Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 3, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119203760
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5119203760.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci
žalobkyne: D. H. A.. XX.X.XXXX, W. E. XXX, právne zastúpená: JUDr. Wieslawom Firlom, advokátom so
sídlom Májová 1319, Čadca, proti žalovanému: P. X., A.. X.X.XXXX, W. O. XXX/X, Ž., právne zastúpený
Burian & partners s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, Žilina, IČO: 47 254 483, o zaplatenie 2.944,52
€, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 377,48 € a to do 3 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 77,08 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa29.3.2019domáhalasúdnehovýroku,vktorom

by súd v žalobe označeného žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť jej sumu 2.944,52 € a trovy
konania.
2. Žalobkyňa svoju žalobu skutkovo odôvodňovala tým, že dňa 21.5.2016 ju žalovaný v podniku Enjoy
na Mariánskom námestí v čase asi o 02.00 hod. napadol, pričom jej spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali
práceneschopnosť v trvaní 4 týždne. Úmyselné konanie žalovaného bolo dokazované v trestnom
konaní, spis. zn. 22T 61/2018 na Okresnom súde Žilina, pričom na verejnom pojednávaní konanom dňa

19.3.2019 súd vyhlásil rozsudok, ktorý v čase podania tejto žaloby ešte nie je právoplatný a v zmysle
ktorého uznal žalovaného vinným, že inému úmyselne ublížil na zdraví, čím spáchal prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Následkom zranení spôsobených jej žalovaným, žalobkyňa
bola nútená navštíviť Univerzitnú nemocnicu v Martine, kde absolvovala vyšetrenia na chirurgicko-
stomatologickejambulanciiatovdňoch23.5.2016,27.5.2016,10.6.2016a24.6.2016.Podľaznaleckého
posudku č. 135/2016 MUDr. Jozefa Trgiňu zo dňa 29.7.2016 predstavuje náhrada za bolestné žalobkyne
sumu 1.716,- €. V súvislosti s liečením vznikli žalobkyni náklady vo výške: a) 101,06 €, pričom táto

suma predstavuje cestovnú náhradu za cestu osobným motorovým vozidlom Audi A6, B. O. XXX Y. vo
vlastníctve matky žalobkyne, ktorá žalobkyňu na ošetrenia N. E. do Martina viezla, pričom vzdialenosť
z E. do mesta Martin predstavuje 49,6 km, späť 99,2 km pri priemernej cene nafty v roku 2016 vo
výške 1,07 € za jeden liter pri spotrebe 6,7 km/ha, čo predstavuje vyššie uvedenú sumu, b) 10,36 € za
lieky Augmentine, Nalgesin a zubnú vodu, c) 6,60 €, t.j. 2x 3,30 za lekárske ošetrenie dňa 21.5.2016
a dňa 22.5.2016. Žalobkyňa si taktiež uplatnila voči žalovanému náhradu za stratu zárobku za obdobie

trvania PN v dôsledku spôsobenej škody na zdraví v sume 733,02 € za obdobie máj až júl 2016, pričom
za mesiac máj 2016 bol príjem žalobkyne znížený o sumu 128,87 €, za mesiac jún 2016 o 527,- €
a za mesiac júl 2016 o 77.15 €. Žalobkyňa si uplatňuje i náhradu trov právneho zastúpenia právnymzástupcom Mgr. Dr. Antonom Kušnírom v trestnom konaní spisová zn. 22T 61/2018, čo predstavuje
sumu 377,48 €.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním

doručeným súdu dňa 10.6.2019, v ktorom ku skutkovým tvrdeniam žalobkyne uviedol, že dňa 21.5.2016
fyzicky napadol žalobkyňu, za čo bol na základe trestného konania vedeného Okresným súdom Žilina
spis. zn. 22T 61/2018 právoplatne odsúdený za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona a za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, písm. a) Trestného zák. Čo sa týka uplatňovaných
nárokov žalobkyne, žalovaný má za to, že nárok na bolestné vo výške 1.716,- €, nárok na náhradu

