Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/109/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117201175
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117201175.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne Bc. K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na C.
XXXX/XX,T.,zastúpenejJUDr.JurajKlimčoaspol.s.r.o.,sosídlomSmetanova1655/7,Trenčín,IČO:51
123 592 proti žalovanému K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. - C. XXX, o ochranu osobnosti, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 23C/3/2017-300 zo dňa 09. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne /výrok I./, zrušil neodkladné

opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 19C/107/2016-18 zo dňa 23.12.2016 /
výrok II./ a žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 % /výrok III./. Na
odôvodnenie tohto rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala, aby súd zakázal
žalovanému vstupovať do rodinného domu súp.č. XXXX a jeho spoločných priestorov nachádzajúceho
sa na adrese Na C. XXXX/XX, Trenčín, uložil mu povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť
menšiu ako 15 metrov a aby zakázal žalovanému žalobkyňu úplne kontaktovať písomne, telefonicky,
elektronickoukomunikácioualeboinýmiprostriedkami. Svojužalobuodôvodnilatým,žejesožalovaným

v rozvodovom konaní, žalovaný ju dňa 20.12.2016 fyzicky napadol, čo vyústilo až do jeho vykázania a
zákazu sa k nej približovať neodkladným opatrením súdu. Fyzické napadnutie neostalo bez následkov
a je momentálne práce neschopná. Následný vývoj okolností ukázal, že žalovaný vníma vykázanie
z obydlia ako papier, ktorý nemá pre neho žiadnu hodnotu. Po incidente si bol zobrať osobné veci.
Dňa 21.12.2016 a 22.12.2016 v sprievode polície vstupoval do domu, napriek tomu, že túto možnosť
nemal. Dňa 23.12.2016 sa opäť pokúsil vstúpiť za účasti polície do domu, načo upozornila políciu, že
prekračujúprávomoci.Ajnapriekvydaniupotvrdeniaovykázanízospoločnéhoobydliacítilavodôsledku

správania žalovaného, nebezpečenstvo týkajúce sa jej a ich syna, nakoľko žalovaný na ňu zaútočil.
Je presvedčená, že ak by neodkladné opatrenie nebolo vydané, bola by vystavená vysokému riziku
fyzického ublíženia, ktorého svedkom by bol maloletý syn žalobkyne a žalovaného, ktorý už teraz vnímal
okolnosti, ktoré sa stali 20.12.2016-22.12.2016 veľmi citlivo. Žalovaný sa nebojí sa použiť psychické
násilie ani hrozbu fyzického násilia, pričom až do 20.12.2016 si myslela, že sú to len hrozby. Jediným
dôvodom, prečo na ňu zaútočil bolo využitie jej zákonného práva sa rozviesť. Nevie zniesť, že sa tak
sama dobrovoľne rozhodla, pričom skúša akékoľvek praktiky, aby jej rozhodnutie spochybnil a urobil z

nej nespoľahlivého, neschopného a narušeného človeka. Nevie si predstaviť, že by sa žalovaný mohol,
ku nej opäť priblížiť a žiť spolu. Nemá žiadny rešpekt, nielen k nej ale ani k polícii, ktorú zneužil, aby
mohol prísť do obydlia. V návrhu na rozvod uviedla, že žalovaný plánuje s milenkou spoločný život.
Naviac milenku zamestnal na tom istom pracovisku, kde pôsobí. Vzhľadom na tieto skutočnosti, je tupredpoklad, že ak súd nezakáže žalovanému vstupovať do obydlia žalovaný je schopný nasťahovať
milenku priamo do tohto obydlia. V prípade, ak súd žalobnému petitu nevyhovie, bude vystavená psychu
kému teroru, hrozbám fyzického násilia, ak nie samotnému násiliu.

2. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že návrhom vo veci samej /konanie vedené
na tamojšom súde pod sp. zn. 34P/243/2016/ zo dňa 23.12.2016 sa žalobkyňa domáha rozvodu
manželstva so žalovaným. Uviedla, že prvé manželské problémy nastali vplyvom pracovného zaťaženia
a nedobrej ekonomiky spoločnosti žalovaného, ktorý firmu zaťažoval nákladmi za účelom udržania

spoločenského štandardu, s čím nesúhlasila. Následne ju mal žalovaný začať ponižovať a urážať. Zo
správania žalovaného prestala cítiť lásku a rešpekt. Aj napriek jej snahe zachovať rodinu sa dozvedela,
že žalovaný má vzťah s dvadsaťpäťročnou ženou, s ktorou zrejme plánuje rodinu. S uvedenou osobou
sa začal prezentovať aj verejne. Bez ohľadu na to všetko mala záujem manželstvo zachrániť. Následné
chovanie odporcu z 20.12.2016 ju presvedčilo, že už nikdy nechce viesť spoločný život so žalovaným. Zo
znaleckého posudku č. 35/2018 v spise sp.zn. 31P/234/2016 vyplynulo ohľadne osobnosti žalovaného,

že sa jedná o neuroticky štruktúrovanú osobu, preťaženú procesom rozpadu rodiny a v situáciách
záťaže je osobou so slabšou sebareguláciou. Je ostražitý a hypervigilantný voči pohnútkam druhých.
V konaniach je vznetlivý, impulzívny v záťaži koná pod vplyvom afektu. Vplyvom súčasnej životnej
situácie sa u neho zvýrazňuje afektívna labilita, impulzivita. Nebola zistená žiadna psychopatológia,
ktorá by bola v rozpore so zabezpečením výchovy a starostlivosti o syna strán. U žalobkyne sa

konštatuje, že sa jedná osobu neuroticky štruktúrovanú a vplyvom procesu rozpadu rodiny je adaptibilita
správania žalovanej znížená. Toho času vykazovala afektívnu dekompenzáciu so subdepresívnym
ladením, často bola zaplavená afektom. Cíti sa pohodlne v submisívnej pozícii. Konanie menovanej v
oblasti rozpadu rodiny a celého procesu môže byť chvatné, impulzívne a akcentované voči otcovi alebo
voči iným osobám alebo prekážkam, ktoré by narúšali jej potreby či predstavy o starostlivosti maloletého.

Nebola u nej zistená žiadna psychopatológia, ktorá by bola v rozpore so zabezpečením výchovy a
starostlivosti o syna strán .Na celkovú atmosféru v rodine (žalobkyňa, žalovaný a ich syn) má výrazne
negatívny vplyv ťažký konflikt rodičov. Otec má už dva roky priateľku, s ktorou nebýva v spoločnej
domácnosti, občas u neho prespí. Otec predpokladá, že maloletý si vytvorí vzťah s jeho partnerkou
plynulo. Podnetom na začatie konania doručeným dňa 14.02.2017 v spise sp.zn. 40Cbr/23/2017 podala

žalobkyňa podnet na zosúladenie údajov v obchodnom registri, ktorý dôvodila tým, že spoločnosť
EFM, s.r.o. má sídlo zapísané na adrese C. XXXX/XX, T., k čomu nikdy nedala súhlas a zároveň bol
žalovanému, ktorý je jediným konateľom a spoločníkom uvedenej spoločnosti uložený zákaz vstupovať
do predmetného domu, pričom žalovaný jej zaslal opatrenie, ktorou jej uložil zákaz vstupovať do sídla
spoločnosti a to do rodinného domu, ktorý užíva so synom na predmetnej adrese. Ďalej uviedla, že

žalovaný sídlo spoločnosti tak nemôže prakticky užívať a je možné usúdiť, že ich ani nechce užívať.
Z potvrdenia o vykonaní zápisu vyplýva, že dňa 03.05.2017 bol vykonaná zmena sídla spoločnosti
z adresy na C. na adresu J. XXXX, T.. Uznesením súdu č.k. 19C/107/2016-18 zo dňa 23.12.2016
bola žalovanému uložená povinnosť nevstupovať do domu nachádzajúceho sa v T. na ulici Na C.,
súpisného čísla XXXX, orientačného čísla XX, postaveného na parc. č. XXXX/XX, k. ú. U. zapísaného

na LV č. XXXX a do spoločných priestorov rodinného domu, nepribližovať sa k navrhovateľke na
vzdialenosť menšiu ako 15 metrov a zákaz písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami úplne kontaktovať žalobkyňu. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo
uvedené, že prvé manželské problémy nastali vplyvom pracovného zaťaženia a nedobrej ekonomiky
spoločnosti žalovaného, ktorý firmu zaťažoval nákladmi za účelom udržania spoločenského štandardu,

s čím žalobkyňa nesúhlasila. Následne ju mal žalovaný začať ponižovať a urážať. Aj napriek naliehaniu,
aby s týmto správaním prestal, žalovaný nátlak stupňoval. Dňa 20.12.2016 šla oznámiť priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu, nakoľko žalovaný na ňu zaútočil, a to len z dôvodu, že mu nedvihla
telefón a pri prešacovaní jej osoby našiel poznámky o potrebných dokumentoch k rozvodu a spôsobil jej
zranenie, ktoré pokladá lekárskou správou. Následne mu bola uložená povinnosť zákaz približovať sa

k žalobkyni a bol vykázaný zo spoločného obydlia. Potom, čo žalovanému oznámila odlúčenie a ktorý
zistil že hodlá podať návrh na rozvod ju fyzicky napadol, čo vyústilo do jeho vykázania., Jeho fyzické
napadnutie neostalo bez následkov a vzniknuté zranenia si vyžadujú starostlivé liečenie a pokoj. Verila,
že vykázanie a zákaz priblíženia jej poskytne ochranu nielen jej, ale aj jej synovi. Avšak následný priebeh
okolností ukázal, že žalovaný to vníma len ako papier. Dňa 22.12.2016 niekoľkokrát obchádzal doma

a za účasti PZ vstúpil do spoločného obydlia, keď PZ oznámil, že si potrebuje prevziať osobné veci,
ktoré si však zobral pri dvoch návštevách 20.12.2016 a 21.12.2016, a keď sa už v dome nachádzal,
skontroloval žalobkyňu a zároveň ak nie predovšetkým to využil na vynesenie účtovných dokladov.
Počas jednej z týchto návštev odporu jej doručil výpoveď z pracovného pomeru, takisto jej oznámil, ženebude platiť plyn. Ani raz sa počas týchto návštev nezaujímal o syna, ale zameral sa na zabezpečenie
účtovných dokladov, doručenie výpovede a kontroly jej osoby. Z potvrdenia o oznámení vyplýva, že
dňa 20.12.2016 oznámila žalobkyňa priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Z lekárskej správy

vyplýva, že žalobkyňa o 23.25 bola prijatá na traumatologické vyšetrenie, kde uviedla, že bola brachiálne
napadnutá manželom, pričom ten jej mal brachiálne ublížiť na ľavom predlaktí. Objektívne bolo zistené,
že na ľavom predlaktí je prítomný podkožný hematóm bez presvedčivých úrazových zmien na skelete,
s hybnosťou v predlaktí voľnou so záverom pomliaždenie na predlaktí. Z objektívneho nálezu vyplýva,
že hybnosť zápästia bola voľná, rovnako ako hybnosť v lakti, pronácia a supinácia boli bez ťažkostí,

perifériakončatinybezporuchy,tedabeznejakýchznámoksurovosti.Zároveňod20.12.2016o21.35bol
žalovaný políciou vykázaný zo spoločného obydlia so zákazom približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. Dňa 22.122016 podpísal žalobca
ako konateľ firmy EFM, s.r.o. výpoveď žalobkyni. V odvolaní proti rozhodnutiu o nariadení uvedeného
neodkladného opatrenia žalovaný uvádzal, že žalobkyňa sa začal stretávať s neznámou osobou s tým,
že by sa malo jednať o K. N. a plánovať krivé obvinenie z napadnutia. Uviedol, že ju neudrel, nemala

