Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 10, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/106/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111214515
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3111214515.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v spore žalobkyne P. F., nar. XX.XX.XXXX,

bytom W., Y. XXX/X, právne zastúpená JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Trenčín, Nám.
sv. Anny 15/25 proti odporcovi: R. A., s.r.o., so sídlom U., M. X-X, Z.: XX XXX XXX, právne zastúpený
JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom, s.r.o., so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 36 866 598o
ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 11 a
nasledujúci Občiansky zákonník) sumu 15 000,- eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti s a žaloba z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.06.2015 č.k. 27C/106/2011-462 bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- eur a vo zvyšnej časti ( o
zaplatenie sumy 40.000,- eur) bola žaloba zamietnutá. Na základe odvolania žalovaného bol tento
rozsudok zrušený uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.05.2016 č.k. 6Co/837/2015-522 a
vec bola vrátená prvoištančnému súdu na ďalšie konanie.

2.Podľa rozhodnutia odvolacieho súdu pasívne legitimovaným v tomto spore je žalovaný. K žalovanému

nároku žalobkyne uviedol nasledovné: Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala náhrady
nemajetkovej ujmy, keď titulom ochrany osobnosti (§ 11 Obč. zák.) , najmä práva na ochranu života a
zdravia / telesnej integrity/ v súvislosti s poškodením zdravia s trvalými a neodstrániteľnými následkami
sa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 70.000,- eur. Poukazovala, že k poškodeniu zdravia
došlo počas jej účasti na hudobnom festivale, ktorého usporiadateľom bol žalovaný, ktorý v rozpore s
právnymi predpismi nezabezpečil vhodné podmienky na riadne a bezpečné uskutočnenie podujatia, keď
v koncertnom stane O2 došlo ku zrúteniu konštrukcie tohto stanu, následkom čoho žalobkyňa utrpela

viaceré závažné a život ohrozujúce poranenia s trvalými následkami, jednostrannou stredne ťažkou
poruchou sluchu. Náhradu nemajetkovej ujmy právne odôvodnila ust. § 11 a nasl., § 13 Obč. zák. tým,
že bol poškodený jej život, zdravie /telesná integrita/, v súvislosti s poškodením zdravia s trvalými
neodstrániteľnými následkami. Podľa § 444 Obč. zák. pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú
bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.
z.náhradazasťaženiespoločenskéhouplatneniasaposkytujejednorazovo;musíbyťprimeranápovahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného

uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Napriek tomu, že žalobkyňa sa v žalobe domáhala odškodnenia cez
ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, okresný súd nebol viazaný právnou kvalifikáciou jej návrhu.
Bolo potrebné sa detailne zaoberať, či skutočne v prípade žiadaného nároku ide o nemajetkovú ujmu v
zmysle§11anasl.Obč.zák.,alebočinejdeoďalšieodškodneniealebonapr.zvýšenieužrazpriznanýchnárokov z titulu poškodenia na zdraví formou bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Okresný
súd v odôvodnení len skonštatoval, že žalobkyňa si ochranu svojich osobnostných práv neuplatňuje na
totožných skutkových tvrdeniach ako si uplatnila nárok na náhradu škody mimosúdne, pričom neuviedol

rozdielnosť skutkových tvrdení a aplikáciu ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

3.Odvolací súd ďalej uviedol, že okresný súd mal zvažovať a vylúčiť, aby tie isté následky neboli
uplatňované aj cez ust. § 11 a § 13 Obč. zák. Keďže ide o následky spojené so škodou na
zdraví, tak v prvom rade pre úplné zistenie skutkového stavu mal zisťovať, či tieto následky nie sú

nárokom podľa § 444 Obč. zák, pretože ak by boli priznané podľa zásad pre odškodňovanie sťaženia
spoločenského uplatnenia, tak ich nemožno posudzovať podľa § 11 a nasl. Obč. zák., keďže nárok
sťaženia spoločenského uplatnenia má povahu špeciálnej úpravy vo vzťahu k ochrane osobnosti. Nárok
nasťaženiespoločenskéhouplatneniamáten,komubolopoškodenézdravieamápovahunemajetkovej
ujmy. Žalobkyňa v žalobnom návrhu tvrdila, že bolo postihnuté jej právo na život, zdravie, pričom tieto
zložky práva odškodňuje sťaženie v živote a v spoločnosti zák. č. 437/2004 Z.z. Okresný súd mal

vylúčiť, aby tie isté následky neboli uplatňované aj cez ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tomto
smere poukazoval odvolací súd na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. augusta
2014, sp. zn. I.ÚS 426/2014, keď nároky, ktorých sa domáhala žalobkyňa formou nemajetkovej ujmy
cez ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka v súvislosti s tým, že bolo zasiahnuté do jej zdravia,
telesnejintegrityakoajdojejrodinného asúkromnéhoživotasauplatňujúvrámciodškodňovaniabolesti

poškodeného a sťaženia spoločenského uplatnenia, cez zákon č. 437/2004 Z.z. Tie zložky práva, ktoré
uplatňuje žalobkyňa v konaní z titulu nemajetkovej ujmy cez ustanovenia týkajúce sa ochrany osobnosti,
sú zložkami práva, ktoré sa priznávajú, aj keď sa odškodňuje sťaženie spoločenského uplatnenia /
vek, poškodenie zdravia, zníženie kvality života, profesijné uplatnenie, kultúrne, spoločenské a športové
vyžitie. Na jednej strane pri rešpektovaní názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky by pri poškodení

zdravia bola celá sféra zasiahnutých osobnostných práv odškodňovaná na základe lekárskeho posudku
bodovým ohodnotením, pričom v prípade nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka
mieru zásahu do osobnostných práv posudzuje súd. Pri dodržiavaní prílišného formalizmu by však bolo
žalobkyni odopreté uplatňovanie nároku v zmysle ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a inštitútom
sťaženia spoločenského uplatnenia by bola de facto ukrátená o určitú sumu nemajetkovej ujmy, kde

zákonný limit výšky nemajetkovej ujmy nie je explicitne stanovený .

4.Krajský súd uviedol, že nie je dôvodná námietka žalovaného, že okresný súd nezdôvodnil priznanú
sumu nemajetkovej ujmy žiadnymi relevantnými a preskúmateľnými dôvodmi, neoprel stanovenie
tejto výšky o žiadne vykonané dôkazy, keďže žalobkyňa ani žiadne dôkazy v tomto smere nenavrhla

vykonať. Ustanovenie § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka nevymedzuje hranicu pre určenie výšky
relutárnejnáhradyzanemajetkovúujmu.Výškunáhradyurčísúdsprihliadnutímnazávažnosťvzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva. Súd postupoval pri posudzovaní rozsahu
náhrady podľa ust. § 136 O.s.p. ( účinného do 30.06.2016) - podľa svojej úvahy. Výškou nemajetkovej
ujmy sa odvolací súd z dôvodu nadbytočnosti nezaoberal, uviedol však, na základe akých skutočností

má súd postupovať pri jej určení. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky pri určení výšky nemajetkovej ujmy, v tomto smere odvolací súd uviedol
nasledovné: V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 46/2010 bola manželke priznaná náhrada
nemajetkovej ujmy vo výške 9.958,17,- eur ako zadosťučinenie za smrť manžela pri dopravnej nehode.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 10. februára 2009 sp. zn. 8 Co

285/2008 a jeho uznesenie z 27. októbra 2009 sp. zn. 8 Co 285/2008 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na
ďalšie konanie. Rovnako nie je možné prihliadať na ďalšie rozhodnutie, na ktoré žalovaný poukazoval,
sp. zn. 1 Cdo 77/2009, keď v dôsledku usmrtenia syna a brata žalobcov pri dopravnej nehode priznaná
náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 6.638,78,- eur pre otca, 6.638,78,- eur pre matku a 6.638,78,-
eur pre sestru. Okresný súd pri určení výšky náhrady správne prihliadol na závažnosť vzniknutej ujmy

navrhovateľom a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Jednou z týchto okolností, na ktorú
okresný súd správne prihliadal bola aj skutočnosť, že ani konanie nebohého ako účastníka cestnej
premávky (chodca) nebolo právne bezzávadné, keď aj on sám porušil pravidlá cestnej premávky (§ 52
ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z.) tým, že išiel po nesprávnej strane vozovky chrbtom k prichádzajúcim
vozidlám, čím vystavil svoj život ohrozeniu.

5.Odvolací súd uviedol, že pokiaľ išlo o námietku žalovaného, že vo veci nie je pasívne vecne
legitimovaný z dôvodu, že je potrebné ustáliť subjekt, ktorý zásah vykonal, pričom skutok zásahu
nespočíva v protiprávnom konaní ani opomenutí žalovaného a ani cez ust. § 5 zákona o verejnýchkultúrnych podujatiach nemôže byť žalovaný zaviazaný na náhradu nemajetkovej ujmy, je nesprávny .
Odvolacísúdpoukázalpritomnasprávneposúdenieuvedenejotázkyvodôvodnenírozsudkuokresného
súdu, keď žalovaný je primárnym nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vyplývajúcej z objektívnej

zodpovednosti. V predmetnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa zakúpením
vstupenky sastalaúčastníčkoufestivalu,ktorýusporiadalžalovaný.Žalovanýakoorganizátorverejného
kultúrneho podujatia zodpovedá za dodržiavanie bezpečnostných predpisov v zmysle ust. § 5 zákona
č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach a v zmysle ust. § 415, 420 ods. 1 a 2 , § 421a ods.
1 Občianskeho zákonníka porušil právne povinnosti.

