Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 25, 2021

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/34/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309202457
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2021:2309202457.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej

veci žalobkyne: P. P., A.. XX. XX. XXXX, W. M. X. Č.. XXX, zastúpená opatrovníčkou pre konanie: W.
F., A.. X.XX.XXXX, W. Š.-Q., C.. O. XXXX/X, proti žalovaným: 1./. O. S., A.. X.X.XXXX, W. S., F.. O.
XXX/XX, X./. Y. W., A.. XX.XX.XXXX, C.A., A.Q. XXA obe právne zastúpené advokátom: JUDr. Ladislav
Magyerka, so sídlom Nové Zámky, Ernestova bašta č. 2 a X./. X. E., A.. XX.X.XXXX, W. L., A. T. XXX/XX,
právne zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Haládik, so sídlom Galanta, Clementisove sady č. 1616,
o určenie neplatnosti dohody a o určenie nájomcu bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému v 3.rade priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Súd žalovaným v 1. a 2.rade právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa návrhom zo dňa 2.3.2009 žiadala aby súd určil, že dohoda o prevode členských práv
a povinností k družstevnému bytu Č.. XX, Q. Č.. XX A. X. F. W. T. X..Č.. XXXX, A. M. J. Q. Š.,
O. U. Q. A. D. Č.. XXXX pre kat. úz. Š., uzavretá medzi žalobkyňou a pôvodným žalovaným v 1/
rade - P. H. T. XX.X.XXXX je neplatná. Žalobkyňa ďalej žiadala aby súd určil, že ona je výlučným

nájomcom špecifikovaného družstevného bytu a výlučnou členkou Stavebného bytového družstva Šaľa.
Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tak, že v roku 2003 jej vznikol voči Stavebnému bytovému družstvu
Šaľa nedoplatok na úhradách spojených s užívaním bytu vo výške 2 323,57 Eur. Vzhľadom na svoju
finančnú situáciu nemohla žalobkyňa úhradu dlhu riešiť formou bankovej pôžičky. Žalobkyňa bola P.
X. skontaktovaná s pôvodným žalovaným v 1/ rade s ktorým sa ústne dohodli, že on vyrovná jej dlh
voči stavebnému bytovému družstvu. Dňa 11.2.2004 sa žalobkyňa spolu so svojim synom dostavila k
notárovi, kde podpísala dve zmluvy a to nájomnú zmluvu a zmluvu, na základe ktorej jej a jej synovi

pôvodný žalovaný v 1/ rade požičal sumu 2 323,57 Eur, pričom v uvedenej zmluve sa zaviazali vrátiť
sumu 9 460,27 Eur. Táto zmluva obsahovala zároveň ustanovenie, že sa na dobu jedného roka na
pôvodného žalovaného v 1/ rade prevedú členské práva k bytu, ktorého výlučnou nájomníčkou bola
žalobkyňa. Na základe dohody s pôvodným žalovaným v 1/ rade sa žalobkyňa domnievala, že po vrátení
peňazí pôvodnému žalovanému v 1/ rade jej budú členské práva prevedené späť, preto dňa 11.2.2004
uzatvorila s pôvodným žalovaným v 1/ rade dohodu o prevode členských práv a povinností k bytu. V
nadväznosti na to bola uzatvorená nájomná zmluva k uvedenému bytu medzi pôvodným žalovaným

v 1/ rade a stavebným bytovým družstvom. Toho istého dňa taktiež žalobkyňa uzatvorila s pôvodným
žalovaným v 1/ rade podnájomnú zmluvu, v zmysle ktorej mala predmetný byt užívať do 11.8.2005.
Po tejto lehote začal pôvodný žalovaný v 1/ rade požadovať vrátenie finančnej čiastky 9 460,27 Eur
a takisto žalobkyňu vyzval na vysťahovanie z bytu. Dňa 11.8.2005 pritom došlo k uzatvoreniu ďalšejdohody o prevode členských práv a povinností k bytu, na základe ktorej boli členské práva prevedené na
žalovaného v 3/ rade a bola s nim taktiež uzatvorená nájomná zmluva zo strany stavebného bytového
družstva. Hlavnými dôvodmi, ktoré žalobkyňa uvádzala a z ktorých malo vyplývať, že dohoda o prevode

