Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. jún 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 28Sa/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200209
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3020200209.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ B. O.,

bytom B. XXXX/XX, XXX XX O. - V., 2/ Y. I. F., bytom Q. XX, XXX XX D., W. republika K., 3/ O. U., bytom
I. E. XXXX/XX, XXX XX O. - S. B., 4/ V. S., bytom W. XXXX, XXX XX W. I., 5/ H. U. X. S., bytom Q. XX
bU XXX XX Z., E. republika, 6/ F. B., bytom K. XXXX, XXX XX K. G., 7/ Q. U. W Y., bytom G. 6, XXXX
F., O. kráľovstvo, 8/ X. V., bytom G. XXXX, XXX XX D., E. republika, 9/ Z. Q. X., bytom B. I. XX, XXX XX
Z., E. republika, 10/ Y. S., bytom Na vyhlídce č.p. XXX/XX, Z. I., XXX XX I., okr. S., E. republika, 11/ X.
Q. B. B, bytom O. 2, XXXX J., O. kráľovstvo, 12/ C. Q. J. M, bytom Y. W. W. XXX, boîte XX, XXXX O., O.
kráľovstvo,všetci právne zastúpení: Kolíková & Partners, s.r.o., IČO: 47 239 441, so sídlom Radvanská

21, 811 01 Bratislava - Staré Mesto proti žalovanému: Hlavný banský úrad, so sídlom Kammerhofská
25, 969 50 Banská Štiavnica, IČO: 31 780 270, právne zastúpený Mgr. Peter Mačaj, advokát so sídlom
Dolná 7, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 42 192 889, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného
č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2021, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa
30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/
XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020,
č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa

30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e s a rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 a
rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019 a vec s
a v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Z r u š u j e s a rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 a
rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019 a vec s
a v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

III. Z r u š u j e s a rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 a
rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019 a vec s
a v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

IV. Z r u š u j e s a rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 a
rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019 a vec s

a v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V. Z r u š u j e s a rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 a
rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019 a vec s
a v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

VI. Z r u š u j e s a rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 a

rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019 a vec s
a v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.VII. Z r u š u j es a rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 a
rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019 a vec s

a v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

VIII. Z r u š u j e s a rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 a
rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019 a vec s
a v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

IX. Z r u š u j e s a rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 a
rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019 a vec s
a v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

X. Z r u š u j e s a rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 a

rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019 a vec s
a v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

XI. Z r u š u j e s a rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 a
rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019 a vec s

a v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

XII. Z r u š u j e s a rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 a
rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019 a vec s
a v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

XIII. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 15.07.2020 bola Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) doručená správna žaloba
vo veci správneho trestania žalobcu B. O., ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovanéhoč.XX-XXX/XXXXzodňa30.04.2020,ktorýmžalovanýpodľaustanovenia§59ods.2zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok“) zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-
XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019. Vec bola na správnom súde zapísaná pod sp. zn. 28Sa/14/2020.

2. Dňa 15.07.2020 bola správnemu súdu doručená správna žaloba vo veci správneho trestania žalobcu
Y. I. F., ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XX-XXX/XXXX zo dňa
30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/
XXXX zo dňa 13.09.2019. Vec bola na správnom súde zapísaná pod sp. zn. 29Sa/10/2020.

3. Dňa 15.07.2020 bola správnemu súdu doručená správna žaloba vo veci správneho trestania žalobcu
O. U., ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XX-XXX/XXXX zo dňa
30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/

XXXX zo dňa 13.09.2019. Vec bola na správnom súde zapísaná pod sp. zn. 26Sa/5/2020

4. Dňa 15.07.2020 bola správnemu súdu doručená správna žaloba vo veci správneho trestania žalobcu
V. S., ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XX-XXX/XXXX zo dňa
30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie

žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/
XXXX zo dňa 13.09.2019. Vec bola na správnom súde zapísaná pod sp. zn. 28Sa/15/2020.

5. Dňa 15.07.2020 bola správnemu súdu doručená správna žaloba vo veci správneho trestania žalobcu
H. X. S., ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XX-XXX/XXXX zo dňa

30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolaniežalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/
XXXX zo dňa 13.09.2019. Vec bola na správnom súde zapísaná pod sp. zn. 29Sa/11/2020.

6. Dňa 15.07.2020 bola správnemu súdu doručená správna žaloba vo veci správneho trestania žalobcu
F. B., ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XX-XXX/XXXX zo dňa
30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/
XXXX zo dňa 13.09.2019. Vec bola na správnom súde zapísaná pod sp. zn. 25Sa/14/2020.

7. Dňa 15.07.2020 bola správnemu súdu doručená správna žaloba vo veci správneho trestania žalobcu
Q. U. W Y., ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XX-XXX/XXXX zo
dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/
XXXX zo dňa 13.09.2019. Vec bola na správnom súde zapísaná pod sp. zn. 18Sa/16/2020.

8. Dňa 15.07.2020 bola správnemu súdu doručená správna žaloba vo veci správneho trestania žalobcu
X. V., ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XX-XXX/XXXX zo dňa
30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/

XXXX zo dňa 13.09.2019. Vec bola na správnom súde zapísaná pod sp. zn. 25Sa/15/2020.

9. Dňa 15.07.2020 bola správnemu súdu doručená správna žaloba vo veci správneho trestania žalobcu
Z. Q. X., ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XX-XXX/XXXX zo dňa
30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie

žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/
XXXX zo dňa 13.09.2019. Vec bola na správnom súde zapísaná pod sp. zn. 28Sa/16/2020.

10. Dňa 15.07.2020 bola správnemu súdu doručená správna žaloba vo veci správneho trestania žalobcu
Y. S., ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XX-XXX/XXXX zo dňa

30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/
XXXX zo dňa 13.09.2019. Vec bola na správnom súde zapísaná pod sp. zn. 18Sa/17/2020.

11. Dňa 15.07.2020 bola správnemu súdu doručená správna žaloba vo veci správneho trestania žalobcu

X. Q. B. B, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XX-XXX/XXXX zo
dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/
XXXX zo dňa 13.09.2019. Vec bola na správnom súde zapísaná pod sp. zn. 29Sa/12/2020.

12. Dňa 15.07.2020 bola správnemu súdu doručená správna žaloba vo veci správneho trestania žalobcu
C. Q. J. M, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XX-XXX/XXXX zo
dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/
XXXX zo dňa 13.09.2019. Vec bola na správnom súde zapísaná pod sp. zn. 26Sa/6/2020.

13. Žalobcovia boli vyššie uvedenými rozhodnutiami o priestupku Obvodného banského úradu v
Prievidzi podľa ustanovenia § 77 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“) uznaní vinnými z priestupku podľa ustanovenia § 45a ods.
1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 51/1988 Zb.“), ktorého sa dopustili tým, že dňa 28.11.2018
v čase cca 05:45 hod. neoprávnene vnikli cez koľajisko železničnej vlečky do areálu Bane K., J.
XXX/XX, XXX XX K., organizácie Z. bane V., a.s., následne kovovým rebríkom uchyteným na stene
vyšli na strechu šachetnej budovy a odtiaľ na ťažnú vežu Južnej skipovej jamy, t. j. na územie, v
ktorom sa vykonáva banská činnosť a kam je vstup zakázaný, kde zotrvávali až do 10:48 hod., za

čo im bola v priestupkovom konaní - každému osobitne - podľa ustanovenia § 51 a nasl. zákona o
priestupkoch uložená podľa ustanovenia § 45a ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. pokuta vo výške 1.650
Eur a súčasne podľa ustanovenia § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch povinnosť uhradiť štátu trovyspojené s prejednaním priestupku vo výške 16 Eur v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
predmetných rozhodnutí.

14. S poukazom na to, že napadnuté rozhodnutia boli vydané tým istým správnym orgánom, že každý
zo žalobcov bol uznaný za vinného z toho istého priestupku na základe tých istých skutkových okolností
(totožnosť tzv. skutkovej vety), každému zo žalobcov bola uložená pokuta v rovnakej výške v podstate
s takmer totožným odôvodnením správnych orgánov a s poukazom na žiadosť právneho zástupcu
žalobcov o spojenie vecí, rozhodol správny súd uznesením č.k. 28Sa/14/2020-68 zo dňa 19.01.2021 o

spojení vecí vedených pred ním pod sp. zn. 28Sa/14/2020, sp. zn. 29Sa/10/2020, sp. zn. 26Sa/5/2020,
sp. zn. 28Sa/15/2020, sp. zn. 29Sa/11/2020, sp. zn. 25Sa/14/2020, sp. zn. 18Sa/16/2020, sp. zn.
25Sa/15/2020, sp. zn. 28Sa/16/2020, sp. zn. 18Sa/17/2020, sp. zn. 29Sa/12/2020, sp. zn. 26Sa/6/2020
na spoločné konanie s tým, že po spojení budú ďalej vedené pod sp. zn. 28Sa/14/2020.

Stručný priebeh administratívnych konaní

15. Vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne uznesením ČVS: S.-XX/X-VYS-
TN-XXXX zo dňa 27.03.2019 trestnú vec týkajúcu sa zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 20 k §
284 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že X. V., X. Q. B. B., C. Q. J., H. U.

X. S., Y. I. F., Z. Q. X., Y. S., Q. U. W Y., V. S., O. U., F. B., B. O., Y. Q., Q. B. a Q.. U.. R. Z., U.. v čase
o 05.45 hod. dňa 28.11.2018 neoprávnene vnikli cez koľajisko železničnej vlečky do objektu Bane K. v
K., J. XX, kovovým rebríkom uchyteným na stene vyšli na strechu šachtovej budovy, odkiaľ po kovovom
schodisku vystúpali na vrchol Južnej ťažnej veže Bane K. v ktorej sa nachádza točivý stroj, lanovnice
a laná, snímacie zariadenia na kontrolu chodu stroja a výšku hladiny nádob s uhlím, keď toto zistili

pracovníci Bane K., z bezpečnostných dôvodov museli okamžite odstaviť stroj, čo vyplýva z predpisu
Úprava Slovenského banského úradu číslo 5/1983, aby nedošlo k ohrozeniu života ľudí a k poškodeniu
stroja, zastavením stroja došlo k ohrozeniu 342 pracovníkov bane, ktorí sa nachádzali v podzemí bane
K., následne za nimi na Južnú ťažnú vežu vystúpal Ing. W. V., ktorý ich upozornil, že svojím konaním
ohrozujú zdravie a životy viac ako 200 ľudí v podzemí bane K. a požiadal ich, aby opustili ťažnú vežu,

páchatelia aj napriek upozorneniu naďalej zotrvali na ťažnej veži bane K., následne k nim vystúpal na
Južnú ťažnú vežu policajný vyjednávač, ktorý ich upozornil, že svojím konaním zabránili v prevádzke
ťažnej veže, v dôsledku čoho sa v podzemí hromadia plyny, ktoré sa môžu kedykoľvek vznietiť, čím sú
bezprostredne ohrození na životoch pracovníci bane K., až po zásahu policajného vyjednávača upustili
od konania a opustili ťažnú vežu, pričom svojím konaním spôsobili Hornonitrianskym baniam V., a.s. (Z.,

a.s.) škodu vo výške 78,151,37 Eur, postúpil Obvodnému banskému úradu v Prievidzi, lebo výsledky
vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o priestupok podľa § 45a zákona č. 51/1988 Zb.
o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.

