Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, May 10, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoCsp/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620200553
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2620200553.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Bibiana Ťažiarová, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a. s., so
sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna
48, Bratislava, proti žalovanej: Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. T. XX, M., o zaplatenie 632,73 eura
s príslušenstvom, o odvolaní obchodnej spoločnosti Intrum Slovakia s. r. o. proti rozsudku Okresného

súdu Senica č. k. 6Csp/15/2020 - 83 zo dňa 16. septembra 2020, výlučne voči výroku I. o zamietnutí
návrhu na zmenu žalobcu, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie s a o d m i e t a .

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh na zmenu žalobcu zamietol, výrokom
II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 564,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 564,90 eura od 26.07.2017 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Výrokom III. súd žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom IV. priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 78,56 %, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným
uznesením.

2. Rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti (výrok I.) súd prvej inštancie odôvodnil tým, že dňa
07.09.2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na pripustenie zmeny žalobcu. Žalobca ako banka
poskytujúca úvery postúpil svoju pohľadávku na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. Aby pohľadávka
podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v
znení účinnom ku dňu postúpenia) mohla byť postúpená z banky na nebankový subjekt, musia byť

splnené dve podmienky, a to, aby bol klient banky s plnením svojho záväzku v omeškaní aspoň 90
dní, a aby banka na splnenie záväzku klienta písomne vyzvala. Pokiaľ niektorá z týchto podmienok
nie je splnená, pohľadávku banky nemožno postúpiť. Takéto postúpenie je potom v priamom rozpore
so zákonom, je neplatné, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok, ale aj voči
žalovanej. Podľa názoru súdu písomnú výzvu (Predžalobná upomienka) zasielal žalobca v súvislosti s
vyhlásením okamžitej splatnosti úveru, čo vyplýva z jej obsahu. Nejedná sa o výzvu predpokladanú §

92 ods. 8 zákona o bankách na zaplatenie omeškaného plnenia peňažného záväzku dlžníka (klienta)
voči banke v dodatočnej lehote určenej bankou, teda počas ktorej má možnosť klient (dlžník) splatiť
svoj splatný peňažný záväzok voči banke pred postúpením pohľadávky na iný subjekt. Písomná
výzva, ktorú zasielal žalobca žalovanej v súvislosti s okamžitým zosplatnením úveru, toto isté písomné
oznámenie nie je možné inokedy, ak je to potrebné napr. pre účel splnenia zákonných podmienok,
považovať za právne relevantnú písomnú výzvu vyžadovanú v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách

pre postúpenie pohľadávky. Jednoznačne ide o dve obsahovo odlišné písomnosti. Zo znenia vyššie
citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na nebankový subjekt môžubyť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť
splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku s tým,
že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Súd nemal preukázané, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu

svojho záväzku v súvislosti s jeho postúpením na nebankový subjekt, preto žalobca ako banka nemohol
svoju pohľadávku voči žalovanej postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou. Podľa názoru súdu tak neboli splnené podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách pre
postúpenie pohľadávky zo strany žalobcu na iný subjekt. Z uvedeného dôvodu súd návrh na zmenu
žalobcu zamietol.

3. Proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie podala prostredníctvom elektronického formulára pre
elektronicképodaniecezportálMinisterstvaspravodlivostiSR„eŽaloby“odvolanieobchodnáspoločnosť
Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, a to prostredníctvom právneho
zástupcu JUDr. Jána Šoltésa. I keď vo formulári „Odvolanie“ je okrem spoločnosti Intrum Slovakia
s.r.o. ako navrhovateľ uvedený aj žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., ktorá je v konaní rovnako

zastúpená advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, odvolací súd s poukazom na ust. § 124 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) posúdil predmetné odvolanie ako
odvolanie podané iba obchodnou spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. Spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.
v odvolaní žiadala, aby odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zmenil tak, že pripustí zmenu na strane žalobcu tak, že do konania na stranu žalobcu namiesto

Všeobecnej úverovej banky, a.s. vstúpi spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrário) sa ako prvé zaoberal prípustnosťou podaného odvolania.

5. Podľa § 212 ods. 1 CSP rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.

6. Podľa § 234 ods. 1 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

7. Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

nevylučuje.

8. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

9. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,

e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,

j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,

o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

10. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné.

