Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 29, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10Cb/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612216456
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7612216456.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v spore žalobcu Prvá stavebná
sporiteľňa a.s., Bajkalská 30, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Silviou Sovovou - advokátkou,
Diamantová 10, Košice proti žalovaným : 1/ I. F., T.. XX.X.XXXX, H. S. XX, G.Ý. Š., X/ I. K., T..
XX.XX.XXXX, H. N. XXX, X/ I. K., T.. XX.X.XXXX, H. N. XXX, X/ M. F., T.. XX.X.XXXX, H. S. XX, G. Š.,
X/ N. F., T.. XX.X.XXXX, H. B. XX, C. Z. X/ R. F., T.. XX.X.XXXX, H. S. XX, G. Š. za účasti osobitného

subjektu Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, Petzwaldova 12, Nitra, IČO : 42205735
o zaplatenie 10.274,81 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1,2,3,4,5 a 6. rade sú p o v i n zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 2.673,42 eur,
spolu s úrokom z úveru vo výške 8,29 % a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.178,42
eur od 1.9.2012 do 17.12.2014, zo sumy 4.028,42 eur od 18.12.2014 do 23.2.2015, zo sumy 3.953,42
eur od 24.2.2015 do 23.3.2015, zo sumy 3.873,42 eur od 24.3.2015 do 23.4.2015, zo sumy 3.793,42
eur od 24.4.2015 do 21.5.2015, zo sumy 3.713,42 eur od 22.5.2015 do 30.6.2015, zo sumy 3.633,42

eur od 1.7.2015 do 5.8.2015, zo sumy 3.553,42 eur od 6.8.2015 do 22.9.2015, zo sumy 3.423,42 eur od
23.9.2015 do 26.10.2015, zo sumy 3.293,42 eur od 27.10.2015 do 23.11.2015, zo sumy 3.163,42 eur
od 24.11.2015 do 17.12.2015, zo sumy 3.033,42 eur od 18.12.2015 do 20.1.2016, zo sumy 2.903,42
eur od 21.1.2016 do 23.2.2016, zo sumy 2.773,42 eur od 24.2.2016 do 29.3.2016, zo sumy 2.673,42
eur od 30.3.2016 do zaplatenia, ako aj 8,29 %-ný úrok z úveru ročne zo sumy 5.734,39 eur od 1.9.2012
do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 130,- eur, počnúc od právoplatnosti rozsudku

až do zaplatenia, vždy do 25-teho dňa v mesiaci s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v
rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, pričom omeškanie s plnením čo i len jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

II. Konanie čo do sumy 1.505,- eur súd z a s t a v u j e.

III. Žalobca má n á r o k proti žalovaným v 1,2,3,4,5,6. rade nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podal dňa 14.9.2012 na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd žalovaných v
1.2.3.4.5.6. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 10.274,81 Eur s 13,29% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 9.838,95 Eur od 1.9.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým,
že na základe Zmluvy o stavebnom sporení číslo XXXXXXX X XX bola so žalovanými v 1.2.3.4.5.6.
rade uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 9.1.2009, v súlade s

ktorou žalobca poskytol žalovaným 1.2.3.4. rade mimoriadny medziúver vo výške 9.958,18 Eur. Žalovaní
v 1.2.3.4. rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 8,29 %
ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 72,79 Eur a do pridelenia cieľovej sumy sa žalovanív 1.2.3.4. rade zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 31,87
Eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1.2.3.4. rade zaviazali splácať
stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške

104,66 Eur. Žalovaní v 5. a 6. rade prevzali ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju
neuspokoja žalovaní v 1.2.3.4. rade. Nakoľko si žalovaní v 1.2.3.4. rade nesplnili zmluvné povinnosti,
boli žalobcom upomínaní a upozorňovaní na riadne a včasné uhrádzanie splátok. Žalovaní v 1.2.3.4.
rade však na základe upomienok v poskytnutej lehote dlžné splátky nedoplatili. Z dôvodu podstatného
porušenia zmluvnej povinnosti žalovanými v 1.2.3.4. rade s omeškaním v splácaní, žalobca listom zo

dňa 13.4.2012 odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a vyzval žalovaných
v 1.2.3.4 rade na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou
splatnosti v 7 dňovej lehote. Pretože žalovaní v 1.2.3.4. rade finančné prostriedky v poskytnutej lehote
nevrátili a žalovaní v 5.6. rade si povinnosti vyplývajúce z ručenia nesplnili, obrátil sa žalobca so svojim
nárokom na súd. Uviedol, že zostatok pohľadávky ku dňu 31.8.2012 predstavuje 10.274,81 Eur a okrem
toho žiadal, aby súd zaviazal žalovaných najskôr zaplatiť úrok vo výške 13,29 % ročne zo sumy 9.838,95

Eur od 1.9.2012 do zaplatenia, neskôr vo výške 8,29 % ročne zo sumy 9.838,95 Eur od 1.9.2012 do
zaplatenia a tiež úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 9.838,95 Eur od 1.9.2012 do zaplatenia.
Neskôr upravil petit žaloby a žiadal, aby žalovaným v 1.2.3.4.5.6 rade bola uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 9.838,95 Eur s 8,29 % úrokom ročne zo sumy 9.838,95 Eur od 6.10.2012 do zaplatenia
a s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.838,95 Eur od 6.10.2012 do zaplatenia a trovy konania.