liečebných nákladov vo výške 118,0 €, nárok na náhradu straty na zárobku za obdobie trvanie PN vo
výške 733,02 € sú premlčane, keďže došlo k uplynutiu 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Pokiaľ
ide o nárok na bolestné vo výške 1.716,- €, tento žalovaný považuje za premlčaný z dôvodu, že ujma
na zdraví bola žalobkyni spôsobená dňa 21.5.2016. Podľa znaleckého posudku MUDr. Jozefa Trgiňu
č. 135/2016 zo dňa 29.7.2016 a č. 41/2017 zo dňa 1.4.2017 zranenia, ktoré utrpela žalobkyňa bolo
možné kvalifikovať ako ľahké poranenia a ich liečba si vyžadovala PN v období 4 týždne. Žalobkyňa

o škode vedela ihneď ako bola spôsobená, vzhľadom na jednoznačnosť zranení bolo takmer ihneď
možné zistiť aj výšku bolestného. Žalobkyňa taktiež ihneď vedela kto škodu spôsobil, ako vyplýva z
uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 5.6.2017, potom ak došlo k spáchaniu skutku voči žalobkyni,
žalobkyňa privolala mestskú políciu Žilina a označila osobu ktorá ju napadla, pričom išlo o žalovaného.
Rovnako za premlčaný považuje žalovaný nárok na náhradu za stratu na zárobku v čase trvania

PN, práceneschopnosť žalobkyne v dôsledku spôsobenej ujmy na zdraví trvala odo dňa 23.5.2016
do 31.5.2016. Na základe toho opäť žalobkyňa ihneď po ukončení PN mohla určiť výšku škody ktorá
jej vznikla. Vyššie uvedené tiež platí ohľadne ďalších nákladov, ktoré žalobkyni vznikli v súvislosti s
liečením,keďžežalobkyňacestukulekároviabsolvovalavmáji2016,nákladynaliekyrovnakovynaložila
počas liečenia zranenia v máji 2016 a poplatok za ošetrenie zaplatila dňa 21.5.2016 a 22.5.2016.

Žalobkyňa si pritom neuplatnila nárok na náhradu škody ani v trestnom konaní, na základe čoho nedošlo
k zastaveniu uplynutia premlčacej doby. V súvislosti s nárokom ktorým si žalobkyňa uplatňuje aj náhradu
za trovy právneho zastúpenia, ktoré si voči nej uplatnil jej práv. zástupca Mgr. Dr. Anton Kušnír za
právne zastupovanie v trestnom konaní spis. zn. 22T 61/2018, ktoré bolo vedené proti žalovanému vo
výške 377,48 € uviedol, že žalobkyňa sa pri jej výsluchu ako svedka poškodeného zo dňa 12.1.2018

vyjadrila, že si neuplatňuje právo na náhradu škody v trestnom konaní a súčasne nenavrhuje, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil páchateľovi povinnosť nahradiť mu spôsobenú škodu. Tiež sa vyjadrila,
že jej žiadna škoda nevznikla a všetko bolo len psychického charakteru. Keďže si žalobkyňa v trestnom
konaní neuplatnila právo na náhradu škody do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania,
podľa § 46 ods. 3 Trestného zák. a dokonca sa vyslovene tohto práva pri výsluchu vzdala, Okresný súd

Žilina nepriznal žalobkyni nárok na náhradu škody. Okresný súd tiež podotkol, že žalobkyňa sa vzdala
práva na záverečné preštudovanie spisu a nárok na náhradu škody si neuplatnila ani po preštudovaní
spisu splnomocneným zástupcom žalobkyne. Keďže Okresný súd Žilina nepriznal nárok na náhradu
škody žalobkyni ani sčasti, nevznikol jej nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie jej
nároku v trestnom konaní. Z uvedených dôvodov žalovaný považuje tento nárok v plnom rozsahu za

neopodstatnený.
4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 23.7.2019,
v ktorom poukazovala na ust. § 106 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, pričom uviedla, že pri úvahe o tom, kedy
sa poškodený dozvedel o škode treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej
škode a nielen z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode. Ak nárok na náhradu škody tvorí

neoddeliteľný celok, premlčacia doba začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie o celej škode.
Ďalšou podmienkou bola vedomosť poškodeného o tom (kto, konkrétny subjekt) za škodu zodpovedá.
Obe podmienky sú súčasne podmienkami, aby si poškodený mohol uplatniť právo na náhradu škody
na súde, až od tohto momentu môže začať plynúť 2-ročná tzv. subjektívna premlčacia doba. V zmysle
uvedených skutočnosti má za to, že námietka premlčania žalovaného je len spôsob, ako sa zbaviť