11. Podľa § 60 CSP, stranami sporu sú žalobca a žalovaný.

12. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.13. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

14. Podmienkami prípustnosti odvolania sú spôsobilý predmet odvolania, zachovanie zákonnej lehoty
na podanie odvolania, procesná legitimácia odvolateľa a dodržanie zákonných náležitostí odvolania.

15. V zmysle procesnej úpravy je odvolanie prípustné proti rozsudku súdu prvej inštancie iba vtedy, ak
to zákon nevylučuje a proti uzneseniu súdu prvej inštancie iba vtedy, ak to zákon pripúšťa.

16. V prejednávanej veci odvolanie smeruje výlučne proti výroku I. rozsudku prvoinštančného súdu o
zamietnutí návrhu na zmenu žalobcu. Tento výrok, i keď je obsiahnutý vo výrokovej časti rozsudku,
má povahu uznesenia, nakoľko ním súd nerozhodol vo veci samej. Vzhľadom na uvedené je potom
potrebné posudzovať prípustnosť odvolania proti tomuto výroku iba v zmysle ust. § 355 ods. 2 v spojení
s § 357 CSP. Z citovaného ust. § 357 CSP vyplýva, voči ktorým uzneseniam zákon odvolanie pripúšťa.

Je evidentné, že zákon proti rozhodnutiu súdu, ktorým súd rozhodol o návrhu na zmenu žalobcu,
podať odvolanie nepripúšťa. Nakoľko odvolanie bolo podané proti výroku I. prvoinštančného rozsudku o
zamietnutí návrhu na zmenu žalobcu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, odvolací súd podané
odvolanie odmietol podľa ust. § 386 písm. c) CSP bez toho, aby sa odvolaním vecne zaoberal.

17. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že odvolanie je potrebné odmietnuť aj s poukazom
na ust. § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenou osobou.

18. Ust. § 359 CSP explicitne vymedzuje subjekty, ktoré sú oprávnené podať proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie odvolanie. V zmysle predmetného ustanovenia môže rozhodnutie súdu prvej inštancie

odvolaním napadnúť iba strana sporu. Civilný sporový poriadok uvedené oprávnenie strany sporu
ešte obmedzuje tým, že toto právo výlučne priznáva iba tej strane sporu, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Procesná úprava priznáva právo podať odvolanie taktiež intervenientovi (§ 360
CSP) a prokurátorovi (§ 361 CSP).

19. Aplikujúc ust. § 359 CSP odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti výroku I. rozsudku súdu
prvej inštancie bolo zároveň podané neoprávnenou osobou. V prejednávanom spore sú totiž stranami
sporu žalobca, ktorým je Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31
320 155 a žalovaná, ktorou je Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. T. XX, M.. Odvolanie podala obchodná
spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., ktorá sa však rozhodnutím súdu nestala novým žalobcom, nakoľko

návrh na zmenu žalobcu bol súdom prvej inštancie zamietnutý.

20. Z uvedeného hľadiska je nepochybné, že obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. v danom
prípade nie je nositeľom subjektívneho oprávnenia na podanie odvolania, nakoľko v konaní nevystupuje
na žiadnej zo sporových strán (§ 359 CSP), príp. sa nejedná o subjekt odlišný od strán sporu, ktorej

oprávnenie podať odvolanie prislúcha (§ 360 a § 361 CSP). Odvolací súd teda súčasne uzavrel, že
odvolanie obchodnej spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie je
podané neoprávnenou osobou.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie obchodnej spoločnosti Intrum

Slovakia s.r.o. podľa § 386 písm. b), c) CSP odmietol.

22. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP s poukazom na § 256 CSP a
§ 257 CSP. Ak odvolací súd nepovažoval spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. za stranu sporu, ktorá by
bola oprávnená podať odvolanie, aj v prípade, ak by na takéto odvolanie žalobca a žalovaná reagovali

vyjadrením a vznikli by im trovy konania, nebolo by možné priznať im ich náhradu, pretože na náhradu
trov konania sa zaväzuje len strana sporu. Za takejto okolnosti napriek procesnému zavineniu odvolací
súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sú tu dôvody osobitného
zreteľa, za ktorý odvolací súd považoval skutočnosť, že odvolanie nepodala strana sporu.

23. Toto uznesenie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).