ustanovenie je účinné od 2.1.2015, najneskôr od kedy musela byť žalobcovi zrejmá táto jeho povinnosť.
Keďže však tento tesne pred ukončením doby trvania stavby (stavba bola povolená do 31.12.2016 a
žalobca podal žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby dňa 23.12.2016) požiadal o zmenu doby
trvania reklamnej stavby podľa § 67 ods. 4 Stavebného zákona, legálne si predĺžil lehotu doby trvaniatejto stavby aj po dátume 1.1.2017, hoci záväzné stanoviská v stavebnom konaní o predĺženie doby
trvania takejto stavby vzhľadom na jej charakter museli byť negatívne.
14. Čo sa týka žalobných námietok tieto sú v celom rozsahu nedôvodné. Čo sa týka prvej námietky, že
pod tou istou spisovou značkou boli vydané dve rozhodnutia s inými dátumami, správny súd konštatuje,
že sa v danom prípade jednalo o zrejmú chybu v písomnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia, keď
v ňom bola uvedená nesprávna spisová značka (ktorá patrila k rozhodnutiu, ktoré bolo vydané dňa
2.2.2018). Pokiaľ ide o zrejmú chybu v písaní, počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť, jej oprava sa
spravuje ust. § 47 ods. 6 Správneho poriadku. V tomto prípade správny orgán aj bez návrhu kedykoľvek
opraví túto chybu a upovedomí o tom účastníkov konania. Nevydáva o tom osobitné rozhodnutie, a táto
oprava nemá vplyv ani na právoplatnosť pôvodného rozhodnutia. V danom prípade došlo k oprave tejto
chyby podaním zo dňa 12.3.2018, ktoré bolo doručené žalobcovi (čo vyplýva aj z repliky žalobcu), a
ktoré je súčasťou správneho spisu. Tým bola táto vada odstránená.
15. Ďalšou námietkou bolo, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. Prvým dôvodom
nepreskúmateľnosti malo byť, že hoci došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia, na viacerých
miestach napadnutého rozhodnutia je uvedené, že správny orgán prvého stupňa rozhodol v súlade so
zákonom, avšak nesprávne použil hmotnoprávny predpis - nevedno ktorý a ako, čím je založená vada
nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Súd konštatuje, že z obsahu odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že odôvodnením, prečo došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia,
sa žalovaný zaoberal od strany 6 až po stranu 10. Od posledného odseku strany 6 je uvedený
exkurz do rozhodovania o reklamných stavbách v zmysle právnej úpravy účinnej od 2.1.2015 (zákon č.
293/2014 Z.z.). V odôvodnení je uvedené, aká bola rozhodovacia prax pred týmto dátumom a aká je
rozhodovaciapraxprizmenedobytrvaniareklamnejstavbypotomtodátume.Zuvedenéhoodôvodnenia
je nepochybné, že zo zaradenia ust. § 67 ods. 4 Stavebného zákona k ustanoveniam Stavebného
zákona o stavebnom konaní sa vyvodzuje, že konanie o žiadosti vlastníka reklamnej stavby o povolenie
zmeny doby trvania reklamnej stavby je novým stavebným konaním, v ktorom sa postupuje primerane
podľa § 54 až § 70 Stavebného zákona a v prípade rozhodovania o zmene doby trvania reklamnej
stavby ide vo svojej podstate o povolenie zmeny stavby pred dokončením v zmysle § 68 Stavebného
zákona. Preto je potrebné použiť túto právnu normu. Pokiaľ dochádza k zamietnutiu žiadosti vlastníka o
zmenudobytrvaniareklamnejstavby,totozamietnutiesaposudzujeakokaždéinézamietnutiežiadostio
stavebnépovolenie,atopodľa§62ods.4Stavebnéhozákona.Pretožalovanýpoužilajtotoustanovenie
zákona a zmenil prvostupňový výrok tak, že zamietol žiadosť žalobcu podľa § 68 ods. 2 a § 62 ods. 4
Stavebného zákona. V odôvodnení taktiež uviedol, že prvostupňový správny orgán použil nesprávne
hmotnoprávny predpis, ktorým žiadosť o predĺženie doby trvania zamietol. Z výroku prvostupňového
rozhodnutia je potom zrejmé, že tento použil na zamietnutie žiadosti žalobcu §§ 66 a 67 Stavebného
zákona a žalovaný na zamietnutie použil § 62 ods. 4 Stavebného zákona. Je teda plne nedôvodná
námietka žalobcu, že absentujú úvahy, na základe čoho došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia,
že nie je jasné, ktorý nesprávny hmotnoprávny predpis bol použitý a ako, a tiež je nedôvodné tvrdenie,
že je vo vnútornom rozpore, keď žalovaný na jednej strane konštatuje, že prvostupňový orgán rozhodol
v súlade so zákonom a na druhej strane nesprávne použil hmotnoprávny predpis. V odôvodnení totiž je
tiež uvedené, že prvostupňový orgán rozhodol v súlade so zákonom z toho hľadiska, že nie je možné v
súčasnostipodľaplatnýchpredpisovpovoliťďalšiuexistenciureklamnejstavbytak,akojeumiestnenápri
ceste I/18, a to v zmysle cestného zákona, tzn. že prvostupňový orgán správne aplikoval cestný zákon,
najmä § 10 ods. 4 Cestného zákona v spojení s negatívnym stanoviskom dotknutého orgánu Okresného
úradu Žilina, avšak nesprávne použil len Stavebný zákon na formálne zamietnutie žiadosti žalobcu.