zodpovednosti za škodu, ktorú úmyselne spácha. Pokiaľ sa týka trov právneho zastúpenia, v tomto
prípade nedošlo k premlčaciu, nakoľko v tomto prípade plynie všeobecná 3-ročná lehota v súlade s ust.
§ 101 Obč. zák.
5. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaný vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 2.9.2019, v
ktorom uviedol, že s tvrdeniami žalobkyne v jej vyjadrení sa nestotožňuje a v plnom rozsahu trvá na

skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k žalobe zo dňa 7.6.2019. Pokiaľ ide o nárok na bolestné, nárok
na náhradu liečených nákladov a nárok na náhradu straty na zárobku za obdobie trvania PN, tieto sú
premlčané, keďže uplynula 2-ročná subjektívna premlčacia doba. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trovpráv. zastúpenia v trestnom konaní, žalobkyni nevznikol nárok na ich náhradu vzhľadom na to, že v
trestnom konaní neuplatnila právo na náhradu škody a dokonca sa tohto práva vyslovene vzdala.
6. Na pojednávaní dňa 3.2.2020 sporové strany prostredníctvom svojich práv. zástupcov zotrvali na

svojich písomných vyjadreniach.
7. Práv. zástupkyňa žalobkyne uviedla, že námietku premlčania považuje za nedôvodnú a to najmä z
dôvodu, že žalobkyňa nevedela o tom, kto škodu spôsobil. Dozvedela sa o tom až v rámci keď jej bolo
doručené uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 5.6.2017, ktoré bolo žalobkyni doručené 9.6.2017. V
zásade aj v tejto časti až po vykonaní rekognície, kde 3 osoby označili tú istú osobu ako páchateľa, až v

tomto čase sa dalo predpokladať, že páchateľom ktorý spôsobil škodu žalobkyni je žalovaný. Čo sa týka
tvrdeniažalovaného,žesižalobkyňaneuplatnilaškoduvtrestnomkonaní,totopovažovalzairelevantné,
nakoľko podľa § 193 CSP je civilný súd viazaný odsudzujúcim rozsudkom výlučne v tom smere, že je
ním preukázané spáchanie trestného činu a osoba páchateľa civilný súd nie je viazaný výškou škody.
8. Práv. zástupca žalovaného uviedol, že pri práve na náhradu škody plynie subjektívna 2-ročná
premlčacia doba a jej začiatok je daný dňom, keď sa poškodený dozvie o škode a tom, kto za ňu

zodpovedá. V danom prípade je právo žalobkyne na náhradu škody premlčané, nakoľko o výške škody
sa dozvedela už v roku 2016, tak ako to vyplýva z dôkazov ktoré žalobkyňa predložila v súvislosti
s uvedením dňa, kedy sa dozvedela o tom kto za ňu zodpovedá, poukázal na trestný spis a to
konkrétne na záznam o nazretí do vyšetrovacieho spisu zo dňa 8.12.2016, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že žalobkyni boli poskytnuté dokumenty, boli vyhotovené konkrétne kópie, v rámci ktorých sa

dozvedela a mohla jednoznačne identifikovať žalovaného. Uvedené dokumenty zahŕňali aj uznesenie o
začatí trestného stíhania voči žalovanému, zápisnicu o výsluchu obvineného, teda žalovaného. Okrem
argumentácie spojenej s premlčaním poukázal ďalej vo vzťahu k cestovným náhradám uplatňovaných
žalobkyňou na to, že z predložených dôkazov v žiadnom prípade nevyplýva, žeby žalobkyňa využila
predmetný dopravný prostriedok za účelom návštev nemocnice v Martine. Vo vzťahu k nároku

týkajúceho sa náhrady trov práv. zastúpenia v trestnom konaní poukázal na argumentáciu uvedenú v
písomných vyjadreniach, pričom má za to, že nárok na náhradu týchto trov práv. zastúpenia nevznikol,
nakoľko tento by jej vznikol v prípade riadneho uplatnenia nároku na náhrady škody v rámci trestného
konania. Hypoteticky, ak by súd mal za to, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu škody z titulu trov
práv. zastúpenia poukázal na nesprávnu výšku trov práv. zastúpenia uplatnených žalobkyňou, nakoľko