6.Krajský súd ďalej uviedol, že nároky z titulu ochrany osobnosti nie je možné uplatniť na základe
totožnýchskutkovýchtvrdení,naktorýchzákladesauplatňujúnárokynabolestné anáhraduzasťaženie
spoločenského uplatnenia. Má byť vedľa nároku na náhradu škody na zdraví i nárok na ochranu
osobnosti, musia tieto dva inštitúty vychádzať z odlišných skutkových tvrdení. Tieto odlišné skutkové
tvrdenia by sa zásadne mali týkať zásahov do odlišných dielčích osobnostných práv než tých, ktoré

odpovedajú zásahom do práva na život a zdravie / viď Nález Ústavného súdu Českej republiky zo
dňa 04.05.2005, sp. zn. Pl.ÚS 16/04, keď nevylúčil, pokiaľ jednorazové odškodnenie nie je dostatočnou
satisfakciou za vzniknutú ujmu na osobnostných právach, aby sa dotknuté osoby domáhali ďalšej
satisfakcie podľa ustanovení na ochranu osobnosti. Nároky z titulu ochrany osobnosti však nie je možné
uplatniť na základe totožných skutkových tvrdení, na ktorých základe sa uplatňujú nároky na bolestné

a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia/.

7.Odvolací súd záverom uviedol, že nemecké všeobecné súdy vytvorili právne pravidlo, ktoré judikovali
vo vzťahu k odškodneniu nemajetkovej ujmy v konaní princezny Soraya Esfandiary-Bakhtiary. V
rozhodnutí súd skonštatoval, že právo nie je vždy identické s množinou písaných zákonov, oproti

pozitívnym právnym normám stanovenými štátnou mocou a môže vzniknúť za určitých okolností "právo
na viac" , ktoré nájde svoj prameň v ústavne komformnom právnom poriadku a môže pôsobiť ako
korelatív vo vzťahu k písanému zákonu, toto nájsť a premietnuť do rozhodnutia je úlohou súdnictva.
Úlohy kladené na súdnictvo môžu vyžadovať, aby svoj výraz v akte hodnotiaceho poznania našli výraz
hodnotovej predstavy, ktoré však nie sú v písaných textoch zákonov vôbec alebo sú nedostatočné a

aby boli premietnuté do rozhodnutia. Sudca sa musí zdržať ľubovôle, jeho rozhodnutie musí spočívať
na racionálnej argumentácii, musí byť z neho zrejmé, že písaný zákon neplní svoju funkciu spočívajúcu
v spravodlivom riešení právneho problému. Sudcovské rozhodnutie vyplňuje medzery v zákone podľa
meradiel praktického rozumu a fundovaných všeobecných predstáv o spravodlivosti panujúcej v
spoločnosti". Obdobne riešili priznanie náhrady nemajetkovej ujmy aj štandardné zákonné úpravy napr.

voFrancúzskučiŠvajčiarsku,kdefrancúzsky CodecivilalebošvajčiarskyZivilgesetzbuch dávasudcovi
voľnú ruku s poukazom na to, že rozhodnutie každého jednotlivého právneho prípadu prináleží len
sudcovi a zákonodarná moc, ani výkonná moc nemajú v pôsobnosti nariaďovať sudcovi, ako má
jednotlivý prípad rozhodnúť.

8.Odvolací súd uviedol, že bude úlohou súdu v ďalšom konaní dostatočne vyhodnotiť právnu kvalifikáciu
nárokov, ktorých sa žalobkyňa dožaduje, pričom nie je ňou v žalobnom návrhu viazaný. Musí spoľahlivo
zistiť skutkový stav veci doterajších plnení žalobkyne z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia /
s poukazom na už priznanú sumu poskytnutého plnenia titulom bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia/, okolnostiam, ktorým doteraz nevenoval pozornosť, hlavne či boli žalobkyňou uplatnené, za

akých podmienok, koľko bolo plnené, v akej výške, za aké konkrétne ujmy, či nejde o ďalšie zvýšenie,
ktoré musí byť samozrejme uplatňované podľa zákonom stanovených podmienok (zákon č. 437/2004
Z. z.).

9.Na výzvu prvoinštančného súdu, aby sa žalobkyňa vyjadrila k žalobe v zmysle právneho názoru,

uvedeného v rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 24.05.2016, žalobkyňa v písomnom podaní zo
dňa 23.01.2020 uviedla nasledovné: Okresný súd Trenčín predchádzajúcim rozsudkom v tejto veci,
ktorý bol odvolacím súdom zrušený, priznal žalobkyni titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
sumu 30.000,- eur a vo zvyšnej časti uplatneného nároku žalobu zamietol, pričom žalobkyňa proti
takémuto rozsudku odvolanie nepodala a preto v ďalšom konaní uplatňuje žalobkyňa tento nárok len

v rozsahu tejto sumy. Súd svoje rozhodnutie o priznaní náhrady žalobkyni v takejto výške odôvodnil
tým, že pri rozhodovaní zohľadnil, že v tomto prípade bolo náhle a neočakávane zasiahnuté právo
na zdravie veľmi mladého a zdravého človeka v tom čase vo veku 19 rokov na prahu dospelého
života a to na kultúrnom podujatí, ktorého účelom bolo poskytnutie zábavy, že žalobkyňa v dôsledkuzranení prežila šok, mnoho fyzického i psychického trápenia, po dlhý čas bola v nemocnici odlúčená
od najbližších a jej zranenia si vyžiadali dlhodobú liečbu a napriek tomu majú trvalé následky, v
dôsledku ktorých je znížená kvalita osobného i spoločenského života žalobkyne. Súd zdôraznil, že

neprihliadal len na subjektívne pocity žalobkyne, ale aj na objektívne hľadisko a dospel k záveru, že
predmetnú ujmu by obdobne vnímala aj každá iná fyzická osoba a považovala by ju za ujmu závažnú.
Keďže predmetom konania nebolo odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne, súd
neprihliadal na žalobkyňou tvrdené konkrétne trvalé následky zranení, ktoré utrpela. Ďalej súd uviedol,
že zohľadnil aj to, že k neoprávnenému zásahu, za ktorý je zodpovedný žalovaný ako podnikateľ, došlo

pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, ktorú vykonával nepochybne za účelom dosiahnutia zisku a že
žalovaný naďalej v tejto oblasti podniká a verejné kultúrne podujatie, pri ktorom došlo k neoprávnenému
zásahu, organizuje opakovane každoročne a preto zaplatenie nemajetkovej ujmy v takejto výške
zrejme nebude mať pre žalovaného likvidačný charakter. Tiež súd uviedol, že prihliadol aj na postoj
žalovaného prezentovaný v súdnom konaní, ktorým tento absolútne a bezvýnimočne odmietal pripustiť
akýkoľvek podiel zodpovednosti na ujme na osobnostných právach žalobkyne a do vyhlásenia tohto

predchádzajúceho rozsudku sa žalovaný výslovne neospravedlnil žalobkyni za nespornú skutočnosť,
že na festivale, ktorého bol on organizátorom, utrpela ujmu na osobnostných právach a obmedzil sa
len na všeobecné konštatovanie, že celej udalosti je mu ľúto, pričom dával do popredia vlastnú ujmu,
ktorú mal udalosťou utrpieť. Napokon súd uviedol, že prihliadol tiež na skutočnosť, že žalobkyni už
bolo zo strany poisťovne žalovaného poskytnuté plnenie titulom bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia vo výške 11.311,05 eur. Z týchto dôvodov považoval súd sumu 30.000,- eur za primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, zodpovedajúcu zákonným hľadiskám a všetkým zisteným
okolnostiam prípadu, pričom táto nevybočuje ani z rámca priznávaných plnení súdmi SR v iných
obdobných veciach. Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí, ktorým zrušil predchádzajúci rozsudok
okresného súdu v tejto veci uviedol, že okresný súd v odôvodnení len skonštatoval, že žalobkyňa si

ochranu svojich osobnostných práv neuplatňuje na totožných skutkových tvrdeniach, ako si uplatnila
nárok na náhradu škody mimosúdne, avšak neuviedol rozdielnosť týchto skutkových tvrdení, pričom
mal zvažovať a vylúčiť, aby tie isté následky neboli uplatňované aj cez ustanovenia § 11 a násl. Obč.
zák. Odvolací súd uviedol, že je potrebné zisťovať, či následky spojené so škodou na zdraví žalobkyne
nie sú nárokom podľa § 444 Obč. zák., pretože ak by boli priznané podľa zásad pre odškodňovanie

sťaženia spoločenského uplatnenia, tak by ich nebolo možné posudzovať podľa § 11 a násl. Obč.
zák., pretože nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia má povahu špeciálnej úpravy vo vzťahu
k ochrane osobnosti. Zároveň však odvolací súd uviedol, že pri dodržiavaní prílišného formalizmu pri
posudzovaní tejto veci by bolo žalobkyni odopreté uplatňovanie nároku v zmysle § 11 a násl. Obč. zák. a
inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia by bola tak fakticky ukrátená o určitú sumu nemajetkovej

ujmy, kde zákonný limit výšky nemajetkovej ujmy nie je explicitne stanovený a tento posudzuje vždy
súd. Napokon odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu dostatočne vyhodnotiť
právnu kvalifikáciu nárokov, ktorých sa žalobkyňa dožaduje, pričom nie je touto kvalifikáciou v žalobe
viazanýaspoľahlivozistiťskutkovýstavvecidoterajšíchplnenížalobkyniztitulusťaženiaspoločenského
uplatnenia s poukazom na už poskytnutú sumu plnenia.

