Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. september 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/134/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121921701
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1121921701.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a
členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci zosúladenia údajov
v obchodnom registri pri obchodnej spoločnosti Ecostavby 2 s.r.o. v likvidácii, Šustekova 17, 851
04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 873 973, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I č. k. 46Exre/130/2021-4 zo dňa 2.8.2021 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k.
46Exre/130/2021-4 zo dňa 2.8.2021 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením, vydaným sudcom, uložil navrhovateľovi R.. W. X., K.
XX/XX, XXX XX Z., aby v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za
spracovanie hromadného podania vyrubený podľa položky 20b Sadzobníka súdnych poplatkov zákona

č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v sume 1,- euro a zároveň
bol navrhovateľ súdom prvej inštancie poučený o neprípustnosti odvolania proti tomuto uzneseniu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že z
napadnutého uznesenia nie je zrejmé, ktoré podania súd prvej inštancie vyhodnotil ako také, ktoré tvoria
spoločne hromadné podanie, pričom bez existencie akejkoľvek špecifikácie v naznačenom smere nie

je podľa navrhovateľa možné ukladať sťažovateľovi povinnosť úhrady poplatku za úkony súdu. Ďalej
navrhovateľ namietal, že nie je zrejmé, prečo boli podania súdom prvej inštancie vyhodnotené ako také,
ktoré tvoria súčasť iných, viac než desiatich podaní podaných tým istým subjektom v ten istý deň, keďže
aj konanie je pre každú právnickú osobu samostatné a v platobnom rozkaze je výslovne označená osoba
právnickej osoby, nie navrhovateľa R.. W. X.. Navrhovateľ uviedol, že z napadnutého uznesenia tiež nie
je zrejmé, či spoplatnené podanie je vo vzťahu ku skupine podaní (k hromadnému podaniu) podaním v

poradí desiatym alebo iným a či má alebo nemá byť spoplatnené, pričom spoplatnené v spojení s § 42a
OSP nemôže byť podanie, ktoré je v poradí prvým až deviatym podaním. V tejto súvislosti navrhovateľ
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007, sp. zn. 4 Cdo 39/2007.
Ďalej navrhovateľ namietal nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia z dôvodu absencie uvedenia
skutkových a právnych dôvodov, ktoré viedli súd k jeho vydaniu a v tejto súvislosti navrhovateľ poukázal
na ustanovenie § 169 OSP. Záverom navrhovateľ uviedol, že žiadna právna úprava, teda ani zákon

č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a ani zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch nepozná
poplatok pomenovaný ako „poplatok za spracovanie podania“.

3. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací bez nariadenia pojednávania, pred vecným preskúmaním
odvolania dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je potrebné podľa ustanovenia § 386 písm.
c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) odmietnuť z dôvodu jeho

neprípustnosti.4. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon. Vo veciach
poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje,
ak o poplatku nerozhodol odvolací súd.

6. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a).

7. Podľa § 234 ods. 1 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

8. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

9. Ustanovenie § 357 CSP taxatívne uvádza uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorým je prípustné
odvolanie, pričom uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok nie je v ustanovení § 357

uvedené a ani zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
neupravuje prípustnosť odvolania proti tomuto typu rozhodnutí, čo zakladá neprípustnosť odvolania
proti predmetnému napadnutému uzneseniu a naproti tomu správnosť poučenia súdu prvej inštancie o
neprípustnosti odvolania.

10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel odvolací
súd k jednoznačnému záveru, že predmetné odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie

je prípustné, v dôsledku čoho odvolací súd v súlade s § 386 písm. c) CSP odvolanie navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 46Exre/130/2021-4 zo dňa 2.8.2021 odmietol ako
neprípustné.

12. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR, vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky, odvolací súd

v uvedených prípadoch rozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie a jemu predchádzajúce konanie.

13. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žiadne zákonné ustanovenie nevylučuje
sudcu z priameho rozhodovania o poplatkovej povinnosti, o ktorej by na základe poverenia sudcu

mohol rozhodovať aj súdny úradník. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného
súdu SR zo dňa 28.2.2017 pod sp. zn. III.ÚS 152/2017, podľa ktorého „Dvojinštančnosť konania je
podľa judikatúry ústavného súdu ústavnoprocesný princíp, ktorému musí byť podriadená aj organizačná
sústava súdov so zákonom ustanovenou pôsobnosťou jednotlivých stupňov súdov (II.ÚS 195/06).
Dvojinštančnosť tak, ako ju vyložil ústavný súd v roku 2006, však už nemala s ohľadom na plynutie času

a vývoj judikatúry prinajmenšom od roku 2005 oporu v procesnej úprave. Vychádzajúc aj z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Y. H., O. Y. a X. W. proti Belgicku z 23. júna 1981, F. proti
Rakúsku z 26. marca 1982, J. proti Holandsku z 29. mája 1986) dvojinštančnosť nie je všeobecnou
zásadou civilného súdneho konania (sporového či mimosporového). V dvojinštančnosti treba vidieť
najmä prejav úsilia minimalizovať možné pochybenia v rozhodnutiach súdov prvej inštancie, ktoré je

súčasne opodstatnené aj za cenu predĺženia konania (o dobu odvolacieho konania), ako aj za cenu jeho
predraženia(otrovyodvolaciehokonania).Akzvážimecharakterprocesnéhorozhodnutia(netýkajúceho
sa bezprostredne merita veci či iného subjektu než toho sankcionovaného), účel poriadkovej pokuty,
jej výšku a najmä to, že k jej uloženiu prispel sám sankcionovaný subjekt, nemožno uvažovať o
účelnosti predlžovania a predražovania „konania“ (i neprimeraného zaťažovania všeobecných súdov

o rozhodovaní o poriadkových opatreniach) iba preto, aby sa formalisticky učinilo dvojinštančnosti
zadosť. Striktné trvanie na formálnych stránkach práva neplní žiadnu rozumnú funkciu, ale, naopak,
popiera samotný zmysel právnej úpravy (IV.ÚS 19/2012). Zmyslom využitia poriadkového opatrenia
je zabezpečenie plynulosti postupu súdu v prebiehajúcom (existujúcom) súdnom konaní, nie jehorozmnožovanie o ďalšie „konania“, ktoré navyše nemajú pre prejednávanú vec žiadny význam. Taký
stav by bol v rozpore s požiadavkou zdravého rozumu, ktorá nemôže byť irelevantná pre organizáciu
a fungovanie materiálneho právneho štátu. Za týchto okolností možno pripustiť, že súčasná právna

úprava vylučujúca prieskum rozhodnutí sankčného charakteru v inštančnom postupe je primeraná
významu vylučovaného rozhodnutia. Civilné sporové konanie nemusí byť nevyhnutne dvojinštančné;
požiadavkám spravodlivého procesu vyhovuje aj konanie vykonané pred súdom iba v jednej inštancii
(napr. § 386 CSP). Ústavný súd k tomuto uvádza, že z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je
povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č.

7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jednoinštančné súdnictvo, najmä potom
vo veciach objektívne bagateľného významu, teda nijako nevybočuje z ústavných medzí.“

14. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 15.12.2016 pod
sp. zn. 7Co/683/2016, v ktorom súd uviedol, že „Zákon v § 357 CSP taxatívne vymenúva okruh
uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. V tomto prípade ide o uznesenie,

ktorým súd rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. Odvolací súd pri
skúmaní prípustnosti odvolania proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku vychádzal z toho, že
zákon o súdnych poplatkoch v § 14 ods. 1 uvádza, že na konanie vo veciach poplatkov sa primerane
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon o súdnych
poplatkoch v žiadnom svojom ustanovení neupravuje, že by proti uzneseniu o uložení povinnosti zaplatiť

súdny poplatok za odvolanie (§ 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a) a ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a), položka 7a
Sadzobníkasúdnychpoplatkov)boloodvolanieprípustné.Pretoodvolacísúdaplikoval§355ods.2CSP,
podľa ktorého proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie len vtedy, ak to zákon pripúšťa.
Okruh rozhodnutí súdu, proti ktorým Civilný sporový poriadok v § 357 odvolanie pripúšťa, je vymenovaný
taxatívne, čo znamená, že proti uzneseniu, ktoré nie je uvedené v tomto ustanovení, odvolanie prípustné

nie je. Keďže v danom prípade prípustnosť odvolania proti uzneseniu o uložení povinnosti zaplatiť súdny
poplatok neupravuje ani zákon o súdnych poplatkoch a ani Civilný sporový poriadok, znamená to v
konečnom dôsledku, že odvolanie prípustné nie je. Odvolací súd teda posudzujúc prípustnosť odvolania
podaného žalobcom proti uzneseniu súdu prvej inštancie urobil záver, že žalobca podal odvolanie proti
uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa.“

15. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom

dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447

písm. d/, e/ CSP).