Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 4T/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718010942
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing., Mgr. Martin Bekeš
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5718010942.34

Uznesenie

Okresný súd Martin v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. Mgr. Martina Bekeša a prísediacich Mgr.
Eleny Vojtekovej a Oľgy Lysičanovej na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX v Martine takto

-

r o z h o d o l :

Súd podľa § 280 ods. 2 Tr. por. vec (uvedenú v bode 2/ obžaloby) obžalovaného M. O., nar. XX.XX.XXXX

Z.K.K.,trvaleK.E.E.,F..L.XXX/X,t.č.voväzbevÚVVaÚVTOSŽilina,stíhanéhopreprečinvýtržníctva
podľa 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1, § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX v čase asi o 06.00 hod.
na parkovisku v M. pred U. A. fyzicky napadol svoju priateľku O. M., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že ju
dvakrát udrel zovretou rukou v päsť do oblasti tváre a následne v útoku pokračoval a udrel ju zovretou
päsťou v päsť do oblasti rebier, pritom jej vulgárne nadával, čím poškodenej O. M., nar. XX.XX.XXXX,

bytom O. XX, M. spôsobil pomliaždenie okolia pravého oka, pomliaždenie nosa, pomliaždenie pravej
strany hrudníka a pomliaždenie krčnej chrbtice s poúrazovou bolestivosťou krku, ktoré si vyžadovali
vystavenie práceneschopnosti v trvaní 4-6 dní, s rovnakou dobou liečenia, postupuje na prejednanie a
rozhodnutie Okresnému úradu M., pretože bolo zistené, že žalovaný skutok nie je trestným činom, ale
mohol by byť priestupkom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal dňa 17.08.2018 na Okresnom súde M. obžalobu voči
obžalovanému okrem iného pre skutok opísaný vo výroku uznesenia, ktorý navrhol právne kvalifikovať
ako prečin výtržníctva podľa 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 156 ods. 1 Tr. zák.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 23.10.2018, 06.11.2018, 22.11.2018,
29.11.2018, 06.12.2018, 13.12.2018, 18.12.2018, 24.01.2019, 31.01.2019, 07.02.2019, 19.02.2019,

26.02.2019, 14.3.2019, 21.3.2019, 09.04.2019, 18.04.219, 23.04.2019, 24.05.2019, 04.06.2019 a
14.06.2019 rozsiahle dokazovanie v nasledovnom rozsahu:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 1187) urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., že
je nevinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe prokurátora. Zároveň obžalovaný využil svoje
právo a vo veci nevypovedal. Súd na návrh prokurátora prečítal zápisnice o výpovedi obžalovaného
z prípravného konania, kedy tiež vo veci nevypovedal. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní dňa

XX.XX.XXXX vyjadril po výpovedi poškodenej O. M. k vykonanému dôkazu tak, že poškodená klame.
Vyplývať to má aj zo záverov odborného vyjadrenia znalca M.. W.. Ďalej obžalovaný dodal, že v čase po
tom, ako bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pravidelne každý mesiac navštevoval O. M..
Y., ktorá kontrolovala, či nejaké drogy užíval, no nikdy nemal pozitívny výsledok. Tvrdil, že poškodená
vo svojej výpovedi klamala aj v tom, že obžalovaný mal v minulosti napadnúť svoju bývalú priateľku E..
Myslí si, že svojou výpoveďou mu chce poškodená len uškodiť.

Poškodená O. M. (ďalej len ako „poškodená“) na hlavnom pojednávaní vypovedala v zásade v zhode
ako vo výpovedi zo dňa 11.04.2018 (č.l. 316-320), kedy potvrdila, že s obžalovaným sa začala stretávaťod októbra XXXX a stretávala sa s ním do XX.XX.XXXX, kedy ju fyzicky napadol. Stretávali sa každý
deň, buď u neho doma v E. E. alebo u nej doma v M.. Stýkali sa aj intímne. Rozišli sa spolu na základe
jej rozhodnutia, poškodená mala z neho strach, najmä preto, že sa jej dňa XX.XX.XXXX vyhrážal v

motorovom vozidla. Ku dňa XX.XX.XXXX, kedy ju mal obžalovaný napadnúť, poškodená uviedla, že
krátky čas po polnočnej oslave G. P., teda už ráno dňa 01.01.2018, prišla za obžalovaným do podniku
A.Á.. Potvrdila, že v tú noc požívala alkoholické nápoje, no pamätá si všetko, čo sa udialo. Pila pivo
aj tvrdý alkohol. Polnočnú A. U. netrávila spolu s obžalovaným, keďže obžalovaný bol s kamarátmi a
ona so svojou kamarátkou. Ako sa poškodená dostavila do podniku A., zostala v ňom na diskotéke

až do neskorého rána. Nadránom ju obžalovaný požiadal, aby išla s ním zaviesť jeho kamaráta s
priateľkou domov do E. E.. Šoféroval obžalovaný, ona sedela na mieste spolujazdca. Obžalovaný nepil,
nopoškodenávidelanaňom,žemuniečobolo(podľanejužildrogu,ktorúnosilprisebevkrytetelefónu).
Potom, ako ich zaviezli, opätovne sa vrátili k podniku A.. Cestou späť jej vyčítal, že si píše s jeho
kamarátmi. Tvrdila mu, že sú to aj jej kamaráti. Keď sa vrátili na parkovisko pred podnik A., sedeli v
aute a hádali sa. Následne ju obžalovaný udrel päsťou do nosa dva razy, zlomil jej nos. Dôvod, prečo ju

napadol, uviesť nevedela. Dokopy ju udrel tri krát do tváre, dva krát do rebier a raz do hrude. Do nosa
ju udrel nečakane, potom ju ešte udrel päsťou do hrudníka na pravej strane. Dal jej také údery, ako by
sa bil s chlapom. Potvrdila, že obžalovanému v tom, aby ju udrel v aute, nebránila žiadna prekážka.
Nevie, ktorou rukou ju udrel, no obžalovaný je podľa nej pravák. Pred úderom boli otočení hlavami
k sebe, pretože sa rozprávali. Následne poškodená obžalovanému povedala, že bude mať ešte z jej

napadnutia problém. On jej na to uviedol, že sa nemá opovážiť niekomu o tom povedať, pretože on
za žiadnu ženu sedieť nepôjde. Udrieť ju mal okolo 06.00 hod. (v ďalšej časti výpovede poškodená
tvrdila, že určite bolo 06:00 hod). Poškodená ďalej tvrdila, že obžalovaného určite neprovokovala, tento
býval aj predtým k nej agresívny. Potvrdila, že pri tom, ako ju napadol, nebol nikto prítomní, dokonca
aj parkovisko bolo prázdne. Neskôr k ním prišiel brat obžalovaného E. a ich kamarát B. M. (poškodená

pravdepodobne myslela B. M.). Títo videli, keďže už svitalo, že poškodená je zbitá, že má podliatinu,
napuchnutú peru a tečie jej krv z nosa. Povedali jej, že „keby niečo, nikto nič nevidel“. Poškodenú
odviezli domov a táto spala až do večera. Ona nechcela nič riešiť, no jej matka, keď ju zbadala, aká
je dobitá, pýtala sa jej, čo sa stalo. Ona jej všetko porozprávala, preto ju následne matka zobrala na
ošetrenie. Absolvovala RTG nosa a rebier, CT hlavy, bola na vyšetrení na neurológii, vyšetrili jej aj krčnú

chrbticu. Na vyšetreniach bolo zistené, že utrpela zlomeninu nosa, mala narazené rebrá, pomliaždený
hrudník, mala bolesť krčnej chrbtice, opuch tváre pod pravým okom, mala napuchnutú peru. Obvodná
lekárka jej najskôr stanovila dobu liečenia v rozsahu 7 dní, predpísala jej len liek T.. Po uplynutí tejto
doby jej liečenie predĺžila o ďalších 14 dní. Približne týždeň sa poškodená cítila zle, bolela ju krčná
chrbtica, po dvoch týždňoch sa jej stav zlepšil. Tvár mala opuchnutú asi tri dni, niekoľko dní mala

podliatinu pod pravým okom, aj napuchnuté pery. Poškodená priznala, že aj v minulosti mala zlomený
nos, jednalo sa o jednoduchú zlomeninu nosa, utrpela ju, keď mala 14 rokov. Trestné oznámenie ju
poslalapodaťjejmatka.Sobžalovanýmmalaajinúnegatívnuskúsenosť,atodňaXX.XX.XXXXpribližne
o 03:30 hod. nad ránom, keď bola u neho, obžalovaný bol opitý, dal jej ruky za chrbát, roztrhol jej
tričko a nohavičky. Nezranil ju, no správal sa však ako nepríčetný. Vtedy ráno odišla od neho preč,

no obžalovaný jej napísal správu v tom zmysle, že ak odíde, tak sa rozídu. Preto sa vrátila a ráno
odišla z E. E. do M. vlakom. Poškodená tvrdila, že aj bývala priateľka obžalovaného - osoba menom
E. K., jej mala povedať, že obžalovaný ju bil. Poškodená ďalej tvrdila, že po XX.XX.XXXX sa jej začali
vyhrážať kamaráti obžalovaného. Obžalovaného brat E. jej písal, že matka obžalovaného sa s chce
s ňou stretnúť, poškodená si myslí, že jeho matka obžalovaného chcela celú vec s ňou urovnať. Pri

odstraňovaní rozporov medzi jej výpoveďou z prípravného konania zo dňa XX.XX.XXXX a výpoveďou,
ktorú podala na súde dňa XX.XX.XXXX tvrdila, že obžalovaný ju napadol zo žiarlivosti, hoci pred súdom
dôvod napadnutia uviesť nevedela. Nevysvetlila, prečo pred súdom vypovedala inak. Ďalej tvrdila, že
dňa XX.XX.XXXX, kedy mala mať s obžalovaným popisovanú negatívnu skúsenosť, nešla ráno od
neho domov so svojou matkou, ale vlakom, nevedela vysvetliť tento rozpor. Ďalej vysvetľovala, že v

prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný je pravák, pretože sa to domnievala, v skutočnosti nevie, či
obžalovaný je pravák alebo ľavák. Zároveň táto tvrdila, že v prípravnom konaní nehovorila pravdu, keď
uviedla, že nikdy neužívala žiadne drogy a ani obžalovaného nikdy nevidela drogy užívať. Je pravda, čo
tvrdila pred súdom, teda ži si dali drogu pervitín spoločne, túto nepravdivú výpoveď sa snažila vysvetliť
tým, že nechcela o tom hovoriť. Z rovnakého dôvodu vo svojej výpovedi v prípravnom konaní zatajila, že

obžalovaný jej mal posielať SMS, v ktorých ju informoval, že si ide sám (pred kontrolou u psychiatričky)
urobiť test na drogy.
Svedok E. O., brat obžalovaného (v tejto časti ďalej len ako „svedok“), pred súdom vypovedal v zásade
v zhode, ako vo výpovedi zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 346-348), keď uviedol, že poškodenú pozná málo,stretli sa spolu, keď u nich párkrát prespala. Podľa jeho názoru obžalovaný určite poškodenú nenapadol.
V A. noc bola s nimi v klube A.. Bavili sa všetci spolu a všetko bolo v poriadku. Obžalovaný bol nadránom
zaviesť O. L., K. K. a C. M. do E. E. Q. O. M. šla s nimi. Keď sa vrátili, svedok s kamarátom B. M. šiel za

nimi k autu na parkovisko. Svedok priznal, že v ten večer pili všetky osoby, ktoré sa nachádzali v aute,
s výnimkou obžalovaného, ktorý bol šofér. Nikto z nich však nebol nejako zvlášť opitý. Do auta nastúpil
s B. M. približne v rovnakom čase. Mohlo byť asi 6-7 hodín ráno. Usudzuje to z toho, že bola zima a už
bolo vidno. Auto (R. C.) sa nachádzalo v strede parkoviska, obžalovaný a poškodená už sedeli v aute.
Obžalovaný sedel na sedadle vodiča, vedľa neho sedela poškodená na sedadle spolujazdca. Svedok si

sadol za poškodenú a B. M. za obžalovaného. Následne si poškodená šla zapáliť von z auta cigaretu.
Keď dofajčila, nastúpila a odišli. Najskôr šli zaviesť poškodenú, cestou sa spoločne rozprávali o priebehu
večera, všetko bolo v poriadku. Poškodená svedkovi nehovorila nič, tvárila sa najskôr normálne. Potom
si začala vymýšľať, že obžalovaný ju napadol, no nemala na sebe žiadne poranenia, videl jej tvár, keď
bola fajčiť. Táto sa začala s obžalovaným hádať, tvrdila, že ju zbil, že ju udrel do tváre. Sťažovala sa,
že ju bolí hlava, že má niečo s nosom, no na jej tvári nebolo nič vidieť, žiadne poranenia. Neuviedla,

kedy ju mal obžalovaný napadnúť. Rozprávala pokojne, nie zvýšeným hlasom. Ostatní sa na tom len
smiali, neverili poškodenej, preto jej povedali, aby si nevymýšľa. Smial sa na tom aj obžalovaný. Zároveň
obžalovaný skonštatoval, že to všetko je výmysel, že sa mu chce ona pomstiť za to, že sa s ňou rozišiel.
Táto mu aj povedala, že sa mu pomstí, že uvidí, ako mu to ona všetko vráti. Poškodená v aute nespala
a ani neplakala. Svedok si nepamätá presne, kde ju vysadili, v meste Martin sa dobre neorientuje.

Následne vysadili Jakuba M. a išli domov. Svedok zhodnotil, že od jeho nastúpenia do auta až dovtedy,
kým všetci z auta vystúpili, ubehla asi pol hodina. Svedok si myslí, že obžalovaný poškodenú nenapadol
aj z dôvodu, že na jednej strane ho obviňovala, že ju zbil, ale na druhej strane sa ho vôbec nebála a
chcela, aby ju zaviezol domov. Nebola vôbec nervózna, vôbec nebolo na nej vidieť stres alebo, že by
sa obžalovaného bála, popritom sedela vedľa obžalovaného. Svedok si myslí, že udanie obžalovaného

pre jej napadnutie, je zo strany poškodenej skutočne pomsta obžalovanému za to, že obžalovaný si
našiel novú priateľku. Podľa svedka obžalovaný jej v ten večer oznámil, že si našiel novú priateľku
C., a že s ňou (s poškodenou) končí. Myslí si to preto, lebo vedel, že obžalovaný jej to chcel povedať.
S novou priateľkou sa obžalovaný zoznámil pravdepodobne v decembri XXXX a s poškodenou chodil
asi štyri mesiace, no potvrdil mu, že ten vzťah s ňou neberie vážne. Ďalej svedok tvrdil, že počas

rozhovoru v aute, nepadlo žiadne slovom o ich rozchode. Svedok uviedol, že si nepamätá na to, že by
B. M. odbehol pre bundu poškodenej, táto ju mala na sebe. Svedok potvrdil, že obžalovaný je pravák.
Ďalej vysvetlil, že nepozná osobu menom B. M., podľa neho ide o zámenu, ak takúto osobu uvádzala
poškodená, tak sa pomýlila, v ten večer bol s nimi von B. M.. Svedok tvrdil, že obžalovaný nemal v
čase po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody žiaden problém s drogami. Potvrdil, že obžalovaný

bol v minulosti odsúdený za to, že sa jemu a matke slovne vyhrážal. Svedok tvrdil, že na fotografiách,
ktoré poškodená zverejnila na stránke facebook, je vidieť, že nie je len pod vplyvom alkoholu, ale ja pod
vplyvom drog, keďže na fotografiách mala rozšírené zreničky, vykrúcalo ústa, oblizovala sa. Myslí si že
ich užíva. Pod vplyvom drog bola poškodená podľa tvrdenia svedka, aj na Silvestra v A., no v aute sa už
taknesprávala.Krozporommedzijehovýpoveďouzprípravnéhokonaniaavýpoveďou,ktorúpodalpred

súdom, uviedol, že v pôvodnej výpovedi hoci tvrdil, že poškodená v aute kričala, toto nie je pravda, nevie
prečo to uviedol, myslí si, že s odstupom času vie lepšie popísať, ako to v tom aute malo prebiehať. Ďalej
nevedel vysvetliť, prečo nespomenul, že poškodená, potom ako nastúpili do auta, ešte z auta vystúpila
a fajčila. Rozpor v tom, že vo výpovedi z prípravného konania tvrdil, že poškodená nemala rozprávať v
aute o tom, že obžalovaný ju napadol, vysvetľoval nesprávnou protokoláciou jeho výpovede.

Svedok B. M., kamarát obžalovaného (v tejto časti ďalej len ako „svedok“), vypovedal zhodne ako
vo výpovedi zo dňa 25.06.2018 (č.l. 353-355), keď potvrdil, že s obžalovaným sa pozná z tréningov.
Poškodenú pozná 6 mesiacov. Vie, že poškodená klame, keďže poškodenej sa nič dňa XX.XX.XXXX
nestalo, nikto sa jej nedotkol, nikto jej neublížil. Všetky jej zranenia sú výmysel. Nie je pravda, že
obžalovaný ju napadol, podľa neho to poškodená tvrdí, lebo obžalovaného chcela a obžalovaný ju

odmietol. Svedok tvrdil, že poškodená je práve známa tým, že udáva ľudí, keď nedostane to, čo chce.
Už aj v minulosti mala niekoho udať za to, že ju odmietol. Myslí si, že z tohto dôvodu sa aj obžalovanému
dňa 01.01.2018 vyhrážala, že ho udá. Poškodená sa už vyhrážala v minulosti aj jemu (B. M.), zavolala na
neho policajtov, stalo sa to dňa 26.12.2018. Svedok tvrdil, že obžalovaný nebol s poškodenou v žiadnom
vzťahu, ona ho chcela, no on ju nie, obžalovaný mu rozprával o tom, ako sa mu poškodená vnucuje.

Obžalovaný chcel iné dievča. Svedok potvrdil, že na Silvestra bol v A. Z. M. asi do 05:00 hod. rána
druhého dňa s kamarátmi M. O., E. O., M. O. a Z. B.. Poškodená tam bola so svojou kamarátkou. Ona
sa chcela s nimi baviť, no ignorovali ju. Zo A. išiel spolu s E. O. na parkovisko k autu, v ktorom už bol
obžalovaný spolu s poškodenou. Motorové vozidlo sa nachádzalo na parkovisku za podnikom A., nebolitam žiadne iné autá, bolo približne o 06:00 hod. ráno. Poškodená sedela ne mieste spolujazdca, bola
úplne „v pohode“, nemala žiadne znaky poranenia na tvári, resp. po nejakom údere. Sedela s opretou
hlavou, bola opitá. V ten večer pili všetci s výnimkou obžalovaného, poškodená sa javila, že je opitá z

nich najviac. On sedel za poškodenou a brat obžalovaného za obžalovaným. Poškodená, ešte predtým,
ako ju boli odviesť, poprosila svedka, aby jej išiel vziať bundu do podniku A.. Bolo to asi po 10 minútach
ako prišiel k autu. Svedok jej vyhovel a bol poškodenej vziať túto bundu zo šatne. Keď jej bundu doniesol,
poďakovala mu. Následne im poškodená začala tvrdiť, že obžalovaný ju udrel, ale keď sa otočila, nebol
na jej tvári žiaden náznak po údere. Svedok na to reagoval tak, že by musela mať nejaké poranenia.