10.Žalobkyňa uviedla, že podanou žalobou rozhodne neuplatňuje nárok na náhradu škody na zdraví v
rozsahu plnenia, ktoré jej už bolo titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia mimosúdne
poskytnuté poisťovateľom žalovaného vo výške 11.311,05 eur. Podkladom pre ustálenie tejto sumy
náhrady škody na zdraví bol znalecký posudok č. 9/2010 zo dňa 26.8.2010 znalca MUDr. Július De

Riggo, PhD. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia a Neurochirurgia. Z obsahu a záveru
tohto znaleckého posudku vyplývalo, že výška náhrady za bolesť (bolestné) bola určená celkovým
počtom 705 bodov, čo predstavuje náhradu škody vo výške 10.194,30 eur a že výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia bola určená celkovým počtom 75 bodov, čo predstavuje náhradu
škody vo výške 1.116,75 eur. Z toho je zrejmé, že za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo zo

strany žalovaného doposiaľ poskytnuté žalobkyni plnenie titulom náhrady škody vo výške 1.116,75
eur a nič viac. Z označeného znaleckého posudku pritom vyplýva, že takto bolo ohodnotené sťaženie
spoločenského uplatnenia spočívajúce v jednostrannej stredne ťažkej poruche sluchu na 50 bodov a
zároveň bolo priznané zvýšenie bodového hodnotenia o 50% (spolu 75 bodov) z dôvodu nízkeho veku
pacientky a neschopnosti komunikovať. Podľa žalobkyne takto poskytnutým plnením titulom náhrady

škody za sťaženie spoločenského uplatnenia vôbec nemohlo dôjsť k pokrytiu všetkých následkov, ktoré
u žalobkyne v dôsledku utrpenej ujmy na zdraví nastali a ktoré sú trvalého charakteru a znižujú kvalitu
života žalobkyne, pričom práve tieto následky by mali byť pokryté uplatneným nárokom na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobkyne vzmysle § 11 a násl. Obč. zák. Už z uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto veci je podľa
žalobkyne zrejmé, že aj tento zastáva názor, že je rozdiel medzi „náhradou škody“ a „nemajetkovou
ujmou“ a že zodpovednosť za škodu a nemajetková ujma nie sú totožné pojmy, pretože sú upravené

odlišne, keď Občiansky zákonník oddeľuje systematicky nápravu nemajetkovej ujmy pri zásahu do
osobnostných práv a ujmu vo forme bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia v rámci
posúdeniazodpovednostizaškodu.Pretopodľažalobkynenemožnodospieťkzáveru,žeaksaniekomu
ublížilo na zdraví, tak jeho nároky sú vyčerpané ustanoveniami o zodpovednosti za škodu a vylučujú sa
inénárokypodľaustanoveníoochraneosobnosti.ZObčianskehozákonníkajezrejmé,žetentopripúšťa,

aby sa nezávisle popri sebe uplatňovali viaceré nároky, ktoré vznikli spáchaním jedného skutku, a to
tak v prípade úpravy zodpovednosti za škodu ako aj v prípade zásahu do osobnostných práv. Dokonca
ustanovenie § 16 Obč. zák. výslovne pripúšťa, že neoprávneným zásahom do ochrany osobnosti
môže vzniknúť aj škoda. Teda, ak sa jedným skutkom spôsobila nemajetková ujma na osobnostných
právach a zároveň aj škoda (na zdraví), tak zákon výslovne pripúšťa, že tieto dva osobitné nároky
sa navzájom nevylučujú ani nevyčerpávajú a uvedené ustanovenie § 16 Obč. zák. sa tak vníma len

ako osobitná skutková podstata škody spôsobenej zásahom do osobnostného práva. Preto aj keď v
časti o zodpovednosti za škodu sa obdobný odkaz nenachádza, neznamená to, že uplatnenie práva
na náhradu škody na zdraví podľa § 444 Obč. zák. (za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia)
automaticky vylučuje nároky vyplývajúce zo zásahu do osobnostných práv. Teda v platnom práve
neexistuje dôvod spochybňovať, že popri finančnom odškodnení nemajetkovej ujmy spôsobenej na

zdraví (náhrada bolestného a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia) sa pripúšťa aj uplatnenie
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv (vrátane práva na
život a zdravie). Preto právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Obč. zák.
na jednej strane a nároky na náhradu škody na zdraví za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa § 444 ods. 1 Obč. zák. na druhej strane, treba považovať za samostatné právne prostriedky

ochrany fyzickej osoby, ktoré sa navzájom nevylučujú a sú vzájomne prepojené. Žalobkyňa nezakladá
uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch na totožných skutkových tvrdeniach ako
nárok na náhradu škody, hoci je zrejmé, že ak sú oba tieto nároky odvodzované od tej istej udalosti a
teda toho istého protiprávneho zásahu do telesnej integrity žalobkyne, tak musia určité znaky zhodnosti
vykazovať. Z doterajšieho odôvodnenia uplatneného nároku žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch je zrejmé, že žalobkyňa tento vôbec nezakladá na takých skutkových tvrdeniach, ktoré
by bolo možné stotožniť s nárokom na náhradu škody titulom bolestného a táto skutočnosť by ani
nemala byť medzi stranami sporná. Preto v časti už poskytnutej náhrady škody za bolestné vo výške
10.194,30 eur nemôže ísť o totožný nárok vôbec. Pokiaľ ide o už poskytnutú náhradu škody za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.116,75 eur, tak ani v tejto časti nejde o plnenie založené

na skutočnosti totožnej s tvrdeniami žalobkyne, od ktorých odvodzuje uplatňovaný nárok v tomto
konaní. Je len logické, že žalobkyňa pri odôvodnení tohto nároku vychádza zo skutkového základu,
že pri neoprávnenom zásahu do jej osobnostných práv utrpela stredne ťažkú poruchu sluchu, čo je
diagnóza určená pre bodové hodnotenie sťaženia jej spoločenského uplatnenia, avšak žalobkyňa od
tohto skutkového základu odvodzuje ďalšie skutočnosti, na ktorých svoj nárok zakladá a ktoré neboli

a ani nemohli byť pri bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia zohľadnené. Žalobkyňa
uviedla, že podstata zníženia kvality jej života od nízkeho veku už po celú dobu trvania jej života spočíva
jednak v tom, že je jednostranne nepočujúcou osobou a jednak v tom, že je osobou trpiacou trvalým
šumením (tinitom) v poškodenej časti jej sluchového orgánu. Žalobkyňa poukázala na to, že v dôsledku
jednostrannej hluchoty je vystavená zvýšenému riziku úrazu pri viacerých činnostiach v bežnom živote,

najmä v čase jej účasti v cestnej premávke, či už ako vodiča, cyklistu alebo chodca, ale aj pri ďalších
činnostiach, ďalej je diskvalifikovaná z viacerých profesijných činností, ktoré by s ohľadom na svoje
schopnosti a vzdelanie mohla vo svojom pracovnom živote inak vykonávať a napokon je sťažená aj jej
bežná komunikácia pri osobnom kontakte s inými ľuďmi ako aj prostredníctvom technických zariadení.
Žalobkyňa poukázala na to, že v dôsledku trvalého šumenia v poškodenej časti jej sluchového orgánu

je znížená hodnota jej odpočinku a relaxácie, keď žalobkyňa v tichom prostredí a najmä pred spánkom
pociťuje takéto šumenie ako výrazný diskomfort a toto jej znižuje aj kvalitu oddychu potrebného pre
ďalší zdravý život. Napokon žalobkyňa poukazuje na to, že v dôsledku utrpeného poškodenia sluchu
podstatne ťažšie znáša bežné chrípkové ochorenia spojené s prechladnutím a nádchou. Je zrejmé, že
takto prednesené skutkové tvrdenia, na ktorých žalobkyňa zakladá uplatnený nárok v tomto konaní, nie

sú tvrdeniami tých skutočností, ktoré boli premietnuté do bodového hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobkyne a teda, ktoré by boli už poskytnutým plnením na náhradu škody žalobkyni
reparované. Žalobkyňa predložila k svojim skutkovým tvrdeniam znalecký posudok č. 39/2019 zo dňa
18.11.2019 od LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvieTraumatológia, Chirurgia a Neurochirurgia, z ktorého vyplynulo, že súčasťou bodového hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v predošlom horeuvedenom znaleckom posudku neboli
ďalšie diagnózy, a to čiastočná strata vlasov, deformita tváre u ženy stredného stupňa, drobné

neurologické odchýlky od normy, za ktoré bolo zároveň stanovené bodové hodnotenie vrátane jeho
zvýšenia spolu na 580 bodov, čo predstavuje náhradu vo výške 8.386,80 eur. Žalobkyňa ďalej predložila
lekársku správu z psychologického vyšetrenia zo dňa 6.9.2019 od PhDr. et Mgr. Aleny Bednárovej,
klinického psychológa, z ktorej vyplývalo, že u žalobkyne po prekonaní život ohrozujúcej traumy je
v klinickom obraze manifestný deficit v procese učenia, celková mentálna flexibilita je v oslabení,

ťažkosti sa manifestujú najmä v oblasti exekutívnych funkcií, potenciál uplatniť sa na trhu práce je
redukovaný a prítomná je úzkosť v strednom pásme s diskrétnymi prejavmi PTSD (posttraumatická
stresová porucha). Žalobkyňa predložila aj lekársku správu zo dňa 18.7.2019 od MUDr. Evy Ralausovej,
otorinolaryngológa, z ktorej vyplývalo, že v poškodení sluchu žalobkyne nenastala žiadna zmena a
u tejto pretrváva tinnitus vľavo a horšia zrozumiteľnosť reči v hluku. Žalobkyňa ďalej uviedla, že aj z
týchto ďalších dôkazov tak vyplýva, že následky neoprávneného zásahu do jej práva na život a zdravie

neboli a nemohli byť odškodnené poskytnutím plnenia vo výške 1.116,75 eur titulom náhrady škody za
sťaženie spoločenského uplatnenia, ku ktorému došlo zo strany poisťovateľa žalovaného a že žalobkyňa
dôvodne uplatňuje aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Obč.
zák. Konečné rozhodnutie o výške tohto nároku je vecou úvahy súdu v zmysle kritérií vymedzených
v § 13 ods. 3 Obč. zák. po zhodnotení všetkých rozhodujúcich a objektívne zistených skutočností

týkajúcich sa trvalého zníženia kvality života žalobkyne ako aj okolností, za ktorých k neoprávnenému
zásahudoosobnostnýchprávžalobkynedošlo.Podľažalobkynejevzhľadomnavšetkydoposiaľzistené
skutočnostivtomtokonanípožadovanásumanáhradynemajetkovejujmyvpeniazochvovýške30.000,-
eur plne opodstatnená a primeraná.