16. Na Obvodný banský úrad v Prievidzi bol spis postúpený dňa 18.04.2019.

17. Prípisom zo dňa 07.05.2019 správny orgán oznámil žalobcom začatie konania o priestupku a
predvolal ich na prejednanie priestupku, nakoľko po preštudovaní ktorého správny orgán zistil, že mohlo
dôjsť k spáchaniu priestupku podľa § 45a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb. Uvedeného priestupku
sa dopustí ten, kto vnikne neoprávnene do banského diela alebo na územie, v ktorom sa vykonáva

banská činnosť alebo činnosť vykonávaná banským spôsobom alebo na poddolované územie, kam
je vstup zakázaný, alebo neoprávnene vnikne do uzatvoreného starého banského diela, kam je vstup
zakázaný.

18. K záveru o podozrení zo spáchania uvedeného priestupku správny orgán dospel preto, že v

priestore, kam žalobcovia - aktivisti hnutia Greenpeace - vnikli, sa nachádza technologické zariadenie
(ťažná veža), slúžiace na vykonávanie banskej činnosti. Na konštrukcii ťažnej veže sa smú pohybovať
len osoby, ktoré tam vykonávajú pracovnú činnosť, tieto musia byť poverené organizáciou na výkon
pracovnej činnosti, musia byť riadne vyškolené, preskúšané buď komisiou organizácie alebo komisiou
banského úradu, musia byť preukázateľne oboznámené s prevádzkovou dokumentáciou, musia mať

potrebnú odbornú prax a musia byť v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu s organizáciou.
Zdržiavanie sa v tomto priestore môže byť pre osoby bez príslušnej odbornej kvalifikácie a praxe príčinou
vzniku závažného úrazu, prípadne smrteľného úrazu.19. B. O. na ústnom pojednávaní uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by prekonal akúkoľvek prekážku
alebovidelakékoľvekupozornenieozakázanomvstupe.Súčasnesavyjadril,žesprávnyorgánpovažuje
za zaujatý.

20. V. S. na ústnom pojednávaní uviedol, že nevidel žiadne značky zákazu vstupu. Ďalej odmietol
vypovedať z dôvodu nedôvery k správnemu orgánu.

21. Hanna Q. X. na ústnom pojednávaní uviedla, že nevidela žiadne symboly alebo značky, ktoré by

zakazovali vstup do priestorov. Tieto symboly alebo značky nevidela ani pri vstupe ani v rámci priestorov
areálu bane. Namietla zaujatosť správneho orgánu.

22. Rosa I. F. na ústnom pojednávaní uviedla, že nevidela žiadne symboly ani výstražné znamenia, ktoré
by zakazovali vstup do priestorov, ani pri vchode a ani v rámci celej oblasti. Ďalej odmietla vypovedať a
súčasne vyjadrila nedôveru správnemu orgánu z dôvodu možnej zaujatosti.

23. Ina U. X. S. na ústnom pojednávaní uviedla, že nevidela pri vstupe žiadne zákazové symboly ani
značky, ktoré by uvádzali, že vstup do priestoru je zakázaný. Ako pri vstupe do priestoru tak ani v
rámci priestoru nevidela žiadne zákazové značky. Ďalej odmietla vypovedať pre podozrenie zo zaujatosti
správneho orgánu.

24. Jacobs Q. B. B na ústnom pojednávaní uviedla, že si je vedomá, že je obvinená z priestupku. Nebolo
jej jasné, že vstup do priestorov je zakázaný. Ďalej odmietla vypovedať pre nedôveru k správnemu
orgánu.

25. Gabriel B. na ústnom pojednávaní uviedol, že si nie je vedomý vstupu na územie, kam je vstup
zakázaný, a to z dôvodu, že pri vstupe do areálu a pri vstupe na vežu nevidel žiadne zákazové tabule.
Ďalej odmietol vypovedať pre nedôveru k správnemu orgánu.

26. Jana V. na ústnom pojednávaní uviedla, že sa necíti vinná zo spáchania priestupku, pretože nevidela

žiadne tabule so zákazom vstupu. Ďalej odmietla vypovedať pre nedôveru k správnemu orgánu.

27. Merijn U. W Y. na ústnom pojednávaní uviedol, že čo sa týka priestorov, odkiaľ vstupovali do
priestorov bane, tak mu vo chvíli, keď vstupoval, nebolo jasné, že vstup do týchto priestorov je zakázaný.
A tiež, keď už bol v rámci priestoru, tak mu nebolo jasné, že je vstup na nejakú budovu alebo konštrukciu

v rámci tohto priestoru zakázaný. Ďalej odmietol vypovedať.

28. Radek S. na ústnom pojednávaní uviedol, že si nie je vedomý, že by pri vstupe do areálu videl nejakú
tabuľu, ktorá by zakazovala vstup, rovnako ani pri pobyte v areáli bane.

29. Barbora U. na ústnom pojednávaní uviedla, že si nie je vedomá spáchania priestupku
neoprávneného vniknutia na územie, v ktorom sa vykonáva banská činnosť a kam je vstup zakázaný,
pretože pri vstupe do areálu ani po ceste k ťažnej veži, nevidela žiadne označenie zákazu vstupu. Ďalej
odmietla vypovedať z dôvodu nedôvery k pracovníkom správneho orgánu.

30. Waregne Q. J. M sa z ústneho pojednávania písomne ospravedlnila. V písomnom podaní uviedla,
že v priestore bane sa nenachádzala žiadna brána ani žiadne označenia, ktoré by uvádzali, že vstup
je zakázaný. V rámci priestorov videla niekoľko pracovníkov, ktorí sa na nich dívali, ale nič nepovedali.
Tvárili sa, akoby ich ich prítomnosť nezaujímala. Nemala v úmysle nikomu ublížiť ani nič poškodiť. Jej
cieľom bolo pokojne prejaviť svoj názor na znečistenie životného prostredia. Vyjadrila pochybnosti o

nezaujatosti pracovníkov správneho orgánu.

31. Dňa 07.06.2019 zástupcovia Obvodného banského úradu v Prievidzi vykonali neohlásenú inšpekciu
v spoločnosti Hornonitrianske bane V., a.s. - Baňa K., za účelom preverenia trasy vstupu aktivistov
Greenpeace na územie, kde sa vykonáva banská činnosť, ktorí následne obsadili Južnú (skipovú)

ťažnú vežu. V čase inšpekcie bola na koľajovej vlečke vo vzdialenosti cca 5 metrov pred vstupom do
areálu Z., a.s. osadená mierne skorodovaná biela tabuľa s čiernou číslicou „20“ a pod ňou bola žltá
tabuľa s nápisom „Zákaz vstupu!“ Tieto boli jasne a zreteľne viditeľné z telesa koľajovej vlečky a z jej
bezprostredného okolia. Na vstupe do areálu bola vybudovaná diaľkovo ovládaná dvojkrídlová brána,ktorá tam v čase vniknutia aktivistov Greenpeace nebola. Na šachetnej budove Južnej (skipovej) jamy,
vo vzdialenosti cca 50 cm od požiarneho rebríka, stavebne zabudovaného k stene šachetnej budovy, na
plechových dverách označených „Úpravňa“, bola zreteľne umiestnená výstražná tabuľka „Nepovolaným

vstup zakázaný“, doplnená piktogramom.

32. Prípisom zo dňa 19.07.2019 oznámil správny orgán právnemu zástupcovi žalobcov možnosť vyjadriť
sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.

33. Právny zástupca žalobcov doručil do administratívnych konaní vyjadrenie žalobcov. Uviedli, že
skutková podstata priestupku predpokladá vniknutie do takého priestoru, resp. na také územie, kam
je vstup zakázaný. Pokiaľ by každé neoprávnené vniknutie na územie, v ktorom sa vykonáva banská
činnosť, malo byť priestupkom, neobsahovala by skutková podstata predmetného priestupku aj dôvetok
o zákaze vstupu. Náležité zistenie skutkového stavu v priestupkovom konaní preto vyžaduje ustálenie

okolností, či obvinení z priestupku vstupom do areálu Bane K. porušili zákaz vstupu. Skutočnosť, že na
určitéúzemiejezakázanývstup,samámožnosťverejnosťdozvedieťnajmätým,ženahraniciachtakého
územia sú určité prekážky zamedzujúce vstup (plot, brána, strážna služba, strážne psy, pásky a pod.)
alebo sú na nej umiestnené značky znázorňujúce zákaz vstupu. Uvedené je podľa žalobcov odrazené
v povinnosti prevádzkovateľa baní v zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky č. 21/1989 Zb. zabezpečiť ohradenie,

resp. iné zabezpečenie proti vstupu nepovolaným osobám a v zmysle § 4 ods. 5 tejto vyhlášky sa musí
vyznačiť zákaz vstupu na bezpečnostných tabuľkách pri všetkých vchodoch, prístupoch a cestách k
nim. Z administratívneho spisu podľa žalobcov zatiaľ nevyplýva, že na hraniciach areálu Bane K. v
mieste, kde mali vniknúť obvinení z priestupku, v čase spáchania skutku existovali také prekážky či
zákazové tabule. Do areálu Bane K. je umiestnená jediná tabuľka a to tak, že nápis na nej nie je ani v