16. Ďalším dôvodom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia malo byť, že nepreskúmateľnosť
vyplýva aj z výroku rozhodnutia žalovaného pod tou istou spisovou značkou zo dňa 2.2.2018. V tejto
súvislosti správny súd upriamuje pozornosť na to, čo je predmetom tohto súdneho prieskumu - nie je ním
rozhodnutie zo dňa 2.2.2018, ale rozhodnutie zo dňa 8.2.2018. Správny súd preto nemá kompetenciu
preskúmavať rozhodnutie zo dňa 2.2.2018, jeho náležitosti, ani jeho obsah. Nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia zo dňa 8.2.2018 nemôže byť zdôvodňovaná nezákonnosťou iného rozhodnutia. Tieto
žalobné námietky nemajú žiadnu relevanciu.
17. Napadnuté rozhodnutie malo byť nepreskúmateľné aj preto, že nie je zrejmé, ako sa žalovaný
vysporiadal s právom žalobu na dvojinštančnosť správneho konania. S touto námietkou sa správny súd
taktiežnestotožnil.Vkonaníbolopreukázané,žedokazovaniebolovykonávanélenpredprvostupňovýmsprávnym orgánom. Všetky dôkazy, z ktorých vychádzal žalovaný aj prvostupňový správny orgán, mal
žalobca k dispozícii. V odvolacom konaní neboli žalobcom predložené žiadne nové dôkazy, ktoré by
zakladali dôvod pre doplnenie dokazovania a zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. Preto
žalovaný pristúpil k zmene napadnutého rozhodnutia, keď k jeho zmene došlo len z dôvodu aplikácie
konkrétnej procesno-právnej normy pri zamietnutí žiadosti žalobcu, pričom skutková situácia a hmotno-
právne posúdenie žiadosti žalobcu z pohľadu Cestného a Stavebného zákona zostalo nezmenené.
Takto vydané rozhodnutie v odvolacom konaní nie je možné považovať za upretie práv žalobcu na
dvojinštančné správne konanie, tak ako to žalobca namieta v podanej žalobe.
18. Nemožno teda prisvedčiť žalobcovi, že napadnuté rozhodnutie nie je pochopiteľné priemernému
adresátovi, t. j. žalobcovi. Naopak, jediná formálna vada napadnutého rozhodnutia, a to nesprávne
označenie spisovej značky, bolo odstránené postupom podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku. Ďalšie
vady nepreskúmateľnosti pripisované rozhodnutiu žalovaného, neboli súdom zistené.
19. Ďalej žalobca namieta ako nepreskúmateľné interné číslovanie reklamnej stavby, ako ju
očísloval jeho právny predchodca. Podľa jeho názoru výrok s takýmto označením stavby je dokonca
nevykonateľný. K tomu správny súd konštatuje, že výrok napadnutého rozhodnutia je dostatočne určitý,
pretože je v ňom reklamná stavba špecifikovaná jej umiestnením na C-KN p. č. 467 ( KN E 71598/2) v
kat. úz. D. a ďalej špecifikovaná rozhodnutím Obce Kraľovany č. 5/2006 zo dňa 12.1.2006, ktorým bola
povolená, ako rozhodnutím č. 59/2016/192, ktorým bola zmena doby trvania reklamnej stavby povolená
- predĺžená do 31.12.2016. Z takéhoto špecifikovania stavby je potom zrejmé, o ktorú stavbu sa jedná.
Žalobca ani v žalobe ani v priebehu správneho konania netvrdil, že by na C-KN p. č. 467 v kat. úz. D. boli
umiestnené dve reklamné stavby povolené rozhodnutím č. 5/2006. Musí sa teda jednať o takú stavbu,
ktorá sa dá riadne špecifikovať aj bez ohľadu na jej interné číslovanie právnym predchodcom žalobcu.