11.Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne uviedol nasledovné: Žalovaný po oboznámení sa s podaním
žalobkyne zo dňa 23.1.2020, ktoré je označené ako Doplnenie odôvodnenia výšky nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, uvádza, že vyjadrenie žalobkyne je svojím obsahom v časti o zaplatenie
8.386,80 eur zmenou žaloby. Podľa ustanovenia § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým
sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Podľa ustanovenia § 140 ods. 2 CSP

zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
Žalobkyňa podaním zo dňa 23.1.2020, i keď nazvanom ako doplnenie odôvodnenia výšky nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, v skutočnosti zmenila žalobu v časti o zaplatenie 8.386,80
eur tak, že doplnila rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe. Žalobkyňa doteraz celú sumu 30.000,-
eur požadovala ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do zdravia žalobkyne, a to za v

článku III. žaloby uvádzané následky:
- Utrpenie úrazu s následkom trvalého poškodenia zmyslového orgánu - sluchu, v dôsledku
čoho žalobkyňa (podľa čl. III. žaloby) čiastočne nepočuje na jedno ucho, má v ňom stav trvalého
šumenia, čím je v zmysle žaloby znížená kvalita jej života a obmedzená možnosť jej ďalšieho
profesijného života;

- Zhoršené možnosti oddychu a znížená kvalita spánku.
Podľa popisu skutkových okolností ide o okolnosti odškodňované v rámci sťaženia spoločenského
uplatnenia, čo potvrdil aj odvolací súd. Žalobkyňa zmenila žalobu - o doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe, pretože podľa podania zo dňa 23.1.2020 sa žalobkyňa dožaduje
zaplatenia 8.386,80 eur, ktoré odôvodňuje nárokom na náhradu škody na zdraví, konkrétne na náhradu

za sťaženie spoločenského uplatnenia za tieto ďalšie diagnózy, ktoré (ako sa uvádza na str. 6 zmeny
žaloby) neboli v predošlom znaleckom posudku a to:
- čiastočná strata vlasov,
- deformita tváre u ženy stredného stupňa,
- drobné neurologické odchýlky od normy,

za ktoré bolo stanovené bodové hodnotenie vrátane jeho zvýšenia na 580 bodov, teda sumu
náhrady 8.386,80 eur za sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa Znaleckého posudku číslo
39/2019, vypracovaného LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o. Vzhľadom na predložený Znalecký
posudok číslo 39/2019, vypracovaný LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o., je žaloba v časti
prevyšujúcej sumu 8.386,80 eur úplne nedôvodná a vzhľadom na uznesenie odvolacieho súdu nemôže

byť žalobkyni priznaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch; priznané môže byť len
zvýšenie nároku na náhradu škody z titulu za sťaženia spoločenského uplatnenia (str. 18 a 19
rozhodnutia odvolacieho súdu), ak také žalobkyňa preukáže. Žalobkyňa tak uplatnila nové nároky nanáhradu škody na zdraví, na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti s troma
zisteniami, novými v tomto konaní:
- čiastočná strata vlasov,

- deformita tváre u ženy stredného stupňa,
- drobné neurologické odchýlky od normy.
Podľa súkromného znaleckého posudku: Znalecký posudok číslo 39/2019, vypracovaný LEGE ARTIS
znalecká organizácia, s.r.o. (str. 15), ide o stanovenie rozsahu sťaženia spoločenského uplatnenia po
predmetnom úraze zo dňa 18.7.2009, čo právne aj skutkovo vylučuje, aby mohlo ísť zároveň o nárok na

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, podľa ustanovenia § 12 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa súkromného znaleckého posudku: Znalecký posudok číslo 39/2019, vypracovaný LEGE ARTIS
znalecká organizácia, s.r.o. (str. 15): Rok 2010 možno považovať za dátum, kedy bolo možné po
prvýkrát hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia. Znalecká organizácia preto doplnila na str. 15
súkromného znaleckého posudku tri nové diagnózy do sťaženia spoločenského uplatnenia a tieto aj
bodovo ohodnotila. Z tohto sa javí ako preukázané, že žalobkyňa tieto nároky mala a tieto mohli byť

prvýkrát hodnotené ako sťaženie spoločenského uplatnenia už v roku 2010, pretože tento stav existoval
od roku 2010 a nebol podľa zistení uvádzaných v súkromnom znaleckom posudku zmenený od roku
2010. Stav odchýlok je stacionárny už od roku 2010 a aj ďalšie doplnené diagnózy existovali už v roku
2010. Nie je nám preto zrejmé, prečo právny zástupca žalobkyne prvýkrát uviedol tieto novoty v tomto
konaní až v roku 2020. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu

škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Žalovaný musí z dôvodu právnej istoty vzniesť a teda vznáša námietku premlčania práva na zaplatenie
sumy 8.386,80 EUR, ktoré žalobkyňa podaním zo dňa 23.1.2020, ako nové, doteraz neuplatnené právo,
uplatnila na súde po uplynutí subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody
spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia v dôsledku:

- čiastočná strata vlasov,
- deformita tváre u ženy stredného stupňa,
- drobné neurologické odchýlky od normy.
Žalovaný tvrdil, že nárok je premlčaný, tieto nároky mali byť uplatnené na súde najneskôr do konca
roka 2012 s konkrétnou špecifikáciou tak, ako to urobil právny zástupca žalobkyne s podaním až zo

dňa 23.1.2020. Pokiaľ súd poskytne stranám konania predbežné právne posúdenie v tom zmysle,
že toto právo nie je premlčané, žalovaný, tak ako doteraz ohľadom všetkých riadne uplatnených
nárokov na náhradu škody na zdraví spraví všetky potrebné úkony na zabezpečenie náhrady riadne
uplatneného a nepremlčaného nároku na náhradu škody na zdraví, za ktorý objektívne zodpovedá.
Žalovaný výslovne popieral, že žalovaný zasiahol do práva žalobkyne na ochranu osobnosti v nejakom

rozsahu, ktorý by nebol pokrytý v rámci systému náhrady škody na zdraví za sťaženie spoločenského
uplatnenia, všetky tvrdenia o následkoch, ktoré uvádza žalobkyňa v podaní zo dňa 23.1.2020, sa
odškodňujú v rámci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Výslovne popieral tvrdené následky
zníženia hodnoty odpočinku a relaxácie v dôsledku šumenia v uchu, pretože takéto následky neboli
zistené ani predloženým súkromným znaleckým posudkom, a ak by také existovali, odškodňujú sa

tiež (ako prípadné poruchy spánku) v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa súkromného
znaleckého posudku žalobkyňa neutrpela žiadnu psychickú poruchu, neutrpela žiadne psychické
následky po predmetnom úraze. Neboli zistené, ani preukázané poruchy spánku alebo odpočinku
žalobkyne. Súkromný znalecký posudok preukazuje, že žalobkyňa poruchami spánku netrpí, podľa
osobnej anamnézy na str. 10 súkromného znaleckého posudku vedie plnohodnotný život. Súkromný

znalecký posudok preukazuje neexistenciu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle
§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa neuvádza znalcom žiadne lekárske vyšetrenia od roku
2010 až do júla 2019 v súvislosti s úrazom, ktoré však boli iniciované až potrebou nechať si vypracovať
súkromný znalecký posudok. Vzhľadom na doložený súkromný znalecký posudok navrhol súdu žalobu
zamietnuť v celom rozsahu, a to v sume prevyšujúcej 8.386,80 eur z dôvodu, že žaloba nie je dôvodná

a čo do sumy 8.386,80 eur z dôvodu premlčania nároku. Náhradu trov konania nežiadal.