Poškodená uvádzala, že obžalovaný ju udrel do tváre, do nosa, že má niečo so sánkou, a že ju bolí
hlava. Poškodená stále opakovala, že pôjde na políciu a udá obžalovaného. Normálne nerozprávala, len
škriekala. (neskôr svedok, v rámci jednej výpovede tvrdil, že poškodená sa nesťažovala, že by ju niečo
bolelo). Obžalovaný popieral, že by ju napadal, hovoril, že si to vymyslela. Podľa názoru svedka, ak by
poškodenú niekto zbil, nesedela by naďalej v aute a nechcela by, aby ju odviezli. Keď poškodenú zaviezli
domov, poškodená vystúpila z auta sama a odišla. No bola až tak opitá, že si nevedela obliecť bundu.

Keď sa lúčila, povedala ešte obžalovanému: „Však ty uvidíš. Ja idem teraz domov a potom ťa pôjdem
udať na políciu.“ Obžalovaný jej na to odpovedal, že dobre, nech ide. Potom obžalovaný odviezol domov
jeho (svedka). Keď boli v aute, bolo už vidno. Svedok odhadol čas od kedy nastúpil do auta, až kým ho
vyložili, na polhodinu až hodinu. Svedok ďalej tvrdil, že poškodená užíva drogy, a to pervitín, a keď je na
párty, tak extázu. Myslí si, že obžalovaný je pravák, ale nevedel to uviesť naisto. Podľa neho obžalovaný

po výkone trestu odňatia slobody bol ako nový človek, bol zamestnaný v reštaurácii v E., pravidelne
chodil na kontroly kvôli drogám, cvičil, športoval, chodil do roboty. Ďalej svedok potvrdil, že vie o tom,
že poškodená mala po Silvestri XXXX vystavenú práceneschopnosť na dlhú dobu, aby žalovaný skutok
mohol byť posudzovaný ako trestný čin. Svedok videl, že poškodená z obdobia, kedy sa mala liečiť z
tohto údajného zranenia, zverejňovala fotografie, na ktorých bola vysmiata.

Svedkyňa C. M. kamarátka obžalovaného (v tejto časti ďalej len ako „svedkyňa“), vypovedala zhodne
ako vo výpovedi zo dňa 16.02.2018 (čl. 226-230). Táto sa nevedela vyjadriť k tomu, či obžalovaný mal
konflikt s poškodenou. Tvrdila, že poškodenú pozná dobre, v minulosti boli blízke kamarátky. Podľa nej
poškodená bola do obžalovaného zaľúbená, táto ho v jeho prítomnosti objímala, vešala sa po ňom.
Obžalovaný sa okrem poškodenej po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody (svedkyňa to nazývala

liečením) stýkal aj s priateľkou C.. Tvrdila, že vie, že poškodená užíva drogy, a to na diskotékach a iných
podujatiach (techopárty). Svedkyňa si myslí, že raz v podniku A. Z. M. bola poškodená zdrogovaná,
keďže skákala, žula žuvačku, mala na sebe okuliare, a keď si ich dala dole, svedkyňa videla na nej,
že mala rozšírené zreničky. Opakovane ju stretávala na týchto podujatiach a zjavne nebola „normálna“.
Keď bola na „párty“, poškodená mala podľa tvrdenia svedkyne užívať extázu, inak v bežný deň mala

užívať pervitín. V K. K. v podniku M. osobne videla ako poškodená užila tabletku extázy.
Svedkyňa M. M., matka poškodenej (v tejto časti ďalej len ako „svedkyňa“), ktorá bola vypočutá len pred
súdom, potvrdila, že obžalovaného pozná len z videnia, videla ho asi dvakrát v živote. Poškodená je jej
dcéra. Vie, že poškodená mala s obžalovaným partnerský vzťah, neboli však spolu dlho. Uviedla, že v
zásadne nič nevie, čo sa malo stať poškodenej dňa 01.01.2018. Poškodená jej povedala, že obžalovaný

jej mal nejakým spôsobom ublížiť, bližšie sa jej k tomu nevyjadrila a svedkyňa sa jej na to nepýtala.
Tento nezáujem o dcéru svedkyňa vysvetlila tým, že ona nerieši jej život. Nepamätá sa, či jej o zranení
povedala ráno alebo neskôr. Poškodená jej povedala, že obžalovaného pôjde udať na políciu, svedkyňa
potvrdila, že poškodená na polícii aj následne bola a bola určite aj na ošetrení. Ďalej táto svedkyňa
potvrdila, že celé si to riešila poškodená sama, svedkyni nič konkrétne neuviedla. Svedkyňa na nej

nevidela, že by mala niekde na sebe krv, mala mať iba „udreniny“, no na presné poranenia si spomenúť
nevedela. Potvrdila, že s dcérou nemá ideálny vzťah. Nevedela potvrdiť, či poškodená užíva drogy, no
myslí si, že v súčasnosti nie, už sa dala do poriadku. Vie, že v minulosti mala nejaké problémy, bola za
ňou aj „sociálka“, táto riešila aj jej dieťa. Svedkyňa ďalej tvrdila, že poškodená sa zdržiava doma každý
deň, stará sa o syna a pracuje. Ak ide von, tak cez víkend v piatok alebo v sobotu, vtedy sa o jej syna

stará ona (svedkyňa). Poškodená nechodí von každý víkend. Svedkyňa potvrdila, že v minulosti, keď
poškodená mala XX P., niekto jej zlomil nos, no vtedy to riešila za ňu ona ako zákonná zástupkyňa. V
minulosti poškodená aj ju napadla a to tak, že ju udrela. Bolo to v dôsledku toho, že svedkyňa sa snažila
riešiť jej problémy, keď už poškodená bola plnoletá.
Svedkyňa K. K. kamarátka obžalovaného (v tejto časti ďalej len ako „svedkyňa“), k tomuto skutku

vypovedala len v konaní pred súdom. Potvrdila, že s poškodenou sa pozná, chodili spolu do školy,
následne sa aj stretávali, keď táto chodila s obžalovaným. Vie, že obžalovaný chodil aj s osobou
menom C.. K tomu, či poškodená užívala drogy, sa vyjadriť nevedela. Vie, že v januári XXXX skončil
vzťah poškodenej a obžalovaného, keďže v tento mesiac bol obžalovaný zadržaný a vzatý do väzby.Poškodená jej ešte niekedy v januári XXXX písala, že bola napadnutá obžalovaným, nechcela jej uviesť
konkrétne skutočnosti, uviedla však, že obžalovaný jej zlomil nos. Tvrdila, že sa stretla s poškodenou
na Silvestra XXXX v A.P., podľa nej sa poškodená nevedela chovať. Obžalovaný sa mal s ňou v tento

večer pohádať, no ich dáka nebola vážna. Svedkyňa tvrdila, že ráno, keď ju viezol domov obžalovaný,
poškodená bola opitá a správala sa agresívne. Búchala obžalovaného, mykala mu volantom, podľa
svedkyne triezva poškodená takáto nebývala. Obžalovaný ju upozorňoval, aby so svojim správaním
prestala. Následne všetci po nej začali kričať, že či ich chce zabiť. Svedkyňa nevedela uviesť, čo bolo
príčinou tohto správania poškodenej, no bála sa. Nevedela uviesť, koľko bolo presne hodín, keď išli

domov, a či bola tma alebo už svitalo. Potvrdila, že v tú noc pila a pil aj jej priateľ O. L..
Svedok O. L. kamarát obžalovaného (v tejto časti ďalej len ako „svedok“), k tomuto skutku vypovedal len
v konaní pred súdom. Potvrdil, že s obžalovaným pozná odmalička, sú kamaráti. O poškodenej vie, že
je bývalou priateľkou obžalovaného. Myslí si, že obžalovaný a správa k dievčatám s rešpektom, určite
by žene neublížil. Hodnotí to podľa toho, ako sa správal k priateľke C., keď chodievali spolu von on,
obžalovaný a ich priateľky (C. Q. K. K.). Podľa jeho názoru potom, ako bol obžalovaný prepustený z

výkonu trestu odňatia slobody, tento viedol riadny život. Ráno na Nový rok XXXX, kedy ich viezol do
A. (jeho a priateľku K. K.), obžalovaný chodil už s poškodenou. S touto vystupoval ako pár, nezdalo sa
mu, že by spolu mali nejaké problémy. Povrávalo sa, že poškodená užívala nejaké drogy. Svedok bol
na Silvetstra v podniku A., domov ho viezol obžalovaný. Vo vozidle boli okrem neho a obžalovaného,
poškodená, K. K. a M. C.. Poškodená mykala volantom, javila sa ako „nepríčetná“. Obžalovaný ju

upozorňoval, nech to nerobí. Zároveň svedok na ňu kričal, či ich chce zabiť. Nepamätá si, či niečo
povedala aj K. K.. Následne sa poškodená upokojila. Najskôr vysadili M. C., cestou u svedka (O. L.)
si dali ešte chlebíčky a až následne išli všetci do A.. Poškodená, keď zastavili pred domom svedka,
rozprávala hlasnejšie, preto sa ju K. K. snažila utíšiť, vysvetľovala jej, že jeho matka spí, takto ju zobudí.
Čo si svedok pamätá, v tom čase sa už začalo rozvidnievať. Či utrpela poškodená nejaké zranenia na