členských práv a povinností k družstevnému bytu č. XX mala byť neplatná malo byť to, že tento právny
úkon mal byť urobený v rozpore s dobrými mravmi, pričom rozpor s dobrými mravmi mal vyplývať z
toho, že mala byť zneužitá jej zlá finančná situácia, mala byť zneužitá aj tá skutočnosť, že žalobkyňa
podľa jej tvrdenia nedostatočne ovláda slovenský jazyk a taktiež poskytnutá pôžička mala byť v zjavnom
nepomere s hodnotou prevádzaného členského podielu v bytovom družstve. Ďalším z dôvodov malo

byť to, že žalobkyňa nemala byť spôsobilá v čase uzatvárania právneho úkonu v dôsledku duševnej
poruchy, ktorou vtedy trpela.

2. Pôvodný žalovaný v 1/ rade - P. H. s návrhom nesúhlasil a tvrdil, že žalobkyni a jej synovi poskytol
formou pôžičky celkovo sumu 8 962,36 Eur, pričom časť poskytol tak, že stavebnému družstvu vyplatil
dlh žalobkyne v sume 2 323,57 Eur sumu 2 987,45 Eur pôvodný žalovaný v 1/ rade v priebehu 15.-

tich mesiacov uhradil za réžiu bytu, nakoľko žalobkyňa nemala na to finančné prostriedky a odovzdal
žalobkyni a jej synovi sumu 3 651,33 Eur. Podľa tvrdenia pôvodného žalovaného v 1/ rade mu voči
žalobkyni vznikla ďalšia pohľadávka, keď po uplynutí 15.-tich mesiacov počas ktorých platil náklady
spojené s užívaním bytu žalobkyňa byt ďalej obývala, avšak neuhrádzala náklady spojené s jeho
užívaním. Uvedený dlh žalobkyne bol podľa pôvodného žalovaného v 1/ rade v celkovej výške 497,91

Eur. Nakoľko žalobkyňa pôvodnému žalovanému v 1/ rade nič z poskytnutých finančných prostriedkov
nevrátila, pôvodný žalovaný v 1/ rade byt formou prevodu členských práv previedol na žalovaného v
3/ rade.

3. Žalovaný v 3/ rade s návrhom taktiež nesúhlasil, uviedol, že s ňou nikdy nebol v žiadnom právnom

vzťahu a byt nadobudol na základe dohody o prevode členských práv k bytu od pôvodného žalovaného
v 1/ rade. Žalovaný v 3/ rade taktiež poukázal na účelovosť tvrdení žalobkyne ako aj na tú skutočnosť,
že svoje práva si na súde uplatnila s odstupom 4 rokov od obdobia, čo predmetný byt neužíva.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov W. F., B. H., P. O., P.A.

X., G. O., X. S. Q. Q. Q. N. P.. G. X. a oboznámil sa s jeho znalecký posudkom č. XX/XXXX, rovnako ako
s obsahom znaleckého posudku, ktorý vo veci vypracoval znalec MUDr. Mário Straka pod č. X/XXXX.
Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Na základe Rozhodnutia Štátneho notárstva v Galante č.k. T. XXXX/XX N. T. XX.X.XXXX sa stala

žalobkyňa výlučnou užívateľkou družstevného bytu č. XX, Q. Č.. XX A. X. F. W. T. X..Č.. XXXX, A. M.
J. Q. Š., O. U. Q. A. D. Č.. XXXX F. O.. Ú.. Š.,