v tomto prípade sa analogicky použije ust. § 553 ods. 4 Trestného poriadku, v zmysle ktorého zástupca
z radov advokátov ktorí bol ustanovený poškodenému podľa § 46 ods. 6 má voči štátu nárok na odmenu
a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom. Vzhľadom na uvedené by žalobkyni prislúchala za
jeden úkon práv. služby v rámci predmetného trestného konania odmena vo výške 34,86 €, pričom v
zmysle výkazu úkonov zo dňa 27.3.2019 advokát vykonal 6 úkonov práv. služby a teda v tomto prípade

by vznikol nárok na tieto trovy v rámci trestného konania vo výške 209,16 €, pričom tento nárok by
prislúchal aj p. Štekláčovi ako druhému klientovi advokáta Mgr. Antona Kušníra a vzhľadom na to by
bola táto náhrada trov práv. zastúpenia podstatne nižšia.
9. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.
10. Rozsudkom Okresného súdu Žilina, spis. zn. 22T 61/2018-306 zo dňa 19.3.2019 bol žalovaný

uznaný vinným, že dňa 21.5.2016 v čase asi 02.00 hod. v Žiline na Mariánskom námestí v podniku Enjoy
fyzicky napadol D. H. Y. P. Š. tým spôsobom, že po tom ako upozornil D. H., aby nevynášala sklenenú
fľašu z podniku von, po čom ju chytil za ruku a sklenenú fľašu jej z ruky vytrhol, následne D. H. chcela ísť
naspäť do podniku, avšak P. X. - žalovaný - ju chytil za ruku a bránil jej vo vstupe dnu, kedy sa jej zastal
jej priateľ P. Š., načo ho P. X. udrel päsťou do brady, P. Š. potom udrel P. X. päsťou do obočia, po čom k

nim pristúpila D. H. a kričala na P. X. nech prestane a P. X. ju jedenkrát udrel päsťou do oblasti pravého
kĺbu sánky a pravej ušnice, následkom čoho spadla na zem, čím svojím konaním spôsobil D. H. zranenia
- prasknutie kĺbového výbežku sánky vpravo, pomliaždenie v oblasti záhlavia, odreninu kože v dolnom
úseku hrudnej chrbtice, otras ušného labyrintu vpravo, poranenie rovnovážneho orgánu sluchu vpravo
charakterizované akútnou jednostrannou vnútroušnou poruchou sluchu podľa Fowlera 25,30% s ušným

šelestom, ktoré si vyžiadali PN v trvaní 4 týždne a P. Š.Á. spôsobil zranenia - tržnú ranu 3 cm dlhú na
brade a pomliaždenie pravého kolena ľahkého stupňa, ktoré si vyžiadali PN v trvaní 5 dní, teda inému
úmyselne ublížil na zdraví, dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým,
že napadol iného, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1, písm. a) Tr. zák., za čo bol odsúdený na úhrnný peňažný trest vo výmere 400,- € a

pre prípad úmyselného zmareniu výkonu peňažného trestu súd ustanovil obžalovanému náhradný trest
odňatia slobody vo výmere 12 dní. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.3.2019.11. Z potvrdeniek vystavených Fakultnou nemocnicou s poliklinikou Žilina, Úrazová chirurgia
predložených žalobkyňou (č.l. 25 spisu) súd zistil, že za ošetrenie dňa 21.5.2016 žalobkyňa uhradila
sumu 3,30 € a za ošetrenie dňa 22.5.2016 sumu 3,30 €.

12. Z potvrdení Univerzitnej nemocnice Martin - Chirurgická-stomatologická amb. predložených
žalobkyňou (č.l. 5 až 7 spisu) súd zistil, že žalovaná absolvovala vyšetrenia na chirurgicko-
stomatologickej amb. a to v dňom 23.5.2016, 27.5.2016, 10.6.2016 a 24.6.2016. Z lekárskej správy zo
dňa 23.5.2016 vyplýva, že žalobkyni bolo odporučené ATB Augmentin a Corzodil výplachy úst.
13. Z pokladničného dokladu predloženého žalobkyňou (č.l. 22 spisu) súd zistil, že za lieky Augmentin

a ústnu vodu Corzodil žalobkyňa uhradila sumu 10,39 € dňa 24.5.2016.
14. Z odborného vyjadrenia č. 135/2016 znalca MUDr. Jozefa Trgiňu zo dňa 29.7.2016 predloženého
žalobkyňou, ktoré bolo vypracované pre účely trestného konania, súd zistil, že znalec vykonal
obodovanie zranení, ktoré utrpela žalobkyňa za bolesť a to položka 15a - zlomenina sánky bez posunu
úlomkov vo výše 50 bodov a pod položkou 60-otras stredoušia vo výške 50 bodov, spolu 100 bodov.
Jeden bod podľa Zák. č. 437/2004 Z.z. v dobe vzniku poranenia mal hodnotu 17,60 €, teda celkovo

