Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. október 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 22Sa/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200278
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4021200278.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci žalobcu: I. W., nar. XX. XX.

XXXX, H. XX, U. Q., zast.: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 24. 05. 2021
proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. 05. 2021, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 16. 05. 2021, ako aj
rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 05. 03. 2021 a vec vracia
Sociálnej poisťovni - ústredie na ďalšie konanie.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I. Stručný priebeh administratívneho konania

1. Krajský súd v Nitre ako správny súd (§ 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len
"SSP" alebo "Správny súdny poriadok") z predloženého administratívneho spisu žalovanej zistil, že dňa
22. 03. 2018 bola spísaná žalobcom voči žalovanej žiadosť o starobný dôchodok s dátumom uplatnenia
nároku 13. 03. 2018. Dôchodok žalobca žiadal priznať od 25. 01. 2016.

Súčasťou žiadosti boli prílohy, medzi nimi aj rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR značka 1993/2017-
SZ zo dňa 29. 05. 2017, ktorým bol žalobcovi zvýšený výsluhový dôchodok od 01. 07. 2017 na sumu
738,62 eur mesačne.

Rovnako tak v spise sa nachádza výsluhové zabezpečenie - potvrdenie zo dňa 14. 04. 2016, z ktorého
vyplývalo, že doba trvania služobného pomeru v colnej správe bola od 01. 04. 1976 do 30. 09. 2004
a doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným

predpisom platným v dobe jej výkonu od 02. 04. 1974 do 31. 03. 1976. Celková započítaná doba výkonu
štátnej služby zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok je 30 rokov a 183 dní. Žalobcovi nevznikol
nárok na invalidný výsluhový dôchodok. Okrem toho bolo oznámené, že zamestnanie - funkcia colník
nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej skupine.

2. Z emailovej správy zaslanej z Finančného riaditeľstva vyplýva, že žalobca bol v ich organizácií (Colné
riaditeľstvo SR) v pracovnoprávnom vzťahu od 01. 04. 1976 do 30. 09. 2004, ktorý sa považuje ako

služobný pomer podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, na základe ktorého žalobcovi vznikol nárok na výsluhový dôchodok.Žalobcovi bol ukončený poistný vzťah/ registrácia v Sociálnej poisťovni dňom 30. 06. 2002 z dôvodu
účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., od 01. 07. 2002 bolo sociálne zabezpečenie vykonávané v súlade
s uvedeným zákonom.

3. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XX XXX XXXX X zo dňa 16. 05. 2018 bol od 25. 01.
2016 žalobcovi priznaný starobný dôchodok v sume 97,70 eur mesačne. Súčasťou rozhodnutia bol aj
osobný list dôchodkového poistenia, z ktorého vyplýva súčet kvalifikovaného obdobia dôchodkového
poistenia 5315 dní, t.j. 14 rokov a 205 dní.

4. Ďalším rozhodnutím zo dňa 01. 06. 2016 došlo k zvýšeniu starobného dôchodku od 01. 01. 2017
na sumu 108,80 eur mesačne, rozhodnutím zo dňa 01. 06. 2018 od 01. 01. 2018 na sumu 120,60 eur
mesačne a rozhodnutím zo dňa 01. 06. 2018 od 01. 03. 2018 na sumu 121,30 eur mesačne.

5. Žalobca žiadosťou zo dňa 14. 01. 2021 požiadal o priznanie starobného dôchodku tak, aby mu bolo

započítané obdobie v štátnej službe pre výpočet starobného dôchodku. K uvedenému priložil potvrdenie
o bezpečnostnej praxi v ozbrojenom zbore zo dňa 24. 02. 2005, ako aj rozhodnutie Colného riaditeľstva
SR zn. 51119/2004-1462-2 zo dňa 13. 10. 2004, ktorým bol žalobcovi priznaný od 01. 10. 2004
výsluhový dôchodok v sume 14.798,- Sk. Súčasťou žiadosti bol aj osobný list dôchodkového poistenia,
vymedzený v bode 3 tohto odôvodnenia.

6. Následne Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 05. 03. 2021 podľa
§ 112, § 65, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 14. 01. 2021 o zhodnotenie doby služby - funkcie colník na
nárok na starobný dôchodok.

Dôvodila tým, že na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané
obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na
základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v
informačnom systéme Sociálnej poisťovne.

Mala za to, že zásady hodnotenia doby výkonu služobného pomeru a hrubých zárobkov dosiahnutých
počas jeho trvania sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z.
zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. a/alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný
príspevok za služby, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový

dôchodok. Poistencovi, ktorý vykonával činnosť colníka bola na nárok a určenie sumy výsluhového
dôchodku zhodnotená aj doba zamestnania v pracovnom pomere, ktorá nebola zaradená do
zvýhodnenej pracovnej kategórie a ktorá s účinnosťou od 01. 07. 2002 je dobou služby podľa § 58 ods.
1 písm. g) zákona č. 328/2002 Z.z. Vzhľadom na vyššie uvedené na účely posudzovania nároku na
starobný dôchodok a určovania jeho sumy poistencom, ktorých doba zamestnania, ktorá je zároveň

dobou služby, nebola zaradená do I. a/alebo II. pracovnej kategórie, sa za obdobie dôchodkového
poistenia podľa § 60 ods. 2 alebo § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 334/201
Z.z. považuje aj doba služby, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.