zornom uhle osoby vstupujúcej cez predmetný vstup do bane v smere z vyšliapaného chodníka a ktorá
je svojim umiestnením a natočením určená výlučne do areálu prichádzajúcim koľajovým vozidlám, resp.
osobám, ktoré kráčajú po koľaji, pričom táto tabuľka je v zlom technickom stave podstatne zhoršujúcom
čitateľnosť tam uvedeného nápisu. Miesto, ktorým mali obvinení z priestupku vniknúť do areálu Bane
K., v čase skutku nebolo chránené žiadnou bránou či bezpečnostnou službou. Na tomto mieste došlo

až k dodatočnému dobudovaniu novej brány, ktorá zabraňuje vstupu nepovolaným osobám, pričom
objekt má tiež v súčasnosti strážiť spoločnosť Z. W., s.r.o. Podľa žalobcov zo spisu vyplýva, že sám
prevádzkovateľ Bane K. považoval svoje predchádzajúce opatrenia zamerané na dodržiavanie zákazu
vstupu do svojich priestorov za nedostatočné a preto pristúpil k dobudovaniu novej vstupnej brány a
najatiu strážnej služby. Z verejne prístupnej ulice až k tzv. zadnej železničnej vlečke vedie vyšliapaný

chodník, čo značí, že tento je verejnosťou aktívne využívaný. Idúc po tomto chodníku je možné dostať sa
až,včaseskutkunechránenémuavoľnému,vchodudoBaneK..Pocelomobvodeoplotenia,ktorévedie
popri tomto chodníku (približne 280 metrov), sa nenachádza žiadna tabuľa upozorňujúca na skutočnosť,
že za plotom sa nachádza územie, na ktorom sa vykonáva banská činnosť, kam je vstup zakázaný.
Žalovaní zdôraznili, že na skutočnosť zákazu vstupu neboli nikdy upozornení žiadnym zo zamestnancov

a takéto upozornenie ani nevyplýva z administratívneho spisu. K preukázaniu zákazu vstupu predložil
svedok Ing. Y. X. fotografiu, ktorá má znázorňovať zákaz vstupu na strechu šachetnej budovy. Na
tejto fotografii sú síce zachytené určité piktogram, tieto sa však nachádzajú výlučne na dverách budovy
označenej ako tzv. ÚPRAVŇA, cez ktoré však obvinení z priestupku podľa skutkovej vety priestupku
neprešli, teda zákaz na dverách neporušili a do budovy nevošli. Požiarny rebrík nebol v čase spáchania

skutku označený žiadnym zákazom vstupu.

34. Žalobcovia vo svojom vyjadrení taktiež navrhli vykonanie znaleckého dokazovania k bezpečnostným
opatreniam prevádzkovateľa bane v čase spáchania skutku. Okrem toho zotrvali na využití práva klásť
svedkom otázky, ktoré nemohli realizovať v čase prípravného konania v rámci trestného konania a preto

navrhli opätovný výsluch svedkov, ktorých výsluch bude podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu.

35. Obvodný banský úrad v Prievidzi následne dňa 13.09.2019 vydal rozhodnutia
- č. XXX-XXXX-X/XXXX o uložení pokuty vo výške 1.650,- Eur B. za spáchanie priestupku podľa § 45a
ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb.;

- č. XXX-XXXX-X/XXXX o uložení pokuty vo výške 1.650,- Eur V. S. za spáchanie priestupku podľa §
45a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb.;
- č. XXX-XXXX-X/XXXX o uložení pokuty vo výške 1.650,- Eur Z. Q. X. za spáchanie priestupku podľa
§ 45a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb.;- č. XXX-XXXX-X/XXXX o uložení pokuty vo výške 1.650,- Eur F. B. za spáchanie priestupku podľa §
45a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb.;
- č. XXX-XXXX-X/XXXX o uložení pokuty vo výške 1.650,- Eur X. V. za spáchanie priestupku podľa §

45a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb.;
- č. XXX-XXXX-X/XXXX o uložení pokuty vo výške 1.650,- Eur Y. I. F. za spáchanie priestupku podľa §
45a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb.;
- č. XXX-XXXX-X/XXXX o uložení pokuty vo výške 1.650,- Eur H. U. X. S. za spáchanie priestupku podľa
§ 45a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb.;

- č. XXX-XXXX-X/XXXX o uložení pokuty vo výške 1.650,- Eur X. Q. B. B za spáchanie priestupku podľa
§ 45a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb.;
- č. XXX-XXXX-X/XXXX o uložení pokuty vo výške 1.650,- Eur Q. U. W Y. za spáchanie priestupku podľa
§ 45a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb.;
- č. XXX-XXXX-X/XXXX o uložení pokuty vo výške 1.650,- Eur Y. S. za spáchanie priestupku podľa §
45a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb.;

- č. XXX-XXXX-X/XXXX o uložení pokuty vo výške 1.650,- Eur O. U. za spáchanie priestupku podľa §
45a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb.;
- č. XXX-XXXX-X/XXXX o uložení pokuty vo výške 1.650,- Eur C. Q. J. M za spáchanie priestupku podľa
§ 45a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb.

36. Všetkých žalobcov uznal za vinných zo spáchania priestupku podľa § 45a ods. 1 písm. a) zákona č.
51/1988 Zb. v podstate na tom istom skutkovom základe, t.j. že dňa 28.11.2018 v čase cca o 05:45 hod.
neoprávnene vnikli cez koľajisko železničnej vlečky do areálu Bane K. organizácie Hornonitrianske bane
V., a.s., následne kovovým rebríkom uchyteným na stene vyšli na strechu šachetnej budovy a odtiaľ na
ťažnú vežu južnej (skipovej) jamy, t.j. na územie, v ktorom sa vykonáva banská činnosť a kam je vstup

zakázaný, kde zotrvali až do 10:48 hod. Každému zo žalobcov uložil prvostupňový správny orgán pokutu
vo výške 1.650,- Eur a povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- Eur.

37. Obvodný banský úrad v Prievidzi v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí reagoval aj na
obsah vyjadrení právneho zástupcu žalobcov, ktoré boli podané do správneho konania. Ako vyplýva

zo znenia ustanovenia § 45a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb., zákonodarca tým, že do znenia
skutkovej podstaty vložil slová „kam je vstup zakázaný“, určil, že do banských diel, na územie, kde sa
vykonáva banská činnosť, resp. činnosť vykonávaná banským spôsobom, je zo zákona vstup zakázaný.
V čase spáchania priestupku bol areál Bane K. dostatočne oplotený, označený, strážený bezpečnostnou
službou. Na kontrolovaný oficiálny vstup osôb do objektu slúžila osobná vrátnica na J. ceste v K., so

stálou bezpečnostnou službou. Stálu bezpečnostnú službu pre organizáciu Z., a.s. dlhodobo vykonáva
spoločnosť Z. W., s.r.o. a bola vykonávaná aj v čase spáchania priestupku. Tvrdenie, že došlo k zmene
skutkového stavu a k najatiu strážnej služby až po spáchaní priestupku, je nepravdivé. Okrem toho je
všeobecne známe, že do priemyselných areálov platí zákaz vstupu nepovoleným osobám, z dôvodu
zaistenia ich bezpečnosti a bezpečnosti zamestnancov a prevádzky priemyselného podniku. Miesto,

kadiaľ do areálu Bane K. vnikli osoby obvinených z priestupku, je mylne obvinenými deklarovaný ako
„vstup do areálu Bane K.“. Tento priestor nie je oficiálny vstup do areálu Bane K., ale slúži výhradne ako
železničná dráha - vlečka, kde je v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 513/2009 Z.z., o dráhach a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vylúčená chôdza nezúčastnených
osôb. Dobudovaním brány na železničnej vlečke organizácia Z., a.s. znížila možnosť opakovaného

vniknutia nepovolaných osôb do priemyselného areálu Bane K..

38. Správny orgán pripomenul, že aj z vyjadrení obvinených z priestupku vyplýva, že išli približne 280
m vedľa oploteného areálu a potom cez chýbajúcu bránu vnikli do areálu Bane K.. Už len skutočnosť,
že areál bol oplotený, je dostatočný argument na to, aby nepovolané osoby nenarušili integritu

oploteného územia. Samotné oplotenie územia evidentne naznačuje, že je do danej lokality z nejakého
dôvodu zakázaný vstup nepovolaným osobám. O niekoľkoročnom umiestnení značky označujúcej
zákaz vstupu zo strany železničnej vlečky do areálu Bane K. svedčí aj jej čiastočná degradácia
poveternostnými vplyvmi, avšak značka je stále čitateľná a zrozumiteľná. O mieste jej umiestnenia nie
je pochybnosť, nakoľko aj právny zástupca obvinených z priestupku poskytol fotografickú dokumentáciu

s jej umiestnením a taktiež Obvodný banský úrad v Prievidzi poskytol právnemu zástupcovi
žalobcov fotografickú dokumentáciu, z ktorej je zrejmé umiestnenie zákazovej značky na železničnej
vlečke.39. Tvrdenie právneho zástupcu o tom, že žiadna z osôb obvinených z priestupku nebola nikým
upozorňovaná, nie je podľa prvostupňového správneho orgánu pravdivé, čo je zdokumentované vo
vyšetrovacom spise polície. Svedčia o tom výpovede niektorých zamestnancov Z., a.s., napr. H.. Y. E.,

H. X., Ing. W. V. a aj úradný záznam vyjednávacieho tímu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v
Trenčíne.

40. Značky so zákazom vstupu, umiestnené na dverách úpravne, vzhľadom k ich umiestneniu v tesnej
blízkosti požiarneho rebríka, možno chápať ako spoločné označenie zákazu vstupu do úpravne a aj

na požiarny rebrík. Aj keby v tesnej blízkosti požiarneho rebríka neboli žiadne tabuľky so zákazom
vstupu, tak osoby obvinené z priestupku sa neoprávnene nachádzali v areáli Bane K., do ktorého majú
nepovolané osoby vstup zakázaný.

41. Zamestnanci organizácie Z., a.s., ktorí sú oprávnení pohybovať sa v takýchto priestoroch musia byť
pravidelne preškolovaní a preskúšavaní z príslušných bezpečnostných predpisov, čo osoby obvinené z

priestupku nespĺňali a svojím konaním sa vystavili nebezpečenstvu a mohli spôsobiť ujmu na zdraví.

