Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. máj 2021

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 6Pc/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320204819
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2021:4320204819.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou v právnej veci navrhovateľky:

X., v konaní právne zastúpená advokátom JUDr. Imrichom Hraškom, so sídlom Mlynská 2, Levice,
proti manželovi: I., v konaní právne zastúpený advokátkou JUDr. Miroslavou Zacharovou, so sídlom Zd.
Nejedlého 26, Levice, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo X. a I. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v G., zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu G., vo zväzku Z.., ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX r o z v á d z a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 25.9.2020 domáhala rozvodu manželstva. Ako uviedla, dňa

8.4.1989 uzavreli manželstvo, z ktorého pochádzajú dve už plnoleté dcéry, B. a B. Manželstvo uzavreli
približne po ročnej známosti. K narušeniu vzťahov dochádzalo postupne, a to rozdielnosťou pováh,
názorov na spôsob života a finančné hospodárenie, častým hádkam a výčitkám. O návrhu na rozvod
pritom uvažovala niekoľkokrát.

2. Manžel v mailovom vyjadrení zo dňa 5.3.2021 s podaným návrhom nesúhlasil, nevidí dôvod k
správaniu navrhovateľky. je síce veľa toho, čo nechápe, že netreba dodržiavať zákon o rodine a že

porušovanie zákona o rodine je beztrestné...

3. Na pojednávaní súd vypočul účastníkov a vykonaným odkazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 8.4.1989 v Piešťanoch. Navrhovateľka zotrvala na písomnom
návrhu. Vypovedala, že vážnejšie problémy sa u nich začali asi 2-3 roky po narodení druhej dcéry.
Dochádzalo medzi manželmi k častým hádkam, či už na finančné hospodárenie alebo na spôsob života.

Tieto hádky často prerastali do kriku a zvyšovaniu hlasu zo strany manžela. Pre manželku to už začínalo
byť neznesiteľné, mávala z toho doslova traumatické stavy, dodnes sa zľakne, keď pri nej niekto zakričí.
Tieto hádky spôsobili aj citové ochladenie k manželovi, v súčasnosti už k nemu necíti nič. Dcéry sú už
plnoleté a nebývajú už v ich domácnosti. Manželka prvý krát o rozvode rozmýšľala už pred 17 rokmi,
ale vždy sa snažila manželstvo udržať. Znovu vážne nad tým rozmýšľala už pred rokom, kedy chcela zo
spoločnej domácnosti odísť, nakoniec to urobila v septembri 2020 deň po podaní tohto návrhu, doslova
utiekla. Odvtedy s manželom spoločne nehospodária, intímne spolužitie prerušili asi mesiac pred jej

odchodom. Síce intímne žili, ale brala to skôr ako nejaké splnenie si manželskej povinnosti alebo snahu
vyhnúť sa hádkam a výčitkám. V súčasnosti manželka býva sama v podnájme. Manžel sa samozrejme
snažil presvedčiť ju, aby sa vrátila aj osobne, aj správami a telefonátmi, všetko to bolo v slušnosti. Onamu len sľúbila, že o tom porozmýšľa, ale posledné mesiace, keď žije sama, ju presvedčili o tom, že život
má oveľa kľudnejší. Keď sa konečne rozhodla odísť, vrátiť sa už nechce.

5. Manžel taktiež zotrval na svojom písomnom vyjadrení. Ďalej uviedol, nie všetko bolo povedané
úplne pravdivo. Podľa neho prvá vážna nezhoda medzi manželmi nastala v čase, keď išiel pracovať
do Bohuníc, Mochovce vtedy ešte nefungovali. Dcéry boli ešte malé, ale Lenka už chodila. Do práce
chodieval na „týždňovky“, i keď nie pravidelné, pretože robil na smeny a keď sa vracal domov, susedia
mu nie raz povedali, aby si dával pozor na manželku. Počas jeho neprítomnosti k nej chodil cudzí muž,