12.Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že v prvom rade poukazuje na to, že doplnením
odôvodnenia výšky nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch reagovala na procesný postup
určený súdom na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 22.5.2019 a teda týmto podaním upresnila žalobu o

následky, ktoré neboli ešte odškodnené podľa predchádzajúceho znaleckého posudku č. 9/2010, pričom
ide o následky spadajúce tak pod náhradu škody na zdraví za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako
aj následky, ktoré nemožno v rámci náhrady škody na zdraví za sťaženie spoločenského uplatnenia
odškodniťaktorétakmožnoodškodniťlenvrámcináhradynemajetkovejujmyvpeniazoch.Tentopostupžalobkyne napokon korešponduje aj so závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým
bol predchádzajúci rozsudok okresného súdu v tejto veci zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu
na ďalšie konanie, kde odvolací súd uviedol, že okresný súd mal zvažovať a vylúčiť, aby tie isté následky

neboli uplatňované cez ustanovenia o náhrade škody ako aj cez ustanovenia o ochrane osobnosti a ak
by boli určité následky priznané podľa zásad pre odškodňovanie sťaženia spoločenského uplatnenia,
tak ich nemožno posudzovať podľa § 11 a násl. Obč. zák., pretože nárok sťaženia spoločenského
uplatnenia má povahu špeciálnej úpravy vo vzťahu k ochrane osobnosti. Odvolací súd však uviedol
tiež to, že pri dodržiavaní prílišného formalizmu pri posudzovaní tejto veci by žalobkyni bolo odopreté

uplatňovanie nároku v zmysle § 11 a násl. Obč. zák. a inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia
by bola tak fakticky ukrátená o určitú sumu nemajetkovej ujmy, kde zákonný limit výšky nemajetkovej
ujmy nie je explicitne stanovený a tento posudzuje vždy súd. Tiež odvolací súd uviedol, že bude úlohou
súdu v ďalšom konaní vyhodnotiť právnu kvalifikáciu nárokov, ktorých sa žalobkyňa dožaduje a že touto
kvalifikáciou v žalobe nie je viazaný. Žalobkyňa s poukazom na takéto právne závery vyplývajúce z
rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto veci považuje tvrdenia žalovaného o tom, že podaním žalobkyne

zo dňa 23.1.2020, ktorým žalobkyňa doplnila odôvodnenie výšky nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy, došlo ku zmene žaloby tým, že žalobkyňa v rámci tohto odôvodnenia uviedla, že doposiaľ nebola
odškodnená ani za ujmy, ktoré jej vznikli čiastočnou stratou vlasov, deformitou tváre u ženy stredného
stupňa a drobnými neurologickými odchýlkami od normy, čo sú nároky na náhradu škody na zdraví za
sťaženie spoločenského uplatnenia, považuje za celkom nesprávne. Žalobkyňa uvedeným doplnením

odôvodnenia výšky nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch uviedla všetky ďalšie ujmy, ktoré
jej v dôsledku protiprávneho konania žalovaného vznikli a ktoré neboli zo strany žalovaného doposiaľ
nahradené. Je nesporné, že žalobkyňa sa domáha žalobou v tomto štádiu konania zaplatenia peňažnej
sumy vo výške 30.000,- eur a teda domáha sa peňažného nároku proti žalovanému ako takého, pričom
právne posúdenie tohto nároku (ustálenie právneho titulu uplatneného nároku) je vždy vecou súdu.

Pokiaľ by teda súd dospel k záveru, že suma 8.386,80 eur určená na základe znaleckého posudku č.
39/2019 predloženého na dôkaz žalobkyňou v prílohe jej podania zo dňa 23.1.2020, ako náhrada za
ďalšie (doposiaľ neodškodnené) sťaženie spoločenského uplatnenia, je nárokom na náhradu škody na
zdraví podľa § 444 Obč. zák. a nie nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy podľa ustanovení § 11 a
násl. Obč. zák., tak táto skutočnosť by nemala vôbec žiaden vplyv na dôvodnosť uplatneného nároku

žalobkyne v tejto časti, teda v rozsahu sumy 8.386,80 eur, ktorý by tak bol uplatnený včas a riadne
už podanou žalobou. Táto suma je predsa nepochybne obsiahnutá v sume uplatneného nároku a pri
rešpektovaní zásady, že právne posúdenie uplatneného nároku je vždy vecou súdu, nemožno dospieť
k žiadnemu inému záveru, než tomu, že žalobkyňa takýto nárok na peňažné plnenie (bez ohľadu na
jeho právnu kvalifikáciu) uplatnila už podaním predmetnej žaloby. Ak odvolací súd výslovne uviedol,

že v ďalšom konaní bude úlohou súdu dostatočne vyhodnotiť právnu kvalifikáciu nárokov, ktorých sa
žalobkyňa dožaduje, pričom nie je touto kvalifikáciou v žalobe viazaný, tak potom je nepochybné, že
podaním žalobkyne zo dňa 23.1.2020, ktorým žalobkyňa doplnila odôvodnenie výšky požadovaného
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nemohlo dôjsť k žiadnej zmene žaloby tak, ako
to nesprávne tvrdí žalovaný v jeho vyjadrení zo dňa 25.2.2020. Zo strany žalobkyne nejde o žiadnu

podstatnú zmenu ani doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, keď žalobkyňa v priebehu
celého konania zakladá uplatnený nárok na tom, že poskytnutým plnením zo strany žalovaného titulom
náhrady škody na zdraví pred podaním žaloby nedošlo zďaleka k odškodneniu ujmy, ktorá žalobkyni vo
sfére jej osobnostných práv, medzi ktoré patrí aj právo na život a zdravie, vznikla. Prípadné iné právne
posúdenie uplatneného nároku (jeho časti) súdom nevyžaduje zmenu žaloby, ale naopak je činnosťou

súdu pri rozhodovaní o uplatnenom nároku. Opačné tvrdenia žalovaného o tejto veci preto nemajú
žiadne opodstatnenie. V nadväznosti na to nemôže mať žiadne opodstatnenie ani žalovaným vznesená
námietka premlčania vo vzťahu k tejto časti uplatneného nároku vo výške 8.386,80 eur odôvodnená
poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 Obč. zák. a tvrdením, že žalobkyňa právo na zaplatenie tejto
sumy mala uplatniť až podaním zo dňa 23.1.2020. V prvom rade k tejto námietke premlčania treba

uviesť, že žalobkyňa uplatňuje podanou žalobou (od začiatku) zaplatenie peňažnej sumy 30.000,- eur
a teda nepochybne sumy prevyšujúcej sumu 8.386,80 eur a právna kvalifikácia uplatneného nároku
na zaplatenie takejto sumy je vecou súdu, čo logicky znamená, že tvrdenie žalovaného o tom, že
žalobkyňa by nárok na zaplatenie sumy 8.386,80 eur uplatnila až podaním zo dňa 23.1.2020, nemá
žiadne opodstatnenie. V druhom rade k tejto námietke premlčania treba žalobkyňa uviedla, že aj pri

samostatnom posudzovaní nároku na zaplatenie peňažnej sumy 8.386,80 eur ako nároku na náhradu
škody na zdraví z hľadiska jeho premlčania podľa § 106 ods. 1 Obč. zák., nie je námietka žalovaného
správna, keď je nepochybné, že subjektívna premlčacia doba na uplatnenie takéhoto práva vyplývajúca
z tohto zákonného ustanovenia začne plynúť za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to že sapoškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. To znamená, že pri takomto posudzovaní
tohto nároku z hľadiska jeho premlčania by sa žalobkyňa nepochybne o škode na zdraví z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia v rozsahu podľa znaleckého posudku č. 39/2019 dozvedela až z tohto

znaleckého posudku, v ktorom bolo takéto (ďalšie) sťaženie spoločenského uplatnenia konštatované a
bodovo hodnotené. Keďže ide o znalecký posudok zo dňa 18.11.2019, tak je nepochybné, že najskôr
dňom podania takéhoto znaleckého posudku sa mohla žalobkyňa o takejto (ďalšej) škode dozvedieť.
Potom, ak by aj v teoretickej rovine malo byť podanie žalobkyne zo dňa 23.1.2020 považované za
samostatné uplatnenie takéhoto nároku na náhradu škody na zdraví, tak nepochybne by k nemu došlo

v rámci subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 1 Obč. zák., pričom objektívna premlčacia
doba v zmysle § 106 ods. 2 Obč. zák. pri škode na zdraví neplatí. Z týchto podstatných dôvodov preto
ani žalovaným vznesená námietka premlčania vo vzťahu k nároku na zaplatenie 8.386,80 eur nemá
žiadne opodstatnenie. K tvrdeniam žalovaného týkajúcim sa neopodstatnenosti uplatneného nároku
žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu nepreukázania takých následkov
neoprávneného zásahu do práva žalobkyne na život a zdravie, ktoré by neboli pokryté už náhradou

škody na zdraví za sťaženie spoločenského uplatnenia, žalobkyňa uviedla, že tieto považuje tiež za
celkom neopodstatnené a účelové a v tomto smere trvala na všetkých skutočnostiach, uvedených v
jej podaní zo dňa 23.1.2020, ktorým doplnila odôvodnenie výšky nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Žalobkyňa k tomu dodala len to, že ak zo znaleckého dokazovania jednoznačne
vyplýva, že v dôsledku utrpenej ujmy na zdraví je od mladého veku jednostranne nepočujúcou osobou

a zároveň osobou trpiacou trvalým šumením (tinitom) v poškodenej časti sluchového orgánu, tak je
objektívne zrejmé, že takéto trvalé zdravotné poškodenie kvalitu života žalobkyne od jej nízkeho veku
podstatneznižujeabudeznižovaťpočasceléhoživotažalobkyne.Jevecousúdu,akovyhodnotítvrdenia
žalobkyne o znížení kvality jej odpočinku a spánku v dôsledku uvedeného trvalého poškodenia zdravia
a tiež o jej vylúčení z viacerých oblastí pracovného uplatnenia ako aj o zvýšení jej ohrozenia pri bežných

činnostiach vo vonkajšom prostredí, avšak je zrejmé, že ide o objektívne skutočnosti odvodené od
trvalého zdravotného postihnutia žalobkyne, ktoré nie je možné preukazovať konkrétnymi dôkazmi,
pretože ide predovšetkým o subjektívne vnemy a prežívanie samotnej žalobkyne, ktoré môže táto len
iným osobám interpretovať. Preto tvrdenia žalovaného o plnohodnotnom živote žalobkyne, ktoré navyše
žalovaný vyvodzuje z osobnej anamnézy obsiahnutej na str. 10 znaleckého posudku č. 39/2019, kde sa

vôbec ani výslovné vyjadrenie o tom, že žalobkyňa vedie plnohodnotný život, nenachádza, sú len jeho
subjektívnym hodnotením veci, ktoré nemá v objektívne zistených skutočnostiach žiadne opodstatnenie
a je v rozpore aj s listinnými dôkazmi, ktoré žalobkyňa na dôkaz v prílohe jej podania zo dňa 23.1.2020
predložila. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyňa považuje všetky tvrdenia žalovaného
obsiahnuté vo vyjadrení žalovaného zo dňa 25.2.2020 za nesprávne a neopodstatnené a na

podanej žalobe trvá.