Dňa 8.8.2016 upresnil svoju žalobu tak, že žiadal, aby súd žalovaných v 1.2.3.4. rade zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu 4.104,56 Eur s príslušenstvom a žalovaných v 5. a 6. rade sumu 8.333,95 Eur s
príslušenstvom ako aj nahradiť trovy konania. Následne dňa 20.7.2017 domáhal sa úhrady úpravy petitu
žaloby, tak aby žalovaní v 1,2,3,4,5 a 6. rade boli povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 2
673,42 eur spolu s úrokom z úveru vo výške 8,29 % a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo

sumy 4 178,42 eur od 1.9.2012 do 17.12.2014, zo sumy 4 028,42 eur od 18.12.2014 do 23.2.2015, zo
sumy 3 953,42 eur od 24.2.2015 do 23.3.2015, zo sumy 3 873,42 eur od 24.3.2015 do 23.4.2015, zo
sumy 3 793,42 eur od 24.4.2015 do 21.5.2015, zo sumy 3 713,42 eur od 22.5.2 015 do 30.6.2015, zo
sumy 3 633,42 eur od 1.7.2015 do 5.8.2015, zo sumy 3 553,42 eur od 6.8.2015 do 22.9.2015, zo sumy
3 423,42 eur od 23.9.2015 do 26.10.2015, zo sumy 3 293,42 eur od 27.10.2015 do 23.11.2015, zo sumy

3 163,42 eur od 24.11.2015 do 17.12.2015, zo sumy 3 033,42 eur od 18.12.2015 do 20.1.2016, zo sumy
2 903,42 eur od 21.1.2016 do 23.2.2016, zo sumy 2 773,42 eur od 24.2.2016 do 29.3.2016, zo sumy
2 673,42 eur od 30.3.2016 do zaplatenia, ako aj 8,29 %-ný úrok z úveru ročne zo sumy 5 734,39 eur
od 1.9.2012 do zaplatenia.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. 8 Rob/57/2012 zo dňa 12.10.2012, ktorým uložil povinnosť
žalovaným v 1. - 6. rade zaplatiť žalobcovi sumu 10.274,81 Eur s 13,29% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 9.838,95 Eur od 1. 9.2012 do zaplatenia a trovy konania. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný
v5.radeodporsodôvodnenímvktoromuviedol,ženamietapremlčanie akoajneprijateľnosťzmluvných
podmienok. Keďže sa žalobca rozhodol zrušiť zmluvu tým, že od nej odstúpil, niet dôvodu na plnenie zo

zmluvy, ale má nastúpiť režim podľa § 457 Občianskeho zákonníka.

3. Vedľajší účastník v písomnom oznámení zo dňa 26.10.2012 vstúpil do konania a zároveň podal odpor
proti platobnému rozkazu. Z opatrnosti podal aj námietku premlčania. Dôvodom podania odporu proti
platobnému rozkazu je zrušenie zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy a preto neprichádza v úvahu

plnenie zo zmluvy ani ručiteľské zabezpečenie. Ak právo nie je premlčané, navrhol žalobu zamietnuť
proti ručiteľom v celom rozsahu a proti priamym dlžníkom nad nesplatenú výšku istiny. Uviedol, že v
konaní vystupuje na strane žalovaných v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., pričom súhlas účastníka
na strane ktorého vystupuje sa nevyžaduje. Okrem toho žalovaný v 5. rade súhlasil s jeho vstupom do
konania.

4. Žalobca podal návrh na nepripustenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaných do konania s
tým, aby vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov konania. Občiansky súdny poriadok v
poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké
právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov,

je tiež zákon č. 250/200 7 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré bolo účinné do 31. decembra 2012. V
zmysle § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená
na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veciochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou
jeho činnosti. Avšak v oboch prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 O.s.p., je
podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas účastníka, na strane ktorej vedľajší

účastník chce vystupovať. So vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasil ručiteľ pán F., ktorý
má v súdnom konaní rovnaké právo ako ostatní účastníci konania. Žalovaná v 1. rade ako hlavná
účastníčka konania so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nevyjadrila nesúhlas, uviedla len že
nemá vedomosť o tom, že je v konaní zastúpená vedľajším účastníkom. Tiež ostatní žalovaní nesúhlas
so vstupom vedľajšieho účastníka nevyjadrili. Keďže nepripustením vedľajšieho účastníka do konania

by bolo odňatá jeho možnosť konať pred súdom a chrániť práva spotrebiteľa, súd uznesením č. k.
10Cb /13/2013 - 124 dňa 4.2.2014 zamietol návrh žalobcu na nepripustenie vedľajšieho účastníka do
konania.

5. Dňa 2.2.2017, po zániku vedľajšieho účastníka zo zákona, súd uznesením č. 10Cb/13/2013 - 317
pribral do konania osobitný subjekt Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, Petzwaldova

12, Nitra, IČO : 42205735 v zmysle ustanovenia § 95 ods. 1,2 C.sp. potom, ako žalovaný v 5. rade
oznámil, že vyslovuje súhlas so vstupom osobitného subjektu do konania.

6. Pojednávania sa nezúčastnil žalobca, jeho právny zástupca, ani žalovaní v 5. a 6. rade, doručenie
predvolania mal súd riadne vykázané. Svoju neúčasť neospravedlnili, súd preto v zmysle § 180 C.s.p.

pojednával v ich neprítomnosti .

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkyne S. Y., oboznámením s obsahom spisu
najmä Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a spotrebnom úvere zo dňa 16.12.2008, všeobecnými
podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby v znení január 2009, odstúpením od zmluvy zo

dňa 13.4.2012, doručenkami zo dňa 18.4.2012, doručenkou zo dňa 19.4.2012, výpisom z obchodného
registra na navrhovateľa a zistil tento skutkový stav:

8. Dňa 9.1.2009 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovanou v 1. ako dlžníčkou, žalovanými v 2.3.4. rade
ako spoludlžníkmi ako aj žalovanými v 5. a 6. rade ako ručiteľmi Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a

stavebnom úvere.Vsúladestoutozmluvoužalobcaposkytolžalovanejv1.rade mimoriadnymedziúver
vo výške 10.000,- Eur (300.000,- Sk).