žiadne známky napadnutia. Zo žalobkyňou predloženej časti znaleckého posudku č. 12/2017 vyplynulo,
že žalobkyňa je schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Jej všeobecná
vierohodnosť bola ohodnotená za vyhovujúcu, sklony ku konfabulácii zistené neboli. Jej špecifická
vierohodnosť bola označená za vyhovujúcu. Správanie žalovaného pociťovala žalobkyňa subjektívne
ako príkorie, v rovine emočnej, vzťahovej a pracovnej, konanie manžela považuje ako systematické

negatívne zasahovanie do svojho života, nakoľko informuje okolie o jej psychických stavoch, osočuje
ju, označuje za chorú, zakázal jej vstup na pracovisko vzájomné spory rieši cez malé dieťa. Poslal na
ňu sociálnu kontrolu čo v nej vyvoláva stres a obavy o maloletého. Nemožno u nej konštatovať plne
rozvinuté príznaky svedčiace prítomnosti syndrómu týranej ženy. V prospech syndrómu svedčí strach o
seba a dieťa, limitovaná neschopnosť riešiť efektívne situáciu, kontrolovanie a obmedzovanie pohybu,

kontrolovanie komunikácie manželom, rozvinutie stavov úzkosti depresivity. Naučená bezmocnosť je
prechodného charakteru. V neprospech syndrómu týranej ženy svedčí absencia sebazničujúcich reakcií
- obeť verí, že za správanie agresora je zodpovedná len ona, sebaobviňovania, popieranie týrania,
neschopnosť opísať situácie týrania. U žalobkyne boli preukázané známky stresovo podmienených
symptómov, za ktorých zdroj označovala žalobkyňa správanie manžela v čase spolužitia a aj po

vykázaní z obydlia. Fyzické utrpenie opisovala ako vo forme pohlavkov, faciek, skopávania z postele,
vynucovania si pohlavného styku, psychické utrpenie prežívala na základe ponižovania, urážania
devalvácie osobnosti, stálej kontroly (lokalizácia cez telefón, kamery v domácnosti). Znalci symptómy
vnímajú ako adaptačnú reakciu na záťaž v partnerskom vzťahu Uvádzané symptómy sú redukované
na ústupe dochádza k stabilizácii. Závažné následky v podobe straty životnej perspektívy sú u nej

neprítomné. Zo zápisnice o výsluchu svedka W. C. bývalej partnerky, s ktorou má žalovaný syna K.
zo dňa 27.10.2017 vyplynulo, že ho označuje za manipulatívnu osobu, ktorá dokáže psychicky týrať
človeka, obmedzovať jeho slobodu, manipulovať s ľuďmi v jeho prospech. Zoznámili sa v roku 1993 a
rozišli v roku 1996. Žalovaný si násilím odoberal ich syna. K násilníckym sklonom žalovaného uviedla,
že počas spoločného spolužitia, ju po spoločnej lyžovačke nechal na námestí samú bez peňazí vo

svetri. V noci aj cez deň ju sledoval. Fyzicky ju nenapadol, ale hádky boli časte a hlasné. Raz po
ukončení spolužitia vykopol dvere na byte, keď si prišiel násilím zobrať syna K.. Z výpisu z obchodného
registra vyplynulo, že žalovaný je jediný konateľ a spoločník spoločnosti EFM, s.r.o. Oznámením zo
dňa 05.01.2017 zaslal žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu žalobkyni list, v ktorom jej oznámil, že
ukončil úhrady za dodávky elektrickej energie a plynu v dome na ulici C. a vyzval žalobkyňu, nakoľko

nemôže užívať dom, v ktorom sa zdržuje žalobkyňa ako aj jej príbuzný na úhradu týchto médií s tým,
že sa vystavuje riziku odpojenia neplatením týchto úhrad a ak by došlo k odpojeniu bude zodpovedať
za škody , ktorých úhrada bude od nej následne vymáhaná. Z notárskej zápisnice o osvedčení právne
významnej skutočnosti č. N125/2017 vyplynulo, že dňa 06.09.2017 došlo k otvoreniu vchodových dverí
nanehnuteľnostinauliciC.súp.č.XXXX,nakoľkovlastníčkadomunemalakobjektukľúčeabolozistené,

že priľahlé priestranstvo pri dverách je zanedbané, nik sa v dome nezdržuje. Následne bolo zistené, že
v dome dlhodobo nikto nebýva, priestory boli nevetrané, dom neobývaný bez zariadení neuprataný bez
minimálnej údržby. V garáži sa nachádzajúce auto bolo nepojazdné z dôvodu vybitej batérie nakoľko
kľuč ostal v štartéry. Garážové brány boli vyradené z prevádzky spôsobom vytiahnutia z elektriny a bol
zablokovaný zdvíhací mechanizmus. Bolo zistené, že v dome nepreteká voda, na pivničných stenách

bola viditeľná vlhkosť z dôvodu dlhodobého nevetrania. Listom zo dňa 05.01.2017 zakázal žalovaný
žalobkyni vstup do sídla spoločnosti EFM, s.r.o. na ulici C. č. XXXX, do sídla spoločností 81Sport
Bar, s.r.o. a Hoss Corp, a.s. na ulici J. 75XX v T., z dôvodu vydaného neodkladného opatrenia č.k
19C/107/2016-18 zo dňa 23.12.2016, čo dôvodil tým, že sa ním žalovaný chráni, aby sa žalobkynik nemu nepribližovala na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov a zároveň sa ním zabezpečí, že bude
môcť vykonávať právu manažéra a štatutára v sídle a prevádzkach uvedených spoločností bez rušivých
vplyvov na jeho právu. Listom zo dňa 05.01.2017 ponúkol žalovaný žalobkyni možnosť ubytovania v

dvojizbovom byte, ktorého nájom bude sám financovať do termínu rozvodu resp. do kolaudácie bytu v
projekte Greenbay na Novinách. Zároveň uhradí aj prevoz osobných vecí z domu s.č.XXXX. Zároveň
bola upozornená, že nerešpektovaním ponuky a zotrvaním v dome súp.č. XXXX, ktorého bolo v tom
čase sídlo spoločnosti EFM, s.r.o. zadá príčinu konfliktov a provokácií so žalovaným. Ich riešenie bude
možné privolaním polície, pri ktorom bude žalovaný argumentovať touto ponukou. Dňa 11.05.2017 sa

stal trvalým pobytom žalobkyne mesto Trenčín z dôvodu zrušenia jej pôvodného trvalého pobytu. Mailom
zo dňa 11.07.2017 vyzval zástupca vlastníčky domu súp.č. XXXX C. J. žalobkyňu, aby sa vysťahovala
z uvedeného domu, nakoľko plánuje ich využiť vlastníčka na svoju potrebu. Rozhodnutím sociálnej
poisťovne bol žalobkyni priznaný nárok na ošetrovné v sume 8,13 eur denne od 21.12.2016. Z návrhu v
spise sp.zn. 31P/94/2007 vyplynulo, že žalobkyňa mala už ku dňu jeho spísania 19.05.2017 bydlisko na
adrese U. XXXX/XX T.. Uviedla, že nakoľko sa necítila bezpečne v uvedenom dome a zároveň, že býva

na inej adrese, žiada, aby súd určil, že adresa ich syna je U. XXXX/XX, T.. Ďalej uviedla, že žalovaný
previedol svoj dom na matku a do domu vnikli neznáme osoby, ktoré sa pokúsili odniesť veci patriace
do BSM a taktiež dokladmi boli odcudzené peniaze určené na úhradu energií za dom a splátky ŽP. Z
prepisu nahrávky zo dňa 09.05.2017 vyplýva, že počas telefonovania povedal žalovaný žalobkyni, že sa
obesí ako jej dedo a aby skapala. Žalovaný sa k nahrávke vyjadril, že je vytrhnutá z kontextu, nakoľko

žalovaná bránila synovi, aby sa s otcom kontaktoval a zúčastňoval sa športových aktivít. Z uvedeného
prepisu vyplýva, že matka otcovi za prítomnosti syna uvádza, že keď bude týždeň s ňou tak bude s ňou,
teda predmetom rozhovoru bol styk so synom. Načo otec uviedol, že to tak nefunguje a že to funguje
tak ako to chce ich syn. Na čo matka uviedla, že to nefunguje tak ako chce otec, načo otec uviedol, že
sa obesí ako jej dedo. Otec uviedol, že si pre syna bude chodiť, načo matka uviedla, že nebude, keďže

týždeň je s ňou a týždeň s otcom. Pričom matka poslala syna do domu (choď do vnútra). Následne
matka povedal žalovanému, aby šiel preč a otec synovi povedal, aby sa nenechal vydierať. Načo otec
povedal matke, že je hnusná klamárka, a aby skapala. Z uvedeného vyplýva, že príčina konfliktu bola a
tieto výrazy boli použité, nakoľko otcovi nebolo umožnené stretnutie a zobratie syna so sebou, a tento
konflikt, vyústil do použitia týchto slov. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplynulo, že ku dňu 10.03.2017 bol

ako výlučný vlastník domu súp.č. XXXX evidovaný žalovaný. Z výpisu z LV č. XXXX v k.ú. U. vyplýva,
že ako vlastníčka je vedená C. J. od 01.09.2017. V konaní nebol preukázaný opak, a nakoľko sú údaje
v katastri pokladané za hodnoverné až do času, kým nie preukázaný opak, súd vychádza zo stavu, že
vlastníčkou predmetného domu C. J.. Čo sa týka fyzického násilia, konkrétne, že mal žalovaný fyzicky
ubližovať či ublížiť žalobkyni, tak to v konaní preukázané nebolo. Lekárska správa preukazuje len to,

že u žalobkyne sa na pravom predlaktí nachádzal hematóm s citlivosťou na ohmatanie, avšak z nej
vôbec nevyplýva, že ho spôsobil žalovaný a táto okolnosť nebola inak preukázaná. Navyše žalobkyňou
použitý výraz, že jej mal žalovaný toho dňa brachiálne, t.j. surovo ublížiť nezodpovedá nálezu, keď z
objektívneho nálezu vyplýva, že hybnosť zápästia bola voľná, rovnako ako hybnosť v lakti, pronácia
a supinácia boli bez ťažkostí, periféria končatiny bez poruchy, teda bez nejakých známok surovosti.