13.Zo znaleckého posudku č. 9/2010 MUDr. Júliusa de Riggo, PhD. zo dňa 26.08.2010 súd zistil, že
v tomto posudku bolo ohodnotené z predmetného úrazu žalobkyne okrem bolestného aj sťaženie
spoločenského uplatnenia ( ďalej len SSU) to podľa položky 284b - jednostranná stredne ťažká porucha

sluchu vo výške 50 bodov + 50% navýšenie podľa § 10 ods. 4 zák. t.j. o 25 bohov za: nízky vek pacientky
a neschopnosť komunikovať. Iní diagnózy a položky neboli v posudku uvedené. V ods. 3) bodu A. časti
III. Posudku sa uvádza okrem iného, že „ pretrváva porucha sluchu vľavo stredne ťažkého stupňa s
tinitom, stav je možno hodnotiť ako ustálený a iný neurologický deficit nie je diagnostikovaný.“

14.Súd zistil vo Wikipédii, že Tinitus (lat. tinnitus alebo tinnitus aurium) alebo hučanie v ušiach alebo
ušný šelest je (trvalejšie) počutie zvukov (hučania, šumenia, zvonenia, pískania, klopania a podobne)
v uchu iných než tých, ktoré prichádzajú zvonka (halucinácie
sa pod pojem nezaraďujú). Zvuky môžu v rôznych
intervaloch silnieť alebo slabnúť. Na liečbu neexistuje zatiaľ spoľahlivá metóda.

15.V znaleckom posudku č. 39/2019 znaleckej organizácie LEGE ARTIS s.r.o. so sídlom v Košiciach zo
dňa 18.11.2019 sa uvádza bodové hodnotenie SSU žalobkyne z predmetného úrazu nasledovne:
- Pol. 250d - čiastočná strata vlasov - 90 bodov + zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zák. 90 bodov,
- Pol. 259d - deformita tváre u ženy stredného stupňa - 150 bodov + zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zák.

150 bodov,
- Pol. - 256 - drobné neurologické odchýlky od normy - 100 bodov,
- Pol. 284b - jednostranná porucha sluchu vľavo - 50 bodov + zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zák. 50 bodov,- Celkom spolu 655 bodov. Ďalej sa uvádza, rok 2010 možno považovať za dátum, kedy bolo možné
po prvý raz hodnotiť SSU. Znalecká organizácia považovala za nutné do plnenia SSU zahrnúť jazvu po
operácii, táto má plošný charakter, je vo vlasatej časti a prezentuje sa viac ako lokalizovaná alopécia ako

jazva, preto ju obodovali pol. č. 250d. Na základe prevedeného psychiatrického vyšetrenia žalobkyňa
neutrpela žiadne psychické následky po predmetnom úraze. Znalecká organizácia navýšila jednotlivé
položky podľa klinickej relevantnosti vzhľadom na trvalý hendikep poškodenej v ďalšom osobnom,
pracovnom, aj spoločenskom živote, vzhľadom na vek, kedy dané poranenie utrpela. Dané trvalé
následky sú stacionárne, nemožno očakávať zlepšenie ich rozsahu, stav nie je chirurgicky korigovateľný,

kombinácia uvedených následkov spôsobuje trvalý kozmetický hendikep u mladej ženy. V osobnej
anamnéze ( na str. 10 posudku) sa uvádza, že skončila vysokú školu v Bratislave v r. 2015, rok bola na
zahraničnej stáži v Anglicku, bola aj v USA, kde cestovala a potom nastúpila pracovať do firmy CEMMAC
a.s. od r. 2016, s prácou je spokojná. Je slobodná, žije sama od r. 2018, kedy si kúpila byt, deti nemá,
priateľa nemá, športuje vo voľnom čase - plávanie, korčuľovanie, bicykel, tenis, kolektívne športy, vo
voľnom čase číta, počúva hudbu, venuje sa priateľom i rodine, cestuje do prírody i po mestách.

16.V lekárskej správe MUDr. Evy Ralausovej, ORL ambulancii v Trenčíne zo dňa 18.07.2019 sa uvádza
po vyšetrení audio, že ide o stratu sluchu vpravo 2,7%, vľavo 53,2%, CSS 15,3%, pretrváva tinnitus
vľavo, horšia zrozumiteľnosť reči v hluku a pacientke - žalobkyni bola doporučená zdravá životospráva
a chránenie uší pred hlukom.

17.V závere psychologického vyšetrenia PhDr. Aleny Bednárovej so sídlom v Trenčíne zo dňa
06.09.2019 sa uvádza, že pacientka- žalobkyňa po prekonaní život ohrozujúcej traumy, v klinickom
obraze manifestný deficit v procese učenia, celková mentálna flexibilita je v oslabení, ťažkosti sa
manifestujú najmä v oblasti exekutívnych funkcií. Pacientkin potenciál uplatniť sa na trhu práce

je redukovaný. Prítomná je úzkosť v strednom pásme, diskrétne prejavy PTSD. Vhodné zvážiť
psychoterapeutické vedenie na spracovanie dôsledkov prežitých udalostí a plnohodnotné zaradenie sa
do sociálneho života. V tejto správe sa uvádza, že pacientka v súčasnosti nespĺňa dostatočný počet
diagnostických kritérií posttraumatickej stresovej poruche najmä vzhľadom k tomu, že od udalosti už
uplynul značný čas, že sa pacientka vďaka resiliencii , obnoveniu vnútorných zdrojov a dostatočnej

podpory sociálnej sieti dokázala navonok adekvátne prispôsobiť, avšak funkčné dôsledky pretrvávajú
po súčasnosť a jej anticipovaná úzkosť je priamym následkom udalosti. Osobnosť je emočne menej
stabilná, extrovertná, bez prítomnosti neurotických príznakov, bez psychotických prejavov. Subjektívne
pacientka udala ťažkosti so spracovávaním traumatického materiálu, pocity skresleného vnímania pod
vplyvom organického poškodenia vnútorného ucha, pretrvávajúce obavné, strachové myšlienky aj bez

adekvátneho vonkajšieho podnetu, ťažkosti s plnohodnotným zaradením sa do sociálneho pracovného
života.

18.Prvoinštančný súd upozorňuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu je zo dňa 24.05.2016, teda z času,
kedydo30.06.2016platilO.s.p.(Občianskysúdnyporiadok) aod01.07.2016začalplatiťnovýprocesný

predpis a to CSP (Civilný sporový poriadok. Okresný súd vo svojom v poradí druhom rozhodnutí
postupoval podľa týchto procesných ustanovení:

19.Podľa § 470 ods. 1 CSP ( Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20.Podľa § 216 ods. 1, 2 CSP (ods. 1) súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. (ods. 2) Súd môže
prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

21.Podľa § 216 CSP civilné sporové konanie ako konanie, ktorého účelom je poskytovanie ochrany
súkromným právnym vzťahom, je ovládané ( okrem iného) dispozičným a prejednacím princípom.
Konanie sa začne len na základe podanej žaloby. Žalobca vymedzuje predmet sporového konania a
to pokiaľ ide o:
1. konkrétny právny vzťah, o ktorom tvrdí, že existuje a je ohrozený alebo porušený,

2.konkrétny nárok z tohto právneho vzťahu, ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu,
3.výšku alebo rozsah plnenia, ktoré z daného nároku žiada priznať.
Medzi sporovými stranami môže existovať viac právnych vzťahov ako aj v rámci jedného právneho
vzťahu môže exitovať niekoľko ohrozených alebo porušených práv a žalobca sa nemusí domáhaťochrany celého nároku, ale iba jeho časti. V súlade s autonómiou súkromnoprávnych vzťahov sú
neposkytuje ochranu právnemu vzťahu, právu a ani nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca
nepožiadal. Teda súd sa v konaní môže zaoberať (teda v danom prípade, na ktorý sa nevzťahuje § 216

ods. 2 CSP) len právnym vzťahom, právom, ktoré sú uvedené v žalobe.

22.Žalobkyňa sa žalobou, podanou dňa 31.06.2011, domáha ochrany svojich osobnostných práv podľa
§ 11 Občianskeho zákonníka, výslovne špecifikovaných ako ochranu pred zásahom do práva na
život a zdravie ( telesnej integrity). Rovnako tak aj v návrhu na mimosúdne vyrovnanie nemajetkovej

ujmy a náhrady škody zo dňa 12.10.2010, adresovanej žalovanému a tak isto aj v písomných
vyjadreniach právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 23.01.2020 a 24.03.2020. Z uvedeného je zrejmé,
že tvrdený zásah do osobnosti žalobkyne spočíval v zásahu do jej práva na život a zdravie. V priebehu
konania žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zásah do osobnosti žalobkyne rozšírila
o ďalšie skutočnosti resp. ďalšie následky, ujmy, o ktorých sa doteraz nerozhodovalo a žalobkyňa si ich
neuplatňovala. Súd v tejto súvislosti uvádza, že uvedená rozšírená argumentácia, odôvodnenie žaloby,

nemá vplyv na podstatu podanej žaloby a nejedná sa teda o zmenu žaloby, pretože nejde o zmenu
v uplatňovanom právnom nároku. Stále sa totiž jedná o ochranu osobnosti z rovnakého skutkového
základu. Zmena sa týka iba špecifikácie oblasti osobnostných práv žalobkyne, do ktorých mal žalovaný
neoprávnene zasiahnuť.