Nový rok, svedok uviesť nevedel.
Vypočutí svedkovia Z. I., Z. E., G. C., G.Á. C., M. C., Z. K., C. O., R. Z., P. O., P. L., L. C., M. W., L. K.,
Q.G. I., J. C., B. P., T.. W. R., M.. Z. T. Q. M. M. nevedeli k veci samej nič uviesť.
Podľa záverov znaleckého posudku znalca M.. Q. I., O.. (v tejto časti ďalej len ako „znalec“), Č..
XX/XXXX (č.l. 572-585) v spojení s jeho výpoveďou pred súdom zo dňa 23.04.2019 vyplýva, že

poškodenejbolinavyšetreniach,ktoréabsolvovaladňa01.01.2018zistenéporanenia,atopomliaždenie
okolia pravého oka, pomliaždenie nosa, pomliaždenie pravej strany hrudníka a pomliaždenie krčnej
chrbtice s poúrazovou bolestivosťou krku. V lekárskych správach sa vyskytuje aj diagnóza podozrenia
na zlomeninu nosových kostí, táto diagnóza však nebola objektívna a spoľahlivo dokázaná. Znalec
pripustil, že poranenia poškodenej mohli vzniknúť spôsobom, ako tvrdila poškodená. Určite vznikli

v dôsledku konania inej osoby, fyzickým útokom. Poranenie hrudníka poškodenej mohlo vzniknúť
minimálne jedným prudkým úderom do hrudníka päsťou miernej intenzity a poranenia tváre poškodenej
jedným prudkým úderom päsťou do oblasti tváre. Pádový mechanizmus vzniku zistených poranení
vzhľadom na ich lokalizáciu, rozsah a charakter nie je v danom prípade podľa znalca pravdepodobný.
Tieto poranenia sú ľahké poranenia, ktoré si vyžadujú vystavenie práceneschopnosti v trvaní 4-6 dní,

s rovnakou dobou liečenia. Tieto poranenia obmedzovali poškodenú v bežnom spôsobe života po
dobu 4-6 dní, a to bolestivosťou, ktorá môže pri rozsiahlejšom pomliaždení (rozsah nie je možné
bližšie na základe dostupných a vyššie citovaných lekárskych správ určiť) sprevádzať dýchanie,
poškodená môže mať pocit, že sa nemôže zhlboka nadýchnuť, pri kašľaní, kýchnutí a smiechu je
bolesť zvýraznená. Liečba spočíva len v podávaní analgetík a v kľudovom režime. Fyzický konflikt

(útok) neviedol u poškodenej k ohrozeniu životne dôležitého orgánu, ani k vzniku ťažkého zranenia,
nakoľko intenzita pôsobiaceho násilia bola mierna až stredná. Predmetné poranenia sa hoja úplne, bez
zanechaniatrvalýchnásledkov.Vovýpovedipredsúdomznalecdoplnil,žečiastočnesúhlasísozáverom
znalca M.. W. ohľadom objektivizácie poranení poškodenej. Znalec sa vyjadril, prečo sa zaoberal
zraneniami, ktoré podľa názoru znalca M.. W. neboli objektívne zistené. Vysvetlil, že čo sa týka zisteného

poranenia - pomliaždenie pravej strany hrudníka, táto diagnóza bola stanovená na základe jednak
udania subjektívneho pocitu poškodenej, ale tiež vyšetrením pohmatom daného miesta poškodenej
lekárom. Čo sa týka neurologických diagnóz, a to konkrétne pomliaždeniny krčnej chrbtice s poúrazovou
bolestivosťou krku, toto poranenie bolo stanovené na základe vyšetrení neurológom, konkrétne M.. A.,
O.. , ktorý pri vyšetrení objektívne popísal okrem iného - „C chrbtica, krčná chrbtica, prítomné spazmy

svalstva a bolestivé rotácie v dolnom úseku ako aj spazmy musculus trapezius obojstranne“. Keďže
toto poranenie uviedol neurológ, on pristúpil k hodnoteniu tohto poranenia. Čo sa týka pomliaždenia
okolia pravého oka, pomliaždenia nosa (tieto poranenia poškodenej znalec M.. W. nespochybňoval), k
ním znalec M.. Q. I., O.. uviedol, že tieto boli objektívne potvrdené v lekárskych záznamoch, a preto ichvýskyt bol zavzatý do mechanizmu vzniku poranení. V prípade, ak útočník sedel na sedadle vodiča, t.j.
vľavo vpredu a osoba poškodená mala sedieť na sedadle spolujazdca vedľa vodiča, t.j. vpravo vpredu,
v prípade, ak by došlo k fyzickému útoku s poukazom na to, že obaja účastníci mali byť natočení k sebe

tvárou,jemožné,abyvinteriérivozidladošlokuúderu,atokonkrétnenajpravdepodobnejšieľavourukou
do oblasti pravej strany tváre, ako aj pravej strany hrudníka. Úder pravou rukou pri takomto postavení
zúčastnených osôb je málo pravdepodobný. Interiér vozidla je obmedzený priestor, ktorý neumožňuje
adekvátne napriahnutie resp. uplatnenie celkovej sily úderu a môže sa jednať o menej intenzívne resp.
menejúčinnéúdery,ktorébyveľmidobremohliviesťkvznikutakýchtoporanení,ktorébolizaznamenané

u poškodenej. Vzhľadom na to, že poranenie hrudníka nevykazovalo žiaden morfologický úkaz, a to
konkrétne opuch, prípadne krvný výron a vykazovalo pri vyšetrení len pocitovú a pohmatovú bolestivosť,
je možné určiť, že takéto poranenie mohlo vzniknúť pri pôsobení lokalizovaného násilia na pravú stranu
hrudníka a jednalo sa o veľmi malú intenzitu, resp. menšiu intenzitu. Bližšia špecifikácia tohto poranenia
nie je možná vzhľadom na spornú objektivitu tohto poranenia. V lekárskej správe M.. I. je uvedené
poranenie - drobná ranka pri pravom kútiku (pravdepodobne úst), bez nutnosti ošetrenia ako aj edém.

Jedná sa o nešpecifické poranenie, pri ktorom, nie je stanovená presná lokalizácia a ani bližšie určený
rozsah poranenia, preto nie je možné jednoznačne stanoviť mechanizmus vzniku takéhoto poranenia.
Podľa znalca sa krv v nose spomína v lekárskej správe zo dňa 01.01.2018 od M.. I., ktorý uvádza v
správe ohľadom vyšetrenia nosa okrem iného mala epistaxis, čo podľa neho po latinsky znamená -
„mierne“ krvácanie z nosnej dierky. Znalec vychádzal z toho, že poškodená utrpela len pomliaždenie

s poúrazovou bolestivosťou krku (nie aj podvrtnutie chrbtice), takáto diagnóza môže vzniknúť (v tomto
prípade) ako následok prudkého pohybu hlavy v oblasti krku do strany, prípadne dozadu, a to s ohľadom
na predchádzajúci úder do oblasti tváre. Diagnóza - kontúzia krčnej chrbtice bola stanovená na základe
objektívneho vyšetrenia M.. A., konkrétne poškodená mala bolestivé rotácie v dolnom úseku a spazmy
musculus trapezius bilat ako aj finálnu diagnózu - postraumatický cervikálny vertebrogénny algický

syndróm.
Zo záverov odborného vyjadrenia znalca M.. O. W. (v tejto časti ďalej len ako „znalec“), Č.. XX/XXXX
(č.l. 1119- 1123) v spojení s jeho výpoveďou pred súdom zo dňa 23.04.2019 sú závery znalca M..
Q. I., O.., ktoré konštatoval v znaleckom posudku č. XX/XXXX nesprávne. V predmetnom odbornom
vyjadrení znalec M.. O. W. uviedol, že diagnózy stanovené na základe subjektívnych ťažkostí, sú

zranenia, ktoré z forenzného hľadiska, pri znaleckom dokazovaní nie je možné brať do úvahy, nakoľko sú
neobjektivizované a neobjektivizovateľné a hlavne nepreskúmateľné. Znalecké dokazovanie je možné
postaviť len na základe objektívne stanovených diagnóz poranení, teda len na základe verifikovaných
a v zdravotnej dokumentácii uvedených zmien spôsobujúcich porušenie zdravia poškodeného. Ide o
údaje opuchov, škrabancov, podliatin, rán, zlomenín, poranenia vnútorných orgánov a iných poradení,

ktoré sú preskúmateľné. Podľa neho boli lekárskymi vyšetreniami poškodenej verifikované len tieto
poranenia - mierny opuch v oblasti očnice vpravo, edém v oblasti nosa, opuch a drobná ranka dolnej
pery v pravom kútiku úst bez nutnosti ošetrenia. Následne boli na neurologickom vyšetrení (po údere
do nosa a rebier) stanovené diagnózy - spasmy paravertebrálneho svalstva v dolnom úseku C chrbtice
a spasmy m. trapezius obojstranne. Hoci poškodená tvrdila, že obžalovaný ju mal päsťou veľmi silno

udrieť do tváre a do hrudníka, poranenia zo silných úderov neboli u poškodenej objektívne zistené,
preto podľa znalca je nezhoda medzi uvádzaným mechanizmom a objektívnym nálezom pri vyšetrení
poškodenej. Po dvoch silných úderoch do oblasti nosa by musel byť prítomný masívny opuch a deformita
v centrálnej časti tváre, prípadne výrazná deformita nosa jednoznačne s krvácaním. Nakoľko k zraneniu
poškodenej malo dôjsť okolo 06:00 hod. ráno a bola vyšetrená o 21:35 hod., po úraze pri silných