ktorý býval pod nimi a priamo v ich byte sa s ním manžel nestretol. Žiadal od manželky samozrejme
vysvetlenie, dodnes ho však nedostal, pre neho to v tom čase bola veľká trauma. Potvrdil, že má
tendenciu hovoriť nahlas a že hlas má výrazný. Keď ide o nejakú intenzívnu debatu, môže to pre niekoho
pôsobiť ako krik a samozrejme aj keď ide o niečo citové. Manželka bola asi 6,5 roka doma, o deti sa
starala vzorne, ale aj z toho vznikali finančné problémy. Uviedol, že svokrovci majú veľkú záhradu, kde
dopestujú ovocie aj zeleninu, ale keby pre to chodil 100 km, vyšlo by ho to drahšie. Nie raz sa stalo, že

mal na cestu autobusom tam ale nie na cestu naspäť. Manželka mu vykrikovala, že nemajú čo jesť, ale
že o auto sa stará poriadne. Potvrdil, že o auto dbal, nemohol si predsa dovoliť mať ho mesiac v servise,
pretože ho dennodenne potrebuje kvôli práci. Počas manželstva manželka aj pracovala. Vystriedala
niekoľko zamestnaní, keď nejaké mala bola „na koni“, keď nemala tak sa opúšťala, manžel sa ju snažil
vždy podporovať. Ak chcela nejaký kurz, tak ho zaplatil. Priznal, že aj on mal citovú krízu, spontánnu

pusu alebo pohladenie od nej prakticky nedostal nikdy. Krátko po uzavretí manželstva mali problém aj so
svokrovcami, ktorí ich vysťahovali, išli bývať k manželkinej babke, bol však medzi nimi veľký generačný
rozdiel a pravdaže iný pohľad na život. Život manželov sa upriamil na deti, nežili ako manželia, ale starali
sa o deti. Keď deti dospeli a odišli z domácnosti, city medzi manželmi akoby ešte viac ochladli. Ešte
dva týždne pred manželkiným útekom z domu, boli na manželovom rekondičnom pobyte, kde aj vtedy

mali intímny styk. Manžel ale priznal, že styk nikdy nebol spontánny. Osobne si však myslí, že by mali
o seba zabojovať a nájsť si k sebe cestu, pretože aj on mal obdobie, keď sa chcel rozviesť, manželka
však o manželstvo vtedy veľmi bojovala.

6. Manželka k výpovedi manžela dodala, že žiarlivosť ich manželstvo sprevádzala po celý čas.

Spomínaný muž nebol cudzí, ale bol to ich rodinný kamarát a raz ju prišiel navštíviť večer; manželovi
to povedala, aj sa mu to snažila vysvetliť, ale samozrejme že odpoveď „nie, nič som s ním nemala“ ako
odpoveď neakceptoval. Na rekondičný pobyt ísť nechcela, manžel ju donútil a pre pokoj v rodine išla.
Priznala, že asi mesiac má začínajúci nový vzťah.

7. Súd účastníkom navrhol absolvovanie pohovoru na Referáte poradensko-psychologických služieb
ÚPSVaR Levice. Podľa manželky je to strata času a k manželovi sa vrátiť odmieta. Počas celého
manželstva jej robil napriek a zrejme aj nesúhlas s rozvodom sú len prieky z jeho strany. Pritom na ňu
nepovedal nič pekné, ani len to, že ju ľúbi. Navrhovateľka chce začať nový život a ľudia v tomto veku
už vedia, čo chcú a nijak to nezvráti ani pohovor na RPPS.

Manžel si myslí, že manželstvo sa má udržať za každú cenu a manželku pochválil za výchovu detí. On
nevie, čo je láska, ale za celú dobu som jej prieky nerobil, zas je to len zavádzanie z jej strany.

8. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká
na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok

ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.12. Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

13. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého
rozvrátenia vzťahov medzi manželmi, pre ktorý manželstvo nemôže plniť svoj účel a ktorý nastáva vtedy,
ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ustanovenia§ 18 Zákona
o rodine.