9. Žalobca na pojednávaní uviedol, že podniká v oblasti stavebného sporenia od roku 1992 a
uzatvára zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o poskytovaní stavebných úverov a medziúverov

striktne podľa zákona č. 310/1992 Zb. a podľa Všeobecných zmluvných podmienok, ktorým predchádza
schválenie Ministerstvom financií. Je to z toho dôvodu, že stavebné sporenie musí byť v súlade s
osobitným zákonom a záujem na spôsobe fungovania má aj štát, pretože stavebný sporitelia dostávajú
štátne prémie zo štátneho rozpočtu. Z uvedeného dôvodu všeobecné podmienky podliehajú schváleniu
štátnemu dohľadu v tom to prípade ministerstvu financií. Stavebný úver môže poskytnúť len stavebnému

sporiteľovi a podstatou stavebného sporenia je, že sporiteľ si má dlhšiu dobu sporiť až dosiahne tzv.
cieľovú sumu. To nastáva približne potom, čo nasporí cca 40 % z celkovej cieľovej sumy. Ovplyvňuje
si tarifu, koľko chce sporiť a akú chce cieľovú sumu. Táto vec je vo veľkej miere v rukách sporiteľa.
Nárok na stavebný úver mu vznikne až potom, ako nasporí približne 40% cieľovej sumy čiže zo sumy,
ktorú si sám určí. Rozdiel oproti hypotekárnemu úveru je v tom, že momentom, kedy si nasporí stavebný

sporiteľ potrebnú sumu mu automatický vzniká nárok na poskytnutie úveru zostatku sumy, ktorú ešte
nenasporil. Sporiteľ má právo rozhodnúť sa, či požiada o úver alebo si nasporené peniaze, vrátane
štátnej prémie, môže vybrať. Nevýhodou klasického stavebného úveru bolo, že bol do určitej miery
nepružný, pretože na poskytnutie úveru bolo potrebné čakať do pridelenia cieľovej sumy. Táto nevýhoda
bola korigovaná novelou zákona poskytnutie tzv. medziúveru. Je to poskytnutie cieľovej sumy ešte v

čase, kedy na to sporiteľ nemá nárok, pretože nenasporil ešte potrebnú časť cieľovej sumy. Stavebný
sporiteľ v takomto prípade nastupuje do dvojakého režimu, kde sa z poskytnutého úveru má splatiť len
úroky, pričom ide o odmenu za poskytnutie tohto úveru v čase, kedy ešte nemá naň nárok, z pohľadu
stavebného sporenia si ešte tento úver nezaslúžil, ale zároveň klient pokračuje na účte stavebného
sporenia v sporení, pričom z tejto nasporenej sumy je mu poskytnutá aj štátna prémia. Klient má

zriadené 2 účty, jeden kde platí úroky z medziúveru a na druhom účte si sporí, kde mu narastá istina,
štátna prémia a úroky. Tento stav trvá až do momentu, kedy si nasporí potrebnú sumu, teda do 40%
cieľovej sumy. V tomto momente sa nasporená suma zúčtuje s medziúverom, klient pokračuje už len
splácaním medziúveru a spláca sa už len jedna splátka, ktorá je nižšia. Medziúver je z finančnéhohľadiska menej výhodný, pretože platí úroky z poskytnutej sumy, avšak tento systém je klientovi stále
vysvetlený a klient si musí zvážiť výhody či nevýhody tohto sporenia. Najčastejšie čerpanie medziúveru
je práv e pár mesiacov niekedy rok predtým, ako klienti vedia, že sa blíži moment, že si nasporia

40%. Výška úrokovej miery sa mení v priebehu roka podľa toho, aké sú úroky na finančnom trhu. Tieto
úroky sú približne rovnaké ako sú poskytované v bankách v konkrétnom čase, nie sú podstatne vyššie.
Stavebné sporenie je výhodnejšie ako hypotekárne úvery, keďže sporiteľovi sa poskytuje aj raz do roka
štátna prémia. Účelovosť použitia na medziúver musí klient zdokladovať. V súlade so z. č. 310/1992 a
v súlade s uzatvorenou zmluvou PSS odstúpila od zmluvy žalovaných od 13.4.2012. Zmluva o úvere

je absolútnym obchodom, a tak ako premlčanie riadi sa ustanoveniami obchodného zákonníka. Teda
zmluva sa zrušuje až momentom odstúpenia od zmluvy a nie od počiatku. Predložil súdu rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR č. 6MCdo4/2012, kde súd už rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, aj keď je iný
skutkový stav ako v tomto prípade. Z tohto rozhodnutia vyplynulo, že záväzkové vzťahy vyplácajúce
z ručenia včítane právneho vzťahu medzi ručiteľom a dlžníkom a posudzovania otázok premlčania sa
používajú ustanovenia obchodného zákonníka. Poukázal na novelu Občianskeho zákonníka, ktorá

nastala zákonom č. 102/2014 Z.z. účinným od 13.6.2014, ktorým sa Občiansky zákonník dopĺňa o
ustanovenie, z ktorého vyplýva, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keby sa inak mali použiť normy obchodného
práva, takže zákon pripúšťa, že sa používali aj normy obchodného práva. Čo sa týka prechodných a
záverečných ustanovení je nutné poukázať na to, že do účinnosti tohto zákona je potrebné používať

právne normy, ktoré boli v čase vzniku nároku, v zásade platí všeobecný zákaz retroaktivity. Predložil
súdu výpis z účtu odstúpeného medziúveru a poukázala na to, že ku dňu 13.4.2012 došlo zo strany
žalovaných k čiastočnému vyrovnaniu medziúveru v sume 684,84 Eur. Uvedená suma teda bola na
účte stavebného sporenia žalovaných a bola zúčtovaná v momente odstúpenia od zmluvy s účtom o
stavebnom medziúvere. Táto čiastka nasvedčuje tomu, že žalovaní nasporili naozaj veľmi malú sumu

684,84 Eur. Neskôr uviedol, že odo dňa 17.12.2014 bola žalovanými uhradená suma 465,- Eur, ktorá
pokryla úroky a úroky z omeškania za obdobie od 6.10.2012 do 12.2.2013. Čo do sumy 362,- Eur
žiadal konanie zastaviť. Požadoval splácať úver v splátkach po 300,- Eur mesačne. Na pojednávaní
dňa 10.8.2015 žiadal, aby súd žalobcom súd uložil povinnosť uhradiť sumu 9.838,95 Eur s úrokom z
omeškania 8,29% ročne z tejto sumu od 3.3.2013 do zaplatenia a 5% ročným úrokom z omeškania z

tejto sumy opäť od 3.3.2013 do zaplatenia s tým, že čo s a týka úhrady vo výšky 625,- Eur a úroku
z omeškania od 6.10.2012 do 2.3.2013 v tejto časti bude žalobca zmietnutá, pretože z procesných
dôvodov neberie žalobu v tejto časti späť a žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov konania a náhrada
trov právneho zastúpenia, ktorých výšku vyčísli dodatočne. Následne dňa 20.7.2017 opäť požiadal o
úpravu petitu žaloby.