6.Vroku2003vznikolžalobkyninedoplatoknaslužbáchspojenýchsužívanímbytuvsume2323,58Eur.
Nakoľkosifinančnéprostriedkynevedelazadovážiťinýmspôsobomuzavreladňa11.2.2004spôvodným

žalovaným v 1/ rade Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej pôvodný žalobca v 1/ rade mal zapožičať
finančnúčiastku2323,57Eur,pričomonasamuzaviazalaspoločnesosvojimsynomvrátiť9460,27Eur.
Zároveň sa zaviazala, že na dobu jedného roka kedy mala byť pôžička splatná prevedie na pôvodného
žalovaného v 1/ rade členské práva k predmetnému bytu. K tomuto došlo v rovnaký deň, kedy na
Stavebnom bytovom družstve Šaľa došlo pred svedkyňou H. k uzatvoreniu dohody o prevode členských

práv a povinností k predmetnému bytu, na základe ktorej došlo k prevodu členských práv a povinností
zo žalobkyne na pôvodného žalovaného v 1/ rade, s ktorým bola taktiež uzavretá zo strany stavebného
bytového družstva nájomná zmluva. Žalobkyňa byt naďalej užívala a to na základe Podnájomnej zmluvy
zo dňa 11.2.2004, ktorá bola uzavretá na dobu určitú do 11.8.2005. Po uplynutí tejto doby pôvodný
žalovaný v 1/ rade žiadal od žalobkyne vrátenie pôžičky a vypratanie predmetného bytu. V ten istý deň

však medzi pôvodným žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 3/ rade došlo k uzavretiu dohody o prevode
členských práv a povinností k predmetnému bytu, pričom so žalovaným v 3/ rade bola taktiež uzavretá
nájomná zmluva. Žalobkyňa naďalej však v byte fyzicky zotrvala, podľa jej tvrdenia riadne uhrádzala
žalovanému v 3/ rade nájomné, tento ju však po niekoľkých mesiacoch z bytu vysťahoval.

7. V priebehu konania pôvodný žalovaný v 1/ rade P. H. zomrel, pričom dedičské konanie bolo ukončené
vydaním uznesenia č. k. XXD/XX/XXXX-XXX, N. T. XX.X.XXXX. Na základe tejto skutočnosti súd v
konaní pokračoval s dedičkami po pôvodne žalovanom v 1/ rade a to O. S. ako žalovanou v 1/ rade aY. W., ako žalovanou v 2/ rade, pričom pôvodne žalovaný označený ako žalovaný v 2/ rade v konaní
ďalej vystupoval ako žalovaný v 3/ rade.

8. Z výsluchu svedkyne W. F., ktorá potvrdila, že mala vedomosť o tom, že pôvodný žalovaný v 1/
rade mienil žalobkyňu z bytu vysťahovať, pôvodného žalovaného v 1/ rade sa pýtala na skutočnosť, či
poskytol žalobkyni aj iné finančné prostriedky než tie, ktorými vyrovnal jej dlh voči stavebnému bytovému
družstvu, na čo jej pôvodný žalovaný v 1/ rade uviedol, že žiadne iné prostriedky jej nedal. Z výpovede
svedkyne súd ďalej nezistil iné, pre vec podstatné skutočnosti.

9. Z výpovede svedkyne B. H., ktorá je zamestnankyňa Stavebného bytového družstva Šaľa súd zistil,
že sa k nej dostavila žalobkyňa s pôvodným žalovaným v 1/ rade. Ona im vystavila potvrdenie o tom, aké
sú na byte nedoplatky na službách spojených s užívaním bytu a aké sú poplatky spojené s prevodom
členských práv. Žalobkyňa s pôvodným žalovaným v 1/ rade na to odišli, zatiaľ ona pripravila všetky
podstatné písomnosti. Pred podpisom sa svedkyňa ako uviedla vždy účastníkov pýta, či vedia, čo

podpisujú a či to podpisujú dobrovoľne. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, čím sa celý prevod práv
a povinností k bytu skončil. Svedkyňa potvrdila, že so žalobkyňou komunikovala po slovensky, pričom
nemala dojem, že by jej táto nerozumela. Po predložení dohode o prevode členských práv a povinností
sajejvyslovenespýtala,čivie,čopodpisuje,načožalobkyňadohodudobrovoľnepodpísala.Spôsobilosť
žalobkyne na podpísanie dohody svedkyňa overila na základe predloženého občianskeho preukazu.