S poukazom na uvedené prvostupňový správny orgán ustálil, že výsluhový dôchodok bol žalobcovi
priznaný od 01. 10. 2004 podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa preukázaného skutkového stavu doba služby - funkcia colník nebola zaradená do zvýhodnenej
I. alebo II. kategórie funkcií, preto pri hodnotení doby služby colníka nebolo možné postupovať podľa
ustálenej judikatúry a sumu dôchodku krátiť podľa článku 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach.

Súčasne bola žalobcovi doba služby - funkcia colník od 01. 04. 1976 do 30. 09. 2004 zhodnotená v
plnom rozsahu pre výsluhový dôchodok.Záverom poukázal na nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 16/2017-52 zo dňa 13. 02. 2019 a mal za
to, že sa nezmenili rozhodujúce skutočnosti na nárok na starobný dôchodok a nie sú preukázané nové
skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zvýšenie sumy starobného dôchodku, žiadosť zo dňa 14. 01. 2021

o zhodnotenie doby služby, funkcie colník na nárok starobný dôchodok, prvostupňový správny orgán
zamietol.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodla žalovaná,
napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II. tohto rozsudku.

II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

8. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. 05. 2021 žalovaná, zastúpená generálnym riaditeľom,
podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, rozhodla tak, že odvolanie žalobcu

(ďalej v texte aj len „účastník konania“) podané proti rozhodnutiu sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 05. 03. 2021 vo veci zamietnutia žiadosti o zhodnotenie doby služby - funkcie colník
na nárok na starobný dôchodok zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie sociálnej poisťovne,
ústredie.

9. V odôvodnení žalovaná uviedla, že nakoľko doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na
účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií,
nebolo možné dobu služby, ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok zhodnotiť pre nárok a sumu
starobného dôchodku v súlade s § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 334/2011 Z.z. a §
255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Mal za to, že podľa ustálenej judikatúry

Najvyššieho súdu SR nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie
funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. zachovať na nárok na určenie sumy
starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby
získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku
neboli zohľadnené.

Nakoľko účastník konania nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nebolo možné
posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho
súdu SR a sumu dôchodku krátiť podľa článku 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach. Pretože účastník konania získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok

na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a v súlade s § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.
sa doba služobného pomeru colníka nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, preto nebola
uvedená doba služby účastníka konania pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená.

Zamestnanie účastníka konania v služobnom pomere nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií,

preto nebolo možné v tomto prípade aplikovať § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015
Z.z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa
zachovávajú.

K námietke žalobcu, že Sociálna poisťovňa nebrala do úvahy Dohovor o invalidných, starobných a

pozostalostných dávkach, uviedla žalovaná, že sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax
zo zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov
zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcii a
následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. V prípade účastníka

konania takýto postup neprichádzal do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nemal
zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Sociálna poisťovňa, ústredie v prípade účastníka konania
zvolila rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu
službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií.

Kžiadostiododatočnézhodnoteniedobyslužby-funkciecolníknanároknastarobnýdôchodokvsúlade
s nálezom Ústavného súdu SR pre vojakov, policajtov a colníkov uviedla, že Ústavný súd SR návrhu
Najvyššieho súdu SR nevyhovel.10. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody napadnuté rozhodnutie považovala za v súlade
so zákonom č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, preto odvolaniu žalobcu nevyhovela.

III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu (v podanej žalobe)

11. Žalobca rozhodnutie opísané v čl. II. tohto odôvodnenia, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie
opísané v čl. I. tohto odôvodnenia, napadol žalobou zo dňa 24. 05. 2021, ktorá bola správnemu
súdu doručená dňa 27. 05. 2021.

12. Tvrdil, že rozhodnutím žalovanej a prvostupňového orgánu, ako aj ich postupom, bolo porušené
jeho právo na priznanie starobného dôchodku v správnej výške. Žalovaná porušila jeho právo žalobcu
podľa § 112 zák. č. 461/2003 Z.z. keď odmietla prepočítať priznaný starobný dôchodok. Pri určovaní
výšky starobného dôchodku prvostupňový orgán porušil jeho právo tým, že nebral do úvahy celú dobu
dôchodkového poistenia, ale len dobu, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku.