42. Podľa názoru správneho orgánu nie je potrebné do konania prizvať znalca z odboru baníctvo, ani
z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, z dôvodu, že osoby obvinené z priestupku neboli a
nie sú v pracovnoprávnom vzťahu s organizáciou Z., a.s. a v jej priestoroch sa nachádzali protiprávne.

Ustanovenia právnych predpisov týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa vzťahujú na
zamestnávateľov, zamestnancov, resp. osoby v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu.

43. Obvodný banský úrad zdôraznil, že v priestupkovom konaní prísne dodržal jemu prislúchajúcu vecnú
príslušnosť, prejednával len spáchanie priestupku podľa § 45a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb.

a neprejednával prípadné porušenia príslušných ustanovení zákona č. 513/2009 Z.z., o dráhach a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyšetrovací spis Policajného zboru nie je jediný, ale je jedným
z podkladov pre vydanie rozhodnutia. Správny orgán nevidí dôvod na ustanovenie znalca, nakoľko
počas konaní o priestupku sa nevyskytla žiadna dôležitá skutočnosť alebo otázka dôležitá pre vydanie
rozhodnutia, ktorá by nebola odborne zodpovedaná.

44. Pri určení výšky sankcie Obvodný banský úrad v Prievidzi prihliadal na
- závažnosť protispoločenského konania (ohrozenie zamestnancov úseku banskej dopravy Ing. Y. E., p.
H. X., ktorí vykonávali týždennú prehliadku jamy),
- použitie ľstivého spôsobu na obsadenie ťažnej veže Južnej (skipovej) jamy (uvedením zamestnancov

organizácie Z., a.s. do omylu, podľa výpovede Ing. Y. E. v Zápisnici o výsluchu svedka, na liste č. XXX
vyšetrovacieho spisu Polície číslo ČVS: S.-XX/X-VYS-TN-XXXX z 18.04.2019, cit.: „Pýtal som sa ich,
kto sú a čo sú a kto im to dovolil, Kto o nich vie. Odpovedali, že to majú schválené od vedenia, že vedenie
o nich vie, a že tam idú vykonávať nejaké pozorovanie či meranie, niečo v tom zmysle. A že aby sme
sa neobávali a že sú tam oficiálne...“, podľa výpovede v Zápisnici o výsluchu svedka Igora X. na druhej

strane listu č. XXX vyšetrovacieho spisu Polície číslo ČVS: S.-XX/X-VYS-TN-XXXX z 18.04.2019, cit.:
„A vtedy som videl dvoch ľudí na schodoch (pozn. na ťažnej veži Južnej (skipovej) jamy), na ktorých ja
som zastal, lebo som ich zbadal, a opýtal som sa ich, čo tam robia. Oni mi povedali, že „nič, veď vedenie
o nás vie“, jednalo sa o jedného muža, a tá druhá osoba neviem, čo to bolo, či žena či muž, ale mali
kukly a čapice, a bola tma.“ a ako vyplýva aj z výpovede vedúceho úseku banskej dopravy Milana Z. v

Zápisnici o výsluchu svedka, tak on žiadnym cudzím osobám nepovolil vstup na ťažnú vežu),
- dĺžku trvania páchania priestupku (od cca 05:45 hod. do cca 10:48 hod.),
- zotrvávanie na mieste páchaného priestupku aj napriek výzvam na upustenie od páchania priestupku
a na opustenie miesta páchania priestupku (napriek vysvetľovaniu Ing. W. V. a vyjednávacieho tímu
Krajského riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky v Trenčíne),

- spáchanie priestupku organizovanou skupinou 12 aktivistov Greenpeace,
- spáchanie priestupku na viacerých osobách (priame ohrozenie zamestnancov úseku banskej dopravy
Ing. Y. E., p. Igor X., ktorí vykonávali týždennú prehliadku jamy)
- skutočnosť, že zo strany obvinených z priestupku nešlo o spontánne porušenie ustanovenia § 45a
ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb., ale o vopred pripravovanú a plánovanú akciu, ktorej sa zúčastnil

väčší počet, konkrétne 12 osôb.

45. Obvodný banský úrad v Prievidzi v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí uviedol, že skúmal
nielen priťažujúce, ale aj poľahčujúce skutočnosti a okolnosti. V celom konaní vedenom v Prievidzi, aniv spisovom materiáli Policajného zboru nezistil žiadne poľahčujúce skutočnosti. Dodal, že z hľadiska
povahy a závažnosti priestupku považuje mieru protispoločenského konania žalobcov za obzvlášť
závažnú a preto ukladal sankčný postih v hornej hranici stanovenej zákonom č. 51/1988 Zb.

46. Žalobcovia ako obvinení z priestupku podali proti rozhodnutiam prvostupňového správneho
orgánu odvolania, o ktorých žalovaný rozhodol napadnutými rozhodnutiami č. XX-XXX/XXXX zo dňa
30.04.2021, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/
XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020,

č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa
30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/
XXXX zo dňa 30.04.2020. Žalovaný odvolania žalobcov zamietol, použijúc v napadnutých rozhodnutiach
v podstate totožnú právnu argumentáciu. Stotožnil s rozsahom dokazovania, ako ho vykonal správny
orgán prvého stupňa, so skutkovými zisteniami, ktoré ustálil a naň nadväzujúcou právnou kvalifikáciou
konania ako priestupku podľa § 45a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Z.z. Žalovaný sa stotožnil aj s

výmerou sankcií uložených jednotlivým obvineným.

47. Žalovaný zdôraznil, že ak orgány činné v trestnom konaní zadržali obvinených z priestupku v
priestore šachtovej budovy, t.j. na mieste, kde sa zdržiavali, hoci to príslušný právny predpis zakazuje a
ak následne zistili totožnosť zadržaných osôb, bolo tým preukázané, že skutok sa stal a tiež to, že sa ho

dopustili obvinení z priestupku. Ak toto bolo preukázané, nebol podľa žalovaného dôvod na vypočutie
svedkov. K požiadavke na miestnu ohliadku žalovaný uviedol, že ide o fakultatívny úkon, pričom pre
objasnenie priestupku nebolo potrebné.

48. K námietke spochybňujúcej korektnosť použitia výpovedí získaných v rámci trestného konania v

neskoršom konaní o priestupku pred správnym orgánom žalovaný uviedol, že nič nebráni ich použitiu
v častiach, ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú spáchanie priestupku a správny orgán ich obsah mohol
využiť napr. pri rozhodovaní o konkrétnej výške sankcie.

49. K námietke o upretí práva klásť svedkom otázky žalovaný uviedol, že vo vyjadrení k oznámeniu

o začatí správneho konania, podávaného právnym zástupcom obvinených z priestupku, nebola takáto
požiadavka vznesená.

50. K námietke, že správny orgán prvého stupňa nezohľadnil poľahčujúce okolnosti tak, ako vyplývajú z
ustanovenia § 36 Trestného zákona, žalovaný uviedol, že analógia v správnom práve nie je prípustná.

51. K námietke, že pokuty boli obvineným uložené takmer na hornej hranici sankčnej sadzby, žalovaný
poukázal najmä na skutočnosť, že ich konaním boli priamo ohrození ľudia, ktorí svoje pracovné
povinnosti vykonávali v ťažobnej jame a ktorých plnenie pracovných povinností vyžadovalo obmedziť
použitie určitých ochranných opatrení a tým boli priamo vystavení ohrozeniu svojho života a zdravia

pádom predmetov z výšky, ktoré predmety mali obvinení pri sebe.

Argumentácia žalobcov

52. Petitom správnych žalôb sa žalobcovia domáhali zrušenia napadnutých (odvolacích) rozhodnutí
žalovaného ako aj rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokút žalobcom a vrátenia vecí
správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, za súčasného uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcom náhradu trov konania.

53. Žalobcovia v nadväznosti na ustanovenie § 45a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb. v podaných
žalobách namietali, že žalovaný nesprávne vyložil znaky skutkovej podstaty priestupku (pojem „kam
je vstup zakázaný“), čo následne viedlo k nesprávnemu postupu pri zisťovaní skutkového stavu veci
(žalovaný totiž nezisťoval správnosť vyznačenia zákazu vstupu do banského areálu majúc názor, že
zákaz vstupu nemusí byť vyznačený; v tej súvislosti neakceptoval ani návrh na vykonanie dokazovania).

Žalovaný nepovažoval za relevantné zisťovať okolnosti vstupu žalobcov do areálu banskej spoločnosti
- kde a za akých okolností, pričom ústavnoprávny aspekt tejto veci - právo žalobcov na slobodu prejavu
zaručené v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky vo vzťahu k environmentálnej problematike - považovalžalovaný za irelevantný. Javí sa tak, že v danej veci bola uprednostnená ochrana záujmov súkromnej
ťažobnej spoločnosti na jej dobrom mene pred právom žalobcov na nenásilné vyslovenie názoru.

54.Spornouprávnouotázkouvadministratívnomkonanípodľažalobcovbolo,čislovnýmspojeným„kam
je vstup zakázaný“ použitým v ustanovení § 45 ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb. je zákonodarcom
vyjadrený zákaz vstupu do každého banského diela, na každé banské územie (tzv. generálny zákaz
vstupu), alebo či tým zákonodarca vyjadruje tzv. osobitný zákaz vstupu, teda to, že priestupkom je
vniknutie len do tých banských diel a len na tie banské územia, do/na ktorých bol zákaz vstup vyznačený

spôsobom predpokladaným vo vyhláške č. 21/1989 Zb. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a
bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom v podzemí
(ďalej aj „vyhláška č. 21/1989 Zb.“). Sporným teda podľa žalobcov zostáva, či stačí, že ide o ťažobnú
spoločnosť, ktorá vykonáva na určitom území banskú činnosť a osoby vstupujúce na jej pozemok
budú automaticky zodpovedné za priestupok na úseku banskej činnosti (generálny zákaz vstupu)
alebo je ťažobná spoločnosť povinná vykonať určité opatrenia na informovanie verejnosti o tom, že sa

jedná o územie, pri ktorom sa neoprávnený vstup postihuje špecifickou priestupkovou zodpovednosťou
(osobitný zákaz vstupu; vyhláška č. 21/1989 Zb.). Žalobcovia vyjadrili presvedčenie, že generálny zákaz
vstupu nevyplýva z jazykového, systematického a ani iného výkladu predmetnej skutkovej podstaty
priestupku. Ak by malo podliehať priestupkovej zodpovednosti každé vniknutie do banského areálu
(tohto výkladu sa domáha žalovaný), potom je spojenie „kam je vstup zakázaný“ v § 45a ods. 1 písm. a)

zákona č. 51/1988 zb. nadbytočné. Z prezumpcie racionálneho zákonodarcu podľa žalobcov vyplýva, že
nevkladá nadbytočné slová do textu právnych predpisov. Výklad žalovaného a prvostupňového orgánu
je pritom v rozpore s konceptom racionálneho zákonodarcu. Vychádzajúc z prezumpcie racionálneho
zákonodarcu možno jazykovým výkladom dospieť k záveru, že zákon č. 51/1988 Zb. pozná dva druhy
území, na ktorých sa vykonáva banská činnosť, a to také (i.) kam je vstup zakázaný a také (ii.) kam

vstup zakázaný nie je.