bolestné predstavovalo sumu 1.716,- €.
15. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne spoločnosti Exact systems Slovakia s.r.o. zo dňa 23.5.2018
predloženého žalobkyňou (č.l. 26 spisu) mal súd za preukázané, že žalobkyňa bola v čase od 23.5.2016
do 6.7.2016 PN a mala vyplatenú základnú mzdu nižšiu o sumu 733,02 €: v máji 2016 v sume 128,87 €
(základná mzda 405,- €/22 prac.dní x 7 dní PN počas prac. týždňa), jún 2016 v sume 527,- € (základná

mzda 405,- € + pohyblivá zložka 122,- €), júl 2016 v sume 77,15 € (základná mzda 405,- €/21 prac.dní x
4 dni PN počas prac. týždňa), menovanej bola vyplatená počas PN náhrad príjmu. Z potvrdenia ktoré je
prílohou tohto potvrdenia vyplýva, že žalobkyňa bola PN od 23.5.2016 do 6.7.2016, poberala náhradu
príjmu od 23.5.2016 do 1.6.2016 v sume 85,38 €.
16. Z mandátnej zmluvy na poskytovanie právnej pomoci predloženej žalobkyňou (č.l. 29 až 30 spisu)

súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi žalobkyňou ako mandantom a Mgr. Dr. Antonom Kušnírom,
advokátom ako mandatárom dňa 16.2.2017 a jej predmetom bolo poskytovanie právneho poradenstva a
zastupovania pri právnych úkonov v súvislosti práv a povinnosti mandanta na území SR, najmä v konaní
vedenomnaORPZŽilinapodspis.zn.ČVS:ORP-1517/ZZ-ZA-2016voveciprečinuublíženianazdraví.
17. Z mandátnej zmluvy na poskytovanie právnej pomoci predloženej žalobkyňou (č.l. 31 až 34 spisu)

súd zistil, že táto bola uzatvorená dňa 11.3.2019 medzi žalobkyňou a P. Š. ako mandantmi a Mgr.
Dr. Antonom Kušnírom, advokátom ako mandatárom, na základe ktorej sa mandatár zaviazal pre
mandantovnaposkytovanieprávnehoporadenstva,zastupovaniapriprávnychúkonochvsúvislostipráv
a povinnosti mandantov na území SR, najmä v trestnej veci vedenej OS Žilina pod spis. značkou 22T
61/2018, v ktorom mandanti sú v postavení poškodených.

18. Z výkazu úkonov zo dňa 27.3.2019 vystaveného Mgr. Dr. Antonom Kušnírom vyplýva, že bolo
vykonané vyúčtovanie za vykonané úkony od 16.2.2017 do 19.3.2019 vo veci ČVS:ORP-1517/ZZ-
ZA-2016 v spojení s konaním - spis. zn. 22T 61/2018: 1U=100,- € + RP 8,84 € (za každého klienta od
16.2.2017 podľa MZ), od 14.3.2019 1U=150,- € (spolu za oboch podľa MZ) + RP 9,80 € za rok 2019. V
špecifikácii úkonov je uvedené: 1.prijatie veci vrátane prvej porady H. 16.2.2017-108,84, 2.prijatie veci

vrátane prvej porady Š. 16.2.2017 vo výške 108,84 €, 3.výsluch svedka poškodeného H. 16.2.2017 vo
výške 108,84 €, 4.výsluch svedka poškodeného Š. 16.2.2017 vo výške 108,84 €, 5.nahliadnutie do spisu
14.3.2019 vo výške 159,80 €, 6.hlavné pojednávanie dňa 19.3.2019 vo výške 159,80 € - spolu 754,96 €.
19. Zo záznamu o nazretí do vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-1517/ZZ-ZA-2016 zo dňa 8.12.2016
(dôkaznač.l.161vyšetrovaciehospisuvykonanýnanávrhžalovaného)súdzistil,ženazákladežiadosti