Navyše v žalobe žalobkyňa, ktorá je v zmysle znaleckého posudku schopná správne vnímať, zapamätať
si a reprodukovať prežité udalosti uvádza, že až do 20.12.2016 sa manžel voči nej nedopúšťal fyzického
násilia ("Žalovaný sa neobáva použiť psychické násilie a ani hrozbu násilia pričom až do 20.12016 si
myslela, že sú to len hrozby, bohužiaľ opak je pravdou."), čo je v rozpore s jej opisom fyzického násilia
v znaleckom posudku č. 12/2017, kde uvádza, že jej mal dávať pohlavky, facky, skopávať ju z postele,

vynucovať si pohlavný styk, pritom takéto okolnosti mohli nastať len do 20.12.2016, t.j. do doby dokedy
spolu žili, kým žalovaný nebol vykázaný z bydliska. Zároveň aj bývalá partnerka žalovaného na výsluchu
uviedla, že fyzicky ju nikdy nenapadol. Z vykonaných dôkazov nie je preukázané, že by v súčasnosti, t,j.
ku dňu vyhlásenia rozsudku žalovaný do života žalobkyne nejak negatívne a neoprávnene zasahoval,
či boli by tu skutočnosti preukazujúce, že tu existuje konkrétne nebezpečenstvo zo strany žalovaného

voči žalobkyni, ktorým by došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti. Žalobkyňa
a žalovaný od 20.12.2016 už spolu nežijú, zároveň žalobkyňa už od mája roku 2017 nebýva v dome
na ulici C., pričom z dôkazov vôbec nevyplýva, že by sa žalovaný približoval k žalobkyni na menšiu
vzdialenosť ako 15 metrov, resp. mal taký úmysel takto konať, či ju vôbec len kontaktoval nejakými
inými prostriedkami takým spôsobom, že by došlo k nejakému zásahu do práva na ochranu osobnosti

žalobkyne, t.j. že by jej mal úmysel žalovaný ublížiť či vytvoriť u nej obavy o zdravie či život, zasiahnuť
do jej telesnej a duševnej integrity, pritom objektívne možnosti k tomu mal, keďže na osobnej slobode
obmedzený nebol a neodkladné opatrenie objektívnu prekážku nepredstavuje. Ani v rámci obdobia
troch dní vykázaní z obydlia, keď sa žalovaný dostal do domu nevyplynuli také skutočnosti, že by napriektomu, že vstúpil do domu, kde sa žalobkyňa nachádzala, jej chcel ublížiť, či iným spôsobom zasiahnuť
do je práva na ochranu osobnosti, keď sa zameral na vynesie účtovných dokladov a osobných vecí, čo je
však s ohľadom nato, že sa v dome tieto dokumenty nachádzali u žalovaného akou konateľa a manažéra

prirodzené. Tvrdenia žalobkyne, že to robil preto, aby ju skontroloval sú nepreukázané. Takisto nie sú
preukázané tvrdenia o sledovaní žalobkyne žalovaným. Z notárskej zápisnice vyplýva to, že žalovaný
zisťoval,čieštežalobkyňabývavjehodome,čovšakneznamená,žejusledoval.Čosatýkapsychického
násilia, či obťažovania žalobkyne, nebolo preukázané, že by sa po tom, čo prestali žalobkyňa a žalovaný
spolu žiť, resp. po telefonáte v máji 2017 dochádzalo k nejakým neoprávneným zásahom do práva

na ochranu osobnosti žalobkyne, jej súkromia, zdravia, integrity. Je síce pravda, že svedkyňa - bývalá
partnerka žalovaného uviedla, že jej obmedzoval žalovaný osobnú slobodu, že mal násilnícke sklony
v tom, že ju nechal po lyžovačke na námestí bez peňazí, a že ju v noci a cez deň sledoval, ale
uvedené skutočnosti sa týkali len času počas spolužitia s bývalou partnerkou, avšak nie po skončení
tohto spolužitia. Po skončení spolužitia nastal iba jeden skutok, keď žalovaný mal vykopnúť bývalej
partnerke dvere a mal si prísť zobrať ich syna K.. Z uvedeného konania, nakoľko bolo jednorazové,

a naviac nastalo pred viac ako dvadsiatimi rokmi nemožno vyvodiť, že hrozí jeho opakovanie, voči
žalobkyni. Žalovaný sa ani v mesiaci máj 2017 pri vyhrotenej situácii, keď si prišiel pre syna obdobného
konania nedopustil. Uvedené konanie predstavuje iba jednorazový exces žalovaného, a nakoľko sa stal
iba raz a k jeho opakovaniu nedošlo, nie je preukázané, že takéto konanie hrozí žalobkyni. Teda, že by
žalovaný takýmto spôsobom konal aj po skončení vzťahu voči bývalým partnerkám preukázané nebolo.

Z vykonaného dokazovania podľa súdu nevyplývajú žiadne skutočnosti o tom, že žalovaný sa približuje
k žalobkyni, že žalobkyňu kontaktuje alebo, že reálne hrozí, že žalovaný sa bude približovať k žalobkyni,
že žalobkyňu bude kontaktovať takým spôsob, že by mohol ohroziť jej duševnú či telesnú integritu, či
iným spôsobom neoprávnene zasiahnuť do jej práva na ochranu osobnosti.

3.Uvedenézistenéskutočnostisúdposúdilpodľa§11od.1,§13ods.1Občianskehozákonníka,podľa§
18 Zákona o rodine, § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej tiež "CSP"), § 51 ods. 1 až 4, § 68 ods. 1 Trestného zákona. Uviedol, že
vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona nepredstavujú jediné zákonné ustanovenia, na základe

ktorých možno uložiť inej osobe obmedzenia či povinnosti, ktorých sa domáhala žalobkyňa v tejto
veci. I keď ustanovenia predpisov občianskeho práva, nemajú takého konkrétne ustanovenia, uloženie
obmedzeníapovinnostíjemožnéskrzaplikáciuustanovenížaloby,upravujúceochranuosobnosti.Nieje
tak apriori vylúčené, aby súd v občianskom právom konaní uložil žalovanému obmedzenia či povinnosti,
akých sa domáha žalobkyňa vo veci samej. Ustanovenie § 13 ods. 1 OZ priamo počíta s možnosťou

žiadať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti. Jedná sa o
typ negatórnej žaloby. Ako nevyhnutný predpoklad aplikácie negatórnej žaloby je existencia skutočností
odôvodňujúcich v tomto prípade uloženie povinnosti žalovaného zdržať sa približovania k žalobkyni,
zdržať sa komunikácie so žalobkyňou či zdržať sa vstupu do obydlia v čase rozhodnutia súdu, nakoľko
v zmysle § 217 ods. 1 CSP, je pre súd rozhodný deň vyhlásenia rozsudku. Inak povedané, je potrebné

preukázať, že v čase vyhlásenia rozsudku dochádza konaním žalovaného k neoprávnenému zásahu
do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, prípadne je preukázané, že reálne hrozí takýto neoprávnený
zásah, či jeho opakovanie. V prípade, že v čase vyhlásenia rozsudku nedochádza k neoprávneným
zásahom do práva na ochranu osobnosti a nie je ani preukázané reálne nebezpečenstvo takýchto
zásahov, je potrebné žalobu zamietnuť. Tieto predpoklady a to, že žalovaný ku dňu rozhodnutia súdu

neoprávnene zasahuje do práva na ochranu osobnosti žalobkyne alebo hrozí reálne nebezpečenstvo
takéhoto zásahu v budúcnosti či jeho opakovanie neboli v danej veci preukázané. Čo sa týka
žalobného návrhu, aby súd uložil žalovanému zákaz žalobkyňu úplne kontaktovať písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, súd uviedol, že kontaktovanie sa ľudí ako
aj ich komunikácia je imanentnou súčasťou medziľudských vzťahov, a ako taká v zásade nemôže

predstavovať neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, najmä ich čiastkových práv ochrana
súkromia, fyzického či psychického zdravia. Problém nastáva, ak táto komunikácia či kontaktovanie sa
stáva neoprávneným v prípade, ak je ňou sledované osobe fyzicky či psychicky ubližovať, vytvárať u nej
obavy z určitého konania, na ktoré zasahujúci subjekt nie je oprávnený. Takéto komunikovanie je právom
nedovolenénielenskrzto,žesajednáoneoprávnenýzásahdoprávanaochranuosobnosti,alemôžesa

jednať aj o trestný čin nebezpečného prenasledovania. V danej veci však taká komunikácia žalovaného
so žalobkyňou preukázaná nebola. Ani telefonická komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným, v ktorej
mal žalovaný požiť slová, aby skapala, a že sa obesí, nemožno hodnotiť ako takú, že by zasahovala
do práva na ochranu osobnosti, nakoľko z uvedenej komunikácie vyplýva, že žalovaný uvedené slovápoužil počas hádky, keď si chcel so sebou zobrať syna, čo mu nebolo umožnené. Nebolo preukázané,
že sa jedná o systematické a opakujúce sa komunikovanie žalovaného so žalobkyňou, ktoré by prioritne
nevzniklo z nezhody vyplývajúcej so starostlivosti o syna. Takisto z jednej takejto komunikácie nemožno

dovodiť, že hrozí jej opakovanie, keďže tá prebehla v máji roku 2017, a tým pádom je vylúčené, nakoľko
nie je preukázaná reálna hrozba jej opakovania, uložiť žalovanému takúto povinnosť spočívajúce v
zákaze kontaktovať žalobkyňu. Uvedená komunikácia bola prioritne motivovaná neumožnením zobrať
so sebou syna, ale vôbec sa nepodáva, že by žalovaný mal v úmysle tieto slová použiť za účelom
ublíženia žalobkyni. Uvedené obdobne platí aj vo vzťahu k žalobe, aby súd zakázal žalovanému sa

približovať k žalobkyni. Ani v tomto prípade nebolo preukázané, že je tu reálna hrozba, že žalovaný má
v úmysle začať sa približovať k žalobkyni s cieľom jej ublížiť či vytvoriť v nej pocit prenasledovania, či
iným spôsobom pri priblížení k žalobkyni neoprávnene zasiahnuť do jej práva na ochranu osobnosti. Zo
žiadnehodôkazuniejepreukázané,žebymalžalovanýtakýtozáujemtaktokonaťvovzťahukžalobkyni,
že by sa k nej chcel približovať takým spôsobom, ktorý by spôsobil neoprávnený zásah do práva na
ochranu osobnosti. Z dôvodov, že súd nemal preukázanú reálnu hrozbu, či zasahovanie do práva

na ochranu osobnosti žalobkyne, súd žalobu zamietol. Samotné tvrdenia a skutočnosti dokazované
žalobkyňou preukazovali existenciu negatívnych vlastností žalovaného, len počas trvania jeho vzťahu
či už s bývalou partnerkou alebo vo vzťahu so žalobkyňou, resp. do mája 2017 (telefonický rozhovor).
Avšak vôbec nepreukazovali zásahy žalovaného po skončení vzťahu či po máji 2017, pričom od zákazu
približovania sa k žalobkyni a uloženou povinnosť neodkladným opatrením, nebolo zistené, že by sa

