Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 17, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/69/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717010076
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3717010076.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému W. S., nar. XX.XX.XXXX
v W. A., trvale bytom obec W., Y. W. A., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej jeho trestnej veci v
ÚstavenavýkontrestuodňatiaslobodyDubnicanadVáhom,pretrestnýčinprečinuzanedbaniapovinnej
výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona,

prejednal na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 17. augusta 2021 odvolanie obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31. mája 2021 pod sp. zn. 2T/23/2017 a
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného W. S. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31. mája 2021 pod sp. zn. 2T/23/2017 bol

obžalovaný W. S., nr. XX.XX.XXXX, na podklade podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Považská Bystrica, uznaný za vinného z trestného činu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
odsek 2, odsek 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

hoci bol ako otec mal. Z. V., nar. XX.XX.XXXX, povinný podľa Zákona o rodine, ako aj na

základe rozsudku Okresného súdu Pov. Bystrica, sp. zn. 6P/85/2015, zo dňa 11.01.2016, právoplatného
dňom 09.02.2016, ktorým mu bolo určené otcovstvo k dieťaťu a zároveň aj učené prispievať na jej výživu
po 80,- Eur mesačne, vždy do posledného dňa v predchádzajúcom mesiaci, do rúk matky dieťaťa P.
V., bytom W.. A., V. XXX/XX, túto povinnosť neplnil vôbec, ani v mieste bydliska dieťaťa bývajúceho
s matkou, ani na inom mieste a tejto povinnosti sa úmyselne vyhýbal tak, že napriek tomu, že od
01.02.2009 podnikal na základe živnostenského oprávnenia, v predmete podnikania - prípravné práce

ku realizácií stavby, nepodnikal tak, aby dosahoval zisk a mohol pravidelne platiť výživné, napriek
tomu svoje oprávnenie podnikať nepozastavil, ani nezrušil, počas kritickej doby nebol evidovaný na
príslušnom úrade práce, nepoberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi, ani mu neboli vyplácané
dávky sociálnou poisťovňou, čim mu za obdobie od februára 2016 do októbra 2016 vrátane,
od júla 2017 do decembra 2017 vrátane, od januára 2018 až marca 2018 vrátane, od januára 2019 až
novembra 2019 vrátane, a od februára 2020 do novembra 2020 vrátane, vznikol dlh na výživnom vo

výške 3.120,- Eur.
Za tento trestný čin bol obžalovaný W. S. odsúdený podľa § 207 odsek 3 Tr. zákona s
prihliadnutím na §§ 36 písm. l), 37 písm. m) Tr. zákona a za použitia § 38 odsek 2) Tr. zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov s tým, že podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona
bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok prvostupňového súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej
pätnásťdňovej lehote od jeho vyhlásenia na hlavnom pojednávaní, na ktorom bol osobne prítomnýobžalovaný i jemu ustanovený obhajca, napadol odvolaním iba obžalovaný W. S. pre nesprávnosť
výrokov o vine a treste a konania, ktoré im predchádzalo, ktoré odôvodnil sám aj prostredníctvom
obhajcu. V písomnom odôvodnení svojho odvolania poukazoval na to, že v prípravnom konaní

bezúspešne žiadal od sudcu S., aby mu oznámil novú adresu matky mal., aby jej mohol poslať výživné,
pretože z jemu známej adresy sa mu zásielka vrátila ako nedoručená, s poznámkou adresát neznámy.
Uvedené bezúspešne žiadal aj od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a rodiny a sociálnej kurately
s vysvetlením tým, že túto môžu poskytnúť iba orgánom činným v trestnom konaní a samosudkyňa
ani prokurátorka neakceptovali, že nemal možnosť ako zistiť novú jej adresu. Prostredníctvom

ustanoveného obhajcu opätovne poukázal na to, že je nevinný zo žalovaného prečinu, pretože matke
mal. nemohol platiť výživné, keďže nepoznal jej novú adresu a ona mu ju odmietla poskytnúť. Údajne
má bývať niekde v byte na sídlisku T. v W. A. a bližšiu adresu sa mu nepodarilo zistiť. Je si vedomý
svojej vyživovacej povinnosti a vie, že túto musí plniť. Pokiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
mal pravidelný a dostatočný príjem, ale svoju povinnosť z už uvedeného dôvodu plniť nemohol. Dňa 15.
septembra 2021 by mal ukončiť výkon trestu odňatia slobody. Na slobode si zabezpečí peniaze a celé