poškodenej D. H. bolo dňa 8.12.2016 o 16.10 hod. na OO PZ v Žiline-západ za prítomnosti povereného
príslušníka PZ umožnené v zmysle § 69 ods. 1 Trestného poriadku nazrieť do vyšetrovacieho spisu. D.
H. bol predložený na nazretie vyšetrovací spis a bol jej poskytnutý dostatočný priestor na preštudovanie
spisu, bola vypracovaná kópia textovej časti záznamu o podaní oznámenia - D. H., záznam o podaní
oznámenia - P. Š., záznam o podaní oznámenia - P. X., kópia odborného vyjadrenia č. 135/2016,

kópia hlásenie úrazu a zdravotná dokumentácia -. X., kópia ÚZ - Mestskej polície, kópia - odovzdanie
spisového materiálu, kópia uznesenia podľa § 199 ods. 1 a § 206 ods. 1, kópia RT, kópia zápisnice
o výsluchu obvineného, kópia zápisníc výsluchov svedkov - poškodených - iba textové časti, sťažnosť
voči uzneseniu a doplnenie sťažnosti - kópia.
20. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného - D. H. zo dňa 16.2.2017 (č.l. 72 až 79 pripojeného

vyšetrovacieho spisu) súd zistil, že žalobkyňa ako poškodená bola poučená o právach poškodeného
v zmysle § 46 Trestného poriadku k čomu uviedla, že súhlasí s trestným stíhaním, uplatňuje si právo
na náhradu škody a súčasne navrhla, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil páchateľovi povinnosti
nahradiť jej spôsobenú škodu. Ďalej vo svojej výpovedi k osobe páchateľa uviedla, že túto osobuby opoznala, zranenia jej spôsobil P. X., ktorého meno pozná z vyšetrovacieho spisu. Dovtedy ho
nepoznala, ani nikdy nevidela, žiadna iná osoba do fyzického konfliktu nevstúpila, okrem jej priateľa,
ktorá by jej mohla spôsobiť tieto zranenia. Medzi priateľom a ňou ku žiadnemu fyzickému kontaktu

nedošlo. Po incidente zavolala políciu, kde hliadke polície potom označila tohto účastníka, ktorí si
jeho osobné údaje poznačili a poslali ho na ošetrenia. Uplatňovala si náhradu škody ktorú bude
vedieť upresniť pod ukončení znaleckého dokazovania s presným vyčíslením sťaženia spoločenského
uplatnenia, ďalšiu príp. škodu si uplatní v občianskoprávnom konaní.
21. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného - D. H. zo dňa 12.1.2018 (č.l. 216 až 252 pripojeného

vyšetrovacieho spisu) súd zistil, že žalobkyňa bola opätovne poučená o právach poškodeného v zmysle
§ 46 Trestného poriadku, k svojmu právu na náhradu škody uviedla, že súhlasí s trestným stíhaním,
neuplatňuje si právo na náhradu škody a súčasne nenavrhuje, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil
páchateľovi povinnosť nahradiť jej spôsobenú škodu, nakoľko jej žiadna škoda nevznikla a všetko to
bolo len psychického charakteru.
22. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.
23. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
24. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

25. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka účinného do 31.7.2004 náhrada za stratu na zárobku počas
pracovnej neschopnosti poškodeného je rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a
nemocenským.
26. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením.

27. Podľa § 193 veta tretia CSP ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a
o tom , kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave vzniku alebo zániku spoločnosti.
28. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
29. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
30. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej

škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
31. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 215 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

32. Zistený skutkový stav ohľadom zavineného protiprávneho konania žalovaného, vzniku škody,
jej výšky nebol medzi stranami konania sporný. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané,
že žalovaný sa dopustil prečinu ublíženia na zdraví a výtržníctva, za ktorý bol vyššie uvedeným
právoplatnýmrozsudkomOkresnéhosúduŽilinauznanýzavinnéhoaodsúdený. Uvedenýmrozsudkom
ohľadom spáchania trestného činu žalovaným je súd v zmysle ust. § 193 CSP viazaný. Zároveň skutok

žalovaného, za ktorý bol uznaný vinným napĺňa znaky občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného za
škodu zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ.
33. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie. Porušenie
právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K

porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo
byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo
k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných
noriem, ktoré mal škodca zachovávať zo zmlúv, alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda je
treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná

peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pod skutočnou
škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného a pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by
poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Pri škodách spôsobených na zdraví sa uhradzuje škoda v
zmyslešpeciálnychzákonnýchustanovení§§444,445-449Občianskehozákonníka.Príčinnásúvislosť,ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym
úkonom a vzniknutou škodu musí byť vzťah príčiny a následku.
34.Žalovanýsvojimzavinenýmprotiprávnymkonaním,zaktoréboluznanývinnýmaodsúdený,spôsobil