žalovaný približoval k žalobkyni s cieľom jej nejakým spôsobom ublížiť, či ju kontaktovať, aby ohrozil
jej duševnú či fyzickú integritu či inak neoprávnene zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti. Čo sa
týka žaloby o zákaze vstupu domu súp.č. XXXX a jeho spoločných priestorov v tejto časti je žaloba
nedôvodná, nakoľko nebezpečenstvo neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nehrozí
ani z iného dôvodu a to je tým, že žalobkyňa sa v ňom už od mesiaca máj 2017 nezdržuje a nebolo

ani ku dňu rozhodnutia súdu preukázané, že sa tam niekedy zdržovať bude, teda je vylúčené, aby
v uvedenom objekte hrozil neoprávnený zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne. V konaní
nebolo preukázané, že by uvedená nehnuteľnosť patrila žalobkyne či do BSM žalobkyne a žalovaného,
a nakoľko sa údaje považujú za hodnoverné dokým nie je preukázaný opak, žalobkyňa už nemá ani
odvodené právo bývanie od manžela cez § 18 Zákona o rodine ani iné oprávnenie na zdržovanie

sa v tomto dome, keďže súd pri tomto záveru vychádzal z hodnovernosti údajov katastra, keďže ich
opak nebol preukázané a za vlastníčku je potrebné pokladať C. J., ktorá žalobkyni žiadne oprávnenie
na bývanie v uvedenom dome nedala, keďže to nebolo preukázané. V konaní boli tvrdené zásahy
do práva na ochranu osobnosti žalobkyne počas existencie ich spolužitia, ktoré však je už ukončené,
pričom žalovaný má inú partnerku, resp. do mája 2017 (telefonický rozhovor). Tvrdenia v záverečnej

reči zástupkyne žalobkyne o gradácii konania žalovaného voči žalobkyni nemajú podklad v skutkovom
stave. Za posledný rok a pol nebolo zistené žiadne konanie žalovaného, voči ktorému by vyhovenie
žalobe malo žalobkyni poskytnúť ochranu.

4. O zrušení neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Trenčín č.k.

19C/107/2016-18 zo dňa 23.12.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.
5Co/453/2016-43 zo 29.12.2016 súd rozhodol podľa § 335, § 336 ods. 1 a 4 CSP. Nakoľko súd žalobu
zamietol, zrušil uznesenie, ktorým bolo uložené neodkladné opatrenie pred začatím tohto konania.

5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol plne úspešný žalovaný,

nakoľko súd žalobu zamietol v celom rozsahu a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania
proti žalobkyni v rozsahu 100%.
6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Podľa nej je odôvodnenie napadnutého
súdneho rozhodnutia chaotické, nakoľko dôvod zamietnutia žaloby (nepreukázanie zásahov do ochrany
osobnosti v čase vyhlásenia rozsudku) sa nachádza vo viacerých bodoch odôvodnenia ako bod 36.,

38., 52., 58., ktoré však na seba vôbec logicky nenadväzujú. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia
je zrejmé iba to, že súd nemohol žalobe vyhovieť pretože žalobkyňa nepreukázala, že protiprávny
stav, ktorý trval v čase podania žaloby, trvá aj v čase vyhlásenia rozsudku. Aj napriek tomu, že
odôvodnenie súdneho rozhodnutia má niekoľko strán, súd vždy používa na odôvodnenie svojho
postupu len tento jeden dôvod, ktorý iba inak opisuje vo viacerých bodoch. Podľa žalovanej sa súd

nedostatočne oboznámil so skutkovým stavom, nakoľko vykonané dôkazy súd nesprávne hodnotil,
čo sa opäť prejavilo v odôvodnení súdneho rozhodnutia. Ako príklad uviedla bod 56. odôvodnenia,
kde súd poukazuje na údajnú telefonickú komunikáciu medzi žalobkyňou a žalovaným, pričom súd
uviedol, že správanie žalovaného nie je možné hodnotiť ako zásah do ochrany práv žalobkyne, nakoľkopodľa názoru súdu išlo o hádku, ktorá bola spôsobená tým, že žalovanému nebolo umožnené vziať si
syna. Pri hodnotení tejto situácie sa súd dopustil dvoch omylov: (i) nešlo o telefonickú komunikáciu,
ale o osobné stretnutie strán sporu pri preberaní syna, pričom súdu bol poskytnutý prepis z tohto

stretnutia v zmysle zadováženého zvukového záznamu, (ii) v máji 2017, teda v čase, kedy žalovaný
hanlivo urážal žalobkyňu, bolo Krajským súdom Trenčín nariadené neodkladné opatrenie, ktoré určilo
striedavú starostlivosť o maloletého syna na čas do rozvodu, a teda pri tomto stretnutí medzi stranami
sporu nešlo o hádku, ktorá bola vyvolaná údajne tým, že by žalovaný nedostal syna, ale o išlo o
odovzdanie dieťaťa v zmysle neodkladného opatrenia. Práve preto, že súd opomenul takúto dôležitú

skutočnosť, súd nesprávne interpretoval slová žalovaného, a predovšetkým ich interpretoval v prospech
žalovaného bez racionálneho základu. Tak isto v bode 35. odôvodnenia súd poukazuje na lekársku
správu, kde však nie je uvedené, že toto zranenie spôsobil žalovaný. Ďalej súd poukazuje na výklad
pojmu brachiálne, pričom súd svojim odôvodnením poukazuje na to, že si žalobkyňa tento pojem
účelovo vymyslela a súd porovnáva toto vyjadrenie s vyjadrením žalobkyne, ktoré je zaznamená
v znaleckom posudku č. 12/2017. Opätovne súd hodnotí tieto skutočnosti bez racionálne základu

v prospech žalovaného. Vo vzťahu k bodu 35. žalobkyňa uvádza, že lekárska správa spravidla
neuvádza, ktorá osoba a komu spôsobila dané zranenie. Takéto konštatovanie ani nie je účelom
lekárskej správy. Preto úvahy súdy poukazovaním na znenie lekárskej správy, v ktorej nie je uvedené
kto zranenie spôsobil, je úplne nelogické. Tak isto pojem brachiálne v zmysle slovníka cudzích slov
neznamená surovo, ale ublížiť násilím, alebo rukou, čo zodpovedá skutkovému stavu, nakoľko žalovaný

spôsobil dňa 20.12.2016 zranenie žalobkyni použitím jeho ruky. V tomto smere žalobkyňa poukázala
aj na právoplatné uznesenie Krajského súdu Trenčín 5Co/453/2016 zo dňa 29.12.2016, ktorým bolo
potvrdené neodkladné opatrenie o zákaze priblíženia žalovaného a zákaze kontaktovať žalobkyňu a
zákaz žalovanému vstupovať do rodinného domu Na C. XXXX/XX,XXX XX T., v ktorom odvolací súd
konštatoval, že „Uvedené skutočnosti tak umožňujú prijať záver o osvedčení násilného správania

žalovaného voči žalobkyni. Žalovaný v odvolacom konaní ani predloženými listinami neosvedčil, že by
sa fyzického násilia dňa 20.12.2016 voči žalobkyni nedopustil, a teda nevyvrátil dôvodné podozrenie
z násilia smerujúceho voči žalobkyni, resp. podozrenie z ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity
žalobkyne. Žalobkyňa naopak predložila dôkazy - lekársku správu, potvrdenie o podaní oznámenia o
spáchaní priestupku a potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, osvedčujúce dôvodné podozrenie

z násilného správania sa žalovaného voči žalobkyni, ktoré žalovaný žiadnym právne relevantným
spôsobom nevyvrátil, a preto je tu aj podľa názoru krajského súdu zo strany žalobkyne oprávnená
obava už len zo samotného možného kontaktu so žalovaným. I pri uložení povinnosti žalovanému
dočasne nevstupovať do rodinného domu, v ktorom žalobkyňa s dieťaťom bývajú, nedá sa vzhľadom
na osobné a rodinné pomery žalobkyne a žalovaného vylúčiť čo i len náhodné stretnutie strán. Za

primeraný potom krajský súd považoval aj zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako
15 m. Potrebe uložiť žalovanému zákaz písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami kontaktovať žalobkyňu napokon nasvedčuje skutočnosť, že podľa záznamu o podaní
vysvetlenia zo dňa 23.12.2016, predloženého samotným žalovaným v odvolacom konaní, sa žalovaný
nepochybne snaží o denný kontakt so žalobkyňou. Je v záujme žalobkyne i maloletého syna manželov,

ktorý žije s matkou v spoločnom dome, aby neboli vystavovaní stresovým situáciám, ku ktorým
dochádza pri bezprostrednom kontakte so žalovaným a ktoré môžu negatívne vplývať na ich fyzické
či psychické zdravie.“. Z uvedeného je teda zrejmé, že súd prvej inštancie tie isté dôkazy posúdil
úplne odlišne ako krajský súd, a to bez akéhokoľvek logického zdôvodnenia. V bodoch odôvodnenia,
ktoré sa týkajú hodnotenia vyššie uvedených skutočnosti, nenachádza žalobkyňa žiadnu zmienku o