zameškané výživné v sume -3.120,- € matke mal. uhradí. Predpokladá, že dôjde tak k zániku trestnosti
účinnou ľútosťou v zmysle § 86 odsek 1 písm. a) Tr. zákona a nepochybuje, že takéto riešenie bude
aj ku prospechu mal. dieťaťa.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Považská Bystrica sa k písomnému odôvodneniu odvolania

obžalovaného nevyjadrila.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu v rámci konečného návrhu
poukázala na správny a zákonný napadnutý rozsudok okresného súdu. Dodala, že obžalovaný mal
prakticky od roku 2016, odkedy sa vedie trestné konanie možnosť uhradiť dlžné výživné a tiež zistiť

miesto, kde sa matka mal. zdržiava. Preto navrhla odvolanie obžalovaného W. S. ako nedôvodné
zamietnuť podľa § 319 Tr. poriadku.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu právom konečného návrhu uviedol, že
sa obžalovaný necíti byť vinným zo spáchania žalovanej trestnej činnosti. Síce nepopiera, že výživné v

inkriminovanej dobe zaplatené nebolo, ale toto sa stalo iba v dôsledku toho, že nepoznal miesto, kam
má výživné platiť, hoci sa ho rôznymi spôsobmi snažil zistiť. Preto navrhol napadnutý rozsudok v celom
rozsahu zrušiť a obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodiť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí krajského súdu právom konečného návrhu uviedol, že s poukazom

na to, čo uviedla prokurátorka krajskej prokuratúry môže uviesť iba toľko, že sa naozaj vždy snažil, pokiaľ
to bolo v jeho silách, keď bol pri tom aj T. H., zistiť a vypátrať adresu matky mal. a vždy sa snažil svoj
dlh na výživnom uhradiť, dokonca aj sumou navyše. S tým, čo uviedol jeho obhajca súhlasí a súhlasí
aj s jeho návrhom, ako má odvolací súd rozhodnúť.

Krajský súd, ako odvolací súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo
predložené 15. júla 2021, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 odseku
1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odseku 3 Tr. poriadku, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 17. augusta 2021, za splnenia všetkých procesných podmienok pre
jeho vykonanie, preskúmal postupom podľa § 317 odseku 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť

obžalovaným v odvolaní napadnutých výrokov o vine a treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného W. S., hoci bolo podané
oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste, nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odseku 1 Tr.
poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací krajský súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a
tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 odsek
10 a 12 Tr. poriadku a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Prvostupňový

okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpoveď obžalovaného W. S., ktorý
nespochybnil svoju vyživovaciu povinnosť a ani v podstate ani zistenú sumu zameškaného výživného,
keď svoju vinu uznal podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku a jeho vyhlásenie nebolo okresným
súdom prijaté len z procesných dôvodov (povinnosť súdu zistiť v posudzovanom prípade skutkový stavveci ku dňu rozhodnutia), ale predovšetkým aj o svedeckú výpoveď P. V., matky maloletého dieťaťa,
ktorá na svojich usvedčujúcich výpovediach zotrvala v priebehu celého trestného konania i listinné
dôkazy, o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o

zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia vecne správne a presvedčivo odôvodnil v
napadnutom rozsudku a na ich podklade správne zistil, že obžalovaný W. S. spáchal skutok spôsobom
uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku. Prvostupňový okresný súd preto dôvodne neakceptoval
obhajobné tvrdenia obžalovaného, keďže boli jednoznačne vyvrátené vyššie uvedenými dôkazmi a
pritom správne vyhodnotenými okresným súdom. Odvolací krajský súd po preskúmaní veci vzhľadom

na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako prvostupňový okresný súd, pretože
dôkazy, ktoré vykonal súd prvého stupňa a na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku,
vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného W. S. zo
spáchania žalovaného skutku. Odvolacie námietky obžalovaného, uvedené v jeho odvolaní, ktoré boli
v podstate opakovaním jeho obhajoby už pred prvostupňovým okresným súdom, neboli spôsobilé
odôvodniť relevantnú zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam. Preto ich nepovažoval za dôvodné