žalobkyni škodu na zdraví a majetkovú škodu. Protiprávny úkon žalovaného spočíval v tom, že inému
úmyselne ublížil na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým,
že napadol iného.
35. Súd v konaní nepovažoval za sporné , že v trestnom konaní vedenom proti žalovanému bola
žalobkyňaakopoškodenáprivyšetrovacíchúkonochakoajvkonanípredsúdom právnezastúpenáMgr.

Dr. Antonom Kušnírom, advokátom, ktorý si vyúčtoval za úkony právnej pomoci žalobkyni celkovú sumu
377,48 Eur, ktorej výšku súd nepovažoval za spornú. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v danom
prípade po podaní žaloby postupoval v súlade s ust. § 167 CMP, pričom strany konania boli zároveň
poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe a dupliky k replike
žalobkyne uvedené skutkové tvrdenia žalobkyne výslovne nepoprel a nevzniesol žiadne námietky
voči vyúčtovanej sume. Namietal, že nárok na náhradu trov konania, ktoré vznikli v trestnom konaní

považuje za neopodstatnený. Pokiaľ právny zástupca na pojednávaní dňa 3.2.2020 namietal nesprávne
vyčíslenú výšku trov právneho zastúpenia, ktoré v prípade, že by vznikol nárok na ich zaplatenie by mali
predstavovať u obidvoch poškodených sumu 209,16 Eur, súd na uvedenú námietku s poukázaním na
ust. § 153 ods. 1 CSP neprihliadal, nakoľko ju žalovaný neuplatnil včas a ani súdu neuviedol žiadne
relevantné dôvody, ktoré mu v tom bránili.

36. Tvrdenie žalovaného, že sa žalobkyňa práva na náhradu škody vzdala nebolo v konaní preukázané.
Pokiaľ žalobkyňa pri svojom výsluchu dňa 12.1.2018 uviedla, že si neuplatňuje právo na náhradu
škody a súčasne nenavrhuje aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil páchateľovi povinnosť nahradiť
jej spôsobenú škodu, nakoľko jej žiadna škoda nevznikla a všetko bolo len psychického charakteru,
nemožno z toho vyvodiť, že sa vzdala práva na náhradu škody.

37. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že pokiaľ si žalobkyňa neuplatnila náhradu škody v
trestnomkonanínevznikoljejaninároknanáhradutrovkonaniavtrestnomkonaní.Žalobkyňavtrestnom
konaní ako poškodená na ochranu svojich práv a záujmov využila svoje právo dať sa v tomto konaní
právne zastúpiť. V súvislosti s týmto zastúpením jej vznikli náklady vo výške 377,48 Eur, ktoré nebyť
protiprávneho konania žalovaného, by jej nevznikli a ktoré predstavujú zmenšenie majetku žalobkyne,

majetkovú ujmu, ktorá bola v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, za ktoré
bol právoplatne uznaný vinným a odsúdený. Súd preto žalobe žalobkyne v časti o zaplatenie 377,48 Eur
ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.
38. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní vzniesol kvalifikovanú námietku premlčania v časti
uplatneného nároku na náhradu bolestného vo výške 1716,- Eur, náhrady nákladov v súvislosti s

liečením v celkovej výške 118,02 Eur, straty na zárobku vo výške 733,02 Eur súd dokazovanie
prednostne zameral na skúmanie zachovania a plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie predmetného
nároku v zmysle ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka.
39. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť
námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva,

ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik
nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti v dôsledku čoho premlčané
právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním teda právo samo o sebe nezaniká, iba sa
oslabuje a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe

nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník
môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie
námietku nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že
jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Na premlčanie
súd prihliada len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo

veriteľovi priznať.
40.Pripremlčaníprávananáhraduškodyjeustanovenákombinovanápremlčaciadoba,atosubjektívna
a objektívna. Subjektívna premlčacia doba má osobitný význam vo vzťahu ku škode na zdraví, pri
ktorej neexistuje žiadna objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre
začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek, a to kedy sa poškodený

dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého
druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť v žalobnom návrhu na súde, pričom
tento okamih sa nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním a druhá zložka
je, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Poškodený „ dozvie sa otom, kto za škodu zodpovedá“ hneď, ako získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o
osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach rozhodujúcich pre
vymedzenie zodpovedného subjektu. Nemusí ísť pritom o zistenie ( istotu v bežnom slova zmysle ),

stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, boli spôsobilé urobiť záver o tom, kto
zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla. Rozhodujúce teda je, kedy sa o takých skutkových okolnostiach
preukázateľne dozvedel a nie či a kedy si na ich základe utvoril právny záver o zodpovednosti
určitej osoby. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nezávisí od toho, či a kedy si poškodený
obstará dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí preňho priaznivejšia procesná situácia na to, aby

skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať. Zákon vychádza z
predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody, možno požadovať, aby nárok na súde uplatnila, len
čo má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, vo svetle , ktorých sa javí dostatočne
pravdepodobná zodpovednosť určitej konkrétnej osoby.
41. Súd sa stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného, že žalobkyňa sa o škode na
zdraví dozvedela ihneď ako jej bola spôsobená dňa 21.5.2016 a vzhľadom na jednoznačnosť zranení

bolo možné ihneď zistiť aj výšku bolestného, taktiež výšku nákladov, ktoré jej vznikli s liečením -
ošetrenia v dňoch 21.5.2016, 22.5.2016 vo FNP Žilina a 23.5.2016,27.5.2016,10.6.2016, 24.6.2019 v
Univerzitnej nemocnici Martin, nákup liekov dňa 24.5.2016 - zistila ihneď v uvedených dňoch keď ich
vynaložila, výšku straty na zárobku mohla objektívne vyčísliť po skončení PN, ktorá trvala od 23.5.2016
do 31.5.2019. Žalobkyňa taktiež ihneď vedela o tom, kto jej škodu spôsobil, označila osobu ktorá ju

napadla, pričom išlo o žalovaného. Podľa názoru súdu žalobkyňa najneskôr dňom 8.12.2016, kedy ako
poškodená požiadala o nazretie do vyšetrovacieho spisu, kde jej bol poskytnutý dostatočný priestor na
jeho preštudovanie a boli jej vydané kópie z vyšetrovacích úkonov, získala nespochybniteľnú vedomosť
o mene osoby páchateľa, ktorého označila, čo vyplýva aj z jej výpovede pred vyšetrovateľom dňa
16.2.2017, ako aj o výške bolestného, ktoré si uplatnila práve na základe odborného vyjadrenia znalca

MUDr. Trgiňu, ktoré bolo vypracované na účely trestného konania, a teda najneskôr k tomuto dňu
8.12.2016 disponovala všetkými potrebnými informáciami, pre uplatnenie nároku na náhradu škody,
ktorájejvzniklavdôsledkupoškodeniazdravia.Vdanejvecitedasubjektívnadvojročnápremlčaciadoba
na uplatnenie nároku na náhradu škody z ublíženia na zdraví začala plynúť najneskôr dňom 8.12.2016,
žaloba bola podaná na súd dňa 29.3.2019, t.j. po uplynulí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá

uplynula dňom 8.12.2018. Žalobkyňa si v trestnom konaní kvalifikovane neuplatnila nárok na náhradu
škody, súd v odsudzujúcom rozsudku ani o náhrade škody nerozhodoval a teda nedošlo k spočívaniu
subjektívnej premlčacej doby v zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu preto
súd návrh žalobkyne na náhradu škody na zdraví v celkovej výške 2567,04 Eur ako premlčaný zamietol
a preto sa už ďalej meritom veci nezaoberal.

42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1CSP. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatňovala nárok vo výške 2944,52 Eur. Súd žalobkyni priznal
sumu 377,48 Eur, v tejto časti bol teda nárok uplatnený dôvodne.. Pri percentuálnom vyjadrení úspechu
žalobkyňa mala úspech 11,46% , jej neúspech predstavuje 88,54 % čo je úspech žalovaného , žalobkyňa
čistý úspech nemala, čistý úspech žalovaného predstavuje 77,08% ( od jeho úspechu 88,54% súd

odpočítal jeho neúspech 11,46%), v ktorej výške súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
protižalobkynitakakojeuvedenévovýrokutohtorozsudku.Osamotnejvýšketejtonáhradytrovkonania
rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).