úvahách a postupoch, ktoré súd prvej inštancie použil pri hodnotení tých istých dôkazoch, nakoľko
je zrejmé, že dva súdu tie isté dôkazy vyhodnotili odlišne. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že
súd prvej inštancie sa opätovne dopustil nelogických záverov, keď konštatoval, že ak by žalovaný
mal úmysel žalobkyni ublížiť, či vytvoriť u nej obavy o zdravie, či život, zasiahnuť do jej telesnej
a duševnej integrity, žalovaný by tak urobil, nakoľko podľa názoru súdu žalovaný mal objektívne

možnosti takto konať, nakoľko žalovaný nebol obmedzený na osobnej slobode a neodkladné opatrenie
podľa názoru súdu objektívne prekážku nepredstavuje. Toto predstavuje jeden z najväčších omylov,
ktorých sa súd pri hodnotení dôkazov dopustil. Argumentáciu súdu, že neodkladné opatrenie nariadené
súdom nepredstavuje objektívnu preukážku, poukazuje na nízke poznanie trestnoprávnvch predpisov
zo strany súdu /ustanovenia § 348 Trestného zákona o trestnom čine marenie výkonu úradného

rozhodnutia/ a takáto argumentácia súdu nemá žiadnu oporu v právnych predpisoch. Všetky závery
súdu, ktoré sa zakladajú na tejto argumentácii, sú chybné, nesprávne interpretované a nezodpovedajú
ako skutkovému, tak ani právnemu stavu. Za jeden z najzávažnejších nedostatkov v činnosti súdu
považuje žalobkyňa práve to, že súd nezohľadnil, že žalobkyňa v čase trvania súdneho konania bolachránená neodkladným opatrením, ktorého úmyselné porušenie zo strany žalovaného by znamenalo
vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. Súd vôbec neposudzoval vplyv neodkladného opatrenia na
správanie žalovaného. V bode 37. odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa súd opäť dopustil nelogických

záverov, keď konštatoval, že ani v rámci obdobia troch dní vykázaní z obydlia, keď sa žalovaný dostal
do domu, kde sa žalobkyňa nachádzala, jej nechcel ublížiť, či iným spôsobom zasiahnuť do jej práva
na ochranu osobnosti. Pri opisovaní týchto skutočností súd však vôbec nezohľadnil dve rozhodujúce
skutočnosti, a to: (i) žalovaný nevstúpil do domu nikdy sám, ale v sprievode polície, ktorá bola prítomná
pri rozhovoroch strán sporu, (ii) ak by žalovaný sa dopustil marenia vykázania zo spoločného obydlia

(nakoľko v danom čase už žalovaný bol vykázaný v zmysle zákona o policajnom zbore), žalovaný by
sa aj v tomto prípade dopustil trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia v zmysle § 348
ods. 1 písm. h) Trestného zákona. Súd tak isto vôbec nezohľadnil, že žalovaný potom, čo bol vykázaný
zo spoločného obydlia podľa zákona o policajnom zbore, sa domáhal vstupu do obydlia minimálne
3krát v priebehu 2 dní, čo je v priamom rozpore s § 27a zákona o policajnom zbore. V odôvodnení
súdneho rozhodnutia absolútne chýba aj logické vysvetlenie, ktorú právnu normu a z akých dôvodov

ju súd aplikoval a ako ju interpretoval. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd nedal presvedčivú a
jasnú odpoveď na podstatné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Súd neuviedol aké dôkazy
vyhodnotiljednotlivoavšetkydôkazyvovzájomnejsúvislosti,čovyšlozakonanianajavoaakovecpráve
posúdil. Vzhľadom na použitú citáciu trestnoprávnych predpisov v odôvodnení napadnutého rozsudku
má žalobkyňa za to, že je bezpredmetné poukazovať na trestné konanie, ktoré aktuálne prebieha

ako trestné konanie vo veci. Kto trestné konanie vykonáva a ako je trestná vec označená vyplýva zo
znaleckého posudku č. 12/2017, ktorý tvorí súčasť súdneho spisu. Súd sa nemôže zbavovať svoje
zodpovednostitým,žepoukáženatrestnékonanie,vktoromeventuálnemôžubyt'uloženéurčitézákazy
a obmedzenia v zmysle ustanovení Trestného zákona. Právo na spravodlivé súdne konanie znamená
právo fyzickej alebo právnickej osoby, aby jej vec bola prejednaná na nestrannom súde a aby táto

osoba mohla využiť všetky právne prostriedky ochrany, ktoré jej priznáva zákon. Žiadna právna norma
nezakazuje, aby osoba v súvislosti s ochranou proti nezákonnému konaniu sa obrátila na civilný súd,
a zároveň na orgány činné v trestnom konaní. Súd sa vyslovene zbavil svojej zodpovednosti tým, že
uviedol, že ak v trestnom konaní bude žalovaný odsúdený, trestný súd uloží žalovanému obmedzenia.
Vzhľadom na uvedené má žalobkyňa za to, že súd aj takýmto konaním porušil jej právo na spravodlivé

súdne konanie a neposkytol jej dostatočnú právnu ochranu. Ďalej žalobkyňa poukázala na skutočnosť,
že na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 09.01.2019 navrhla zmenu petitu, ktorú súd posúdil
ako zmenu žaloby, ktorú zamietol. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie jej prednes nesprávne posúdil
akonávrhnazmenužaloby.Žalobkyňažiadalanapojednávaníibato,abybolžalovanémuuloženýzákaz
vstupovaťdobytu,vktorommomentálnebýva,zčohovyplýva,žetátozmenapetitubolaoznámenásúdu

v súvislosti so skutočnosťami, ktoré nastali po podaní žaloby. Uvedené nepredstavuje ani rozšírenie
uplatneného práva, ani iného práva a ani podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností.
Aj pokiaľ ide o navrhovanú zmenu petitu, aby žalovaný mohol kontaktovať žalobkyňu v súvislosti so
zmenou termínu alebo miesta preberania maloletého, bola táto potreba zmeny petitu odôvodnená
tým, že obidve strany sporu sa starajú o svoje maloleté dieťa s čím sú spojené aj občasné zmeny

termínu alebo miesta preberania maloletého. Aj v tejto časti zmena petitu nepredstavuje ani rozšírenie
uplatneného práva, ani iného práva a ani podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností.
Súd prvej inštancie preto nesprávne postupoval, keď zamietol zmenu petitu, nakoľko v danom prípade
nešlo o zmenu žalobného návrhu tak ako to predpokladá ustanovenie § 140 ods. 2 CSP a súd preto takto
označenú zmenu žalobného návrhu mal hodnotiť len ako úpravu žalobného návrhu. Podľa žalobkyne

súd prvej inštancie sa v odôvodnení súdneho rozhodnutia nevysporiadal s veľmi podstatnou okolnosťou,
a to, že v čase trvania súdneho konania žalobkyňa bola a naďalej je chránená neodkladným opatrením
a teda sa nezaoberal otázkou, či žalovaný nekontaktoval žalobkyňu preto lebo nechcel, alebo preto,
lebo mu to zakazovalo a naďalej zakazuje vydané neodkladné opatrenie. Súd sa vôbec nevysporiadal
s tou otázkou ako vydané neodkladné opatrenie má vplyv na správanie a konanie žalovaného. Závery

súdu prezentované v odôvodnení súdneho rozhodnutia vedú k nelogickým záverom v tom zmysle, že
ak sa fyzická osoba chce úspešne domáhať ochrany osobnosti, nemôže súčasne sa domáhať ochrany
prostredníctvom neodkladného opatrenia, nakoľko za tohto stavu nebude môcť preukázať, že v čase
vyhlásenia rozsudku protiprávny stav trvá, čo vedie k ďalšiemu záveru, že uplatnením procesných
možností sa žalobkyňa v súdnom konaní dostane do dôkaznej núdze. Súd v tomto konaní mal k

dispozícii znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený v trestnej veci (posudok č. 12/2017), v ktorom je
jednoznačne konštatované, že správanie žalovaného žalobkyňa vnímala ako ťažké príkorie. Na súdnom
pojednávaní dňa 09.01.2019 súd mal pripojený súdny spis 34P/243/2016, v ktorom je zaznamenané
akú odbornú pomoc žalobkyňa vyhľadala v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Je tedazrejmé, že konanie žalovaného voči žalobkyni bolo opakované a trvalo dlhodobo. Žalobkyňa výlučne
v dôsledku správania žalovaného musela vyhľadať odbornú pomoc, ktorej priaznivejšie výsledky na
psychickom zdraví žalobkyne sa začali objavovať postupne a po určitej dobe. Je dostatočne potvrdené

a preukázané, že práve tým, že žalobkyni bola poskytnutá ochrana vo forme neodkladného opatrenia,
v dôsledku čoho správanie žalovaného utíchlo, žalobkyňa dostala šancu vyhľadať odbornú pomoc
a prinavrátiť stratenú sebadôveru a sebaúctu. Každé opätovné stretnutie žalobkyne so žalobcom
však objektívne pre žalobkyňu predstavuje bolestivé prežívanie predchádzajúcich veľmi negatívnych
skúseností. V tomto smere žalobkyňa poukázal na skutočnosť, že sa nezúčastnila pojednávania dňa

09.01.2019, nakoľko už len vedomosť, že sa stretne so žalovaným v jednej pojednávacej miestnosti,
spôsobilo žalobkyni neúmerný stres, čo následne potvrdil aj jej ošetrujúci lekár, ktorý jej neodporučil
účasť na súdnom pojednávaní, čo bolo súdu riadne oznámené a zdokladované. Žalobkyňa sa snažila
vykresliť skutočnú povahu žalovaného aj pomocou predloženia zápisnice z trestného konania, v ktorom
vypovedala bývalá priateľka žalovaného - W. C., ktorá tak isto poukazovala na to, že bola žalovaným
opakovane sledovaná, v dôsledku čoho sa p. C. odsťahovala so synom do Bratislavy. Súd tento dôkaz

vyhodnotil tak, že išlo iba o jeden skutok starý 20 rokov a ktorý nemá priamy súvis so žalobkyňou.
S týmto záverom žalobkyňa nesúhlasí, nakoľko ak mal súd za to, že mohol vyhovieť žalobe len v
tom prípade, ak by žalobkyňa preukázala, že jej hrozí nebezpečenstvo z opakovaného protiprávneho
konania žalovaného, mal potom skúmať, či žalobkyni takéto nebezpečenstvo nehrozí. Žalobkyňa má za
to, že ak protiprávne konanie žalovaného potvrdila aj predchádzajúca partnerka, a zároveň žalobkyňa,

u ktorej bolo znalecky potvrdené, že neklame, existujú dostatočné indície k tomu, že žalovaný bude vo
svojom konaní voči žalobkyni pokračovať, nakoľko minimálne dvakrát vo vzťahu k svojim partnerkám,
a to aj s odstupom času, sa žalovaný protiprávneho konania dopustil. Ťažké príkorie diagnostikované
u žalobkyni potvrdzuje, že rozsah, spôsob a intenzita zásadu do osobnostných práv žalobkyne zo
strany žalovaného boli veľmi vysoké, nakoľko ťažké príkorie je spravidla aj merítkom pre príslušné

orgány pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. V trestnej veci, v ktorej žalovaný vystupuje ako
podozrivý a ktorá sa týka trestnej veci zločinu Týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, zločinu
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c) Trestného zákona a zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b Trestného zákona

s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, vedenej OR PZ Trenčín, odbor kriminálnej
polície, pod ČVS:ORP-373/1-VYS-TN-2017 bol vyhotovený znalecký posudok, ku ktorému sa žalobkyňa
dostala nahliadnutím do trestného spisu dňa 07.02.2019, kedy jej bol prvýkrát sprístupnený, a preto
nebolo možné tento znalecký posudok predložiť súdu do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd vyhlásil
dokazovanie za skončené. Zo znaleckého posudku vyplývajú veľmi dôležité závery, a to že žalovaný