10. Žalovaná v 1. rade I. F., uznala nárok žalobcu s tým, že je ochotná zaplatiť dlh v splátkach, avšak
nevedela uviesť výšku sumy, ktorú žalobcovi dlží. Tvrdila, že ju pracovníčka žalobcu nenútila, aby úver
zobrala.Onapožiadalaoúvernaopravudomu,keďžechceliajsmanželomnovústrechu.Tiežpožiadala
svokrovcov, aby jej išli ručiť. Podmienky žalobcu boli výhodné. Úver jej bol poskytnutý vo výške 300.000,-

Sk ( 9.958 Eur). Splácala ho, avšak asi pred rokom splácať pravidelne prestala. Platiť prestala, pre zlú
finančnú situáciu. V čase keď úver brala, jej finančná situácia bola dobrá. Pomáhal jej syn, ktorý si
privyrábal, ona bola zamestnaná a manžel poberal invalidný dôchodca. Prišla však o prácu a požiadala
žalobcu o nižšie splátky. Jej manžel poberá t.č 280,- Eur mesačne invalidný dôchodok. Žalobca jej
nepovolil zníženie splátok, avšak ona teraz dostáva len sociálnu dávku 13,- Eur. Deti už má plnoleté ale

nepracujú. Je ochotná splácať dlh po 50,- Eur od 8 . júna 2013. Zmluvu o úvere si prečítala, pracovníčka,
ktorá zmluvu spisovala jej podávala aj žiadosť o zníženie splátok úveru. Oboznámila sa s obsahom celej
zmluvy. Podpis na tejto zmluve je jej podpisom. Pred 6 rokmi mala príjem 8.000,- Sk. Keď brali úver
museli zdokladovať svoje príjmy, výšku dôchodku jej manžela. Nepamätá si, koľko ešte má po zaplatení
splátok zaplatiť. Tvrdila opakovane, že pracovníčka žalobcu ich upozornila, aby si zmluvu prečítali,

a potom až podpísali, ale si ju neprečítali a podpísali. Súhlasila s čiastočným zastavením konania a
prejavila ochotu dlh naďalej splácať v splátkach.

11. Žalovaný vo 4. rade M. F. uviedol, že je pravdou, že požiadali s manželkou - žalovanou v 1. rade o
úver. Úver dostali, ale nevie presne v akej výške cca 9.700,- Eur. Opravovali dom za poskytnutý úver.

Robili strechu domu aj vnútro domu. On v čase uzavretia zmluvy bol invalidným dôchodcom, ale keďže
sajednaloostarýdom,bolanutnáoprava.Pracovníčkapriuzatváranízmluvyimpovedala,čomajúplatiť
aj aké sú podmienky zmluvy. Na zmluve je ich podpis. Tiež ich upozornila, že si majú prečítať zmluvu.
Potom, ako si zmluvu prečítali, tak ju podpísali. Platili nepravidelne, pretože už mali veľmi nízky príjem. Vobdobí,kedyúverbrali,maliinépríjmy,braliajrodinnéprídavkynadetiasociálnudávku,alemanželkauž
vtedy nepracovala. Už vyše roka majú zmenu pomerov, pretože manželka poberá len 13,- Eur mesačne.
On každý mesiac platí pozdĺžnosť 130,- Eur v Consumer finance holding, kde má 2 pôžičky a ešte má

pôžičku v poštovej banke. Tieto pôžičky si zobral až potom, ako bola uzavretá zmluva o spotrebnom
úvere. V tom čase keď úver brali, nemali žiadne pôžičky. Výška jeho invalidného dôchodku je 290,- Eur
mesačne. Doklad o tom, že koľko žalobcovi uhradili má doma, môžeme ich predložiť dodatočne. Je
ochotný dlh splácať po 50,- Eur od 8.6.2013. Uviedol, že uhrádzajú plyn 50,- Eur mesačne, elektrinu 50,-
Eur a vodu platia štvrťročne. V dome bývajú so synom a nevestou, ktorí im prispievajú na domácnosť

100,- Eur mesačne. Súhlasil s čiastočným zastavením konania s tým, že dlh budú naďalej splácať v
splátkach.

12. Žalovaná v 3. rade uviedla, že pracuje do októbra 2015 ako sociálna pracovníčka s netto príjmom
402,- Eur mesačne. Manžel je nezamestnaný už asi 3 roky a má dlhy. Ona má taktiež dlh na daňovom
úrade, keďže neplatila dane. Hradí exekúciu aj za manžela, ktorý bol živnostníkom a prestal v roku 2009

podnikať, pretože nemal príjmy. Majú vyživovaciu povinnosť k jednému dieťaťu, ktoré má 10 rokov. Zo
svojho príjmu teda vyživuje dieťa aj manžela, ktorý nepoberá žiadne sociálne dávky. Bývajú v dome
u manželových rodičov. Sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, na ktorom je zriadené záložné
právo. V Quatre zobrali pôžičku na mikrovlnnú rúru v roku 2008. Keďže manžel prestal pracovať dlh
spláca ona vo výške 30 Eur mesačne. Taktiež 20,- Eur hradí dlh sociálnej poisťovne. Platí inkaso vo

výške 60,- Eur mesačne. Finančne im pomáha dcéra, ktorá je dospelá. Dostáva rodinné prídavky vo
výške25,-Eurnamaloletúdcéru.Manželmážalúdočnéproblémy.Navrhovaladlhvočižalobcovisplácať
v splátkach po 80,- Eur mesačne a súhlasila s čiastočným zastavením konania.