Žalobcom namietané skutočnosti v jeho odvolaní zakladali zákonný dôvod na to, aby žalovaná zrušila
prvostupňové rozhodnutie. Podľa názoru žalobcu, žalovaná konala v rozpore s § 218 ods. 2, 3 zák. č.
461/2003 Z.z., keď prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Prvostupňový a aj druhostupňový správny orgán
zastali názor, že judikatúra, na ktorú žalobca v odvolaní poukázal, je použiteľná len na výsluhových
dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie a nie na tých, ktorí sú v III. kategórií. Žalovaná právnu

argumentáciu žalobcu aj jeho poukaz na ustálenú judikatúru odmietla s tým, že vo vzťahu k uplatnenému
nároku žalobcom ide o iný skutkový a právny stav. Závery žalovanej aj prvostupňového orgánu podľa
názoru žalobcu sú v rozpore s čl. 33 Dohovoru 128, ako aj s rozsiahlou judikatúrou NS SR, ktorá
jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, pričom z
citovaného ustanovenia a judikatúry NS SR, ktorou sa riadi pri svojej rozhodovacej činnosti nielen NS

SR, ale aj krajské súdy, vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie
ho nepriznať vôbec.

Celková doba poistenia podľa názoru žalobcu, nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov
odlišne. Odlišne posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že prvostupňový orgán a aj

žalovaná u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú
dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov (tento
postup je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou súdov). U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení
do jednej z týchto kategórii postupuje opačne a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní
výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Z uvedeného vyplýva, že aj keď obaja

výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu, je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého
zákona, prístup žalovanej k posúdeniu tejto, z hľadiska uplatneného nároku, rozhodujúcej skutočnosti
je nielen iný, ale aj diskriminujúci. Nie je možné odôvodniť tento postup poukazom na ustanovenie §
274 zák. č. 461/2003 Z.z., z ktorého dikcie nesporne vyplýva, že citované ustanovenie upravuje výšku
dôchodkového veku a nie celkovú doba poistenia.

Zdôraznil, že právna argumentácia žalovanej nemá oporu ani v citovanom ustanovení ani v judikatúre,
ktorá bol produkovaná NS SR vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom zaradeným do III kategórie.
Argumentáciu žalovanej nebolo možné označiť nijak ináč, ako ignorovanie súdnych rozhodnutí, či
neochotu ich rešpektovať bez toho, aby bola zo strany žalovanej predložená právna argumentácia, ktorá

by prelomila judikatúru.

Pokiaľ žalovaná poukázala na Nález ústavného súdu č. PL.ÚS 16/2017 - 52 zo dňa 13. 02. 2019, tak zo
strany žalovanej ide o zjavne účelovú argumentáciu. Závery v odôvodnení tohto nálezu sa týkajú výlučne
posudzovania doby v prípade vzniku nároku na invalidný dôchodok. Žalovanej je dobré známe to, že

SlovenskárepublikapristúpilalenkčastiIII.dohovoruč.128oinvalidných,starobnýchapozostalostných
dávkach a preto odvolanie sa na tento nález ústavného súdu, v prípade posudzovania nárokov na
starobný dôchodok, je zo strany žalovanej nielen účelové ale aj zavádzajúce.

V ďalšej časti žaloby žalobca vytýkal, že právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom a žalovanou je

v rozpore s § 66 ods. 1 v spojení s § 60, § 61, § 62 a § 63 citovaného zákona, nezodpovedá skutkovému
stavu ani listinným dôkazom založeným v dávkovom spise, z ktorého pri rozhodovaní žalovaná aj
prvostupňový orgán vychádzal.Zdôraznil, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa 25. 01. 2016. Celková doba dôchodkového
poistenia, ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku, je 45 rokov a 294 (30 rokov a 183 dní +15 rokov a 111
dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie ako uvádza poisťovňa 15 rokov a 111 dní, z

ktorejvychádzalapriposudzovanínárokuaurčenívýškystarobnéhodôchodku.Nesprávnymposúdením
celkovej doby dôchodkového poistenia, sa závery žalovanej dostali do rozporu so všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Výška starobného dôchodku nebola žalobcovi z tohto dôvodu priznaná vo výške,
zodpovedajúcej zákonnému nároku.

Zároveň žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 7 So/138/2011, majúc pritom za to, že žalobca
okrem právnych predpisov, v rozpore s ktorými rozhodla žalovaná aj prvostupňový orgán, vychádzal aj
z tejto rozhodovacej praxe NS SR a bol toho názoru, že ani z jedného rozsudku nie je možné odvodiť
závery, na ktorých žalovaná a prvostupňový orgán založili svoje rozhodnutie. Doplnil aj s poukazom na
rozsudok sp. zn. 10So/59/2014 a mal za to, že tieto rozsudky (ale aj ďalšie) vyvracajú závery žalovanej,
že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórií, pričom je

potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru 128 a vykladajú vnútroštátne
právne predpisy v súlade nielen s týmto Dohovorom, ale aj s Ústavou Slovenskej republiky. Z postupu
žalovanej a aj prvostupňového orgánu vyplývalo, že odmietajú rešpektovať výkladovú prax. V tejto
súvislosti žalobca dal do pozornosti niektoré ďalšie rozsudky, ktoré vyvracajú argumentáciu žalovanej,
že právny názor vyslovený v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú

rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, (vo svojom rozhodnutí
nepoukázala žalovaná inak bežne používaný odkaz na právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v
uznesení IV. US 481/2011- 19 zo dňa 10. 11. 2011). Žalobca následne poukázal na rozsudky NS SR,
ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych veci, ako je prejednávaná vec a to : napr. sp. zn.
10So/59/2014 z 15. 04. 2015, sp. zn. 1So/127/2004 z 30. 11. 2015, sp. zn. 10So/18/2015 z 30. 03.