ma sklony ku konfabuláciám (bolo diagnostikované zvýšené lži skóre). Znalecký posudok tak isto sa
venoval agresívnym črtám osobnosti žalovaného a tak isto v zmysle výsledkov znaleckého posudku
žalovaný nepociťuje žiadnu sebareflexiu, neviní seba zo zlého správania voči žalobkyni, snaží sa vždy
seba vykresliť' v tom najlepšom svetle, pričom zodpovednosť za svoje konanie prenáša na iných. Aj tieto
skutočnostisúpretotosúdnekonanieveľmidôležité,nakoľkoakžalovanýnevnímaprotiprávnosť,svojho

konania voči žalobkyni, žalovanému nebude nič brániť v pokračovaní jeho predchádzajúceho konania
voči žalobkyni. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že žalovaný je prevažne introvertne orientovaný,
usilujúci sa však pôsobiť sociabilne a prístupne voči interpersonálnym kontaktom. Nepodlieha zvýšenej
úzkosti či emočným rozladom, len zriedka stráca pocit psychickej stability (aj po silnom emočnom
zážitku sa rýchlo dostáva do rovnováhy, vie sa ovládať - najmä ak má motiváciu, že chce tak

navonok pôsobiť; zvyčajne si nerobí zbytočné starosti). Postupuje prevažne racionálne, premyslene,
flexibilne. Nevykazuje zvýšenú mieru pohotovosti k realizácii k návykového, škodlivého správania.
Rovnako sa nepreukázali hypertrofované (zosilnené) sklony k poruchovému správaniu. U žalobcu
sú prítomné zosilnené tendencie k poskytovaniu sociálne žiadúcich odpovedí (zvýšené lži skóre)
v snahe prezentovať sa v čo najpriaznivejšom svetle. Miera introspekcie (schopnosť, adekvátneho

sebapozorovania a hodnotenia seba) sa javí ako znížená. Objavujú sa sklony k zakrývaniu svojich
nedostatkov či chýb, tendencie nekriticky hodnotiť seba samého. Klinické škály naznačujú nezrelosť,
výraznejšie zameranie na seba, zvýšenú potrebu akceptácie vlastnej hodnoty osobnosti, ako aj hľadanie
uznania a ocenenia svojich snáh. Usiluje sa javiť ako jedinec dobre prispôsobený a spoločenský. Zdvih
v profile „Hy-Pa " naznačuje zvýšený egocentrizmus, ako aj pohotovosť' k nepriateľstvu (hostilita) a k

maladaptivnejším formám reagovania. Agresivita: „Dotazník je zameraný na agresivitu ako komplexný
fenomén, ktorý je obsiahnutý vo viacerých podtriedach agresívneho správania. Zahŕňa dva druhy
hostility (resentiment a podozrievavosť) a päť druhov agresivity (priamu, nepriamu, verbálnu, iritabilitu
a negativizmus), ako aj škálu mapujúcu pocit viny. Žalobca v dotazníku hodnotí vlastnú agresivitu.Znížené hodnoty oproti stanovenému pásmu normy +/-1 sigma vyšetrovaný dosahuje v škálach fyzická
(používanie fyzického násilia voči osobám) agresia, negativizmus (opozičné správanie, aktívne či
pasívne odmietanie spolupráce) a verbálna agresia (negatívny afekt obsiahnutý v štýle a obsahu

reči, vyhrážanie, nadmerné kritizovanie). Zároveň zvŕšené skóre dosahuje v škále F, čo naznačuje
tendencie lepšie pôsobiť, prezentovať sa navonok priaznivo, respektíve maskovať skutočné tendencie
resp. zníženú ochotu vypovedať osebe. U žalobcu je prítomná nízka schopnosť pripustiť osobné
slabosti, nezvládnuté afekty aj tendencie k impulzivite, prítomné sú znaky potlačovanej agresivity.
„Emotivita (dlhodobá emočná vyladenosť, charakteristika) je plochšie vrstvená, prítomné sú známky

nižšej emočnej rezonancie, zníženej emočnej citlivosti (nerozumie, prečo sa manželka nezúčastňuje
synových tréningov; nevie si vysvetliť jej emočné rozpoloženie ani návštevu psychiatra, psychológa,
pripisuje to vplyvu jej právničky, nevníma, že by ju svojím konaním mohol akokoľvek negatívne
zasahovať). Pri prolongovanej záťaži má potenciál k impulzívnym reakciám. V stave chronického
preťaženia sa zvýrazňuje afektívna dráždivosť aj labilita (najmä v situáciách, kde zažíva neúspech,
kritiku, vyvíjajúci tlak na vlastnú osobu, prolongovanú záťaž). Je pohotový k prejavom popudlivosti,

hostility a vzťahovačnosti. Agresivita - pri strete s výrazne iritujúcim podnetom v situácii, v ktorej
zažil neúspech, alebo je dlhodobo frustrovaný, však vie zareagovať prchko, dráždivejšie, agresívne,
čo je skôr reakcia na iritujúci podnet. Môžu sa u neho objavovať impulzívnejšie reakcie pretavené
do konania poznačeného vznetlivosťou, popudlivosťou a prchkosťou, a to predovšetkým v situáciách
záťaže, kedy je zaplavený aktuálnym afektom. Sebakritické reflektovanie vlastných reakcií (aj ex post)

minimálne. Prítomné sú znaky potláčanej agresivity. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiada
žalobkyňa súd, aby posúdil vierohodnosť tvrdení žalovaného aj s ohľadom na znalecky diagnostikované
a potvrdené zvýšené lži skóre. Nakoniec žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie vo výroku II. svojho
rozsudku zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 19C/107/2016
zo dňa 23.12.2016.. Podľa nej súd nebol oprávnený zrušiť toto neodkladné opatrenie. V uznesení

o nariadení neodkladného opatrenia súd neuložil povinnosť žalobkyni podať žalobu vo veci samej.
Uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.12.2016 bolo potvrdené Krajským súdom v Trenčíne
sp. zn. 5Co/453/2016 dňa 29.12.2016. Toto uznesenie odvolacieho súdu uložilo žalobkyni povinnosť
podať žalobu vo veci samej, avšak odvolací súd neuviedol ani akú žalobu a voči ktorým osobám, tak
ako to vyžaduje § 336 ods. 2 CSP. Súd napriek tomuto pochybeniu vo výrokovej časti uznesenia,

odpoveď akú žalobu vo veci samej je žalobkyňa povinná podať, uvádza v bode 22. odôvodnenia tohto
uznesenia, z ktorého vyplýva, že povinnosť podať žalobu vo veci samej sa týka iba zákazu žalovaného
vstupovať do rodinného domu, avšak nie zákazu žalovaného kontaktovať žalobkyňu a priblížiť sa k
žalobkyninasúdomurčenúvzdialenosť.Vzhľadomnato,ževčasekonaniasúdnehopojednávania,teda
dňa 09.01.2019, bolo neodkladné opatrenie v časti zákazu vstupu žalovaného do domu situovaného

na adrese: Na C. X XXX/XX, XXX XX T., už predtým právoplatne zrušené, súd prvej inštancie nebol
oprávnený rozhodnúť o zrušení zvyšnej časti neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené Okresným
súdom Trenčín sp. zn. 19C/107/2016 dňa 23.12.2016. Súd môže zrušiť neodkladné opatrenie, ktoré bolo
nariadené pred začatím konania, len v tom prípade, ak žaloba vo veci samej bola podaná na základe
povinnosti, ktorú uložil súd v uznesení, ktorým nariadil neodkladné opatrenie alebo potvrdil neodkladné

opatrenie. Vzhľadom na to, že žiadny súd neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo vzťahu k
zákazu žalovaného sa približovať k žalobkyni a kontaktovať ju, súd nemal oprávnenie neodkladné
opatrenie zrušiť. Takéto neodkladné opatrenie je možné zrušiť, avšak iným spôsobom, a to jedine za
predpokladu splnenia zákonných podmienok uvedených v CSP. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo

aby ho zmenil tak, že žalobe vyhovie.

7. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Podľa neho sa vyjadrenie navrhovateľky v jej odvolaní
nezakladajú na pravde a pokračuje v klamaní pred súdom, v banke, na polícii, poškodzovaní jeho
dobrého mena a firiem. Žalobkyňa je neustále manipulovaná pokútnickým konaním pani Poláčkovej

a jej ďalších spolupracovníkov, pritvrdzuje svoju rétoriku, provokácie a ďalšie konanie, keďže sľuby
ktoré jej dala pani N. odzrkadlujúce sa v prvom návrhu, že všetko bude jej - dom, firmy, 1000 eurové
výživné a ja že sa budem so synom stretať na pár hodín raz za dva týždne sú absolútne scestné a
nereálne. Voči jeho osobe nebolo vznesené žiadne obvinenie a súd si môže vyžiadať všetky podklady
v tejto veci. Polícia i súdy sa veľmi rýchlo zorientovali v spleti krivých obvinení a udaní žalobkyne.

Do dnešného dňa žalovaný nebol obvinený zo žiadneho priestupku, či iného porušenia zákonov. Na
vykonštruované obvinenia reaguje zákonnými prostriedkami. Zdôraznil, že svedkom vykonštruovaných
obvinení a klamstiev bol jeho syn bol a sám volal na mamu, že prečo voláš na tatinka políciu, keď ti
nič nespravil. Za prvoradé považuje žalovaný komunikovať a zabezpečiť čo najlepšiu starostlivosť aprostredie na výchovu maloletého syna a aj preto považuje zrušenie neodkladného opatrenia za dôležitú
časť v tomto procese. Naviac žalobkyňa sa neustále snaží svojimi provokáciami zneužívať vydané
neodkladné opatrenie. Snaží sa žalovaného kontaktovať emailom, telefonicky, aby ho vyprovokovala

porušiť neodkladné opatrenie a dostala ho tak do väzenia! Žalovaný predložil polícii ďalšie dôkazy, že
v deň incidentu v decembri 2016 trávila žalobkyňa hodiny prípravou na celú vykonštruovanú udalosť v
spoločnosti jej údajného právneho zástupcu počas jej riadnej pracovnej doby, nezdvíhala telefóny a po
príchode domov sa iba vyhrážala a provokovala v čom pokračuje doteraz! Nariadenie neodkladného
opatrenia iniciovala žalobkyňa pri vymyslenom incidente avšak s dlhodobým cieľom použiť ho proti

žalovanému a znemožniť mu ako otcovi možnú striedavú starostlivosť o maloletého syna. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol.

8. K vyjadreniu žalovaného na svoje odvolanie žalobkyňa uviedla, že žalovaný nijako nereagoval na
skutočnosti ňou uvádzané v odvolaní, len opakovane na ňu útočí, klame a zavádza, čo potvrdzuje
dôvodnosť jej žaloby, odvolania i vydaného neodkladného opatrenia.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobkyne, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP.