13. Žalovaný v 5. rade uviedol, že žiada, aby žalobca deklaroval, koľko ešte majú žalovaní zaplatiť,

pretože žalovanej v l. rade bolo poskytnutých 9.838,- eur a žaloba je na 10.274,- Eur. Tiež nie je zrejmé,
koľko už žalovaná v l. rade žalobcovi plnila. Poukázal na skutočnosť, že je vystavený stresu, pretože
sa obáva, že ako ručiteľovi sa mu siahne na jeho dôchodok. Z vyjadrenia žalovanej v l. rade vyplýva,
že uznala dlh žalobcu, avšak on s tým nesúhlasí zmysle ustanovenia § 548 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, pretože uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči veriteľovi len ak s tým ručiteľ súhlasí. Vystavujú

ho riziku, že príde o strechu nad hlavou. Pokiaľ nárok žalobcu uznala žalovaná v 1. rade a žalovaný v
4. rade, tak nech založia svoju nehnuteľnosť a zbavia ho ručiteľských povinností. On nečítal všeobecné
podmienky, ale pani Y. ho upozornila na to, že vzhľadom k tomu, že ide o ručiteľstvo, že mu nevyplývajú
z toho žiadne povinnosti, že on dlh nebude uhrádzať. Ak uzná žalovaná v l. rade dlh žalobcu, tak nech
založí svoju nehnuteľnosť. On nie je ochotný sa podieľať na uhrádzaní dlhu. Ak mu bude siahnuté na

dôchodok, stratí svoju životnú istotu.

14. Zástupca osobitného subjektu Š. S. uviedol, že pokiaľ ide o zmluvu o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere, sú tu neprijateľné podmienky, napríklad neprijateľná zmluvná podmienka je uvedená
v bode 4 článku 8, kde je uvedené, že zmluvné strany súhlasia s tým, že pre spory, ktoré vzniknú medzi

nimi v súvislosti s touto zmluvou bude príslušný rozhodcovský súd. Tiež poukázal na skutočnosť, že
kvalita života u žalovaných sa zníži, pokiaľ budú musieť uhrádzať žalovanú sumu najmä pokiaľ ide o
ručiteľov, ktorých žiadal, aby boli vyňatí z tejto povinnosti. Ručiteľ má tie isté práva ako dlžník a v jeho
záujme žiadal, aby súd určil za neprijateľné všetky zmluvné podmienky. Žiadal, aby súd pripustil jeho
vstup do konania. Podľa neho nedošlo k uznaniu nároku žalobcu žalovanou v 1. rade, pretože uznala

jeho nárok len čo do základu, nie aj čo do výšky. Sama žalovaná v 1. rade totiž uviedla, že nevie koľko
z poskytnutého úveru skutočne uhradila. Tým, že žalobca od zmluvy odstúpil , zmluva sa od počiatku
zrušilaaúčastnícizrušenejzmluvysimajúnavzájomvrátiťužvykonanéplnenie.Zaneprijateľnúzmluvnú
podmienku má súd vyhlásiť ustanovenie p od bodom II. 7. veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej
splátky úrokov mimoriadneho úveru prednostne sankčné úroky a poplatky, pretože toto ustanovenie je v

rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 566 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že z odporcami uhradenej sumy 3.931,19 Eur je nutné odpočítať vklady za jún,
júl 2015 spolu vo výške 160,- Eur a povoliť žalovaným splácať nesplatenú časť istiny bez úrokov a
poplatkov. Potom ako bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené rozhodnutí Krajského súdu v
Košiciach uviedol, že nesúhlasí s názorom Krajského súdu v Košiciach, pretože je tu rozsudok NS SR

a rozsudky KS Prešov, ktoré sú odobrené Ústavným súdom. Súd prvej inštancie rozhodol správne.
Má skúsenosti s tým, že aj keď krajský súd niečo okresnému súdu prikázal, ten opäť rozhodol tak,
ako predtým. Predložil rozhodnutie Krajského súdu Prešov č. 6Cdo 2/2013 zo dňa 19.11.2013, pričom
rozsudky JUDr. Straku boli odobrené ústavným súdom. Ide o rozsudok č. I ÚS 402/2017, pričom ide ozmluvu uzavretú dňa 16.7.2004, Tiež predložil súdu rozsudok Krajského súdu Prešov č. 6Co 190/2014
a poukázal na to, že úroky popri úrokoch z omeškania sú v rozpore so zákonom. Žiadal, aby súd
zaviazal žalovaných uhradiť istinu aj s úrokom z omeškania ale úroky z odplaty nepripustil. Súhlasil s

čiastočným zastavením konania.

15. Svedkyňa S. Y. v svedeckej výpovedi uviedla, že uzatvárala so žalovanými zmluvu o stavebnom
sporení a vysvetlila im podmienky úveru. Najskôr s nimi spísala predbežnú žiadosť ktorú predložila

na schválenie centrále v Bratislave. Žalovaní mali 6 týždňov na to, aby sa zo zmluvou aj zmluvnými
podmienkami oboznámili skôr než ju podpíšu. Ešte do 5 dní od podpísania zmluvy majú možnosť od
zmluvy od stúpiť. Usmernila žalovaných aké budú následky neplatenia úveru. Žalovaná v 1. rade ju
navštívila a spísala jej žiadosť o odklad splátok, avšak nevie ako o jej žiadosti bolo rozhodnuté. U nej
žalovaní podpisovali len žiadosť o úver.

16. Na základe uzatvorenej Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 9.1.2009
žalobca poskytol žalovaným v 1.2.3.4, rade mimoriadny medziúver vo výške 300.000,- Sk, t. j. 9.958,18
eur a oni sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 8,29 %
ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 72,79 Eur a do nasporenia cieľovej sumy sa zaviazali
vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 31,87 Eur. Po pridelení cieľovej

sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1.2.3.4, rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane
úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 104,66 Eur. Žalovaní v 5. a
6. rade prevzali ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja žalovaní v 1.2.3.4.
rade.

17. V čl. 7 bod 4. písm. a) Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
9.1.2009 sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo
skutočností uvedených vo Všeobecných podmienkach pre stavebné sporenie pre fyzické osoby. Podľa
Všeobecných podmienok je navrhovateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy ak dôjde k porušeniu akejkoľvek

zmluvnej povinnosti zo strany stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než
dvoma splátkami po dobu dlhšiu ako dva mesiace.

18. Listom zo dňa 13.4.2012 odstúpil žalobca od zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX
a Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a zároveň požiadal o okamžité vrátenie

poskytnutýchúverovýchprostriedkov.Vodstúpeníodzmluvyposkytoldlžníkomlehotu7dnínasplatenie
úveru od doručenia tohto listu. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovaným v 1.2.4.5. rade doručené dňa
18.4.2012 a žalovaným v 3. a 6. rade dňa 19.4.2012 ako to vyplýva z doručeniek o prevzatí zásielky.