2016, sp. zn. 9So/187/2014 z 30. 03. 2016, sp. zn. 1So/15/2015 z 18. 11. 2016, sp. zn. 9So/136/2014
z 30. 11. 2016, sp. zn. 9So/46/2015 z 25. 01. 2017, sp. zn. 7So/58/2015 z 23. 02. 2017, sp. zn.
9So/154/2015 zo dňa 28. 06. 2017, ako aj na ďalšie rozsudky krajských súdov.

Žalobca v súvislosti s jeho argumentáciou dal do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky

vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na
určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr.
rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99) teda to, že obdobné situácie musia
byť rovnakým spôsobom právne posudzované (napr. rozhodnutie ÚS SR II. ÚS 243/05), pretože inak
dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní

jednoty rozhodovania. Ďalej podľa názoru ústavného súdu za diskriminačný možno považovať taký
postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno
objektívne a rozumne odôvodniť (napr. rozhodnutie ÚS SR IV. ÚS 14/07).

Ak Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015 vyslovil svoj právny názor na

záväznosť predchádzajúcej judikatúry aj na prípad, ktorý je totožný s touto vecou, tak vyjadril tým to, na
čomjezaloženéajuznesenieÚSSRIV.US481/2011-19zodňa10.11.2011,ktorémužalovanápripisuje
iný právny význam, čo potvrdzuje aj fakt, že výkladové stanovisko (teda druhej zákonnej podmienke
pre vznik nároku na starobný dôchodok), je akceptované všeobecnými súdmi, všeobecné súdy sa
ním riadia. Žalovaná odlišnosť stavia na pracovných kategóriách, pričom okrem poukazu na § 274

(okrem iného rieši dôchodkový vek) nepredložila žiadny právny argument, ktorým by zdôvodnil odlišný
spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov zaradených
do I. a II. kategórie a nezaradených do týchto kategórií. Nehovoriac o tom, že týmto, diskriminujúcim
spôsobomposudzujecelkovúdobupoisteniavýlučnevovzťahukvýsluhovýmdôchodcomnezaradeným
do I. alebo II. kategórie. Ako bolo poukázané, tento postup nevolí ani voči tým poistencom, ktorí

neboli poistencami žalovanej po dobu 15 rokov, ale boli poistencami v iných (zahraničných) systémoch.
Žalovaná preukázateľne rozhoduje v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru 128, čo potvrdila aj rozsiahla
rozhodovacia činnosť všeobecných súdov.

Medzi žalovanou a žalobcom nebolo sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok ani to, či

žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná
posúdila v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a v rozpore s rozhodovacou praxou
NS SR. Výsledkom rozhodovacej činnosti žalovanej aj prvostupňového orgánu bolo preto arbitrárne
rozhodnutie, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, oktoré žalovanáopierala svoje rozhodnutie, rovnako ako interpretácia právnych predpisov je v extrémnom
nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry). Žalovaná neuviedla ani jeden
relevantnýdôvod,nazákladektoréhoodmietastabilizovanúvýkladovúprax.Vprávnomštátesanemôže

pripustiť stav, keď pri posudzovaní rovnakej skutkovej a právnej veci sa dospeje k iným právnym
záverom, bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Žalovaná cituje tiež ustanovenie § 60 ods. 2 a 255
ods. 5, avšak závery, ktoré z nich vyvodzuje svedčia o tom, že pri aplikácii týchto ustanovení neberie do
úvahy celé ustanovenie a judikatúrou predložený výklad týchto právnych predpisov.

Na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov žalovaná a prvostupňový orgán odvodili záver,
že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok, v zmysle
citovaných ustanovení nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto pre nárok na starobný dôchodok
ho nemožno hodnotiť. Tento záver žalovanej nebol správny, čo potvrdil aj vyššie uvedený rozsudok,
ktorý potvrdzuje názor žalobcu, že celkovou dobou poistenia je doba poistenia vo všetkých systémoch.
Ako bolo už uvedené, nie je v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi stav, ak u jednej

skupiny výsluhových dôchodcov, žalovaná za celkovú dobu poistenia považuje nielen dobu poistenia
vo všeobecnom systéme, ale aj dobu, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku a
inej skupiny za celkovú dobu poistenia považuje výlučne dobu poistenia, ktorá nebola hodnotená pri
priznaní výsluhového dôchodku.