10. Preskúmaním veci samej z dôvodov uvádzaných v odvolaní žalobcu dospel odvolací súd k záveru,
že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis,
správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie je jasné, výstižné a presvedčivé, a zodpovedá kritériám stanoveným v § 220 ods. 2 CSP.
Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie, z tohto dôvodu
si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle

§ 387 ods. 2 CSP.
11. K odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd po preskúmaní veci uvádza, že skutkový stav tak
ako ho podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil súd prvej inštancie má oporu vo vykonanom
dokazovaní, bol zistený správne a bol dostatočným podkladom pre posúdenie dôvodnosti žaloby
žalobkyne. Neobstojí námietka žalobkyne, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je chaotické, pretože

dôvodzamietnutiažalobysanachádzavoviacerýchbodochodôvodnenia,ktorénasebanenadväzujú.V
bodoch 36. a 38. Odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie len uvádza, že skutočnosti fyzického násilia,
psychického násilia alebo obťažovania, ktorého by sa mal žalovaný dopúšťať na žalovanej dokazovaním
preukázané neboli. Tieto body odôvodnenia sú súčasťou tej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku,
ktorá pojednáva o skutkových zisteniach a „nezisteniach“ súdu na základe vykonaného dokazovania, čo

plne zodpovedá dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd okrem
iného uvedie, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Uvedené skutkové závery sa potom po príslušnom právnom
posúdení prejavili v právnych záveroch súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby žalobkyne v bodoch
52. a 58. odôvodnenia, ktoré na seba vecne logicky nadväzujú spolu s ostatnými časťami odôvodnenia

o právnom posúdení veci.

12. Odvolací súd nemôže priznať relevanciu ani námietke žalobkyne, že nahrávka komunikácie strán
sporu zo dňa 09.05.2017 nebola komunikáciou cez telefón ale priamom komunikáciou medzi stranami
pri ich osobnom stretnutí. Uvedené je celkom irelevantné. Súd prvej inštancie napokon správne posúdil

obsah tejto komunikácie tak, že sa týkala maloletého syna strán a starostlivosti oň, a to bez ohľadu na
skutočnosť, že v tom čase už bolo rozhodnuté o striedavej starostlivosti oboch rodičov o maloletého
syna neodkladným opatrením. Súd prvej inštancie slovné vyjadrenia žalovaného pri tejto komunikácii
správne zasadil do rámca predmetu komunikácie medzi stranami a posúdil ho v celej súvislosti tohto
stretnutia strán a odvolací súd nevidí v postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení uvedeného dôkazu

žiadnu nelogickosť, iracionálnosť, či svojvôľu.
13. Rovnako ďalšie odvolacie námietky žalobkyne, ktoré sa týkajú hodnotenia vykonaného dokazovania
zo strany súdu prvej inštancie musí odvolací súd po preskúmaní veci vyhodnotiť ako nedôvodné.
Skutkovézáverysúdu,ktorétentoučinilzjednotlivýchvykonanýchdôkazovtýmtodôkazomzodpovedajúa ustálenie skutkového stavu súdom prvej inštancie zodpovedá racionálnej a logickej úvahe, pri ktorej
boli dôkazy hodnotené každý jednotlivo i všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
14. Žiadny z dôkazov vykonaných v spore nesvedčí tvrdeniam žalobkyne o fyzickom, či psychickom

násilí žalovaného voči nej. Takýmto dôkazom nie je ani lekárska správa zo dňa 20.12.2016, ktorú
žalobkyňa doložila k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní súdu prvej inštancie
vedenom pod sp. zn. 19C/107/2016. Súd prvej inštancie správne konštatuje, že z tejto lekárskej správy
nijako nevyplýva, že žalovaný žalobkyni fyzicky ublížil a rovnako správne hodnotí objektívne zistený
rozsah poranenia žalobkyni /hematón na ľavom predlaktí s citlivosťou na ohmatanie, bez presvedčivých

úrazových zmien na skelete, s hybnosťou v predlaktí voľnou so záverom pomliaždenie na predlaktí/.
Ak súd prvej inštancie uvádza, že žalobkyňa lekárom podľa tejto správny oznámila, že žalovaný jej mal
brachiálne, t.j. surovo ublížiť, tak význam cudzieho slova brachiálne - surovo, ktorý súd prvej inštancie
použil plne zodpovedá významu tohto cudzieho slova, rovnako ako aj význam, na ktorý poukazuje
žalobkyňa v odvolaní „násilím“ alebo „rukou“.
15. Súd prvej inštancie potom správne skutočnosti zistené z tohto lekárskeho záznamu dal do súvislosti

s inými skutočnosťami, ktoré boli vykonaným dokazovaním zistené, konkrétne, že žalobkyňa pri
znaleckom dokazovaní /znalecký posudok č. 12/2017 / uviedla, že žalovaný jej mal dávať pohlavky,
facky, skopávať ju z postele, vynucovať si pohlavný styk ale na druhej strane vo svojej žalobe uviedla,
že žalovaný sa neobáva použiť psychické násilie ani hrozbu násilia pričom až do 20.12.2016 /kedy jej
mal žalovaný podľa lekárskeho záznamu brachiálne ublížiť na ľavom predlaktí-poznámka odvolacieho

súdu/ si myslela, že sú to len hrozby. Uvedené tvrdenia žalobkyne sú tak v príkrom vzájomnom rozpore
a v kontexte s ostatným vykonaným dokazovaním /teda aj s lekárskym záznamom zo dňa 20.12.2016/
dôvodne viedli súd prvej inštancie k záveru, že v spore nebolo preukázané, že by sa žalovaný na
žalobkyni dopustil fyzického násilia.
16. Uvedenému záveru súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, nebráni ani

skutočnosť, že na podklade lekárskeho záznamu zo dňa 20.12.2016 bolo súdom prvej inštancie
nariadené pod sp.zn. 19C/107/2016 neodkladné opatrenie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť
nevstupovať do domu nachádzajúceho sa v T. na ulici Na C., súpisného čísla XXXX, orientačného čísla
XX, postaveného na parc. č. XXXX/XX, k. ú. U. zapísaného na LV č. XXXX a do spoločných priestorov
rodinného domu, nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov a zákaz písomne,

telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne kontaktovať žalobkyňu. Toto
rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené odvolacím súdom, ktorý konštatoval, že „Uvedené
skutočnosti tak umožňujú prijať záver o osvedčení násilného správania žalovaného voči žalobkyni.
Žalovaný v odvolacom konaní ani predloženými listinami neosvedčil, že by sa fyzického násilia dňa
20.12.2016 voči žalobkyni nedopustil, a teda nevyvrátil dôvodné podozrenie z násilia smerujúceho

voči žalobkyni, resp. podozrenie z ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne. Žalobkyňa
naopak predložila dôkazy - lekársku správu, potvrdenie o podaní oznámenia o spáchaní priestupku a
potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, osvedčujúce dôvodné podozrenie z násilného správania
sa žalovaného voči žalobkyni, ktoré žalovaný žiadnym právne relevantným spôsobom nevyvrátil, a
preto je tu aj podľa názoru krajského súdu zo strany žalobkyne oprávnená obava už len zo samotného

možného kontaktu so žalovaným.“.
17. Tu musí odvolací súd zdôrazniť, že neodkladné opatrenia, tak ako to bolo aj v tomto prípade, sú
vydávané na základe osvedčenia rozhodujúcich skutočností, teda bez riadne vykonaného dokazovania,
kedy postačuje že rozhodujúce skutočnosti sa javia konajúcemu súdu ako pravdepodobné. To však
neznamená, že skutkový stav, ktorý mal za osvedčený súd konajúci o neodkladnom opatrení je pre

súd konajúci vo veci samej záväzný, že z neho musí súd konajúci vo veci samej vychádzať. V
konaní vo veci samej sa vykonáva riadne dokazovanie a toto sa náležite posudzuje, a skutočnosť v
konaní o neodkladnom opatrení považovaná za pravdepodobnú, môže byť po vykonaní dokazovaním
považovaná za nepreukázanú, resp. sa môže zistiť jej opak. Môže sa preto stať, že ak sa v konaní vo
veci samej vykonal rovnaký dôkaz, ktorý v konaní o neodkladnom opatrení postačoval na osvedčenie

určitej skutočnosti, tak v konaní vo veci samej je tento po vykonaní riadneho dokazovania a jeho
posúdení /samostatne i vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi/ vyhodnotený ako nepreukazujúci
rovnakú skutočnosť. Toto ale nepredstavuje porušenie právnej istoty strany sporu alebo zásah do jej
práva na spravodlivý súdny proces, je to len výrazom rozdielneho prístupu k zisťovaniu a posudzovaniu
rozhodujúcich skutočností v konaní o neodkladnom opatrení, kedy by sa mala oprávnenej osobe

poskytnúť urýchlene súdny ochrana a v konaní vo veci samej. V tomto konkrétnom prípade platí aj to, že
ak sa odvolací súd konajúci vo veci neodkladného opatrenie mohol odvolať na skutočnosť osvedčenú
listinami predloženými žalobkyňou s tým, že žalovaný nepreukázal dôvodné podozrenie z násilného
správania voči žalobkyni, tak v tomto konaní vo veci samej, kedy sa žalobkyňa domáha ochrany svojejosobnosti v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka je nevyhnutné trvať na to, že je to ona, ktorá
musí preukázať protiprávny zásah žalovaného do práva na ochranu osobnosti, teda násilné správanie
žalovaného voči jej osobe. Tu nemožno dôkazné bremeno prenášať na žalovaného.

18. Tak ako fyzické násilie na žalobkyni zo strany žalovaného, nebolo v spore preukázané ani násilie
psychické. Súd prvej inštancie preto v súlade so závermi vykonaného dokazovania správne konštatoval,
že v spore nebolo preukázané, že by sa po tom, čo prestali žalobkyňa a žalovaný spolu žiť, resp. po
máji 2017 dochádzalo k nejakým neoprávneným zásahom žalovaného do práva na ochranu osobnosti
žalobkyne, jej súkromia, zdravia, integrity.