úderoch by museli byť prítomné rozsiahle a jednoznačné známky krvnej podliatiny už s vyfarbením a
mohutný opuchom mäkkých častí v okolí nosa a oka, čo by sa nedalo prehliadnuť. Ak by došlo k silnému
úderu do oblasti hrudníka, rovnako by už musela byť prítomná krvná podliatina s opuchom mäkkých
častí. Podľa znalca ani neurologické vyšetrenie nepotvrdzuje posttraumatické zmeny u poškodenej,
dokonca v tomto vyšetrení nie sú uvedené žiadne objektivizované posttraumatické zmeny na tvári

poškodenej, hoci je popísaný podrobný neurologický nález tváre poškodenej. Diagnóza - „Spasmus
paravertebrálneho svlastva v oblasti C chrbtice“ môže nastať po veľmi silných úderoch do oblasti
hlavy, alebo pri prudkých pohyboch v oblasti krku (ako napr. pri dopravných nehodách), avšak po
prudkom náraze alebo údere, ktorý by spôsobil posttraumatický spasmus musí ostať objektívny znak
pôsobenia násilia, čo v danom prípade nie je. Spasmus svalstva v takomto prípade nie je symetrický

a už vôbec nie je spojený so spasmom trapézoveho svalstva. Nález zistený u poškodenej, tak ako
je popísaný, je jednoznačne výsledkom chronického dráždenia a výsledkom dlhodobo pôsobiacich
zmien rôzneho charakteru, nie však akútnej traumy. Keďže závery znalca M.. Q. I., O.. sú postavené
na nesprávnych klinických predpokladoch a záveroch a hlavne na neobjektivizovaných diagnózach,závery jeho znaleckého posudku sú nesprávne a je nepreskúmateľný. Zranenia, tak ako sú uvedené v
zdravotnej dokumentácii poškodenej, teda mierny opuch v oblasti očnice vpravo a opuch a drobná ranka
dolnej pery v pravom kútiku úst (bez nutnosti ošetrenia) sú zranenia, ktoré nenesú žiadne špecifické

známky, podľa ktorých by sa dalo uvažovať o konkrétnom mechanizme ich vzniku. Ide o zranenia
bezvýznamné(nevyžadujúceošetrenieaaniliečbu),charakteruľahkéhopomliaždenia,nakoľkovpopise
nie je uvedená žiadna krvná podliatina či modrina. Vznik takýchto poranení je následkom pôsobenia sily,
ktorá síce spôsobí opuch, ale nespôsobí poškodenie podkožných štruktúr, takže nedôjde k poraneniu
drobných ciev v podkoží a ku krvnému výronu. Drobná ranka v oblasti dolnej pery bez nutnosti ošetrenia

najpravdepodobnejšie vzniká pri zahryznutí do pery, zaškrabnutí resp. menej pravdepodobne pri náraze
pery o zuboradie, vtedy je poranenie na slizničnej časti pery, nie na samotnej pere. Vzhľadom na
mechanizmus možného vzniku zranení treba vziať v úvahu i lokalizáciu zranení, ktoré sú lokalizované
na pravej strane tváre, teda na odvrátenej strane od pozície obvineného v aute. Poškodenej čerstvá
zlomenina nosa nebola diagnostikovaná a ani žiadne poranenie nosa. Znalec vo výpovedi pred súdom
doplnil, že zranenia, ktoré sú objektívne posúditeľné, sú len dve - opuch v oblasti očnice a drobná

rana na dolnej pere. Ostatné zranenia nie sú preukázané, edém nosa je veľmi diskutabilný, nakoľko
edém je široký pojem, ktorý sa môže týkať vonkajšieho nosa ako aj vnútorných častí nosa, pričom
tento edém nie je bližšie popísaný. Ak aj tento edém bol zistený, na základe záznam sa toto zranenie
nedá vôbec posúdiť. Ak, by dostala ranu do rebier, vznikol by minimálne opuch a modrina. Úderom,
ktorý nezanechá žiadne následky, sa nedá znalecky zaoberať, lebo neexistuje objektívny nález. To,

že poškodenú boleli rebrá, sú jej subjektívne pocity, ktoré lekár musel zapísať. Keďže toto poranenie
nezanechalo žiaden prejav na tele, nedalo sa ním znalecky zaoberať. Znalec pripustil, že mohlo pôsobiť
určité násilie na poškodenú, no zranenia, ktoré utrpela sú bezvýznamné zranenia, nevyžadujúce liečbu.
Všetky zranenia, ktoré mala utrpieť poškodená, sú nešpecifické, nevykazujú také známky, z ktorých
by mohol znalec určiť, či dostala päsťou, topánkou, udrela sa o rám dverí, a podobne. Sú ľahkého

charakteru a nie je možné určiť ako k ním došlo. No jednou z možností je, že boli spôsobené úderom do
tváre. Edém nosa a očnice vpravo je možné spôsobiť jedným úderom a poranenie pery mohlo vzniknúť
natrhnutím, škrabancom, no nemuselo to byť spôsobené pôsobením sily zvonka, ale je možné, že to
bolo spôsobené aj úderom päsťou. Podľa znalca, zranenia poškodenej, pri tom, ako sedeli obžalovaný
a poškodená v aute (obžalovaný na sedadle vodiča a poškodená na sedadle spolujazdca), mohli byť

spôsobné spôsobom ako poškodená popísala s malou pravdepodobnosťou, tento tvrdil, že s väčšou
pravdepodobnosťou by bola zranená ľavá časť jej tváre. Podľa znalca v lekárskej správe zo dňa
01.01.2018 od M.. I., ktorý uvádza v správe ohľadom vyšetrenia nosa okrem iného, že mala epistaxis,
znamená, že v minulosti mala krvácanie z nosa. Ak by to malo znamenať prítomné krvácanie z nosa,
muselo by to byť zaznamenané a určite by k tomu bolo urobené vyšetrenie, aby sa zistilo, čo v nose

krváca.
Znalec M.. A. C. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní (č.l. 1485-1486) zotrval na záveroch
znaleckého posudku č. XXX/XXXX. Znaleckou úlohou znalca bolo vyšetriť duševný stav obžalovaného.
Znalec dospel k záveru, že osobnosť obžalovaného je abnormne štruktúrovaná s rysmi emočnej
nestability a disociality, zvýšene egocentrická a sebavedomá, so zvýšeným sebahodnotením, s

nerozvinutými vyššími citmi a empatiou, nezdržanlivá, s vysokou pohotovosťou k impulzívnemu
správaniu, dráždivá, explozívna, s nízkou toleranciou reagovaniu a hostilným postojom - porucha
osobnosti je u neho celoživotná, abnormná varianta charakterových a temperamentových rysov
osobnosti, ktoré sa významne odlišujú od rysov prítomných u väčšiny ľudí, poruchy adaptácie takejto
osobnosti spôsobujú ťažkosti okoliu, alebo jej samej, no nejedná sa o duševnú chorobu. Ďalej znalec

potvrdil, že obžalovaný trpí psychickou závislosťou od stimulancií a canabisu. V čase od 10.11.2016
do 10.05.2017, teda počas výkonu trestu vynútene abstinoval od návykových látok. Následne, po
prepustení na slobodu sa podroboval pravidelnej ambulantnej protitoxikomanickej liečbe až do jeho
vzatia do väzby (dňa 01.02.2018). Prípadné porušenie abstinencie od drog v čase od 10.05.2017 do
01.02.2018 u neho nebolo zistené.

Ďalej súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov založených v súdnom spise:
Z lekárskych záznamov (z č.l. 713-716 a 718-719) mal súd preukázané, že O. M. dňa XX.XX.XXXX
absolvovala lekárske vyšetrenia pre drobné poranenia, ktoré podľa jej oznámenia mal spôsobiť
obžalovaný.
Zo znaleckého posudku vypracovaného M.. Q. K. č. XX/XXXX (č.l. 774-794), ktorým bol vyšetrený

duševný stav obžalovaného v inej trestnej veci, mal súd preukázané, že obžalovaný je abnormne
štrukturovaná osobnosť, emočne labilná, s rysmi nezdržanlivosti, imuplzivity, s disociálnymi črtami a
maladaptívnymi prejavmi.ZuzneseniaOkresnéhosúduMartinsp.zn.13T/6/2017zodňa11.12.2017(č.l.797)malsúdpreukázané,
že obžalovanému bolo ochranné protitoxikomanické liečenie, ktoré mu bolo uložené rozsudkom
Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/6/2017 zo dňa 07.02.2017 zmenené z formy ústavnej na formu

ambulantnú.
Z odborného vyjadrenia (č.l. 827) vypracovaného psychiatričkou M.. N. Y. vyplýva, že obžalovaný je
evidovaný a liečený na psychiatrickej ambulancii od 08.06.2017, kedy zahájil túto liečbu ambulantnou
formou a je liečený pre duševnú poruchu spôsobenú užívaním návykových látok. Na kontroly dochádza
pravidelne, počas vyšetrení nebolo zistené, že by porušoval liečebný režim a užíval návykové látky.

Z listiny (č.l. 1202) ma súd preukázané, že v M. dňa XX.XX.XXXX slnko vychádzalo o 07:38 hod.
Zo správy G. O. U. Q. U. Q. Ú. E. (č.l. 832) vyplýva, že obžalovaný bol liečený na tuberkulózu pľúc.
Zo správ o povesti na obžalovaného mal súd preukázané, že tento sa v minulosti dopustil prečinu
nebezpečného vyhrážania (č.l. 1623), za ktorý mu bol rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn.
13T/6/2017 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý vykonal dňa
10.05.2017. Zároveň mu bolo uložené ochranné prititoxikologické liečenie ústavnou formou. Obžalovaný

sa v minulosti dopustil aj viacerých priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, keďže sa inému vyhrážal zabitím a vulgárne mu nadával
(č.l. 1625-1635).
Z hodnotenia obžalovaného z Ú. Q. Ú. Ž. (č.l. 828-831) vyplýva, že obžalovaný počas výkonu väzby ako
aj počas výkonu trestu odňatia slobody v inej trestnej veci bolo správanie obžalovaného na požadovanej

úrovni, nebol disciplinárne potrestaný ani odmenený.
Z posudku G. O. U. Q. U.Ý. Q. Ú. E. (č.l.833-834) mal súd preukázané, že počas výkonu väzby bolo
správanie obžalovaného na požadovanej úrovni, nebol disciplinárne potrestaný.
Z oznámenia ÚPSVaR M., pracovisko E. E. (č.l.835), mal súd preukázané, že obžalovaný v bol v
minulosti evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne, a.s., pobočka M. (č.l.836-838), mal súd preukázané, že
obžalovanému boli v minulosti vyplatené nemocenské dávky.
Zo správ o povesti na poškodenej mal súd preukázané, že táto je aktuálne trestne stíhaná pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 a 2 písm. a) Tr. zák. a za prečin výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) ods. 2 písm. d) Tr. zák., pričom súd vo veci rozhodol trestným rozkazom (č.l. 1621).