Žalobca považoval za preukázané, že žalovaná aj prvostupňový orgán pri posudzovaní jeho žiadosti
o priznanie starobného dôchodku, postupovali v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré poukázal v
žalobe, ako aj v rozpore s ustálenou judikatúrou a jeho vec neposúdili správne po skutkovej ani právnej
stránke. Nebol súladný postup žalovanej ani s judikatúrou a v rámci svoj právnej argumentácie poukázal
na ostatný rozsudok NS SR sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28. 02. 2018, ktorého závery, rovnako ako

všetkých predchádzajúcich rozsudkoch, sú založené na doterajšej judikatúre. V tejto súvislosti žalobca
dal do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/31/2018, ktorý v celom rozsahu vyvracia
právnu argumentáciu žalovanej, ktorá sa nezmenila ani potom, čo opakovane bola rozsudkami NS SR
odmietnutá a v ktorých bola žalovaná upozornená na záväznosť rozsudkov. Tento rozsudok NS SR bol
vydaný potom, čo bol vydaný nález ústavného súdu.

13. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby Krajský súd v Nitre po preskúmaní
rozhodnutí a posúdení veci, vydal rozsudok, ktorým zruší rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX 0
zo dňa 18. 05. 2021 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X . zo dňa 05. 03.2021 a
vec vráti na nové konanie Sociálnej poisťovni- ústredie.

IV. Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného

14. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11. 06. 2021 k správnej žalobe uviedla, že žalobcovi
bol právoplatným rozhodnutím žalovanej, ústredie zo dňa 16. 05. 2018 podľa § 65 a § 82 zákona č.

461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov od 25. 01. 2016 priznaný starobný dôchodok v sume 97
eur mesačne.

Ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, t.j. k 25. 01. 2016, získal žalobca 5.586 dní obdobia
dôchodkového poistenia, t.j. 15 rokov a 111 dní obdobia dôchodkového poistenia.

Žalobca žiadosťou zo dňa 14. 01. 2021, doručenou žalovanej, ústredie, dňa 18. 01. 2021 požiadal
o dodatočné zhodnotenie doby služby - funkcie colník na nárok na starobný dôchodok, v súlade s
nálezom Ústavného súdu SR pre vojakov, policajtov a colníkov. Následne žalovaný poukázal na dôvody
zhodné s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, z ktorých vyvodil tú skutočnosť, že žalobca

nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, preto nebolo možné posudzovať jeho nárok na
starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR a sumu dôchodku
krátiť podľa článku 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.

Následne poukázala na ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré má právny význam pre

posúdenie, čo žalobca nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustálenú
judikatúru a čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.Nakoľko doba pracovnej činnosti colníka nebola zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa
druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií, nebolo možné dobu služby, ktorá bola
zhodnotená pre výsluhový dôchodok hodnotiť pre nárok a sumu starobného dôchodku v súlade s § 60

ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 334/2011 Z.z. a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.
v znení neskorších predpisov.

Žalobca v správnej žalobe dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011,
poukazovanie však na uvedený rozsudok podľa žalovanej nie je dôvodné, pretože v danom prípade ide

o inú skutkovú situáciu ako v konaní žalobcu. V uvedenom rozsudku rozhodol súd v prípade poistenca,
ktorý získal dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, v rozsahu
zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, preto právny záver tohto rozsudku nebolo možné
aplikovať v prípade žalobcu.

V právnom systéme Slovenskej republiky rozsudok súdu nie je prameňom práva, ale iba rozsudky

Najvyššieho súdu SR, ktoré sú uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR sú
zjednocujúcim výkladom k právnym predpisom. Preto poukazovanie na rozsudky Najvyššieho súdu
SR a krajských súdov, ktoré nie sú uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR
považovalažalovanázanedôvodné,pretožeprávnynázoruvedenývžalobcomuvádzanýchrozsudkoch
doposiaľ nebol zovšeobecnený.

Pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok žalobcu možno v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR
postupovať len podľa účinnej právnej úpravy. Dobu poistenia, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na
výsluhový dôchodok nemožno hodnotiť na nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému podľa
§ 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 334/2011 Z.z. a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003

Z.z.

15. Žalovaná sa pridržala svojich skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí a zotrvala na
jeho správnosti, preto navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V. Ďalší priebeh správneho súdneho konania

16. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 09. 07. 2021, v rámci ktorého dal do
pozornosti, že žalovaná odmieta rozhodovaciu činnosť krajských súdov aj NS SR, na ktorú poukázal
v podanej žalobe a ktorá nesporne potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na

posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u colníkov posudzuje ináč, nielen
vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom zaradeným do uvedených kategórií, ale aj voči dôchodcom, ktorí
boli poistení na Slovensku aj v iných zahraničných systémoch. Žalovaná prehliada tú skutočnosť, že
až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. bol žalobca, rovnako ako výsluhoví dôchodcovia zaradení v
I. a II. kategórií, sociálne zabezpečený. Prijatím citovaného zákona ani zákona 461/2003 Z.z. nedošlo

k zmene pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. Prijatím zákona o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov došlo k tomu, že výsluhový dôchodok sa priznáva len za tú dobu poistenia, počas
ktorej bol žalobca v služobnom pomere. Z uvedeného bolo zrejmé, že žalovaná stotožňuje celkovú
dobu dôchodkového poistenia s hodnotenou dobou poistenia pri posudzovaní nároku na výsluhový
dôchodok. Z právneho hľadiska je potrebné zdôrazniť, že ust. § 274, o ktoré opiera žalovaná svoje