23.Z dôvodu zmeny procesných predpisov od 01.07.2016 a v zmysle § 470 ods. 1 a § 216 CSP súd
vychádzazožalobyipísomnýchvyjadrenížalobkyneatozkonkrétnehoprávnehovzťahu,oktoromtvrdí,
žeexistujeajeohrozenýaleboporušenýazkonkrétnehonárokuztohtoprávnehovzťahu,ktorémužiada
žalobkyňa poskytnúť súdnu ochranu, ktorým sú nároky z ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Obč. zák.
Súd podľa týchto ustanovení nemôže žalovaný nárok posudzovať ako zmenu žaloby na náhradu škody

za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako sa domáhal žalovaný. Je dispozičným právom žalobkyne,
či bude žiadať zaplatenie nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl. Obč. zák. alebo náhradu škody za SSU,
pričom je všeobecne známe zo súdnej praxe, že poškodený si môže uplatniť len jeden z týchto dvoch
nárokov. Z obsahu žaloby a písomných vyjadrení žalobkyne je zrejmé, že si vybrala nárok podľa § 11 a
nasl. Obč. zák. a súd žalobu posudzoval podľa § 11 a nasl. Obč. zák.

24.Žalovaný považoval doplnené vyjadrenie žalobkyne za zmenu žaloby a nárok uplatnený ako náhradu
škody z ublíženia na zdraví - SSU a vzniesol námietku premlčania. Keďže žalobkyňa nežiadala o
zmenu žaloby a ani súd neposúdil doplnenie žaloby podľa jej obsahu ako zmenu žaloby ( žalobkyňa
nežiadala a § 216 CSP), predmetom konania je stále nárok na ochranu osobnosti žalobkyne podľa

§ 11 a nal. Obč. zák. Podľa § 100 ods. 2,veta prvá Obč. zák. sa právo na ochranu osobnosti ako
právo rýdzo osobnej povahy nepremlčuje, iba právo na náhradu škody spôsobenej neoprávneným
zásahom do práva na ochranu osobnosti ( § 16 Obč. zák.), ale toto nie je predmetom tohto sporu.
Pre úplnosť okresný súd uvádza, že žalobkyňa uplatňuje podanou žalobou (od začiatku) zaplatenie
peňažnejsumy30.000,-eur,pričomtátosumaprevyšujesumu8.386,80euraakbyajprávnakvalifikácia

uplatneného nároku na zaplatenie takejto sumy bola vecou súdu (ale nie je), znamená, že tvrdenie
žalovaného o tom, že žalobkyňa by nárok na zaplatenie sumy 8.386,80 eur uplatnila až podaním
zo dňa 23.1.2020, nemá žiadne opodstatnenie. Pri eventuálnom samostatnom posudzovaní nároku
na zaplatenie peňažnej sumy 8.386,80 eur ako nároku na náhradu škody na zdraví z hľadiska jeho
premlčania podľa § 106 ods. 1,2 Obč. zák. nie je námietka žalovaného dôvodná, pretože subjektívna

premlčacia doba na uplatnenie takéhoto práva vyplývajúca z tohto zákonného ustanovenia začne plynúť
za súčasného splnenia dvoch podmienok a to že sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá. Žalobkyňa sa nepochybne o škode na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia
v rozsahu podľa znaleckého posudku č. 39/2019 dozvedela až z tohto znaleckého posudku zo dňa
18.11.2019, v ktorom bolo takéto (ďalšie) sťaženie spoločenského uplatnenia konštatované a bodovo

hodnotené a písomné doplnenie žaloby zo dňa 23.01.2020 bolo podané na súd v 2-ročnej premlčacej
lehote podľa § 106 ods. 1 Obč. zák.

25.Podľa 100 ods. 2 Obč. zák. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

26.Podľa § 16 Obč. zák. kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu,
zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.27.Podľa § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ods. 1) právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (ods. 2) Najneskoršie
sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov

odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

28.Ďalej okresný súd v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu zisťoval, či v danej veci nešlo o tie isté
následky, ktoré už boli žalobkyni odškodnené podľa § 444 Obč. zák.

29.Medzi stranami nebolo sporné a vyplýva to aj zo žaloby a písomných podaní strán sporu, že žalovaný
zaplatil žalobkyni náhradu škody za bolestné a SSU z predmetného úrazu podľa znaleckého posudku
MUDr. Júliusa De Riggo PhD č. 9/2010 zo dňa 26.08.2010vo výške spolu 11.311,05 eur a to konkrétne
za :
- Bolestné za:
- zlomeninu lebečnej spodiny- prednej a strednej jamy, zlomeninu čelovej a spánkovej kosti, zlomeninu

okraja očnice-čelovej kosti, poškodenie vnútorného ucha pri zlomenine lebečnej spodiny v jej strednej
časti, otras mozgu II. stupňa, epidurálne krvácania s navýšením bodov za umelú ventiláciu a operáciu,
celkovo 1.285 bodov,
- za SSU- sťaženie spoločenského uplatnenia za:
- jednostrannú stredne ťažkú poruchu sluchu s navýšením bodov za nízky vek pacientky a neschopnosť

komunikovať, celkovo 75 bodov.

30.V predmetnom spore žalobkyňa doplnila svoj nárok o ďalšie ujmy, uvedené v znaleckom posudku
č. 39/2019 znaleckej organizácie LEGE ARTIS s.r.o. so sídlom v Košiciach zo dňa 18.11.2019 z
predmetného úrazu a to:

- Pol. 250d - čiastočná strata vlasov - 90 bodov + zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zák. 90 bodov,
- Pol. 259d - deformita tváre u ženy stredného stupňa - 150 bodov + zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zák.
150 bodov,
- Pol. - 256 - drobné neurologické odchýlky od normy - 100 bodov,
+ prvotné SSÚ: /Pol. 284b - jednostranná porucha sluchu vľavo - 50 bodov + zvýšenie podľa § 10 ods.

4 zák. 50 bodov/,
Celkom spolu 655 bodov vrátane odškodnenej položky 284b-75 bodov. Ďalej sa v posudku uvádza: rok
2010 možno považovať za dátum, kedy bolo možné po prvý raz hodnotiť SSU. Znalecká organizácia
považovala za nutné do plnenia SSU zahrnúť jazvu po operácii, táto má plošný charakter, je vo
vlasatej časti a prezentuje sa viac ako lokalizovaná alopécia ako jazva, preto ju obodovali pol. č. 250d.

Na základe prevedeného psychiatrického vyšetrenia žalobkyňa neutrpela žiadne psychické následky
po predmetnom úraze. Znalecká organizácia navýšila jednotlivé položky podľa klinickej relevantnosti
vzhľadom na trvalý hendikep poškodenej v ďalšom osobnom, pracovnom, aj spoločenskom živote,
vzhľadomnavek,kedydanéporanenieutrpela.Danétrvalénásledkysústacionárne,nemožnoočakávať
zlepšenieichrozsahu,stavniejechirurgickykorigovateľný,kombináciauvedenýchnásledkovspôsobuje

trvalý kozmetický hendikep u mladej ženy.

31.V lekárskej správe MUDr. Evy Ralausovej, ORL ambulancii v Trenčíne zo dňa 18.07.2019 sa uvádza
po vyšetrení audio, že ide o stratu sluchu vpravo 2,7%, vľavo 53,2%, CSS 15,3%, pretrváva tinnitus
vľavo, horšia zrozumiteľnosť reči v hluku a pacientke - žalobkyni bola doporučená zdravá životospráva

a chránenie uší pred hlukom.

32.Porovnaním vyššie uvedených dvoch znaleckých posudkov súd dospel k záveru, že v súčasnosti
u žalobkyni existujú ujmy, následky z predmetného úrazu, ktoré doteraz neboli odškodnené žiadnou
formou, ani z titulu náhrady škody - bolestné a SSU a ani z titulu ochrany osobnosti. Išlo o tieto ujmy:

čiastočná strata vlasov, deformita tváre ženy stredného stupňa, drobné neurologické odchýlky od normy,
chránenie si uší pred hlukom - de facto vylúčenie návštevu hudobných festivalov a hlučných koncertov,
hučanie v ušiach alebo ušný šelest, prítomná úzkosť v strednom pásme, diskrétne prejavy PTSD.

33.Žalobkyňa si vybrala a domáhala sa z titulu ochrany do jej práva na život a zdravie podľa § 11 a nal.

Obč. zák. a súd ich posúdil vzhľadom na vyššie uvedené neodškodnené ujmy. Zároveň je tým vylúčené
podľa súdnej praxe odškodnenie tejto ujmy ako náhrady škody za bolesť a SSU. Za zásah do práva na
zdravie žalobkyne tak už bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie iba v časti jednostranná porucha
sluchu vľavo. Žalobkyňa sa však okrem odškodnenia za zásah do jeho práva na zdravie domáha ajodškodnenia za zásah do jej práva na život, ktorý v sebe zahŕňa aj právo na súkromný, rodinný život a
spoločenský život. Preto súd posudzoval dôvodnosť žaloby z týchto hľadísk.