14. V konaní nepochybne vyplynulo, že manželstvo účastníkov si dlhodobo neplní svoj účel, ktorý
spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc
si navzájom podporu a pomoc. Za stavu, kedy účastníci takmer desať mesiacov nežijú v spoločnej
domácnosti, dokonca ani len spolu nekomunikujú (i keď sa o to manžel snažil) a každý z nich si
zabezpečuje svoje potreby sám, možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je už len formálnym

zväzkom. Manžel zastáva názor, že manželstvo sa musí zachrániť za každú cenu. Manželstvo je
však dobrovoľný a slobodný zväzok muža a ženy, pričom otázka (ne)možnosti obnovenia manželského
spolužitia je skôr okolnosťou subjektívnou a závisí od vôle manželov a ich postoja k manželstvu. Z
výpovede manželov je zrejmé, že medzi manželmi už dlhodobo neexistuje žiadne citové puto. Manželka
k manželovi po rokoch výčitiek a hádok necíti nič. Manžel jej zas nebol schopný povedať, že ju má

rád, že si ju váži a pod., len jej poďakoval za výchovu detí. Sám doznal, že ako manželia už dávno
nežili, len vychovávali deti. Dokonca doznal, že aj intímny styk medzi nimi nebol nikdy spontánny. Aj
zo strany manželky išlo len o manželskú povinnosť a poddala sa „pre pokoj v rodine“. Manželstvo síce
trvá dlhé roky, ale manželia sa pred jeho uzavretí poznali len rok, čo je skutočne krátko a za takýto čas
objektívne nemohli dôkladne spoznať svoje povahy, postoje a názory. Manželstvo však zachraňovali

kvôli deťom. V súčasnosti sú deti plnoleté, majú vlastné domácnosti a nie je preto potrebné prihliadať
na ich záujem. Manžel mal a zrejmé aj má pochybnosti o manželkinej nevere z minulosti, nevera
však žiadnym spôsobom nebola preukázaná. Z uvedeného vyplýva, že medzi manželmi dlhé roky
absentovalaajdôvera,ktorájenepochybnezákladomdobrefungujúcehovzťahu.Určiteniktonevstupuje
do manželstva s tým, že sa raz možno rozvedie a manželstvo by malo byť trvalým zväzkom, avšak

zotrvanie v manželstve len preto, že „sa musí za každú cenu zachrániť“, nie je dôvodom pre zamietnutie
návrhu na rozvod. Manžel napokon neuviedol žiadne reálne, objektívne či subjektívne dôvody, pre ktoré
by manželstvo rozvedené byť nemalo. Skutočnosť, že návrh na rozvod nebol len chvíľkovým rozmarom
navrhovateľky, dosvedčuje aj jej absolútne odmietnutie účasti na psychologickom poradenstve. Za
stavu, keď navrhovateľka jednoznačne nechce v manželstve zotrvať, odmieta akúkoľvek komunikáciu

a stretnutie s manželom, dokonca považovala spolužitie za neznesiteľné s traumatickými stavmi, súd
zastáva názor, že ju nemožno žiadnym spôsobom nútiť, aby v takomto manželstve zotrvala. Napokon
zotrvanie len v čisto formálnom zväzku, akým toto manželstvo nesporne je, by určite nenapĺňalo
ani manžela. Príčiny rozvratu nemožno jednoznačne pričítať jednému či druhému z manželov. Práve
nedostatočné spoznanie sa s najväčšou pravdepodobnosťou prispelo k vzájomnému odcudzeniu a

manželstvo po dlhé roky nenapĺňalo ani jedného z nich. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že
manželstvo účastníkov je trvalo a vážne rozvrátené, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov
rozviedol.

15. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice,
v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
datované.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch
mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť
príslušnému úradu poverenému viesť matriku, že opätovne prijíma

svoje predošlé priezvisko.