19. Odvolací súd nemôže súhlasiť s námietkou žalobkyne, že žalovanému v takomto konaní bránilo
nariadené neodkladné opatrenie, ktoré mu zakazovalo vstupovať do domu nachádzajúceho sa v T. na
ulici Na C., súpisného čísla XXXX, orientačného čísla XX a do spoločných priestorov rodinného domu,
a nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov a zákaz písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne kontaktovať žalobkyňu. Ako už uviedol súd
prvej inštancie, ak by žalovaný mal v úmysle neoprávnene zasiahnuť do práva žalobkyne na ochranu

jej osobnosti, nariadené neodkladné opatrenie ani vedomosť o možných trestnoprávnych následkoch
v prípade jeho porušenia, by ho v takomto konaní nezastavili. Žalovaný sa mohol snažiť nadviazať
zakázanú komunikáciu so žalobkyňou napríklad aj spôsobom, kedy by bolo len veľmi ťažké stotožniť
ho ako pôvodcu komunikácie /napríklad volanie z cudzí, neregistrovaných telefónnych čísiel/, prípadne
sa približovať k žalobkyni na dovolenú vzdialenosť, sledovať ju, ale žiadne takéto konanie žalovaného

nebolo v spore zo strany žalobkyne tvrdené ani preukázané.
20. Okrem toho nemožno prijať záver žalobkyne o tom, že žalovanému v opakovaní jeho neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti bránilo nariadené neodkladné opatrenie a vedomie o
trestnoprávnych následkoch jeho porušenia, keď nebol v spore vôbec preukázaný protiprávny zásah
žalovaného do práva žalobkyne na ochranu osobnosti. Súd logicky nemal prečo usudzovať na

opakovanie neoprávneného zásahu, keď minulý neoprávnený zásah preukázaný nebol. Tento záver
platí aj v kontexte toho, že svedkyňa - bývalá partnerka žalovaného uviedla, že jej obmedzoval žalovaný
osobnú slobodu, že mal násilnícke sklony v tom, že ju nechal po lyžovačke na námestí bez peňazí, a
že ju v noci a cez deň sledoval. Ako už uviedol súd prvej inštancie, toto konanie žalovaného nastalo
pred viac ako dvadsiatimi rokmi, a už len z tohto dôvodu nemožno len na jeho základe vyvodiť, že hrozí

opakovanie takéhoto konania žalovaného, teraz voči žalobkyni.
21. Odvolací súd po preskúmaní veci nemohol súhlasiť ani s názorom žalobkyne, že súd prvej inštancie
sa snažil zbaviť svojej zodpovednosti za súdnu ochranu žalobkyne poukazom na možnosti obmedzení,
ktorébymohlibyťžalovanémuprípadneuloženévtrestnomkonaní.Naopak,vodôvodnenínapadnutého
rozsudku súd prvej inštancie jasne uviedol, že ustanovenia Trestného zákona nepredstavujú jediné

zákonné ustanovenia, na základe ktorých možno uložiť inej osobe obmedzenia či povinnosti, ktorých sa
domáhala žalobkyňa v tejto veci. Preto aj posudzoval žalobu žalobkyne podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka o práve na ochranu osobnosti. Jeho rozhodnutie o žalobe žalobkyne potom nebolo
nijakým prejavom svojvôle, či alibizmu, ale výsledkom správneho právneho posúdenia riadne zisteného
skutkového stavu.

22. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. EDZ 11/2018 znalkyne Mgr. Lucie Svobodovej Bošiakovej, PhD.
podaný v trestnej veci, v ktorej žalovaný vystupuje ako podozrivý a ktorá sa týka trestnej veci zločinu
Týrania blízkej a zverenej osoby, zločinu sexuálneho násilia a zločinu znásilnenia, vedenej OR PZ
Trenčín, odbor kriminálnej polície, pod ČVS:ORP-373/1-VYS-TN-2017 a ktorý znalecký posudok, resp.
jeho časť žalobkyňa predložila až spolu so svojím odvolaním, tu odvolací súd nezistil žiadny relevantný

dôvod na vykonanie takéhoto dôkazu. Je pravdou, že takýto dôkaz predložený až po okamihu zákonnej
koncentrácii konania /vyhlásenie uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania/ možno
uplatniť za splnenia určitých zákonných podmienok ako novotu v odvolacom konaní /§ 366 CSP/,
napríklad ak ju odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /
čo tu žalobkyňa aj tvrdí/. Aj v takomto prípade, však vykonanie navrhovaného dôkazu závisí od

uváženia konajúceho súdu /tu odvolacieho/. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou
povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná.
Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na
vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa
zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo

smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.
23. V tomto zmysle odvolací súd hodnotí návrh žalobkyne na vykonanie dôkazu znaleckým posudkom
č. EDZ 11/2018 znalkyne Mgr. Lucie Svobodovej Bošiakovej, PhD., ktorého časť žalobkyňa doložila k
odvolaniu,akonedôvodný.Uvedenýznaleckýposudokmápreukazovaťštruktúruosobnostižalovaného,jeho sklony správania, povahové vlastnosti a podobne. Ohľadne týchto skutočností už bol v spore
vykonaný dôkaz oboznámením znaleckého posudku č. 35/2018 podaného v konaní vedenom na súde
prvej inštancie pod sp. zn. 31P/234/2016. Ďalší dôkaz, ktorý má svedčiť o osobnosti žalovaného

je preto nadbytočný a to aj s ohľadom na skutočnosť, že v spore nebolo preukázané, že by sa
žalovaný dopustil akéhokoľvek protiprávneho zásahu do práva žalobkyne na ochranu osobnosti. Preto
takýto dôkaz, ktorým sa žalobkyňa snaží podporiť svoje tvrdenie o hrozbe opakovania protiprávneho
konania žalovaného, zostáva v rovine skúmania osobnosti, povahových vlastností a možného konania
žalovaného, ktoré sa však v skutočnom živote preukázane neprejavili.

24. Čo sa týka zamietnutia návrhu žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby súdom prvej inštancie, proti
takémuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie prípustné nie je a odvolaciemu súdu neprináleží
preto hodnotiť správnosť tohto rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd len konštatuje, že bez
ohľadu na to, či sa jednalo o zmenu žaloby alebo len o úpravu žalobného petitu v súvislosti so zmenami
skutočností, ktoré nastali po podaní žaloby, toto výsledok sporu nijako neovplyvňuje. Zamietnutie
žaloby žalobkyne bolo dôsledkom nepreukázania existencie protiprávneho zásahu žalovaného do

osobnostných práv žalobkyne, resp. hrozby jeho opakovania a preto nie je rozhodujúce, do akého
obydlia žiadala žalobkyňa pre žalovaného zákaz vstupu alebo či požadovala úplný zákaz komunikácie
alebo len čiastočný.
25. Nakoniec, čo sa týka zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu
Trenčín č.k. 19C/107/2016-18 zo dňa 23.12.2016 /výrok II. napadnutého rozsudku/, ani tu odvolací

súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadnu nesprávnosť. Uvedeným uznesením bolo nariadené
neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalovanému zakázané vstupovať do domu nachádzajúceho sa v
T. na ulici Na C., súpisného čísla XXXX, orientačného čísla XX a do spoločných priestorov rodinného
domu, a nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov a zákaz písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne kontaktovať žalobkyňu. Rozhodnutie o

nariadení neodkladného opatrenia bolo na odvolanie žalovaného potvrdené uznesením tunajšieho
odvolacieho súdu č.k. 5Co/453/2016-43 zo dňa 29. decembra 2016, ktorým bola aj žalobkyni uložená
povinnosť podať proti žalovanému do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia návrh na začatie konania
vo veci samej /výrok II./. Predmet návrhu na začatie konania vo veci samej odvolací súd vymedzil
v odôvodnení svojho rozhodnutia tak, že návrh má byť podaný vo vzťahu k uloženej povinnosti

žalovaného dočasne nevstupovať do bytu. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo žalobkyni doručené dňa
09.01.2017 a dňa 23.01.2017 podala žalobkyňa žalobu proti žalovanému v tejto právnej veci, v ktorej
sa domáha zakázať žalovanému vstup do rodinného domu so súpisným číslom XXXX a do spoločných
priestorov tohto rodinného domu, ktorý sa nachádza na adrese T., Na C. XXXX/XX, a tiež uloženia
povinnostižalovanémunepribližovaťsakžalobkyninavzdialenosťmenšiuako15metrovazákazuúplne

kontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.
V časti uloženého zákazu žalovanému vstupovať do domu nachádzajúceho sa v T. na ulici Na C.,
súpisného čísla XXXX, orientačného čísla XX bolo neodkladné opatrenie zrušené uznesením súdu prvej
inštancie č.k. 23C/3/2017-144 zo dňa 13. decembra 2017, ktoré bolo potvrdené uznesením tunajšieho
odvolacieho súdu č.k. 4Co/136/2018-244 zo dňa 27. júna 2018.

26. Odvolací súd sa na rozdiel od žalobkyne domnieva, že súd prvej inštancie bol oprávnený v
napadnutým rozsudkom, ktorým zamietol jej žalobu vo veci samej, zrušiť neodkladné opatrenie
nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 19C/107/2016-18 zo dňa 23.12.2016 v spojení
s uznesením tunajšieho odvolacieho súdu č.k. 5Co/453/2016-43 zo dňa 29. decembra 2016. Je
nepochybné, že toto neodkladné opatrenie bolo nariadené pred začatím konania vo veci samej a

žalobkyni bolo uložené podať v určenej lehote žalobu vo veci samej. Tunajší odvolací súd, nepochybne
nesprávne, vo výroku svojho uznesenia č.k. 5Co/453/2016-43 zo dňa 29. decembra 2016 žalobu vo veci
samej, ktorú uložil žalobkyni podať, nešpecifikoval čo do predmetu konania. Žalobkyňa ako strana sporu,
pre ktorú je záväzný len výrok súdneho rozhodnutia, podala v určenej lehote žalobu, ktorou sa voči
žalovanému domáha zákazu vstupu do rodinného domu so súpisným číslom XXXX a do spoločných

priestorov tohto rodinného domu, ktorý sa nachádza na adrese T., Na C. 1920/14, a tiež uloženia
povinnostižalovanémunepribližovaťsakžalobkyninavzdialenosťmenšiuako15metrovazákazuúplne
kontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami,
teda žalobkyňa podala žalobu v podstate s totožným žalobným petitom ako bolo nariadené neodkladné
opatrenie. Žalobkyňa teda sama nariadené neodkladné opatrenie, a to ani v časti o zákaze žalovanému

približovať sa k žalobkyni a kontaktovať ju, nepovažovala za neodkladné opatrenie, ktorým možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a nemusí byť nasledované žalobou vo veci samej /§
336 ods. 1 CSP/. Je nepochybné, že žaloba žalobkyne vecne /predmetom konania/ i časovo /podanie
v lehote určenej súdom pri nariadení neodkladného opatrenia/ nadväzuje na nariadené neodkladnéopatrenie a preto je možné na toto aplikovať ustanovenia § 336 ods. 4 v spojení s § 335 CSP o zrušení
neodkladného opatrenia, ak bola žaloba vo veci samej zamietnutá. Súd prvej inštancie preto správne, s
ohľadom na zamietnutie žaloby žalobkyne, rozhodol o zrušení neodkladného opatrenia.

27. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2
CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a § 257 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému súd priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).