55. Podľa § 4 ods. 6 vyhlášky č. 21/1989 Zb. „vstup do banských diel vyznačených zákazom vstupu
(bezpečnostnou tabuľkou, latovým krížom a pod.) alebo zneprístupnených je zakázaný.“ Podzákonný
predpis prezumpciu racionálneho zákonodarcu a jazykový výklad reflektuje, pričom tento predpis

upravuje, že vstupovať je zakázané všade tam, kde je to vyznačené zákazom vstupu. Argumentom a
contrariozasemožnodospieťkzáveru,žetam,kdezákazvstupuniejevyznačený,niejevstupzakázaný
(v zmysle zákona o banskej činnosti). O to viac, keď v čase spáchania skutku išlo o miesto verejnosti
prístupné. Generálny zákaz vstupu preto podľa názoru žalobcov neexistoval. Či existoval osobitný zákaz
vstupu, bolo nevyhnutné skúmať v administratívnom konaní vo vzťahu k otázkam, či bolo vyznačenie

zákazu vstupu v danom prípade v súlade s právnymi predpismi, a teda či ťažobná spoločnosť v tejto
súvislosti nezanedbala svoju povinnosť, čo však žalovaný výslovne odmietol formuláciou „Uvedené
ustanovenie nepotrebuje žiadny z uvedených výkladov (...) Správny orgán neuvažuje scestným smerom
ako odvolateľ“. Čo sa týka osobitného zákazu vstupu, ťažobná spoločnosť bola povinná svoj areál
riadne zabezpečiť a označiť čitateľnými, viditeľnými a zrozumiteľnými zákazovými značkami. Iba v takom

prípade možno hovoriť o naplnení znaku objektívnej stránky priestupku „kam je vstup zakázaný“ (v tejto
súvislosti sa nám žiada dodať, že obdobne ako aj budovy, ktoré slúžia na výkon trestu odňatia slobody
alebo výkon väzby, sú, napriek všeobecnej vedomosti o špecifickom charaktere týchto budov, označené
po celom obvode zákazovými značkami zakazujúcimi napríklad fotografovanie týchto objektov).

56. Právne posúdenie zákazu vstupu je podľa názoru žalobcov rozhodujúce pre posúdenie
zodpovednosti žalobcov za priestupok podľa zákona č. 51/1988 Zb., a to aj v nadväznosti na zásadu
trestného konania, ktorú je potrebné použiť na správne trestanie in dubio pro reo, zásadu zákonnosti
(porovnaj § 195 písm. c) SSP a § 2 ods. 1 a 10 Trestného poriadku), ale táto otázka je rozhodujúca aj pre
naplnenie úmyslu, teda subjektívnej stránky priestupku. Žalobcovia počas administratívneho konania

namietali, že (osobitný - t.j. adekvátne označenie v mieste vstupu do areálu a ani generálny) zákaz
vstupu vo vzťahu k predpisom upravujúcim banskú činnosť na dotknutom území neexistoval. Dotknutý
areál nebol ani len riadne oplotený, keďže v čase skutku chýbala brána v tzv. zadnej železničnej vlečke.
Prvostupňový orgán sa vo svojom rozhodnutí s existenciou zákazu vstupu vysporiadal tak, že „priestor
bol riadne označený zákazom vstupu“. Žalovaný sa s odôvodnením prvostupňového orgánu stotožnil a

ďalej rozvíja úvahy prvostupňového orgánu a konštatuje, že skutková podstata predmetného priestupku
„už tým, že určité konanie je označené za protispoločenské, je de facto zakázané.“ Žalobcovia zastávajú
názor, že žalovaný a prvostupňový orgán svojimi úvahami dospeli k nesprávnemu podriadeniu zisteného
skutkového stavu pod právnu normu, ktorou je skutková podstata priestupku kladená žalobcom zavinu, ktorá sa však na vec žalobcov nevzťahovala. V správnom spise sa nachádza niekoľko fotografií
určitých značiek, ide však o celkom len dve (2) značky, ktoré majú preukazovať existujúci zákaz vstupu
na územie. Na prvej z nich (nachádzajúcej sa vedľa koľaje niekoľko metrov pred v čase skutku ničím

nechráneným vchodom) je uvedená číslovka 20, z čoho sa javí, že je určená pre koľajové vozidlá a javí
sa, že označuje maximálnu povolenú rýchlosť na koľaji. Pod číslovkou 20 sa nachádza (užijúc pojmy
cestnej premávky) dodatková tabuľa, na ktorej je značne zhrdzavený nápis. Žalobcovia predložili dôkazy
(viď podanie zo dňa 22.08.2019) preukazujúce, že umiestnenie značky spôsobuje, že nie je viditeľná
z verejne prístupnej cesty. Pokiaľ má byť táto značka jediným dôkazom o zákaze vstupu do areálu,

sú žalobcovia toho názoru, že skôr svedčí o zanedbaní povinností ťažobnej spoločnosti označiť svoj
areál riadne zákazom vstupu tak, ako to predpokladá § 4 ods. 5 vyhlášky č. 21/1989 Zb. Čo sa týka
značky umiestnenej na vchodových dverách do budovy označenej ako „úpravňa“, ako je však zrejmé zo
skutkovej vety priestupku, do tejto budovy žalobcovia ani len nevošli a tento zákaz neporušili, pretože
sa nachádzali v exteriéri budovy.

57. S prihliadnutím na zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného, kedy ak existuje pochybnosť
o tom, či zákazová značka pre určité územie platí alebo nie, je potrebné prijať záver pre obvineného
z priestupku priaznivejší (in dubio pro reo). Výklad za použitia jednej zo základných zásad trestného
konania - in dubio pro reo, ktorú zásadu je potrebné použiť na správne trestanie (porovnaj § 195 písm.
c) SSP), nebola bez zdôvodnenia prvostupňovým orgánom ani žalovaným použitá. Vzhľadom na vyššie

uvedené žalobcovia zastávajú názor, že žalovaný nesprávne právne posúdil znak skutkovej podstaty
priestupku „kam je vstup zakázaný“, a tým naplnil dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1
písm. c) SSP, pričom podľa žalobcov aj samotné zdôvodnenie riešenia tejto právnej otázky tak, ako je
uvedené v odôvodnení prvostupňového a napádaného rozhodnutia, je nepreskúmateľné, čo zakladá
dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

58. Žalobcovia ďalej namietali, že preskúmavaným rozhodnutiam predchádzalo nedostatočné zistenie
skutkového stavu, čo žalobcovia namietali už v priebehu administratívneho konania, a to najmä vo
vzťahu k zabezpečeniu Bane K., keďže z administratívneho spisu vyplýva záver o nedostatočných
bezpečnostných opatreniach, spočívajúcich napr. v tom, že v tzv. zadnej železničnej vlečke nebola

žiadna brána, resp. oplotenie, pričom ťažobná spoločnosť až po skutku, ktorý je žalobcom kladený za
vinu, dobudovala na predmetnom mieste bránu a priestor zabezpečila strážnou službou. Žalovaný v
napádaných rozhodnutiach na túto námietku žalobcov reagoval: „Predmetom konania o priestupku nie
je ani to, či organizácia Z., a.s. mala oplotený areál, či bol riadne strážený, či boli zabezpečené všetky
možné vstupy do areálu spôsobom, ktorý by vylúčil alebo aspoň sťažil spáchanie priestupku.“ V tejto

súvislosti žalobcovia navrhovali výsluch osôb zodpovedných za zabezpečenie vstupu do objektov a
pracoviská a navrhli vykonať listinné dôkazy v súvislosti so zabezpečením areálu Bane K., a okolnostiam
z akého dôvodu došlo k dobudovaniu brány v tzv. zadnej železničnej vlečke. Vypočutý nebol ani Daniel
X., ktorého možno považovať za jediné „zabezpečenie“ v dotknutom priestore, keďže je nesporné že
tzv. zadná železničná vlečka bola bez akéhokoľvek zabezpečenia (v tomto priestore nebola brána) a

že k tomuto priestoru bolo možné dostať sa z verejného priestranstva. Spomenutý svedok však nebol
v konaní vypočutý so zdôvodnením, že „ak teda je niečo zákonom zakázané, predpokladá sa, že tento
zákaz je dostatočný (...) Spoločnosť, ktorá sa riadi uvedeným pravidlom nie je teda nútená prijímať
reštriktívne opatrenia, aby protispoločenskému konaniu zabránila (...)“

59. Žalobcovia ďalej namietli, že v správnych konaniach nemali možnosť klásť otázky svedkom, ktorých
výsluch bol podkladom preskúmavaných rozhodnutí. Títo svedkovia boli vypočutí v čase, keď im
žalobcovia nemali možnosť klásť otázky. Prvostupňový orgán a ani žalovaný svedkov, výsluch ktorých
bol podkladom pre ich rozhodnutia, nevypočuli. Žalobcovia namietali použitie zápisnice o výsluchu
svedkov: Ing. W. V., Q. Z., Ing. Y. E. a H. X. ako dôkazu, ktorý má byť podkladom pre rozhodnutie

o priestupku. V tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že „nebol dôvod na vypočutie svedkov“, čo však
nie je pravda, pretože zápisnice z výsluchu vyššie uvedených svedkov boli podkladom pre rozhodnutie
žalovaného. Právo žalobcu zakotvené v § 33 ods. 1 Správneho poriadku klásť svedkom otázky sa tak
stalo len teoretickým a iluzórnym. V súvislosti s právami zakotvenými v § 33 ods. 1 Správneho poriadku
odborná literatúra podľa žalobcov uvádza: „Účastníci konania a zúčastnená osoba majú v priebehu

dokazovania mnohé práva, a to najmä (...) klásť otázky svedkom (...) Správny orgán je povinný uvedené
zákonné práva rešpektovať a umožniť ich reálne uplatnenie.“ V tejto súvislosti žalobcovia skonštatovali,
že prvostupňový orgán a ani žalovaný neumožnili žalobcovi klásť svedkom, ktorých zápisnice o výsluchuboli podkladom pre rozhodnutie, otázky. Žalobcovia pritom netrvali na výsluchu všetkých svedkov, ale
len svedkov relevantných pre posúdenie veci s cieľom využiť svoje právo obhajovať sa kladením otázok.