Poškodená sa v minulosti dopustil piatich priestupkov okrem iného dvoch priestupkov proti občianskemu
spolunažívaniu, keď iným osobám vulgárne nadávala (dokonca aj matke) a jedného na úseku dopravy
(železničnej), keď rozbila sklenenú výplň prechodových dverí na osobnom železničnom vozni (č.l.
1625-1635).
Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/9/2019 mal súd preukázané, že poškodená bola

trestným rozkazom sp. zn. 13T/9/2019 zo dňa 12.04.2019 právoplatne uznaná vinnou zo spáchania
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 a 2 písm. a) Tr. zák. a za prečin výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) ods. 2 písm. d) Tr. zák., keďže na mieste verejnosti prístupnom napadla maloleté
tehotné dievča, ktorej sa pokúsila úmyselne ublížiť na zdraví.
Súd vykonaným dokazovaním mal jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok,

pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný nie je trestným činom.
Súd zhodnotil vyššie vykonané dôkazy (vyznievajúce tak v prospech ako aj v neprospech obžalovaného)
a dospel k záveru, že tie, ktoré vyznievajú v neprospech obžalovaného do seba vzájomne zapadajú,
podporujú sa i dopĺňajú a utvárajú tak ucelenú reťaz priamych aj nepriamych dôkazov, z ktorých je
evidentné, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia (no s

odlišným následkom). Obžalovaný je usvedčovaný priamym dôkazom - výpoveďou poškodenej. Súd
ju síce nevyhodnotil ako úplne zhodnú v priebehu celého konania vo všetkých jej častiach, no táto
jej výpoveď je zhodná v podstatnej časti, a tak spoľahlivá a presvedčivá. Jej pravdivosť (v tom, že
bola obžalovaným napadnutá) výrazne podporujú výsledky lekárskych vyšetrení, ktoré poškodená
absolvovala v ten istý deň, ako mala byť obžalovaným napadnutá, taktiež odborné vyjadrenie znalca

M.. O. W. vypracované dokonca na základe zadania obžalovaného, ktoré jednoznačne potvrdzuje, že
poškodená utrpela zranenia dňa 01.01.2018, a to mierny opuch v oblasti očnice vpravo, edém v oblasti
nosa, opuch a drobnú ranku dolnej pery v pravom kútiku úst bez nutnosti ošetrenia. Keďže zranenia
poškodenej sú tak nepatrné, že poškodená nemusela (podľa záverov tohto odborného vyjadrenia)
absolvovať lekárske ošetrenie, odborné vyjadrenie žiadny mechanizmus vzniku poranení poškodenej

nepreferuje, no zároveň spôsob útoku obžalovaného, ako ho popísala poškodená, nevylučuje. Výpoveď
poškodenej podporuje výpoveď jej matky, ktorá potvrdila, že v predmetný deň videla na tvári poškodenej
zranenia, a to opuch. Zároveň aj všetci zúčastnení (svedkovia vypovedajúci v prospech obžalovaného,
ktorí sa viezli v aute potom ako poškodená mala byť napadnutá) navyše potvrdili, že poškodená,keď nasadli to motorového vozidla, sa im sťažovala, že bola obžalovaným zbitá. Hoci títo svedkovia
tvrdili, že nevideli na poškodenej žiadne známky napadnutia, tieto s veľkou pravdepodobnosťou, keďže
poškodenej boli spôsobené len nepatrné zranenia, vidieť ani nemohli. Poškodenej bol objektívne

pri vyšetrení zistený len opuch očnice, opuch nosa a drobná ranka na pere. Opuchy sa s veľkou
pravdepodobnosťou neobjavili ihneď po napadnutí, ale prejavili sa až s určitým odstupom času. Rovnako
aj drobnú ranku na pere poškodenej si títo svedkovia všimnúť vôbec nemuseli. Súd na základe
uvedených skutočností nemal pochybnosti o vine obžalovaného.
Tomu,ženásilnékonanieniejeobžalovanémuvzdialené,nasvedčujenielento,žebolvminulostiuznaný

za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ale dokonca bol odsúdený aj
za úmyselný trestný čin „Nebezpečné vyhrážanie“. Pre sklony obvineného k násilnému a agresívnemu
konaniu podporne nasvedčujú aj závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom M.. A. C., ktorý
vyhodnotil, že osobnosť obžalovaného nemá nerozvinuté vyššie city a empatu, je nezdržanlivá, s
vysokou pohotovosťou k impulzívnemu správaniu, je dráždivá a explozívna. Rovnako v inom trestnom
konaní znalcom M.. Q. K., znalecký úkon Č.. XX/XXXX zo dňa 27.12.2016, na ktorý je možné v

tomto trestnom konaní prihliadať ako na listinný dôkaz, bolo zaverované, obžalovaný má abnormne
štrukturovanú osobnosť, emočne labilnú, s rysmi nezdržanlivosti, imuplzivity, s disociálnymi črtami a
maladaptívnymi prejavmi.
Súd vyhodnotil aj obranu obžalovaného, podporenú výpoveďami svedkov E. O., B. M., K. K.Ž., O.
L. Q. C. M.. Žiadny z tých svedkov nebol priamo prítomný pri tom, ako mal obžalovaný poškodenú

napadnúť. Po napadnutí poškodenej boli okrem obžalovaného, ktorý len poprel, že poškodenú napadol
a vo veci nevypovedal, osobne prítomný pri poškodenej aj brat obžalovaného a kamarát obžalovaného
B. M.. Obaja ako bolo uvedené vyššie, potvrdili, že poškodená sa sťažovala, že ju obžalovaný napadol,
rovnako obaja potvrdili, že sa sťažovala na bolesť hlavy a nosa, čo korešponduje so zraneniami
zistenými ošetrením. Zároveň obaja potvrdili, že poškodená sa obžalovanému vyhrážala v tom zmysle,

že ešte uvidí, že ho udá na polícii, čo však žiadnym spôsobom nepodporuje obranu obžalovaného,
že obžalovanú nenapadol (práve naopak). Svedok E. O. tvrdil, že obžalovaný pravdepodobne oznámil
poškodenej, že chce byť s iným dievčaťom (priateľkou C.), preto bola poškodená na neho nahnevaná.
Skutočne väčšina svedkov priznala, že obžalovaný mal mať pomer s takouto osobou, čo práve mohlo
byť zdrojom konfliktu medzi poškodenou a obžalovaným. Poškodená naopak tvrdila, že príčinou ich

hádky mala byť žiarlivosť obžalovaného. Či už to bola žiarlivosť obžalovaného alebo hnev poškodenej,
je evidentné, že títo sa v aute hádali. Súd mal z výpovedí K. K. Q. O. L. preukázané, že obžalovaný,
K. K. Q. O. L. sa s poškodenou hádali (už) v čase, keď obžalovaný zavážal K. K. Q. O. L. domov.
Títo tvrdili, že na ňu kričali, aby obžalovanému nemykala s volantom, báli sa, že ich zabije. Poškodená
potvrdila, že sa s obžalovaným hádala, no za hádku začala pokladať až rozbroj medzi nimi, ktorý nastal

až v čase, keď sa vrátili k podniku A.. Súd má preukázané, že nielen obžalovaný (správy o jeho povesti
obžalovaného, znalecký posudok znala M.. A. C.), ale aj poškodená (správy o povesti poškodenej, ktorá
sa v minulosti dopustila opakovane priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, tým že vulgárnym
spôsobomnadávala,dokoncaajdvochúmyselnýchtrestnýchčinov,keďnamiesteverejnostiprístupnom
napadla maloleté tehotné dievča, ktorej sa pokúsila úmyselne ublížiť na zdraví) sú osoby konfliktné,

impulzívne. Práve takéto konfliktné správanie poškodenej, ktorá dokonca bola pod vplyvom alkoholu
(ako sama priznala), ktorý býva tzv. „spúšťačom“ agresívnych prejavov, je možným motívom napadnutia
poškodenej obžalovaným. Je potrebné dodať, že hoci pri porovnaní výpovedí svedkov E. O. Q. B. M.,
tieto neboli vo všetkých častiach zhodné (rozchádzali sa najmä v tom, kto, kde sedel, svedok E. O. tvrdil,
že poškodená fajčila medzitým ako si nasadli do auta a ako odišli ju zaviesť, čo svedok B. M. nepotvrdil

a B. M. tvrdil, že bol poškodenej zobrať bundu v podniku A., čo si zase svedok E. O. nepamätal, svedok
E. O. tvrdil, že poškodená až neskôr uvádzala, že mala byť obžalovaným napadnutá, kým svedok B.
M. tvrdil, že to uviedla ihneď, ako jej doniesol bundu), len pre tieto rozpory, keďže ako sami priznali
počas noci oslavovali Silvester a pili alkohol, ich súd nevyhodnotil ako pochybné. Tieto výpovede možno
pokladať za pochybné (vrátane výpovede K., O. L. Q. C. M.) preto, že osoby ktoré ich podali sú brat a

blízky kamaráti obžalovaného, pričom z týchto výpovedí je evidentné, že sa snažili vypovedať čo najviac
priaznivo pre obžalovaného (viedol riadny život, mal vzťah s pisateľkou C., ku ktorej sa správal slušne,
nikdy by ženu neudrel, riadne pracoval, športoval, nehádal sa a pod.) a poškodenú sa snažili vykresliť
v čo najhoršom svetle (správala sa ako šialená, pila, drogovala, chodila len po diskotékach, vyhrážala
sa iným a pod). Avšak tieto výpovede nie sú žiadnym spôsobom rozhodujúce pre posúdenie toho, či