a neakceptoval ich. Už prvostupňový okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite
vysvetlil účelovosť takejto obhajoby, pretože matka mal. potvrdila, že obžalovaný vedel, kde aktuálne
býva, čo potvrdil aj obžalovaný, ktorý uviedol, že bol za ňou pri paneláku a tiež v jej práci a adresu
obžalovaný vedel, pretože mu ju tiež oznámila zákonná samosudkyňa okresného súdu. Aj napriek
tomu, že obžalovaný aj v odvolacom konaní trval na takejto svojej obhajobe, odvolací krajský súd sa

so závermi prvostupňového okresného súdu o účelovej obhajobe obžalovaného so zámerom vyviniť sa,
celkom stotožnil a preto nepovažoval za dôvodný v tomto smere ani doplňujúci návrh na dokazovanie
obžalovaného na výsluch svedka, ktorého označil obžalovaný, navyše bez stotožnenia miesta jeho
pobytu, odkiaľ by ho bolo možné predvolať k prípadnému výsluchu a uznesením bol takýto jeho návrh
na doplnenie dokazovania preto odmietnutý, keďže ani odvolací krajský súd nemal žiadne relevantné

pochybnosti o tom, že obžalovaný mal vedomosť o tom, na akú adresu má výživné posielať k rukám
matky mal. dieťaťa, ktorá mu dokonca uviedla aj číslo peňažného účtu, kde výživné môže poukazovať
či už hotovostným vkladom alebo bezhotovostným prevodom. Odvolací krajský súd sa tiež stotožnil
s názorom prokurátorky krajskej prokuratúry v tom, že obžalovaný mal skutočne po pomerne dlhú
dobu od počiatku trestného konania možnosť svoju povinnosť dodatočne splniť a využiť tak zákonnú

možnosť, samozrejme po splnení ďalších zákonných podmienok, aplikácie účinnej ľútosti, a to už aj
počas prípravného konania, čo ale obžalovaný nevyužil, pričom jeho tvrdenia, že takúto možnosť má,
nebolo možné aj vzhľadom na pomerne veľkú výšku sumy dlžného výživného, a že tak doposiaľ neurobil,
považovať za vierohodné tvrdenie.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu prvostupňový okresný súd nepochybil ani pri
právnom posúdení konania obžalovaného W. S. ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
odsek 2, odsek 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona formou úmyselného
sa vyhýbania, pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež presvedčivo a
zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým

zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako súd prvého stupňa, preto ani v tomto smere nezistil
dôvody na zmenu napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní
neboli spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania
obžalovaného prvostupňovým súdom, preto ich odvolací súd nepovažoval za dôvodné a neakceptoval
ich. V podrobnostiach pritom len poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku tak

vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako aj k právnemu posúdeniu konania obžalovaného
W. S., s ktorými sa stotožnil.

Pochybeniezostranyprvostupňovéhosúdunezistilodvolacísúdanivovýrokoch otresteodňatia
slobody a o spôsobe jeho výkonu. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa trestnej sadzby

ustanovenej v § 207 odsek 3 Tr. zákona (odňatie slobody 1 až 5 rokov, bez zákonnej úpravy zákonných
hraníc, vzhľadom na vyrovnaný počet poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré tiež prvostupňový
okresný súd správne zistil, resp. priznal či identifikoval postupom podľa § 38 odsek 2 Tr. zákona) vo
výmere 18 mesiacov, so správne a zákonným zaradením na jeho výkon do prísnejšieho ústavu na výkon
trestu podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona, keďže obžalovaný bol v ostatných desiatich rokoch

vo výkone trestu za spáchanú úmyselnú trestnú činnosť, pričom iné, miernejšie či prísnejšie zaradenie
podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona ani odvolací súd nepovažoval za nevyhnutné, je trestom primeraným
aj zákonným. Zodpovedá totiž všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle
§ 34 odseku 1, 3 a 4 Tr. zákona a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu,konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti
a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej
prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením

aj morálneho odsúdenia konania obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k
výrokom o vine a treste a preto v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného neakceptoval.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na
základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného
W. S. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.