závery nie je ustanovením, na základe ktorého sa posudzuje celková doba dôchodkového poistenia,
ale je ustanovením, ktoré výsluhovým dôchodcom zaradených do I. alebo II. kategórie zachováva nárok
na skorší odchod do dôchodku t.j., že na rozdiel od žalobcu neplatí (la) pre nich všeobecná doba
dôchodkového veku. Ako bolo uvedené, žalovaná odmieta právny názor prezentovaný v rozsiahlej
rozhodovacej praxi NS SR, ktorý si osvojili všetky krajské súdy, ktoré o rovnakých skutkových a právnych

veciach rozhodujú. Ak žalovaná tvrdí, že v danej veci ide o inú skutkovú a právnu vec ako bolo
rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 7So/138/2011, bolo by vhodné bližšie vysvetliť, v čom je skutkovo odlišná
prerokovávaná vec od veci, kde bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 7So/138/2011. Len vtedy by sa
mohol žalobca, k právnemu názoru žalovanej vyjadriť.

Zároveň žalobca vyjadril presvedčenie, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov je v úplnom
súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR, vyslovenom v Uznesení IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa
10.novembra 2011, ktoré žalovaná v iných skutkovo aj právne totožných veciach použila ako súčasť
svojej právnej argumentácie, z ktorej odvodzovala, že všeobecné súdy svoje závery vyslovujú v rozpores týmto právnym názorom ústavného súdu. Žalobca v podanej žalobe poukázal aj na ďalšie nálezy
ústavného súdu, z ktorých vyplýva, že postup žalovanej a jej argumentácia právne nemôže obstáť.
Nad všetky pochybnosti žalovanej, z hľadiska prerokovávaná veci, ide o skutkovo i právne nielen

porovnateľné ale rovnaké veci, rozhodovacia prax sa ustálila, čo potvrdzujú rozsudky, na ktoré bolo
poukázané. V čom sú všetky veci totožné je to, čo je v celej veci sporné, hodnotenie (posúdenie) celkovej
doby dôchodkového poistenia, kde žalovaná jednoznačne volí rozdielne prístupy.

Žalobcapretozotrvalnadôvodoch,ktoréboliuvedenévpodanejžalobeaprektorépovažujerozhodnutie

žalovanej, aj prvostupňového orgánu, za nezákonné.

17. Žalovaná písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu v rámci žalobnej dupliky nepodala.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právne argumenty

18. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok - ďalej aj ako "SSP" alebo "Správny súdny poriadok"), vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu správnym orgánom, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie č. 540 125 1768 0 zo
dňa 18. 05. 2021, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 05. 03.
2021 a tiež konanie predchádzajúce ich vydaniu, pričom dospel k záveru, že žaloba podaná proti tomuto

rozhodnutiu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je dôvodná, a preto rozhodnutie
- žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 05. 2021, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie
č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 05. 03. 2021 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) SSP
zrušil a vec podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie
z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Správny súd vec posudzoval podľa nasledovných ustanovení:

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej

stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len "policajt"),
profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len "profesionálny
vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, 2) ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je
nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala
obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5.

Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom (Zákon č. 365/2004 Z. z. o
rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Podľa § 60 ods. 1, 2, zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného
dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem
období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a
ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na

dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa
považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo
zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 %
účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má
najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka
prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečenípolicajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a nebol im
priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
osobitného predpisu (§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Podľa § 65 ods. 1, 2, zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Dôchodkovývekje62rokovvekupoistenca,aktentozákonvodsekoch4až8,§65aa274neustanovuje

inak.

Podľa § 255 ods. 1, 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia
dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej

jedného roka zamestnania.

Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho
vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny
vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa

osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo
čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu (§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z.
v znení neskorších predpisov).

Podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej

kategórie sa zachovávajú.

Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý
vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného

predpisu. (§ 23 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 222/2003
Z.z.) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy
vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach číslo 128

(publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba
nároknadávkuustanovenúvtomtoDohovoreaakdostávainúpeňažnúdávkusociálnehozabezpečenia
za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť
alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti
alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a
profesionálnych vojakov, 1) ktoré tvorí
a) nemocenské zabezpečenie,
b) úrazové zabezpečenie,

c) výsluhové zabezpečenie a
d) služby sociálneho zabezpečenia.

Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského
a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného

bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 191 ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm. a/, ods. 4, ods. 6 veta prvá SSP, správny súd rozsudkom zruší
napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností
môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu
verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo,Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne
vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku

3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v
ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov
pripojených k prejednávanej veci.

Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom

konaní viazaný.

20. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej správny súd vychádzal zo
skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu, súčasťou ktorého je aj administratívny spis
správnych orgánov, opísaný v čl. I. tohto odôvodnenia, preto správny súd na skutkový stav len odkazuje
a opätovne ho neopakuje.

21. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. 05. 2021, ktorým ako odvolací správny orgán podľa
§ 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Sociálnej poisťovni ústredie č. 540 125 1768 0 zo dňa 05. 03. 2021. Uvedeným rozhodnutím správny

orgán prvého stupňa podľa ust. § 112, § 65, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť žalobcu o zhodnotenie doby služby
- funkcie colník na nárok na starobný dôchodok z dôvodu, že doba služby - funkcia colník nebola
zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, preto pri hodnotení doby služby colník nebolo
možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a sumu dôchodku krátiť podľa článku 33 Dohovoru č. 128

o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Súčasne bolo uvedené, že doba služby - funkcia
colník od 01. 04. 1976 do 30. 09. 2004 bola zhodnotená v plnom rozsahu pre výsluhový dôchodok.

22. V prvom rade správny súd uvádza, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu
právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy

a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym
súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených
záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať

ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu
verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP). Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť
alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd
viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods.1,2 SSP). Ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva,
môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy (§ 204 SSP).

23. Správny súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou
pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti
Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný
na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci

skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych
veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta

nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu
a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych
právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a

rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či
sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného
uváženia ustálil správne svoj právny záver.24. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v
zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je
založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak

poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore
so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom
ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.
Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o
fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie

zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt
právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.

25. Posúdenie splnenia zákonných podmienok rozsahu potrebnej doby pre vznik nároku na starobný
dôchodok žalobcu, bolo potrebné vychádzať zo znenia zákona o sociálnom poistení účinného v čase
žalobcom uplatneného nároku na starobný dôchodok, t.j. k 13. 03. 2018.

26. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vymedzuje sociálne
poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia,
organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním
sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Tento zákon sa nevzťahuje na

príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu,
Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby,
colníkov 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej
služby 1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným
predpisom, 2) ak tento zákon neustanovuje inak (§ 1 ods. 1, 3).

27. Skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu potvrdzujú, že žalobca žiadal priznať
starobný dôchodok žiadosťou spísanou dňa 22. 03. 2018 odo dňa 25. 01. 2016 dovŕšením veku 62
rokov dňa 25. 01. 2016. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XX XXX XXXX 0 zo dňa 16. 05.
2018 bol od 25. 01. 2016 žalobcovi priznaný starobný dôchodok v sume 97,70 eur mesačne. Súčasťou

rozhodnutia bol aj osobný list dôchodkového poistenia, z ktorého vyplýva súčet kvalifikovaného obdobia
dôchodkového poistenia 5315 dní, t.j. 14 rokov a 205 dní. Ďalším rozhodnutím zo dňa 01. 06. 2016
došlo k zvýšeniu starobného dôchodku od 01. 01. 2017 na sumu 108,80 eur mesačne, rozhodnutím
zo dňa 01. 06. 2018 od 01. 01. 2018 na sumu 120,60 eur mesačne a rozhodnutím zo dňa 01. 06.
2018 od 01. 03. 2018 na sumu 121,30 eur mesačne. Následne žalobca žiadosťou zo dňa 14. 01. 2021

požiadal o priznanie starobného dôchodku tak, aby mu bolo započítané obdobie v štátnej službe pre
výpočet starobného dôchodku. O tejto žiadosti Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodla rozhodnutím č.
S. zo dňa 05. 03. 2021 podľa § 112, § 65, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tak, že zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 14. 01. 2021 o
zhodnotenie doby služby - funkcie colník na nárok na starobný dôchodok. Na základe odvolania žalobcu

proti prvostupňovému správnemu rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej podľa § 218 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie
Sociálnej poisťovni potvrdil. Z podania, nazvaného výsluhové zabezpečenie - potvrdenie zo dňa 14. 04.
2016,vyplývalo,žedobatrvaniaslužobnéhopomeruvcolnejsprávebolaod01.04.1976do30.09.2004
a doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným

predpisom platným v dobe jej výkonu od 02. 04. 1974 do 31. 03. 1976. Celková započítaná doba výkonu
štátnej služby zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok je 30 rokov a 183 dní. Žalobcovi nevznikol
nárok na invalidný výsluhový dôchodok. Okrem toho bolo oznámené, že zamestnanie - funkcia colník
nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej skupine.

28. Základom pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o žiadosti žalobcu o zhodnotenie doby
služby - funkcie colník na nárok na starobný dôchodok bolo potrebné riešiť výklad niektorých pojmov,
upravených v zákone o sociálnom poistení v spojitosti so zabránením diskriminácie.

29. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/31/2018 zo

dňa 29. 10. 2019:

30. „Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) rôznych skupín poistencov
jednoznačnevyplýva,ževšeobecnýsystémsociálnehopoisteniaaosobitnýsystémsociálnehopoistenia(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia
(zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.

31. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho
poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky
podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne
zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú
len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu

poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia
príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských
dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní,
ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských
výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby
služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.

V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho
zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom
dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách
v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský,

vdovský alebo vdovecký dôchodok.

32. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým
výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré
doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma

výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

33. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na
výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna

úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a
vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa
zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom
systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa
ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený

výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú
stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.

34. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto
potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období

poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Pri posudzovaní tejto skutočnosti treba vziať
zreteľ aj na skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu
dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas
jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím
na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného

systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme
sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako
s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná
poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý
zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení

dôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovanej sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku
a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok
vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a
následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali
časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba

poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom
systéme. Správne preto žalovaná musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná
niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú
výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme,následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v
osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby
poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov

osobitného systému a nebude poškodzovať Sociálnu poisťovňu.

35. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení
s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom
poistení.Ustanovenie§1ods.3zákonaosociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisovpretonebráni

vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi
ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom
poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek
hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia,
vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).

36. Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok,
resp. naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu
starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového
vekupodľavšeobecnýchpredpisovosociálnompoistení(zabezpečení).Zčl.19Dohovoruoinvalidných,
starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou

ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Zbierky zákonov („Dohovor“) priamo vyplýva nárok
na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití
ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo
fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné
prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z. z.

a sú priamo záväzné aj pre žalovanú.

37. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby)
nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je

významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky
invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa
§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca
časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch
dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len

za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových
nárokoch neukráti.

38. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002
Z.z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení

(poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia)
len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného
pomeru.

39. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia

(poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na
účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v
akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení
výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej
zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v

súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na
tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre
zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“

40. Žalovaná pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o zhodnotení doby služby - funkcia colník na nárok na

starobný dôchodok zohľadnila len prvú časť z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení a nevysporiadala sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobcovi bol priznaný výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. pri zhodnotení doby služby 30 rokov a 183 dní, argumentujúc
len tým, že doba služby - funkcia colník nebola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií,preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a sumu
dôchodku krátiť podľa článku 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.
Okrem toho uviedla, že doba služby - funkcia colník bola zhodnotená v plnom rozsahu pre výsluhový

dôchodok. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žalovaná vychádzala z nesprávneho výkladu
ustanovenia § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože predmetná právna úprava sa žiadnym
spôsobom netýka dosiahnutého obdobia dôchodkového poistenia, ale priznáva zvýhodnenie, ktoré
možno aplikovať napr. na dôchodkový vek, ale nie na dobu dôchodkového poistenia. Prezentovaný
právny názor je tiež v súlade s judikatúrou NS SR, na ktorú sa správne odvolával aj žalobca a správny

súd vyššie ju citoval.

41. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovanej sú v rozpore so
zákonom o sociálnom poistení, preto bolo potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že správne orgány
posudzovanú vec nesprávne právne posúdili.

42. Žalovaná v danom prípade vybočila z judikatúry najvyššieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej
republiky k problematike poistného obdobia vo vzťahu rozhodovania o nároku na starobný dôchodok
pri zohľadnení dávok sociálneho zabezpečenia v starobe z osobitného systému zaujal stanovisko
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. V
rozhodnutí publikovanom pod č. 83/2013 Zbierky najvyšší súd prijal stanovisko: „Priznanie výsluhového

dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie
dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.“ V danom prípade ide o rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2011 sp. zn. 7So/138/2011.

43. Správny súd poukazuje tiež na zovšeobecnený právny názor najvyššieho súdu uvedený v rozhodnutí
č. R 55/2011 zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky „Pri určení starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia

započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného
dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu považovanú za
výsluhový dôchodok“ - rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9So 214/2008 z 28. 10. 2009.

44. Najvyšší súd vychádzajúc z prijatých stanovísk rozhodoval v obdobnej veci rozsudkom sp. zn.

9So/138/2011 z 22. augusta 2012, v ktorom konštatoval, že „odporkyňa po zohľadnení všetkých období
dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov mala povinnosť vypočítať sumu
dôchodkovej dávky, ktorá by sa mala znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia,
ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky
poistenia, čo by zodpovedalo čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných

dávkach uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Za primerané (s odkazom na čl. 39
Ústavy Slovenskej republiky) pritom označil také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke
poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia
(ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia) alebo iba vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia.“

45. Vychádzajúc zo skutkových okolností posudzovaného prípadu vyplývajúcich z administratívneho
spisu, poukazom na závery uvedené vyššie, správny súd v danej veci považoval námietky žalobcu
uvedené v žalobe za dôvodné, ktoré spochybnili vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí žalovanej
a ich súladnosť so zákonom. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia, teda napadnuté rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 05.
2021, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 05. 03. 2021 podľa
ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) SSP zrušiť a vec podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP
vrátiť Sociálnej poisťovni - ústredie na ďalšie konanie.

46. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že vzhľadom na plný úspech
žalobcu v tomto konaní, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v rozsahu 100 % voči žalovanej, o ktorej výške rozhodne správny súd obsadený vyšším súdnym
úradníkom samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná

sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť
len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského
súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak (443 ods. 1 SSP). Lehota na
podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených
v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom

súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie
bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej

sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť
a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ,
jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.