60. Žalobcovia namietli tiež neprizvanie ich právneho zástupcu k miestnej ohliadke, ktorú prvostupňový
správny orgán vykonal dňa 07.06.2019 pri neohlásenej inšpekcii v ťažobnej spoločnosti za účelom
prevereniatrasyvstupužalobcov.Uvedenú„inšpekciu“nemožnovovzťahukadministratívnemukonaniu
vyhodnotiť inak ako miestnu ohliadku priestoru, v ktorom malo dôjsť k spáchaniu priestupku, ktorý
je žalobcom kladený za vinu, v zmysle § 38 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 45a zákona

č. 51/1988 Zb. a § 51 zákona o priestupkoch. Napriek tejto námietke a nespornej skutočnosti, že k
vykonaniu miestnej ohliadky došlo, žalovaný konštatuje, že „Nariadenie miestnej ohliadky je fakultatívne
a pre objasnenie priestupku ani nebolo potrebné.“ (str. 9 napádaného rozhodnutia). Potreba nariadenia
ohliadky nebola predmetom žalobcovej námietky, pretože ohliadka bola vykonaná, takže zrejme miestnu
ohliadku prvostupňový orgán považoval za potrebnú, a tak ju vykonal, avšak procesne nesprávnym
postupom, ktorý nebol zhojený ani žalovaným. Ďalej žalovaný uvádza, že „Vykonaná inšpekcia, ktorej

predmetom bolo zdokumentovanie určitej skutočnosti nazvanej preverenie trasy vstupu aktivistov
Greenpeace,preposúdenieskutkovejpodstatypriestupkujeirelevantná.“sivosvojejpodstateodporuje,
keďže pre vyhodnotenie toho, či sa skutok stal, je pre zistenie viny ohľadom priestupku relevantná.
Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že k miestnej ohliadke dňa 07.06.2019 došlo, pri miestnej
ohliadke prvostupňový orgán zisťoval okolnosti podstatné pre svoje rozhodnutie, žalobca k miestnej

ohliadke nebol prizvaný, pričom zo žalobcových skorších podaní bolo zrejmé, že miestna ohliadka bola
pre zistenie žalobcovej viny podstatná. V prípade, ak by bol žalobca prítomný na miestnej ohliadke,
mal by možnosť napríklad poukázať na fakt, že predmetná tabuľa s číslicou 20 a pod ňou žltá tabuľa s
nápisom „Zákaz vstupu“ nie je viditeľná pri prístupe z verejného priestranstva, má charakter dodatkovej
tabule, je zhrdzavená, a teda prakticky nečitateľná. O to viac, keď pracovníci prvostupňového orgánu

neprichádzalinaohliadanémiestozmiestaverejneprístupného,alezvnútraareáluťažobnejspoločnosti.
Právo žalobcov byť prizvaný na miestnu ohliadku podľa § 38 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s §
45a zákona o banskej činnosti a § 51 zákona o priestupkoch bolo postupom prvostupňového správneho
orgánu porušené.

61. Žalobcovia vo svojich odvolaniach namietali nesprávne posúdenie existencie poľahčujúcich
okolností ohľadom správnej úvahy prvostupňového orgánu pri rozhodovaní o výške pokút uložených
žalobcom a žalobcovia sa dožadoval okrem iného uplatnenia § 36 písm. j) Trestného zákona per
analogiam.Žalovanýreagovalkonštatovaním,že„Akodvolateľpoukazujeperanalogiamnaustanovenia
trestného zákona o poľahčujúcich okolnostiach, tým istým spôsobom by bolo možné zohľadňovať aj

priťažujúce okolnosti napr. § 37 písm. c) Trestného zákona. Avšak ako bolo vyššie uvedené, analógia v
správnom práve nie je prípustná.“ (str. 22 napádaného rozhodnutia). Žalobcovia poukázali na rozsudok
Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 1As/27/2008 zo dňa 16.04.2008: „Použití analogie ve správním
trestaní je přípustné, a to v omezeném rozsahu, pouze tam, kdy to, co má být aplikováno, určitou
otázku vůbec neřeší, nevede-li taký výklad k újmě účastníka řízení a ani k újmě na ochraně hodnot,

na jejichž vytváření a ochraně je veřejný zájem.“ Aj právna teória prezentuje názor, že na použitie
analógie v správnom trestaní by mali existovať tri kumulatívne podmienky a to medzera v zákone,
skutočnosť, že použitím analógie neutrpí páchateľ a zároveň ani príslušný chránený záujem. Absencia
úpravy poľahčujúcich okolností pri ukladaní pokuty v zákone o priestupkoch (medzera v zákone) je
daná. Uplatnením poľahčujúcich okolností žalobcovia neutrpia, pričom uplatnenie tejto analógie je v

prospechzáujmuchránenéhozákonom,pretožejevsúladesozásadouindividualizácietrestuazásadou
legitímnych očakávaní. Je preto dôvodné uplatňovať v prípade žalobcov analogicky zásady ukladania
trestov podľa Trestného zákona, a to vrátane inštitútu poľahčujúcich okolností. Z uvedeného je zrejmé,
že je nesprávne aj tvrdenie žalovaného o tom, že „tým istým spôsobom by bolo možné zohľadňovať
aj priťažujúce okolnosti...“ (str. 22 napádaného rozhodnutia), keďže uplatnenie priťažujúcich okolností

by bolo na ujmu žalobcom. Pre žalobcov ostáva nezodpovedanou otázkou, či žalovaný priťažujúce
okolnosti pri správnej úvahe uplatnil alebo nie, keď konštatuje, že konanie aktivistov „má všetky znaky,
ktoré trestný zákon považuje za priťažujúce okolnosti, t.j. koordinované konanie skupiny osôb - § 129
ods.2 TZ, závažnejší spôsob konania - § 138 písm. a) a i) TZ - prípadne aj osobitný motív (§ 140 TZ)
na spáchanie trestného činu napr. ujma na zdraví (§123 TZ)“.

62. Žalobcovia zotrvali aj na námietke smerujúcej k výške uložených pokút, keď tieto boli každému
zo žalobcov uložené vo výške 99,42 % sankčnej sadzby. Takouto výmerou je popretá individualizácia
postihu vyjadrená v § 3 ods. 5 správneho poriadku a § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch. „Každý případje vždy jedinečný a jeho řešení musí vycházet z konkrétních okolností a skutečností zjištěných správním
orgánem.“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.05.2015, sp. zn. 5 As 14/2015 - 25). Zároveň §
12 ods. 1 zákona o priestupkoch stanovuje pre správny orgán určitý návod pre posúdenie výšky pokuty,

pričom je povinný zohľadňovať najmä spôsob spáchania priestupku, následky spáchania priestupku,
okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa. Žalovaný poukazuje na
jednu jedinú okolnosť, a to, že predmety, ktoré mali žalobcovia pri sebe mohli spadnúť, a tým ohrozovali
ľudí v ťažobnej jame, pričom samotnú hrozbu bližším spôsobom v odôvodnení nerozoberá a tak je toto
jeho tvrdenie nepreskúmateľné. Žalovaný však bol povinný prihliadať aj na ostatné okolnosti svedčiace

v prospech žalobcov, ako následky priestupku (nedošlo k ujme na živote a zdraví žiadnej osoby, teda
tak účastníkov aktivity, ako aj zamestnancov ťažobnej spoločnosti či iných osôb; nedošlo k poškodeniu
žiadneho zariadenia ťažobnej spoločnosti), okolnosti, za ktorých mal byť priestupok spáchaný (žalovaný
neskúmal osobné pomery žalobcov), mieru zavinenia a napokon žalovaný neprihliada a zľahčuje
pohnútku žalobcov - nezištný motív upozorniť na problémy, ktoré spôsobuje ťažba hnedého uhlia
životnému prostrediu, pretože podľa názoru žalovaného „tvrdené, ale nepreukázané 'environmentálne

problémy' nespôsobuje ťažba uhlia, ale jeho neadekvátne používanie. Ak už chcel odvolateľ vyjadriť svoj
názor na riešenie environmentálnych problémov hornonitrianskeho kraja mohol, a mal si zistiť, v čom
spočívajú. Tvrdenie, že je to ťažba uhlia, je nepodložené.“. Žalovaný ďalej nezohľadnil ani skutočnosť,
že ťažobná spoločnosť bola na environmentálny protest vopred upozornená (viď listina vo vyšetrovacom
spise označená ako „Čo sa tu deje?“) a protest bol vykonaný s maximálnou starostlivosťou zo strany

žalobcu. Napokon protest bol zo strany žalobcu dobrovoľne ukončený a nebolo potrebné použitie
donucovacích prostriedkov zo strany príslušníkov Policajného zboru. Tieto skutočnosti prvostupňový
orgán, ako ani žalovaný nezohľadnili.

Argumentácia žalovaného

63. K správnym žalobám sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správne žaloby
navrhol zamietnuť, na nariadení pojednávania netrval. Žalovaný poukázal na to, že podľa obsahu
vyšetrovacieho spisu sa žalobcovia v čase zadržania nachádzali v šachtovej budove bane K.. Skutková
podstata priestupku, ako je definovaná v § 45a zákona č. 51/1988 Zb., spočíva v tom, že „priestupca

nemá oprávnenie na vstup na územie, v ktorom sa vykonáva banská činnosť“, kde je vstup zo zákona
zakázaný. Teda, kto neoprávnene vstúpi na takéto územie, sa dopúšťa priestupku. Skutková podstata
priestupku bola preukázaná jednoznačne zadržaním žalobcov v areáli príslušníkmi polície, t.j. na mieste,
kde môžu byť prítomné len oprávnené osoby. Tiež nie sú pochybnosti o tom, kto tento priestupok
spáchal, keďže po zadržaní žalobcov v priestore šachtovej budovy Bane K. bola bezprostredne zistená

ich totožnosť.