sa skutku obžalovaný dopustil alebo nie, keďže ani jeden z týchto svedkov nebol priamym (očitým)
svedkom predmetnej udalosti a ani jedna výpoveď týchto svedkov nevyvracia to, že obžalovaný skutok
spáchal. To, že poškodená, napriek tomu, že ju obžalovaný mal napadnúť v aute, z auta nevystúpila, ale
naďalej v ňom zostala a ešte sa nechala zaviesť domov, mohlo byť zapríčinené tým, že už sa nemalaako inak domov dostať, nebývala blízko od podniku A., bola unavená, bolela ju hlava a mohla sa cítiť už
bezpečnejšie, keď nastúpili do auta brat obžalovaného a B. M..
Súd však musí uviesť, že výpoveď poškodenej taktiež nebola konzistentná. V porovnaní jej výpovede

zo dňa 11.04.2018 s výpoveďou z hlavného pojednávania sa vyskytli mnohé rozpory. Najpodstatnejšie
rozpory súd videl v tom, že poškodená najskôr tvrdila, že dôvodom jej napadnutia obžalovaným bola
jeho žiarlivosť, neskôr tvrdila, že nevie, čo bolo dôvodom jej napadnutia, no nakoniec potvrdila, že
žiarlivosť. Ďalej rozdielne vypovedala o užívaní drog, keď pred súdom tvrdila, ži sama vyskúšala drogu
pervitín, mala ju vyskúšať s obžalovaným, pričom pôvodne tvrdila, že žiadne drogy nikdy nebrala a

rovnako ani obžalovaného nikdy nevidela užívať drogy. Rozdiely sa objavili aj pri porovnaní výpovede
poškodenej s výpoveďou jej matky, keď svedkyňa tvrdila, že jej matka potom, ako videla jej zranenia,
sama ju zaviezla na ošetrenia a dokonca jej matka ju mala presvedčiť, aby podala trestné oznámenie na
obžalovaného. Matka poškodenej tieto tvrdenia poškodenej vyvrátila, uviedla, že všetko (vyšetrenie a
trestné oznámenie) si poškodená riešila sama, ona jej veci nerieši. Zároveň matka poškodenej nepriamo
potvrdila, že poškodená mala v minulosti problémy s drogami, no myslí si, že v súčasnosti ich nemá.

Hoci sa vyskytli vo výpovedi poškodenej (aj v porovnaní s výpoveďou jej matky) vyššie uvedené rozpory,
poškodená počas celého konania ohľadom napadnutia obžalovaným vypovedala rovnako. To, že pred
súdomvypovedalaodrogáchrozdielne,jemožnévysvetliťtým,žepoškodenásapravdepodobnesnažila
(asi pre stroskotaný vzťah, počas ktorého jej mal obžalovaný ublížiť a dokonca si nájsť inú priateľku)
obžalovanému ešte „priťažiť“. Takáto tendencia (ako aj tendencia zveličovať) je zjavná aj z jej iného

konania, keď napriek tomu, že utrpela skutočne ľahké zranenia, bola sama (nie na podnet matky) podať
na obžalovaného trestné oznámenie, dokonca sa mala liečiť z týchto zranení po dobu 21 dní, hoci jej
zranenia si nevyžadovali ani ošetrenie, nie to liečenie, dokonca tvrdila, že obžalovaný jej zlomil nos, čo
sa vôbec nepreukázalo. Napriek týmto nezrovnalostiam, je výpoveď poškodenej v jej podstatnej časti
použiteľná (teda v tej, že bola napadnutá obžalovaným) a táto spolu s ostatnými dôkazmi, ktoré (ako

už bolo uvedené) do seba vzájomne zapadajú, podporujú sa i dopĺňajú a utvárajú tak ucelenú reťaz
priamych aj nepriamych dôkazov. Nakoniec je potrebné ešte poukázať aj na časový sled udalostí zo
dňa 01.01.2018, kedy svedkovia (E. O., B. M.), ako aj sama poškodená potvrdili, že poškodenú ráno
vysadili pred domom, táto išla domov (to, že bola v ten deň doma a spala potvrdila matka poškodenej)
a táto bola ešte večer dňa 01.01.2018 na ošetrení (čo potvrdzujú lekárske správy). Lekári, ktorí vykonali

vyšetrenie poškodenej neuvádzali, že by bol nesúlad medzi prejavom týchto zranení, ak jej mali byť
spôsobené v čase okolo 06:00 hod. a boli vyšetrené približne po 15 hodinách, teda okolo 21 hodiny.
Je teda zrejmé, že tieto zranenia boli poškodenej spôsobené ráno dňa 01.01.2018 približne v čase ako
uvádzala poškodená a jedine obžalovaný (a jeho kamaráti) trávil čas s poškodenou, kým si táto nešla
domov ľahnúť.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok M.. Q. I., O.. a odborné vyjadrenie M.. O. W., v ktorých
obaja znalci riešili otázku rozsahu poranení poškodenej (a mechanizmus ich vzniku). Súd pri hodnotení
dôkazov mal za to, že závery odborného vyjadrenia znalca M.. O. W. sú presvedčivejšie a logickejšie z
nižšie uvedených dôvodov, a preto si súd tieto závery osvojil. Obaja znalci dospeli k totožnému záveru,
že všetky zranenia, ktoré poškodená utrpela, sú skutočne ľahké. Znalec M.. O. W. poukázal na to (a

aj súd zastáva tento názor), že hodnotiť sa môžu len tie poranenia, ktoré boli poškodenej objektívne
zistené. Znalec M.. O. W. za objektívne zistené pokladal len tieto poranenia - mierny opuch v oblasti
očnice vpravo, edém v oblasti nosa a opuch a drobnú ranku dolnej pery v pravom kútiku úst bez
nutnosti ošetrenia. Za objektívne zistené ich pokladal preto, že zanechali na tele poškodenej reálne
znaky poranenia. Poranenie hrudníka, ktoré malo byť zistené len na základe subjektívnych ťažkostí

poškodenej pri jej pohmatovom vyšetrení (bolesť bez akýchkoľvek objektívnych poranení ako krvná
zrazenina, opuch), nepokladal za objektívne zistené. Rovnako znalec M.. Q. I., O.. potvrdil, že toto
poranenie nezanechalo žiadny morfologický úkaz, a to konkrétne opuch, prípadne krvný výron. Toto
poranenie podľa neho vykazovalo len pocitovú a pohmatovú bolestivosť uvádzanú poškodenou, pričom
vo výpovedi pred súdom znalec M.. Q. I., O.. priznal, že toto zranenie poškodenej je skutočne sporné.

Záver znalca M.. O. W., že toto zranenie poškodenej nie je preukázané, sa súdu javí ako správny
aj preto, že jeho zistenie má vychádzať zo subjektívnych vyjadrení poškodenej, z konania ktorej je
zrejmá agravácia (dokonca aj znalec M.. Q. I., O.. pokladal za maximálnu dobu liečenia poškodenej
pri predpoklade, že utrpela všetky zranenia, uvedené v lekárskych správach maximálne dobu v trvaní
4-6 dní, pričom podľa záznamov sa mala poškodená liečiť až 21 dní). Ak poškodená dokázala liečenie

predĺžiť na dobu 21 dní, jej vyjadrenia, že ju niečo bolí rozhodne nemožno hodnotiť ako smerodajné.
Znalec M.. Q. I., O.. pri určení dĺžky času, počas ktorého obmedzovali zranenia poškodenú v bežnom
spôsobe života, vyhádzal práve z poranenia hrudníka a určil túto dobu na dobu 4-6 dní. Uviedol, že
pri rozsiahlejšom pomliaždení (rozsah nie je možné bližšie na základe dostupných a vyššie citovanýchlekárskych správ určiť), môže mať poškodený pocit, že sa nemôže zhlboka nadýchnuť, pri kašľaní,
kýchnutí a smiechu je bolesť zvýraznená. Pri stanovení tejto doby znalec M.. I. vychádzal z predpokladu,
že musí ísť o rozsiahlejšie pomliaždenie, no zároveň dodal, tento rozsah pomliaždenia v lekárskej správe

nie je neurčený. Súd takýto záver znalca, ktorý vychádza len z predpokladu a zo zranenia, ktorého ako
sám priznal, je skutočne sporné, nemohol akceptovať. Súd nakoniec pokladal záver znalca M.. O. W.,
ktorý vysvetlil, že diagnózy - spasmy paravertebrálneho svalstva v dolnom úseku C chrbtice a spasmy m.
trapezius obojstranne nemohla poškodená utrpieť pri úderoch tak slabej intenzity, že na tvári poškdenej
nezanechali takmer žiadne poranenia (a tieto sa neobjavili ani po 16 hodinách) za logický. Tento uviedol,

že tieto poranenia môžu nastať po veľmi silných úderoch do oblasti hlavy, alebo pri prudkých pohyboch
v oblasti krku (ako napr. pri dopravných nehodách), avšak po prudkom náraze alebo údere, ktorý by
spôsobil posttraumatický spasmus musí ostať objektívny znak pôsobenia násilia, čo v danom prípade
nie je. Spasmus svalstva v takomto prípade nie je symetrický a už vôbec nie je spojený so spasmom
trapézoveho svalstva. Znalec M.. O. W. zároveň vysvetlil, že tieto zranenia, ak ich už zistil lekár, môžu
mať iný pôvod, teda že sú výsledkom chronického dráždenia a výsledkom dlhodobo pôsobiacich zmien

rôzneho charakteru, nie však akútnej traumy. Znalec M.. I. k uvedeným diagnózam uviedol, že tieto
pokladal, keďže sú uvedené v lekárskej správe, za objektívne zistené a nezaoberal sa tým, či môžu
byť spôsobené násilím, ktoré malo pôsobiť na poškodenú (teda údermi malej intenzity). Pre súd sú
podstatné len tie zranenia, ktoré mala poškodená preukázateľne utrpieť dňa 01.01.2018, preto si súd
ani v tejto časti záver znalca M.. I. nemohol osvojiť. Súd mal za to, ako konštatoval znalec M.. O. W.