Svedkyňa potvrdila, že so žalobkyňou aj v iných prípadoch komunikovala po slovensky.

10. Z výpovede svedka G. O. - brata žalobkyne svedok potvrdil, že so synom žalobkyne niesol
žalovanému v 3/ rade finančnú čiastku 497,91 Eur z titulu nedoplatkov, nakoľko žalobkyňa užívala byt
už v čase, keď bol jeho výlučným nájomcom žalovaný v 3/ rade.

11. Z výpovede svedka P. O. s ktorým žalobkyňa žije v druhovskom pomere súd zistil, že pôvodného
žalovaného v 1/ rade so žalobkyňou skontaktoval P. X.. Svedok potvrdil, že žalovanému v 3/ rade boli
odovzdané nejaké peniaze. Z bytu žalovaný v 3/ rade žalobkyňu vysťahoval v čase, keď bol svedok v
ústavnej liečbe.

12. Z výpovede svedka P. X. súd zistil, že tento kontaktoval pôvodného žalovaného v 1/ rade a
žalobkyňu, ich rozhovoru sa nezúčastnil a viac sa do celej záležitosti nestaral. Svedok ďalej uviedol, že
on žalovanému v 3/ rade dal typ na to, že predmetný byt, ktorého výlučnou nájomníčkou bola pôvodne
žalobkyňa je na predaj a žalovaný v 3/ rade mal záujem vyriešiť si svoju bytovú otázku.

13. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vo veci vypracoval MUDr. Igor Solan, znalec z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatrie súd zistil, že žalobkyňa v čase podpisu dohody o prevode
členských práv a povinností o prevode k predmetnému bytu t.j. k dňu 1.2.2004 trpela duševnou poruchou
- periodickou depresívnou poruchou, v dôsledku čoho bola neschopná a nespôsobilá na uzavretí

takéhotoúkonu.Duševnáporucha,ktoroužalobkyňatrpelavrozhodnomčaseminimalizovalaschopnosť
ovládaciu a rozpoznávaciu až na úroveň ich praktického vymiznutia. V dôsledku toho žalobkyňa
nevedela posúdiť v plnom rozsahu následky svojho konania, v dôsledku čoho sa nevedela správne
rozhodovať. Diagnosticky znalec prípad žalobkyne uzavrel tak, že táto trpí periodickou depresívnou
poruchou so somatickými príznakmi, histrónskou poruchou osobnosti, disociatívnou poruchou a

mentálnou subnormou.

14. Na záveroch znaleckého posudku znalec zotrval aj pri svojej výpovedi, uviedol, že pri vyšetrení
žalobkyne vykonal špeciálny MMSE test, v ktorom žalobkyňa dosiahla výsledky takmer pri spodnej
hranici, čím bola preukázaná jej mentálna subnorma, ktorá výrazne ovplyvnila jej schopnosť chápať

význam konania, rozpoznávacia zložka je u žalobkyne taktiež ovplyvnená aj periodickou depresívnou
poruchou. Podľa znalca stav u žalobkyne v roku 2004 určite nebol tak vážny ako tomu je v súčasnosti,
avšak v psychiatrickej starostlivosti je žalobkyňa od roku 1998 a to s recidivujúcou depresívnou
poruchou, pričom v tom čase bola hospitalizovaná pre samovražedný pokus a odvtedy sa nachádza v
ambulantnejstarostlivostiMUDr.BečáravŠali.Jednoznačnosťsvojichzáverovvsvojomposudkuznalec