19. Podľa čl. 7 bod 8. Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bolo dojednané, že po

odstúpení od tejto zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere 3 % ročne úrok z omeškania
nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a pri medziúvere 5 % ročne úrok z omeškania
nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. S poukazom na uvedený článok zmluvy si
navrhovateľ od účinnosti odstúpenia od zmluvy úročil pohľadávku úrokom z omeškania vo výške 13,29
%.

20. Z výpisu z účtu stavebného sporenia a výpisu z účtu odstúpeného medziúveru vyplýva, že dlžníkom
bol poskytnutý úver v celkovej výške vo výške 300.000,- Sk, t. j. 9.958,18 eur a za obdobie od marca
2009 do augusta 2015 poukázali na splátky medziúveru vklady v celkovej výške 4.091,19 Eur.

21. Žalobca v konaní argumentoval relevanciou uprednostnenia obchodného práva oproti Občianskemu
zákonníku vzhľadom na úver ako absolútny obchod a tiež záväznosťou zmluvných strán dohodou o
odstúpení od zmluvy.

22. Podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu

účastníkov záväzkové vzťahy:
a. medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj
medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo
zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnycha dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a
obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom
a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,

b. medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu
v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi
členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a
družstvom pri výkone jeho poverenia,
c.zburzovýchobchodovaichsprostredkovania(§642)aďalejzodplatnýchzmlúvtýkajúcichsacenných

papierov,
d. zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej
činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638),
zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692),
zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§
716), e) z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).

23. Podľa § 497 Obchodného zákonníka ku dňu účinnosti zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Podľa § 7 ods. 3 zák. č. 310/1992 Zb., zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať:
a. identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi,

b. úrokovú sadzbu stavebného úveru,
c. podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru,
d. spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru,
e. podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere,
f. podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.

25. Podľa § 7 ods. 4 Zák. č. 310/1992 Zb., zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere
môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom.

26. Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 310/1992 Zb., po splnení zmluvne dohodnutých podmienok má stavebný

sporiteľ nárok na pridelenie stavebného úveru.

27. Podľa § 8 ods. 4 zák. č. 310/1992 Zb., zmluvu o stavebnom sporení so stavebným sporiteľom podľa
§ 4 písm. c) možno uzatvoriť, len ak podiel cieľových súm, na ktoré sú uzatvorené zmluvy o stavebnom
sporení so stavebnými sporiteľmi podľa § 4 písm. c),v jednom kalendárnom roku neprevyšuje 10% z

cieľových súm, na ktoré sú uzatvorené všetky zmluvy o stavebnom sporení v príslušnom kalendárnom
roku, alebo ktorým nevznikol nárok na stavebný úver, neprevyšuje 15% zo súčtu cieľových súm, pri
ktorých ešte nevznikol nárok na pridelenie stavebného úveru splnením všetkých zmluvne dohodnutých
podmienok, a cieľových súm, pri ktorých nárok na stavebný úver vznikol, ale nebol uplatnený.

28. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 310/1992 Zb., o stavebnom sporení, stavebný sporiteľ získa stavebný
úver, ak dodrží zmluvne dohodnuté podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia
stavebného úveru.

29. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 310/1992 Zb., výška stavebného úveru sa rovná rozdielu medzi cieľovou

sumou a vkladmi sporiteľa, vrátane úrokov, štátnych prémií, ak sa poskytnú (§ 10 ods. 1), a iných zdrojov.

30. Krajský súd v Košiciach zrušil výrok súdu prvej inštancie, ktorým súd v prevyšujúcej časti voči
všetkým žalovaným žalobu zamietol, pretože odvolaním nebol napadnutý výrok, ktorým súd uložil
žalovaným v 1. až 4. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 734,39 eur s 9% úrokom z omeškania ročne

z dlžnej sumy od 20.4.2012 do zaplatenia v mesačných splátkach po 130,- eur pod následkom straty
výhody splátok a výrok, ktorým súd prvého stupňa zastavil konanie o zaplatenie 362,- eur, ani výrok
rozsudku v spojení s opravným uznesením, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh proti žalovaným
v 5. a 6. rade, preto ani tento výrok nebol predmetom preskúmania odvolacieho súdu.31. Úlohou súdu prvej inštancie bolo dôsledne sa zaoberať tým, či má žalobca nárok len na bezdôvodné
obohatenie, teda len na zaplatenie skutočne poskytnutého úveru s úrokmi z omeškania v zákonnej

výške, alebo (s použitím ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka ) zobrať v úvahu, že platenie úrokov za požičané peňažné prostriedky je podstatnou
náležitosťou zmluvy o úvere (na rozdiel od pôžičky podľa Občianskeho zákonníka, ktorá môže byť aj
bezúročná), takže veriteľ má právo na dohodnuté úroky, pričom ani Občiansky zákonník, Obchodný
zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia do akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere

dojednať úroky. Súd má vziať v úvahu, že žalobca má nárok aj na poplatok za spracovanie úveru vo
výške 116,10 eur, podľa kogentného ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka a tiež sumu 16,50 eur
ako poplatok za zmenku, pričom s týmto nárokom žalobcu sa súd prvého stupňa vôbec nevyporiadal.

32. Predmetom konania je nárok žalobcu vo výške 2.673,42 eur s príslušenstvom. Uvedená suma je
rozdielom medzi sumou 10.274,81 eur a sumami 5.734,39 eur, 362,- eur a 1.505,- eur.