(a z časti aj M.. I.), že tie zranenia, ktoré poškodená dňa 01.01.2018 objektívne utrpela, - mierny opuch
v oblasti očnice vpravo, a opuch a drobnú ranku dolnej pery v pravom kútiku úst, sú zranenia, ktoré
nebolo potrebné lekársky ošetriť. Čo sa týka poranenia - edém v oblasti nosa, k tomuto znalec nevedel
zaujať stanovisko, pretože ho pokladal za zranenie nešpecifikované, no ustálil, že všetky tieto poranenia
sú skutočne ľahké. Tieto podľa jeho záveru mohli byť spôsobené akýmkoľvek spôsobom, z ich popisu

sa nedá stanoviť konkrétny mechanizmus ich vzniku, no pripustil, že mohli byť spôsobené aj úderom
obžalovaného. Čo sa týka záverov znalcov, ktorí sa vyjadrovali, či mohol obžalovaný zasiahnuť z pozície
akosedelvinteriérimotorovéhovozidlapoškodenú,ktorourukou,anaktorémiesto,natietoneprihliadal,
tieto sa týkajú skutočností, na ktorých zodpovedanie nie sú potrebné osobitné odborné znalosti týchto
znalcov (lekárov), a najmä ktoré si súd vedel sám vyriešiť. Podľa záveru súdu, obžalovaná mohol pri

vytočení poškodenej, tejto spôsobiť predmetné zranenia tak pravou ako aj ľavou rukou.
Na obžalovaného bola podaná obžaloba pre prečin výtržníctva podľa 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v
súbehu s prečinom ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 156 ods. 1 Tr. zák. Čo
sa týka právnej kvalifikácie žalovaného skutku ako prečinu výtržníctva podľa 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. s touto súd nesúhlasil. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k napadnutiu poškodenej

malo dôjsť dňa 01.01.2018, niekedy v čase medzi 06:00 až 07:00 hod. na parkovisku v osobnom
motorovom vozidle. Súd mal ďalej preukázané, že pri napadnutí poškodenej nebola prítomná žiadna
osoba. Zároveň z listiny (č.l. 1202) mal súd preukázané, že v M. dňa 01.01.2018 slnko vychádzalo
o 07:38 hod. Prečinu výtržníctva podľa 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa dopustí ten, kto sa dopustí
slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti

najmä tým, že napadne iného. Miestom prístupným verejnosti sa pritom rozumie každé miesto, kam
má prístup široký okruh ľudí individuálne neurčených, a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí. Teda
hrubú neslušnosť alebo výtržnosť majú možnosť postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia
byť prítomní. Prístupnosťou sa rozumie možnosť vidieť a počuť prejav páchateľa, aj keď miesto činu
nie je priamo prístupné verejnosti (napr. nachádza sa za plotom, ohradou a pod.). Takým miestom však

nie sú súkromné priestory, teda priestory bytu, priestory v obytnom dome, kancelária a pod. a to aj v
prípade, ak páchanú hrubú neslušnosť alebo výtržnosť je možné vidieť z tohto priestoru prístupného
verejnosti, napr. cez (dokonca aj otvorené) okno. Vychádzajúc z ustáleného priebehu skutku, tento mal
byť spáchaný v motorovom vozidle R. C. (keďže skutok mal byť spáchaný zimné ráno, je dôvodné
predpokladať, že otvorené okná na vozidle neboli). Interiér motorového vozidla, nie je miesto verejnosti

prístupné, no motorové vozidlo sa nachádzalo na mieste verejnosti prístupnom (parkovisko za podnikom
A.). Tu však je potrebné poukázať, že do interiéru vozidla (z miesta verejnosti prístupného), je či už cez
čelné alebo bočné sklá len sťažka dobre vidieť, pričom dobre vidieť do tohto interiéru je len vtedy, keď
osoba (pozorovateľ) pristúpi k autu a svoj pohľadom na interiér vozidla priamo zameria. Zároveň musí
byť dobrá viditeľnosť, nie noc. Prejav páchateľa nachádzajúceho sa vo vozidle, aj sú na ňom zavreté

okná, rozhodne počuť nie je. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, keďže skutok mal byť spáchaný v
čase, kedy ešte slnko nevyšlo (dokonca podľa výpovede poškodenej okolo 06:00 hod., teda viac ako
hodina a pol pred východom slnka), interiér vozidla v žiadnom prípade, keďže doň nebolo zreteľnevidieť, nemožno pokladať za miesto verejnosti prístupné. Preto súd konštatuje, že týmto skutkom nebola
naplnená objektívna stránka prečinu výtržníctva podľa 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Čo sa týka právnej kvalifikácie žalovaného skutku (okrem prečinu výtržníctva) aj ako prečinu ublíženia

na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 156 ods. 1 Tr. zák., ani s touto
právnou kvalifikáciou sa súd nestotožnil. Podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., pokus trestného činu je konanie,
ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať
trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu. Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zák. sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví. Podľa § 123 ods. 2 Tr. zák., ublížením na zdraví

sa rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie
alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného,
pričom pod pojmom nie na krátky čas sa rozumie doba okolo 7 dní. Znalec M.. O. W. v odbornom
vyjadrení, ku ktorého záverom (ako vyššie vysvetlil) sa súd priklonil, vyhodnotil ako objektívne zistené
porania poškodenej len mierny opuch v oblasti očnice vpravo, edém v oblasti nosa a opuch a drobnú
ranku dolnej pery v pravom kútiku úst. Ďalej tento vyhodnotil, že poranenia boli spôsobené násilím

len nízkej intenzity, poranenia sú malé až nepatrné a nevyžadujú si lekárske ošetrenie a liečenie. Hoci
útok obžalovaného poškodená opísala tak, že tento ju udrel niekoľkými údermi rukou zovretou v päsť,
takétoúdery,hociajsmerovalinahlavupoškodenej,nemožnobezvyhodnoteniaďalšíchokolností,ihneď
pokladať za pokus prečinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 156 ods. 1 Tr. zák.
Znalec M.. O. W. vzhľadom na neurčitosť a zanedbateľnosť zranení poškodenej nevedel stanoviť ani

približný mechanizmus ich vzniku (podľa vyjadrenia znalca mohli byť spôsobené akýmkoľvek spôsobom,
teda aj takým, ako uviedla poškodená). V danom prípade je možné pripustiť aj variantu, že tieto zranenia
bolipoškodenejspôsobenéúdermiobžalovanéhootvorenoudlaňou(tútovariantunemožnoúplnevylúčiť
vzhľadom na vyššie uvedenú tendenciu poškodenej zveličovať), kedy by vôbec nebolo na mieste
uvažovať o tom, že bol prečin pokusu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 156 ods.

1 Tr. zák. spáchaný. Ak by aj obžalovaný vedome chcel poškodenej niekoľkými údermi do hlavy rukou
zovretou v päsť ublížiť na zdraví, vzhľadom na aplikáciu § 10 ods. 2 Tr. zák. (materiálny korektív), nebolo
by možné toto jeho konanie, kvôli nepatrným následkom trestného činu, vyhodnotiť ako prečin pokusu
ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 156 ods. 1 Tr. zák. Pri správnom posudzovaní
konania obžalovaného, ktorým útočil proti zdraviu iného, nemožno vychádzať len z toho, akú ujmu na

zdravípoškodenejtýmtoútokomspôsobil,aletrebaprihliadaťajnaokolnosti,zaakýchsaútokuskutočnil
a aké nebezpečenstvo napadnutej z útoku hrozilo. Znalec M.. O. W. v záveroch odborného vyjadrenia
vyhodnotil, že poškodenej z konania obžalovaného žiadne nebezpečenstvo nehrozilo. Tu je potrebné
poukázať, že obžalovaný, ako sám potvrdil (a aj ďalší svedkovia) v minulosti sa intenzívne venoval
tzv. zápaseniu v klietke. Podľa názoru súdu práve takáto osoba vie rozpoznať intenzitu svojich úderov,

vie aký následok môže svojimi údermi inej osobe spôsobiť, a teda vie, aký úder je potrebné osobe
„zasadiť“, aby ak chce, ublížil jej na zdraví. Hoci obžalovaný úmyselne napadol poškodenú, jeho úmysel
nesmeroval aj k spôsobeniu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. (teda chýba subjektívna
stránka trestného činu). O to skôr, ak poškodená priznala, že obžalovanému v motorovom vozidle
nebránila žiadna prekážka v tom, aby ju zasiahol svojimi údermi, a taktiež nič mu nebránilo v útoku na

poškodenú pokračovať a prečin dokonať. Ak by teda chcel obžalovaný poškodenej ublížiť na zdraví,
podľa názoru súdu by jej ublížil. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd nemohol konanie obžalovaného
kvalifikovať ani ako prečin blíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Tr. zák.
Keďže žalovaný skutok z vyššie uvedených dôvodov, súd nevyhodnotil ako pre prečin výtržníctva podľa

364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a ani ako prečin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1,
§ 156 ods. 1 Tr. zák., no tento skutok by mohol byť priestupkom, súd predmetnú trestnú vec postúpil
Okresnému úradu M. na prejednanie a rozhodnutie.

Poučenie:

Proti uzneseniu môže prokurátor podať na Okresnom súde Martin sťažnosť, a to v lehote troch

pracovných dní odo dňa jeho oznámenia. Sťažnosť má odkladný účinok.