64. Zákonodarca ustanovil, že kto vnikne neoprávnene do banského diela alebo na územie, v ktorom
sa vykonáva banská činnosť alebo činnosť vykonávaná banským spôsobom, alebo na poddolované
územie, kam je vstup zakázaný, alebo neoprávnene vnikne do uzatvoreného starého banského diela,

kam je vstup zakázaný, dopúšťa sa priestupku. Banská činnosť je činnosť nebezpečná, pri ktorej
nepoučeným a nepreškoleným osobám vstupujúcich na takého územie môže hroziť najmenej ujma na
zdraví a preto ho treba chrániť, a to tým, že vstup do takto ohrozeného priestoru takýmto osobám
zakázal. Zákonodarca predpokladá, že všetci občania dodržujú zákony. Ak teda je niečo zákonom
zakázané, predpokladá že tento zákaz je dostatočný, aby občania sa zdržali konania, ktoré je zakázané.

Spoločnosť, ktorá sa riadi uvedeným pravidlom, nie je teda nútená prijímať reštriktívne opatrenia, aby
protispoločenskému konaniu zabránila. Napriek tomu život ukazuje, že vždy sa v spoločnosti nájdu
občania, ktorí nerešpektujú zavedené pravidlá a z rôznych dôvodov ich porušujú a pre tento prípad
sú prijaté sankcie proti porušovateľom týchto pravidiel. Na druhej strane je zásadná potreba ochrany
zdravia každej osoby a to aj tej, ktorá sa podieľa na banskej činnosti a ktorej bezpečnosť môže

byť vstupom nepoučenej osoby ohrozená. Spoločnosť na jednej strane uznáva, že banská činnosť
vykazuje vyššiu mieru rizika a ohrozenia zúčastnených zamestnancov, na druhej strane u nej absentuje
vedomosť o všetkých druhoch opatrení predpísaných v príslušných právnych predpisoch, ktoré je
potrebné dodržiavať na to, aby sa uvedená miera rizika eliminovala na najnižšiu možnú mieru.

65. Žalobcovia ako dobre organizovaná a dobre vybavená skupina chceli a vnikli na územie, kde
sa vykonáva banská činnosť, teda dobývanie uhlia, pričom využili všetky možnosti a prostriedky, aby
svoj cieľ, t. j. vyvesenie transparentu na ťažnú vežu bane K., dosiahli. Boli pripravení prekonať všetky
prekážky, ktoré za normálnych okolností sú na zabránenie vstupu používané. Znemožnením riadnejprevádzky ťažného zariadenia bol ohrozený riadny chod bane a to najmä v tom, že bola prerušená
kontinuita dobývacích prác, ktorá je nevyhnutným predpokladom predchádzania prejavov horských
tlakov, ktorých následkom sú závaly banských diel so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi.

V prípadoch, keď dochádza k plánovanému prerušeniu dobývania sú prijímané príslušné náhradné
opatrenia a to tak, aby uvedené prejavy boli eliminované resp. čo najmenšie. Hlavný banský úrad v
napadnutom rozhodnutí tiež ustálil, že konaním boli priamo ohrození zamestnanci, ktorých pracovné
povinnosti boli vo voľnej hĺbke ťažobnej jamy a ktorých plnenie pracovných povinností vyžadovalo
obmedziť použitie určitých ochranných opatrení a tým boli priamo vystavení ohrozeniu svojho života a

zdravia pádom predmetov z výšky. Prítomnosť neoprávnených osôb umožnila, aby boli priamo ohrození
pádom takých predmetov, ktoré tieto osoby mali so sebou a ktoré neboli žiadnym spôsobom zaistené
proti pádu do voľnej hĺbky. Aj v tom podľa žalovaného spočíva nebezpečenstvo ich konania.

66. Tvrdenie žalobcov o absencii zákazu vstupu nie je podľa žalovaného pravdivé. Vo vyšetrovacom
spise je vo fotografickej prílohe na liste č. XXX. na železničnej vlečke pri vstupe do areálu Bane K.

zreteľne viditeľná tabuľa „Zákaz vstupu!“ a na liste č. XXX na budove šachty, tesne vedľa kovového
rebríka,jetaktiežviditeľnátabuľkaspiktogramomstextomzakazujúcimvstup.OkremtohoareálbaneK.
a všetky stavby, ktoré sa v ňom nachádzajú, sú podľa listu vlastníctva č. XXXX, vedeného Katastrálnym
odborom Okresného úradu Prievidza, vo výlučnom vlastníctve organizácie Z., a.s. Táto skutočnosť
nikoho neoprávňuje vstúpiť bez oprávnenia na tento pozemok, prípadne do budovy, zotrvávať v

týchto priestoroch. V civilizovanom svete býva dobrým zvykom, že návštevník pri vstupe na cudziu
nehnuteľnosť alebo do cudzieho objektu sa vlastníkovi ohlási alebo dohodne na podmienkach vstupu.

67. Žalovaný zdôraznil, že konaním žalobcov bola ohrozená prevádzka a chod bane a boli ohrození
zamestnanci v podzemí. Preto treba pokuty uložené žalobcom vo výške 1.650,- Eur považovať za

opodstatnené.Akbyzákonumožňovaluložiťvyššiupokutu,istebyjupodľažalovanéhoObvodnýbanský
úrad v Prievidzi uložil. Uloženie pokuty má okrem toho aj preventívny charakter do budúcnosti. Prípad
žalobcov je podľa žalovaného jedinečný, najmä tým, že doposiaľ sa jemu podobný protest nestal. Preto
bolo potrebné k tomuto jedinečnému prípadu pristupovať zodpovedne, najmä však s preventívnym, resp.
odstrašujúcim cieľom, aby Greenpeace a jemu podobné organizácie neorganizovali na území Slovenska

podobné nebezpečné akcie.

Konanie na správnom súde

68. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

69. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

70.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy

alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

71. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnymi žalobami
napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v jednotlivých správnychžalobách, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutých rozhodnutí. Po zistení,
že správne žaloby boli podané oprávnenými osobami, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiam, ktoré
sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, nariadil na žiadosť žalobcov

na prejednanie správnych žalôb pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti žalovaného, resp.
jeho právneho zástupcu, za prítomnosti právneho zástupcu žalobcov, ktorý v rámci prezentácie na
pojednávaní zotrval na argumentácii písomne podaných správnych žalôb.

Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

72. Podľa § 45a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb. priestupku sa dopustí ten, kto vnikne neoprávnene
do banského diela alebo na územie, v ktorom sa vykonáva banská činnosť alebo činnosť vykonávaná
banským spôsobom, alebo na poddolované územie, kam je vstup zakázaný, alebo neoprávnene vnikne
do uzatvoreného starého banského diela, kam je vstup zakázaný.

73. Podľa § 45a ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. Za priestupok podľa odseku 1 obvodný banský úrad uloží
pokutu do 50 000 Sk.

74. Podľa § 45a ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú osobitné

predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak.

75. Podľa § 46 zákona č. 51/1988 Zb. všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie
podľa § 4, 8, § 24, 25, 26 ods. 5 a § 40 ods. 5 písm. b).

76.Podľa§4ods.1vyhláškyč.21/1989Zb.povrchovéobjekty,pracoviskáazariadeniasamusiaohradiť
alebo inak zabezpečiť proti vstupu nepovolaných osôb.

77. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 21/1989 Zb. ústia banských diel na povrch sa musia zabezpečiť proti
vstupu nepovolaných osôb tak, aby nebol znemožnený odchod pracovníkov z bane pri nebezpečenstve.

78. Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky č. 21/1989 Zb. otvory, priehlbne, prepadliny a iné miesta, kde hrozí
nebezpečenstvo pádu osôb, sa musia zakryť, ohradiť alebo zasypať.

79. Podľa § 4 ods. 4 vyhlášky č. 21/1989 Zb. organizácia určí spôsob zabezpečenia miest uvedených v

odsekoch 1 a 2 proti vstupu nepovolaných osôb a lehoty ich kontrol.

80. Podľa § 4 ods. 5 vyhlášky č. 21/1989 Zb. zákaz vstupu nepovolaných osôb na miesta uvedené v
odsekoch 1 a 2 sa musí vyznačiť na bezpečnostných tabuľkách 3) pri všetkých vchodoch, prístupoch
a cestách k nim.

81. Podľa § 4 ods. 6 vyhlášky č. 21/1989 Zb. vstup do banských diel vyznačených zákazom vstupu
(bezpečnostnou tabuľkou, latovým krížom a pod.) alebo zneprístupnených je zakázaný. Ak je to
potrebné, môže sa do nich vstúpiť len na písomný príkaz, v ktorom organizácia určí opatrenia na
zaistenie bezpečnosti vstupujúcich pracovníkov. Vstup je dovolený len po overení zloženia banského

ovzdušia a za prítomnosti pracovníka určeného na priebežné meranie predpokladaných škodlivín.

82. Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

83. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak
nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

84. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na

závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol
spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom
bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.85. Podľa § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým
skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju
obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.

86. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

87. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

88. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

89. Podľa § 38 ods. 3 správneho poriadku na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníka konania
a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať.

90. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí mať predpísané náležitosti.

91. Podľa § 77 zákona o priestupkoch výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku
uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku,
vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods.

3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o
nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).

92. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako

použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

93.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

94. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo

opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na

správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

95. Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život.

96. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správne žaloby všetkých žalobcov sú dôvodné,

keďže správne orgány u všetkých žalobcov, aj keď každý z nich bol prejednávaný v samostatnom
administratívnom konaní, zvolili totožný procesný postup, stanovili si totožný rozsah dokazovania a
následne použili aj totožnú argumentáciu v rámci odôvodnení svojich rozhodnutí pri vyporiadavaní sa s
vyjadreniami a odvolacími námietkami žalobcov.97. K námietke výkladu skutkovej podstaty priestupku podľa § 45a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988
Zb. v intenciách interpretačných metód hľadajúcich zmysel právnych noriem v úmysle zákonodarcu

(ratio legis) a cieľoch právnej normy (teleologický výklad), nezanedbávajúc ani náhľad z pozície
vnímajúcej tvorcu všeobecne záväznej právnej normy ako racionálne konajúci subjekt verejnej moci,
zastáva správny súd názor, že poslednú časť vety „kam je vstup zakázaný“ je potrebné vykladať tak,
že sankčný postih sa má dotýkať iba tých priestupcov, ktorí neuposlúchnu výslovný zákaz vstupu
do bane alebo banského diela vyznačený spôsobom, o ktorom bližšie vypovedá ustanovenie § 4

vyhlášky č. 21/1989 Zb. Vyplýva z neho, že na zamedzenie prístupu nepovolaným osobám, za ktoré
sa považujú v podstate všetci, ktorí k bani alebo banskému dielu nemajú vzťah z dôvodu pracovnej
alebo kontrolnej činnosti alebo z dôvodu výkonu dozoru, je potrebné vykonať aktívne bezpečnostné
opatrenia (ohradenie, bezpečnostné zákazové tabuľky a pod.) a ich efektívnosť sa musí pravidelne
kontrolovať a vyhodnocovať. Posudzovanie spoločenskej závažnosti porušenia takýchto zákazov je v
každom jednotlivom prípade ich porušenia priamo závislé od miery, do akej si príslušná organizácia

vykonávajúca banskú činnosť plní svoju povinnosť zabezpečiť prevádzku proti vstupu nepovolaných
osôb. Vzhľadom na konštrukciu skutkovej vety priestupku, ktorého sa mali dopustiť žalobcovia, bolo
preto potrebné orientovať dokazovanie na presné zisťovanie konkrétnych okolností vstupu žalobcov
do priestoru, ktorý sa už považoval za pre nich zakázaný, a to najmä výsluchom osôb, ktoré prišli so
žalobcami do osobného kontaktu od okamihu ich vstupu do areálu bane cez koľajisko železničnej vlečky

až po výstup na strechu šachetnej budovy s konečným cieľom na ťažnej veži Južnej skipovej jamy.
Dokazovať okolnosti ďalšieho správania sa žalobcov potom, ako ich prítomnosť na ťažnej veži bola
zaznamenaná a ďalej riešená, je nepodstatné, keďže sankcionované je už porušenie zákazu vstupu, a
to také, ktoré je so zreteľom na ostatné okolnosti možné vyhodnotiť ako „neoprávnené vniknutie.“

98. V súvislosti s vyššie uvedeným považuje správny súd za dôvodnú aj námietku smerujúcu voči
procesnému postupu, dôsledkom ktorého bolo neakceptovanie návrhov na vypočutie svedkov s
možnosťou žalobcov klásť svedkom otázky a tiež námietku neprizvania zástupcu žalobcov k miestnej
ohliadke vykonávanej zamestnancami správneho orgánu prvého stupňa dňa 07.06.2019 formou
neohlásenej inšpekcie. Aj keď vo veci žalobcov vykonali orgány činné v trestnom konaní v procesnom

štádiu tzv. prípravného konania rôzne úkony, vrátane výsluchu viacerých svedkov, nezbavuje to správne
orgány povinnosti vykonať vlastné dokazovanie, najmä sa situácie, ak sa ho žalobcovia domáhajú.
Treba mať totiž na zreteli, že aj keď sa v uznesení o postúpení veci správnemu orgánu prvého stupňa
konštatuje, že nejde o trestný čin, ale ide o priestupok podľa § 45a zákona č. 51/1988 Zb., je to iba
právny názor vyšetrovateľa Policajného zboru, ktorý nie je pre správny orgán záväzný a ani nezbavuje

správny orgán povinnosti vykonať vo veci riadne dokazovanie, keďže osoba obvineného z priestupku sa
po celý čas konania považuje za nevinného (§ 73 ods. 1 zákona o priestupkoch). Správny súd vzhľadom
na konštrukciu skutkovej vety priestupku vo vzťahu k posúdeniu závažnosti konania žalobcov považuje
miestnu ohliadku za dôležitý dôkazný prostriedok, keďže z ním získaného dôkazu by bolo možné lepšie
posúdiť, ako a či boli žalobcovia zákazovými značkami a inými opatreniami prevádzkovateľa bane v čase

spáchania skutku informovaní o tom, že vstupujú na územie, resp. do priestorov, kam je vstup zakázaný.

99. Správny súd sa nestotožňuje s tým, ako správne orgány pristúpili k uchopeniu a vyhodnoteniu
pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a v nadväznosti na to ako pristúpili k odôvodneniu
výšky sankcie, ktorá bola určená v totožnej výmere 1.650,- Eur u každého z dvanástich žalobcov. V

každom z rozhodnutí správny orgán konštatuje, že nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti, čo však nie je
pravda, nakoľko po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov a vyšetrovacieho spisu správny
súd zistil, že tieto okolnosti správny orgán ani nezisťoval, t.j. nevyhodnotil obsah vyšetrovacieho spisu
v tom smere, či u všetkých žalobcov alebo niektorých z nich vyšetrovací spis poskytuje informácie,
ktorých využitím by sa dala otázka prípadnej existencie poľahčujúcich okolností zodpovedať. A ak by

vyšetrovací spis takéto informácie neobsahoval, správny orgán prvého stupňa nevykonal iniciatívne
vlastné šetrenia za účelom preverenia osobných pomerov žalobcov na zistenie, či u nich sú alebo
nie sú dané poľahčujúce okolnosti. V pripojených administratívnych spisoch neboli identifikované také
procesné úkony správneho orgánu prvého stupňa, ktoré by preukazovali aktivitu smerujúcu k zisteniu,
či u konkrétnych žalobcov je alebo nie je prítomná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného

zákona.

100. Správny súd nesúhlasí s názorom o nemožnosti aplikácie inštitútu tzv. poľahčujúcich okolností
v oblasti správneho trestania, nakoľko ide o inštitúty, ktoré sú súčasťou zásad ukladania trestovpodľa Trestného zákona a ako vyplýva z ustanovenia § 195 písm. d) Správneho súdneho poriadku,
zákonodarca očakáva, že tieto zásady budú správne orgány aplikovať aj pri ukladaní administratívnych
sankcií. O to viac za situácie, ak sa aplikácie poľahčujúcich okolností domáhali aj sami žalobcovia

ešte pred právoplatným skončením administratívnych konaní (viď obsah odvolaní žalobcov proti
prvostupňovým rozhodnutiam). Pokiaľ totiž ide o otázku tzv. poľahčujúcich okolností, ich prípadná
existencia priamo súvisí s kategóriou osobných pomerov žalobcov ako osôb obvinených z priestupku
(§ 12 ods. 1 zákona o priestupkoch), čo je skutková okolnosť, ktorú je správny orgán predtým, ako
pristúpikuloženiusankcievkonkrétnejvýmere,povinnýzisťovaťanáslednevrámcihodnoteniadôkazov

aj náležite vyhodnotiť. Správny orgán si musí stanoviť okruh skutočností, ktoré bude vyhodnocovať
predtým, ako zistí, či u osoby obvinenej z priestupku je alebo nie je prítomná poľahčujúca okolnosť
vypovedajúca o jej osobných pomeroch, resp. o jej živote pred spáchaním priestupku, t.j. či obvinený
z priestupku viedol riadny život, alebo naopak, či už bol za obdobný alebo iný priestupok alebo trestný
čin postihnutý. Uvedené má potom zásadný význam pre vymeranie konkrétnej výšky ukladanej sankcie
v rámci zákonom stanoveného sankčného rozpätia. Tradične sa za dôkazné prostriedky, z ktorých je

možné získať informácie o osobných pomeroch osoby obvinenej z priestupku, považuje odpis z Registra
trestov,výpiszevidenciepriestupkov,správaodobce,vktorejmáobvinenýzpriestupkubydlisko,správa
o prešetrení pomerov v mieste bydliska obvineného, prípadne aj správa od zamestnávateľa.

101. Správne orgány sa tým, že nezisťovali existenciu poľahčujúcich okolností, resp. že informácie

napr. z Registra trestov alebo evidencie priestupkov, ktoré u niektorých žalobcov boli prítomné vo
vyšetrovacom spise, nepodrobili vyhodnoteniu, či u žalobcov alebo niektorých z nich preukazujú
existenciu poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej vo vedení riadneho života pred spáchaním skutku
kladeného im za vinu, zaťažili preskúmavané rozhodnutia vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci, resp. vadou rozporu skutkového stavu, ktorý vzal správny orgán za základ pri rozhodovaní o

výmere sankcie, s obsahom spisu a následne aj vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo
neprítomnosť logicky prezentovaných dôvodov, ktorými absenciu zisťovania poľahčujúcich okolností
žalovaný odôvodňoval, v spojení s nedostatočne vyargumentovanými dôvodmi uloženia sankcie
všetkým žalobcom v totožnej výške takmer na samej hornej hranici sankčného rozpätia, keď správne
orgány neprihliadli na individuálny rozmer konania každého zo žalobcov, ktorí sa, každý možno nie úplne

totožným spôsobom a každý s potenciálne odlišným motívom a životným príbehom, podieľali na konaní
napĺňajúcom podľa správnych orgánov znaky priestupku podľa § 45a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988
Zb.

102. S poukazom na uvedené správny súd z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm.

e), písm. f) a písm. g) zrušil vo výroku tohto rozsudku označené rozhodnutia žalovaného ako aj
rozhodnutia Obvodného banského úradu v Prievidzi a veci vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Vedený a viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v bodoch 97. až 101.
tohto rozsudku, Obvodný banský úrad v Prievidzi doplní dokazovanie v jednotlivých administratívnych
konaniach žalobcov, rešpektujúc najmä práva žalobcov podľa § 33 ods. 1 a 38 ods. 3 správneho

poriadku, ako aj potrebu zohľadnenia poľahčujúcich okolností, za predpokladu, že aj po doplnenom
dokazovaní bude zastávať názor o sankcionovateľnosti ich konania podľa § 45a zákona č. 51/1988 Zb.
a ak u niektorých zo žalobcov sa po doplnení dokazovania existencia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. j) Trestného zákona preukáže.

103. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a
v konaní úspešným žalobcom priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa

doručeniatohtorozsudkunaNajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyprostredníctvomKrajskéhosúdu
v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová

značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.