33. Podľa § 391 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy
veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť
zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný

právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu
vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má
súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

34. Súd vykonal dokazovanie a mal preukázané, že žalobca uzavrel dňa 9.1.2009 Zmluvu o

mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere so žalovanou v l. rade ako s dlžníkom, žalovanými v 2.
až 4 rade ako spoludlžníkmi a žalovanými v 5. a 6. rade zmluvu podpísali ako ručitelia. Na základe
tejto zmluvy poskytol žalobca žalovaným v 1. až 4. rade mimoriadny medziúver v sume 9.958,18 eur
(300.000,- Sk) a dlžníci sa zaviazali splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 8,29% ročne
pravidelnýmimesačnýmisplátkamimesačnepo72,79eurdoprideleniacieľovejsumyasúčasnevkladať

na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 31,87 eur do nasporenia cieľovej sumy,
a po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžníci zaviazali splácať stavebný úver s
úrokmi vo výške 4,7% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 104,66 eur. Pretože dlžníci dlh
podľa zmluvy riadne a včas nesplácali, navrhovateľ listom zo dňa 13.4.2012 od zmluvy odstúpil a vyzval
žalovanýchnavrátenieposkytnutýchúverovýchprostriedkovdo7dníakeďžedlžnícidlhvurčenejlehote

nezaplatili, dňa 14.12.2009 uplatnil proti ním na súde nárok na zaplatenie zostatku nesplateného úveru.

35. Z výpisu z účtu stavebného sporenia a z účtu odstúpeného medziúveru súd prvého stupňa zistil,
že dlžníkom bol poskytnutý úver vo výške 9 958,18 eur a za obdobie od marca 2009 do augusta 2015
poukázali na splátky medziúveru vklady v celkovej výške 4 091,19 eur.

36. V predmetnej veci nebolo sporné, že zmluva účastníkov konania o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere zo dňa 9.1.2009 je zmluvou spotrebiteľskou, aj keď ide o zmluvu upravenú len
v Obchodnom zákonníku, čo vyplýva z kogentného ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného
zákonníka. Použitie tohto predpisu nie je v rozpore s princípom právnej istoty, nakoľko ani ustanovenie §

54ods.1Občianskehozákonníkaneumožňujevylúčiťustanovenia§497anasl.Obchodnéhozákonníka
upravujúce zmluvu o úvere, konkrétne zánik zmluvy odstúpením podľa § 506 v spojení s § 344 a nasl.
a právnej úpravy ručenia podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa § 1 ods. 2 je Obchodný
zákonník vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, preto nie je možné právu úpravu obsiahnutú
v Obchodnom zákonníku absolútne vylúčiť. Novela Občianskeho zákonníka (z. č. 102/2014 Z. z. v

spojení so z. č. 151/2014 Z. z.), podľa ktorej "na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva, nadobudla účinnosť až 1.4.2015 a až jej prijatím je výslovne upravená prednostná
aplikácia Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, ale až od jej účinnosti, pretože táto
novela neobsahuje prechodné ustanovenia, a preto ju nemožno použiť spätne. To znamená, že právne

vzťahy pred 1. aprílom 2015 sa naďalej budú posudzovať podľa dovtedy platných predpisov.

37. Súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že na tento právny vzťah nemožno aplikovať ustanovenie §
52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia na všetky právne vzťahy,ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Ide teda výlučne o hmotnoprávnu úpravu,
pričom novela nemá prechodné ustanovenia. Súd zastáva názor, že táto nová právna úprava nemôže

bezvýnimočne platiť aj na právne vzťahy založené pred jej účinnosťou, pretože by išlo o pravú
retroaktivitu, ktorú navyše musí zákon výslovne ustanoviť. V skorších prechodných ustanoveniach
Občianskehozákonníka(napr.§854,§860,§879j)iObchodnéhozákonníka(napr.§768c)je zakotvená
tzv. nepravá retroaktivita, podľa ktorej vznik právnych vzťahov a nároky z nich už vzniknuté sa posudzujú
podľa doterajších predpisov, ktorú, aj keď nebola zakotvená v prechodných ustanoveniach, je potrebné

aplikovať aj v predmetnej veci, pretože nároky žalobcu zo zmluvy účastníkov konania sa stali splatnými
pred účinnosťou uvedenej novely.

38. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednané
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške.

39.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku

alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 369 ods. 2
Obchodného zákonníka, úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v

zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku
nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od doručenia dokladu
veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"), odovzdania tovaru alebo služby,
ak je deň doručenia dokladu neistý, odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane
doklad skôr ako tovar alebo službu, dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým

sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo
upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď
sa takéto preberanie skončilo. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, veriteľ má nárok na náhradu
škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi
z omeškania.

40. V citovanom ustanovení § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka je upravený inštitút úrokov za
poskytnutie úveru a v § 369 ods. 1 je upravený úrok z omeškania za oneskorené splatenie peňažného
záväzku alebo časti tohto peňažného záväzku. Oba tieto inštitúty súd musí rozlíšiť. Úrok z úveru je
cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície tomu, kto úver prijíma na

dohodnutú dobu. Úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník je v omeškaní s platením peňažného
záväzku z poskytnutého úveru. Z úverovej zmluvy je dlžník povinný platiť veriteľovi peňažný záväzok,
ktorý pozostáva zo samotných poskytnutých peňažných prostriedkov, teda z úveru a z peňažného
záväzku spočívajúceho v povinnosti zaplatiť cenu poskytnutého úveru, teda úroky. Pokiaľ ide o
výšku úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov do odstúpenia od zmluvy, ich dojednanie je teda

predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, čo však neznamená,
že by sa na túto dohodu, keďže vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, nevzťahovalo ustanovenie § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej
pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a

vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore
s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej
pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty
(odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým
spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov,

ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím
k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (viď
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012 sp. zn. 5 Cdo 26/2011).41. Súd mal preukázané, že žalobca ako veriteľ odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnomúvere,pretožedlžnícineplnilipovinnostiimvyplývajúcezozmluvyriadneavčas.Vodstúpení
od zmluvy žalobca vyčíslil sumu nesplateného úveru v súlade s čl. VII bodom 10 zmluvy, ktorá pozostáva

zo splatnej istiny, nezaplatených úrokov a poplatkov ku dňu odstúpenia od zmluvy zúčtovanej do jednej
sumy, ktorú ako celok úročil podľa čl. VII bodu 8 zmluvy úrokom z omeškania o 5 % ročne vyšším ako
bola dohodnutá sadzba úrokov pri poskytnutom medziúvere, t. j. 8,29 % + 5 % = 13,29 % ročne.