Na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí na strane 9 je nesprávne
uvedená C-KN p. č. 42 a nie C-KN p. č. 467. Pre vykonateľnosť tohto rozhodnutia je totiž záväzný výrok,
ktorý uvádza parcelu správnu. Táto vada (nesprávne uvedenie parc. čísla v odôvodnení) nezakladá ani
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože z celého napadnutého rozhodnutia okrem tohto
jediného pochybenia je zrejmé, kde je táto reklamná stavba umiestnená (správne parc. číslo je uvedené
na viacerých miestach odôvodnenia, napríklad na stranách 2, 4 až 6).
20. Okrem toho na tomto mieste je potrebné poukázať na to, že žalobca odôvodňuje nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia svojim vlastným správaním. Zo Žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej
stavby z 20.12.2016 vyplýva, že túto podal a podpísal samotný žalobca a v tejto zmluve opätovne
reklamnú stavbu označil tak, ako je uvedená v napadnutom rozhodnutí (ktorú špecifikáciu však už
v žalobe napáda). Pritom túto žiadosť nepodával právny predchodca žalobcu, ale samotný žalobca.
Žalobca taktiež k žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby zo dňa 20.12.2016 pripojil evidenčný
list billboardu č. 8/2/4/2/1-2 aj s jeho fotografiou, pričom sám (teda nie jeho právny predchodca) reklamnú
stavbu označil týmto číslovaním. Potom jeho námietka ohľadne číslovania stavby tým spôsobom, ktorý
sám používa, sa javí ako nelogická.
21. Žalobca ďalej odôvodňoval nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia tým, že správne orgány
sa nezaoberali tým, na základe akých spoľahlivo zistených skutočností, ktoré majú tvoriť skutkový stav,
malodôjsťksubsumciipodprávnunormu§10ods.4Cestnéhozákonaatýmajkidentifikáciidotknutého
orgánu, keď nevykonali nič, čím by zisťovali skutočnosti potrebné na subsumciu. Táto námietka je plne
nedôvodná. Zo správneho spisu je zrejmé, akým spôsobom dospeli správne orgány k skutkovému
záveru, že reklamná stavba je umiestnená a osadená v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého
jazdného pásu cesty prvej triedy I/18. Okrem toho túto skutočnosť žalobca v správnom konaní vôbec
nenamietal. Hoci mal lehotu na vyjadrenie sa k podkladom, ktoré mu boli zaslané, najmä k negatívnemu
stanovisku Okresného úradu Žilina, v stanovenej lehote sa k tejto otázke vôbec nevyjadril, a teda
ju ani nenamietal. Tiež je nesporné, že cesta I/18 je medzinárodným cestným ťahom. Skutočnosť,
že reklamná stavba je umiestnená a osadená mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou
značkou označujúcou začiatok a koniec obce, je tiež nesporné. Uvedené vyplýva zo špecifikácie
umiestnenia stavby, ktoré podklady na túto špecifikáciu predložil samotný žalobca k žiadosti zo dňa
20.12.2016 - zakreslenie umiestnenia reklamnej stavby v GIS snímke a fotodokumentácia stavby, z
ktorých podkladov je aj laikovi zrejmé, že stavba je umiestnená v tesnej blízkosti cesty I/18. Túto
skutočnosť žalobca taktiež v celom správnom konaní nerozporoval.22. Čo sa týka ďalšej námietky, že žalobcovi bola odňatá možnosť náležite argumentovať a rozhodnutia
majú nedostatok dôvodov, keďže v nich nie je uvedené, akými úvahami boli správne orgány vedené pri
hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov
konania a s vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, súd uvádza, že z odôvodnenia žalovaného aj
prvostupňového rozhodnutia vyplývajú jednotlivé náležitosti odôvodnenia rozhodnutia, ako ich má na
mysli ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Správne orgány riadne opísali zistený skutkový stav, uviedli
listinné dôkazy, z ktorých vychádzali, opísali procesný priebeh správneho konania a vec subsumovali
pod konkrétne ustanovenia zákonov. V napadnutom (ani prvostupňovom) rozhodnutí nechýbala správna
úvaha pri právnom posúdení veci. Námietka, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nie je
uvedené, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka a s jeho vyjadreniami
k podkladom, súd uvádza, že táto námietka je v priamom rozpore s obsahom správneho spisu. Zo
správneho spisu totiž vyplýva, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí správneho konania, v
ktorom mu bola stanovená lehota 7 pracovných dní na doručenie svojich námietok, inak na ne nebude
prihliadnuté. Po doručení fotokópií podkladov pre prvostupňové rozhodnutie bola žalobcovi opätovne
daná lehota 7 pracovných dní na zaslanie svojich námietok, avšak žalobca sa ani v dodatočnej lehote
7 pracovných dní nevyjadril. Žalobca teda v celom prvostupňovom správnom konaní žiadne námietky
a pripomienky neprodukoval. Následne podal až odvolanie, s ktorým sa riadne vysporiadal žalovaný.