odôvodnil obsahom zdravotníckej dokumentácie, správ z jej hospitalizácií, pričom prvá prebehla v roku
2002. Všade je konštatovaná stredne ťažká periodická depresívna porucha, ktorá podľa znalca sama
odôvodňuje konštatovanie o výraznom potlačení uvedomovacej zložky. Znalec pripustil, že periodická
depresívna porucha je duševným ochorením, ktoré má svoje lepšie a horšie obdobia, od ktorých závisí,aký je rozsah uvedomovacej zložky, avšak u žalobkyne boli konštatované aj iné duševné poruchy v jej
pamäťovej oblasti.

15. Súd vo veci aj na základe formulovaných záverov súdu II. inštancie za účelom jednoznačného
stanovenia právnej spôsobilosti žalobkyne na návrh strán sporu ustanovil vo veci nového znalca za
účelom posúdenia duševného stavu žalobkyne v čase uzatvárania napadnutého právneho úkonu, teda
ku dňu 11.2.2004. Na základe toho bol vo veci vypracovaný MUDr. Máriom Strakom, znalcom z odboru
zdravotníctva, odvetvie psychiatria Znalecký posudok č. X/XXXX, pričom znalec v rámci skúmania

dospel k názoru, že pôvodný Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom MUDr. Igorom
Solanom nie je správny a to z dôvodu, že prítomné duševné ochorenia zistené u žalobkyne a ich
stupeň, ktoré boli diagnostikované ku dňu 11.2.2004 nezakladajú relevantné medicínske dôvody, na
základe ktorých by bolo možné konštatovať, že žalobkyňa nebola dňa 11.2.2004 schopná pochopiť čo
podpisuje. Znalec taktiež dospel k názoru, že duševný stav žalobkyne sa začal zhoršovať až následne
po podpísaní predmetného právneho úkonu a taktiež systematická psychiatrická liečba sa u žalobkyne

začala až následne, po negatívnych následkoch podpísania napadnutého právneho úkonu. V rámci
odpovedi na položenú otázku znalec jednoznačne vylúčil, že diagnózy prítomné u žalobkyne v období
podpísania právneho úkonu mohli zakladať stav, kedy by z hľadiska psychiatrického nebola spôsobilá k
vykonaniu napadnutého právneho úkonu. Znalec teda jednoznačne formuloval záver svojho skúmania
tak, že žalobkyňa bola ku dňu 11.2.2004 spôsobilá vykonať napadnutý právny úkon a teda bola schopná

si uvedomiť jeho obsah ako aj jeho následky.

16. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. V danom prípade je súd toho názoru, že žalobkyňa svojou žalobou ktorej petit formulovala do
dvoch výrokov žiada jednak to, aby súd určil neplatnosť právneho úkonu a to dohody o prevode
členských práv a povinností k družstevného bytu a jednak druhým petitom žiada určiť, že žalobkyňa je
nájomcom špecifikovaného družstevného bytu. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia

dospel súd k jednoznačnému názoru, že na určení neplatnosti právneho úkonu - teda dohody o prevode
členských práv a povinností k špecifikovanému družstevnému bytu nie je naliehavý právny záujem,
pretože aj prípadné vyhovenie tomuto petitu nie je spôsobilé samo osebe privodiť zmenu právneho
stavu žalobkyne a teda takto formulovaný petit nie je ani efektívnym prostriedkom nápravy právneho
stavu žalobkyne. Z uvedeného dôvodu teda bolo potrebné žalobu v časti prvého formulovaného petitu

o určení neplatnosti právneho úkonu zamietnuť, pretože samotné dokazovanie smerujúce k posúdeniu
platnosti napadnutého právneho úkonu už je obsiahnuté v rámci riešenia prejudicionálnej otázky aj v
rozhodovacom procese o druhom formulovanom petite o určenie, že žalobkyňa je naďalej nájomkyňou
špecifikovaného družstevného bytu.

18. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon pokiaľ ten, kto ho urobil nemá
spôsobilosť na právne úkony.

19. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v

duševnej poruche, ktorá ju robí pre tento právny úkon neschopnou.

20. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynul záver, že žalobkyňa v čase uzatvárania napadnutého
právneho úkonu teda ku dňu 11.2.2004 bola spôsobilá na takýto právny úkon opätovným znaleckým
dokazovaním a to znalcom MUDr. Máriom Strakom v jeho Znaleckom posudku č. X/XXXX bolo

jednoznačne vylúčené, že v čase uzatvárania právneho úkonu mohli psychiatrické diagnózy prítomné u
žalobkyne obmedziť jej spôsobilosť k takémuto právnemu úkonu a to svojim dopadom na rozpoznávaciu
a vôľovú zložku žalobkyne. Znalec v svojom znaleckom posudku logickým a jednoznačným spôsobom
zdôvodnil, prečo podľa neho bol pôvodný znalecký posudok vyhotovený vo veci správny, pričom súd sa
s touto jeho argumentáciou, ktorá jednoznačným a logickým spôsobom odôvodnila závery, ku ktorým

znalec dospel a aj sa súd stotožnil. Na základe uvedeného teda bolo potrebné skonštatovať, že
obmedzeniaprávnejspôsobilostikudňu11.2.2004užalobkynenebolopreukázané,tedatentouvádzaný
dôvod neplatnosti právneho úkonu nebol žalobkyňou v konaní preukázaný.21. Čo sa týka ostatných uvádzaných dôvodov, teda najmä rozporu s dobrými mravmi z dôvodu zjavného
nepomeru medzi poskytnutou výškou pôžičky a hodnotou členského podielu v bytovom družstve ako aj
zneužitímskutočnosti,žežalobkyňavnedostatočnejmiereovládalaslovenskýjazyk,tietoboližalovanou

stranou jednoznačne rozporované a popreté, pričom žalobkyňa v rámci dokazovania po popretí ňou
tvrdených skutočností neprodukovala žiadne dôkazy za účelom ich preukázania. Teda súd bol aj pri
týchto ďalších dôvodoch nútený konštatovať, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Súd teda
po vyhodnotení dokazovania jednoznačne dospel k názoru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala a
nepodložila dostatočnými dôkazmi ňou tvrdené skutočnosti a teda musel pristúpiť k zamietnutiu žaloby

ako celku.

22. Súd takto vo veci rozhodol na základe dôkazov navrhnutých účastníkmi. Samostatne žiadne
dokazovanie vo veci nevykonával a neinicioval a to jednak vzhľadom na tú skutočnosť, že vykonanie
ďalšieho dokazovania vo veci nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ako také a jednak aj s
prihliadnutím na zásadu rovnosti strán účastníkov konania ako aj na právo účastníkov na spravodlivé

a nestranné prejednanie veci.

23. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd žalobcovi ako procesne úspešnej strane v spore priznal plnú náhradu
trov konania.

24. Na základe vyššie uvedeného zákonného ustanovenia súd žalovanému v 3/ rade priznal právo na
náhradu trov konania v plnej výške a to z toho dôvodu, že žalovaný v 3/ rade mal vo veci plný úspech,
pričom v konaní bol aktívny, produkoval dôkazy na obranu svojho práva, preto súd tieto trovy považoval
za vynaložené účelne.

25. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

26. Na základe tohto zákonného ustanovenia súd žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania
nepriznal a to z dôvodu, že žalovaná v 1/ a 2/ rade aj keď zastúpené právnym zástupcom boli v konaní

pasívne, neprodukovali žiadne dôkazy, teda svojim postupom neprispeli k rozhodnutiu vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať

návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.