42. Keďže žalovaní v 1,2,3,4,5,6 rade, ktorým žalobca poskytol úver, svoje záväzky neplnili riadne a

včas, čo žalobca dostatočne preukázal, súd žalovaných zaviazal nie len k úhrade žalovanej sumy ale
priznal mu nárok aj na dohodnuté úroky z úveru, ktoré sú základnou esenciálnou náležitosťou každého
úverového vzťahu a aj úroky z omeškania ako sankciu za omeškanie so zaplatením istiny úveru,
uplynutím lehoty na splatenie dlhu, pričom súd aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka ako lex
generalis pre vzťahy založené zmluvou o úvere. Poskytnutie peňažných prostriedkov bez dohodnutého
úroku, by bol pôžičkou peňazí nie úverovým vzťahom ako je tomu v tomto prípade. Žalovaných v

1,2,3,4,5,6 rade súd zaviazal k úhrade zostatku istiny 2.673,42 eur, pričom žalobcovi priznal nárok
neuhradené splátky úveru ale aj na poplatok za spracovanie úveru vo výške 116,10 eur, v zmysle
kogentného ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka a tiež nárok na poplatok za zmenku vo výške
16,50 eur, keďže nárok na poplatok za spracovanie medziúveru aj poplatok za zmenku je zakotvený
aj v čl. II zmluvy účastníkov. Nejedná sa o poplatky za vedenie, evidenciu alebo správu stavebného

úveru, ktorých dojednávanie bolo vylúčené ustanovením § 7 ods. 5 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnej
sporiteľni s účinnosťou od 9.6.2013. Súd priznal žalobcovi aj poplatok za upomienku, ktorý nie je
vyčíslený v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka, pretože
tento poplatok nie je poplatkom, ktorý žalobcovi vznikol automaticky uzatvorením úverovej zmluvy ale
až porušením povinnosti zo strany dlžníkov, tým, že nesplácali riadne poskytnutý úver a žalobca ich

upomínal aby si riadne plnili svoje povinnosti z úverovej zmluvy. Ani tento poplatok, ktorý si zmluvné
strany dohodli v úverovej zmluve v nadväznosti na Sadzobník poplatkov žalobcu, nie je vylúčené
dojednávať podľa § 7 ods. 5 Zákona o stavebnej sporiteľni.

43. Ak je dlžník v omeškaní so splnením svojej povinnosti včas zaplatiť úver alebo úroky, dostane sa do

omeškania so zaplatením úveru a tiež úrokov z úveru. Pretože úrok z úveru a úrok z omeškania sú
dva samostatné inštitúty, treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov
má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a aj na úrok z omeškania. V samotnej úverovej zmluve
alebo samostatnej dohode môžu zmluvné strany dohodnúť, že budú úrok z úveru a úrok z omeškania
kombinovať, môžu dohodnúť aj to, že pre prípad omeškania so splácaním úveru dohodnú zvýšený úrok

z úveru oproti pôvodne dohodnutému úroku z úveru, ktorý má dlžník platiť, ak úver spláca v dohodnutých
splátkach. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov zmluvné strany
nedohodnú inú sadzbu úrokov platí, že aj za dobu po splatnosti úveru sú úroky v rovnakej výške, aké
boli do splatnosti úveru. Ak je dlžník v omeškaní so zaplatením úroku aj úveru, je povinný z oboch
týchto dlžných súm platiť úrok z omeškania. Vyplýva to aj z ustanovenia § 503 ods. 1 vety prvej a

ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky a ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň
splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Teda nezaplatením dohodnutej splátky istiny
a úroku dostáva sa dlžník do omeškania s ich plnením a je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania.
S poukazom na vyššie uvedené súd žalovaným v 1,2,3,4,5,6 rade uložil povinnosť uhradiť žalobcovi

spoločne nerozdielne nie len sumu 2.673,42 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých
žalovanými uhradených súm počnúc od 1.9.2012, ako aj úrok z úveru ročne 8,29 % zo sumy 5 734,39
eur od 1.9.2012 do zaplatenia, vychádzajúc zo zásady, že súd nemôže priznať žalobcovi viac než sa
žalobou dožaduje.

44. Podľa § 306 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia
záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo
ho na to veriteľ písomne vyzval.

45. Žalovaní v 5. a 6. rade sú ručiteľmi, ktorých žalobca ako veriteľ vyzval na plnenie, pretože dlžníci

v 1. až 4. rade svoj záväzok v stanovenej lehote nesplnili. V zmysle ustanovenia § 548 ods. 1 výzva
adresovaná ručiteľom nevyžaduje písomnú formu. Písomnú formu však musí mať výzva na plnenie
dlžníka, čo v danom prípade žalobca dodržal. Použitie ustanovení Obchodného zákonníka o ručenívyplýva priamo z kogentného ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka a svedčí tomu
aj právny názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.3.2013 sp. zn. 6M/Cdo/4/2012.

46. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

47. Podľa § 145 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo
veci samej.

48. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

49. Na základe vyššie uvedeného zákonného ustanovenia a podaného čiastočného späťvzatia žaloby
žalobcom v priebehu pojednávania vo veci, súd rozhodol tak ako je uvedené a čo do sumy 1.505,- eur
so súhlasom žalovaných konanie zastavil. Urobil tak v rozhodnutí vo veci samej.

50. Finančná situácia žalovaných v 1 - 6. rade je nepriaznivá, sú nezamestnaní ( žalovaní v 1,3,

rade) majú vážne zdravotné problémy ( žalovaní vo 4,5,6 rade) prestárli ( žalovaní v 5,6 rade),
preto im súd povolil v zmysle článku 4 bod 2 C.s.p. a § 232 ods. 4 C.s.p. splácať istinu s príslušenstvom
v splátkach tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

51. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

52. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

54. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

55. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Žalobca bol v konaní plne úspešný,
keďže mu súd vyhovel a aj v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, zastavenie konania procesne zavinili

žalovaní v 1. - 6. rade, pričom na ich strane nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by súd
trovy žalobcovi nepriznal a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(§127C.s.p.)uvedie,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.