Žalobná námietka nedostatku dôvodov je v plnom rozsahu nedôvodná
23. Pokiaľ žalobca odôvodňoval odňatie možnosti argumentovať pred správnym orgánom tým, že mu
nebola vyhotovená kompletnú kópiu celého administratívneho spisu v súlade s § 23 ods. 1 Správneho
poriadku a prvostupňový orgán iba selektívne vyhotovil určité kópie, čo je popretím rovnosti účastníkov a
zásahomdospravodlivéhokonania,ajtútonámietkusúdvyhodnotilakonedôvodnú.Zadministratívneho
spisu vyplýva, že správny orgán na žiadosť žalobcu o zaslanie kópie kompletného administratívneho
spisu zaslal žalobcovi kópiu stanoviska Slovenskej správy ciest IVSC zo dňa 21.2.2017 a stanoviska
Okresného úradu Žilina, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 21.2.2017. Správny
súd zdôrazňuje, že len tieto dva podklady sú podklady, o ktorých žalobca v konaní nemal vedomosť.
Ostatné podklady mu už v rámci správneho konania boli doručené, a to výzva na zaplatenie správneho
poplatku zo dňa 16.1.2017 a oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 13.2.2017, alebo ich sám
správnemuorgánuprvéhostupňadoručil,atospolusožiadosťouozmenudobytrvaniareklamnejstavby
zo dňa 20.12.2016: ide o zakreslenie umiestnenia reklamnej stavby v GIS snímke, fotodokumentácia
reklamnej stavby, nájomná zmluva s vlastníkmi pozemkov, správny poplatok v sume 60 €, fotokópia
rozhodnutia č. 5/2006 a originál rozhodnutia č. 59/2016/192. Uvedené vyplýva priamo zo žiadosti
z 20.12.2016, kde sú tieto písomnosti uvedené ako prílohy k žiadosti. Iné listiny neboli súčasťou
administratívnehospisu.Stým,žeostatnéčastiadministratívnehospisumunebudúzaslané,pretožemu
už boli doručené alebo ich sám správnemu orgánu zaslal, bol žalobca oboznámený v zaslaní podkladov
zo dňa 13.3.2017. Žalobcovo zotrvávanie na požiadavke opätovného predloženia aj týchto listín sa
javí ako šikanózne, účelové a v rozpore s elementárnou logikou. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdí, že mu
bolo upreté právo na spravodlivý proces a odňatá možnosť vyjadriť sa k podkladom napadnutého a
prvostupňového rozhodnutia preto, že mu neboli vyhotovené fotokópie všetkých častí administratívneho
spisu, teda aj tých podkladov, ktoré on sám do konania predložil, resp. tých podkladov, ktoré mu už boli
doručené do vlastných rúk, takáto námietka je zjavne nedôvodná.
24. Pokiaľžalobcavreplikeuvádzalďalšiežalobnébody,ktorýmirozširovalžalobnébodyonovédôvody,
tieto žalobné body nie je možné vyhodnocovať a ani na ne prihliadať, keďže boli podané po zákonom
stanovenej lehote na podanie správnej žaloby (§ 183 SSP).
25. K námietke žalobcu uvedenej v replike, že vyjadrenie žalovaného k žalobe je zmätočné, keď na
viacerých miestach uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo potvrdené a odvolanie zamietnuté, hoci
došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia a na jednom mieste vo vyjadrení je uvedené aj nesprávne
číslo reklamného zariadenia, správny súd konštatuje, že vady (akéhokoľvek charakteru) vo vyjadrení k
žalobe nemôžu mať za dôsledok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože samotné vyjadrenie
k žalobe nebolo vydané v administratívnom konaní. Preto takáto námietka nemôže žalobcovi privodiť
úspech pri vyhodnocovaní jeho žalobných námietok. Vo vzťahu k námietkam uvedeným v replikách voči
vyjadreniu ďalšieho účastníka v rade 1/ správny súd uvádza, že v replike k vyjadreniu ďalšieho účastníka
v rade 1/ formuloval novú žalobnú námietku nesprávne určeného okruhu účastníkov správneho konania.
Námietka bola podaná po lehote uvedenej v § 183 SSP a preto na ňu súd neprihliadol.26. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a
contrario tak, že mu náhrada trov nebola priznaná, pretože v konaní nebol úspešný. Vo vzťahu k
žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario tak, že mu súd náhradu trov nepriznal, pretože
neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia - výnimočnosť situácie. Rovnako správny súd
nepriznal náhradu trov ani ďalším účastníkom (§ 169 SSP a contrario), pretože taktiež neboli splnené
podmienky na jeho aplikáciu - správny súd neuložil ďalším účastníkom žiadnu povinnosť, vo vzťahu ku
ktorej by došlo k vzniku trov.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.