34.Žalovaný výslovne popieral, že by zasiahol do práva žalobkyne na ochranu osobnosti v nejakom
rozsahu, ktorý by nebol pokrytý v rámci systému náhrady škody na zdraví za sťaženie spoločenského
uplatnenia, všetky tvrdenia o následkoch, ktoré uviedla žalobkyňa v podaní zo dňa 23.1.2020, sa
odškodňujú v rámci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Výslovne popieral tvrdené následky
zníženia hodnoty odpočinku a relaxácie v dôsledku šumenia v uchu, pretože takéto následky neboli

zistené ani predloženým súkromným znaleckým posudkom, a ak by také existovali, odškodňujú sa
tiež (ako prípadné poruchy spánku) v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa súkromného
znaleckého posudku žalobkyňa neutrpela žiadnu psychickú poruchu, neutrpela žiadne psychické
následky po predmetnom úraze. Neboli zistené, ani preukázané poruchy spánku alebo odpočinku
žalobkyne. Súkromný znalecký posudok preukazuje, že žalobkyňa poruchami spánku netrpí, podľa
osobnej anamnézy na str. 10 súkromného znaleckého posudku vedie plnohodnotný život. Súkromný

znalecký posudok preukazuje neexistenciu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle
§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa neuvádza znalcom žiadne lekárske vyšetrenia od roku
2010 až do júla 2019 v súvislosti s úrazom, ktoré však boli iniciované až potrebou nechať si vypracovať
súkromný znalecký posudok.

35.Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

36.Podľa § 13 ods.1 až ods.3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby

sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na

okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

37.Podľa čl.8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v znení protokolov č. 3, 5 a
8, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

38.Podľa čl. 17 ods. 1,2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného
paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach ( vyhl. č. 120/1976 Zb.) ( ods.1.) nikto
nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo
korešpondencie ani útokom na svoju česť a povesť. ( ods.2.) Každý má právo na zákonnú ochranu proti
takým zásahom alebo útokom.

39.Zodpovednosť podľa § 13 Občianskeho zákonníka je objektívnou zodpovednosťou, čo znamená, že
jej vznik si nevyžaduje zavinenie a preto nemôže byť vylúčená ani dôkazom ospravedlniteľného omylu
a pod. Vzniknutá nemajetková na osobnosti fyzickej osoby je pre ňu rovnako závažná bez ohľadu na
to, či pôvodca zásahu jednal zavinene alebo nie. Subjektívna stránka zavinenia má význam len pri

určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy podľa ods. 3 § 13 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní
okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva. Podľa judikatúry súdov vrátane ESĽP a dohovorov o
ochrane ľudských práv a základných slobôd súčasťou súkromného života je aj rodinný život, zahrňujúci
vzťahy medzi blízkymi príbuznými a rešpektovanie súkromného života, teda aj rodinného života. Zahŕňa
aj právo na vytvorenie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, aby bolo možné tiež rozvíjať

a napĺňať vlastnú osobnosť.

40.Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je
jedným z čiastkových a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva a na ochranu
osobnosti fyzickej osoby. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo na vyváženie

a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nepostačuje a hoci
ide o satisfakciu nemateriálnych osobnostných práv (rovnako ako v prípade bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia podľa § 444 Obč. zák. alebo pri určení hodnoty autorského diela alebo
predmetu priemyselného vlastníctva), jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ideo osobné právo majetkovej povahy. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je dať do
vzťahu mieru ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takej
nemajetkovej ujmy. Zadosťučinenie v peniazoch predstavuje inštitút, ktorý nemožno použiť na vyváženie

azmierneniebežnejčilencelkomkrátkodobopôsobiacejnemajetkovejujmynaosobnostifyzickejosoby.
Predpokladom pre jej prisúdenie je nedostatočnosť morálneho zadosťučinenia a vznik nemajetkovej
ujmy. V súčasnosti platná právna úprava neustanovuje rozsah (výšku) peňažného zadosťučinenia.
Výšku náhrady nemajetkovej ujmy určuje súd. Výška peňažného zadosťučinenia musí byť primeraná,
avšak je predmetom voľnej úvahy súdu. Súd však musí pri aplikácii svojej úvahy prihliadnuť na dve

kritériá, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy (pričom sa predpokladá, že čím závažnejšia
bude táto ujma čo do svojho rozsahu, trvania, dôsledkov, odstrániteľnosti a pod., tým bude vyššia jej
náhrada v peniazoch) a okolnosti, pri ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej
osoby. V citovaných ustanoveniach § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide o demonštratívny výpočet
skutočností, ktoré odôvodňujú priznanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy. Citované ustanovenie
uvádza ako jednu z možných zo skutočností zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti a zároveň

necháva priestor pre použitie ďalších skutočností v závislosti od jednotlivého prípadu.

41.Pokiaľ ide o existenciu závažnej ujmy, za závažnú ujmu treba podľa judikatúry súdov SR považovať
ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu,
jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej

subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase
(v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Čo sa
týka okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva, uvedené kritériá treba odlíšiť od stavu vôle a vedomia
pôvodcu neoprávneného zásahu, pretože nemajetková ujma vznikne a pôsobí na postihnutej fyzickej
osobe vždy nepriaznivo, bez ohľadu na to, či ju pôvodca zásahu zavinil alebo nie.

42.V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním nepochybne zistené, že následkom
predmetného úrazu došlo k zásahu do práva žalobkyne na ochranu života a zdravia ( telesnej integrity),
pričom časť následkov už bola odškodnená formou náhrady škody za bolesť a SSU ( bod 29. rozsudku)
a časť, uvedená v bode 30. tohto rozsudku nebola odškodnená žiadnou formou. Podľa znaleckého

posudku znalecká organizácie navýšila jednotlivé položky podľa klinickej relevantnosti vzhľadom na
trvalý hendikep poškodenej v ďalšom osobnom, pracovnom, aj spoločenskom živote, vzhľadom na
vek, kedy dané poranenie utrpela. Dané trvalé následky sú stacionárne, nemožno očakávať zlepšenie
ich rozsahu, stav nie je chirurgicky korigovateľný, kombinácia uvedených následkov spôsobuje trvalý
kozmetický hendikep u mladej ženy. Ďalším obmedzením žalobkyne podľa lekárskej správy ORL

žalobkyňa sa má vyhýbať hluku, čo znamená, že ide o obmedzenia v návšteve hudobných festivalov
a koncertov, kde je hlučnosť pomerne vysoká, čo je všeobecne známe. Súd sa nestotožnil s názorom
žalovaného,žežalobkyňanetrpížiadnymiujmami,ktorébyodôvodňovalijejnároknanemajetkovúujmu.
Ujmy žalobkyne, ktoré neboli odškodnené, týkajúce sa kozmetického hendikepu žalobkyne ako ženy
ako aj hučanie v ušiach, súd podľa znaleckého dokazovania nevyliečiteľné, preto bol súd názoru, že bolo

pre žalobkyňu zbytočné chodiť na lekárske vyšetrenia a nezostalo jej nič iné, ako sa s týmito následkami
zmieriť a naučiť sa s nimi žiť. Pritom ide o ujmy, ktoré nemusí byť vidieť pre iné osoby, ale objektívne
pôsobia na psychiku poškodeného, vrátane úzkosti. Ide o ujmy, ktoré bežne postihujú niektorých starých
a prestárlych ľudí, ale nie mladých ľudí. Podľa psychologického vyšetrenia sa to žalobkyni aj podarilo,
avšak za psychickej podpory rodiny. Skutočnosť, že žalobkyňa pracuje, cestuje, športuje, venuje sa

priateľom a príbuzným ( nemá svoju rodinu a deti), však automaticky neznamená, že jej zdravotný a
psychický stav je rovnaký, ako pred predmetným úrazom. A práve toto bol zásah do práva žalobkyne
na život a zdravie, ktoré súd odškodnil. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy súd vychádzal z rozhodnutí
tunajších súdov i „rebríčka“ hodnôt ESĽP s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný nemal vplyv na
počasie v čase festivalu, i keď ho usporadúva ( a na to má vplyv) stále v rovnaký čas v júli, kedy je

nestále počasie ( a nie napr. v auguste, kedy býva počasie stabilnejšie bez búrok).

43.Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z procesných ustanovení, platných pre súdne konanie a to z §
217 ods. 1 CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Z pohľadu
tohto procesného ustanovenia je rozdiel pri rozhodovaní o náhrade za SSU, pri ktorom sa vychádza z

aktuálneho zdravotného a celkového stavu poškodeného v čase rozhodnutia súdu, ktorý sa uplynutím
niekoľkých rokov od udalosti môže zlepšiť a nevykazovať veľké trvalé následky a pri rozhodovaní o
ochrane osobnosti, pri ktorej súd prihliada na zásah do práva žalobkyne na ochranu života a zdravia,
ku ktorému došlo od momentu úrazu až do rozhodnutia súdu.44.Vzľadom na uvedené súd určil výšku primeraného finančného zadosťučinenia za zásah do práva
žalobkyne na ochranu života a zdravia vo výške 15.000,- eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako

nedôvodnú.

45.Podľa § 232 ods. 3 CSP súd určil dlhšiu lehotu na plnenie pre žalovaného vzhľadom na výšku
priznanej sumy.

46. Podľa § 255 ods. 2 CSP súd rozhodol o náhrade trov konania pre čiastočný úspech vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa

popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.

Akžalovanýdobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnérozhodnutie,oprávnenýžalobcamôžepodať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.